Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, príčiny odmietania Istanbulského dohovoru treba hľadať na rôznych miestach.
Cieľom dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje.
Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie...
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, príčiny odmietania Istanbulského dohovoru treba hľadať na rôznych miestach.
Cieľom dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje.
Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu. Táto sociálne, v úvodzovkách, príťažlivá stránka Istanbulského dohovoru pritom len reflektuje faktický stav vo sfére rodovej nerovnosti, ktorý má aj svoje štatistické zdôvodnenie.
Ako vyplýva z najnovších údajov Rady Európy, až jedna z troch žien v Európskej únii je od veku 15 rokov obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená, viac ako polovica, 55 % žien zažila sexuálne obťažovanie, jedna z troch žien zažila psychologické zneužívanie zo strany partnera a jedna z troch žien zažila v detstve fyzické alebo sexuálne násilie zo strany dospelých. Na uvedený problém sa však pritom nemožno dívať len cez prizmu strohých čísiel. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov je z hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné.
V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si však zároveň uvedomiť, že referenčnou skupinou dohovoru nie sú výhradne ženy, to jest dohovor sa nevzťahuje len na osoby ženského pohlavia. Strany dohovoru sú nabádané, aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov, staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.
V čom je Istanbulský dohovor iný oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcim problematiku ľudských práv? Ide o presadzovanie gender ideológie. Po prvé, jeden z kľúčových nových pojmov – rod – je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve, konkrétne v čl. 3, z ktorého citujem: "Pod pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Uvedená definícia je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že "rod" je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
Po druhé, dohovor rozširuje okruhy diskriminácie v čl. 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv. Ide o tieto dôvody diskriminácie: rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.
Po tretie, doteraz úplne novou povinnosťou, najmä pre základné školy a stredné školy, je inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citácia z čl. 14: "Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nie stereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov."
Tento čl. 14 Istanbulského dohovoru odporuje čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný, konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečiť túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastnými náboženskými a filozofickým presvedčením.
Čo to teda znamená? Kto rozhoduje, čo to bude znamenať o rok či o desať, dvadsať? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Istanbulský dohovor nás bude nenápadne tlačiť aj do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií, policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov a tak ďalej. Tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia môžu byť zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií, čo sa do istej miery deje už aj teraz. Môžeme si pozrieť niektoré výzvy z minulého aj tohto roku.
Na margo všetkých tých, ktorí považujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru takpovediac za hodnotovú vec, je nutné poukázať aj na teoreticko-výkladové nejasnosti vyplývajúce z jeho ratifikácie na národnej úrovni, ktoré majú svoje procedurálne vyjadrenie. Nemožno zabúdať, že Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor Európskej únie s viacerými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany Európskej únie. Medzi uvedenými otázkami sú aj tie, ktoré očakávajú jednoznačnú odpoveď na tieto problémy. Po prvé, na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany Európskej únie, konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.
Po druhé, ešte dôležitejšia otázka parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlúčiteľné so zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané. Inými slovami, či sa môže Európska únia prihlásiť k dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.
Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ tzv. zmiešaný dohovor. Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú, ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva Európska únia aj členské štáty. Prípadná ratifikácia na úrovni Európskej únie však nenahrádza ratifikáciu zo strany členských štátov. Európska únia môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich národných právomocí.
To, že sa nejedná o jednoduchú vec, potvrdzujú aj samotné európske inštitúcie. Súdny dvor Európskej únie pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže Európska únia dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín. Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehóczkeho pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehocký vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je jedna až päť, 1,5 až 2 roky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ parlament nevysloví s dohovorom súhlas, pani prezidentka nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť. Ďakujem.
Skryt prepis