Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v dôvodovej správe k navrhovanej zmene zákona sa píše, citujem: "Základným cieľom navrhovanej zmeny je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska". V kontexte aktuálnych spoločenských udalostí vyzerá táto myšlienka veľmi ľúbivo, aj po politicko-marketingovej stránke pôsobí celkom šťavnato v súčasnej dobe. Takže sa nečudujem predkladateľom, že sa vydali po tejto ceste.
Samotná inštitúcia RTVS je zákonom zriadená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. To je konkrétny citát zo zákona a nakoniec aj z dôvodovej správy. Môžeme teda konštatovať, že legislatívne je status RTVS, status nezávislosti podchytený jednoznačne a zrozumiteľne a dovolím si povedať, že aj veľmi dobre. Napokon zákon v definícii vychádza z legislatívnych štandardov a skúseností platných už dlhé roky v mnohých západoeurópskych krajinách. Zákon teda garantuje nezávislé postavenie RTVS, pričom voľbu jej štatutárneho orgánu, voľbu generálneho riaditeľa RTVS zveruje do kompetencie a pôsobnosti Národnej rady.
Autori legislatívneho návrhu v dôvodovej správe konštatujú, že Národná rada Slovenskej republiky je nepochybne politický orgán, ergo proces voľby generálneho riaditeľa RTVS v Národnej rade je podľa nich takisto politický.
Treba však poukázať na to, že Národná rada Slovenskej republiky je v prvom rade zákonodarný, najvyšší zákonodarný orgán tejto krajiny. Ten vzniká parlamentnými voľbami, v ktorých občania legitímne volia predstaviteľov politických strán za svojich zástupcov a volia ich z celého spoločenského a politického spektra. To treba zdôrazniť.
Autori poslaneckého návrhu navrhujú, aby proces ustanovenia do funkcie generálneho riaditeľa RTVS mal dve štádiá:
1. zvolenie
2. vymenovanie.
Voľbu nechávajú na zbor voliteľov a vymenovanie do funkcie zase Rade RTVS, ak som tomu správne rozumel.
V tejto súvislosti podotýkam, že členovia Rady RTVS sú volení parlamentom. Pozerajúc sa na to optikou predkladateľov, teda politicky. Pýtam sa teda, či autorom poslaneckého návrhu politickosť v súvislosti s Radou RTVS neprekáža, alebo či im vyhovuje akási polovičná politickosť. Otázka je o to vážnejšia, že Radu RTVS povyšujú páni kolegovia na oprávnenú odvolať generálneho riaditeľa RTVS.
Teraz niekoľko slov k zboru voliteľov. Ak to dobre čítam, alebo ak tomu dobre rozumiem, ide o dočasný jednorazový orgán, ktorého jediným a primárnym poslaním je vypočuť kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa RTVS a zvoliť toho najvhodnejšieho a najlepšieho. Zaujímavým konštatovaním predkladateľov je, že personálne zloženie zboru voliteľov má garantovať apolitickosť voľby generálneho riaditeľa RTVS. Zárukou apolitickosti majú byť okrem iných osobností riaditelia Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Rád by som však podotkol, že všetky tri fondy sú financované zo štátneho rozpočtu a nie malými sumami. Rozhodnutie o výške týchto dotácií je vždy politické rozhodnutie, keďže sa prijíma poslancami na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak vychádzame z premisy, že parlament je politický orgán, ktorému spomínané fondy skladajú účty svojej činnosti, a to budú na základe odporúčania výboru pre kultúru a médiá, je teda dosť ťažké hovoriť o apolitickosti týchto fondov alebo o apolitickosti vedenia týchto fondov. Myslím apolitickosť v tom zmysle, že nemajú nič spoločné s politikou.
Rovnaký uhol nazerania platí aj na ďalších členov zboru voliteľov. Tých, ktorí tam majú zastupovať akademickú obec, cirkev, šport a verejnú správu. Aj školstvo, cirkev, šport či verejná správa sú financované zo štátneho rozpočtu, ktorý každoročne schvaľuje parlament, Národná rada Slovenskej republiky. A štátny rozpočet sa tvorí aj na základe veľmi vážnych politických rozhodnutí. Pýtam sa teda, je teda možné oddeliť politiku od školstva, cirkvi, športu, verejnej správy? Keď, tak jedine v abstraktnej rovine.
Neviem, či autori poslaneckého návrhu si dobre zvážili aj skutočnosť, že v zbore voliteľov má mať svojho zástupcu aj novinárska obec. Teoreticky je to správna myšlienka a s touto časťou by som súhlasil. Pýtam sa však, kto bude ten vyvolený zástupca, ktorý posúdi relevantnosť novinárskej osobnosti pre takúto funkciu? Rovnako sa pýtam, kto posúdi relevantnosť zástupcov zamestnancov RTVS v zbore voliteľov? Ale položím otázku jednoduchšie a vecnejšie. Považujete za štandardné, aby generálneho riaditeľa RTVS volil zamestnanec RTVS?
V návrhu uvádzate, že nomináciu do zboru voliteľov, že na nomináciu do zboru voliteľov postačí navrhujúcim subjektom tri roky pôsobenia v príslušnej oblasti. Tri roky trvá vzdelanie v strednom odbornom učilišti. Takže dovolím si pochybovať o potrebnej dĺžke, o troch rokoch, lebo je to žalostne málo.
V prípade rozporov pri nomináciách do zboru voliteľov opätovne prisudzujete rozhodujúcu právomoc Rade RTVS, ktorej členovia, zopakujem ešte raz, ktorej členovia sú volení poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Zbor voliteľov si podľa vášho návrhu zvolí spomedzi seba predsedu, ktorý má viesť verejné vypočutie a hlasovanie o kandidátovi alebo o víťazovi voľby generálneho riaditeľa. Viete si v praxi predstaviť situáciu, ktorá môže poľahky nastať? Nominovaný zamestnanec RTVS povedie vypočúvanie a voľbu nového generálneho riaditeľa RTVS? Toto nie je rečnícka otázka, toto je otázka, ktorá môže pri vami navrhovanej voľbe generálneho riaditeľa reálne nastať. Toto sú všetko otázky, ktoré vyplývajú a vynárajú sa zo života, z praxe.
Vo vašom poslaneckom návrhu mi chýba to najdôležitejšie. Jasne a jednoznačne stanovené profesionálne kritériá na vrcholového manažéra tohto typu. Kritériá, ktoré nebudú zahŕňať iba vzdelanie, bezúhonnosť a dobre vyretušovaný životopis, ale kritériá, ktoré budú u kandidátov zohľadňovať predovšetkým praktické vedomosti, znalosti a najmä skúsenosti z rozhlasového i televízneho vysielania, schopnosti riadiť tvorivé a produkčné tímy, manažovať autorskú programovú tvorbu. Mimoriadne dôležitou oblasťou, ktorou má kandidát presvedčiť, je komplexná manažérska vízia a projekt fungovania média verejnej služby. Nielen na samotné funkčné obdobie generálneho riaditeľa, ale v tom lepšom prípade minimálne na desať rokov.
Súčasťou komplexného manažérskeho projektu má byť, samozrejme, aj model financovania a ekonomického fungovania tejto inštitúcie. Tam mali aj terajší kandidáti, teda kandidáti v predošlej voľbe, na generálneho riaditeľa obrovský priestor na invenčnosť. Žiaľ, ani jeden z kandidátov mňa osobne, pokiaľ ide o ekonomickú stránku fungovania a nejaké nové nápady, nepresvedčil.
Summa summarum. Vážim si každú legislatívnu iniciatívu. Je za ňou, predpokladám, vždy dobrá viera, je za ňou veľká snaha a je za ňou aj značná robota. Dáva impulz na odbornú diskusiu a tá je podľa všetkého nevyhnutná aj pri tejto téme.
Tomuto poslaneckému návrhu chýba predovšetkým viac znalostí z praxe. Viac skúsenosti z mediálneho života a samotného fungovania rozhlasu či televízie. Nestačí riešiť problém politickosti alebo apolitickosti. Nestačí riešiť proces voľby generálneho riaditeľa, či je politický alebo apolitický. Neviem si predstaviť, ako sa dá v dnešnej zložitej dobe a úzkom prepojení všetkých oblastí života garantovať akási apolitická sterilita. V dnešnom svete totiž veci spolu súvisia omnoho viac, omnoho intenzívnejšie a omnoho široko spektrálnejšie, než si to človek možno v prvoplánovom vnímaní uvedomuje.
Z dôkladného posúdenia tohto poslaneckého návrhu teda môžem povedať, že jeho praktická realizácia by priniesla viac problémov a rozporov, ako úžitku. Nepovažujem ani za prínosnú ani tú alternatívu, že by generálneho riaditeľa RTVS volila Rada RTVS. Tento model bol už v minulosti odskúšaný a prináša určite vyššiu mieru nebezpečenstva "politického rozhodovania", ako v prípade, že voľbu generálneho riaditeľa ponecháme na rozhodnutie 150 poslancov Národnej rady. Keď už, tak 12 členov Rady RTVS je omnoho ľahšie ovplyvniť, ako ovplyvniť 150 rôznorodých, aj názorovo rôznorodých, aj politicky rôznorodých poslancov Národnej rady.
Som presvedčený, že ak sprísnime profesionálne kritériá na uchádzačov už vo fáze prihlasovania a tvorby projektov, vytvoríme dôveryhodný základ na to, že generálny riaditeľ RTVS bude volený na základe svojich osobnostných, profesionálnych, riadiacich a ľudských kvalít. Lebo ak je to zrelý profesionál, schopný komunikátor, líder, ktorý dokáže nadchnúť a stmeliť svoj tím, ak dokáže vytvoriť klímu, pozitívnu atmosféru, využije ľudský potenciál rádia a televízie pod jednou strechou, vie, čo znamená verejnoprávnosť, pozná princípy verejnoprávnosti, taký generálny riaditeľ bude mať potrebný rešpekt, úctu a ustojí akýkoľvek tlak alebo prípadné ovplyvňovanie zo strany politikov, štátnej i verejnej správy, ale povedzme to otvorene, aj zo strany mimovládnych alebo treťosektorových organizácií.
Problém teda nie je v procese voľby generálneho riaditeľa RTVS. Problémom sú kritériá na osobu a osobnosť generálneho riaditeľa RTVS. To je dôležité zmeniť. A toto tento predmetný poslanecký návrh nerieši. Preto ho z úcty k prekladateľom, predkladateľom považujem skôr za pokus o vyvolanie spoločenskej diskusie, než za skutočný legislatívny návrh, ktorý by v mediálnej praxi priniesol výraznejší posun v nezávislosti Rozhlasu a televízie Slovenska. Z dôvodov, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol, poslanecký návrh kolegov Maďariča a Poliačika osobne nepodporím a nepodporí ho ani klub Slovenskej národnej strany.
Ďakujem pekne.