Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok možno iba drobné upresnenie. Ja som sa prihlásil nie za klub MOST - HÍD, ale ako poslanec Národnej rady, ale hádam to nič nemení na situácii. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No to mení niečo na situácii, lebo máte viacej času, keď ste prihlásený za klub.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Čas, ja rozumiem. Ale ja, samozrejme, hovorím to aj preto, že ja nevyčerpám ten čas, pretože moje vystúpenie nebude dlhé.
Takže dovoľte, aby som povedal na úvod, že vlastne ja som využil možnosť prihlásiť sa do rozpravy, aby som v rámci druhého čítania predložil pozmeňovací návrh, ktorý tvorí súčasť vlastne troch pozmeňujúcich návrhov, dva z nich mi prešli na ústavnoprávnom výbore, tretí sa ešte legislatívne dopracúval, tak preto ho predkladám aj teraz, a preto som sa aj prihlásil vlastne do rozpravy v tejto súvislosti.
Na úvod by som vlastne iba chcel ozrejmiť, prečo predkladám tento pozmeňujúci návrh. V podstate on vychádza z mojej praxi poznania činnosti a rozhodujúcej praxe Ústavného súdu a reflektuje na jeden jav, ktorý sa tam objavoval pomerne často a ktorý spôsoboval isté problémy nielen v spoločnosti, ktorá čakala na právoplatné a účinné rozhodnutia Ústavného súdu, ale často, samozrejme, aj právnickej obce. Ten problém, ktorý, ktorého sa dotýka môj pozmeňujúci návrh, ten súvisí s tým, čo máme v právnom poriadku, a to je možnosť, aby ktorýkoľvek zo sudcov, či už v pléne, pokiaľ súd rozhoduje v pléne, alebo v senáte, mal možnosť v prípade svojho nesúhlasu predložiť to svoje tzv. votum separatum, čiže odlišné právne stanovisko, v ktorom buď vyjadrí nesúhlas so samotným rozhodnutím, zdôvodní, prečo vyjadruje svoj nesúhlas, alebo napríklad má odlišné stanovisko k odôvodneniu samotného rozhodnutia. Čiže vytvára táto možnosť, ktorú máme a ktorú veľmi oceňujeme v našom právnom poriadku, vytvára vlastne, by som povedal, takú širokú databázu názorov jednotlivých sudcov, ktorí neuspeli trebárs pri hlasovaní, boli prehlasovaní, ale pokladajú za potrebné, aby isté právne názory a argumenty predložili aj formou tohto osobitného hlasovania. Vecne vlastne narážam na to, že tá prax nám ukázala, že vzhľadom na to, že právny poriadok vyžaduje, aby, ako som už spomínal, platnosť a účinnosť rozhodnutia bola, vlastne sa nadobudla buď doručením obidvom stranám v spore, alebo v prípade osobitne dôležitých rozhodnutí Ústavného súdu, ako je napríklad posudzovanie ústavnosti zákona, prípadne medzinárodnej zmluvy alebo ústavnosti referenda a mnohých ďalších otázok, okamihom publikovania v Zbierke zákonov. Len tieto skutočnosti narážajú alebo narážali na ten problém, že sudca niekedy ohlásil svoje votum separatum po rozhodnutí pléna, ale niekedy mu pomerne dlho trvalo, nechcem povedať, či úmyselne, žiaľ, niekedy to vypadá, že úmyselne, pokiaľ dodal to svoje zdôvodnenie odlišného stanoviska. Ale problém bol v tom, že či už to bol nález alebo či to bolo uznesenie, nemohlo byť publikované, pokiaľ ten sudca alebo sudcovia nedodali text svojho odlišného stanoviska.
Na základe poznania teda tejto skutočnosti ja musím povedať, že aj po konzultácii tak s pánom predkladateľom, s ministrom spravodlivosti, ako aj so sudcami Ústavného súdu si dovolím teda predložiť pozmeňovací návrh, ktorý určuje presnú lehotu sudcovi, 30-dňovú lehotu sudcovi, aby, pokiaľ ohlási, že teda bude uplatňovať svoje právo, a pripraví si to tzv. votum separatum, aby tak urobil v lehote 30 dní od vlastne spísania, od vyhotovenia samotného rozhodnutia Ústavného súdu. Očakávam a myslím, že to tak bude, že toto rozhodnutie neobmedzí príliš jednotlivých sudcov k tomu, aby, aby vlastne vypracovali votum separatum, pretože je to pomerne dlhá doba. Na druhej strane je to zasa doba, ktorá zaručí, že, žiaľ, nedôjde k tomu, k čomu dochádzalo niekoľkokrát v minulosti, že vlastne rozhodnutie Ústavného súdu bolo hotové, ale nemohlo byť publikované, nemohlo nadobudnúť platnosť ani účinnosť, nemohlo ísť do Zbierky zákonov, pretože sudca XY svoje ohlásené votum separatum nevyhotovil aj niekoľko mesiacov. Toľko teda k odôvodneniu môjho návrhu.
A teraz, pani predsedajúca, dovoľte, aby som prečítal text môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh Petra Kresáka k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene, o Ústavnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1061).
1. V čl. I § 67 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Sudca Ústavného súdu je povinný svoje odlišné stanovisko písomne vyhotoviť do tridsiatich dní od písomného vyhotovenia rozhodnutia Ústavného súdu, ku ktorému odlišné stanovisko pripojil.“
2. V čl. I sa za § 67 dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenia ods. 2 o doručovaní, vyhlasovaní a zverejňovaní odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu sa vzťahujú iba na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu písomne vyhotovené v lehote podľa ods. 1.“
Toľko teda môj pozmeňujúci návrh.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Nie som priateľ pejoratívnych výrazov, preto nebudem ani takéto používať. Mrzí ma, že odzneli v jednotlivých faktických poznámkach. Takisto si myslím, že adresovať výčitky na pána ministra v súvislosti s návrhom, ktorý predložil kolega Madej, tiež neni veľmi seriózne.
Ale chcem reagovať priamo na predrečníčku, alebo teda na rečníčku, na pani Žitňanskú. Musím povedať, že ako človeka, ktorý sa zaoberá výukou ústavného práva špeciálne desiatky rokov, ma veľmi oslovila tá jej myšlienka, o ktorej som ani v prvom momente sám nerozmýšľal, za čo sa hanbím, a to je vlastne tá úloha ústavy ako spoločenskej zmluvy.
Je to vlastne základný zákon tohto štátu a spoločnosti. Je to niečo, na čo by tá spoločnosť mala byť hrdá. A tá spoločnosť, lebo v pléne, to musím tak povedať, neni priestor na odbornú diskusiu, plénum na to nie je, tá spoločnosť si nezaslúži, aby sme my, ktorí nie sme nositelia tej pôvodnej moci, my ju máme iba dočasne v rukách, aby sme my to dočasno zneužívali takýmto spôsobom, že vlastne vstúpime brutálne do základného zákona v priebehu niekoľkých hodín bez možnosti odborne diskutovať. Nepatrí nám to.
A preto môžem iba veľmi pokorne požiadať o to, aby sme rozmýšľali, ako budeme hlasovať v tejto súvislosti. Skutočne padlo veľa dobrých otázok, praktických otázok, na ktoré nemáme odpoveď, najmä s tými dvojičkami. Mohli by sme ešte nastoliť veľa ďalších otázok, na ktoré sa veľmi ťažko hľadajú odpovede.
Možno iba jedna výčitka k Lucii. Ten návrh sa znova zmenil dnes, predsedu a podpredsedu už nebude voliť plénum, ako to bolo ešte včera, ale dnes podľa toho návrhu ho bude voliť plénum Ústavného súdu, čiže nie Národná rada. Ale pravdou je, že vlastne nedá sa odvolať okrem disciplinárneho priestupku ani jeden z nich. Len otázka je filozoficky, či je to správne. Zažili sme to, keď dvanásť rokov riadil ten súd jeden človek ako predseda a jeden človek ako podpredseda. A vieme, že tí majú veľmi silnú moc. A neni správne, aby podľa môjho názoru, aby ju vykonávali celých 12 rokov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko, pretože pán kolega Madej vyzval na diskusiu. Ja musím reagovať, že, žiaľ, na tú diskusiu ozaj nie je čas. Pretože diskutovať fakticky iba cez faktickú pripomienku k tejto vážnej téme sa podľa môjho názoru nedá. Preto iba veľmi stručne zopár vecí, ktoré mňa trápia na tom návrhu.
V podstate upozorňujem na to, že, a povedal som to už nahlas, takže nie je to žiadne tajomstvo, že ja mám s tým návrhom problém. Ten návrh vytvára vlastne tri kategórie ústavných sudcov. Ak to prejde, ak sa to realizuje, budeme mať sudcov, ktorí boli zvolení podľa starého, štyroch na Ústavnom súde, budeme mať potom niekoľko, ix sudcov, ktorí budú zvolení deväťdesiatkou, a potom budeme mať tretiu kategóriu, ix sudcov možno, ktorých si vyberie prezident. Nerozumiem, nerozumiem tomuto deleniu.
Ale najvážnejší problém mám s tými dvojičkami aj ja, pretože to je úplná zmena filozofie. Ale nejde len o tú filozofiu, ale ako to bude vyzerať v praxi. Chcel by som teda rád vidieť, že keď sa budú vyhlasovať nejaké dvojičky na jedno miesto, ktorý z tých kandidátov bude ochotný ísť ako dvojička s niekým do súťaže alebo s nejakými ďalšími dvomi, keď bude vidieť, že on tam bude do počtu, pretože vzhľadom na svoju skúsenosť a vzhľadom na svoje kvality nebude asi porovnateľný, a tí kandidáti, či chceme, alebo nechceme, nebudú rovnakí. Takže tam je obrovský problém. Kto to bude určovať, kto s kým? Neviem si to v praxi predstaviť. Naviac aj to opakovanie, neviem dokedy, neviem, či, či po treťom kole sa bude vyberať z nových kandidátov do dvojičiek. Čo sa stane, keď v tom novom kole z nových kandidátov niekto získa 90, zrazu viac ako 76, ako sa bude potom postupovať?
Samozrejme, takisto mám problém aj s tým, že sa vlastne výber predsedu a podpredsedu Ústavného súdu dostáva na Ústavný súd, pretože tá téma bola dlho diskutovaná a mala by sa diskutovať najmä z pohľadu toho, aké bude dlhé funkčné obdobie. Mali sme veľa problémov, aj máme problém s tým. Ja osobne si myslím, že neni správne, a to je, samozrejme, tiež prax z ostatných krajín, keď, keď sa nestriedajú predsedovia a predsedovia. Prečo nejdeme systémom, že sa na isté obdobie vyberie predseda a potom ho nahradí druhý? To je systém, ktorý pozná aj Spolková republika, aj ďalšie krajiny. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)