Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.12.2018 o 19:06 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 19:06 - 19:08 hod.

Adriana Pčolinská
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 19:06 - 19:08 hod.

Adriana Pčolinská
 

Vystúpenie 30.11.2018 12:01 - 12:11 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu rozpočtu na rok 2019, pričom svoje vystúpenie by som rada orientovala do dvoch rovín. V tom prvom by som urobila taký krátky exkurz do sveta čísiel, čo sa týka kapitoly školstva a s tým súvisiacich vecí. V druhej časti by som rada predniesla svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže, dovoľte mi aby som sa ako pedagóg, ktorý pomerne veľa rokov pôsobí na vysokej škole, vyjadrila k vládou predloženému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, konkrétne ku kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako aj k celkovému financovaniu školstva v Slovenskej republike. Slovenské školstvo má veľa problémov, to všetci vieme. Demotivovaných a nezaplatených vedcov a pedagógov, klesajúcu úroveň výsledkov žiakov v medzinárodných porovnaniach, nedostatok učebníc, absentujúcu obsahovú reformu, nevyhovujúcu štruktúru základných a stredných škôl, málo konkurencieschopné vysoké školstvo. Deti, ktoré to naozaj potrebujú, nemajú v škole asistentov. V posledných mesiacoch sme taktiež boli svedkami nepochopiteľnej paralýzy Slovenskej akadémie vied a stále veľmi otázneho rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum. Nemenej dôležitým problémom je fyzická a morálna zastaranosť školských budov a internátov. Pre vládu sú však prioritou obrnené transportéry a stíhačky, nie vzdelaná populácia. Rada by som preto v návrhu štátneho rozpočtu uviedla niekoľko poznámok. Chcem pripomenúť, že jedným z cieľov programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 v rámci regionálneho školstva, je zefektívnenie jeho financovania postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení a to s dôrazom najmä na druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Problém efektivity sa týka najmä siete základných škôl, ktorá sa demografickému vývoju prispôsobila len čiastočne. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dosiaľ nedefinovalo a neprijalo žiadne konkrétne opatrenia vedúce k racionalizácii siete základných škôl. Túto skutočnosť potvrdzuje vo svojom stanovisku aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý zároveň upozorňuje na pretrvávajúce rezervy v efektívnosti vynakladania verejných zdrojov na regionálne školstvo. V oblasti výskumu a vývoja je národným cieľom stratégie Európa 2020 dosiahnuť výšku výdavkov na túto oblasť na úrovni 1,2% HDP. Slovenská republika sa k tomuto cieľu priblížila v roku 2015, kedy výdavky na výskum a vývoj predstavovali 1,18% HDP, ale to len vďaka dočerpávaniu zdrojov z eurofondov Európskej únie. Na rok 2019 sú celkové verejné výdavky na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu navrhnuté vo výške 317 miliónov 206 tisíc eur, čo predstavuje pokles oproti roku 2018 o 33 miliónov 181 tisíce eur, čo je 9,47%. Myslím si, že pri predpokladanom raste HDP by na účel splnenia národného cieľa Stratégia Európa 2020 by mali rásť verejné výdavky na výskum a vývoj intenzívnejšie. Ak to tak nebude, tak Slovenská republika svoj cieľ v roku 2020 jednoducho nesplní.
Vážené dámy, vážení páni, povedzme si na rovinu. Po prvé, objem finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika vynakladá na vedu a výskum je v pomere k HDP jedným z najnižších spomedzi krajín Európskej únie. Po druhé, Slovenská republika zamestnáva v sektore vedy a výskumu výrazne menej zamestnancov ako porovnateľné štáty, po tretie v počte patentov na HDP zaostáva Slovenská republika tiež, pričom v roku 2016 bola Slovenská republika v tomto ukazovateli
===== (46.)
... Európskej únie. Po druhé. Slovenská republika zamestnáva v sektore vedy a výskumu výrazne menej zamestnancov ako porovnateľné štáty.
Po tretie. V počte patentov na HDP zaostáva Slovenská republika tiež, pričom v roku 2016 bola Slovenská republika v tomto ukazovateli druhá najhoršia v rámci krajín Európskej únie. Ďalej podpriemerné hodnoty dosahuje Slovenská republika v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie aj v počte vedeckých publikácií a ich následných citácií. A na poslednom mieste je potrebné povedať, že v úspešnosti čerpania prostriedkov programu Horizont 2020 v súhrne do marca 2018 je Slovenská republika z 28 štátov Európskej únie na 25 mieste. Príčinou touto neuspokojivého stavu je aj to, že politika vedy a výskumu nie je v súčasnosti zastrešená žiadnou zmyslu plnou stratégiou. na Slovensku sa len snažíme míňať eurofondy a to bez ohľadov alebo ohľadu na potreby štátu, reálne potreby štátu. Ďalšou príčinou je aj samotný proces prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EU, ktorý je administratívne veľmi náročný ako aj skutočnosť, že obsahu podávaných projektov sa nevenuje dostatočná pozornosť. Zaujímavosťou je, že pre oblasť vedy a výskumu na Slovensku v súčasnosti neexistuje komplexný informačný systém poskytujúci podrobné, spracovateľné, konzistentné údaje, ktoré umožňujú efektívne riadenia a kontrolu tejto oblasti a činnosti. Výdavky verejných vysokých škôl sú na rok 2019 rozpočtované v celkovej sume približne 697 miliónov eur. V rámci bežných výdavkov rastú medziročne iba výdavky na mzdy a odvody. Ostatné kategórie majú klesať . Pokles bežných transferov v oblasti vedy a výskumu napríklad, novoprijatých doktorantov a sociálnych štipendií. Čo považujem ja osobne za veľký problém, na ktorý už dlhodobo upozorňujem je fakt, že na obnovu a rekonštrukciu študentských domovov mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30 miliónov eur v rokoch 2019 a 2020. Dokonca aj Najvyšších kontrolný úrad Slovenskej republiky upozorňuje, že tieto prostriedky v rozpočte verejných vysokých škôl na rok 2019 neboli naplánované a hrozí riziko, že v roku 2019 tieto prostriedky nebudú alokované. V tejto súvislosti chcem opätovne upozorniť, že stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný, všetci dobre vieme a prvá dotácia z roku 2018 vo výške 20 miliónov eur nebude na odstránenie modernizačného dlhu v tejto oblasti ani zďaleka postačovať. V tejto súvislosti chcem ako dlhoročný vysokoškolský pedagóg upozorniť, že vládou navrhovaný rozpočet pre vysoké školy nevytvára základné podmienky na zlepšovanie kvality vzdelávacej a výskumnej činnosti a konkurencie schopnosti verejných vysokých škôl v medzinárodnom rozmere. Týmto svojim vystúpením chcem podporiť požiadavky rektorov vysokých škôl, ktoré definovali na slovenskej rektorskej konferencii s cieľom navýšiť rozpočet vysokých škôl na rok 2019 o 60 miliónov eur, čím by sa vytvárali dostatočné materiálne podmienky na uskutočňovanie reforiem vo vysokom školstve. Celkové výdavky na podporu športu v roku 2019 budú 101 miliónov eur, čím oproti schválenému rozpočtu roku 20108 klesajú o 31 miliónov eur to je o 23,4 %. Výdavky na podporu športu poskytované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v roku 2019 klesajú medziročne o 32,2 milióna eur. To je o o 25,8 %. Myslím si, že oblasť športu je dlhodobo finančne poddimenzovaná. Systém prerozdeľovania finančných prostriedkov je podľa športových zväzov nespravodlivý. Preto je potrebné, zamyslieť sa nad novou koncepciou riadenia a financovania športu v Slovenskej republike s cieľom vytvárať vhodnejšie podmienky nielen pre vrcholových športovcov, ale tiež pre širokú športovú verejnosť. Vážené dámy, vážení páni, v takejto podobe teda by som rada upriamila pozornosť na skutočnosť, že určite je veľmi veľa čo je možné vylepšovať a je osobne sa z tohto miesta aspoň pokúsim urobiť pokus, ktorý budeme mať formu už spomínaného pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu. Ministerstvo školstva v roku 2017 vypracovalo model objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole a vláda ním deklarovala, že do roku 2021 by malo dôjsť k navýšeniu prostriedkov na uspokojenie žiadostí škôl o zvýšenie počtu asistentov na 100 %. Postupné navyšovanie sa však nedeje a nie je naplánované ani v implementačnom pláne, ktorý je súčasťou národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý vláda schválila pred pár mesiacmi. Spolu so skupinou poslancov predkladám pozmeňujúci návrh k návrh štátneho rozpočtu, ktorý spočíva v presune 4,5 milióna eur z ministerstva obrany do rozpočtu ministerstva školstva a účelovo ich viazať na zabezpečenie asistentov učiteľov. Zjednodušene povedané namiesto jedného obrneného transportera budeme schopní zafinancovať asistentov učiteľov pre všetky deti, ktoré tak zúfalo potrebujú. Teraz mi vážená pani predsedajúca, dovoľte prečítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Andriany Pčolinskej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090). Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení a dopĺňa nasledovne: V prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa v kapitole 11 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky znižuje celková suma o 4 milióny 518 tisíc eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľov podľa § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Ďakujem za slovo. Skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 30.11.2018 12:01 - 12:11 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu rozpočtu na rok 2019, pričom svoje vystúpenie by som rada orientovala do dvoch rovín. V tom prvom by som urobila taký krátky exkurz do sveta čísiel, čo sa týka kapitoly školstva a s tým súvisiacich vecí. V druhej časti by som rada predniesla svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže, dovoľte mi aby som sa ako pedagóg, ktorý pomerne veľa rokov pôsobí na vysokej škole, vyjadrila k vládou predloženému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019, konkrétne ku kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako aj k celkovému financovaniu školstva v Slovenskej republike. Slovenské školstvo má veľa problémov, to všetci vieme. Demotivovaných a nezaplatených vedcov a pedagógov, klesajúcu úroveň výsledkov žiakov v medzinárodných porovnaniach, nedostatok učebníc, absentujúcu obsahovú reformu, nevyhovujúcu štruktúru základných a stredných škôl, málo konkurencieschopné vysoké školstvo. Deti, ktoré to naozaj potrebujú, nemajú v škole asistentov. V posledných mesiacoch sme taktiež boli svedkami nepochopiteľnej paralýzy Slovenskej akadémie vied a stále veľmi otázneho rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum. Nemenej dôležitým problémom je fyzická a morálna zastaranosť školských budov a internátov. Pre vládu sú však prioritou obrnené transportéry a stíhačky, nie vzdelaná populácia. Rada by som preto v návrhu štátneho rozpočtu uviedla niekoľko poznámok. Chcem pripomenúť, že jedným z cieľov programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 v rámci regionálneho školstva, je zefektívnenie jeho financovania postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení a to s dôrazom najmä na druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Problém efektivity sa týka najmä siete základných škôl, ktorá sa demografickému vývoju prispôsobila len čiastočne. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dosiaľ nedefinovalo a neprijalo žiadne konkrétne opatrenia vedúce k racionalizácii siete základných škôl. Túto skutočnosť potvrdzuje vo svojom stanovisku aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ktorý zároveň upozorňuje na pretrvávajúce rezervy v efektívnosti vynakladania verejných zdrojov na regionálne školstvo. V oblasti výskumu a vývoja je národným cieľom stratégie Európa 2020 dosiahnuť výšku výdavkov na túto oblasť na úrovni 1,2% HDP. Slovenská republika sa k tomuto cieľu priblížila v roku 2015, kedy výdavky na výskum a vývoj predstavovali 1,18% HDP, ale to len vďaka dočerpávaniu zdrojov z eurofondov Európskej únie. Na rok 2019 sú celkové verejné výdavky na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu navrhnuté vo výške 317 miliónov 206 tisíc eur, čo predstavuje pokles oproti roku 2018 o 33 miliónov 181 tisíce eur, čo je 9,47%. Myslím si, že pri predpokladanom raste HDP by na účel splnenia národného cieľa Stratégia Európa 2020 by mali rásť verejné výdavky na výskum a vývoj intenzívnejšie. Ak to tak nebude, tak Slovenská republika svoj cieľ v roku 2020 jednoducho nesplní.
Vážené dámy, vážení páni, povedzme si na rovinu. Po prvé, objem finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika vynakladá na vedu a výskum je v pomere k HDP jedným z najnižších spomedzi krajín Európskej únie. Po druhé, Slovenská republika zamestnáva v sektore vedy a výskumu výrazne menej zamestnancov ako porovnateľné štáty, po tretie v počte patentov na HDP zaostáva Slovenská republika tiež, pričom v roku 2016 bola Slovenská republika v tomto ukazovateli
===== (46.)
... Európskej únie. Po druhé. Slovenská republika zamestnáva v sektore vedy a výskumu výrazne menej zamestnancov ako porovnateľné štáty.
Po tretie. V počte patentov na HDP zaostáva Slovenská republika tiež, pričom v roku 2016 bola Slovenská republika v tomto ukazovateli druhá najhoršia v rámci krajín Európskej únie. Ďalej podpriemerné hodnoty dosahuje Slovenská republika v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie aj v počte vedeckých publikácií a ich následných citácií. A na poslednom mieste je potrebné povedať, že v úspešnosti čerpania prostriedkov programu Horizont 2020 v súhrne do marca 2018 je Slovenská republika z 28 štátov Európskej únie na 25 mieste. Príčinou touto neuspokojivého stavu je aj to, že politika vedy a výskumu nie je v súčasnosti zastrešená žiadnou zmyslu plnou stratégiou. na Slovensku sa len snažíme míňať eurofondy a to bez ohľadov alebo ohľadu na potreby štátu, reálne potreby štátu. Ďalšou príčinou je aj samotný proces prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EU, ktorý je administratívne veľmi náročný ako aj skutočnosť, že obsahu podávaných projektov sa nevenuje dostatočná pozornosť. Zaujímavosťou je, že pre oblasť vedy a výskumu na Slovensku v súčasnosti neexistuje komplexný informačný systém poskytujúci podrobné, spracovateľné, konzistentné údaje, ktoré umožňujú efektívne riadenia a kontrolu tejto oblasti a činnosti. Výdavky verejných vysokých škôl sú na rok 2019 rozpočtované v celkovej sume približne 697 miliónov eur. V rámci bežných výdavkov rastú medziročne iba výdavky na mzdy a odvody. Ostatné kategórie majú klesať . Pokles bežných transferov v oblasti vedy a výskumu napríklad, novoprijatých doktorantov a sociálnych štipendií. Čo považujem ja osobne za veľký problém, na ktorý už dlhodobo upozorňujem je fakt, že na obnovu a rekonštrukciu študentských domovov mali byť poskytnuté finančné prostriedky vo výške 30 miliónov eur v rokoch 2019 a 2020. Dokonca aj Najvyšších kontrolný úrad Slovenskej republiky upozorňuje, že tieto prostriedky v rozpočte verejných vysokých škôl na rok 2019 neboli naplánované a hrozí riziko, že v roku 2019 tieto prostriedky nebudú alokované. V tejto súvislosti chcem opätovne upozorniť, že stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný, všetci dobre vieme a prvá dotácia z roku 2018 vo výške 20 miliónov eur nebude na odstránenie modernizačného dlhu v tejto oblasti ani zďaleka postačovať. V tejto súvislosti chcem ako dlhoročný vysokoškolský pedagóg upozorniť, že vládou navrhovaný rozpočet pre vysoké školy nevytvára základné podmienky na zlepšovanie kvality vzdelávacej a výskumnej činnosti a konkurencie schopnosti verejných vysokých škôl v medzinárodnom rozmere. Týmto svojim vystúpením chcem podporiť požiadavky rektorov vysokých škôl, ktoré definovali na slovenskej rektorskej konferencii s cieľom navýšiť rozpočet vysokých škôl na rok 2019 o 60 miliónov eur, čím by sa vytvárali dostatočné materiálne podmienky na uskutočňovanie reforiem vo vysokom školstve. Celkové výdavky na podporu športu v roku 2019 budú 101 miliónov eur, čím oproti schválenému rozpočtu roku 20108 klesajú o 31 miliónov eur to je o 23,4 %. Výdavky na podporu športu poskytované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v roku 2019 klesajú medziročne o 32,2 milióna eur. To je o o 25,8 %. Myslím si, že oblasť športu je dlhodobo finančne poddimenzovaná. Systém prerozdeľovania finančných prostriedkov je podľa športových zväzov nespravodlivý. Preto je potrebné, zamyslieť sa nad novou koncepciou riadenia a financovania športu v Slovenskej republike s cieľom vytvárať vhodnejšie podmienky nielen pre vrcholových športovcov, ale tiež pre širokú športovú verejnosť. Vážené dámy, vážení páni, v takejto podobe teda by som rada upriamila pozornosť na skutočnosť, že určite je veľmi veľa čo je možné vylepšovať a je osobne sa z tohto miesta aspoň pokúsim urobiť pokus, ktorý budeme mať formu už spomínaného pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu. Ministerstvo školstva v roku 2017 vypracovalo model objektivizácie počtu odborných zamestnancov v škole a vláda ním deklarovala, že do roku 2021 by malo dôjsť k navýšeniu prostriedkov na uspokojenie žiadostí škôl o zvýšenie počtu asistentov na 100 %. Postupné navyšovanie sa však nedeje a nie je naplánované ani v implementačnom pláne, ktorý je súčasťou národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý vláda schválila pred pár mesiacmi. Spolu so skupinou poslancov predkladám pozmeňujúci návrh k návrh štátneho rozpočtu, ktorý spočíva v presune 4,5 milióna eur z ministerstva obrany do rozpočtu ministerstva školstva a účelovo ich viazať na zabezpečenie asistentov učiteľov. Zjednodušene povedané namiesto jedného obrneného transportera budeme schopní zafinancovať asistentov učiteľov pre všetky deti, ktoré tak zúfalo potrebujú. Teraz mi vážená pani predsedajúca, dovoľte prečítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Andriany Pčolinskej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090). Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení a dopĺňa nasledovne: V prílohe č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa v kapitole 11 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky znižuje celková suma o 4 milióny 518 tisíc eur. Táto suma sa presunie do rozpočtovej kapitoly 20 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a použitie tejto sumy bude účelovo viazané na financovanie asistentov učiteľov podľa § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Ďakujem za slovo. Skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2018 12:48 - 12:48 hod.

Adriana Pčolinská
Ďakujem. Taktiež žiadam o opravu hlasovania pri tlači 1160, hlasovala som "zdržal sa" a chcela som hlasovať za.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 13:08 - 13:12 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás v stručnosti oboznámila s tým, čo predmetná novela zákona zahŕňa, keďže všetci ste mali možnosť si to prečítať do detailov, tak ja by som ešte raz opätovne poukázala na takých základných 5 bodov, ktoré sa dajú chápať ako prínos k súčasnému stavu, pokiaľ ide o duálne vzdelávanie, alebo teda odborné vzdelávanie a prípravu.
V našom hnutí SME RODINA sme jednoznačne za to, že duálne vzdelávanie je dôležitým prvkom v systéme vzdelávania. Že je to také pojítko, samozrejme, medzi školou a praxou, čo všetci vieme. Ale nazdávame sa, že v súčasnosti ešte existuje istý priestor k tomu, aby sme toto skvalitnili a aby sme to skvalitnili jednak k spokojnosti samotných žiakov, ktorí sú zainteresovaní do systému duálneho vzdelávania, ale taktiež aj rodičov, školy a, samozrejme, v neposlednom rade zamestnávateľov.
Ako som už spomínala, prvý bod alebo také prvé nóvum, alebo prínos, ktorý sa dá vnímať, v tomto prípade je to, že navrhujeme vypustiť započítavanie motivačných štipendií a podnikových štipendií do posudzovaných príjmov pri nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
Druhý bod, ktorý je taký zásadný v tomto prípade, sa týka toho, aby sa znížil základ dane z príjmov pre daňovníka, ktorý poskytuje viac ako 400 hodín praktického vyučovania, alebo teda zamestnania pre žiakov, ktorí sú zainteresovaní do duálneho vzdelávania, a síce o sumu 6 400 eur.
No a potom takisto znížiť základ dane z príjmu pre daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v rozsahu viac ako 200 hodín o sumu 3 200 eur. Taktiež zásadný moment, na ktorý bol poukázané, na ktoré bolo poukázané zo strany odborníkov, ktorí sa zaoberajú duálnym vzdelávaním, je to, aby žiak, ktorý z nejakých dôvodov vypadne zo systému duálneho vzdelávania, ako napríklad zdravotné dôvody alebo zmena bydliska, zásadná zmena bydliska a podobne, aby zamestnávateľ mal možnosť zo zákona nahradiť tohto žiaka iným žiakom, ktorý už je zapracovaný a funguje v tomto systéme duálneho vzdelávania a je s ním uzavretá učebná zmluva.
Taktiež dôležitý moment, to je ten bod č. 4, ktorý je zakomponovaný v predmetnej novele zákona, je to, aby žiak mal možnosť vykonávať praktické vyučovanie a zamestnanie aj počas školských prázdnin, pričom aby tam nevznikla nutnosť krátiť obdobie školského vyučovania počas roka, a taktiež je dôležité aj to, aby tento žiak mal nárok na odmenu minimálne vo výške tej minimálnej hodinovej mzdy.
No a v neposlednom rade bod č. 5, tak ten hovorí o tom v predmetnej novele, aby sa rozšírili kompetencie a možnosti kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a aby sa nejakým spôsobom zintenzívnelo a zapracovalo na tom, aby sa nejak, povedala by som, zintenzívnila tá komunikácia medzi základnými školami, strednými školami a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Takže toto je tých, v kocke tých 5 bodov, ktoré ste mali možnosť si načítať.
Ešte by som rada na záver podotkla, že tieto body vlastne vznikli po komunikácii s ľuďmi, ktorí už nemalú dobu pracujú v tomto prostredí duálneho vzdelávania a poukázali ešte na možné trhlinky v tom dobrom slova zmysle, aby sa toto skvalitnilo, zefektívnilo k spokojnosti už spomínaných všetkých zainteresovaných strán.
Teda na záver ďakujem za pozornosť, a teda verím, že ako to vždy zvyknem povedať, že tento návrh nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, keďže je to zase raz k prospechu fungovania už spomínaného duálneho systému, duálneho vzdelávania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2018 12:18 - 12:20 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1179). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum (pozn. red.: správne "mládež") a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 20.9.2018 15:34 - 15:38 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som z tohto miesta predniesla interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu v súvislosti so zákonom, školským zákonom 61/2015 Z. z., ktorý sa týka duálneho vzdelávania a vôbec poskytovania praktického vzdelávania v našom školskom systéme.
Jedná sa o to, že – len pre pripomenutie – v júni v roku 2018, teda tohto roku, sme v rámci Národnej rady prijali návrh zákona, vládny návrh zákona, ktorým sa upravuje predmetný návrh, ktorý upravuje duálne vzdelávanie a všetky tieto náležitosti, a jedným alebo jednou z takých typických čŕt v rámci tohto zákona, ako všetci vieme, keďže sme ho preštudovali, bolo, že sa zjednodušil celkový proces nástupu zamestnávateľov malých a stredných podnikateľov, ale teda najmä aj živnostníkov do celého systému duálneho vzdelávania, a taktiež sa tam značne má alebo je úmysel znížiť administratívnu záťaž, ktorá súvisí s posudzovaním spôsobilosti jednotlivých zamestnávateľov poskytovať tieto služby alebo tieto úkony, ktoré súvisia s duálnym vzdelávaním a odborným vzdelávaním vo všeobecnosti.
V dôvodovej správe predmetného návrhu zákona sa tiež uvádza, že nemalým motivačným prvkom pri poskytovaní a vôbec zavedení duálneho vzdelávania je aj finančný príspevok, ktorý je určený na kompenzáciu poskytovania duálneho vzdelávania, pričom ale je potrebné povedať, že po preštudovaní tohto predmetného návrhu zákona je vidno, že tieto prostriedky v podstate budú mať formu štátnej pomoci. A tu sa vlastne dostávame k tomu, prečo som sa podujala interpelovať pani ministerku. Ide o to, že poskytovateľom tejto štátnej pomoci bude jednak ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj ministerstvo vnútra, pričom bude sa jednotlivý ten finančný obnos pre jednotlivých žiadateľov vyplácať prostredníctvom istej schémy, pričom túto schému každé z uvedených ministerstiev vypracuje samo, samozrejme, v súlade so zákonom o poskytovaní štátnej pomoci.
Tu by som chcela povedať, že je zrejmé už teraz, že celkový proces prideľovania týchto prostriedkov, týchto finančných prostriedkov bude značne administratívne náročný, čo môže spôsobiť minimálne dve veci, a síce že žiadatelia, teda najmä tí strední a malí podnikatelia, nehovoriac o živnostníkoch, nebudú mať vôľu vstúpiť do procesu duálneho vzdelávania, alebo tí, ktorí už tam nejakým spôsobom zainteresovaní sú, tak na strane druhej budú mať tendenciu nejakým spôsobom utlmovať svoje aktivity. A summa summarum, keď sa na to pozrieme holisticky, zistíme, že ten systém prideľovania tých finančných prostriedkov z hľadiska administratívnej záťaže bude niekoľkonásobne väčší ako ten, ktorý vlastne ministerstvo školstva zrušilo novelou predmetného návrhu zákona, o ktorom som hovorila v úvode. A z týchto dôvodov som sa teda podujala, dovoľujem si z tohto miesta interpelovať pani ministerku školstva, a síce mám na ňu tri konkrétne otázky:
Prvá: Ako je pripravené vami riadené ministerstvo naplniť cieľ, ktorý ste si stanovili v novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave v oblasti efektívneho vstupu stredných odborných škôl, zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov vrátane živnostníkov do systému duálneho vzdelávania prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže?
Druhá otázka: Aké opatrenia má vami riadené ministerstvo pripravené v prípade, že realizáciou novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zamestnávateľom nevznikne nárok na príspevok na aktuálnych žiakov s učebnou zmluvou, alebo v prípade, že z dôvodu administratívnej a nárokovej náročnosti procesu získavania štátneho príspevku dôjde k postupnému útlmu rozvoja systému duálneho vzdelávania?
Tretia otázka: Nespôsobí vami vypracovaná novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave výrazné spomalenie rozvoja systému duálneho vzdelávania, respektíve aj útlm aktuálne poskytovaného praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania?
Vopred ďakujem za odpovede a svoju interpeláciu som doručila aj písomne. Vďaka.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 9:53 - 10:00 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo. Začala by som asi tým, že by som trošku zoširoka opísala tú situáciu, aby ste sa trošku uviedli do problematiky, a potom by som prešla k meritu veci, čo je predmetom predkladaného zákona. Tento zákon predkladám v podstate do Národnej rady už po druhýkrát.
Po nežnej revolúcii sa nemalej skupine obyvateľstva vrátil ich nehnuteľný majetok, boli to reštituenti, ktorým tým tento nehnuteľný majetok bol nejakou formou zhabaný alebo skonfiškovaný za totalitného režimu. Spolu s týmto majetkom však získali aj tisícky nájomníkov, nájomníkov týchto reštituovaných bytov, ktorí v podstate odrazu nemali kam ísť. Čiže bola to veľmi nelichotivá situácia pre nich. Dá sa povedať, že rukojemníkmi tejto situácie boli jednak samotní reštituenti, pretože títo ľudia nemohli jednoducho plnohodnotne užívať svoj majetok, a dalo sa by povedať, že rukojemníkmi boli aj samotní nájomníci, ktorí zase na strane druhej nemali kam ísť. Celý tento problém sa vliekol, vliekol roky rokúce, k dnešnému dňu, môžem povedať, že je to problém, ktorý sa ťahá už 29 rokov, a po prvýkrát sa tento problém nejakým spôsobom podujal rozlúsknuť až Ústavný súd, ktorý priznal týmto reštituentom fakt, že boli porušované ich základné práva v tom, že nemohli plnohodnotne užívať svoj majetok, a z tohto dôvodu im pris..., nie prisúdil, ale, dalo by sa povedať, uznal im nárok na trhové nájomné, kde vznikol ďalší problém, a síce, že nájomníci týchto reštituovaných bytov zo sociálnych dôvodov jednoducho nemohli veľakrát toto nájomné platiť, zvýšené nájomné, a vznikal ďalší problém, ľudia žili v strese.
Štát sa preto podujal túto situáciu riešiť tak, že pridelil mestám, alokoval mestám istý finančný obnos, aby boli možné, aby bolo možné postaviť nájomné byty. Fakt je ten, že k dnešnému dňu, vážené dámy, vážení páni, tieto nájomné byty nestoja.
Som toho názoru, že politici alebo vôbec štát by tu mal byť preto, aby ľuďom pomáhal, aby im pomáhal riešiť ich problémy, o to viac, keď sú existenčného charakteru a sú to problémy, ktorými sa alebo do ktorých sa títo ľudia nedostali vlastnou vinou. Nie je fér, že v istom období, v istom čase a priestore istá skupina obyvateľstva, nemalá skupina obyvateľstva, nemala možnosť si odkúpiť byty do osobného vlastníctva za veľmi prijateľné ceny, tak ako to mali ostatní, túto možnosť mali ostatní občania, samozrejme, nebavíme sa o tých, ktorí bývali v rodinných domoch, to je zase iná kapitola.
A tak sa teda pýtam, že prečo táto situácia sa tak dlho zhoršuje, zhoršuje, nabaľuje, nabaľuje. A dôkazom toho, že sme si vedomí, že je tu problém, ale ten sa nerieši, je aj to, že títo nájomníci reštituovaných bytov boli 19- alebo 20-krát posielaní na Úrad vlády, z Úradu vlády boli posielaní na ministerstvo dopravy, z ministerstva dopravy boli posielaní na magistrát a z magistrátu opätovne zase raz na Úrad vlády, ale, samozrejme, nič sa zatiaľ neudialo.
Z tohto dôvodu, ako som už spomínala na samom úvode, predkladám návrh zákona do Národnej rady po druhýkrát a ponúkam riešenie, ktoré by bolo k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán. Prečo? Podľa našich...
Takto ešte, aby som uzrejmila, že čo je vlastne predmetom toho návrhu zákona. Dávam v tomto návrhu zákona možnosť ľuďom, aby si, tým nájomníkom reštituovaných bytov, aby si mohli vybrať, či prijmú nájomný byt, ktorý, podotýkam, ešte k dnešnému dňu ani jeden v Bratislave nestojí, prečo v Bratislave, taktiež ozrejmím o minútu, alebo či si zvolia, alebo vyberú možnosť finančnej kompenzácie, pričom výška tejto finančnej kompenzácie by sa vyrátavala z rozlohy bytu, ktorý doposiaľ ako nájomníci reštituovaných bytov užívali, ako aj z lokality, kde sa daný byt nachádza, pričom by sa vychádzalo z údajov Národnej banky Slovenska a tieto by boli znížené o koeficient 0,7. Čiže, ľudovo povedané, konkrétnemu človeku, ktorý by prejavil záujem o finančnú kompenzáciu, by bolo vyplatených 70 % ceny toho bytu, pričom zvyšok by si doložil z vlastných úspor a našiel by si bývanie v lokalite, ktorá mu vyhovuje, ktorá mu je blízka, kde má nejaké sociálne väzby atď.
Podľa našich prepočtov, a toto je ten zásadný moment toho návrhu zákona, by to rozpočet stálo, keby vyplatili tým 80 % žiadateľom, ktorí sú dislokovaní v Bratislavskom kraji, keby vyplatili všetkým finančnú náhradu podľa prepočtov, ktoré som pred chvíľkou uviedla, štát by to stálo 45 mil. eur. Pričom keby sme sa podujali stavať náhradné, alebo teda nájomné byty pre týchto reštituentov, tak štátny rozpočet by to stálo 70 mil. eur. Čiže myslím si, že je očividné a zrejmé, že táto úspora je nemalá.
Ďalej je tiež potrebné povedať, že zvyšok Slovenska podľa tých údajov, ktoré máme, už viac-menej tá situácia je tam vyriešená, i keď nie na 100 %, ale je to gro problému, tých 80 % je Bratislavský kraj. A taktiež treba povedať ďalší číselný údaj, a síce, že len za minulý rok v podstate rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným dosiahol, a to sú výdavky pre štát na strane štátu zo štátneho rozpočtu, 3 mil. eur. Čiže vidíme, že ten problém sa nerieši, situácia sa len zhoršuje, stojí to veľa peňazí, a keby sa prijal návrh zákona tak, ako ho ja predkladám po druhýkrát v Národnej rade, situácia by sa vyriešila k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán. Štát by v podstate ušetril, ušetril by nemalé prostriedky a ľudia by konečne mohli dôstojne dožiť a nežiť v strese, neistote a naozaj v zlých pomeroch tak, ako sa to deje doposiaľ.
Pokiaľ ide o tú problematiku tých nájomných bytov, niekto by mohol ale povedať, že bolo tam, napríklad ja som mala výjazd v Dúbravke, kde sa má alebo je zámer stavať tento nájomný, náhradný nájomný byt, avšak situácia je taká, že ten byt má stáť na úkor už existujúcich parkovacích miest, je to na sídlisku, je to na nejakom problémovom geologickom podloží, čiže je tam problém aj so statikou, bol by problém aj so statikou. To znamená, že všetko sa šije, keď už chceme niečo riešiť, všetko sa šije horúcou ihlou, nesystémovo a so značnými finančnými nákladmi oproti tomu, čo navrhujeme my v tomto predmetnom návrhu zákona.
Takže summa summarum by som to zhrnula asi tak, že nazdávam sa, že politici sú tu nato, aby mali ľuďom pomáhať, tuná sa bavíme o probléme, ktorý nadobúda, naozaj nie je to zveličovanie, obludné rozmery, a preto dúfam, že tento návrh zákona, zákon, ktorý predkladám za hnutie SME RODINA, nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, čiže aj koalíciou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 10:49 - 10:50 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Blanár, ja veľmi pekne ďakujem za postreh a dovolím si tvrdiť, že sa s ním dokážem stotožniť, preto som aj uviedla v rámci svojho expozé, že veľmi oceňujem a teším sa z tejto iniciatívy, ktorú sme s pani ministerkou už aj nejakým spôsobom rozdebatovali aspoň v úvodnom štádiu. Určite sa nemá význam nejako porovnávať s nejakými inými krajinami, napríklad s Nemeckom, pretože my sme my, oni sú oni, oni sú niekde, my sme niekde. Na každý pád si ale myslím, že je dobré sa učiť z chýb druhých a motivovať sa zase úspechmi druhých, čiže toto vnímam, tento vládny návrh zákona vnímam ako tú nastúpenú cestu, že poďme veci vylepšovať, došperkovať, lebo, ako sa vraví, niekde sa začať musí. Preto som tam zámerne spomenula ten rok 2015, že tam sme v podstate asi niekde začali, a určite si myslím, že tak ako aj malí, tak aj strední a veľkí podnikatelia, každý v tom rámci toho svojho segmentu má čo povedať a ja keď som nejakým spôsobom iniciovala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak to bol výsledok toho, že ma ktosi kontaktoval z jedného z týchto segmentov, a ja som sa snažila pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí nejakým spôsobom pomôcť im, keďže prichádzali s nejakým návrhom zákona, alebo teda s nejakými pripomienkami, ktoré sa mi z môjho pohľadu zjavili byť ako konštruktívne. Takže určite nechcem nikoho diskriminovať, ja beriem do úvahy, že každý sa prikrýva takou perinou, na akú má a v rámci toho asi aj funguje, v rámci toho, čo poskytuje alebo teda pomáha iným ľuďom, ako najlepšie vie. Takže budem veľmi rada, keď do budúcna budeme veci riešiť konštruktívne a budeme presadzovať také návrhy alebo také pripomienky, ktoré vždy pomôžu tomu konkrétnemu segmentu.
Ďakujem.
Skryt prepis