Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2019 o 10:39 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 10:39 - 10:41 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som, ak dovolíte, súbežne zareagovala aj na pána Petráka, aj na pani Smolíkovú. Ja rozumiem všetkému a súhlasím s tým, že keby to bolo tak do bodky, ako sa teraz v tomto štádiu prezentuje, tak by to bolo fajn. Ale ja sa obávam toho, že keď tam zaznel ten argument, že riaditelia základných, teda základných, stredných škôl sa sťažujú, že tí absolventi pedagogických škôl prichádzajú nie v dobrom stave, ja si myslím, že tento problém trošku má svoje korene aj niekde inde, a síce v tom, že častokrát, i keď to nie je príjemné počuť, tak ako v prípade napríklad sociálnej práce, tak aj v prípade učiteľského povolania, je to častokrát konečná pre študentov, aby nadobudli nejaké vysokoškolské vzdelanie a mali titul pred menom, hej? Lebo je to také všeobjímajúce, čiže tí absolventi, teda tej vysokej školy, nájdu uplatnenie naprieč rôznych komerčných inštitúcií, kdežto kde, keď niekto vyštuduje medicínu, tak je vysoko pravdepodobné, že sa tým bude teda živiť iba v tomto odbore.
Preto si myslím, že tie metodicko-pedagogické centrá, keď ich chceme nejako angažovať, a ja to teraz neberiem tak, že ja si uzurpujem alebo za vysoké školy si uzurpujeme to, že iba my a nikto iný a buchneme do stola, vždy je čo skvalitňovať, že by mohli mať, ja sa len vždycky obávam tej hierarchie. To je to, čo sa snažím povedať a čo som sa snažila povedať v tom expozé, že tie pedagogické školy alebo tie metodicko-pedagogické centrá môžu poskytovať nejakú podpornú funkciu, že oni môžu tým učiteľom pomôcť, lebo napríklad mnoho vysokých škôl má fantastické cvičné školy, hej? Ale sú aj také povedzme, kde je to poddimenzované, kde sa tomu neprikladá až taká váha alebo nie sú možnosti, alebo nie je ochota zo strany škôl poskytovať pre učiteľov takéto cvičné triedy, tak tam možno by mohlo nastúpiť metodicko-pedagogické centrum, ktoré by toto poskytovalo, ale určite som neni zástanca toho, aby to metodické, metodicko-pedagogické centrum zo svojej podstaty a to portfólio, ktoré má, aby poskytovalo regulérnu, regulérne vysokoškolské vzdelanie ukončené titulom magister alebo bakalár. To je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.4.2019 10:26 - 10:36 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja by som sa k tomuto predmetnému prerokovanému návrhu zákona chcela vyjadriť v jednej konkrétnej rovine, pretože všetci moji rečníci, ktorí budú nasledovať po mne, určite budú preberať tento zákon naprieč všetkých úrovní tých vzdelávacích inštitúcií.
Je jasné, a teda hlavne my, čo sme boli na školskom výbore, vieme, že bolo vznesených množstvo pripomienok. Keď budem optimista, tak poviem, že je jasné, že školstvo potrebuje zmenu, potrebuje prekopať a tak, kto nič nerobí, nič nepokazí, takže v tomto smere beriem, že tie pripomienky sú na mieste. Pokiaľ si dobre pamätám, 602 bolo z nich celkových, celkový počet týchto pripomienok a 352 zásadných.
Podstatné je ale to, že ja keď som si čítala tento návrh zákona, ako človek, ktorý pätnásť rokov pôsobí na vysokej škole, niečo vyše pätnásť rokov, mám bohaté skúsenosti, a v tom zákone ma takpovediac vyrušuje jeden moment, ktorý pojednáva o rozširujúcom štúdiu. Je to vec, ktorú možno niektorí ľudia majú tendenciu prehliadať alebo neprikladať tomu až taký význam, ale pre tých, ktorí sú zaangažovaní alebo sa teda touto problematikou zaoberajú, tak zistia, že pokiaľ sa toto prijme, tak v skoršom alebo neskoršom časovom horizonte príde k zásadným problémom, ktoré prispejú podľa môjho skromného názoru jednoznačne k zhoršeniu kvality tohto štúdia.
Aby ste všetci pochopili, čo mám na mysli, tak ja budem koncipovať to svoje vystúpenie do dvoch rovín. Prvá bude veľmi praktická. Tá druhá bude taká argumentačná, ktorú nejakým spôsobom budem prelínať s teóriou, aby to pochopili ľudia, ktorí povedzme skôr intelektuálne sú nastavení, a tak ďalej.
Prakticky to znamená to, že keď si pozrieme definíciu rozširujúceho štúdia, tak zistíme, že je to typ štúdia, ktorý umožňuje pedagogickým zamestnancom získať nejaké doplňujúce štúdium, kvalifikáciu, aby mohli pôsobiť v nejakej inej oblasti. Čiže príklad: ilustrácia. Keď je niekto povedzme učiteľom biológie alebo, ja neviem, prírodopisu, matematiky, tak má možnosť prostredníctvom rozširujúceho štúdia nadobudnúť vzdelanie a povedzme stať sa učiteľom anglického jazyka. Ja ako prednášajúca povedzme na Univerzite Komenského a teraz na Žilinskej univerzite mala som a mám študentov, ktorí tiež spadajú do tej kategórie rozširujúceho štúdia. V praxi to znamená tak, že k vám, keď príde študent na prednášku, tak mu v zásade prednášate to isté, čo prednášate študentom denného štúdia, poprípade externého štúdia s tým ale, že je tam zásadný kvalitatívny rozdiel v tom, ako tí študenti prichádzajú k vám na prednášku.
Keď príde študent lingvistiky anglického jazyka, ktorý je denný študent, tak je to takpovediac nepopísaný papier, hej? Ten človek potrebuje nadobudnúť teoretické poznatky, aby bol v tej oblasti podkutý a samozrejme potrebuje získať pedagogickú prax, keďže sa pripravuje na učiteľské povolanie. Čiže v systéme jeho predmetov sú predmety všeobecný základ, pedagogický základ a potom sú tie, ktoré spadajú pod ten konkrétny odbor.
Keď príde študent rozširujúceho štúdia, tak to je vlastne učiteľ z praxe, ktorý má fantastické, bohaté skúsenosti s učením, má to takpovediac už v malíčku, lenže on potrebuje získať a urobiť si systém, teoretický systém v hlave, čo sa týka toho konkrétneho ďalšieho odborného predmetu, čiže nadobudnúť potrebné vecné poznatky, odborné poznatky a potom v podstate, aby to mohol učiť, tak ako učí roky už povedzme v nejakej inej oblasti.
Čiže mne keď prídu na prednášku študenti denného štúdia, tak sa "vytrápim" a v dobrom, aby oni pochopili tú teóriu, aby som im to vysvetlila, potom sa to snažím nejakým spôsobom pripodobniť k praxi a potom títo študenti majú tzv. povinnú pedagogickú prax, aby získali poznatky a schopnosti nejakým spôsobom vyučovať.
Keď však príde na prednášku, na tú istú prednášku z anglického jazyka študent, ktorý je uchádzač, alebo je teda zaradený do rozširujúceho štúdia, tak títo študenti sú neuveriteľne aktívni, neuveriteľne podkutí tými konkrétnymi praktickými znalosťami. Oni len potrebujú to nejaké teoretické penzum vedomostí, aby to mali v tej hlave upratané po tej rovine teórie, aby získali tie vedomosti o tom jazyku, aby išli trošku viacej do hĺbky, aby to vedeli vysvetliť a tak ďalej.
Teraz. Návrh, tento navrhovaný zákon o pedagogických zamestnancoch hovorí, že toto rozširujúce štúdium, ako aj doplňujúce pedagogické štúdium a taktiež atestácie, bude popri vysokých školách poskytovať aj nejaká organizácia zriadená ministerstvom školstva a v parlamentných kuloároch, keď som sa o tomto bavila s predstaviteľmi koalície, aby sme si to trošku nejako priblížili, tie vzájomné pohľady, mi bolo povedané, že to môže byť niečo ako metodicko-pedagogické centrum alebo niečo na tento štýl. A práve tu sa dostávame k tomu meritu veci, ktorý ja považujem za nie správny krok, pretože ten zákon hovorí, že zastrešovať odborne, to budem povedzme napríklad docent v rámci tej novovzniknutej inštitúcie a ja sa pýtam, načo je toto dobré? Veď predsa všetci bojujeme proti takému fenoménu, ako lietajúci profesori a docenti. A teraz ideme vytvoriť nejakú ďalšiu inštitúciu, kde ten docent, a to je zadefinované v tej novele zákona, kde ten docent vraj bude mať paralelný nejaký pracovno-právny vzťah s tou novovzniknutou inštitúciou a tam to bude garantovať. To podľa mňa nie je správne. Veď my predsa chceme systém zjednodušiť, skresať ten počet vysokých škôl a nie vytvárať ďalšie odnože, komplikovať tieto veci a tak ďalej.
Druhá vec. Pokiaľ ide o, ja neviem, garantovanie tohto celého, hej, že ako to bude prebiehať, na akom princípe vlastne. Keď som sa o tomto bavila, že na akom princípe to vlastne bude fungovať, tak pôjde na vysokú školu alebo už to nebude na vysokej škole, alebo si zoberie tú cestu ľahšiu, povedzme, že pôjde na to metodické centrum. A čo ja považujem principiálne, už keď nič iné, že nezoberieme do úvahy fakt, že oni tí študenti ani tak nepotrebujú tú prax, lebo keď si pozriete stránku metodicko-pedagogického centra, tak tam sa dozviete, že vlastne jeho úlohou alebo náplňou práce je okrem iného napríklad poskytovať rôzne organizovanie konferencií, odborných seminárov, poskytovať nejakú metodickú, metodicko-poradenskú činnosť pre učiteľov a tak ďalej, čo v zásade tí moji študenti na tej prednáške môžu učiť tých denných študentov. Oni potrebujú vedieť veci z fonetiky, z fonológie, psycholingvistiky, pragmatiky, morfológie syntax a ja silne pochybujem, že toto im metodické centrum dá. A teda, dobre, však nech povie niekto, však tam bude ten docent zazmluvnený, ale to je, to je to, čo ja hovorím, že načo to štiepiť, načo to komplikovať, načo tých učiteľov, teda tých prednášajúcich, tých docentov, poprípade profesorov niekam inam lifrovať, ľudovo povedané, keď to môže byť pod jednou strechou, tak ako to funguje teraz?
A v konečnom dôsledku, veď predsa k dnešnému dňu situácia je taká, že keď sú štátnice, tak na tých štátniciach sa stretne denný študent, externý študent, aj rozširujúci študent. A ťahajú si rovnaké štátnicové otázky z tej teórie. To je to, po čom sú tí ľudia smädní z toho rozširujúceho štúdia. Tá teória, tie vedomosti, aby to mali nejak v tej hlave upratané. Oni nepotrebujú nejaké metodické veci. A keď potrebujú, tak ja som za, veď nech sa zaangažuje taká inštitúcia do tohto procesu, ale nech má nejakú poradnú funkciu. Nech ju nechápeme, ako ten hlavný zastrešujúci orgán, ktorý garantuje a poskytuje to štúdium ako také, ktoré doposiaľ poskytujú vysoké školy.
A úplne poslednú vec, ktorú chcem v tejto debate alebo v tejto súvislosti zdôrazniť, je to, že tí z vás, ktorí teda, aby vy, pani ministerka, určite, veď viete, o čom budem hovoriť, že už len keď si zoberiete to, čo ja hovorím študentom, veď máme takú vec ako trilógiu, tú základnú pojmológiu alebo taxonómiu pojmov, že prístup, metóda a technika. Prístup je vždycky teória. Filozofia, v čo verím, ako chcem učiť v prípade tých pedagogických zamestnancov. Metodika, metóda, ako hovorí samotný pojem, ako niečo robiť. To sú tie metodické centrá. Čiže poďme ukázať niekomu, ako učiť. A potom máme tú techniku, to už je vykonávanie nejakých konkrétnych úloh, cvičení a podobne.
Tak ja sa pýtam, že keď ten uchádzač o rozširujúce štúdium, ktorý potrebuje aprobáciu ďalšieho predmetu, na čo on má zbytočne ešte sa zaoberať tou metodickou časťou, kde on je fantasticky podkutý, čo prax moja dlhoročná mi to hovorí. A naopak, on potrebuje posilniť práve tú prvú zložku toho prístupu. A kto je fundovanejší na poskytnutie tých teoretických poznatkov, princípov a filozofie ako takej, keď nie vysoká škola.
Čiže toto je môj taký príspevok k tomuto rozširujúcemu štúdiu, taký postreh, ktorý v podstate by som si nedovolila tak vehementne predniesť, keby som s tým nemala osobnú skúsenosť. A nie je to len taký nejaký môj postreh. Myslím si, že už len to, že pokiaľ viem, myslím, že k dnešnému dňu tri vysoké školy toto podpísali, že sa stotožňujú s týmto všetkým. A taktiež, keď som sa o tom, hovorím, bavila s mojimi kolegami z koalície, tak bolo zrejmé, že nie vždycky tá moja otázka bola úplne zodpovedaná, že však to sa ešte vykryštalizuje. Však ja verím, že by sa to vykryštalizovalo, len keď už v úvode a v zárodku vieme o niečom, čo asi neprispeje k nejakej simplifikácii, k uprataniu, k zjednodušeniu, to, po čom to vysoké školstvo alebo teda školstvo vo všeobecnosti volá, tak si myslím, že ani nemá význam sa ďalej nejako zaoberať týmito vecami. A skôr ja som zástanca nielen v tomto prípade, ale vo všetkom v živote, že v jednoduchosti je krása.
Takže ja som len k tomuto chcela pár slov povedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2019 14:55 - 14:57 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Edo, ja len na doplnenie, aby sme si to ujasnili, lebo vzniklo tu zásadné nedorozumenie. Ty si v rámci toho písomného, keď si bol písomne prihlásený svojho expozé, povedal, že niečo v tom zmysle, že poslanci hnutia SME RODINA, že akí sme bezcitní a tak ďalej a ja som práve preto dávala Peťovi, ako som mu pošuškala to s tým pozmeňujúcim návrhom, alebo niekto, pardon, ak ty nie, niekto vystúpil, hej, a ty si to tam akože podčiarkoval a apeloval si na tých ľudí, ktorí to chcú podporiť a tak ďalej, odhliadnuc od tejto roviny, odbornej, by som len chcela povedať, že keď bola schôdza, v ktorej, alebo v rámci ktorej sa prerokúval štátny rozpočet, tak ja som za tebou osobne prišla s pozmeňovákom, kde som ti nie po povrchu, ale detailne vysvetlila, že navrhujem, aby sa z ministerstva, z kapitoly ministerstva obrany presunul finančný objem v hodnote 4,5 milióna eur a aby tieto peniažky boli účelovo viazané na poskytnutie asistentov pre deti na, v rámci materských a základných škôl, ktoré to potrebujú, čo by robilo cca podľa výpočtov 500 detí. A ty si mi vtedy povedal jednou vetou, že, citujem, to sa ma akože vtedy dotklo, že obrana je tvoja srdcovka a nepodpísal si to. Ja som to teraz hľadala, lebo ten pozmeňovák som mala odfotený a päť tvojich kolegov z klubu to podpísalo.
Čiže povedať, že sme bezcitní, to mi príde také trošku ako nefér, no ale akože apelovať v rámci toho, alebo teda všetkých ostatných kolegov, ktorí sa do nás navážajú, takže radšej raz vážiť a potom rozprávať, ale v pohode akože. To len tak na dokreslenie. Keď už nič iné, ber to ako informačnú hodnotu, keď sme sa bavili o pozmeňujúcom návrhu z našej dielne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 19:06 - 19:08 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1230. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 25. januára 2019 a gestorský výbor do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 30.11.2018 12:01 - 12:11 hod.

Adriana Pčolinská
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2018 12:48 - 12:48 hod.

Adriana Pčolinská
Ďakujem. Taktiež žiadam o opravu hlasovania pri tlači 1160, hlasovala som "zdržal sa" a chcela som hlasovať za.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 13:08 - 13:12 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás v stručnosti oboznámila s tým, čo predmetná novela zákona zahŕňa, keďže všetci ste mali možnosť si to prečítať do detailov, tak ja by som ešte raz opätovne poukázala na takých základných 5 bodov, ktoré sa dajú chápať ako prínos k súčasnému stavu, pokiaľ ide o duálne vzdelávanie, alebo teda odborné vzdelávanie a prípravu.
V našom hnutí SME RODINA sme jednoznačne za to, že duálne vzdelávanie je dôležitým prvkom v systéme vzdelávania. Že je to také pojítko, samozrejme, medzi školou a praxou, čo všetci vieme. Ale nazdávame sa, že v súčasnosti ešte existuje istý priestor k tomu, aby sme toto skvalitnili a aby sme to skvalitnili jednak k spokojnosti samotných žiakov, ktorí sú zainteresovaní do systému duálneho vzdelávania, ale taktiež aj rodičov, školy a, samozrejme, v neposlednom rade zamestnávateľov.
Ako som už spomínala, prvý bod alebo také prvé nóvum, alebo prínos, ktorý sa dá vnímať, v tomto prípade je to, že navrhujeme vypustiť započítavanie motivačných štipendií a podnikových štipendií do posudzovaných príjmov pri nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
Druhý bod, ktorý je taký zásadný v tomto prípade, sa týka toho, aby sa znížil základ dane z príjmov pre daňovníka, ktorý poskytuje viac ako 400 hodín praktického vyučovania, alebo teda zamestnania pre žiakov, ktorí sú zainteresovaní do duálneho vzdelávania, a síce o sumu 6 400 eur.
No a potom takisto znížiť základ dane z príjmu pre daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v rozsahu viac ako 200 hodín o sumu 3 200 eur. Taktiež zásadný moment, na ktorý bol poukázané, na ktoré bolo poukázané zo strany odborníkov, ktorí sa zaoberajú duálnym vzdelávaním, je to, aby žiak, ktorý z nejakých dôvodov vypadne zo systému duálneho vzdelávania, ako napríklad zdravotné dôvody alebo zmena bydliska, zásadná zmena bydliska a podobne, aby zamestnávateľ mal možnosť zo zákona nahradiť tohto žiaka iným žiakom, ktorý už je zapracovaný a funguje v tomto systéme duálneho vzdelávania a je s ním uzavretá učebná zmluva.
Taktiež dôležitý moment, to je ten bod č. 4, ktorý je zakomponovaný v predmetnej novele zákona, je to, aby žiak mal možnosť vykonávať praktické vyučovanie a zamestnanie aj počas školských prázdnin, pričom aby tam nevznikla nutnosť krátiť obdobie školského vyučovania počas roka, a taktiež je dôležité aj to, aby tento žiak mal nárok na odmenu minimálne vo výške tej minimálnej hodinovej mzdy.
No a v neposlednom rade bod č. 5, tak ten hovorí o tom v predmetnej novele, aby sa rozšírili kompetencie a možnosti kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a aby sa nejakým spôsobom zintenzívnelo a zapracovalo na tom, aby sa nejak, povedala by som, zintenzívnila tá komunikácia medzi základnými školami, strednými školami a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takže toto je tých, v kocke tých 5 bodov, ktoré ste mali možnosť si načítať.
Ešte by som rada na záver podotkla, že tieto body vlastne vznikli po komunikácii s ľuďmi, ktorí už nemalú dobu pracujú v tomto prostredí duálneho vzdelávania a poukázali ešte na možné trhlinky v tom dobrom slova zmysle, aby sa toto skvalitnilo, zefektívnilo k spokojnosti už spomínaných všetkých zainteresovaných strán.
Teda na záver ďakujem za pozornosť, a teda verím, že ako to vždy zvyknem povedať, že tento návrh nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, keďže je to zase raz k prospechu fungovania už spomínaného duálneho systému, duálneho vzdelávania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2018 12:18 - 12:20 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1179). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum (pozn. red.: správne "mládež") a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 20.9.2018 15:34 - 15:38 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som z tohto miesta predniesla interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu v súvislosti so zákonom, školským zákonom 61/2015 Z. z., ktorý sa týka duálneho vzdelávania a vôbec poskytovania praktického vzdelávania v našom školskom systéme.
Jedná sa o to, že – len pre pripomenutie – v júni v roku 2018, teda tohto roku, sme v rámci Národnej rady prijali návrh zákona, vládny návrh zákona, ktorým sa upravuje predmetný návrh, ktorý upravuje duálne vzdelávanie a všetky tieto náležitosti, a jedným alebo jednou z takých typických čŕt v rámci tohto zákona, ako všetci vieme, keďže sme ho preštudovali, bolo, že sa zjednodušil celkový proces nástupu zamestnávateľov malých a stredných podnikateľov, ale teda najmä aj živnostníkov do celého systému duálneho vzdelávania, a taktiež sa tam značne má alebo je úmysel znížiť administratívnu záťaž, ktorá súvisí s posudzovaním spôsobilosti jednotlivých zamestnávateľov poskytovať tieto služby alebo tieto úkony, ktoré súvisia s duálnym vzdelávaním a odborným vzdelávaním vo všeobecnosti.
V dôvodovej správe predmetného návrhu zákona sa tiež uvádza, že nemalým motivačným prvkom pri poskytovaní a vôbec zavedení duálneho vzdelávania je aj finančný príspevok, ktorý je určený na kompenzáciu poskytovania duálneho vzdelávania, pričom ale je potrebné povedať, že po preštudovaní tohto predmetného návrhu zákona je vidno, že tieto prostriedky v podstate budú mať formu štátnej pomoci. A tu sa vlastne dostávame k tomu, prečo som sa podujala interpelovať pani ministerku. Ide o to, že poskytovateľom tejto štátnej pomoci bude jednak ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj ministerstvo vnútra, pričom bude sa jednotlivý ten finančný obnos pre jednotlivých žiadateľov vyplácať prostredníctvom istej schémy, pričom túto schému každé z uvedených ministerstiev vypracuje samo, samozrejme, v súlade so zákonom o poskytovaní štátnej pomoci.
Tu by som chcela povedať, že je zrejmé už teraz, že celkový proces prideľovania týchto prostriedkov, týchto finančných prostriedkov bude značne administratívne náročný, čo môže spôsobiť minimálne dve veci, a síce že žiadatelia, teda najmä tí strední a malí podnikatelia, nehovoriac o živnostníkoch, nebudú mať vôľu vstúpiť do procesu duálneho vzdelávania, alebo tí, ktorí už tam nejakým spôsobom zainteresovaní sú, tak na strane druhej budú mať tendenciu nejakým spôsobom utlmovať svoje aktivity. A summa summarum, keď sa na to pozrieme holisticky, zistíme, že ten systém prideľovania tých finančných prostriedkov z hľadiska administratívnej záťaže bude niekoľkonásobne väčší ako ten, ktorý vlastne ministerstvo školstva zrušilo novelou predmetného návrhu zákona, o ktorom som hovorila v úvode. A z týchto dôvodov som sa teda podujala, dovoľujem si z tohto miesta interpelovať pani ministerku školstva, a síce mám na ňu tri konkrétne otázky:
Prvá: Ako je pripravené vami riadené ministerstvo naplniť cieľ, ktorý ste si stanovili v novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave v oblasti efektívneho vstupu stredných odborných škôl, zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov vrátane živnostníkov do systému duálneho vzdelávania prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže?
Druhá otázka: Aké opatrenia má vami riadené ministerstvo pripravené v prípade, že realizáciou novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zamestnávateľom nevznikne nárok na príspevok na aktuálnych žiakov s učebnou zmluvou, alebo v prípade, že z dôvodu administratívnej a nárokovej náročnosti procesu získavania štátneho príspevku dôjde k postupnému útlmu rozvoja systému duálneho vzdelávania?
Tretia otázka: Nespôsobí vami vypracovaná novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave výrazné spomalenie rozvoja systému duálneho vzdelávania, respektíve aj útlm aktuálne poskytovaného praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania?
Vopred ďakujem za odpovede a svoju interpeláciu som doručila aj písomne. Vďaka.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 9:53 - 10:00 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo. Začala by som asi tým, že by som trošku zoširoka opísala tú situáciu, aby ste sa trošku uviedli do problematiky, a potom by som prešla k meritu veci, čo je predmetom predkladaného zákona. Tento zákon predkladám v podstate do Národnej rady už po druhýkrát.
Po nežnej revolúcii sa nemalej skupine obyvateľstva vrátil ich nehnuteľný majetok, boli to reštituenti, ktorým tým tento nehnuteľný majetok bol nejakou formou zhabaný alebo skonfiškovaný za totalitného režimu. Spolu s týmto majetkom však získali aj tisícky nájomníkov, nájomníkov týchto reštituovaných bytov, ktorí v podstate odrazu nemali kam ísť. Čiže bola to veľmi nelichotivá situácia pre nich. Dá sa povedať, že rukojemníkmi tejto situácie boli jednak samotní reštituenti, pretože títo ľudia nemohli jednoducho plnohodnotne užívať svoj majetok, a dalo sa by povedať, že rukojemníkmi boli aj samotní nájomníci, ktorí zase na strane druhej nemali kam ísť. Celý tento problém sa vliekol, vliekol roky rokúce, k dnešnému dňu, môžem povedať, že je to problém, ktorý sa ťahá už 29 rokov, a po prvýkrát sa tento problém nejakým spôsobom podujal rozlúsknuť až Ústavný súd, ktorý priznal týmto reštituentom fakt, že boli porušované ich základné práva v tom, že nemohli plnohodnotne užívať svoj majetok, a z tohto dôvodu im pris..., nie prisúdil, ale, dalo by sa povedať, uznal im nárok na trhové nájomné, kde vznikol ďalší problém, a síce, že nájomníci týchto reštituovaných bytov zo sociálnych dôvodov jednoducho nemohli veľakrát toto nájomné platiť, zvýšené nájomné, a vznikal ďalší problém, ľudia žili v strese.
Štát sa preto podujal túto situáciu riešiť tak, že pridelil mestám, alokoval mestám istý finančný obnos, aby boli možné, aby bolo možné postaviť nájomné byty. Fakt je ten, že k dnešnému dňu, vážené dámy, vážení páni, tieto nájomné byty nestoja.
Som toho názoru, že politici alebo vôbec štát by tu mal byť preto, aby ľuďom pomáhal, aby im pomáhal riešiť ich problémy, o to viac, keď sú existenčného charakteru a sú to problémy, ktorými sa alebo do ktorých sa títo ľudia nedostali vlastnou vinou. Nie je fér, že v istom období, v istom čase a priestore istá skupina obyvateľstva, nemalá skupina obyvateľstva, nemala možnosť si odkúpiť byty do osobného vlastníctva za veľmi prijateľné ceny, tak ako to mali ostatní, túto možnosť mali ostatní občania, samozrejme, nebavíme sa o tých, ktorí bývali v rodinných domoch, to je zase iná kapitola.
A tak sa teda pýtam, že prečo táto situácia sa tak dlho zhoršuje, zhoršuje, nabaľuje, nabaľuje. A dôkazom toho, že sme si vedomí, že je tu problém, ale ten sa nerieši, je aj to, že títo nájomníci reštituovaných bytov boli 19- alebo 20-krát posielaní na Úrad vlády, z Úradu vlády boli posielaní na ministerstvo dopravy, z ministerstva dopravy boli posielaní na magistrát a z magistrátu opätovne zase raz na Úrad vlády, ale, samozrejme, nič sa zatiaľ neudialo.
Z tohto dôvodu, ako som už spomínala na samom úvode, predkladám návrh zákona do Národnej rady po druhýkrát a ponúkam riešenie, ktoré by bolo k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán. Prečo? Podľa našich...
Takto ešte, aby som uzrejmila, že čo je vlastne predmetom toho návrhu zákona. Dávam v tomto návrhu zákona možnosť ľuďom, aby si, tým nájomníkom reštituovaných bytov, aby si mohli vybrať, či prijmú nájomný byt, ktorý, podotýkam, ešte k dnešnému dňu ani jeden v Bratislave nestojí, prečo v Bratislave, taktiež ozrejmím o minútu, alebo či si zvolia, alebo vyberú možnosť finančnej kompenzácie, pričom výška tejto finančnej kompenzácie by sa vyrátavala z rozlohy bytu, ktorý doposiaľ ako nájomníci reštituovaných bytov užívali, ako aj z lokality, kde sa daný byt nachádza, pričom by sa vychádzalo z údajov Národnej banky Slovenska a tieto by boli znížené o koeficient 0,7. Čiže, ľudovo povedané, konkrétnemu človeku, ktorý by prejavil záujem o finančnú kompenzáciu, by bolo vyplatených 70 % ceny toho bytu, pričom zvyšok by si doložil z vlastných úspor a našiel by si bývanie v lokalite, ktorá mu vyhovuje, ktorá mu je blízka, kde má nejaké sociálne väzby atď.
Podľa našich prepočtov, a toto je ten zásadný moment toho návrhu zákona, by to rozpočet stálo, keby vyplatili tým 80 % žiadateľom, ktorí sú dislokovaní v Bratislavskom kraji, keby vyplatili všetkým finančnú náhradu podľa prepočtov, ktoré som pred chvíľkou uviedla, štát by to stálo 45 mil. eur. Pričom keby sme sa podujali stavať náhradné, alebo teda nájomné byty pre týchto reštituentov, tak štátny rozpočet by to stálo 70 mil. eur. Čiže myslím si, že je očividné a zrejmé, že táto úspora je nemalá.
Ďalej je tiež potrebné povedať, že zvyšok Slovenska podľa tých údajov, ktoré máme, už viac-menej tá situácia je tam vyriešená, i keď nie na 100 %, ale je to gro problému, tých 80 % je Bratislavský kraj. A taktiež treba povedať ďalší číselný údaj, a síce, že len za minulý rok v podstate rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným dosiahol, a to sú výdavky pre štát na strane štátu zo štátneho rozpočtu, 3 mil. eur. Čiže vidíme, že ten problém sa nerieši, situácia sa len zhoršuje, stojí to veľa peňazí, a keby sa prijal návrh zákona tak, ako ho ja predkladám po druhýkrát v Národnej rade, situácia by sa vyriešila k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán. Štát by v podstate ušetril, ušetril by nemalé prostriedky a ľudia by konečne mohli dôstojne dožiť a nežiť v strese, neistote a naozaj v zlých pomeroch tak, ako sa to deje doposiaľ.
Pokiaľ ide o tú problematiku tých nájomných bytov, niekto by mohol ale povedať, že bolo tam, napríklad ja som mala výjazd v Dúbravke, kde sa má alebo je zámer stavať tento nájomný, náhradný nájomný byt, avšak situácia je taká, že ten byt má stáť na úkor už existujúcich parkovacích miest, je to na sídlisku, je to na nejakom problémovom geologickom podloží, čiže je tam problém aj so statikou, bol by problém aj so statikou. To znamená, že všetko sa šije, keď už chceme niečo riešiť, všetko sa šije horúcou ihlou, nesystémovo a so značnými finančnými nákladmi oproti tomu, čo navrhujeme my v tomto predmetnom návrhu zákona.
Takže summa summarum by som to zhrnula asi tak, že nazdávam sa, že politici sú tu nato, aby mali ľuďom pomáhať, tuná sa bavíme o probléme, ktorý nadobúda, naozaj nie je to zveličovanie, obludné rozmery, a preto dúfam, že tento návrh zákona, zákon, ktorý predkladám za hnutie SME RODINA, nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, čiže aj koalíciou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis