Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 707. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. 
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017. 
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 631).
Predseda Národnej rady pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo, ktorý súčasne určil za gestorský výbor.
Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 631), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 24 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 72 z 10. októbra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ctené dámy, vážení páni, som veľmi rád, že v tejto sále zaznel pred chvíľou smiech, pretože smiech je signálom nielen dobrosrdečnosti človeka, ale v istých súvislostiach aj takým signálom harmonizovania postojov, či opozičných, či koaličných. A to je vždy taký príjemný signál. Bodaj by to bolo častejšie.
Nepochybne je tu medzi nami veľa dobrých a skúsených odborníkov na sociálne témy, ktorých si veľmi vážim bez ohľadu na to, či sú z tábora koalície alebo opozície. Rád by som však do tejto diskusie prispel aj svojím názorom a upriamením našej pozornosti na jeden veľmi dôležitý moment, ktorý súvisí so zákonom 448/2008 Z. z. Niet prakticky týždňa, v ktorom by som sa nestretol a nehovoril na rôznych fórach s ľuďmi o tom, čo ich ťaží, čo ich trápi a čo ich bolí. Nezaujímajú ich hádky, nezaujímajú ich parlamentné škriepky ani riešenia od zelených stolov, ale zaujímajú ich pragmatické postoje. Majú jasnú predstavu o tom, ako by mali politici slúžiť ich záujmom a tomu, aby život občana na Slovensku bol plnohodnotný a hlavne dôstojný. Témy, ktoré ľudia na týchto stretnutiach otvárajú, sú zdanlivo obyčajné, ľudské, ale mnohé z nich majú celospoločenskú závažnosť. Vo veľkej miere sa týkajú sociálnej oblasti, sociálnej starostlivosti, sociálnych služieb, no a práve toto ma primälo vystúpiť v dnešnej rozprave.
Čo sa týka predloženej novely, prináša legislatívne zmeny, ktoré vychádzajú zo záväzku uvedeného v programovom vyhlásení vlády, a to zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb podporou zavedenia príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov. Dá sa teda z môjho pohľadu ako poslanca, do značnej miery trošku laického v tejto oblasti, ale poslanca, ktorý sa o ňu zaujíma, povedať, že ide o progresívny návrh.
Cieľom je totiž, po prvé, zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb. Dopyt po nich sa totiž neustále zvyšuje a vyzerá to tak, že sa bude rapídne zvyšovať aj v blízkej či strednodobej alebo vzdialenejšej budúcnosti.
Po druhé, zvýšenie príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby z rozpočtu ministerstva práce vychádza aj z toho, že sa reálne zvyšujú náklady poskytovaných služieb s garantovaním ich kvality.
Po tretie, cieľom je zadefinovať nástroj na rozvoj sociálnych služieb nie od zeleného stola, ale tak, aby ponuka štátu, aby ponuka bola šitá na mieru potrebám občanov a obyvateľov. Mám tu na mysli nielen regionálnu, ale aj lokálnu samosprávu, teda sociálne služby vo verejnom záujme a v súlade s komunitnými plánmi obcí.
No a po štvrté, ide tu aj o vytvorenie určitej rezervy a úspory v rozpočtoch VÚC. Ukazuje sa, že v roku 2018 by v štyroch krajoch, bratislavskom, nitrianskom, prešovskom a košickom, mohla úspora dosiahnuť po 1,3 mil. eur, čo už sú celkom zaujímavé peniaze. V ostatných krajoch sa predpoklady úspor pohybujú v rozmedzí od 300- do 500-tisíc eur. Samotná výška ušetrených finančných prostriedkov závisí od počtu zazmluvnených prijímateľov u neverejných poskytovateľov. To, čo sa v novele zrejme riešiť nedá, je fakt, že treba nájsť asi spôsob ako zaviazať vyššie územné celky k tomu, aby ušetrené finančné prostriedky použili práve na sociálne služby. Odporúčam, aby tieto ostali v rozpočtoch VÚC, aby ich použili na bežné a kapitálové výdavky, súvisiace s poskytovaním sociálnych služieb. Ide napríklad o výdavky v súvislosti so zvýšením počtu zamestnancov sociálnych zariadení, samozrejme v neposlednom rade aj so zvýšením miezd a platového ohodnotenia týchto zamestnancov. Po ďalšie, ide o materiálne vybavenie zariadení, o zvyšovanie kvality starostlivosti v týchto zariadeniach a na podporu služieb komunitného charakteru.
Na čo by som chcel však v závere poukázať ako na problém, ktorý treba akútne riešiť, je odmeňovanie zamestnancov, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Týka sa to zákona 553/2003 Z. z., teda zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Jednak prácu, ktorú títo ľudia robia a vykonávajú, považujem za platovo podhodnotenú, poddimenzovanú výrazne, pretože hrubá mzda vo výške cca 600 eur nie je dostatočná a určite nezodpovedá pri akomkoľvek kritickom postoji dôležitosti a zmysluplnosti práce, ktorá sa vlastne ani nedá robiť ako práca. Jednoducho musíte sa pre ňu narodiť a musíte ju robiť ako svoje poslanie. Ak túto otázku nebudeme riešiť na celospoločenskej úrovni, ľahko sa môže stať, že slovenské ženy v ešte väčšej miere ako doteraz budú chodiť za vyššie mzdy, za lepšie platové ohodnotenie opatrovať starých ľudí do Rakúska, do Nemecka a ďalších západoeurópskych krajín a naše zariadenia budú mať problém obsadiť zamestnanecké miesta, nehovoriac o tom, že poddimenzovaný personálny stav môže mať veľmi negatívne následky na kvalitu poskytovania starostlivosti o našich seniorov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, prichádzam rovnako s pozmeňovacím návrhom a musím v úvode vysloviť aj poďakovanie a potešenie. Pán minister, viem aj poďakovať za tú prácu, ktorá bola odvedená na ministerstve práce, sociálnych vecí v rámci medzirezortného pripomienkového konania, a následne potom ešte stále sme spoločne s predsedníčkou výboru Alenou Bašistovou veľmi citlivo a pozorne počúvali podnety, ktoré prichádzali od ostatných zúčastnených strán, ktoré majú čo-to hovoriť práve k tomuto zákonu a k tejto novele zákona 448 z roku 2008. Môj pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme spoločne, Alena Bašistová, Magdaléna Kuciaňová, Jana Vaľová a Edita Pfundtner je stručnejší, ale o to dôležitejší, už aj s poukazom na to, že ide o prechodné ustanovenie.
Novela definuje právne podmienky určenia finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek. V novele zákona je finančný príspevok označený ako finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou a tento bude ministerstvo poskytovať zariadeniam tak, ako ste už počuli aj z úst pána ministra Richtera. Ale zopakujem, aby nám bolo všetkým jasnejšie, pretože tak, jak počúvam, tak počúvam, ale poniektoré vystúpenia, ako keby sme si nevedeli nájsť miesto a kompetencie, kto áno a kto nie, čo môžu VÚC-ka, čo môžu obce a čo môže ministerstvo, a potom to uvádza, uvádza do nejakých pochybností a zbytočných neistôt. Takže sú to zariadenia podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár. Pre každý vyššie vymenovaný druh sociálnej služby je v zákone vymedzený stupeň odkázanosti pre fyzické osoby, respektíve prijímateľov sociálnej služby a tu je treba sa tiež pozastaviť a povedať a pripomenúť, o aké stupne v ktorom zariadení ide. Zariadenie podporovaného bývania – stupne 2 až 6, zariadenie pre seniorov – stupne 4 až 6, zariadenie opatrovateľskej služby – stupne 2 až 6, rehabilitačné stredisko – stupne 2 až 6, domov sociálnych služieb – stupne 5 až 6, v prípade nevidiacej osoby – 3 až 6, špecializované zariadenie – stupne 5 až 6, denný stacionár – stupne 3 až 6. Navrhovaným pozmeňovacím návrhom bude zabezpečená previazanosť na prechodné ustanovenia v súčasnosti platnom znení zákona, najmä s poukazom, a tie ustanovenia iste vám citovať nebudem, ale ide o ustanovenie § 106 ods. 5, ods. 6, § 110 písm. c), § 110 písm. l).
Po prijatí tohto pozmeňovacieho návrhu bude možné spolufinancovať sociálnu službu v zariadeniach podmienených odkázanosťou, a to v zariadení teda podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, zariadení opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenia, denný stacionár, z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a to tak, že bude poskytovaný finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou pre neverejných poskytovateľov, ustanovenie § 78a, obciam, ustanovenie § 71 písm. o) ods. 6, ktoré zriadili vyššie uvedené druhy sociálnych služieb, a aj pre prijímateľov sociálnej služby, na ktorých sa vzťahujú v súčasnosti prechodné ustanovenia, teda nedosahujú zákonom stanovené stupne odkázanosti, nemajú priznaný stupeň odkázanosti, alebo majú priznaný stupeň odkázanosti nižší, než je ustanovený platnou právnou úpravou pre príslušný druh sociálnej služby v zariadení.
Verím, vážené kolegyne, kolegovia, že aj tento návrh nájde oporu v pléne a že ho podporíte.
A teraz mi dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Vaľovej a Edity Pfundtner k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448 z roku 2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 663.
V čl. I bode 198 sa ustanovenie § 110ac dopĺňa odsekom 11, ktorý znie: "(11) Prijímateľ sociálnej služby, ktorému sa poskytuje sociálna služba v zariadení podmienenom odkázanosťou k 31. decembru 2017 a ktorý nemá priznaný stupeň odkázanosti podľa prílohy č. 3, ktorý je ustanovený ako podmienka na vznik odkázanosti na príslušný druh sociálnej služby v zariadení alebo má priznaný nižší stupeň odkázanosti, ako je ustanovená podmienka na vznik odkázanosti na príslušný druh sociálnej služby v zariadení, sa na účely určenia výšky finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a § 78a považuje za prijímateľa sociálnej služby s najnižším stupňom odkázanosti podľa prílohy č. 3, ktorý je ustanovený ako podmienka na vznik odkázanosti na príslušný druh sociálnej služby v zariadení.".
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán Budaj, počúval som vaše vystúpenie dole v kancelárii, aj teraz ešte chvíľu a nezaujímal ma ani tak ten obsah, pretože ten obsah je zrejmý, ale rozmýšľal som, že od koho ste sa učili, či od Bakunina, Lenina alebo iného anarchistu. Veď vy, čo to je, reine, my na Záhorí tomu hovoríme reines anarchizmus - čistý anarchizmus, čo ste tu vy prednášali. Však takýmto spôsobom sa nedá riadiť spoločnosť. Spoločnosť musí mať aj svoju hierarchiu, aj svoje zásady a svoje princípy. A bezprincipiálna spoločnosť, ktorú tu vy hlásate, to je hlúposť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Marosz, no celé to vystúpenie je asi také, ako vaše vzdelanie. Keby ste dobre študovali zemepis a geografiu Slovenska, tak by ste nemohli povedať taký nezmysel, že zo Žitného ostrova a z Dunajskej Stredy. A prosím vás, tá Dunajská Streda je kde? Tá je na Mesiaci alebo na Kysuciach vedľa Snežnice alebo z Kysuckého Nového Mesta, my hovoríme Čuhárne? No tak jak je vaše vzdelanie z geografie, také je aj vaše vystúpenie, nehnevajte sa.

Ďakujem, pán predsedajúci. Páni poslanci, pani poslankyne, účelom predloženého návrhu zákona je spresnenie okruhu subjektov, ktoré môžu byť rezortným športovým strediskom, a úprava vzorca pre výpočet podielu uznaného športu.
Súčasné znenie zákona o športe umožňuje len štátnej rozpočtovej organizácii stať sa rezortným športovým strediskom, pričom je žiaduce, aby tento štatút mohla získať aj štátna príspevková organizácia, ktorá rovnako podlieha režimu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň v súčasnom znení zákona o športe je potrebné spresniť vzorec pre výpočet podielu uznaného športu vzhľadom na duplicitné zohľadňovanie parametra ÚD, čo je úspech dospelých, a ÚM - úspech mládežníckeho športu, ktorý sa má zohľadňovať v rámci parametra KV, čo je koeficient významu daného športu.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať kolegovi Suchánkovi, pretože nie náhodou je spravodajca, ale keďže sám má skúsenosti v neziskových organizáciách, tak sme mnohé veci odkonzultovali, a, samozrejme, že tento návrh je istým kompromisom, a to chcem reagovať na kolegu Baránika, práveže tie obavy, aby sa niečo nepredalo, bolo na obidvoch stranách, a preto sme nechceli nejakým spôsobom jatriť spoločnosť, že ideme, skrytá privatizácia alebo, alebo niečo v tomto duchu, preto sme sa rozhodli ísť skôr takou, poviem, opatrnou alebo postupnou formou. Nám ide skutočne o to, aby majetok, ktorý bol prioritný, napríklad keď sa zakladala nezisková organizácia, išli tam sanitky, išli tam röntgeny, sonografické prístroje, ktoré dneska už majú 17 rokov, samozrejme, že už sú dávno morálne aj fyzicky zastaralé, ale tieto neziskové organizácie sa ich nevedia zbaviť, musia ich držať v nejakých skladoch a teraz spôsobuje im to teda úplne zbytočnú starosť, že ich musia obchádzať, a sú niekde proste odložené.
Po ďalšie to, čo hovorí pán kolega Jurzyca, no snáď by to mohlo mať dopad vtedy, keby sme tam nedávali tú lehotu, že nezanikne zo zákona, ale že majú tada ten opravný prostriedok, možnože keby zanikla, tak ten majetok celý niekto teraz zoberie a vtedy by to mohlo mať, poviem, nejaký vplyv, môže to mať vplyv na verejné financie tým, že ak niekto odvedie alebo predá nejaký majetok, tak mohol by byť z toho nejaký príjem, ale to je tá pozitívna vec, ktorú by tie zdravotnícke zariadenia mohli získať.
Treba naozaj sa vyjadriť veľmi pochvalne k týmto neziskovým organizáciám, pretože za svoje obdobie naozaj presvedčili všetkých nás, že myslia to s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vážne a že zabezpečujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A teda týmto zákonom my to chceme uľahčiť a zlepšiť aj ich ekonomickú situáciu aj tým, že sa zbavia toho dubiózneho a nepotrebného majetku.
Ja súhlasím, aj s kolegom Suchánkom, že áno, sú, možnože ten zákon je až, ešte mohol byť troška benevolentný, teda voľnejší vo vzťahu k nakladaniu práve toho nehnuteľného majetku, ale práve pre tieto dôvody, ktoré sa aj tu objavujú na jednej, na druhej strane z nejakej obavy zo skrytej privatizácie, tak sme od tohto zámeru opustili.
Preto ešte raz pekne všetkým ďakujem za podporu a prosím o podporu tohoto zákona.
Ďakujem, páni.

Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, tento návrh zákona už bol v Národnej rade na prerokovaní. Ako predkladatelia sme ho stiahli, a to z toho dôvodu, že boli ďalšie pozmeňujúce návrhy a chceli sme, aby sa nezapracovávali cez poslanecké návrhy. Zapracovali sme ho do návrhu, a teda prichádzame so zákonom doplneným o pozmeňovacie návrhy.
Hlavným cieľom návrhu je legislatívna úprava fungovania neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Návrh zákona reaguje na potreby aplikačnej praxe, kde súčasné pravidlá neumožňujú meniť zakladateľskú štruktúru neziskových organizácii založených štátom, čo môže, môže ohroziť práva a oprávnené záujmy doterajších zakladateľov, ktorými sú často aj fyzické osoby bez možnosti dedenia zakladateľského podielu. Keďže neziskové organizácie založené štátom vznikli v procese transformácie podľa transformačného zákona, je potrebné zabezpečiť, aby do zakladateľskej štruktúry nevstupovali iné osoby ako osoby oprávnené zúčastňovať sa transformačného procesu v postavení kvalifikovaných záujemcov.
Návrh zákona má za cieľ aj úpravu postavenia tzv. prioritného majetku ako majetku, ktorý do neziskových organizácii založených štátom vložil štát. Tento majetok musí byť aj naďalej osobitne chránený, pretože predstavuje základnú garanciu dodržiavania účelu transformačného procesu v zdravotníctve, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súčasné pravidlá však neprimerane zasahujú do možnosti neziskových organizácii založených štátom tento majetok prenajať, prípadne s ním inak dočasne naložiť, hoci by to prospelo zefektívneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Zákon takisto zakazuje predaj, založenie alebo iné použitie prioritného majetku na zabezpečenie záväzkov neziskových organizácii. Prioritný majetok je teda legislatívne chránený prísnejšie ako majetok štátu, aj keď de iure o majetok štátu nejde. Prax však ukazuje, že ak sa časť prioritného majetku stane dočasne prebytočnou alebo prebytočnou, neziskové organizácie nemajú možnosť, žiadnu možnosť s ním nakladať na takýto, a takýto majetok stojí a leží bez racionálneho využitia. Preto sa ako vhodné javí umožniť neziskovej organizácii založenej štátom nakladať aj s takýmto majetkom, ak bude súčasne zabezpečená kontrola zo strany štátu, v tom prípade prostredníctvom kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny v správnej rade súhlas 4 z 5 členov správnej rady. Prevod prioritného hnuteľného majetku by však mal podliehať nielen súhlasu správnej rady, ale aj všetkých zakladateľov vrátane štátu, ktorý prioritný majetok do neziskovej organizácie vložil.
Súčasná právna úprava neziskovej organizácii, ktorá predstavuje zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, obsahuje aj niektoré nedostatky, ktoré nekorešpondujú s úpravou podobných inštitútov pri ostatných typoch právnických osôb a prispievajú tak k nevýhodnejšiemu postaveniu neziskovej organizácii. Ide o inštitút automatického zrušenia neziskovej organizácie z dôvodu omeškania s preukázaním oprávnenia na výkon činnosti upravenej osobitnými predpismi v lehote 30 dní od nadobudnutia takéhoto oprávnenia a z dôvodu neuloženia, neuloženia výročnej správy vo verejnej časti registra účtovných závierok v lehote do 15. júla. V oboch prípadoch ide o administratívne pochybenie neziskovej organizácie, pri ktorých pôsobí sankcia v podobe automatického zrušenia neziskovej organizácie značne neprimerane, osobitne v situácii, ak nápravu už nie je možné dodatočne vykonať a nezisková organizácia smeruje už len k likvidácii a zániku. Návrh zákona má preto za cieľ zmierniť tieto dôsledky, avšak pri zachovaní možnosti primeraného sankcionovania neziskovej organizácie formou jej zrušenia na základe rozhodnutia súdu, ak si nezisková organizácia vyššie uvedené povinnosti nesplní ani dodatočne po výzve súdu.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na transformáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva ani negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie – Deviatym dodatkovým protokolom Ústavy Svetovej poštovej únie, Prvým dodatkovým protokolom Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatých na 26. svetovom poštovom kongrese v Istanbule 19. 9. až 7. 10. 2016 (tlač 695).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 723 z 25. septembra 2017 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 3. októbra 2017 a prijal uznesenie č. 271. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 3. októbra 2017 a prijal uznesenie č. 159. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedenými Aktmi Svetovej poštovej únie a rozhodnúť, že ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Aktmi Svetovej poštovej únie – Deviatym dodatkovým protokolom Ústavy Svetovej poštovej únie, Prvým dodatkovým protokolom Generálneho poriadku Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatých na 26. svetovom poštovom kongrese v Istanbule 19. 9. až 7. 10. 2016, a rozhodnúť, že ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenými Aktmi Svetovej poštovej únie (tlač 695a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 175 z 10. októbra 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.