33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na začiatku a v prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým ľuďom aktívnym v neziskovom sektore, v mimovládnych organizáciách, ktorí nezištne vo svojom voľne darujú svoju energiu, zručnosti, schopnosti, čas a často aj financie do budovania spoločnosti, do pomoci núdznym, ktorých majú okolo seba, a do zveľaďovania našej krajiny. Podotýkam, že to robia nezištne vo svojom voľnom čase a pracujú pre spoločné dobro, pre vzájomnú prospešnosť a pre verejnú prospešnosť, zaslúžia si naše ocenenie a vďaku.
O to viac ma mrzí, že slovo mimovládka alebo nezisková organizácia sa v poslednom čase veľmi vyskytuje v negatívnom svetle, stáva sa z nej pomaly nadávka a že miesto podpory im kladieme polená pod nohy. Ostáva asi dúfať, že túto smutnú diskusiu veľa mimovládok nepočúva dnes, pretože majú aj inú prácu a bolo by im možno zle z toho, čo počujú.
Pre mňa predkladanie tohto návrhu zákona s tým všetkým, čo ho sprevádza, je výsmech, ponižovanie ľudí a to sú státisíce členov mimovládnych neziskových organizácií, ktorých tu máme tisíce a desaťtisíce na Slovensku, a tiež znevažovanie ich práce. Snahu o transparentnosť vítam a vítame, je to v poriadku, ale nie takýmto spôsobom. Poslanecký zákon, ktorý máme v Národnej rade už vyše roka, neustále sa dopĺňa rôznymi ďalšími pozmeňovacími návrhmi, a kde do poslednej chvíle nevieme, čo v ňom je. Posledný pozmeňovací návrh sme dostali len v priebehu, alebo bol zverejnený len v priebehu tejto diskusie, toto je naozaj nedôstojný spôsob prerokovávania legislatívnej normy, ktorá má platiť pre celý občiansky neziskový sektor na Slovensku. Toto, bohužiaľ, je aj vyrábanie nepriateľov a hon na čarodejnice. Postupne vysvetlím, prečo som o tomto presvedčený.
Začnem obsahom zákona. Zákon nám prišiel viac ako pred rokom do parlamentu pod tlačou 245 ako novela zákona o neziskových organizáciách. Rozširuje dôvody pre zrušenie neziskovej organizácie súdom napríklad. V súčasnosti súd na návrh štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem, rozhodne o zrušení neziskovej organizácie v prípade, ak: a) nezisková organizácia neposkytuje všeobecne prospešné služby viac ako 12 mesiacov, b) nezisková organizácia nespĺňa podmienky na poskytovanie služieb, c) výdavky neziskovej organizácie by boli neprimerane vysoké voči rozsahu poskytovaných služieb. Po prijatí tejto novely by súd mohol neziskovú organizáciu zrušiť aj v prípade, ak by nezisková organizácia nepredložila ani po predchádzajúcej výzve ministerstva vnútra výročnú správu o jej činnosti. Neziskovým organizáciám pribúda povinnosť zverejňovať finančné výkazy transparentnosti a zoznamy darcov, prispievateľov, veriteľov poskytujúcich dar, príspevok alebo pôžičky nad päťtisíc eur. Tieto opatrenia môžu spôsobiť pokles financií zo súkromných zdrojov pre mimovládne organizácie a zvýšiť výdavky štátu na realizácie služieb vo verejnom záujme, ktoré boli doteraz financované organizáciami. Zostavovanie výkazov predstavuje pre neziskovú organizáciu neprimeranú administratívnu záťaž. Vytváranie zoznamu darcov je v rozpore s právom Európskej únie, s nariadením GDPR a zákonom o ochrane osobných údajov, keďže neziskové organizácie by mali povinnosť zverejňovať identifikačné údaje o darcoch, prispievateľoch a veriteľoch. Novela zákona nestanovuje podmienky a rozsah spracúvania osobných údajov, možnosti podania opravného prostriedku, dobu uchovania údajov, čo je v rozpore s nariadením GDPR.
Táto novela ďalej ako prílepok rieši aj združenia občanov. Povinnosť vypracovať výročnú správu dostanú, ak príjmy združenia presiahnu 50-tisíc eur v roku. Združenie, ktorého príjmy v kalendárnom roku presiahnu 50-tisíc eur, je povinné vypracovať výročnú správu za uplynulý kalendárny rok vždy do 30. júna. Výročná správa by mala obsahovať prehľad činnosti, ročnú účtovnú závierku, prehľad o darcoch a prispievateľoch, ak hodnota ich daru predstavuje päťtisíc eur. Obsah správy bude vyhodnocovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pri nepredložení výročnej správy hrozí združeniu pokuta do tisíc eur, ktorú ukladá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. A ak výročná správa nebude ministerstvu doručená ani po výzve alebo ak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zistí obsahové nedostatky výročnej správy, združenie rozpustí.
Novela zákona tak neprimerane zasahuje do práva na združovanie, keďže už pri malej administratívnej chybe hrozí rozpustenie združenia. Veľká administratívna záťaž bude znamenať aj to, ak by boli ako povinné osoby zo zákona 211. Oslabujú sa základné práva, teda oslabuje sa zákaz diskriminácie, práva na súkromie a ochranu osobných údajov, právo slobodne sa združovať, právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, právo na slobodu prejavu a petičné právo.
Takéto stanovisko nemáme len my politici z opozície, ale je to aj stanovisko ombudsmana, verejného ochrancu práv, ktorý tiež napísal, poslal nám listy s obsahom, že je presvedčený, že novela zákona o neziskových organizáciách spôsobí obmedzenie práva slobodne sa združovať a môže prispieť k atmosfére všeobecnej nedôvery voči neziskovým organizáciám. Povinnosť zverejňovať identitu darcov by totiž mohla porušiť základné právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov.
Ďalej z listu, ktorý nám adresoval verejný ochranca práv, zacitujem: „Domnievam sa, že prijatie pozmeňujúceho návrhu by mohlo znížiť garancie základných práv a slobôd na území Slovenskej republiky." Pozmeňujúci návrh, ktorý bol ešte pred tým dnešným pozmeňujúcim návrhom, rozdelí do dvoch celkov a tú časť, ktorá bola pôvodne a ktorá vychádza z toho pôvodne ruského zákona, že jednoducho sa bude musieť označovať organizácia, ktorá dostane príspevok zo zahraničia, ako zahraničný agent alebo so zahraničnou podporou, ombudsman víta, že toto bolo vypustené, ale druhým cieľom, ktorý prišiel, bola úplne nová právna úprava, ktorá chcela regulovať lobing neziskových organizácií.
Ombudsman píše, že: „V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvoru Európskej únie Benátska komisia uviedla, že zásah do konkrétneho práva a slobody je opodstatnený len v prípade odvracania konkrétneho a reálneho nebezpečia a nie potenciálneho či hypotetického nebezpečia. Keďže predkladatelia pozmeňujúceho návrhu nepoukázali na konkrétne a reálne nebezpečenstvo či na prípady opakovaného zneužívania neziskových organizácií na nelegálnu činnosť, má naďalej dôvodné pochybnosti o tom, či by takto formulovaná povinnosť obstála pri posudzovaní pred Súdnym dvorom Európskej únie alebo pred Európskym súdom pre ľudské práva."
Toľko z listu ombudsmana a dostali sme ako poslanci aj list so záväzným stanoviskom Komory za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím. Ja by som si ho dovolil tu odcitovať: „Dňa 7. apríla 2025 sa na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny konalo rokovanie Komory mimovládnych neziskových organizácií Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím, na ktoré boli pozvaní predkladatelia poslaneckého návrhu novely zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, parlamentná tlač 245, a tak ďalej. Predkladatelia novely sa napriek pozvaniu na rokovaní nezúčastnili. Rokovanie bolo zvolané na základe požiadavky komory za mimovládne neziskové organizácie. Komora za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády Slovenskej republiky pre osoby so zdravotným postihnutím zásadne nesúhlasí s novelou a žiada o jej stiahnutie z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Predmetná novela bola predložená ako poslanecké návrhy, a preto nebola predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Uvedený návrh vážnym spôsobom zasahuje do nezávislosti a fungovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré vykonávajú svoju činnosť v prospech najzraniteľnejších skupín obyvateľov Slovenskej republiky, ktorými sú aj osoby so zdravotným postihnutím. Podľa čl. 4 ods. 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím majú členské štáty povinnosť pri vytváraní a uplatňovaní zákonodarstva a politík zameraných na vykonávanie tohto dohovoru a pri rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím dôkladne konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím a budú s nimi aktívne spolupracovať prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií. Táto povinnosť nebola zo strany štátu splnená. Zároveň je v rozpore s čl. 33 ods. 3 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zaväzuje členské štáty, že občianska spoločnosť a najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie sú zahrnuté do procesu monitorovania a na vnútroštátnej úrovni sa plne na ňom zúčastňujú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh definuje lobing ako priame alebo nepriame ovplyvňovanie rozhodovania verejného funkcionára, vedúceho štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, alebo osoby, ktorá poskytuje poradenské služby alebo spracúva odborné podklady pre prezidenta Slovenskej republiky, člena vlády, štátneho tajomníka alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy pri výkone jeho funkcie. Vymedzuje, čo sa nepovažuje za činnosť lobingu, a to činnosť odborových organizácií zamestnávateľov a športových organizácií zapísaných v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, čo je diskriminujúce voči ostatným mimovládnym neziskových organizáciám.
Novela vymedzením lobingu vytvára právnu neistotu. Zároveň vymedzenie lobingu v predmetnom návrhu je podľa nášho názoru v rozpore s právom na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Problematickým aspektom je aj zverejňovanie osobných údajov darcov, čo môže byť v rozpore s právom na súkromie, ktoré garantuje čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd." Podpísaní členovia Rady vlády pre osoby so zdravotným postihnutím, teda komora za mimovládne neziskové organizácie.
Toto je vážny list, ktorý sme dostali, ktorí hovoria, neboli naplnené podmienky, ktoré mali byť naplnené. A takisto máme tu radu vlády, ktorá by mala na niečo slúžiť. A tu vláda ide proti svojim vlastným orgánom a proti tým ľuďom, ktorí v týchto radách fungujú.
Ďalej by som chcel zacitovať stanovisko tridsiatich šiestich mimovládnych organizácií, z ktorých niektoré sú platformy a teda strešné organizácie, takže združujú ďalšie a ďalšie občianske združenia, nadácie a neziskové organizácie, lebo je veľmi dôležitý dopad tohto zákona. To, čo som hovoril doteraz, je obsahovo, obsahovo technické, niečo idete zmeniť pozmeňovacím návrhom, ak prejde ten lobing, že by mohol odtiaľ vypadnúť, ale počuli sme aj na tlačových konferenciách včera, že nemáte na tom v koalícii jednotu. Strana SMER chce za každú cenu presadiť ten poslanecký návrh, tak ako bol doteraz, aj s poslaneckým návrhom o lobingu.
Ja si myslím, že pri takýchto normách je veľmi dôležité sa zamyslieť, ako to dopadá na ľudí, ktorých sa to týka a ktorí už vyše roka žijú pod ostrím meča alebo sekery, pretože nevedia, čo bude platiť a akým spôsobom to bude platiť. Takže preto zacitujem toto stanovisko, lebo myslím si, že veľmi dobre odzrkadľuje to, ako zástupcovia neziskových mimovládnych organizácií vnímajú tieto vaše legislatívne aktivity.
„V Slovenskej republike pôsobia tisícky mimovládnych organizácií, ktoré každodenne suplujú alebo dopĺňajú úlohy štátu, či už v sociálnych službách, v zdravotníctve, v školstve, ochrane práv, životného prostredia alebo podpore miestnych marginalizovaných komunít. Tieto organizácie robia svoju prácu transparentne, odborne a s jediným cieľom, zlepšovať kvalitu života ľudí. Aj preto vnímame návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, ako tému, ktorá sa bez výnimky dotýka celého sektora a ktorá si zaslúži otvorenú odbornú diskusiu.
Zákony, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti, musia vzniknúť systémovo, nie jednostranne. Je v záujme celej spoločnosti, aby nové zákony boli výsledkom odbornej diskusie, kde nebudú chýbať zástupcovia a zástupkyne neziskového sektora, komory mimovládnych organizácií, Úradu splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti a ďalších kľúčových aktérov. Mimovládne organizácie nie sú konkurenciou štátu, ale jeho partnerom."
Zopakujem túto vetu, lebo ju považujem za dôležitú: Mimovládne organizácie nie sú konkurenciou štátu, ale jeho partnerom.
„Preto nás znepokojuje skutočnosť, že súčasný návrh vznikol bez účasti tých, ktorých sa najviac dotýka. Neziskové organizácie zohrávajú nezastupiteľnú rolu v sektoroch, ktoré majú kľúčový význam pre každého z nás. V zdravotníctve poskytujú starostlivosť chorým a ich rodinám tam, kde štátne kapacity nestačia. V sociálnej oblasti dlhodobo sprevádzajú seniorov, ľudí so zdravotným znevýhodnením, ľudí bez domova či rodiny v núdzi. V oblasti vzdelávania vytvárajú inovatívne formy podpory a vzdelávania detí a mladých ľudí vrátane tých, ktorí potrebujú pomoc pri začlenení. V ochrane životného prostredia iniciujú kampane, budujú lokálne komunity a prinášajú riešenia, ktoré často presahujú rámec jedného regiónu.
Ak by mimovládne organizácie nemohli naplno vykonávať svoje poslanie, štát by len ťažko dokázal nahradiť ich činnosť. Ich prácu často nezabezpečujú úrady, ale konkrétni ľudia v teréne, v rodinách, komunitách, školách, zariadeniach či na uliciach. Zasahovať do ich možnosti pôsobiť znamená zasahovať do života ľudí, ktorým pomáhajú. Aj preto nesúhlasíme s delením mimovládnych organizácií. Každá si zaslúži rešpekt. Hoci sa v spoločenskej debate objavujú názory, že by zákon nemusel platiť pre tzv. pomáhajúce organizácie, považujeme tento postoj za neudržateľný. Každá mimovládna organizácia, ktorá funguje v súlade so zákonom a transparentne, si zaslúži rovnaký rešpekt. Snažiť sa rozdeliť sektor na dobré a menej dobré organizácie nie je riešením. Riešením je vytvoriť taký legislatívny rámec, ktorý bude pre všetkých férový, jednoznačný a predvídateľný.
Právna úprava, ktorá zavádza selektívne pravidlá len pre určitú skupinu aktérov, vyvoláva obavy z možnej stigmatizácie a neúplného výkladu zákona. Ak zákon skutočne sleduje cieľ vyššej transparentnosti, nemal by zároveň otvárať dvere k dvojakému výkladu, ktorý môže byť použitý selektívne a účelovo.
Vyzývame preto poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby pozastavili rokovanie o návrhu zákona do času, kým neprebehne široká odborná diskusia so zapojením všetkých dotknutých strán. Zároveň apelujeme, aby sa v ďalších fázach legislatívneho procesu upustilo od riešení, ktoré posilnia namiesto dôvery v občiansku spoločnosť, vytvárajú nový priestor na jej oslabovanie. Slovensko dnes volá po jednote. Odborne pripravený zákon môže byť dôkazom, že je možná. V čase, keď sa čoraz častejšie hovorí o potrebe zjednotiť spoločnosť, vidíme aj túto tému ako príležitosť. Príležitosť na zmenu prístupu. Namiesto rozdeľovania navrhujeme spoločnú diskusiu. Miesto zákona, ktorý časť spoločnosti stavia do defenzívy, má Slovensko šancu pripraviť legislatívu, ktorá vzíde z rešpektujúceho dialógu a bude platiť spravodlivo pre všetkých." Podpísaných tridsaťšesť organizácií, občianskych združení, nadácií, neziskových organizácií a ich strešných organizácií.
Chcem ďalej vyjadriť presvedčenie, že aj podaní a po prípadnom schválení pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol dnes podaný, stále považujeme za problematické body týkajúce sa zverejňovania osobných údajov darcov, ktorí prispeli na činnosť organizácie viac ako päťtisíc eur. Títo majú stále právo na ochranu svojho súkromia a vytváranie zoznamov podporovateľov je problematické aj z pohľadu rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, Európskeho súdu pre ľudské práva, lebo zasahuje do práva na súkromie a tiež môže odrádzať darcov od podpory konkrétnych organizácií vo väčšom rozsahu. Nejasné ostávajú aj kontrolné právomoci registrovým orgánom, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy transparentnosti, za účelom preverovania organizácií si budú môcť pýtať ďalšie dodatočné informácie, a to aj opakovane, a ukladať organizáciám pokuty. Tieto kontrolné právomoci by mali byť jasne definované a vymedzované, inak to porušuje čl. 2 ods. 1 ústavy, ktorý hovorí, že orgány verejnej moci môžu konať iba tak, ako im to zákon dovoľuje.
Zaradenie občianskych organizácií medzi povinné osoby podľa infozákona je diskriminačné a neprinesie žiadnu väčšiu transparentnosť, lebo všetky informácie, ktoré môžu občania od organizácií získať, už má k dispozícii štát alebo samospráva. Jediné, čo to spôsobí, je väčšia administratíva pre organizácie aj štátne orgány a samosprávu. Nikto nemôže občanom zabrániť posielať aj žiadosti o informácie, ktoré sa netýkajú nakladania s verejnými zdrojmi a teda bude potrebné ich všetky vybavovať a toto vybavovanie je potrebné tak zo strany organizácií, ako aj zo strany štátu a samosprávy, lebo organizácie nebudú môcť vydávať zamietavé rozhodnutia. Nezmyselné je to aj z toho dôvodu, že organizácie môžu na základe informácií sprístupniť len tie informácie, ktoré už štát a samospráva má. Dáva im verejné peniaze a teda má k dispozícii aj zmluvy a vyúčtovania a môže ich už teraz bez potreby zmeny zákona sprístupniť občanovi na požiadanie. Navyše aj keď sa zaviedli limity pre organizácie, ktoré sa stanú povinnými osobami, nie je zrejmé, ako majú postupovať organizácie, ktoré v minulosti čerpali verejné zdroje a v súčasnosti už nemajú verejné zdroje, komu majú podnety na vybavenie infožiadostí posielať, alebo či sú vôbec povinnými osobami podľa infozákona. Navyše aj podnikateľské subjekty dostávajú peniaze od štátu na základe zmlúv a často sú to oveľa väčšie zmluvy a väčšie sumy, ale tieto nie sú povinnými osobami, pričom rovnako môžu lobovať a rovnako môžu ovplyvňovať verejnú mienku svojimi vystúpeniami.
Občianske organizácie, rovnako ako podnikateľské subjekty, sú súkromno-právne subjekty, preto je návrh v tomto ohľade ešte aj diskriminačný, lebo s rovnakými subjektmi, ktoré na základe zmlúv dostávajú verejné zdroje, nakladá rozdielne.
Mňa osobne najviac mrzí, že tento zákon bol pripravený štýlom o nás bez nás. Spomeniem jednu dobrú skúsenosť, hoci nebola tiež úplne jednoduchá, z roku 2015, keď bola v spoločnosti tiež dosť veľká diskusia o transparentnosti verejných zbierok. Štát chcel pristúpiť k regulácii verejných zbierok, k novelizácii zákona, ktorý platil ešte zo socializmu, a k tomuto zákonu o verejných zbierkach bola zriadená aj spoločná komisia, kde boli zástupcovia ministerstva vnútra, pod gesciou ktorého sa ten zákon pripravoval, a boli tam traja zástupcovia mimovládnych organizácií a ich platforiem. Bol som jeden z nich, takže o tejto práci viem dosť veľa. Bolo to náročné, pretože sme sa stretali s tým, čo počúvame často z vašej strany s nedôverou voči mimovládnym neziskových organizáciám, že sú to možní podvodníci a podobne. Chceli sme pripraviť dobrú legislatívu a posunúť veci dopredu. Toto sa aj podarilo a vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák túto spoločnú komisiu podporil, dokonca nám pomohol presadiť ešte aj pozmeňovacie návrhy, keď bol ten zákon v parlamente. Niečo takéto tu absolútne absentuje a nerozumiem prečo. Legislatívu, ktorá sa týka všetkých, by sme mali robiť naozaj inkluzívne. Prečo to koalícia robí? Ponúkajú sa iba hypotézy, že SMER-u a SNS vadí, že tu máme slobodné občianske organizácie, ktoré nedokážu ovládať. Realizujú tak svoj sľub z kampane, ktoré dali svojim voličom, že chcú riešiť nejaké politické mimovládky, ktoré ale ani nevedia dobre a jasne zadefinovať.
Občania aj tí, ktorí sa združujú v mimovládnych organizáciách, majú právo vyjadrovať aj kritiku politikom, či koalícii, alebo opozícii. Ale som presvedčený, že práve toto vadí Robertovi Ficovi, Andrejovi Dankovi a ich spolustraníkom a preto prinášajú tento bič na mimovládne neziskové organizácie. Tento návrh však môže zásadne narušiť fungovanie neziskových organizácií a zasiahne všetkých, tisícky serióznych organizácií, ktoré pomáhajú tam, kde štát zlyháva, v sociálnej oblasti, v ochrane životného prostredia, v boji za ľudské práva a v iných oblastiach. Stretávam sa s tým, keď komunikujem tieto témy na sociálnych sieťach, že ľudia píšu, že to sa týka len politických mimovládok, pretože takýto je naratív koalície. Nie, týka sa to všetkých a má to byť pripravené naozaj dobre.
Stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia, ktoré tu dnes prezentujem, je, že novela zákona o mimovládnych organizáciách je pripravená babrácky. Jej obsah nepomôže väčšej transparentnosti, administratívne neúmerne zaťaží plošne všetky mimovládne neziskové organizácie, ktoré napĺňajú kritériá v novele. Vytvára priestor pre šikanu občanov, ktorí sa angažujú v mimovládnom sektore, a nezasahuje len tých, ktorí v organizáciách pracujú, ale bude to mať dopad na všetkých klientov, pre ktorých robia.
Chceme zdôrazniť, že neziskové organizácie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v sektoroch, ktoré majú kľúčový význam pre každého z nás, a ako som už dnes raz povedal, mimovládne organizácie nie sú konkurenciou štátu, ale majú byť jeho partnerom. Táto novela vznikla bez dialógu s nimi, iba preto, aby si strany vládnej koalície obhájili svoju propagandu pred svojimi voličmi.
Preto ak vám naozaj ide o transparentnosť, začnime analýzou, čo nie je dobre nadstavené v našom právnom poriadku, pokračujme dialógom s tými, ktorých sa to týka, máme tu Komoru mimovládnych neziskových organizácií, máme Úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, máme platformy mimovládnych neziskových organizácií naprieč celým neziskovým sektorom. Zástupcovia tých, ktorých sa tak závažný zákon týka, musia mať možnosť participovať na príprave zákona. Z tohto dialógu pripravte vládny návrh zákona, ktorý prejde riadnym pripomienkovým konaním a až potom poďme so zákonom do parlamentu. My, zvolení poslanci, nepodkopávajme ľuďom nohy, ale vytvorme im podmienky pri ich angažovanosti. Ak bude novela prijatá, vyzveme prezidenta, aby ju nepodpísal a zvážime aj podanie na Ústavný súd.
Chcem sa ešte na chvíľu vrátiť aj ku včerajšej tlačovke, ktorá predchádzala toto posledné dianie, kde napríklad poslanec Richard Glück skritizoval bývalého splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipa Vagača, ktorý pôsobil v rokoch 2020 až 2022 ako senior konzultant mimovládnej organizácií PDCS. Pán Glück tvrdil, že táto organizácia združuje ľudí, ktorí trénujú ďalšie mimovládky, aby čo najefektívnejšie organizovali protivládne protesty. Ja som pôsobil v mimovládnom sektore dosť dlho, poznám a vážim si organizáciu PDCS, poznám a vážim si aj pána Filipa Vagača, s ktorým sme ešte dávno boli aktivisti v podzemnej cirkvi, chodili sme spolu na stretnutia, kde sme chceli realizovať našu náboženskú vieru, čo nám nebolo režimom dovolené, a potom som mal s ním česť a možnosť spolupracovať v Rade mládeže Slovenska na iných možných, možných postoch. Je to veľmi smutné, keď takáto propaganda odznieva z platformy úradu vlády. Pán Vagač nemohol odpovedať na túto propagandu, takže ja by som, ja by som vám priblížil to, čo povedal na otázky, ktoré odzneli včera na úrade vlády. Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti sa stal potom, ako bol počas novembra 1989 aktívny v študentskom hnutí, neskôr pracoval aj pre mimovládne organizácie aj pre štát, profiloval sa v občianskej spoločnosti, ale mal aj skúsenosť zo štátnej správy a z diplomacie a do funkcie splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti sa dostal za pani premiérky Ivety Radičovej. Bol tam počas štyroch vlád, a to aj počas vlád premiéra Roberta Fica. Vo funkcii ho potvrdila aj, po skončení vlády Radičovej ho potvrdila aj vláda Roberta Fica a pracoval pod vtedajším podpredsedom vlády a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Vyjadruje sa aj ku programu na integráciu ukrajinských utečencov, ktorý bol zotáznený.
Takže program na podporu ukrajinských odídencov bol realizovaný zo zdrojov Európskej únie, ktoré malo Slovensko vrátiť. Keď prišla ukrajinská kríza, tak nám ich komisia dovolila použiť pre programy na podporu samospráv a neziskových organizácií, ktoré dokázali najflexibilnejšie a najrýchlejšie zareagovať v krízovej situácii. Štát mnohé veci vtedy nedokázal zabezpečiť, samospráva a mimovládky boli pripravenejšie, rýchlejšie a flexibilnejšie. Po prvýkrát sa preukázalo, že partnerstvo medzi štátom a neziskovým sektorom je funkčné a toto spojenectvo dokázalo reálne pomôcť ľuďom v núdzi. Program pomohol hlavne matkám, deťom a utečencom v kríze alebo v traume, do programu sa preto zapojila Liga za duševné zdravie, Slovenský skauting, DOMKA, Saleziáni dona Bosca, Slovenská katolícka charita, ďalšie veľké organizácie. Bola to reálna pomoc reálnym ľuďom. Nadácie slúžili na to, aby zabezpečili, že to bude finančne v poriadku. A transparentnosť, ktorú súčasní predkladatelia tak veľmi zdôrazňujú, bola jedným z dôležitých aspektov tohto programu. Transparentný a verejný bol výber nadácií, výber organizácií, transparentné bolo verejné informovanie o programe, o tom, ako boli peniaze použité, a na záver prebehli aj verejne kontroly, ktoré ukázali, že nikto nič nezneužil. Možno aspoň toľko na obhajobu toho, kto tu dnes nemôže vystúpiť, ale je tu s nami prítomný aj na balkóne nášho parlamentu.
Vrátim sa na záver k tomu, že ten zákon bol naozaj veľmi, veľmi nepremyslený. Lobing, ako ste ho chceli zaviesť, a verím, že to nebude tak aj ďalej, dávate na ťarchu ľuďom z mimovládnych organizácií, keď sa stretnú s nejakým predstaviteľom, napríklad aj Národnej rady Slovenskej republiky. Čo to znamená napríklad pre mňa, keď som členom štyroch občianskych združení? Keď sa s niekým stretnem, mali by písať záznamy a reportovať to, že sa so mnou stretli? Čo znamenalo pre mňa, keď som dnes ako hostí v parlamente privítal Filipa Vagača, Juraja Rizmana, Marcela Dávida Zajaca alebo dokonca Fedora Blaščáka z nadácie občianskej spoločnosti, ktorí sledujú túto našu diskusiu tu na balkóne? Je to úplne normálne, keď sa stretáme s týmito ľuďmi, a pripravme aj normálne zákony. Nie zákony, ktoré idú valcom a ktoré preukazujú aroganciu moci, ktoré rozdeľujú spoločnosť, ktoré vyrábajú nepriateľov a ktoré vytvárajú strach. Áno, je to strach pre tie mimovládne organizácie, pretože nevedia, čo im chcete pripraviť, ako ich chcete rozdeľovať a ešte aj diskusiu na túto tému sme museli skrátiť. Však, pán Richter?
Takže na záver ja poviem len to, ak chcete prijať takýto zákon tým procesom, ako bol celý rok rôznymi pozmeňovacími návrhmi, ktoré neboli prediskutované dobrým spôsobom, urobte to. Neuvedomujete si silu občianskeho sektora na Slovensku. Neuvedomujete si silu týchto ľudí, bude to začiatok konca tejto vlády, ak to urobíte, a som presvedčený, že je to krok smerom k totalite, k totalite, ako bolo za predchádzajúceho režimu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

.

.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, Maroš, za tvoje vystúpenie. Ja som tiež členom jedného občianskeho združenia od roku 2008 a našou hlavnou činnosťou nášho združenia je pátranie po nezvestných osobách. Robíme to zdarma, bez nároku na odmenu, v našom osobnom voľne. Teraz hľadáme tiež jednu pani, jedenásť dní je stratená a desať dní polícia nebola schopná lokalizovať jej mobilný telefón. Počujete dobre. Desať dní nebola schopná polícia lokalizovať jej mobilný telefón, ktorý bol pripojený do elektrickej siete. To znamená, že rodina nám telefonuje, volá nám, prosí nás o pomoc a my ich hľadáme po vode, po horách a neviem, kadiaľ všade chodíme, lebo nemáme žiadnu indíciu. Nevieme, že kde máme hľadať, lebo polícia nie je schopná desať dní lokalizovať mobilný telefón. Suplujeme štát, pomáhame tomuto štátu a štát si to neváži. To je akože veľmi smutné. A teraz máme robiť podľa tohto nového zákona nejaké výkazy. Viete, ja som rád, keď tí chlapi sadnú do áut, idú od rodiny a idú niekde na pátračky a idú pomáhať hľadať niekoho, kto to potrebuje v núdzi, a nie aby sme robili nejaké výkazy. A fakt ja rozmýšľam, že ak, páni kolegovia, nestiahnete tento návrh zákona, tak pani Kramplová, Milan Garaj a Adam Lučanský, asi zverejníme vaše telefónne čísla na našu stránku a keď sa niekto stratí, tak nech vás požiadajú a pôjdete vy hľadať. A uvidím, ako sa vám bude hľadať, keď vás zavolajú o druhej v noci alebo keď bude zima, mínus 20 a budete hľadať. Prosím vás, stiahnite to a nehádžte všetky občianske združenia do jedného vreca.
Ďakujem.

Pôvodné znenie zákona vždy hovorí o úmysle navrhovateľov. Tak sme tam najprv našli definovanie že organizácia so zahraničnou podporou. Vyslovený xenofóbny proste výrok. Pamätáme to z čias komunizmu. Imperialistický Západ alebo ešte viac, imperialistické sily síli, a to už sme vedeli, že sa máme mať na pozore všetci. Potom prišiel lobing, vymedziť, vymedziť občiansky sektor na základe lobingu. Chcieť nejakým spôsobom vymedzovať tretí sektor podľa lobingu znamená siahnuť na jeho podstatu. Veď jeho poslaním je presne, proste angažovať sa vo verejnom sektore, angažovať sa na adresu štátnych orgánov a podobne. Možno aj toto vypadne, ale stále tam zostávajú nekonečné byrokratické a finančne náročné operácie, ktoré, ktoré budú sťažovať život a budú existenčne ohrozovať tie nadácie a občianske združenia. Ale čo je podstatné, navrhovatelia tohto zákona sú poslanci SNS. Ja som svedok celého vývoja strany Slovenskej národnej strany od novembra 1989. SNS je xenofóbna strana od začiatku, 1992, 1990 rok, Maďari za Dunaj, jediný jazykový zákon, na Slovensku iba slovenčina. 1992 vládneme si sami. V 1995 SNS navrhla na zákon na ochranu republiky, až medzinárodný tlak ho zrušil. SNS je xenofóbna strana, ktorá neznáša žiadny iný názor a má vyslovene totalitné prvky v sebe, totalitný zárodok. Aby tá, aby potlačila každý, každý, každý iný názor. A v tomto smere väzí ten zmysel tohto zákona. A preto je nemorálny. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec Čaučík. Aj, Maroš, aj z tvojej vlastnej z osobnej skúsenosti v neziskovom sektore cítiť, že táto téma je pre teba veľmi dôležitá, tak ako pre všetkých, ktorí kúsok z toho najcennejšieho, čo majú, zo svojho voľného času, venujú tým druhým. Myslím si, že táto vládna koalícia si týmto zákonom kope sama sebe hrob. Pretože neziskové organizácie, charity, mládežnícke organizácie sa venujú, venujú tým, na ktorých štátu neostáva čas, peniaze alebo vôľa. Často suplujú štát, nahrádzajú ho, robia to, čo nikto v štáte nerobí. A vy na tieto organizácie chcete uvaliť neskutočnú byrokraciu. Vy chcete, aby namiesto pomoci núdznym, biednym, aby vám posielali nejaké nezmyselné výkazy na ministerstvá, aby dokladovali, dokonca ste chceli, aby dokladovali každé stretnutie. Chcete im dávať drakonické pokuty až do výšky desaťtisíc eur, kde najnižšia sadzba je päťtisíc eur. Pripomeňme si, že niektoré občianske združenia fungujú na dobrovoľných príspevkoch a chcete ich takto úplne zničiť, chcete jednoducho rozložiť to tkanivo, ktoré, s ktorú, ktoré spoločnosť spája. Zdravá občianska spoločnosť, neziskové organizácie, komunitné organizácie sú základom každého zdravého štátu.
Ďakujem.