23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Dámy, páni, pán minister, tretí z trojice zákonov, na ktorom celý rok pracovala Zuzana Dolinková, je zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme, a teda v zásade dá sa povedať zákon o NCZI. Nevyužijem celých 30 minút, lebo nie je tu veľmi čo komentovať.
Rok prípravy tohto zákona viedol k tomu, že po pripomienkovom konaní, schválení vládou a posunutí do prvého čítania sme ho aj tu v snemovni aj opoziční poslanci podporili a potom prišlo čítanie druhé a na výbor prišiel pozmeňovací návrh, poslanecký pozmeňovací návrh, ale všetci vieme, že teda ministerský pozmeňovací návrh, ktorým ministerstvo opravuje nedostatky v predloženej legislatíve, zapracoval pripomienky parlamentnej legislatívy. Nič menej prišiel pozmeňovák a ten pozmeňovák bol zhruba tak veľký ako pôvodný originálny návrh zákona. Keď som počítal počet slov, počet znakov, počet strán, zhruba je to to isté, 31-tisíc znakov v originálnom návrhu zákona, 28-tisíc znakov v pozmeňovacom návrhu. V zásade sa vymenil ten kus za kus, úplne iný typ zákona bol predložený na zdravotnícky výbor, o ktorom sme, kde sme o ňom rokovali, o úplne inom type zákona diskutoval ústavnoprávny výbor. Oni vôbec netušili, že čo vlastne na konci dňa budeme tu v tejto snemovni schvaľovať, pretože dostali len ten pôvodný návrh z toho NCZI.
A tak tu stojíme, diskutujeme o zákone, ktorý je úplne iný, ktorý v danej chvíli sme si nemali šancu nikto naštudovať. Kto si vie naštudovať 70 strán textu, ktoré prídu zo dňa na deň? A ja sa pýtam, ako sa dá takýmto spôsobom pripravovať legislatíva. Čo sa ten rok robilo na tom ministerstve alebo na tom NCZI? Prečo sme sa dostali do toho, že v druhom čítaní schvaľujeme pozmeňovák, ktorý je tak dlhý ako originálny zákon? Čo to je za prípravu legislatívy? Potom sa čudujeme, že to furt musíme opravovať, že sú frustrovaní odborári, pacienti, daňoví poplatníci, lebo máme bordel a anarchiu v legislatíve. Takto sa to, prosím vás pekne, nerobí.
Čiže ak by ste mohli, pán minister, prosím vás pekne (rečník sa obrátil k navrhovateľovi), tlmočiť kolegom v NCZI, je to vaša podriadená organizácia, vy ste zriaďovateľ, vy máte na nich dosah, že takto sa to, prosím, nerobí.
Ja mám pocit, že v digitalizácii a vôbec v celej tej elektronizácii zdravotníctva nemáme jasnú cestu. Vy ju možno máte, možno tam niekde na nejakých podujatiach diskutujete, ale nemám pocit, že máme ucelenú politiku, ktorým, ktorou, ktorou chceme kráčať, a bijú sa tu medzi ministerstvo s NCZI, a že kto bude mať v ruke ten volant, ktorým smerom to zdravotníctvo a tú elektronizáciu povedieme.
Uvádzajú sa tu nejaké veci, ktoré, zase citujem ten One-Pager, ktorý ma v tomto prípade asi dve strany, kde je stručne zosumarizované, o čom ten návrh zákona je. A sú to také technikálie, opäť je to mierny pokrok v medziach zákona, rozširuje sa údajová základňa o údaje súvisiace s úmrtiami, ktoré sa budú riešiť aj elektronicky, je tam rušenie nejakých registrov, založenie nejakých registrov, také praktické veci, že elektronicky sa bude uzatvárať kapitačná dohoda so všeobecným lekárom alebo s primárnym gynekológom. Azda najprevratnejšia alebo najzásadnejšia zmena je eLab, teda elektronizácia laboratórnych vyšetrení. Dúfam, že ju teda NCZI zvládne lepšie, ako zvládalo zavádzanie e-preskripcie, lebo to trvalo veľa rokov, stálo to veľa desiatok miliónov eur a na konci dňa to aj tak nefungovalo a použilo sa riešenie, ktoré vyvinuli súkromné zdravotné poisťovne.
Téma, o ktorej chcem hovoriť v tomto svojom vystúpení, lebo toto som už povedal vlastne v prvom čítaní, je pozmeňovací návrh, ktorý zaznie, predpokladám, onedlho v pléne. Je to opäť niečo, k čomu sme sa nemali možnosť vyjadriť, dneska som si to zase našiel na internete, že to zaznie, a je to pozmeňovák, aby sa k údajom, ktoré zbiera Národné centrum zdravotníckych informácií, mohlo dostať ministerstvo zdravotníctva pri tvorbe zdravotnej politiky.
Je 5. decembra roku 2024. Národné centrum zdravotníckych informácií pod týmto názvom funguje koľko? Dvadsať rokov? A my tu riešime otázku, či sa zriaďovateľ NCZI, teda ministerstvo zdravotníctva môže dostať k údajom, ktoré NCZI má na tvorbu, zdravotnej politiky. Akože haló, ako hádam by malo mať ministerstvo zdravotníctva cez svoju podriadenú organizáciu prístup k tým dátam. Prečo sa do toho musíme vlúpavať cez zákon, cez pozmeňovací návrh v druhom čítaní v pléne? Ako sme sa dostali do tejto situácie, že toto neprešlo normálnym pripomienkovým konaním, a prečo to riešime v roku 2024 v decembri? Toto mala byť absolútne prirodzená súčasť fungovania tohto štátu, ak chceme prijímať rozhodnutia na základe dát evidence-based policymaking a chceme riadiť to, čo meriame, tak považujem za absolútnu nevyhnutnosť, že ministerstvo zdravotníctva má prístup k dátam o zdravotníctve. A to, že ten prístup nemá, vnímam, akože je niečo choré v tomto štáte. Je nejaký rozpor medzi ministerstvom zdravotníctva a NCZI v tom, ako si vykladáte prístup k tým dátam? Ako je možné, že sa musíte dobýjať cez legislatívu k týmto dátam? To znamená, NCZI nie je súčinné s ministerstvom zdravotníctva? Kam sme sa to dostali, že podriadené organizácie budú skákať regulátorovi po hlave?
Treba to naozaj upratať a v tomto prípade, na rozdiel od mnohých tých iných v pléne navrhovaných pozmeňovacích návrhov, tento pozmeňujúci návrh podporím. Ale opakujem, frustrovane ho podporím, lebo toto už malo dávno platiť a malo to prejsť normálnym legislatívnym procesom, možno, a to je tá opatrná hypotéza, možno ste to takto navrhli práve preto, aby NCZI nedokázalo zabrániť prijatiu takéhoto pozmeňovacieho zákona tým, že by lobovalo medzi poslancami, lebo ja mám pocit, a veľmi rád si ho nechám vyvrátiť, ja mám pocit, že Národné centrum zdravotníckych informácií je žaba, ktorá sedí na prameni zdravotníckych dát a za toho boha ho nechce pustiť.
Včera a predvčerom som mal tú možnosť byť účastníkom veľkej zdravotníckej konferencie Healthcare summit, kde teda bola reč aj o dátach, a boli tam aj kolegovia z Českej republiky, ktorí hovorili o tej dátovej politike. A také registre, registre, do ktorých zdravotníci, odborníci posielajú dáta na sledovanie niektorých typov ochorení, mnohé z nich vedie práve NCZI a často sa od týchto lekárov, odborných kapacít, mienkotvorcov dopočujem, že to je vlastne, keď tam reportujeme, to ako keby sme hádzali kamene do studne. Hodíte kameň do studne a je taká hlboká, že ani to čľup, keď dopadne ten kameň, nepočujete. A potom keď chcú títo odborníci s tými dátami niečo robiť, ktoré reportujú z celého Slovenska, tak zistia, že sa k dátam nevedia dostať, lebo GDPR, lebo ochrana osobných údajov, lebo ja neviem čo, lebo je to strašne hlboká studňa, a NCZI ako keby vyhovovalo, že je to hlboká studňa.
My potrebujeme mať dostupné dáta, my potrebujeme mať open data, možno nie surové dáta, ale možno, ako sme sa včera na tej konferencii aj zhodli, možno otvorené informácie o slovenskom zdravotníctve. To znamená, spracované surové dáta do podoby informácií, ku ktorým by mal mať prístup každý, pseudonymizované, anonymizované, každý, nielen ministerstvo zdravotníctva, aj nejaké INEKO, INESS, HPI, každý, kto to bude chcieť analyzovať, médiá, takí novinári, onakí novinári, Lekárske odborové združenie, každý, kto má záujem sa pozrieť a rýpať a počítať si v tých dátach, čo chce, a robiť si svoje kondingenčné tabuľky, by mal mať k tomu prístup. Zatiaľ NCZI túto funkcionalitu verejnosti neposkytuje a zatiaľ ani neviem, či má toto v úmysle. Bol by som veľmi rád, teda keby ste sa rozhodli tú policy, tú politiku digitalizácie dátovej výmeny a tak ďalej, keby ste na toto mysleli, lebo, a toto vám poviem ako, akože silný zážitok a silný príklad, ktorý zaznel aj, vravím, včera na tej konferencii, zverejňovanie dát samé osebe je riešením, je skutočným riešením problémov zdravotníctva.
Medzi zverejnením dát a zmenou správania subjektov na trhu, či už poskytovateľov, poisťovní, pacientov, kohokoľvek iného, medzi tým je nejaká čierna skrinka. A mne je jedno, čo sa deje v tej čiernej skrinke. V okamihu, keď zverejníte dáta, niečo sa v ľuďoch stane a zmenia svoje správanie. Vy ich k tomu nemusíte nútiť, vy im k tomu nemusíte dávať motiváciu alebo sankciu za to, keď niečo robia. Stačí, že tie dáta zverejníte.
Skúsenosť z Českej republiky. Majú tam register pre mŕtvice a začali medzi iktovými centrami robiť benchmarking, teda porovnávanie výkonnosti, a koľko trvá, kým príde pacient, koľko trvá, kým ju dajú trombolýzu, s akými výsledkami sa stretávajú. A už len skutočnosť, že tieto veci merajú a dajú tým subjektom spätnú väzbu, že tu sa nachádzate v tom grafe, toto je váš stĺpček, vedie k tomu, že sa zlepšujú tie medicínske kvalitatívne parametre, lebo tie pracoviská chcú medzi sebou súťažiť, chcú sa porovnávať, nechcú byť na konci toho rebríčka, chcú robiť niečo iné, a keď dostanú k tomu kvalifikované dáta, oni zmenia svoje správanie.
Toto si myslím inak, mimochodom, pán minister, aj o DRG. Keby ten Excel, na ktorom robí CKS, bol verejný a nemuseli sme ho si tak šolichať a posielať akože potajomky medzi sebou, a keby verejnosť mala možnosť vidieť, nie každý tomu bude rozumieť, ale príde nejaký, nejaký novinár, ktorý sa do toho pozrie, príde nejaký analytik, ktorý sa do toho pozrie a verejnosť by vedela, aké hospitalizácie prebiehajú na akých oddeleniach, aký keysmix je na ktorom oddelení, ako náročné prípady tam riešia. A keby ešte aj vedeli, koľko ľudí na tom oddelení pracuje, tak by sme videli, aké priepastné rozdiely sú medzi slovenskými nemocnicami, medzi slovenskými oddeleniami a vznikol by prirodzený tlak, ktorý by sme nemuseli drajvovať ani vy, ani riaditelia tých nemocníc. Lebo drajvovala by to verejná mienka, drajvoval by to tretí sektor, zdravotné poisťovne a tak ďalej. Už len zverejnenie tých dát je zmena k lepšiemu, pretože to vedie k zmene politík.
Poviem ešte jeden taký príklad z vlastnej skúsenosti. Keď sme v roku 2011 v Health Policy Institute začali merať čakacie doby na plánované operácie teda očí a veľkých kĺbov, tak sme urobili mystery shopping. Obvolali sme všetky pracoviská, kde sa tieto operácie vykonávajú, hrali sme sa na pacienta alebo jeho príbuzného v telefóne a pýtali sme sa, ako dlho trvá, kým dostaneme termín na danú operáciu. Záviselo od toho, z ktorej sme poisťovne, áno, v niektorých poisťovniach to bolo rýchlejšie, v niektorých to bolo pomalšie. A, samozrejme, záviselo od toho, do ktorej nemocnice voláme. V tom čase, napríklad, v prešovskej nemocnici endoprotéza kolenného kĺbu trvala tri roky. V neďaleko vzdialených Košiciach, ani je pol hodina jazdy autom, bola tá čakacia doba necelých šesť mesiacov na ten istý výkon. Akurát o tom pacienti nevedeli a tíško trpeli tri roky v Prešove, hoci mohli, možno za pol hodinu sa odviesť do Košíc a skrátiť svoju čakaciu dobu o dva a pol roka.
Každopádne zmerali sme to po celom Slovensku, zmerali sme to po všetkých pracoviskách medzi poisťovňami. Urobili sme tlačovú besedu, kde sme zverejnili tabuľku, ako dlho sa čaká na tieto výkony na Slovensku. Po prvýkrát sa ukázala takáto tabuľka na verejnosti. Na druhé deň, samozrejme, najhoršie skončila Všeobecná zdravotná poisťovňa mala najviac čakajúcich, najdlhšie čakacie doby. Na druhú deň, riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne zvolal svoju tlačovku, povedal, že s tým chcú niečo robiť, lebo je hanba byť posledný v tom rebríčku. Ja som bol think tank, ja som nebol človek, ktorý ich vedel donútiť s pištoľou pri hlave, ale oni to urobili, lebo je to blbá reputácia, ak si chcete získavať pacientov v prestupnej sezóne, nemôžete byť najhoršia poisťovňa. Urobili tlačovku a povedali, idú s tým niečo robiť. A viete, čo urobili? Rozhodli sa, že za každú operatívnu hospitalizáciu, teda hospitalizáciu v nemocnici, ktorá končí operáciou na chirurgii, alebo na chirurgických odboroch, zaplatia dodatočných 100 a neskôr to zvýšili na 200 euro za každú takú hospitalizáciu. A tlačili na primárov, aby tam neboli konzervatívne hospitalizácie, ale aby tam boli operatívne, aby sa skracovali tie čakačky na tie operácie, aby primári povyťahovali šuplíky so svojimi zošitkami, kde sú popísané nejaké mená, a bohvieakým spôsobom sa to tam potom ešte mimo oficiálnych kanálov riešilo. Každopádne výsledok bol, že keď sme robili tento istý experiment o rok neskôr a zisťovali sme dĺžku čakania o rok neskôr, čakacie doby vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, vo všetkých zdravotných poisťovniach klesli a najviac, samozrejme, v tej Všeobecke, kde bol najväčší tlak, lebo vznikla motivácia to meniť, lebo Všeobecka dala peniaze na to, aby sa skrátili čakačky a dala ich preto, lebo boli zverejnené dáta.
To zverejnenie dát má obrovský výchovný účinok, čiže moja, vrátim sa k téme, moja obrovská prosba je urobme čo najviac open informácií z tých dát, ktoré máje v e-Healthe. To samotné bude robiť tie politiky. Nebudete vy musieť rozmýšľať, že čo treba robiť, lebo tie odborné spoločnosti sa na to pozrú a povedia si, okej, niektorých to nebude baviť, ale niektorých to baviť bude. To je významný prvok. A takmer nič to nestojí chcem povedať, že vy si nemusíte páliť s tým prsty. Je to, je to reforma sama osebe – zverejňovanie dát.
Vrátim sa ešte k tým registrom jedným slovkom. Tým, že je to studňa, do ktorej sa hádžu kamene, a nepočujete ani čľup, tak mnohé z tých mienkotvorných organizácií a mienkotvorných kapacít a podporných spoločností sa rozhodli, že nechcú mať s NCZI nich spoločné. A registre si zakladajú paralelne mimo NCZI, lebo majú väčšiu kontrolu nad tým, čo sa tam zapisuje, ako sa tam zapisuje, majú väčší prístup a lepší prístup k tým dátam, štát má menšiu kontrolu nad tým, čo sa s tým deje. Ale tí zdravotníci sú spokojnejší, pretože NCZI neposkytuje ten typ supportu, ten typ podpory, ten typ služieb a servisu, ktorý by chceli na prevádzkovanie registrov.
Čiže opäť je tu niečo divné, niečo choré. Ak chceme mať nejaký centrálny hub, prečo nie je ten centrálny hub vľúdnejší a priateľskejší k sektoru?
Určite máme strašne veľa duplicitných, triplicitných a kvadruplycitných vykazovaných na najrôznejšie typy organizácií. Vypočul som si od Martina Smatanu, že v zdravotníctve sa zbiera 10 333 rôznych typov údajov, ktoré sa nejakým spôsobom nahlasujú. Mnohé sú duplicitné, mnohé sú, sa vyzbiera ten istý údaj, ale inou metodikou, takže dospievate k iným číslam. Takto to zdravotníctvo fungovať nemôže. Ja sa nečudujem lekárom, že sú frustrovaní, ak majú vypĺňať údaje o 10 333 informáciách v zdravotníctve. To treba upratať. Treba tie duplicitné a triplicitné vykazovania zrušiť, zredukovať, lebo nie, takto si ten socializmus v zdravotníctve nevybudujeme.
Národné centrum zdravotníckych informácií, opakovane hovorím, že by malo byť spálené plameňometom do tla a postavené nanovo na zelenej lúke. Ja to budem opakovať stále, pretože si to stále myslím. To je ako starý rímsky senátor hovoril, že Kartágo musí byť zničené, tak hovorím, že NCZI treba spáliť.
Máte šancu, pán minister, snáď toto nie je posledná novela tohto zákona, že ukázať životaschopnosť NCZI. Uvidíme to pomerne rýchlo, vzhľadom na to, že v NCZI došlo k zásadnej výmene dodávateľa IT riešenia. A elektronické zdravie, eZdravie, ktoré sme tu budovali od Rašiho čias, koľko, 15 rokov, ideme budovať nanovo, ide sa to prekódovať, ide sa urobiť nové eZdravie, ktoré bude už modernejšie a bude schopné komunikovať s okolitým svetom. Už nebude treba prepisovať z jedného počítača do druhého počítača údaje, lebo to som zistil, že to sa dnes reálne deje, myslím, že aj Peťo Stachura na to upozornil, že máme dva systémy a tam sa to že ručne prepisuje. Počúvajte, to je jak čínska manufaktúra, zneužívanie detskej práce a neviem. Mi to príde ako nonsens v inštitúcii, ktorá pracuje s desiatkami miliónov eur.
Sľubujú, že bude teda nový, nové eZdravie, a to nové eZdravie by malo začať fungovať v septembri budúceho roku. Okej, bude to mať nejaké nábehové problémy, detské chorôbky, odlaďovania, ale do konca budúceho roku, najneskôr do prvého kvartálu roku 2026 si viem predstaviť, že by, ak teda hovoria, že to naozaj bude, že to naozaj budeme vidieť, že si to ohmatáme. A keď si to neohmatáme, keď to nebude fungovať, keď to skončí fiaskom, ako skončila hromada iných projektov pod vedením NCZI, tak dúfam, ak tu ešte budete, pán minister, s nami, teda aspoň v tejto pozícii, tak že by sme sa k tomu NCZI mohli postaviť a k tomu zberu dát nejakým razantnejším a radikálnejším spôsobom, lebo inak nás salámovou metódou budú stále obchádzať a snažiť sa dostať bez rebríka na povalu.
Zdravotnícke dáta sú dôležité. Dobré dáta sú dôležité pre správne rozhodovanie, a preto je dôležité aby NCZI fungovalo dobre, aby ten centrálny hub, kde sú dáta, fungoval dobre. Zatiaľ ten pocit nemám a nemám ani pocit, že NCZI rozumie tomu, čo robí. Má možno dobrých ítečkárov, ale nemyslím si, že má dobrých zdravotníckych analytikov. (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Zdravotníckych analytikov máte na ministerstve vy, pán minister. Máte Inštitút zdravotníckych analýz, akurát ten nemá prístup k tým dátam, preto tu máte pozmeňovák. Bolo by dobré, keby sme, keby ste s touto inštitúciou vychádzali dobre a na prospech všetkých v tom systéme. To je všetko, čo som chcel k danému zákonu povedať.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh.
Odôvodnenie.
K bodu 1. V súvislosti s vložením nového odseku o poskytovaní pseudonymizovaných údajov zo zisťovaním charakterizujúcich zdravotný stav populácie ministerstva zdravotníctva sa z predmetného ustanovenia odstraňuje zasielanie anonymizovaných údajov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
K bodu 2. V súvislosti s vložením nového odseku o poskytovaní pseudonymizovaných údajov z národných zdravotných registrov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa z predmetného ustanovenia odstraňuje zasielanie dôverných štatistických údajov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
K bodu 3. Dopĺňa sa kompetencia Národného centra zdravotníckych informácií na účely výkonu štátnej zdravotnej politiky poskytovať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky údaje z národných zdravotných registrov, z registra záznamov o narodení a zo zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža, Zdenka Svobodu a Petra Slyška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 518.
1. V čl. I 17. bode § 3a odsek 5 znie:
„(5) Anonymizované údaje zo zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie podľa § 10 ods. 1 sa poskytujú Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) na štatistické účely.“.
2. V čl. I 17. bode § 3a odsek 13 znie:
„(13) Spracúvané dôverné štatistické údaje, okrem osobných údajov z národných zdravotných registrov podľa § 3 ods. 1 písm. b), sa poskytujú na štatistické účely
a) ministerstvu práce,
b) ministerstvu financií,
c) úradu pre dohľad,
d) úradu verejného zdravotníctva.“.
3. V čl. I 17. bode § 3a sa za odsek 22 vkladajú odseky 23 až 25, ktoré znejú:
„(23) Pseudonymizované údaje z národných zdravotných registrov podľa § 3 ods. 1 písm. b) sa poskytujú ministerstvu zdravotníctva na účely výkonu štátnej zdravotnej politiky.
(24) Spracúvané osobné údaje v pseudonymizovanej podobe z registra záznamov o narodení sa na účely výkonu štátnej zdravotnej politiky poskytujú ministerstvu zdravotníctva.
(25) Pseudonymizované údaje zo zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie podľa § 10 ods. 1 sa poskytujú ministerstvu zdravotníctva na účely výkonu štátnej zdravotnej politiky.“.
Nasledujúci odsek sa primerane prečísluje.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, no asi tušíte, s čím začnem, pán minister, že? Bolo tu už povedané, ale ja to aj ukážem. Neviem, či niekto keď robí prácu, tak je menej obsiahla ako tento pozmeňovák, ktorý ste doniesli na, na výbor, a dali ste nám ho chvíľku predtým prečítať.
Je to pre mňa... ani to už nie je úsmevné, je to naozaj ako na pováženie, či naozaj chceme takto pristupovať k legislatívnemu procesu, a podotýkam, naozaj nemáme tu druhú komoru. Tie veci, ktoré takto prídu, nie sú dobre prerokované, tak naozaj urobí sa tam veľa chýb, možno zašulichajú veci, ktoré niekto chce, aby sa tam objavili, ale potom spôsobujú veľké problémy a niekomu možno radosť. Čiže toto by takýmto spôsobom naozaj nemalo fungovať a vy to veľmi dobre viete, vy si tu uvedomujete, lebo však nie ste prvý deň aj v exekutíve. A ja verím, verím, že aj vás to naštvalo a vyčistili ste niekomu aj žalúdok, že takto to nemôže byť, verím v to, lebo nerobí sa takto.
Čo sa týka tých vecných vecí, ktoré som chcel, chcel poznamenať, tak by som doplnil ešte Tomáša, veľmi pekne to zhrnul a povedal o mnohých veciach, čo sa týka NCZI. Ja by som to povedal, ale že tam nie je len problém medzi ministerstvom zdravotníctva a NCZI, ale tam je naozaj vojna jednotlivých firiem, ktoré sa predháňajú, kto aký projekt chytí a koľko z toho ako bude mať. Čiže tam sú veľkí hráči, ktorí naozaj sa snažia tento, tento zaujímavý a veľmi lukratívny trh nejakým spôsobom pokryť, no a, samozrejme, využívajú aj to, čo, žiaľ, v tých štátnych inštitúciách často je, že sa menia sústavne garnitúry, príde jedna garnitúra, druhá garnitúra, nový minister, nový štátny tajomník, každý príde s novými nápadmi a potom sa veci, ktoré sa rozbehli, zastavia, zaplatia peniaze, samozrejme, a rozbiehajú nové projekty, ktoré sa opäť nedokončia, no a takýmto spôsobom sme sa dopracovali do stavu, že musíme robiť nové eZdravie, pretože to staré eZdravie prakticky okrem eReceptu veľmi nefungovalo, a budeme mať, teda dúfajme, ten nový release systém, ako sme počuli, od septembra. Aj tam vidím veľké problémy a riziká, pretože to, čo chceme a čo sa tešíme, že bude konečne, dúfajme, teda ten eLab, tak aj to vyvíjala určitá firma, ktorá už teraz podľa mojich informácií to ďalej nevyvíja, a keď príde nejaký change request, aby som sa vyjadroval v tej, tom slangu informatikov, tak môže byť problém. Môže byť problém, lebo tá nová firma nebude vedieť zareagovať, alebo nebude mať kľúč k tomu, aby vedela ďalej pokračovať v tom, čo tá predošlá firma začala. No ale takéto srandy sa dejú veľmi dlho a veľmi často a možno sú niekedy aj naozaj cielené a robené a toto je možno komplikované na pochopenie, ako to tam prebiehala, ale to je odpoveď na to, že prečo dupeme na mieste a nehýbeme sa vpred.
Čo sa týka tej digitalizácie, úplne podčiarkujem to, čo hovoril Tomáš Szalay, a ja by som si dovolil aj príklad, tak ako sme to videli na covide, keď som prebral nemocnice a mal som byť ten, kto sa má starať o chod nejakých tých subjektov hospodárskej mobilizácie, tak ako prvé, keď som si pozrel dátovú mapu, my sme zbierali tisíce rôznych, rôznych dát, strašne veľa rôznych vecí sme zbierali, koľko postelí hentam, koľko akých chorých, neviem čo, ale nikto sa z toho nevedel vysomáriť. To bol proste taký dashboard, aspoň čo sa týka obložnosti postelí, že nikto sa z toho nevedel vysomáriť. No a keď sa neviete vysomáriť, tak vy neviete nič riadiť. Jednoducho to tak je. Nemáte dáta, tak neviete nič riadiť.
Čiže ako prvá vec bola, a toto urobilo NCZI dobre, čiže ja si zase nemyslím, že tam vôbec nič nefunguje, len potrebujú lídra, potrebujú vizionára a potrebujú kontinuitu a tá kontinuita sa, bohužiaľ, sústavne narúša. Úmyselne.
A urobili veľmi pekný zoznam, tak ako sme to chceli, len musí niekto rozmýšľať a vedieť, čo od nich chce. A keď poviete im jasne, jasné zadanie dáte, tak vedia urobiť veľmi pekné veci. A myslím, že si možno aj pamätajú niektorí, ukazovali sme to na tých tlačovkách pravidelne v piatky na ministerstve, kde sme ukazovali covidových a necovidových pacientov, ukazovali sme bežné oddelenia, s kyslíkom, na JIS-kách a na intezívkach, a videli sme tých, ktorí nemajú covid, koľko máme lôžok, a tí, ktorí majú covid, a koľko máme zbytných lôžok. Samozrejme, že nebolo to celkom dokonalé, lebo nemocnice museli tam dávať skutočné, pravdivé dáta, s tým bol určitý problém, ale každopádne sme mali aspoň každý deň report a videli sme, ako to v tých nemocniciach vyzerá.
A keď máte takto usporiadané dáta, viete, čo žiadate, dostanete nejakú službu, tak konečne viete aj nejakým spôsobom do toho zasiahnuť. A to je podľa mňa aj zmysel toho, ako by to malo vyzerať, že musia to byť kompetentní ľudia, ktorí presne vedia, ako má vyzerať koniec, ako má vyzerať tá služba, ktorú má dostať pacient alebo akú má dostať systém, a keď sa jasne zadefinuje, rozkrokujú sa tie dáta alebo ten, tá, tá implementácia, tak to musí viesť ku výsledku. Nemôžme si dovoliť robiť to tak, ako je to teraz, bohužiaľ, zvykom.
No a je to dôležité, je to dôležité aj z toho hľadiska, čo sme sa rozprávali dnes, hovorili sme veľa o tom, že robíme veľa zbytočných vyšetrení. A podotýkam, eLab to nie je len eLab v zmysle laboratórnych vyšetrení, ale to je aj genetika, to je mikrobiológia, to je, to sú, to sú ďalšie a ďalšie dáta, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme videli, či tu nevznikajú duplicitné vyšetrenia, ktoré sa tu množia, a rovnako musia sa tieto dáta nejakým spôsobom zbierať a vyhodnocovať. Ja som rád, že v tomto návrhu hovoríme aj o registroch, tie registre nám tiež nefungujú dobre, mali sme tuná veľmi staré dáta, ja sa niekedy divím, že to, čo referujeme aj našim kolegom do Európskej únie, OECD a tak ďalej, že nakoľko sa týmto dátam dá naplno veriť, lebo niektoré dáta sú skutočne povážlivé, aj podľa toho, aké dáta, samozrejme, NCZI dostáva od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako poctivo a objektívne vypĺňajú tie jednotlivé formuláre.
No a preto toto je nesmierne dôležité a myslím si, že vy ako manažér viete, že dáta a kontrola, to je základ úspechu, lebo bez toho sa človek teda nepohne, takže v tomto vám držím palce, aby ste začali to NCZI naozaj lídovať a aby sa projekty, ktoré sa rozbehnú, aby boli zmysluplné a aby prichádzali až do konca, aby z toho profitoval, profitoval pacient, takže áno, to, čo teraz prichádza v tom pozmeňováku, je, bohužiaľ, také trpko úsmevné, že teda ministerstvo zdravotníctva nemala, nemalo doteraz dostatočný alebo plný prístup ku údajom NCZI.
Možno ešte jednu vec, ktorú sme spomínali aj na výbore, pokiaľ by to bolo tak, ako spomínal aj Tomáš Szalay, že by to boli nejaké dashboardy, ktoré by sa automaticky nejakým spôsobom plnili, a každý by si ich mohol pozrieť, to je ideálny stav, to bolo skvelé, a takéto niečo, aspoň v tej základnej dátovej mape by malo tu byť prístupné pre všetkých. Pokiaľ by to mali byť komplikovanejšie analýzy, kde treba možno aj niekoľko dní nad tým pracovať, tak tu ja som vás upozornil alebo navrhoval som, aby sme zvážili, či nie je zmysluplné dať nejaké poplatky, aby sa to nejakým spôsobom potom nezneužívalo, alebo ako som spomínal na výbore, viem si predstaviť, že nejaká farmafirma alebo niekto zadá pomerne komplikované zadanie NCZI a ony sa budú musieť podľa, podľa zákona potom niekoľko dní venovať tejto požiadavke a nakoniec to dostanú na tácke a nemusia za to zaplatiť. Toto, si myslím, že nie je celkom fér.
Takže z nášho pohľadu, z pohľadu KDH my sme chceli tento návrh podporiť z dôvodu toho, že ten legislatívny... legislatívny disaster prišiel teda pred výborom a prichádza ďalší pozmeňovák teraz v pléne, tak tento zákon nevieme podporiť, pravdepodobne sa zdržíme alebo sa ešte poradíme, ale, žiaľ, z tohto dôvodu nevieme za tento, za tento návrh zahlasovať.
Každopádne si myslím, že pre eLab je to dôležitý krok ku správnemu cieľu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Peťo, za tvoje vystúpenie. No mne keď si ukazoval ten pozmeňovák, tak nevedel som, či sa mám smiať, alebo plakať, keď som to videl, že koľko strán, ale to, čo si aj povedal, že pán minister je chvíľu vo funkcii, a ja mu tiež držím palce, aby to zdravotníctvo nejako napravil, nezávidím mu situáciu, ktorú prebral, lebo tá situácia je veľmi zlá v zdravotníctve, a to nielen za čias pani Dolinkovej, ale to už je dlhodobý problém.
Ja som z Oravy a dennodenne sa na mňa ľudia obracajú s nejakými vyšetreniami, aby som pomohol, a predsa nemôže tak zdravotníctvo fungovať, že niekto sa obráti na poslanca Národnej rady, aby mu vybavil nejakú operáciu alebo obyčajné cétečko, alebo magnetickú rezonanciu.
Ale čo ma viac mrzí, že ja som z okresu Námestovo, a keď náš pacient ide do iného okresu, tak sa ho lekár alebo sestrička spýta: „Pán pacient, z ktorého okresu ste?“ – „Z Námestova.“ – „Bohužiaľ, my z Námestova neberieme.“ To a žijeme v 21. storočí. Konkrétne sa jedná o neurológiu, ale to ako neviem pochopiť, že človek, ktorý pracuje, odvádza dane, ide za lekárom, lebo v tom okrese nie je ten lekár, a ho odmietnu ošetriť. Skúste nám, pán minister, v tom pomôcť, lebo fakt tá situácia je žalostná, tým ľuďom nemá kto predpisovať plienky, lieky, základné veci, tí ľudia sú veľmi na tom zle. A ja ich posielam do Popradu alebo do rôznych miest, v ktorých ich ošetria. Z Námestova do Popradu. To sú ľudia, ktorí sú onkologickí pacienti napríklad.
Ďakujem.

Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala včera, kedy súčasný predsedajúci hrubým spôsobom zasiahol do mojich práv poslanca Národnej rady, sa chcem predsedajúceho touto cestou opýtať, teda aké sú to tie hranice slušnosti, na základe ktorých, teda ktoré som mal prekročiť a na základe ktorých si uzurpoval právo mi zobrať moje ústavné právo tu vystupovať v tomto pléne a predkladať návrh zákona.
Chcem počuť presné teda tie hranice, aby som teda sa nedopustil, že ich budem znova prekračovať, lebo ani pri jednom, ani druhom upozornení mi nebolo povedané, čo mu vadilo, že či mu vadilo slovné spojenie nejaké, alebo slovíčko mení, alebo dopĺňa, alebo proces, alebo zákon. Nemôže byť, myslím si, že predseda či poslanec Národnej rady vykázaný len tak, na základe svojvôle predsedajúceho, bez toho, aby bolo jednoznačne zdokumentované, a teda vyargumentované, ktoré slová konkrétne mu vo vystúpení poslanca vadili.
Ja môžem len dedukovať na základe jeho verejného vystúpenia včera pre verejnoprávnu televíziu, ktoré teda citujem: „Mňa pán Matovič určite uraziť nemôže, ja som mu chcel dokonca povedať, že nech sa najprv vyrozpráva k mojej osobe, ale vo vzťahu k voličom SMER-u, k sympatizantom SMER-u a k opozičným politikom konkrétnym, to určite nie som ja a reagovať som reagoval. Oddeliť sa to od výrokov voči mojej osobe, sa to určite nedalo.“ Dovoľte, alebo teda prepáčte takúto citáciu, aj keď skomolenú, ale je naozaj doslovná.
Čiže ja by som naozaj chcel vedieť, teda čo bol skutočný dôvod alebo tá hranica slušnosti, ktorú som mal prekročiť, myslím si, že je to v súlade s takou, by som povedal, základnou slušnosťou predsedajúceho, aby poslanca, ktorého vykáže, aby mu teda vyargumentoval, kde bol teda problém, lebo pre verejné, verejnoprávnu televíziu povedal, že ma nevykázal pre nič, čo súviselo s ním, ale teda malo to byť niečo, čo som hovoril smerom k sympatizantom SMER-u, k voličom SMER-u, k opozičným politikom konkrétnym, a tak teda by som chcel vedieť, presne čo to bolo.
Ale pre ozrejmenie, lebo teda predsedajúci možno nebol úplne sústredený, ale teda tak by som mu chcel veľmi teda pripomenúť to, čo sa stalo pretým, ako ma vykázal, čo som konkrétne hovoril, aby to teda nemusel niekde loviť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja potrebujem najprv vedieť, aké sú hranice slušnosti, vaše hranice slušnosti, ktoré tvrdíte, že som včera prekročil, lebo obávam sa, keď začnem hovoriť o tomto návrhu zákona, ktorý je veľmi obdobný, ako bol včerajší, že päť poviete, že prekračujem hranice slušnosti, takže ja vás normálne, slušne žiadam, povedzte mi, čo sú hranice slušnosti pre vás, aby som sa vyvaroval tomu, aby som ich prekročil.
Vy ste pre verejnoprávnu televíziu povedali, že nič, čo sa týka vás, to nepovažujete za prekročenie hraníc slušnosti.

Pán predsedajúci Tibor Gašpar, ja vás naozaj veľmi slušne, normálne ľudsky žiadam, vzhľadom na to, že predkladám ten istý de facto návrh zákona, ktorý rieši okradnutie rodín o daňový bonus a ich vrátenie späť, tieto ukradnuté peniaze, ja sa obávam, že keď budem zdôvodňovať tento návrh zákona, opäť tam niekde bude niečo, čo vy budete považovať za prekročenie hraníc slušnosti, ako ste to definovali včera, a že ma budete vykazovať zo sály, že mi zoberiete slovo, že budete na mňa volať policajtov, ale aj malé dieťa, keď mu matka povie, že niečo urobilo zle, tak mu to matka musí vysvetliť, teda čo to bolo to zlé.
Vy nie ste môj otec ani mama, ale ste predsedajúci v tejto sále, ja som poslanec Národnej rady zvolený pár stotisíc ľuďmi do tejto sály a vy ste mi včera zobrali slovo, povedali ste, že som prekročil nejaké hranice slušnosti. Ja sa vás normálne pýtam, povedzte mi, prosím vás, čo mi teda, čo vám vadí v mojich vystúpeniach, čo sú tie hranice slušnosti, konkrétne, konkrétne mi povedzte, aby som sa tomu vyvaroval, aby som nabudúce nebol vykázaný, aby som nabudúce nemusel stratiť dva poslanecké platy a podobne. To je vážna vec, ja viem pre vás sú to možno drobné, ja chcem iba vedieť, naozaj ktoré konkrétne slovo, ktorá veta, ktorá spojka, ktorá čiarka, ktorá bodka vám tam vadí, ktoré číslo, chcem vedieť tie hranice slušnosti. Na to nevidím nič zlé, že si pýtam od vás pred tým, jako začnem vystupovať, lebo sa objektívne obávam, že znova mi zoberiete slovo, a ja to slovo nechcem stratiť, ja chcem, aby tie rodiny s deťmi mali späť tie ukradnuté daňové bonusy. Mne na nich záleží, ale bojím sa, keď začnem hovoriť, že vy mi zoberiete slovo a nebude sa môcť hlasovať o tom zákone, takže vás vopred prosím, povedzte mi prosím vás, čo sú teda tie hranice slušnosti, ktoré som včera prekročil, čo konkrétne sa vás dotklo v tom mojom vystúpení.
Ak si ho nepamätáte, ja vám to veľmi rád odcitujem, to sú tri-štyri vety, medzi prvým a druhým upozornením za ktoré ste ma vykázali. Normálna vec. Hovorím ešte raz, ja vám to ľudsky hovorím, teraz môžete byť, teraz využívať právo, máte mikrofón, máte moc, máte rokovací poriadok, ja normálne ako poslanec Národnej rady chcem predniesť zákon, ktorý pomôže rodinám s deťmi, bojím sa, že mi znova zoberiete slovo, že ma vykážete, že na mňa zavoláte policajtov, tak sa vás normálne pýtam, aby ste mi povedali, aké sú teda pravidlá hry. Ale stáť tu pod vašou mocou, kedy vy si tú moc uzurpujete a nezdôvodníte poslancovi, teda za čo ho vykazujete konkrétne, to dúfam, teda že uznáte, že nie je úplne fér.
To už hraničí skôr so svojvôľou a diktatúrou a to sú skorej znaky teda diktatúry, a nie demokracie, takže naozaj v dobrom, pán predsedajúci Tibor Gašpar, vás prosím, ja vás nežiadam, ja vás prosím, povedzte mi, ktorým slovám sa mám vyvarovať, ktoré som teda použil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, tento zákon sme viackrát avizovali, diskutovali sme o ňom, preto nie je dôvod, aby sme k nemu aj mali nejaký širší priestor. Je to stabilizačný zákon, v ktorom upravujeme viaceré príplatky, viaceré organizačné zmeny v prípade služby profesionálneho vojaka tak, aby sme zastabilizovali tú našu personálnu situáciu, urobili určité motivačné faktory pre udržanie a rozvoj ozbrojených síl.
Rovnako tak platí, že prichádza pozmeňovací návrh od pána predsedu výboru a zároveň spravodajcu, ktorý súvisí ako reakcia na bezpečnostné hrozby a pôsobenie vojakov ozbrojených síl pri ochrane kritickej infraštruktúry a objektov osobitnej dôležitosti a je to vlastne aj také pokračovanie návrhov, ktoré boli predkladané zo strany ministerstva vnútra pre stabilizáciu príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to uvedené ako tlač 515, sme v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 572 zo dňa 23. 10. 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe, tlač 515, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený návrh zákona, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bodoch III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch číslo 1 až 9 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 83 na svojej 36. schôdzi.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý, som uve... aj zapísaný v písomnej časti rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, po konzultácii s rezortom hospodárstva a obrany som pristúpil k podaniu pozmeňujúceho návrhu, ktorý by ste mali mať všetci k dispozícii, z toho dôvodu, že vláda Slovenskej republiky, ale hlavne Slovenská republika ako taká musí reagovať na bezpečnostné situácie, ktoré vyvstávajú v tejto dobe aj po skúsenostiach zo zahraničia, kedy vieme, že boli bezpečnostné incidenty na kritickej infraštruktúre v Poľsku, v Čechách a tuším aj v Nemecku, a preto musíme pristúpiť k tomu, aby sme rozšírili možnosť použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky aj na ochranu ostatných objektov a obranu osobitej dôležitosti a na ďalších dôležitých objektov, aby sme mohli náležite reagovať a pripraviť sa na bezpečnostnú situáciu, ktorá je momentálne veľmi-veľmi komplikovaná.
V druhom sa zavádza možnosť použiť aj donucovacie prostriedky príslušníkom ozbrojených síl pri ochrane a obrane týchto objektov osobitnej dôležitosti, rovnako tak aj ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti ministerstva obrany a ostatných objektov osobitej dôležitosti. Hovoríme predovšetkým o objektoch kritickej infraštruktúry, ktoré sú častokrát vo viacerých líniách aj nad zemou, a preto musí mať armáda Slovenskej republiky kompetencie tieto, tieto objekty chrániť a brániť.
A rovnako tak sa zavádza aj oprávnenie vojaka každému prikázať, ak je to nevyhnutné pre plnenie úloh, aby v nevyhnutne potrebnom čase nemohol vstupovať na určené miesta, ani sa na ňom nemohol zdržiavať a aby na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
Takže z tohto dôvodu vás všetkých žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je skutočne veľmi dôležitý, a preto sme to museli takýmto spôsobom riešiť, keďže máme otvorený zákon 281/2005.
Teraz by som, vážený pán predsedajúci, predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby sme zastavili čas, ďakujem.
Takže ako som spomenul, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Glücka, Tibora Gašpara, Mariána Saloňa a Petra Šucu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 515.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 11/2006 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 494/2009 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 99/2014 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 98/2019 Z. z., zákona č. 477/2019 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 457/2022 Z. z. a zákona č. 161/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 4 písm. a) sa za slovami "obrany a" vypúšťa slovo "obranu".
2. V § 14 ods. 1 úvodná veta znie: "Vojak môže pri plnení úloh ozbrojených síl vo výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej, dozornej služby alebo pri plnení úloh podľa § 4 ods. 4 písm. a) použiť donucovacie prostriedky, ktorými na účely tohto zákona sú".
3. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 16a
Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste
Ak je to nevyhnutné pre plnenie úloh podľa § 4 ods. 4 písm. a), vojak je oprávnený každému prikázať, aby
a) v nevyhnutnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste."."
Tento článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti zákona.
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
V súvislosti s vložením článku sa primerane upraví názov zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.