Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán kolega, súhlasím, súhlasím s tým slovom spolupráca. Tá by mala byť prvá. A teraz vysvetlím, ako funguje spolupráca zahraničný obchodný reťazec – naši potravinári. Vo vajíčkach sme 100 % sebestační, v jedinej jednej komodite asi dnes. Viete, čo urobili oni? Prišli, v roku 2012 sme boli povinní zaviesť klietkové chovy s obohatenými klietkami. Všetci do nohy to splnili do 1. 1. 2012, všetci vymenili za ťažké peniaze. Prišiel obchodný reťazec tento rok a povedal, my od vás nebudeme brať z klietkového chovu, hoci sú to s obohatených klietkami, chceme z podstielkového chovu. Prečo? Odôvodnenie: lebo si to žiada spotrebiteľ. To je tak do neba volajúca hlúposť, lebo jednoducho to vajce je drahšie. A nevravím, že, a dovolím si tvrdiť, že neni ani kvalitnejšie, na to sú štúdie vypracované, ale oni potrebujú sem dovážať, lebo vedia, že na Slovensku sa nedajú zo dňa na deň vyrobiť podstielkové chovy, resp. dajú, za pár mesiacov s obrovskými investíciami, ktoré, štyrikrát väčšie haly by museli mať, ako majú dnes, aby produkovali to, čo produkujú. A toto je tá spolupráca, ktorá tu, potravinár – obchodný reťazec, absolútne nefunguje, zlyháva. Nedokážu vôbec spolu komunikovať ako partner s partnerom. A tam, kde obchodujú dvaja, by mala byť korektná spolupráca. Toto je k tej spolupráci.
Po tomto pozmeňováku, ja som strašne zvedavý, akým spôsobom bude cenotvorba v tých obchodných reťazcoch, či tam, kde sú tie menej rozvinuté regióny a kde je ten obchodný reťazec, či budú lacnejšie tie produkty. Viete, čo si dovolím dneska tvrdiť? Že tam budú ešte drahšie. Lebo tam neni konkurencia a tam si dovolia ísť s tými cenami ešte vyššie bez ohľadu na nejaký odvod. Toto je tragédia toho, čo sa tu stalo.
A okolité krajiny? Mali sme robiť to, čo robili Rakúšania. Že nepúšťajú tam jednoducho cudzie obchodné reťazce. Tam, keď Slovák chce doviezť kura, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja nechcem reagovať na pozmeňovák, lebo ešte neni predložený, a dúfam, že sa k nemu aj dostanem.
A, pán kolega Dostál, minimálne by sa tie argumentácie, ktoré hovoríte, obchodných, alebo teda v tomto prípade hovoríte za obchodné reťazce, mali zjednotiť. Tak buď teda to ideme, idú vybrať od ľudí, hej, čo je ich argumentácia, že ony to automaticky premietnu, ale nemôžu potom hovoriť, že ale my si to od štátu dostaneme naspäť, ak to bude napadnuté. Tak buď A, alebo B. Alebo aká škoda by potom vznikla, ak idú to premietať do cien potravín? Tomu nerozumiem. Ste právnik a toto by ste mi mohli vysvetliť, že akým spôsobom toto bude argumentačne obhájiteľné. A nakoniec na hospodárskych výsledkoch to bude vidno.
A ten zákon, ktorý ste kritizovali, sme predložili, čo sa týka cien, pri kontrole cenotvorby to bude rovnako vidno, kde to premietali alebo nepremietali.
Takže v tomto by ste mohli nájsť aspoň takú spoločnú reč s nimi alebo argumentačne, lebo potom skutočne bude ťažké obhajovať jedno alebo druhé.
Ďakujem.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného poslaneckého návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1441 z 23. októbra 2018 pridelila návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.
K predmetnému poslaneckému návrhu zákona výbory zaujali stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v IV. bode spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 368 z 26. novembra 2018. Týmto uznesením výbor ma zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem mojim kolegom za názor a veľmi ma teší, že tento účel, alebo teda ten náš návrh má vašu podporu.
Možno máte iný názor, že z iného zdroja by sa malo čerpať, ale ja stále tvrdím, Štátny fond rozvoja bývania je združenie majetku. Aj doteraz sa poskytovali na iné účely podpory na bývanie.
Vrátim sa k tomu, že prečo je to také dôležité. My chceme pomôcť mladým ľuďom naštartovať si svoj život. A keď máme aj, ako som spomínala, odborníci hovoria, že mladí ľudia by si uzatvárali manželstvo, by chceli mať aj deti, ale oni to odkladajú kvôli tomu, lebo nemajú vlastné bývanie. Ak títo mladí ľudia k tomu, aby si mohli založiť rodinu, aby uvažovali o tom čím skôr, tak ako som aj spomínala, že preto aj ten vek stále, stále je vyšší, kedy sú uzatvorené manželstvá a sa narodia deti, tak my chceme výrazne pomôcť podporiť.
Tento produkt aj tá naša myšlienka, ja sa priznám, existuje aj v Českej republike. Je to v Českej republike veľmi podobný produkt a bol veľmi veľký záujem o ten produkt. V Českej republike už potom bol problém ten, že prihlasovali sa ľudia a potom bolo menej peňazí a už ten produkt alebo už túto pôžičku nemohli ďalej poskytovať. Takže ja som presvedčená, aj v Českej republike to tak funguje a máme priamy dôkaz zo susednej krajiny, že to, čo tu dneska predkladáme, je o to veľký záujem mladých ľudí a pomáha výrazne mladým ľuďom.
Vy ste sa pýtali na počet. Priznám sa, počet týchto pôžičiek, nakoľko účel bol len na kúpu nového bytu do troch rokov od kolaudácie, bol menší. Akože boli to že do sto, alebo teda stovky žiadostí. Málo takých žiadostí bolo cez Štátny fond rozvoja bývania.
A prečo? Tam boli vyššie úrokové sadzby. Ako som spomínala, boli hypotekárne úvery. Takže mladí ľudia práve kvôli tomu nečerpali zo Štátneho fondu rozvoja bývania, pretože výhodnejšie bolo čerpať hypotekárny úver. Podľa nových podmienok, keď je to takto nastavené, na slovenskom trhu nebude konkurencia, pretože nikto neposkytuje, žiadna hypotéka nie je vo výške jedno percento a fixovaná na 15 rokov.
Takže prosím vás o podporu aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy, Bélu Bugára a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 1236). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, síce nevidím, milí kolegovia, skupina poslancov predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným nástrojom podpory rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto Štátneho fondu rozvoja bývania štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú potom premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Záujem o tento nástroj je dôkazom toho, že aj pri existujúcich nastavených podmienkach patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom nášho návrhu zákona je zaviesť oveľa výraznejšiu podporu pre mladé začínajúce rodiny, ktoré nie sú natoľko solventné, že si môžu obstarávať nové bývanie. Ide o mladých manželov do 35. roku veku, ktorí uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory určenej na obstaranie aj staršieho bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome.
Obstaranie staršieho bytu môže znamenať zámer cenová dostupnosť bývania pre začínajúcich manželov a súčasne môže podporiť rozvoj aj vo vidieckych lokalitách. Tento úver bude poskytnutý za štandardných podmienok, ako je v prípade mladomanželov, s odchýlkou, že časť úveru do 15-tisíc eur bude poskytnutá s výhodnejšou úrokovou sadzbou; úroková sadzba je 1 %.
Pre mladomanželov sa ďalej navrhuje zavedenie nového účelu podpory bývania, a to možnosť poskytnúť zvýhodnený úver aj na stavebnú úpravu staršieho bytu v bytovom dome alebo aj v rodinnom dome, čím zase sledujeme zámer zlepšiť kvalitu ich bývania. Na takýto účel bude možné poskytnúť tiež zvýhodnený úver, pričom časť úveru do 15-tisíc eur by bola poskytnutá tiež s výhodnejšou úrokovou sadzbou; úroková sadzba predstavuje 1 %.
Najnovšie údaje Štatistického úradu, podľa ktorých v minulom roku vzájomné áno povedalo viac ako 30-tisíc párov, čo je najviac za posledných 24 rokov. S počtom uzavretých manželstiev stúpa aj vek, keď vstupujeme do manželstva. Hranica 30-tisíc sobášov bola naposledy prekročená v roku 1993 a podľa štatistík, ako som hovorila, sa v minulom roku zosobášilo presne 31 309 párov. Pokračuje aj trend odkladu manželstva na neskorší vek. V porovnaní s rokom 1990 sa priemerný vek ženícha zvýšil o 8 rokov a u nevesty skoro o 7 rokov. V minulom roku tak priemerný vek muža pri sobáši bol 34 rokov a ženy 31 rokov.
Chcela by som kolegom ešte priblížiť, ako o tomto našom návrhu, aký majú názor odborníci. Podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív zvýšený počet sobášov súvisí aj so stabilitou v ekonomickej oblasti a ide najmä o stabilne nižšiu úroveň úrokov z hypotekárnych úrokov, ktoré už teda boli na trhu a kde my ešte chceme tento účel podporiť, pretože práve vlastné bývanie patrí k základným ekonomických požiadavkám pri zakladaní rodiny. Takže z toho sme vychádzali.
Prorodinná politika štátu nie je podľa analytika existujúca, dostatočne vysoká do tej miery, aby motivovala mladých zakladať rodinu v mladšom veku. Reagujeme aj na tento názor.
Ešte doplním názor odborníka, ktorý hovorí, že Slovensko v oblasti podporovaného bývania zo strany štátu dlhodobo zlyháva.
Ešte by som sa vrátila a ešte by som teda veľmi rada vám ozrejmila, lebo to s tým súvisí, koľko detí sa rodí na Slovensku a v minulom roku, teda v roku 2017, sa narodilo 57 969 detí. Je to o 412 detí viac ako v predchádzajúcom roku. A napriek tomu v Slovenskej republike pokračuje starnutie populácie. Vlani tvoril podiel detí vo veku do 14 rokov 15,6 %. Podiel 65-ročných a starších je ešte nižší ako podiel detí, ale len o 0,1 bodu. Priemerný vek obyvateľstva sa medziročne zvýšil a aktuálne je 40,6 roka. Čo to znamená? Na Slovensku polovica populácie je staršia ako 40 rokov.
K nášmu návrhu už, samozrejme, informácie boli, boli aj v médiách, tak sa vyjadrovali aj ďalší odborníci. Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas hodnotí náš návrh nasledovne: "Tento produkt má šancu, pokiaľ bude ľuďom šetriť náklady alebo poskytovať iné výhody, ktoré uľahčia mladým získať úver, prípadne výhodnejšie splácať, tak vidím tu veľkú šancu na úspech."
Ešte dovoľte mi, aby som vám prečítala názor analytičky Poštovej banky. Jana Glasová o tomto produkte, o tomto zákone má názor: "Mladomanželské pôžičky by isto potešili mladých ľudí, keďže mnohí z nich riešia svoje vlastné bývanie a zakladajú si rodinu. Na druhej strane mladí ľudia, hlavne tí krátko po škole, ešte zväčša nemajú príjem až taký vysoký a ani nasporenú vyššiu sumu peňazí. Odpustenie časti istiny pri narodení dieťaťa je veľmi zaujímavý benefit pre mladých ľudí." Názor teda analytičky Poštovej banky pani Jany Glasovej.
Na záver, na záver. My dneska tu predkladáme návrh zákona. K tomuto návrhu ešte, samozrejme, bude vydaná vyhláška ministerstva dopravy a tá vyhláška bude upravovať a detailnejšie ešte obsahovať pravidlá. Návrh vyhlášky mám pred sebou, takže budem, keď dneska predkladám ten zákon, tak budem vychádzať aj z tej vyhlášky.
Ale na záver dovoľte mi krátke zhrnutie:
- Mladomanželia budú môcť získať úver 15-tisíc eur na 15 rokov s úrokom na 1 %. V prípade kúpy nového bytu maximálna výška 75-tisíc. V prípade kúpy staršieho, maximálna výška, samozrejme, do 15-tisíc garantujeme tieto zvýhodnené úroky a podmienky 50-tisíc. A na rekonštrukciu môžu žiadať maximálne do výšky 30-tisíc eur.
- Výška úrokovej sadzby bude fixovaná na celú dobu platnosti, teda na 15 rokov. Bude produkt, ktorý nebude mať konkurenciu na trhu, lebo vidíme a vieme, že dneska hypotekárne úvery sa pohybujú okolo 1,5 %, ktoré sú najnižšie a, samozrejme, tam nie je garancia taká, ktorá je pri tomto návrhu, že teda tá výška bude fixovaná na celú dobu splatnosti, to znamená na 15 rokov.
- Nárok na zvýhodnenú pôžičku budú mať ľudia do 35 rokov, pričom manželstvo musia uzatvoriť maximálne 12 mesiacov pred podaním žiadosti o úver. Pri narodení dieťaťa im bude možné odpustiť 2 000 eur z výšky istiny úveru, najviac teda okrem nákupu nového bytu, kde je maximálna výška úveru 75-tisíc eur, tam nie je žiadna hranica. Pri ďalších účeloch, teda nových účeloch, ktorý dopĺňame do zákona, bude najviac možné odpustiť 6 000 eur.
- Pôžičky pôjdu, ako som spomínala, cez Štátny fond rozvoja bývania. Zvýhodnený úver bude možné dostať aj na starší byt. Tento účel doteraz v zákone nebol a ten starší byt nebude musieť spĺňať podmienky na energetickú efektívnosť, ktoré vyžadujú iné úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
- Úver bude možné dostať aj na stavebné úpravy staršieho bytu.
- Podporu na stavebné úpravy bytu v rodinnom dome nie je možné poskytnúť, ak už žiadateľ dostal inú podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Podporu na úpravu bytu, alebo teda na iné účely je možné poskytnúť iba raz.
Novela má platiť od 1. júla 2019.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Navrhujem, aby bod č. 55, návrh poslancov Irén Sárközy, Bélu Bugára a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 (tlač 1236), bol prerokovaný po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa, č. 56/2012 o cestnej doprave, ktorý je termínovaný zajtra 4. decembra od deviatej hodiny. Ďakujem. 6. decembra, vo štvrtok, pardon.

Ďakujem. Len hlasovanie navrhujem dneska o 17.00 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Baránik, choďte do hociktorého potravinárskeho, k hocijakému potravinárskemu výrobcovi, spýtajte sa ho na to, čo ho ničí. Prečo nenakupuje, prečo neplnia to mlieko do, ako vy vravíte, od Rakúšana? Lebo Rakúšan im ho za tú cenu nepredá. Náš ho musí predať, lebo ináč ho nemá kde, môže ho vyliať tak akurát do kanála. To je celý problém. Nekúpi ho lacnejšie.
Aj, pán kolega Sloboda, to neni o konkurencieschopnosti, oni sú, konkurencieschopnosť je o tom, či som schopný za rovnakú cenu alebo podobnú ako moja konkurencia niekde vonku, vyrobiť ten produkt. Ale áno, sú schopní. To neni o tom. Choďte ku potravinárovi a spýtajte sa ho, čo je problémom. Toto je jednoducho problém. Čiže ja sa snažím riešiť alebo pomenovať problém, ktorý tu je. Tu nám jednoducho trhový mechanizmus zlyháva.
Záporné saldo zahraničného obchodu neni vytvorené tým, že my viacej jeme, a preto musia zo zahraničia viacej dovážať zahraničných, cudzích potravín, ale jednoducho preto, že nám tu končia výrobcovia potravín. A budú končiť ďalej, keď niečo sa nestane. Čo sa môže stať? Jedine to, že nejakým spôsobom štát sa za nich postaví, ja nevravím, že toto je absolútne najideálnejší spôsob. A povedzte vy, ako by ste to urobili vy, ako je to dobré urobiť. Ale jednoducho trhový mechanizmus nám zlyhal v tomto prostredí, to je celé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, začnem od konca. Neviem, kde ste vyčítali, že to je regulácia cien. Čím? Že obchodná prirážka má byť nejaká na tie isté tovary? Nech je aj 500-percentná, ale nemôže byť 1500-percentná. A nech zarába na tom, kto chce, koľko chce, ide len o to, aby sa nestávalo to, čo sa deje, a nazvite to, ako chcete, alebo potom odpovedzte vy svoj názor, či je to v poriadku, že – a odpoviem aj kolegovi Hegerovi – že čo je privátna, tie privátne značky.
Viete, ako to funguje? Kúpi obchodný reťazec tzv. privátnu značku mlieka. To mlieko je rovnaký výrobca, ako je v tom obale výrobcu, presne také isté mlieko sa naplní do privátnej značky, kúpia ho lacnejšie, ako to normálne, lebo povedia, buď to predáš za toľko, alebo to nechceme, a na toto privátne mlieko si hodia 0 % alebo 5 %, lebo toto má ťahať zákazníka do obchodu. Na to mlieko vyrobené alebo zabalené v krabici výrobcu, kúpia ho drahšie a na to si ešte hodia maržu. Viete, čo sa stáva? Že tam má 5-percentnú alebo nulovú na to jedno mlieko a na tú druhú ma 60-percentnú, 70-percentnú. Ktoré mlieko si kúpi ten, ktorý príde do toho obchodu? Pravdaže na to privátne. Ale čo sa deje? V tých krabiciach toho výrobcu zabalených v obale výrobcu, toho predajú 10 %, možno 20 %, toho privátneho, ktoré je rovnaké mlieko, predajú 80 percent. Ak je toto v poriadku, tak to nazvite reguláciou cien alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Z môjho pohľadu to nie je v poriadku.
Žiaľ, tá veta, môžte sa smiať, pán kolega, žiaľ, v tomto trhové hospodárstvo alebo ten trh nefunguje. Nefunguje nám v potravinách. Nezaujímajú ma, prečo nekričia výrobcovia ponožiek, prečo nekričia výrobcovia niečoho iného, že jednoducho nedokážu predávať za normálne ceny. My nechceme nič iné, len aby sa dokázalo zaplatiť tým výrobcom to, čo si zaslúžia, čo im vykryje náklady a budú mať niečo na nejakú reprodukciu. Nemôžu tu byť, alebo z môjho pohľadu nemôžu tu byť také obchodné prirážky, ktoré jednoducho ničia našich výrobcov potravín.
Alebo sa potom, a to musíte povedať, pán kolega, potom sa spokojíme s tým, že jedného dňa sa tu budú predávať všetky iné výrobky, len nie našich domácich výrobcov. Ale pravdaže tie nebudú predávané alebo nakupované za také ceny ako od našich potravinárov. Toto jednoducho funguje.
A spomeniem aj to kurča, ktoré skutočne je každý týždeň v akcii, lebo to kurča ťahá zákazníka, to je prirodzené. To kurča sa predá pod cenu alebo za úplne tú nákladovú možnože nazveme cenu, k tomu je prirážka veľmi malá, aby ťahalo pravdaže na tú akciu. Lenže jeden týždeň vám ohlási akciu jeden obchodný reťazec, druhý ďalší, tretí ďalší, štvrtý ďalší a vy ako výrobca predávate 4 týždne po sebe kurča v akcii. Áno, predá sa popri tom aj normálny tovar, na ktorom nejakú prirážku majú, kuracie rezne a tak ďalej, stehná, ale toho je tak málo, že toto nedokáže vyprodukovať tú stratu, ktorú oni vyrábajú na tých celých kurencoch.
Viete, žiaľ, začína platiť to, čo sa voľakedy dávno povedalo, keď nedovezieme, či keď nevyrobíme, tak dovezieme. Ak je toto v poriadku? A ja očakávam, prídite s nejakým rozumným návrhom, ako sa toto dá zastaviť.
A na koniec, ten zákon o cenách, o ktorom teraz idete povedať, že je protiústavný, alebo teda tie ustanovenia, ale podľa toho aj súčasne platný zákon o cenách je v tom prípade protiústavný, lebo o podnákladových cenách už hovorí zákon o cenách, ktorý tu máme už od roku ´96. Celý problém je, že sa nekontroluje ten zákon. Tu nebola vykonaná jediná kontrola, jediná kontrola zo strany oprávnených orgánov na to, aby povedal, že či je to v súlade so zákonom, alebo nie je v súlade so zákonom.
Takže a toto bola aj odpoveď na tie privátne značky. A nejdeme regulovať ceny. Regulácia cien vyzerá úplne ináč. To znamená, že poviete, za koľko sa to maximálne môže predávať. A my nehovoríme, za koľko sa to maximálne môže predávať. Ale nech to má nastavené nejaké pravidlá.
Neviem, v rozpore s akými európskymi predpismi to je, lebo to mi treba špecifikovať, ja si ten predpis rád naštudujem, lebo toto neni o regulácii cien. To je tak asi odpovede na otázky, ktoré tu padli. Ale vravím, že budem rád komunikovať na túto tému s kýmkoľvek, kto príde s rozumným návrhom. A môžte ho predložiť aj vy, pán kolega, ak teda budete chcieť pomôcť našim potravinárom nejakým spôsobom.