Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10. 5. 2018 o 17:51 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10. 5. 2018 17:51 - 18:00 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som veľmi stručne zaujala svoje stanovisko k predkladanému, teda konkrétne k tej časti zákona, vládneho zákona, ktorým sa rieši a upravuje kvalita vzdelávania na vysokých školách. Dovoľte mi, aby som sa prihovárala k vám, povedala niekoľko mojich postrehov ako pedagóg, ktorý pätnásť rokov prednáša kontinuálne na vysokej škole, žijem touto problematikou a niektoré tie momenty z toho zákona po jeho preštudovaní ma zaujali.
Prvá vec, ktorú by som chcela nejakým spôsobom načrtnúť, je fakt, ktorý spomínal môj predrečník, pán kolega Beblavý, ktorý vlastne poukázal hneď v úvode na to, že keď prichádza nejaká legislatívna úprava školského zákona, jeho skvalitnenie, novelizácia, čokoľvek, tak je tam nepochybne tá tendencia narastania počtu slov. To znamená, že summa summarum tie zákony sú čoraz obšírnejšie, reformy sú obšírnejšie a v zásade, keď si zoberieme, nemusíme ísť tak ďaleko do minulosti pre príklad, keď si zoberieme ten projekt, ktorý nakoniec skončil pomyselne v skartovačke, reformu Učiace sa Slovensko, tak aj ten bol dostatočne obšírny. Ja som si naozaj dala tú námahu a preštudovala som každé slovo. Bolo tam veľmi veľa dobrých myšlienok, ale zároveň stále mám ten pocit, že keď sa niečo navrhuje, zlepšuje, reformuje, že je tu neuveriteľná byrokracia a že keď sa dajú veci robiť komplikovane, tak sa urobia nie že komplikovane, ale ešte komplikovanejšie. Ja by som z tohto miesta chcela povedať, že i keď my dve, pani ministerka, ešte sme neboli v nejakej osobnej konverzácii a v dialógu, veľmi rada s vami budem konzultovať do budúcna a som vo svojej podstate človek, ktorý je optimista a fandím vždycky, aby veci šlapali, aby sa zlepšovali. Dovoľte mi, aby som teda v stručnosti a v skratke zaujala niekoľko momentov, niekoľko postrehov k momentom, ktoré som si naštudovala a podložila ich svojimi vlastnými skúsenosťami, že prečo si to myslím.
Prvá vec, je tá už spomínaná byrokracia, ale tentokrát by som chcela povedať, že tá byrokracia je aj na úrovni pôsobenia vysokoškolských pedagógov. Je neuveriteľné, a to je vlastne systém, ktorý, jedna vec súvisí s druhými. Je neuveriteľné, že na vysokých školách, dneska ste veľmi správne povedali, že bolo by fajn a dokument navrhuje, aby sme mali pôso; alebo aby sme mali pedagógov, ktorí budú prioritne prednášať, tí ktorí budú vedeckí zamestnanci, čiže budú robiť tú vedu, výskum v tej čistej, pravej, nefalšovanej podobe, a potom tam budeme mať ľudí, ktorí budú zainteresovaní do rôznych projektov, či už na národnej, alebo nadnárodnej úrovni.
Toto je veľmi pekná myšlienka, ja by som bola naozaj úprimne šťastná, keby sa ju podarilo pretaviť do praxe, a to z toho dôvodu, lebo v súčasnosti, keď pozriete na drvivú väčšinu vysokých škôl, tak situácia je taká, že prednášajúci majú nadpočet hodín, čiže, poviem príklad, očakáva sa, že týždenne odučí niekto 14 hodín, naváľajú mu 20, popri tom sa očakáva, ako ste správne podotkli aj vy, aj moji predrečníci, že bude publikovať v scopusových záležitostiach, v karentovaných časopisoch, lebo tam je to bodové ohodnotenie, samozrejme, vyššie, no a potom, pravda je taká, taká je realita, a to narážam na tú byrokraciu, že ešte ideálne supluje sa aj študijné oddelenie. Áno, máme dneska aj akademický informačný systém, ale všetci dobre vieme, že pravidelne prichádzajú požiadavky na vyplňovanie ročného hodnotenia, vedecko-pedagogickej charakteristiky a mnohých iných vecí, čiže ja z vlastnej skúsenosti viem, hoci dnes už ako docent, predsa som odbremenená od niektorých byrokratických záležitostí, ale viem, že nedá sa tváriť, že niekto má prednášať to alokované množstvo hodín, ktoré sa očakáva, že má robiť vedu v tom pravom slova zmysle a ešte má napĺňať tú požiadavku toho, že plní administratívne úlohy, ktoré jednoducho prichádzajú. Klamali by sme si, keby sme povedali, že to tak nie je.
Druhá vec. To je to, ešte na margo toho, tých publikačných činností. Je fakt aj ten, že keď sa očakáva takéto nasadenie, tak potom sa nemôžme čudovať tomu, že keď sa vypíše VEGA alebo KEGA ako projekt, tak tieto projekty sa spravidla skončia alebo sú zakončené tým, že musí vyjsť nejaký výstup, čiže ideálne nejaká učebnica, monografia alebo niečo hodnotné, aby tam boli nejaké pedagogické alebo iné vedecké implikácie pre prax, ale samozrejme, vždycky je to o tom, no čo narýchlo, s prepáčením, zbúchame, aby sme mali ten výstup, ktorý máme, aby ste dostali ten počet bodov na konci roka. Čiže toto veda nie je. A už vôbec nie, žiaľ, je to tak, treba to povedať, v humanitných odboroch. Ja považujem, že veda v tom pravom slova zmysle sa dá robiť v strojarine, v medicíne, v potravinárstve a, ja neviem, na chemicko-technologickej fakulte, ale tie humanitné vedy, tak je to smiešne, keď sa chce hrať niekto na vedu a ešte v takých podmienkach, ako máme.
Z vlastnej skúsenosti viem aj to, že na vysokej škole sa častokrát stáva to, a to zase zarážam na ďalší nedostatok, že jednoducho to učiteľské povolanie je finančne podhodnotené, to všetci vieme, ale s tým, žiaľ, ide ruke v ruke aj materiálno-technické zabezpečenie, tak mi povedzte, že ako sa dá robiť veda, keď v kancelárii sú traja ľudia, pri veľkom šťastí dva počítače a vy v podstate máte karty, máte cvakať, prezenčne byť prítomný na pracovisku, takže v zásade čo ja môžem vypublikovať, keď nemám ani počítač, nemám ani ten pokoj na publikovanie, nemám ani tú knižnicu príručnú. Čiže aká veda, jednoducho aká veda v našich podmienkach. Je to smiešne.
Keby ste videli, ja ako lingvistka som mala kolegu fonetika, ktorý mal robiť akože fonetický výskum, tak si doniesol utierku kuchynskú, aby akože zabezpečil akustiku, doniesol si nejaký smiešny rozkladací stolík akože, aby mu to nejako sedelo výškovo, niečo si zbúchal doma na kolene, nejaký tranzistor, ja neviem, čo to bolo, a nahrával kolegov, akože fonetický výskum. Hej, takže to je ako v našich podmienkach veda, to je na smiech alebo na zaplakanie, ako chcete.
Ďalšia vec, ktorá tu je, že súhlasím s tým, že jednoducho to, čo sa hovorí na margo titulov docent a profesor, v zásade zdá sa mi to byť ako veľmi dobré riešenie a to z toho titulu, pretože ak to správne chápem, aj dneska je to tak, že keď je napríklad človek s PhD. a prednáša na vysokej škole, tak v rámci usporiadania momentálnej situácie na katedre je možné, aby tento človek zastával funkčné miesto docenta alebo docent funkčné miesto profesora a podobne. Toto je super, keďže ten zákon hovorí, že do šiestich rokov musí nejakým spôsobom kariérne rásť. Ja toto vítam a nesúhlasím, pani ministerka, nenahnevajte sa, ale nesúhlasím s tým tvrdením, že keď niekto 30 rokov učí na vysokej škole, že automaticky prepláva tým systémom a je z neho docent, profesor. Lebo ja poznám iks príkladov, ktorí takto 30 rokov sa zabetónovali na vysokej škole a ani v šesťdesiatke neurobili docentúru, hej.
Čiže v tomto prípade ja to vítam, že za tých šesť rokov sa od neho očakáva nejaký kariérny rast, keď má tie vôľové a iné intelektuálne danosti a v podstate nejakým spôsobom je v dobrom slova zmysle zaviazaný k tomu, aby rástol. Čiže toto je z môjho pohľadu super. Myslím si, že toto bude pre prax prospešné.
No a potom v neposlednom rade tá nadkapacita vysokých škôl, s tým tiež súhlasím, že bolo by asi dobré, a to súvisí aj s fungovaním tej akreditačnej agentúry, bolo by dobré asi v dobrom slova zmysle naozaj sa ešte raz zamyslieť nad skutočnou kvalitou tých vysokých škôl, pretože ja keď si spomínam, tak v mojom prípade, keď som sa hlásila na vysokú školu, to bol rok ´98, ´99, tak nejako, tak na odbor sa hlásilo cez 600 študentov a brali 30. A ja vám poviem, že keď som sedela v tej prednáškovej miestnosti, tak som si trikrát vážila, že tam sedím a že som sa na tú školu dostala, hej. Dneska tie školy na kolenách prosia, aby tí študenti došli, zoberieme každého, len nám poďte, hej.
Čiže toto sú z môjho pohľadu tie momenty, ktoré ma najviac, ono by sa dalo dlho o tom, samozrejme, tam mám viacero poznámok, ale toto sú asi také najzásadnejšie. Čiže aby som k tomu urobila nejaké resumé. Z môjho pohľadu, i keď možno prioritne to nesúvisí s tým, o čom sa tu teraz bavíme, ale je to finančné ohodnotenie, pretože keď je niekto náležite finančne ohodnotený a vôbec ten rezort školstva dostáva taký finančný objem, ktorý mu zabezpečí také fungovanie, aké sa od neho očakáva, tak to je už potom podľa mňa domino efekt, hej, že aj ľudia sú motivovaní, pracujú v adekvátnych podmienkach, veda je skutočne vedou nielen v tých technických prírodných vedách, ale aj v humanitných vedách. No a potom, v neposlednom rade, ako som to tam spomínala ďalej s tým súvisiace veci ako tie tituly a tieto veci, to už sú veci skôr koncepčného charakteru. A ako som povedala, toto vnímam vysoko pozitívne. Myslím si, že toto je veľmi dobre nastúpená cesta.
Takže na záver ďakujem za pozornosť, držím palce a snáď do budúcna sa pohneme ešte ďalej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 2. 2018 15:54 - 15:55 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za jednotlivé príspevky v rámci faktických. Tak ja len veľmi stručne.
Pán kolega Mazurek a zároveň pán Mizík, ja súhlasím s tým, že ten problém je a že je pre, momentálne pre rómsku časť obyvateľstva je hlavná motivácia vykazovať akú-takú formálnu starostlivosť o dieťa, hlavne peňažná, peňažná dotácia alebo teda tie príspevky. Na strane druhej ale je tu potom ešte iný fenomén, ktorý funguje nad úrovňou starostlivosti o dieťa, že predsa tá rómska komunita má nejaké zvyklosti, tradície a sú tam isté elementy súdržnosti, ktoré sú pre nás častokrát možno ťažko pochopiteľné. O tých som hovorila a tie mi boli odtlmočené. Samozrejme, ja túto priamu skúsenosť nemám, tak ja môžem len počúvať a zobrať si z toho čo-to.
Na margo ešte tej príšery, no keby prišla, ja by som sa určite zľakla, ale aby neprišla, tak tu máme takéto zákony. Tak hádam, že sme na správnej ceste.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 2. 2018 15:45 - 15:50 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milé pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti, naozaj veľmi v krátkosti vystúpila k predkladanej novele návrhu zákona, školského zákona.
Hneď na úvod by som chcela povedať jednu vec, že zhodou okolností ja som práve dnes ráno mala stretnutie s jednou pani, ktorá je odborníčka na oblasť školstva, v ktorej sa už nejaký piatok pohybujem, a okrem iného dennodenne žije s touto problematikou, rómskou problematikou. My sme to spolu preberali zľava-sprava a ja som si zase raz, nie po prvýkrát, ale zase raz uvedomila, že táto problematika je nesmierne komplexná, široká a keď chceme nájsť nejaké riešenie, tak to nebude jednoduché.
Návrh zákona, ktorý tu teraz analyzujeme, o ktorom rokujeme a ku ktorému ja teraz vystupujem, sa mi zdá byť zmysluplný a v nasledujúcich minútach by som stručne povedala, že prečo. Absolútne sa stotožňujem s tým, čo povedala kolegyňa Verešová, že to je vlastne také, ten bod alebo ten krok A. Úplne je povedané sedliackym rozumom, keď nad tým tak človek uvažuje, tak si uvedomí, že tu by platilo to príslovie "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko". Čiže keď to podchytíme hneď od začiatku, tak vytvoríme hneď tú elementárnu bázu pre to, aby tie ďalšie kroky boli úspešné.
Ako vyplýva teda z dôvodovej správy, tento návrh zákona rieši deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom zákon jasne definuje, o koho sa jedná, a cieľom je teda začleniť ich do vzdelávacieho systému predškolského, predprimárneho vzdelávania ešte pred piatym rokom života, čiže od troch rokov. Podľa súčasnej právnej úpravy dieťa má povinnosť absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole jeden rok pred začatím povinnej školskej výchovy, t. j. od piateho roku veku dieťaťa. To vieme.
Stotožňujem sa s názorom, ja osobne, že v priebehu roka môže mať dieťa problém začleniť sa do kolektívu, osvojiť si rozličné sociálne návyky a nadobudnúť všetky zručnosti a vedomosti, ktoré sú nevyhnutné na vstup, na úspešný vstup do základnej školy. Pre mnohé deti môže tento jeden rok predstavovať príliš krátke časové obdobie na to, aby tieto kroky boli schopné zvládnuť úspešne, a preto, z tohto dôvodu sú nútené absolvovať tzv. nultý ročník základnej školy.
Vstup do školy je pre dieťa obrovskou zmenou, ktorá prináša značné nároky, napríklad musí, dieťa sa musí naučiť v podmienkach školy zvládnuť viaceré úlohy, musí byť schopné samo cielene zameriavať pozornosť na pomerne dlhší čas, regulovať svoju pohyblivosť, impulzívnosť, osvojiť si množstvo poznatkov z rozličných oblastí, vydržať bez rodičov pomerne dlho, adaptovať sa na skupinu, podvoliť sa pokynom zo strany cudzej autority, čo je tiež častokrát veľký problém a dieťa pri vstupe do školy musí byť zrelé po psychickej, emocionálnej, sociálnej a telesnej stránke. Tieto kritériá však neplatia pre rómske deti.
Tu by som urobila takú vsuvku, také intermezzo krátke, pred chvíľočkou tu boli spomínané napríklad internátne školy. Zhodou okolností, a nebyť toho, že nemám kontakt s človekom, ktorý dennodenne žije touto problematikou, pôsobí a pracuje s nimi a s inými, ďalšími ľuďmi, ktorí sú do toho priamo zainteresovaní, som sa napríklad dozvedela zaujímavú skutočnosť. Donedávna pre mňa osobne riešenie internátnych škôl bolo tiež jedným z riešení, len dnes som sa dozvedela, že je to obrovský problém, pretože, a to vie človek len vtedy, keď tým problémom žije priamo v kontakte s tými ľuďmi, že Rómovia sú extrémne, rodičia, rómski rodičia sú extrémne fixovaní na svoje deti a jednoducho oni dobrovoľne to dieťa nedajú do internátnej školy. Urobiť to zase násilnou formou tiež asi nie je správne z hľadiska ústavy. Čiže tuná oni narážajú pri tejto myšlienke na tento problém.
Nedostatočná predškolská pripravenosť – najmä detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia – má za následok ich nezrelosť v prvých ročníkoch základnej školy a rovnako aj na úrovni učňovských a stredných škôl. Preto ja osobne si myslím, ako aj my ostatní členovia nášho hnutia SME RODINA si myslíme, že predkladaný zákon je dobre pripravený, pretože pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nejakým spôsobom adaptovať.
Podľa mňa je veľmi dôležité si uvedomiť, že základnou črtou výchovno-vzdelávacieho procesu – v tomto prípade u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia – je to, aby sme minimálne eliminovali, ak nie vôbec úplne odstránili isté hendikepy, ktoré sú úzko spojené a nevyhnutne spojené s tým, že niekto pochádza z tohto sociálne znevýhodneného prostredia. Takýmito, pod týmito hendikepmi môžte chápať napríklad narušenú schopnosť komunikovať, problémy s kultúrnym a sociálnym začlenením alebo teda vylúčenie kultúrneho a sociálneho charakteru. A keď tieto hendikepy dokážeme eliminovať, odstrániť, tak potom je väčšia šanca na to, aby tieto deti boli, aby absolvovali úspešný nástup do základnej školy a taktiež aby nejakým spôsobom tieto deti mohli adekvátne a primerane rozvíjať svoje osobnostné predpoklady a vôbec rozvoj intelektu ako takého.
Čiže summa summarum by som rada teda povedala, že tento návrh zákona chápeme ako prvý krok k tomu, aby sme dokázali v týchto deťoch, ktoré pochádzajú z týchto pomerov, zakoreniť to, čo je pre nás bežných iných ľudí z tej majoritnej časti obyvateľstva samozrejmosť. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 15:33 - 15:39 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať niekoľko slov v súvislosti s predkladaným návrhom zákona, školského zákona.
Ja som už predmetný zákon predkladala na aprílovej schôdzi, ktorý bol síce nielen o logopédoch, ale v tom balíčku boli aj školské uniformy a záležitosti týkajúce sa problematiky osemročných gymnázií. A v súčasnosti na túto novembrovú schôdzu predkladám tento návrh zákona opätovne, teda vystáva logicky otázka, že čo ma k tomu viedlo a čo konkrétne obnáša.
Keďže táto problematika logopédov je veľmi zaujímavá nielen z pohľadu odborníkov, pretože v súčasnosti tú problematiku treba riešiť, ale najmä z pohľadu detí, ktorých sa to týka, ktoré trpia nejakou formou, narušenou formou komunikácie, lebo majú komunikačné problémy, a taktiež aj rodičov, tak som sa rozhodla venovať v súčasnosti na novembrovej schôdzi výlučne pozornosť problematike logopédov. A teda predkladám tento zákon len z hľadiska odstránenia týchto nedostatkov, ktoré v súčasnosti existujú.
Na Slovensku čoraz viac detí trpí nejakou narušenou komunikačnou schopnosťou a napríklad dyslália ako jedna z porúch v podstate znamená to, že dieťa niektoré hlásky nevyslovuje, prípadne ich zle vyslovuje alebo si ich zamieňa. Táto porucha sa nielen z môjho pohľadu ako napríklad rodiča, ktorý má obdobný problém, ale aj z pohľadu iných odborníkov javí byť ako veľmi závažná. Je potrebné ju včas zachytiť, pretože takáto porucha, dyslália, môže aj signalizovať napríklad nejakú formu vývinovej poruchy, môže signalizovať povedzme poruchu sluchu, prípadne nejakú neu..., nejaké iné neurologické ochorenie.
Ak je teda reč dieťaťa niečím nápadná, čiže vykazuje isté nedostatky, mala by byť, malo byť dieťa neodkladne vyšetrené a následne by mala byť zabezpečená nejaká logopedická intervencia. Čiže keď som sa začala o túto problematiku viacej zaujímať a začala som s rodičmi o tomto diskutovať, tak som zistila, že je enormný záujem a enormná podpora takéhoto návrhu zákona naprieč celým Slovenskom. Z tohto dôvodu som teda diskutovala o tejto problematike nielen s logopédmi, ale aj s odborníkmi, ktorí povedzme prednášajú alebo pôsobia na vysokých školách, alebo pôsobia v rozličných centrách špeciálneho pedagogického poradenstva.
Výsledkom týchto sedení je teda návrh zákona, ktorý je oproti aprílovej schôdzi doladený. Sú tam vychytané takpovediac, takpovediac všetky tie muchy a je to zákon, ktorý v podstate mení tú situáciu nasledovne. V praxi to znamená, že doteraz to bolo tak, že dieťa navštevuje nejakú škôlku, v nejakých pravidelných intervaloch navštevuje túto škôlku logopéd, ktorý urobí nejakú diagnostiku, vstupnú diagnostiku všetkých detí, a v tých prípadoch u tých detí, kde je to potrebné, toto dieťa následne dostáva odporúčanie, aby tak ako doteraz v sprievode rodiča navštevovalo nejaké centrum v časovom horizonte cca raz za dva týždne, keďže tie čakacie doby sú tam také, aké sú. Čiže je to nepravidelné, tá frekvencia návštev a následnej logopedickej intervencie nie je dostatočne intenzívna na to, aby sme boli schopní odstrániť nejaký nedostatok. A navyše je k tomu všetkého, je to aj spoplatnené.
Keď odabstrahujeme od toho ekonomického hľadiska, že teda berme to tak, že každý chceme svojmu dieťaťu to najlepšie, teda máme a dáme na to tie finančné prostriedky, stále z pohľadu odborného tá intervencia je nedostačujúca. Čiže náš návrh zákona, školského zákona je o tom, že my chceme, aby, logopéd ako doposiaľ škôlku navštívi, tak ako doposiaľ urobí tú logopedickú intervenciu, avšak následne náš návrh zákona umožňuje pôsobenie školského logopéda priamo v prostredí škôlky. To značí, že dieťa, ktoré to potrebuje, má túto logopedickú intervenciu intenzívnu, pravidelnú a najmä v prirodzenom prostredí škôlky, čo je fantastická vec. A mám to zdokumentované na základe vlastnej skúsenosti, ale aj na základe skúseností iných rodičov a ich reakcií.
Samozrejme, je tiež dôležité povedať, že toto dieťa teda pracuje pod dozorom školského logopéda na dennej báze, ale v pravidelných intervaloch je konzultovaná činnosť školského logopéda s logopédom v nejakom centre, ktorý robí takpovediac odbornú gesciu, dohliada, aký progres to dieťa robí a či je táto intervencia z odborného hľadiska správna.
Ako posledné by som chcela v tejto súvislosti na tomto mieste povedať už len jednu vec, a síce že cieľom tohto nášho návrhu zákona, a hovorím to aj preto, lebo táto obava vzišla z mojich konzultácií s odborníkmi, návrh nášho, alebo teda návrh školského zákona v žiadnom prípade nechce nejako marginalizovať alebo podceňovať pôsobenie niektorej z tých skupín zainteresovaných odborníkov, pretože, vysvetlím veľmi stručne a jednoducho, v podstate sa to dá chápať ako nejaká triáda, nejaký trojuholník. Čiže máme školských logopédov, ktorí pôsobia v prostredí materskej škôlky, máme logopédov, ktorí pôsobia v nejakých centrách špeciálneho pedagogického poradenstva, a máme klinických logopédov, ktorí už v podstate sa dajú definovať na úrovni zdravotníckeho personálu, ktorý rieši nejaké zásadné a, povedala by som, ťažké narušené schopnosti komunikovať dieťaťa.
My naším zákonom nechceme nikoho nejako spochybniť, odsunúť na okraj záujmu alebo nejako bagatelizovať ich odborné pôsobenie. Práve naopak, náš návrh zákona by bol nastavený tak, aby každá jedna táto zložka bola v súčinnosti, aby spolupracovali s jedným jediným cieľom, a síce pomôcť deťom, ktoré túto, túto poruchu komunikácie majú. Čiže máme logopéda, školského logopéda, ktorý bude pôsobiť v škôlke, bude logopéd, ktorý bude robiť nejakú odbornú gesciu, a máme klinických logopédov, ktorí by teda sa venovali ozaj ťažkým prípadom poruchy reči, ktoré nie sú možné alebo nie sú teda odstrániteľné v prostredí, v prirodzenom prostredí škôlky.
Verím teda na záver, že tento náš návrh zákona, keďže má ľudský podtón, a nie politický podtón, že nájde pochopenie naprieč politickým spektrom a že ho podporíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 15:30 - 15:31 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ďalej len školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je cieľom zabezpečiť logopedickú starostlivosť u detí a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ďalej umožniť činnosť školského logopéda v materských školách a v základných školách a po druhé zadefinovať povinnosti logopéda a školského logopéda, čo v závere napomôže k zdravému vývoju dieťaťa a jeho príprave na život v spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku zároveň žiadam prihlásiť sa do rozpravy ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 17:32 - 17:40 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti a v krátkosti vyjadrovala k niektorým zásadným veciam, ktoré rezonujú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018, a síce konkrétne ku kapitole školstvo, ako aj ku celkovému financovaniu školstva na Slovensku. Niekoľko momentov tu už bolo spomenutých, čiže aspoň okrajovo a potom to, čo považujem ja osobne za prioritné.
Už veľakrát vrátane poslednej tlačovej konferencie, ktorá bola, myslím, pred dvoma dňami, sme ako hnutie, a teda aj ja osobne uviedla, že k predmetnému návrhu zákona o rozpočte máme niekoľko výhrad a máme za to, že všetko sa začína a končí, povedané ľudovo, pri peniazoch. Bolo povedané, že učiteľom budú zvýšené platy od januára 2018 vo výške 6 percent. Aká je realita? Vieme, že platy sa zvyšovať k tomuto termínu nebudú.
V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť pani ministerke školstva, ako aj celej tejto vláde, že si v oblasti školstva neplní takpovediac svoje domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem, vláda "konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho, ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať." V návrhu ďalej sa uvádza, že návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý bude obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a, samozrejme, až po vysokoškolské vzdelávanie, ako aj ďalšie vzdelávanie "s cieľom osobného rozvoja a získania relevantných vedomostí a zručností, ktoré sú potrebné pre úspešné uplatnenie absolventov na trhu práce". Všetci vieme už k dnešnému dňu dávno, že žiadny národný program rozvoja výchovy a vzdelávania sa dnes neuskutočňuje alebo teda neexistuje, pretože vypracovaný predmetný návrh pani ministerka takpovediac hodila do skartovačky. Čiže ide sa po starom.
Ďalej citujem, že "vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačné črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov," čiže opäť to tu máme, "a to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva." Koniec citátu.
Čiže keď si položíme otázku, aká je realita toho školstva, pretože asi cez túto optiku je potom najlepšie hodnotiť to, či je tento rezort dostatočne financovaný alebo podfinancovaný a podobne. Čiže aká je realita? Študentom chýbajú učebnice, deti so zdravotným, ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne žiaci alebo deti, ktoré trpia nejakou formou poruchy učenia a správania, tak tým, trpia tým, že majú nedostatok asistentov na školách. Vysokoškolskí pedagógovia sa s prehľadom skladajú na toaletný papier. Stav budov škôl je katastrofálny, to isté platí aj o vysokoškolských internátoch. Najlepší žiaci odchádzajú študovať častokrát, naozaj častokrát, na zahraničné vysoké školy, pretože potom sa im; a potom sa im už nechce vrátiť na Slovensko, pretože častokrát tá úroveň štúdia na vysokých školách je taká, aká je. A je dokázané, dnes už vieme, máme na to podklady, že výkonnostná úroveň našich žiakov – napr. v matematickej, prírodovednej alebo čitateľskej gramotnosti – klesá, rovnako ako aj ich nejaká sebadôvera vo vlastné schopnosti.
Toto všetko uvádzam preto, lebo všetci vidíme, že súčasná vláda ani po vyše dvoch rokoch svojho fungovania neprináša nové systémové riešenia, ktoré by napĺňali ich strategické ciele, ktoré si stanovili. Dokonca v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 znižuje výdavky na oblasť školstva a vôbec nepočíta s reformou školstva, tak ako si to predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Vzhľadom na to, že od finálneho termínu, kedy mala byť predložená reforma školstva, už uplynul nejaký ten čas, tak sa môžme legitímne spýtať, že dokedy na ňu budeme čakať.
Ďalšou oblasťou, ktorá nie je podľa môjho názoru dostatočne riešená, je oblasť výdavkov určených na opravu, údržbu a riešenie bežných a havarijných stavov budov. Ich stav je neuspokojivý a nedostatok finančných prostriedkov môže priniesť zdravie ohrozujúce situácie, ktoré školy nedokážu riešiť zo svojich normatívnych prostriedkov. Zlý stav je aj v študentských domovoch vysokých škôl, ktorý je v mnohých prípadoch havarijný taktiež. Čiže opäť sa naskytá otázka, či naozaj čakáme na to, že tam dôjde k nejakej nešťastnej udalosti a potom začneme tieto problémy riešiť, keď už bude takpovediac neskoro.
Výška finančných prostriedkov na rekonštrukciu ubytovacích zariadení vysokých škôl má taktiež vplyv na atraktívnosť vysokoškolského priestoru. Neinvestovanie do tejto infraštruktúry znamená vytváranie neatraktívnych podmienok na štúdium v Slovenskej republike, čo môže viesť k obmedzeniu ich prevádzky a v konečnom dôsledku aj k zníženiu dostupnosti vzdelania. Aj napriek zvýšeniu celkových výdavkov štátneho rozpočtu o 32 mil. eur, to znamená o 15,7 %, na oblasť vedy a výskumu nie je podľa môjho názoru zabezpečená optimálna výška finančných prostriedkov, čo znemožňuje zapojenie sa do pripravených medzinárodných dlhodobých a krátkodobých projektov, ako aj odliv mozgov z titulu nevytvorenia potrebných podmienok na iné pôsobiská, zánik domácich vedeckých kolektívov, naruší sa personálna a technická infraštruktúra, čo ide ruka v ruke s týmto, a výskumu a jej využívanie.
Čiže môžme povedať, že, povedané ľudovo, na jednej strane, áno, do rozpočtu nám príde viacej prostriedkov zo Slovenskej republiky, ale zase nejaká časť je odčerpaná kvôli eurofondom a vo finále rozpočet rezortu školstva medziročne klesá takmer o 70 mil. eur, je to 69,8 milióna.
Čiže, vážený pán minister, uviedla som niekoľko oblastí, v ktorých je pripravený návrh štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa môjho názoru, ale taktiež podľa názoru mojich kolegov pedagógov neakceptovateľný. Preto sa nemôžem s ním stotožniť, čo sa týka tejto kapitoly školstva, a zahlasovať za jeho schválenie. Ja, ako aj moji kolegovia z hnutia podporujeme oprávnené požiadavky zamestnancov v školstve, vede a výskume, a preto vás žiadame, aby ste sa im podľa možnosti venovali v oveľa väčšej miere a vyšli im v oveľa väčšej miere v ústrety.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 10. 2017 18:32 - 18:37 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, teda vlastníkov bytov, ktorým tieto byty boli pridelené v rámci rehabilitácií a reštitúcií, a zároveň v podstate cieľom tohto zákona je odstrániť aspoň čiastočne krivdy, ktoré vznikli ešte pred rokom ’89 a v istej podobe pretrvávajú až dodnes. Súčasný platný zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších prepisov upravuje vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov, pričom do riešenia týchto vzťahov sú jednak zatiahnuté obce, ktoré sú pripravené a zároveň povinné poskytnúť nájomcom v prípade výpovede z nájmu nejakú bytovú náhradu, ako aj samotný štát, ktorý zase poskytuje obciam zo svojho rozpočtu dotácie, aby mohli nejakým spôsobom toto bremeno finančne utiahnuť.
Nazdávame sa, že mechanizmus taký, ako funguje v tejto podobe, alebo teda zákon, vytvoril síce na jednej strane skupinu ľudí, tých prenajímateľov, ktorým zmierňuje krivdu, na strane druhej vytvára novú krivdu, a síce na strane nájomcov. Keďže platný zákon zvýšilo regulované nájomné, ktoré v priebehu 6 rokov stúplo niečo o vyše 200 %, v prípade tzv. tolerovaného nájmu obce, obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom musí podľa zákona platného zákona doplácať ten rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, a to do času, pokým neposkytne nájomcovi nejakú bytovú náhradu. Horúci teda zemiak drží v konečnom dôsledku zase len bežný občan, to znamená nájomca, ktorému sa zvyšujú nejaké životné náklady, a v prípade, ak je mu poskytnutá nejaká bytová náhrada, tak, naopak, vieme veľmi často, že je to veľmi skutočne beh na dlhé trate, navyše priemerná dĺžka stavebného konania, vieme, že je takisto veľmi dlhá záležitosť, takže celý problém sa len naťahuje a v konečnom dôsledku nájomca ťahá za ten kratší koniec.
Tento návrh zákona prináša skutočné riešenie vzájomných vzťahov, a síce prenajímateľ, obec, štát a nájomca samotný, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a v prospech všetkých zainteresovaných strán. Kľúčovými prínosmi nášho zákona sú zavedenie finančnej náhrady, čo, mimochodom, a to je veľmi dôležitý fakt, na ktorý by som chcela upozorniť, ako sme sa dozvedeli z občianskeho združenia, žiada viacej ako 80% nájomcov, ktorých sa tento problém dotýka.
Ďalej súčasťou nami predkladaného zákona je taktiež princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančným, finančnou náhradou, taktiež je to spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie uvedených finančných náhrad. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady je vyčíslené na 46 648 000 eur, a je to oveľa lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú 70 mil. eur.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda v mene nájomcov, občianskeho združenia Právo na bývanie, na ktorých sú doposiaľ vytvárané majetkové krivdy, požiadať o podporu tohto návrhu zákona, čím by sme nejakým spôsobom spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené zo strany štátu v rámci spomínaných rehabilitácií alebo reštitúcií.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 6. 2017 18:06 - 18:07 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Gaborčákovej a pánu kolegovi Gröhlingovi za podporu a vyjadrenie ich stanoviska. Na otázku vás, pán kolega Petrák, predmetný údaj 25-tisíc nájdete v materiáli z medzirezortného pripomienkovania. Tam ho nájdete. A pokiaľ ide o iné údaje, všetky údaje, ktoré uvádzam, som si overila. Spravidla v mojich prejavoch nepostavím údaje na vode. Vždycky si to overím, aby to, s čím operujem, malo nejaké reálne ratio. A to, že tie moje prejavy alebo prejavy iné, ktoré sa týkajú školstva, sú emotívne, vychádzajú z holej skutočnosti a síce, že školstvo máme v situácii a v stave, v akom je, a ľudia, ktorí v ňom pracujú, či už priamo alebo nepriamo, sú znechutení a ich reakcie potom majú tento emotívny charakter. Čiže nie je to snaha o senzáciu a už vonkoncom nie populizmus. Je to proste prezentovanie holých faktov, s ktorými keď pracujete v dennodennom živote, spôsobuje, že možno tí ľudia reagujú emocionálne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 6. 2017 17:48 - 18:01 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako pedagóg, ktorý niekoľko rokov už pôsobí v oblasti školstva, vyjadrila k vládou predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ako vieme po preštudovaní predmetných materiálov, predkladateľ si dal za cieľ zaviesť spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Okrem iného zistíme, že predložený návrh zákona by mal upravovať najmä: výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov, veľmi dôležitý bod, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci tých dotácií a rozvojových projektov. Ďalej je to dôležitý bod - poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka, poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách - tomu sa taktiež plánujem trošku viac povenovať - administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov a v neposlednom rade i také záležitosti ako ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania. Rozdeľovanie týchto podielových daní obciam na stravovanie žiakov je tiež jeden z bodov, ktorý je zaujímavý.
Dávam do pozornosti, že už v procese prípravy predmetného návrhu zákona bolo uplatnených až 210 pripomienok, z toho až 109 zásadných, ktoré mali charakter zásadný. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol návrh zákona predložený s 56 zásadnými rozpormi, ktoré uplatnili odborníci v oblasti školstva, v ktorých združujú rôzne profesné organizácie. Za niektoré spomeniem napríklad Nové školské odbory, Slovenská komora učiteľov, s ktorými som bola aj v kontakte, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl a tak ďalej. Aj toto, tento fakt svedčí o tom, v akej kvalite vláda predkladala, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak významný zákon, ktorým je zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Chcem len pripomenúť, že v oblasti školstva, keď trošku zalovíme v pamäti, si vláda neplní svoje takpovediac domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny", na čom sa zhodneme, "a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016", v národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania v podobe, v akej už máme možnosť poznať, ktorý bude teda obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, a to od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme vysokoškolské vzdelávanie.
Ďalej stojí za zmienku aj ďalší citát, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto príspevku a k reagovaniu: "Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade, okrem iného, prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, čo spomíname pri každej príležitosti z rôznych strán. A to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva."
Toto všetko uvádzam preto, lebo si myslím, že súčasná vláda ani po vyše roku svojho fungovania neprináša nové systémové - a chcem zdôrazniť slovíčko "systémové" - riešenia, ktoré by napĺňali strategické ciele Slovenskej republiky v oblasti školstva, ako ho nám predložila, alebo teda ako, ale predložila nám len záplatu, ktorou chce riešiť zlý súčasný stav.
V tejto súvislosti, keď si trošku zalovím v pamäti, som na marcovej alebo aprílovej schôdzi predkladala zákon, ktorý sa týkal školských uniforiem a, čo je ešte dôležitejšie, logopédov a tam jeden z postrehov od mojich kolegov bol, že načo predkladáme zákon, ktorý parciálne rieši nejaký problém, keď toto jedného dňa bude v akomsi balíku systémových zmien, ktoré budú prezentované v národnom programe rozvoja vzdelávania? Ja som vtedy odpovedala na to tak, že jednoducho žijem tu a teraz a snažím sa riešiť problémy, ktorými žijem ja, žijú ľudia v mojom okolí, žijú ľudia tohto štátu. Takže preto to parciálne riešenie, aspoň kde-tu niečo vybrať a skvalitniť tým ľuďom život. A to je presne to, čo som spomenula práve pred chvíľkou, že máme tendenciu alebo víziu robiť systémové zmeny, tie sa však zatiaľ nedaria. Robíme teda parciálne, tak ako to vidíme teraz a ja ako opozičný poslanec, keď sa snažím tiež parciálne skvalitniť ľuďom život v oblasti školstva, tak zistím, že i keď je to nápad dobrý, ako mi bolo povedané, žiaľ, neuskutoční sa, resp. nezahlasujeme zaň.
Myslím si, že je naozaj nutné zabezpečiť dostatočné finančné krytie na prevádzku základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré odborníci odhadujú na úrovni 6 % HDP. Zastávam názor, že zvýšenie kvality vzdelávania bez splnenia tejto požiadavky nie je reálne a ani možné. Ide o nutný krok k uskutočneniu pripravovanej reformy. Aj výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v oblasti školstva z roku 2015 svedčia o tom, že do škôl by malo smerovať, samozrejme, ako všetci vieme, viac peňazí. Z kontroly tiež vyplýva, že systém financovania škôl a školských zariadení je treba zjednodušiť, stransparentniť a hlavne finančne posilniť. Ja osobne by som prízvukovala najmä to zjednodušenie a finančné posilnenie. Normatív musí zohľadňovať všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré musia školy plniť alebo splniť.
Odporúčam osobne prehodnotiť aj financovanie škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom ministerstva školstva, pretože prostriedky pre rezort školstva po schválení v štátnom rozpočte majú končiť na ministerstve školstva a nie sa presúvať cez ministerstvo vnútra, ktoré nemá príslušné kompetencie na riadenie školstva. Nazdávam sa, že ušetrené finančné prostriedky škôl pod ministerstvom vnútra sa už do školstva nevrátia.
Zo správy Slovenskej komory učiteľov o výsledkoch prieskumu zameraného na zmapovanie situácie ohľadom financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie vyplýva, že jeho súčasnou situáciou financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie je nespokojných až 73 % riaditeľov, čo je 1 012. Až 84 % naproti tomu riaditeľov škôl a školských zariadení financovaných cez originálne kompetencie je za to, aby boli tieto financované cez prenesené kompetencie. To znamená, že priamo z ministerstva školstva.
Samosprávy nie sú povinné dať celý normatív na žiaka škole a školskému zariadeniu. Tento normatív, ktorý určuje štát, je pre zriaďovateľov len orientačný. Podmienky k získavaniu financií nie sú pre všetky školy rovnaké, aj keď majú na ne spravodlivý nárok. Na systém financovania, v ktorom má zriaďovateľ možnosť ukrajovať si z balíka peňazí bez transparentných kritérií, v konečnom dôsledku doplácajú naše deti a mládež. Dochádza k znevýhodňovaniu v odmeňovaní 25-tisíc zamestnancov školstva v pôsobnosti samospráv.
Taktiež sa prihováram za to, aby bolo v zákone zabezpečené zvyšovanie kapacít materských škôl. To je téma, ktorú vnímam obzvlášť citlivo. To znamená, že otváranie nových tried tak, aby každé dieťa od troch rokov života sa mohlo vzdelávať, ak o to teda rodina prejaví záujem. Čiže toto je vec, ktorú si myslím, že každé dieťa má mať rovnakú príležitosť na vzdelávanie. V opačnom prípade sa znižujú jeho šance na včasnú diagnostiku, prípadne prípadných výchovno-vzdelávacích problémov a ich potrebnú intervenciu, čoho dôsledkom je školské zlyhávanie a napokon znížená uplatniteľnosť na trhu práce.
Dofinancovaním materských škôl by sme mohli riešiť aj zamestnávanie ďalších profesií, ktoré sa starajú o zdravý vývin dieťaťa, napríklad logopéda, okrem iného. V zákone je potrebné riešiť aj finančné krytie pre zamestnanie odborných zamestnancov a asistentov učiteľa v školách. To sú tí tzv. špeciálni pedagógovia, psychológovia, logopédi, sociálni pedagógovia, liečební pedagógovia a asistenti učiteľov pre deti so špeciálnymi potrebami. Taktiež je potrebné riešiť nadaných žiakov. Preto navrhujem, aby nebola zo zákona vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa a pre žiakov s nadaním. Títo žiaci potrebujú pri rozvoji individuálneho potenciálu podobne individualizovanú podporu, ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
V návrhu zákona absentuje riešenie tzv. dopravného pre žiaka, to už môj predrečník spomínal, ktorý navštevuje súkromnú školu. Dieťa, ktoré navštevuje, alebo teda ten žiak, ktorý navštevuje súkromnú školu, ak sa z verejných prostriedkov prispieva na dopravné žiaka verejnej alebo cirkevnej školy, ktorý rieši situáciu tak, že v obci, kde má trvalý pobyt, nie je zriadená škola, žiadna škola, môže byť najbližšou voľbou aj súkromná škola. Podľa môjho názoru nie je preto možné znevýhodňovať žiaka pri výbere najbližšej dostupnej školy odopretím príspevku na dopravu takéhoto žiaka, ak si vyberie súkromnú školu, pretože aj rodičia takéhoto žiaka platia dane rovnako, ako rodičia ostatných detí.
Ďalej chcem poukázať na nesystémovú zmenu, ktorá sa týka zrušenia účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Ministerstvo školstva pôvodne predložilo návrh, v ktorom sa účelová viazanosť mala rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy. V súčasnosti sa účelovo viaže príspevok od štátu len na predškolákov tak, aby mohol byť použitý výlučne na učebné pomôcky, didaktickú techniku, exkurzie, spotrebný materiál na výchovu, vzdelávanie a podobne.
Podľa mojich informácií je väčšina riaditeľov materských škôl za ponechanie účelovej viazanosti príspevku. Toto je zase reakcia od ľudí, ktorí ma oslovili s rôznymi pripomienkami. S možnosťou financovať z príspevku napríklad kúrenie a podobne hrozí, že všetky finančné prostriedky, ktoré z príspevku boli pôvodne využívané na bežnú prevádzku, ako na učebné pomôcky a podobne, nebudú mať v rozpočte nič. Deti tým prídu o kvalitné alebo kvalitatívne, to nazvime, zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia zmeny sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Vládna úprava zákona môže preto byť v rozpore s ústavným právom detí na rovný prístup k vzdelaniu, ktoré má štát garantovať a nie ponechať na dobrú vôľu zriaďovateľov. V mojom vystúpení som teda poukázala na niekoľko, alebo teda možno z niekoho pohľadu na množstvo systémových nedostatkov v oblasti školstva, ako aj na nedostatky, ktoré predkladaný zákon má a z vyššie uvedených dôvodov preto ja, ako aj moji kolegovia z hnutia SME RODINA predmetný zákon v danej forme nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 5. 2017 17:21 - 17:21 hod.

Adriana Pčolinská
Ďakujem pánu kolegovi Kresákovi za podporné stanovisko.
Skryt prepis