Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 6. 2017 o 18:06 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 6. 2017 18:06 - 18:07 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Gaborčákovej a pánu kolegovi Gröhlingovi za podporu a vyjadrenie ich stanoviska. Na otázku vás, pán kolega Petrák, predmetný údaj 25-tisíc nájdete v materiáli z medzirezortného pripomienkovania. Tam ho nájdete. A pokiaľ ide o iné údaje, všetky údaje, ktoré uvádzam, som si overila. Spravidla v mojich prejavoch nepostavím údaje na vode. Vždycky si to overím, aby to, s čím operujem, malo nejaké reálne ratio. A to, že tie moje prejavy alebo prejavy iné, ktoré sa týkajú školstva, sú emotívne, vychádzajú z holej skutočnosti a síce, že školstvo máme v situácii a v stave, v akom je, a ľudia, ktorí v ňom pracujú, či už priamo alebo nepriamo, sú znechutení a ich reakcie potom majú tento emotívny charakter. Čiže nie je to snaha o senzáciu a už vonkoncom nie populizmus. Je to proste prezentovanie holých faktov, s ktorými keď pracujete v dennodennom živote, spôsobuje, že možno tí ľudia reagujú emocionálne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 6. 2017 17:48 - 18:01 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako pedagóg, ktorý niekoľko rokov už pôsobí v oblasti školstva, vyjadrila k vládou predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ako vieme po preštudovaní predmetných materiálov, predkladateľ si dal za cieľ zaviesť spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Okrem iného zistíme, že predložený návrh zákona by mal upravovať najmä: výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov, veľmi dôležitý bod, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci tých dotácií a rozvojových projektov. Ďalej je to dôležitý bod - poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka, poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách - tomu sa taktiež plánujem trošku viac povenovať - administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov a v neposlednom rade i také záležitosti ako ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania. Rozdeľovanie týchto podielových daní obciam na stravovanie žiakov je tiež jeden z bodov, ktorý je zaujímavý.
Dávam do pozornosti, že už v procese prípravy predmetného návrhu zákona bolo uplatnených až 210 pripomienok, z toho až 109 zásadných, ktoré mali charakter zásadný. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol návrh zákona predložený s 56 zásadnými rozpormi, ktoré uplatnili odborníci v oblasti školstva, v ktorých združujú rôzne profesné organizácie. Za niektoré spomeniem napríklad Nové školské odbory, Slovenská komora učiteľov, s ktorými som bola aj v kontakte, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl a tak ďalej. Aj toto, tento fakt svedčí o tom, v akej kvalite vláda predkladala, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak významný zákon, ktorým je zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Chcem len pripomenúť, že v oblasti školstva, keď trošku zalovíme v pamäti, si vláda neplní svoje takpovediac domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny", na čom sa zhodneme, "a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016", v národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania v podobe, v akej už máme možnosť poznať, ktorý bude teda obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, a to od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme vysokoškolské vzdelávanie.
Ďalej stojí za zmienku aj ďalší citát, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto príspevku a k reagovaniu: "Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade, okrem iného, prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, čo spomíname pri každej príležitosti z rôznych strán. A to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva."
Toto všetko uvádzam preto, lebo si myslím, že súčasná vláda ani po vyše roku svojho fungovania neprináša nové systémové - a chcem zdôrazniť slovíčko "systémové" - riešenia, ktoré by napĺňali strategické ciele Slovenskej republiky v oblasti školstva, ako ho nám predložila, alebo teda ako, ale predložila nám len záplatu, ktorou chce riešiť zlý súčasný stav.
V tejto súvislosti, keď si trošku zalovím v pamäti, som na marcovej alebo aprílovej schôdzi predkladala zákon, ktorý sa týkal školských uniforiem a, čo je ešte dôležitejšie, logopédov a tam jeden z postrehov od mojich kolegov bol, že načo predkladáme zákon, ktorý parciálne rieši nejaký problém, keď toto jedného dňa bude v akomsi balíku systémových zmien, ktoré budú prezentované v národnom programe rozvoja vzdelávania? Ja som vtedy odpovedala na to tak, že jednoducho žijem tu a teraz a snažím sa riešiť problémy, ktorými žijem ja, žijú ľudia v mojom okolí, žijú ľudia tohto štátu. Takže preto to parciálne riešenie, aspoň kde-tu niečo vybrať a skvalitniť tým ľuďom život. A to je presne to, čo som spomenula práve pred chvíľkou, že máme tendenciu alebo víziu robiť systémové zmeny, tie sa však zatiaľ nedaria. Robíme teda parciálne, tak ako to vidíme teraz a ja ako opozičný poslanec, keď sa snažím tiež parciálne skvalitniť ľuďom život v oblasti školstva, tak zistím, že i keď je to nápad dobrý, ako mi bolo povedané, žiaľ, neuskutoční sa, resp. nezahlasujeme zaň.
Myslím si, že je naozaj nutné zabezpečiť dostatočné finančné krytie na prevádzku základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré odborníci odhadujú na úrovni 6 % HDP. Zastávam názor, že zvýšenie kvality vzdelávania bez splnenia tejto požiadavky nie je reálne a ani možné. Ide o nutný krok k uskutočneniu pripravovanej reformy. Aj výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v oblasti školstva z roku 2015 svedčia o tom, že do škôl by malo smerovať, samozrejme, ako všetci vieme, viac peňazí. Z kontroly tiež vyplýva, že systém financovania škôl a školských zariadení je treba zjednodušiť, stransparentniť a hlavne finančne posilniť. Ja osobne by som prízvukovala najmä to zjednodušenie a finančné posilnenie. Normatív musí zohľadňovať všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré musia školy plniť alebo splniť.
Odporúčam osobne prehodnotiť aj financovanie škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom ministerstva školstva, pretože prostriedky pre rezort školstva po schválení v štátnom rozpočte majú končiť na ministerstve školstva a nie sa presúvať cez ministerstvo vnútra, ktoré nemá príslušné kompetencie na riadenie školstva. Nazdávam sa, že ušetrené finančné prostriedky škôl pod ministerstvom vnútra sa už do školstva nevrátia.
Zo správy Slovenskej komory učiteľov o výsledkoch prieskumu zameraného na zmapovanie situácie ohľadom financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie vyplýva, že jeho súčasnou situáciou financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie je nespokojných až 73 % riaditeľov, čo je 1 012. Až 84 % naproti tomu riaditeľov škôl a školských zariadení financovaných cez originálne kompetencie je za to, aby boli tieto financované cez prenesené kompetencie. To znamená, že priamo z ministerstva školstva.
Samosprávy nie sú povinné dať celý normatív na žiaka škole a školskému zariadeniu. Tento normatív, ktorý určuje štát, je pre zriaďovateľov len orientačný. Podmienky k získavaniu financií nie sú pre všetky školy rovnaké, aj keď majú na ne spravodlivý nárok. Na systém financovania, v ktorom má zriaďovateľ možnosť ukrajovať si z balíka peňazí bez transparentných kritérií, v konečnom dôsledku doplácajú naše deti a mládež. Dochádza k znevýhodňovaniu v odmeňovaní 25-tisíc zamestnancov školstva v pôsobnosti samospráv.
Taktiež sa prihováram za to, aby bolo v zákone zabezpečené zvyšovanie kapacít materských škôl. To je téma, ktorú vnímam obzvlášť citlivo. To znamená, že otváranie nových tried tak, aby každé dieťa od troch rokov života sa mohlo vzdelávať, ak o to teda rodina prejaví záujem. Čiže toto je vec, ktorú si myslím, že každé dieťa má mať rovnakú príležitosť na vzdelávanie. V opačnom prípade sa znižujú jeho šance na včasnú diagnostiku, prípadne prípadných výchovno-vzdelávacích problémov a ich potrebnú intervenciu, čoho dôsledkom je školské zlyhávanie a napokon znížená uplatniteľnosť na trhu práce.
Dofinancovaním materských škôl by sme mohli riešiť aj zamestnávanie ďalších profesií, ktoré sa starajú o zdravý vývin dieťaťa, napríklad logopéda, okrem iného. V zákone je potrebné riešiť aj finančné krytie pre zamestnanie odborných zamestnancov a asistentov učiteľa v školách. To sú tí tzv. špeciálni pedagógovia, psychológovia, logopédi, sociálni pedagógovia, liečební pedagógovia a asistenti učiteľov pre deti so špeciálnymi potrebami. Taktiež je potrebné riešiť nadaných žiakov. Preto navrhujem, aby nebola zo zákona vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa a pre žiakov s nadaním. Títo žiaci potrebujú pri rozvoji individuálneho potenciálu podobne individualizovanú podporu, ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
V návrhu zákona absentuje riešenie tzv. dopravného pre žiaka, to už môj predrečník spomínal, ktorý navštevuje súkromnú školu. Dieťa, ktoré navštevuje, alebo teda ten žiak, ktorý navštevuje súkromnú školu, ak sa z verejných prostriedkov prispieva na dopravné žiaka verejnej alebo cirkevnej školy, ktorý rieši situáciu tak, že v obci, kde má trvalý pobyt, nie je zriadená škola, žiadna škola, môže byť najbližšou voľbou aj súkromná škola. Podľa môjho názoru nie je preto možné znevýhodňovať žiaka pri výbere najbližšej dostupnej školy odopretím príspevku na dopravu takéhoto žiaka, ak si vyberie súkromnú školu, pretože aj rodičia takéhoto žiaka platia dane rovnako, ako rodičia ostatných detí.
Ďalej chcem poukázať na nesystémovú zmenu, ktorá sa týka zrušenia účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Ministerstvo školstva pôvodne predložilo návrh, v ktorom sa účelová viazanosť mala rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy. V súčasnosti sa účelovo viaže príspevok od štátu len na predškolákov tak, aby mohol byť použitý výlučne na učebné pomôcky, didaktickú techniku, exkurzie, spotrebný materiál na výchovu, vzdelávanie a podobne.
Podľa mojich informácií je väčšina riaditeľov materských škôl za ponechanie účelovej viazanosti príspevku. Toto je zase reakcia od ľudí, ktorí ma oslovili s rôznymi pripomienkami. S možnosťou financovať z príspevku napríklad kúrenie a podobne hrozí, že všetky finančné prostriedky, ktoré z príspevku boli pôvodne využívané na bežnú prevádzku, ako na učebné pomôcky a podobne, nebudú mať v rozpočte nič. Deti tým prídu o kvalitné alebo kvalitatívne, to nazvime, zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia zmeny sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Vládna úprava zákona môže preto byť v rozpore s ústavným právom detí na rovný prístup k vzdelaniu, ktoré má štát garantovať a nie ponechať na dobrú vôľu zriaďovateľov. V mojom vystúpení som teda poukázala na niekoľko, alebo teda možno z niekoho pohľadu na množstvo systémových nedostatkov v oblasti školstva, ako aj na nedostatky, ktoré predkladaný zákon má a z vyššie uvedených dôvodov preto ja, ako aj moji kolegovia z hnutia SME RODINA predmetný zákon v danej forme nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 5. 2017 17:21 - 17:21 hod.

Adriana Pčolinská
Ďakujem pánu kolegovi Kresákovi za podporné stanovisko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 5. 2017 17:15 - 17:18 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa stručne aj ja ako spolupredkladateľka tohto návrhu vyjadrila k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako už pán poslanec Štarchoň vo svojom úvodnom vystúpení uviedol, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť odvolávanie členov disciplinárnych komisií neverejných škôl a fakúlt, teda verejných vysokých škôl, ako aj rozširuje možnosti vysokých škôl udeľovať absolventom magisterského štúdia alebo študijného programu ďalšie akademické tituly. K predloženiu tohto návrhu zákona nás viedli praktické skúsenosti, v prvom rade praktické skúsenosti. Máme za to, že ak môže rektor, resp. dekan konkrétnej vysokej školy vymenovať členov disciplinárnych komisií, tak by mal zároveň mať možnosť týchto členov po predchádzajúcom súhlase akademického senátu aj odvolať.
V súvislosti s druhým bodom, a síce s vysokoškolskými titulmi, s kolegami z nášho hnutia navrhujeme, aby aj slovenské vysoké školy mohli rozšíriť svoju ponuku študijných programov, pri ktorých by ich absolventi, pokiaľ by výučba bola prebiehala v inom, výlučne v inom ako štátnom jazyku, mohli získať akademické tituly LL.M. - Master Of Laws, MBA - Master of Business Admistration alebo MPH - Master of Public Health a nemuseli sa tak spoliehať len na spoluprácu so zahraničnými subjektmi a aj to len v rámci ďalšieho vzdelávania, tak ako je tomu doposiaľ. Navyše by sa zatraktívnila aj možnosť štúdia, pre potenciálnych uchádzačov o štúdium zo zahraničia, pre ktorých by sa za štandardných okolností, okolností tituly magister alebo inžinier boli teda menej atraktívnymi.
Predkladaný návrh zákona môže byť alebo môže mať podľa môjho názoru aj multiplikačný efekt, pretože vysoké školy môžu získať ďalšie finančné prostriedky a zároveň ich to bude motivovať zamestnať jazykovo zdatných pedagógov, ktorí potom budú následne schopní publikovať v relevantných vedeckých časopisoch, čo v súčasnosti je tiež dôležitá, dôležité kritérium, ktoré sa snažíme nejakým spôsobom napĺňať a zvyšovať. Zároveň by akreditačná komisia mohla mať dosah na udeľovanie takýchto titulov a mohla by garantovať vyššiu úroveň kvality ako dnes, keď je možné získať tieto tituly prostredníctvom rôznych vzdelávacích inštitúcií pôsobiacich na slovenskom trhu, a to aj za pár tisíc eur za jeden rok bez toho, aby študent čo i len prišiel na výučbu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím teda, že vás naša novela vysokoškolského zákona oslovila a že tieto nami predkladané praktické návrhy na jeho doplnenie svojím hlasovaním podporíte.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5. 4. 2017 16:00 - 16:09 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu kolegovi Žarnayovi za veľmi kultivovaný prejav. Vďaka.
A teraz niekoľko faktov čisto vo faktickej rovine. Ja predmetný zákon predkladám tu a teraz, predtým, ako je navrhovaná reforma školstva, hej. Čiže ja veľmi držím pánu ministrovi školstva palce, aby to, čo v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania má, mu aspoň z polovice vyšlo. Ak to vyjde, bude to fajn. Len ja žijem prítomnosťou a chcem pomáhať ľuďom. Žijem v reálnom svete, počúvam ich, niečo sa dotýka bezprostredne mňa, niečím ma niekto dotazuje, pretože sme tu preto, aby sme pre tých ľudí robili a pomáhali im. A to je výsledok toho, ako ten zákon vyzerá. Hej, že komunikujem, bavím sa a chcem pomáhať. Takže vecne k tým jednotlivým bodom, ktoré ma tak zaujali najviac.
Logopédi. Nie je celkom pravda, že... Áno, logopéd má fungovať na individuálnej báze pri práci s konkrétnym dieťaťom, ale nie je pravda, že externé návštevy logopéda sú efektívnejšie, a už vonkoncom nešetria prostriedky. Ja vám hneď vysvetlím prečo. Keď máte nejaké zariadenie, ktoré navštevujete, ktoré je zamerané na diagnostiku a následnú prácu a rozvíjanie a odstraňovanie prípadných problémov konkrétneho dieťaťa, tak vás spravidla pošlú do nejakého zariadenia, kde je to spoplatnené. Jedna návšteva stojí okolo 20 euro, pričom tie termíny sú tak zúfalo vybookované alebo vyplnené, že máte možnosť navštevovať takéto zariadenie, to mám osobnú skúsenosť a nielen ja, v časovom horizonte približne raz za dva týždne. Ergo efektívnosť práce logopéda je nulová, hej. To dieťa vykazuje nulový posun dopredu, pretože takto by logopéd nemal s dieťaťom pracovať, ktorý má nejaký problém, nehovoriac o tom, že je to záťaž pre peňaženku rodiča. Vy ste povedali, že je to teda záťaž pre rozpočet.
Ale teraz bavme sa o tom, chceme pomáhať ľuďom, rodičom? Ja som si istá, že keď chceme pomáhať, že tie prostriedky sa nájdu z toho rozpočtu. Možno by bolo dobré ušetriť niekde inde alebo rozhadzovať tie peniaze niekde inde a dať to tomu, aby to školské zariadenie malo to prostriedky a mohlo zamestnať logopéda. Mne sa podarilo prostredníctvom mojich kontaktov z predchádzajúceho zamestnania, keďže dcérka navštevuje súkromné zariadenie, takéhoto logopéda zamestnať a oni sú tam nesmierne šťastní a vďační za to, že ho majú. Ako to vyzerá? No ja vám poviem, ako to vyzerá.
Škôlka má logopéda, dcérka pracuje s logopédom na dennej báze, dennodenne v prirodzenom prostredí. Čiže ja nemusím raz za dva, nemusím, ja s radosťou budem chodiť, pretože je to moje dieťa, ktoré milujem, ale ja nechodím raz za dva týždne niekam, kde mi to ešte spoplatnia dvadsiatimi eurami, ale ten logopéd funguje na dennej báze v tej škôlke, je tam zamestnaný a pracuje individuálne s tými detičkami, podotýkam, že ich je hneď niekoľko, a oni vykazujú nenormálny alebo neuveriteľný progres, hej. Čiže je to fantastická vec, a práve preto to bol taký popud, to nie, že som si vymyslela nejakú tému, ktorú chcem teraz tuná zahrať. Ale je to naozaj to, čo môžme tým ľuďom pomôcť. A keď som sa začala baviť s rodičmi, s odborníkmi, tak som zistila, že je vysoký počet detí, ktoré tieto problémy majú a potrebujú logopéda. Samozrejme, to už sa potom bavíme aj o tom, že pedagogická fakulta by mohla vychovávať alebo mať viacej odchovancov z oboru logopédia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže myslím si, že chcem pomôcť ľuďom, chcem ich odbremeniť, odbremeniť od finančných výdavkov. A čo je najdôležitejšie, chcem, aby deti, ktoré majú problémy logopedického charakteru, tá škála tej, tých problémov je neuveriteľne široká, aby boli odstránené takto. Myslím si, že je to dobrý nápad a že naozaj mnoho ľudí by to ocenilo. A vychádzam nielen z toho, čo je moje bezprostredné okolie, kde žijem, kde sa pohybujem, ale to sú dotazy z celého Slovenska. Takže myslím si, že je to fajn nápad.
Téma školské uniformy. Tých výhod je niekoľko. Viete, keď niečo uvediete do života alebo prídete s nejakým nápadom, tak A, samozrejme, hneď spustí B. Akcia - reakcia. Ja chápem, že mnoho ľudí a zase raz mám dobré odozvy k tomu, čiže nemám pocit, že by som predkladala niečo, čo by bolo v nejakom príkrom rozpore s drvivou väčšinou populácie, ich názorov na túto tému. Myslím si, že títo ľudia vnímajú toto pozitívne, pretože povedzme si na rovinu, aké sú deti. Deti veľmi citlivo vnímajú rozdiely sociálneho charakteru medzi sebou a oni si nič nedarujú, hej. Poukazujú na to, ty máš lepšie, ty máš horšie. Povedzme si na rovinu, tieto uniformy dokážu minimálne z 90 % tieto rozdiely potrieť. Áno, vy použijete, alebo teda niekto môže použiť protiargument: a telefóny a ja neviem čo. Patria telefóny mobilné do školy? To je zasa ďalšia vec. To by mohla byť vlastne téma na ďalší zákon. Myslím si, že nie, hej.
A v konečnom dôsledku, ako fungujeme aj my dospelí v dennodennom živote. Keď niekoho stretnete, ako ho vnímate? Prvá vec, či chcem alebo nie, šaty robia človeka, tak si všimnete, ako je zaodetý, a už to vytára nejaký dojem o tom človeku, asi čo robí, odkiaľ je a tak ďalej a tak ďalej, či o seba dbá, nedbá, ja neviem čo. To, či má také okuliare vo vlasoch alebo či telefonuje z takého telefónu, to je už podružná záležitosť. A u detí by to malo platiť dvojnásobne. A argument typu, že tým potláčame alebo potierame nejakú individualitu alebo identitu dieťaťa, no tak je škola o tom, že sa idem predvádzať, ako som oblečená? Radšej nech tú identitu, inovatívnosť a kreativitu a prezentovanie vlastnej osobnosti pretavia do projektov, práce v škole na hodinách, aktivity a tak ďalej a tak ďalej. Nech to neni o oblečení. Lebo potom ideme po veľmi povrchnom, a nie dobrom, dobrom, dobrej, povedala by som, ceste, nehovoriac o tom, že nie každý rodič môže si dovoliť to, aby to dieťa odel tak, ako ono si to želá, hej.
Pokiaľ ide o tie peniaze, tam tiež je to celkom zaujímavý moment, ak by som si dovolila vyvrátiť vaše pochybnosti. Tie sumy, ony lavírujú, sú rôzne. Závisí to od toho, aký zdroj. Ja som si študovala množstvo tých prípadov, alebo teda tých možností, odkiaľ tieto uniformy je možné si zadovážiť. A tie sumy sú, keď začnem najvyššou, povedzme 200 na tú sadu, ako to tu bolo spomínané, ale našla som aj konkrétne zo života príklad, kedy tá pani učiteľka hovorila, že deti majú dve sady, elegantnú a športovú verziu, pričom pre dievčatá je to 47 eur komplet a pre chlapcov to vychádza 50 eur aj nejaké centy, hej. A zoberme si fakt, že to dieťa v prvom rade navštevuje päť dní v týždni školu, hej, čiže potrebuje. Aj na tie krúžky môže ísť v tej uniforme, hej. A potom už tá záležitosť víkendového charakteru, tak, samozrejme, nemôžu tie deti chodiť nahé, to je jasné, ale aj v konečnom dôsledku ušetríte tie prostriedky, pretože máte menšie výdavky na to civilné iné oblečenie. Takže to je tiež, si myslím, že zásadný moment.
A zase raz budem apelovať, tak ako analogicky pri tom predchádzajúcom bode, že logopédi, hej, tie finančné záležitosti, že či chceme zaťažiť peňaženku rodiča alebo štátu. Tak ja razím tú teóriu, že radšej zaťažme ten štát, pretože tie peniaze sú, len ich treba chcieť hľadať a použiť na to správne.
Pokiaľ ide o uniformy, tak pri Vranove nad Topľou je fabrika Slovtex, pokiaľ si dobre pamätám, a táto fabrika momentálne nevykazuje žiadnu aktivitu a máme tam aj strednú odbornú školu textilnú. Tak čo keby táto fabrika povedzme šila uniformy pre tieto školy, ktoré prejavia záujem o školské uniformy. Tým pádom zamestnáme slovenských občanov. Nikto nebude môcť použiť populistický argument, že komu zase raz dáme zarobiť, pretože toto nie je cieľom predkladaného návrhu zákona. Čiže pomôžeme občanom v Slovenskej republike, pomôžeme tým deťom, odstránime nejaké sociálne rozdiely, deti budú cítiť príslušnosť k škole a tak ďalej, ja to teraz nebudem znova opakovať. A myslím si, že v konečnom dôsledku, si dovolím tvrdiť, ušetríme aj peňaženku tých rodičov, nehovoriac o tom, že sú tam aj pragmatické aspekty, že človek je odbremenený od toho, že čo si obliecť, a ten rodič, čo tomu dieťaťu obliecť v ten-ktorý deň a podobne. Takže znova opakujem, myslím si, že tento zákon v prvom rade si kladie za cieľ pomôcť ľuďom, pomáhať občanom Slovenskej republiky.
A pokiaľ ide o ten tretí bod, tam len veľmi stručne sa budem opakovať, že prečo to posúvame. Pretože ľudia to tak cítia, majú túto potrebu, dotazovali ma s touto požiadavkou či by sa to dalo nejako aspoň riešiť do doby, kedy sa bude daná problematika riešiť komplexne. A ja na túto tému dokážem len zopakovať to, čo som už povedala, že môj zákon je predkladaný tu a teraz a nerieši, nie je to komplexná reforma školstva v zmysle, tak ako to predkladá pán minister školstva, v nejakom časovom horizonte v rámci Národného rozvoja výchovy a vzdelávania, čiže ako komplexný dokument. Takže je to len niečo, čo rieši problém občanov tu a teraz. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5. 4. 2017 15:39 - 15:45 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tzv. školský zákon je:
1. umožniť materským školám pôsobenie logopéda, ktorý bude zabezpečovať odstránenie dyslálie a ďalších porúch reči u detí,
2. zaviesť povinnosť pre riaditeľa školy, resp. školského zariadenia po prerokovaní s rodičmi, aby školský poriadok upravoval aj nosenie školských uniforiem,
3. vytvoriť časový priestor na vyriešenie problematiky kvalitatívneho aspektu v procese prijímania žiakov na 8-ročné gymnáziá v kontexte pripravovanej reformy vzdelávania.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda uviedla dôvody, ktoré nás viedli k predloženiu predmetného zákona. V Slovenskej republike čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa, alebo teda prípadne zle vyslovuje. Táto porucha by sa nemala podceňovať, môže byť totiž aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia, poškodenia alebo signalizovať poruchu sluchu, prípadne celkového vývinu. Všeobecne by malo platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná alebo jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd. A čo je omnoho dôležitejšie, mal by s ním pracovať. Preto sa navrhuje prostredníctvom uvedeného zákona, novely zákona, aby dyslália bola zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách.
S odstraňovaním dyslálie mám aj osobné skúsenosti. Som matka šesťročného dieťaťa, ktorému po nástupe do škôlky bola identifikovaná, alebo teda diagnostikovaná dyslália, a postupne som sa začala s týmto problémom lepšie oboznamovať a zistila som, že podobným problémom, s podobným problémom sa pasuje množstvo ďalších rodičov. Preto som sa rozhodla tento problém riešiť a napomôcť aj iným rodičom prostredníctvom predmetného zákona, ktorých dieťa navštevuje materskú škôlku a trpí touto poruchovou v komunikácii alebo vyjadrovania. A nazdávam sa, že uvedeným zákonom umožníme včasnú diagnostiku a logopedickú intervenciu, čo je dosť podstatné v prostredí, ktoré je deťom blízke. Toto by som chcela zdôrazniť, že deťom, ktoré je deťom blízke. Zároveň... (Prerušenie vystúpenia okoloidúcou poslankyňou.) O. K. Zároveň znížime časovú zaťaženosť rodičov, ktorí musia teda s dieťaťom navštevovať nejaké zariadenie, ktoré je za týmto účelom zriadené, počas svojej pracovnej doby, čiže pracujú prostredníctvom externých logopédov.
Po druhé. V základných aj v stredných školách sa čoraz viac prejavujú sociálne rozdiely medzi žiakmi. Zotrieť tieto sociálne rozdiely medzi spolužiakmi a naučiť ich obliekať sa vhodne a pekne navrhujeme prostredníctvom novely zákona, ktorý rieši nosenie školskej rovnošaty, resp. školskej uniformy. Na Slovensku je len zopár škôl, ktoré zaviedli vlastné školské uniformy. Z ich reakcií vyplýva, že deti si školské uniformy veľmi pochvaľujú a veľmi radi ich nosia. Za najväčšiu výhodu školskej uniformy sa považuje to, že nevidno sociálne rozdiely a statusové rozdiely medzi deťmi. Preto navrhujeme, aby mal riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinnosť v školskom poriadku upraviť nosenie alebo nenosenie školskej uniformy. Čiže je to, toto by som chcela zdôrazniť, je to na báze dobrovoľnosti.
Túto úpravu navrhujeme ponechať na rozhodnutí riaditeľa školy alebo školského zariadenia po jeho prerokovaní so zástupcami školskej samosprávy a rodičmi.
Po tretie. V súčasnosti platné ustanovenie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach 8-ročných gymnázií sa napĺňa len veľmi pozvoľna. Stále pretrváva extrémne vypuklý problém, teda najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s 8-ročným štúdiom. Zo strany žiakov a ich rodičov je o ne enormný záujem, ktorý, ktoré často niekoľkonásobne prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Preto sa navrhuje, aby postupné znižovania počtov žiakov v 8-ročných gymnáziách bolo predĺžené do školského roku 2020 až 2021, kedy, predpokladám, by otázka týchto 8-ročných gymnázií už mala byť vyriešená ako súčasť komplexnej reformy vzdelávania, ktorú sa chystá uskutočniť ministerstvo školstva.
Návrh predkladaného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážené dámy, vážení páni, pevne verím, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní vytvorí lepšie podmienky pre zdravý vývoj našich detí a lepší život všetkých občanov Slovenska.
Týmto vám ďakujem na úvod za pozornosť a ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

1. 12. 2016 9:38 - 9:40 hod.

Adriana Pčolinská
Ďakujem. Ja by som len stručne nadviazala na môjho kolegu, ktorý vystúpil v rozprave, že vedúci katedry je podľa mňa spravidla človek, ktorý je odborne aj organizačne špička z tej katedry, a preto je, si myslím, namieste položiť si rečnícku otázku, že prečo by takýto špičkový vedec, prípadne pedagóg nemohol byť dekanom a zároveň manažovať aj tú odbornú sféru? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28. 11. 2016 11:53 - 11:54 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V prvom rade ďakujem pánu poslancovi Beblavému za veľmi rozsiahly diskurz, ktorý predchádzal k tej vecnej problematike k Fondu na podporu vzdelávania.
Ja by som si v tejto súvislosti dovolila povedať a zopakovať ešte raz myšlienku, ktorú som hovorila v prechádzajúcej rozprave, keď bola predošlá schôdza, a síce že podľa môjho názoru, a toto by sme mohli nejakým spôsobom do budúcna držať v hlave, nestojí otázka o tom ako alebo o spôsobe financovania tohto fondu, ale položme si otázku, či ho vôbec potrebujeme, pretože omnoho lepšie by túto úlohu zastávali komerčné inštitúcie, nech si tí učitelia a žiaci berú pôžičky z bánk hypotekárne a spotrebiteľské, ale neriešme to týmto spôsobom, pretože aj z rozhovorov pána ministra sa zhodneme na tom, že treba urobiť prierezovú reformu. Veľakrát sme sa o tom bavili. To znamená, že máme rovnaké názory na mnohé aspekty a určite podľa môjho názoru jeden z nich je aj tento spôsob financovania tohto Fondu na podporu vzdelávania. Dajme radšej tie peniaze na platy učiteľov, na materiálno-technické zabezpečenie budov a podobne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 10. 2016 18:24 - 18:28 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o stanovisku klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár k predloženej novele zákona č. 369/2012 Z. z. o fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je tlač 253, ktorý na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predkladá minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Základným problémom fondu je nedostatok finančných prostriedkov, čo sa prejavuje aj tým, že fond dokázal v akademických školských rokoch 2013/2014 a následne 2015/2016 uspokojiť len necelých 60 % žiadateľov. Pri ponechaní súčasného nastavenia úrokovej miery a nedofinancovania fondu zo zdrojov zo štátneho rozpočtu alebo teda z iných zdrojov bude pokračovať pokles počtu podporených žiadateľov o pôžičku na maximálne cca 1 300 ročne, tým sa myslí spolu pedagógov aj študentov, čo predstavuje pokles viac ako 40 % oproti akademickému roku 2014/2015. Za významný zdroj udržateľnosti činnosti fondu treba považovať možnosť získať dotáciu zo štátneho rozpočtu, preto sa v návrhu precizujú podmienky jej poskytnutia. To značí, že určuje sa zdroj dotácie, k tomu teda rozpočtová kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a účel dotácie, ktorým je alebo ktorým môže byť len poskytovanie pôžičiek. To vyplýva teda z dôvodovej správy, ktorú som si prečítala k predloženému návrhu zákona.
Z uvedeného teda vyplýva, že rezort, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov na zvýšenie platov učiteľov, navrhuje dofinancovať Fond na podporu vzdelávania z vlastnej rozpočtovej kapitoly. Takýto návrh novely zákona o Fonde na podporu vzdelávania hnutie SME RODINA - Boris Kollár podporiť nemôže. Naše hnutie sľúbilo občanom navrhovať systémové riešenia, a preto navrhujeme splniť požiadavky učiteľov a zvýšiť im tarifné platy. Tým by sa vytvorili základy nielen na skvalitnenie ich života, no, a teda aj skvalitnenie života ich rodinných príslušníkov a zároveň sa podľa nášho názoru vytvoria predpoklady, aby si učiteľ mohol vziať pôžičku, buď spotrebiteľský, alebo hypotekárny úver, a tento čerpať z ktorejkoľvek teda finančnej inštitúcie, ktorý, alebo teda súčasná situácia im toto neumožňuje, ako všetci dobre vieme.
Teda bolo by naozaj na čase podľa môjho názoru, a teda názoru našich členov hnutia, aby si učitelia mohli začať, aby sa oni mohli začať cítiť dôstojnejšie, aby nemali tento pocit nejakých sociálnych prípadov. Bolo by načase, aby povedzme, tak prozaicky povedané, po práci nemuseli sa živiť alebo dovyrábať si tým, že budú upratovať, predávať hrnce, životné poistky a podobne. Bolo by na čase a toto je veľmi dôležité poznamenať, že absolventi, aby absolventi pedagogických a filozofických fakúlt zotrvávali v školstve, aby pôsobili v tomto školstve a neutekali do zahraničia. Bolo by na čase, teda aby všetci pedagogickí zamestnanci, učitelia a títo zamestnanci sa začali cítiť dôstojne, a preto navrhujem a prosíme vás v mene všetkých učiteľov, pán minister, aby ste im zvýšili tarifné platy.
Toľko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2016 10:06 - 10:08 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ja by som chcela reagovať na jedno konkrétne, na jednu konkrétnu pasáž toho vystúpenia. Bezpochyby súhlasím s tým, že treba rešpektovať individuálne osobitosti žiaka a v tomto bode by som si dovolila podať informáciu takpovediac z prvej ruky, pretože okrem iných predmetov, ktoré som prednášala na vysokej škole, bola práve metodológia výučby anglického jazyka a všeobecná metodológia, to znamená, ako vyučovať. Pripravovali sme budúcich pedagógov a z tých skúseností, ktoré sú relatívne čerstvé, vám môžem potvrdiť a ubezpečiť vás, že dneska naozaj tí pedagógovia sú vychovávaní, naši odchovanci, a profil absolventov je taký, že držia krok s dobou, definitívne rešpektujú všetky individuálne osobitosti, veľa sa hovorí o personalizovanom vyučovaní. To znamená, že napríklad teórie, ktoré vy ste tu tak možno vo všeobecných intenciách načrtli, ako piaget, predoperačné štádium formálne konkrétnych operácií, to všetko sa rešpektuje, pretransformuváva do toho učiteľského povolania.
Ja si dovolím znova opakovať to, čo som aj včera povedala, že všetko to začína a končí pri peniazoch. Pretože tá motivácia učiteľa, myslím si, že to neni problém v tom, že naše školstvo by bolo nekvalitné. Bolo už od nepamäti známe, že naše školstvo, naši ľudia boli tí, ktorí mali veľmi dobré vedomosti. Problém je to, že keď pedagóg nie je ohodnotený a to je to, čo som včera tiež vyslovila v rámci faktickej, tak už len keď si zoberieme Maslowovu hierarchiu potrieb, keď nie je motivácia, tak tam nie je ani vôľa, hej. Myslím si, že tak isto ako to ohodnotenie finančné, tak isto ide ruka v ruka aj materiálno-technické vybavenie našich škôl na úrovni základných, stredných, vysokých a toto všetko vo finále spôsobuje, že tá situácia je taká, aká je. Čiže prioritne, ja si myslím, že nie je o tom, alebo nie je potrebné sa baviť o kvalite ako lepšie vzdelávať, ako držať krok s dobou, pretože ju držíme, ale skôr o tom ohodnotení.
Ďakujem.
Skryt prepis