Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

9.2.2012 o 11:00 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 9.2.2012 11:00 - 11:02 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný. Ide o novelu zákona o komunálnych voľbách, ktorú sme predložili do parlamentu ako skupina poslancov OKS ešte na jeseň roku 2010, keď sa blížili komunálne voľby, touto novelou sme sledovali jediný cieľ, odstrániť prekážky slobodného šírenia informácií v čase pred komunálnymi voľbami a priblížiť právnu úpravu volebnej kampane pred komunálnymi voľbami modernejšej a liberálnejšej, slobodnejšej úprave, ktorá je obsiahnutá v zákone o parlamentných voľbách. V skratke povedané, išlo o to, aby štát nevymedzoval, že kedy sa má konať kampaň, ako dlho, ale stanovil minimálne obmedzenia týkajúce sa jednak elektronických médií a jednak plôch, ktoré vyhradzujú obce pre jednotlivých kandidátov. Ostatné veci by neboli upravené.
Tento návrh nebol prerokovaný ani v prvom čítaní, pretože na návrh SMER-u a s podporou časti poslancov KDH tento návrh bol vyradený z rokovania, čím pádom stratil šancu byť prerokovaný pred komunálnymi voľbami v roku 2010 a tým pádom nemalo zmysel, zmysel v ňom pokračovať. Začal sa pripravovať volebný kódex, ktorý by mal komplexne upraviť všetky typy volieb, preto nemalo zmysel s takýmto návrhom prichádzať a opätovne žiadať o jeho zaradenie na schôdzu. Keďže konajú sa predčasné voľby, bohvie, ako to bude s volebným kódexom.
Požiadal som predsedu Národnej rady, aby zaradil tento návrh tak, aby mohol byť prerokovaný a aby sme odstránili prekážky slobodného šírenia informácií pred komunálnymi voľbami. Požiadal som ho v čase, ktorý umožnil zaradiť ho na predchádzajúcu schôdzu, čo by umožnilo schváliť ho na tejto schôdzi v druhom a treťom čítaní. Žiaľ, nestalo sa tak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2012 16:39 - 16:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť vám návrh novely zákona o rodine. Návrh je pomerne stručný a týka sa platenia výživného, konkrétne situácie, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného. Obsahom návrhu je zavedenie úrokov z omeškania, resp. poplatku za zročné výživné ako explicitných inštitútov do zákona o rodine. O čo ide?
Ide o to, že v praxi často dochádza k tomu, že povinná osoba, najčastejšie teda ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, že rodič, ktorý je povinný platiť výživné, neplatí výživné alebo platí výživné až potom, keď je k tomu dotlačený rozhodnutím súdu, alebo je teda v omeškaní s platením výživného. Náš právny poriadok pozná nástroje akým spôsobom tlačiť takýchto rodičov, aby si riadne plnili svoje povinnosti. Je to možné stíhať prostriedkami trestného práva. Existuje trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti. Podľa Exekučného poriadku možno zadržať vodičský preukaz tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Problém však ostáva v rovine občianskeho práva, v rovine vzťahov medzi povinnými osobami, teda rodičmi a deťmi, resp. medzi rodičom, ktorý má plniť a rodičom, ktorý sa o deti stará, a to výživné by mal dostať. Problém nastáva v situácii, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného, a to z toho dôvodu, že v čase sa hodnota peňazí zmenšuje. Takže keď niekto zaplatí to, čo má zaplatiť po troch rokoch, tak hodnota toho reálna je nižšia. Rovnako sa môže stať, že je spätne priznané výživné. V prípade výživného na deti to môže byť až za obdobie troch alebo tri a pol roka a rozloží sa povinnosť platiť výživné na splátky, čiže opäť sa reálna hodnota toho, čo dieťa dostane vo forme výživného znižuje.
Je síce možné, aby sa na obe situácie, teda aj keď spätne je priznané výživné, aj keď je rodič v omeškaní alebo teda neskoro platí výživné v splátkach, teda to, čo má pravidelne platiť, aby sa subsidiárne uplatnili ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je niekto v omeškaní splnením záväzku, je možné si nárokovať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania. V realite však súdy takto nerozhodujú. Realita je taká, že zodpovední rodičia, ktorí sa starajú o svoje deti a majú bývalých partnerov, ktorí si svoje povinnosti neplnia riadne a načas, de facto úverujú týchto nezodpovedných rodičov a doplácajú na to, samozrejme, deti. Preto prichádzam s návrhom, aby sa zaviedli úroky z omeškania a poplatok za zročné výživné. Ten navrhnutý mechanizmus je obdobný, ako je napríklad v Obchodnom zákonníku, ktorý sa odvoláva na Občiansky zákonník ohľadom toho, akým spôsobom sa má vypočítať výška. Účelom toho je jednak tlačiť nezodpovedných rodičov, aby si riadne plnili povinnosti, pretože ak to nebudú robiť, tak bude to mať aj finančné dôsledky. A jednak je aj poskytnúť kompenzáciu deťom, ktorých rodičia si riadne neplnia povinnosti tým, že im aspoň teda čiastočne bude zvýšená hodnota tej dlžnej sumy. O technike toho riešenia možno, samozrejme, diskutovať. To je otázka pre prípadné druhé čítanie. Ja si uvedomujem, v akej sa nachádzame situácii, a uvedomujem si, že pravdepodobne tento parlament už tento zákon neschváli. Chcem vás poprosiť o jeho podporu, ale aj v prípade, že neprejde, tak považujem za dôležité, aby tá téma tu zaznela, aby som na ten problém upozornil a aby niekto v budúcnosti sa tej témy chopil a tú zmenu presadil. Toto nie je vec, ktorá by mala rozdeľovať pravicu a ľavicu, liberálov alebo konzervatívcov, je to vec, ktorá rieši vecný problém, ktorý zaťažuje mnohých a mnohých rodičov, mnohé a mnohé deti, takže bez ohľadu na výsledok hlasovania je dôležité začať o tom hovoriť, a dúfam, že najneskôr budúci parlament príjme zmeny, ktorá tento problém bude riešiť, nevyrieši ju definitívne, ale určite zlepší situáciu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2012 9:40 - 9:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, prerokúvame návrh novely zákona o štátnych sviatkoch. A prerokúvame ho v trochu zvláštnej situácii a zvláštnej z dvoch dôvodov. Jednak, že ideme v prvom čítaní rokovať o návrhu, ktorý sa zrejme už v tomto volebnom období do druhého čítania nedostane, ale bez ohľadu na to, zvláštne je aj z toho dôvodu, že hneď nasledujúci bod je obdobný, povedal by som, takmer identický návrh, ktorý som predložil spolu s Petrom Osuským a s Petrom Zajacom.
A medzi tými dvoma návrhmi sú isté rozdiely, nezávisle od seba sme ich pripravili, aj podali ich s rozdielom niekoľkých hodín. Ja som presvedčený, že ten náš návrh je predsa len o čosi lepší. Návrh, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pripravili kolegovia z SDKÚ, by si v druhom čítaní, ak by nejaké bolo, vyžadoval určité prípravy, pretože oba návrhy riešia to, že vyhlasujú 28. október za štátny sviatok, respektíve preraďujú ho spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky.
A, naopak, 1. september zasa zaraďujú, naopak, zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Kolegovia z SDKÚ to legislatívno-technicky spravili tak, že by sa 1. september posunul medzi 27. a 29. október v zozname pamätných dní, ale myslím si, že toto je detail a rovnako detail alebo na diskusiu je, je terminológia, či hovoriť o česko-slovenskom štáte alebo Česko-slovenskej republike s pomlčkou. To prvé, ktoré je riešené v našom názve je opisný názov. Tam tá pomlčka patrí. Česko-slovenská republika (1918 - 29.2.1920 - pozn.red.), nechcem tu teraz začínať znova pomlčkové vojny, ale oficiálny názov štátu, ktorý tu existoval v rokoch 1918 až ´38, respektíve ´39 bol Československá republika bez pomlčky (Československá republika v obdobiach 29.2.1920 - 22.11.1938 a 1945 - 11.7.1960 - pozn.red.), aj keď boli situácie, keď sa tá pomlčka používala. Ale teda dosť, dosť k tým rozdielom.
Nevystupujem preto, aby som ten návrh spochybnil, naopak, chcem ho podporiť a chcem povedať, že hoci som spolupredkladateľom obdobného návrhu, ktorý príde zrejme na rad už čoskoro, som pripravený hlasovať aj za tento návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z SDKÚ, pretože nie sú dôležité nejaké legislatívno-technické veci, ktoré sa dajú, samozrejme, doriešiť v druhom čítaní, dôležitá je samotná myšlienka, dôležité je to, ako sa staviame k vlastnej histórii, a náš vzťah k vlastnej histórii je často macošský. Aj pokiaľ ide o tú staršiu históriu uhorskú, ku ktorej sa staviame, ako by to nebola naša história, ako by to bola história niekoho iného, ale aj pokiaľ ide o tú novšiu históriu, históriu česko-slovenskú a špeciálne teda obdobie prvej česko-slovenskej republiky, obdobie, ktoré bolo zaujímavé nielen pre Slovákov z hľadiska národného, z hľadiska povznesenia národa alebo možno, možno zachovania národa, ale bolo dôležité pre nás všetkých, pre našich predkov aj z hľadiska občianskeho. Prvá česko-slovenská republika iste mala svoje vady, iste mala svoje nedostatky, nebola dokonalá, ale v tom období patrila k vzorovým štátom. Patrila, bola, bola bezpochyby demokratickou krajinou a jej tradícia je niečo, k čomu by sme sa mali ešte aj my dnes hrdo hlásiť. Je to niečo, na čo by sme mohli a mali nadväzovať, pretože v tom období, keď v okolí sa rúcali demokratické režimy, nastupovali autoritatívne režimy, nastupovali fašistické režimy, tak Československá republika bola ostrovom demokracie a bola, bola tým, na čo, na čo dodnes je dôležité byť hrdý a pripomínať si, a tieto návrhy, aj tento kolegov z SDKÚ, aj ten, s ktorým sme prišli my, vytvára predpoklady na to, aby sme aspoň v symbolickej rovine uznali, že ju za takú považujeme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

3.2.2012 11:46 - 11:46 hod.

Ondrej Dostál
Bez odporúčania gestorského výboru.
Skryt prepis
 

3.2.2012 11:46 - 11:46 hod.

Ondrej Dostál
V rozprave vystúpil jeden poslanec. V druhom čítaní neboli predložené žiadne procedurálne návrhy, ani žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy, preto v zmysle § 84 ods. 1 rokovacieho poriadku by sme mali pristúpiť k tretiemu čítaniu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.2.2012 10:16 - 10:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podal informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 366) v druhom čítaní vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. mája 2011 č. 477 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 366) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Návrh poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii odporúčali schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 15. júna 2011 č. 92 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. júna 2011 č. 92.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov príslušného výboru podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo rokoval o návrhu ústavného zákona na schôdzi 16. júna 2011, nehlasoval o návrhu uznesenia, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť zaradil návrh ústavného zákona na program 18. schôdze 21. júna 2011, o návrhu nerokoval, nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do schôdze gestorského výboru 27. júna 2011 o návrhu ústavného zákona nerokoval. Dodatočne 28. júna 2011 doložil výpis zo zápisnice, ktorým oznámil, že výbor neprijal platné uznesenie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor rokoval o návrhu spoločnej správy 27. júna 2011. Záverečné stanovisko k návrhu zákona neschválil.
Podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledkoch rokovania výborov a navrhujem, aby po rozprave Národná rada hlasovala o návrhu zákona ako celku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2012 9:19 - 9:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Vážny, že sa nehanbíte vyčítať niečo tejto vláde, čo sa týka protiústavného stavania diaľnic na cudzích pozemkoch práve vy, ktorý ste to spôsobili, ktorý, nieže na hrane, vy ste vedeli, že je to protiústavné, vám to bolo jasné. Je lož, čo hovoríte, že sa s tým nijako nevysporiadavame, ten pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že je potrebné preukázať vlastnícke právo najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Čiže s tým sa vysporiadavame, vysporiadava sa s tým aj ten pôvodný návrh aj v podobe, ako ho navrhujeme upraviť. Zdá sa mi naozaj absurdné, aby ste vy kritizovali to, čo ste spôsobili. My sme sa pokúsili to napraviť, ja nie som hrdý na to, ako dlho nám to trvalo, povedal som to, že by som bol rád, keby sme možno v septembri roku 2010 zmenili tento zákon, a nie čakali na Ústavný súd, ale taká je realita. My sme sa pokúsili to zmeniť, trvalo to trochu dlhšie, ale treba to urobiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2012 9:05 - 9:17 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán exminister, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, a potom k nemu niečo poviem. Pozmeňujúci návrh poslanca Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 364).
1. V čl. I sa slová „Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a zákona č. 540/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:“ nahrádzajú slovami „Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č 540/2008 Z. z. a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 235/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:“.
2. V čl. I sa v bode 1 vypúšťajú slová „alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Legislatívno-technické zmeny súvisiace s uverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 235/2001. Nález bol uverejnený dňa 26. 7. 2011, v dôsledku čoho stratili ustanovenia, pri ktorých Ústavný súd konštatoval nesúlad s ústavou, platnosť dňa 26. 1. 2012.
A predsa len by som rád k tomu niečo povedal. Ten zákon, ako som hovoril už v úvodnom vystúpení, rieši tri okruhy problémov alebo chcel riešiť tri okruhy problémov. Prvým a snáď najdôležitejším bolo narušenie vlastníckych práv, možnosť stavať na cudzích pozemkoch, ktoré v mene dostavby diaľnice z Bratislavy do Košíc presadila Ficova vláda v minulom volebnom období, ktoré ostro kritizovala opozícia v minulom volebnom období, ktoré opoziční poslanci napadli na Ústavnom súde ešte v minulom volebnom období, pretože mali pochybnosti o súlade takejto možnosti stavať diaľnice na cudzích pozemkoch s ústavou. A možno je to slabé povedať, že mali pochybnosti, bolo im to jasné, že je to v rozpore s ústavou, a tak to potvrdil aj Ústavný súd. Ústavný súd si, žiaľ, dával veľmi načas, rozhodol o tom podnete, ktorý prišiel veľmi rýchlo, prišiel pár dní potom, ako zákon nadobudol platnosť a účinnosť. Ústavný súd rozhodol, myslím, až po troch rokoch. Rozhodol až v roku 2011. Je dosť veľký problém, že tento parlament, v ktorom väčšinu tvoria poslanci strán považujúcich Ficov diaľničný zákon za protiústavný, nenovelizoval tento zákon ako jednu z prvých vecí, ktorú mohol urobiť potom, čo bol konštituovaný voľbami.
Došlo reálne k poškodeniu vlastníckych práv, ten zákon bol protiústavný. Z môjho pohľadu jediná prednosť, jediný dôvod, prečo sme ten zákon nemali novelizovať hneď, ale počkať na Ústavný súd, je, že teraz to máme potvrdené. Teraz to vieme, že je to v rozpore s ústavou, teraz to povedal Ústavný súd a teraz, aj keď by sa niekedy v budúcnosti dostala k moci vláda podobná tej Ficovej, tak nebude môcť takéto riešenie presadiť, lebo už vie a má to potvrdené Ústavným súdom, že tento spôsob riešenia a urýchľovania výstavby diaľnic, ktorý aj tak k ničomu nevedie, je protiústavný. Ale teda musím povedať, že je vážnou chybou, že k zmene zákona pristupujeme až teraz. Stalo sa to v dôsledku toho, že najprv malo ministerstvo dopravy nejaké výhrady, tak sme museli prepracovať ten návrh, stiahnuť to, čo sme dali v marci a neskôr sa poslanecké návrhy odsúvali, až sa stalo to, že nielenže bol publikovaný nález Ústavného súdu v Zbierke zákonov, ale dokonca uplynulo pol roka odvtedy, čo sa tak stalo, tak ustanovenia, ktoré boli hlavným dôvodom predloženia tej novely, zo zákona vypadli. Dnes tam už nie sú, takže ich nemôžeme vypustiť, preto som predložil ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil. Napriek tomu si myslím, že má zmysel takýto zákon prijímať, aj keď protiústavnosť zákona je už ošetrená rozhodnutím Ústavného súdu a my nemôžeme spraviť ani to symbolické gesto, že pred uplynutím polročnej lehoty, keď už vieme, čo je protiústavné, vypustíme zo zákona protiústavné ustanovenia. Má to zmysel preto, lebo to, čo bolo v zákone protiústavné, nie je jediný problém toho zákona. Ten zákon obsahuje mnohé ustanovenia, ktoré vytvárajú špeciálny režim pre výstavbu diaľnic, opäť v mene idey pána expremiéra Fica dostavať diaľnice do Košíc z Bratislavy do roku 2010, ktoré obmedzujú účastníkov konania, znižujú im mieru informovanosti, skracujú im lehoty na vyjadrenie, skracujú im lehoty na odvolanie. Pritom sú to veci, ktoré z hľadiska celého toho procesu znamenajú pár dní, čiže nemôžu zásadným spôsobom urýchliť výstavbu diaľnic, ale z hľadiska jednotlivca, ktorý má mať možnosť sa vyjadriť, sú to zásadne rozdielne veci, keď mám na vyjadrenie alebo na odvolanie týždeň a keď mám na vyjadrenie alebo na odvolanie 15 dní, je to štandardný režim podľa správneho poriadku alebo stavebného zákona. Kto niekedy prišiel s takýmito vecami do kontaktu, vie o čom hovorím. Aj takéto ustanovenia ideme týmto návrhom zmeniť a došlo čiastočne k úprave na základe konzultácií s ministerstvom dopravy a na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Přidal. Možno je to trošku ústupok, ale predovšetkým je to lepšie riešenie z hľadiska toho, že tie ustanovenia budú vykonateľné, nebudú spôsobovať žiadne problémy v aplikačnej praxi a nebudú znamenať žiadnu zásadnú komplikáciu, žiadnu zákonnú prekážku pre to, aby sa na Slovensku stavali diaľnice, ako sa nám to tu pokúšajú nahovoriť naši momentálne opoziční kolegovia.
Myslím si, že máme v tom zákone opraviť všetko, čo je v ňom zlé, máme opraviť nielen to, čo je v rozpore s ústavou, pretože nielen to, čo je v rozpore s ústavou, je problém v tomto zákone. Posledná vec sú kompenzácie. Štát, respektíve parlament prijal zákon, ktorý bol protiústavný a ktorý nebol protiústavný iba nejakým akademickým spôsobom, ktorý sa nikoho nedotýka. Ten zákon bol protiústavný tým, že narušil vlastnícke práva konkrétnych ľudí, a tí ľudia majú právo na odškodnenie. Keď sme s návrhom prichádzali, tak boli na stole akési dve filozofie toho odškodnenia. Prvá, ktorú presadzovali predkladatelia, bola, že štát má byť aktívny, štát nemá čakať na to, že kto z poškodených si spomenie, že by mohol mať nárok na odškodnenie za to, že štát protiústavným zákonom zasiahol do ich vlastníckych práv a staval im na ich pozemkoch bez vykúpenia, bez vyvlastnenia cesty. A druhá filozofia bola, že však každý sa môže domáhať a ak sa cíti poškodený, môže ísť na súd a môže niečo vysúdiť, môže tú ujmu preukázať na súde. Tieto dve filozofie sa dlho bili, nakoniec sa ale stretli v návrhu, ktorý je premietnutý opäť medzi pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Přidala a ktorý spočíva zhruba v tom, že zákon priznáva nárok na odškodnenie vlastníkom pozemkov, ktorí boli poškodení Ficovým diaľničným zákonom, ktorý je protiústavný, ale vyžaduje od nich, aby sami prejavili istú aktivitu a aby o to odškodnenie požiadali, a stanovuje tam lehotu jedného roka od nadobudnutia účinnosti zákona, kedy môžu s týmto právom prísť a požiadať o odškodnenie, a keď v tejto lehote svoje právo neuplatnia, tak zanikne. Myslím si, že je to vyvážený kompromis a je to riešenie, za ktoré sa nemusíme hanbiť, aj keď ideme odškodňovať niečo, čo sme my, teraz hovorím o doterajšej alebo momentálnej koaličnej väčšine, nespôsobili, niečo, čo sme kritizovali, ale napriek tomu je to zodpovednosť štátu voči vlastným občanom. Čiže chcem požiadať ešte raz o podporu tohto zákona, chcem požiadať o podporu oboch predložených pozmeňujúcich návrhov a verím, že síce neskoro, ale predsa len spravíme to, čo je potrebné spraviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2012 18:56 - 18:56 hod.

Ondrej Dostál
Chcel by som v mene navrhovateľov povedať, že tento pozmeňujúci návrh bol dohodnutý aj s predkladateľmi a teda podporujeme ho. Sú tam určité zmeny oproti pôvodnému návrhu, ale je to pre nás akceptovateľné a v mnohých veciach to prináša vylepšenie toho pôvodného návrhu. Rád by som sa k tomu bližšie vyjadril vo svojom vystúpení, ktoré ale predpokladám, že bude trvať dlhšie ako štyri minúty, ktoré zostávajú do 19. 00 hodiny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2012 18:38 - 18:39 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Paška, rieši to poslanecký návrh zákona, pretože poslanci majú legislatívnu iniciatívu a neprišla s tou témou vláda. Nie je vôbec pravda, že robíme niečo na poslednú chvíľu pred voľbami. Prvýkrát sme návrh tohto zákona predložili do parlamentu na marcovú schôdzu Národnej rady. Na prvú schôdzu potom, čo Ústavný súd konštatoval, že zákon je v rozpore s ústavou. A považovali sme za potrebné, čo najskôr odstrániť protiústavný stav. A keďže ministerstvo dopravy malo v tom čase výhrady, tak sme návrh stiahli, rokovali so zástupcami ministerstva dopravy a následne sme predložili návrh zákona na májovú schôdzu, kde bol prerokovaný v prvom čítaní a posunutý do druhého čítania. Odvtedy sa poslanecké návrhy posúvali a posúvali z rôznych dôvodov, ale rozhodne nie je pravda, že by predkladatelia dávali niečo na poslednú chvíľu, alebo nemali vôľu riešiť tento problém už dávnejšie.
A myslím si, že je to psou povinnosťou tohto parlamentu, aby schválil takúto novelu. Pretože, áno, ten zákon bol jedným z hlavných predmetov sporov medzi vašou vládnou koalíciou a vtedajšou opozíciou. Bolo to jedno z opatrení, za ktoré ste boli zo strany opozície tvrdo kritizovaní. Opozícia dala ten návrh na Ústavný súd, aj s tým návrhom uspela. Takže myslím si, že by bolo veľkou hanbou súčasnej vládnej koalície, ak by vyhovela vášmu návrhu, alebo, ak by takýto návrh zákona vôbec neschválila.
Skryt prepis