Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12. 12. 2017 o 15:33 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 15:33 - 15:39 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať niekoľko slov v súvislosti s predkladaným návrhom zákona, školského zákona.
Ja som už predmetný zákon predkladala na aprílovej schôdzi, ktorý bol síce nielen o logopédoch, ale v tom balíčku boli aj školské uniformy a záležitosti týkajúce sa problematiky osemročných gymnázií. A v súčasnosti na túto novembrovú schôdzu predkladám tento návrh zákona opätovne, teda vystáva logicky otázka, že čo ma k tomu viedlo a čo konkrétne obnáša.
Keďže táto problematika logopédov je veľmi zaujímavá nielen z pohľadu odborníkov, pretože v súčasnosti tú problematiku treba riešiť, ale najmä z pohľadu detí, ktorých sa to týka, ktoré trpia nejakou formou, narušenou formou komunikácie, lebo majú komunikačné problémy a taktiež aj rodičov, tak som sa rozhodla venovať v súčasnosti na novembrovej schôdzi výlučne pozornosť problematike logopédov. A teda predkladám tento zákon len z hľadiska odstránenia týchto nedostatkov, ktoré v súčasnosti existujú.
Na Slovensku čoraz viac detí trpí nejakou narušenou komunikačnou schopnosťou a napríklad dyslália ako jedna z porúch v podstate znamená to, že dieťa niektoré hlásky nevyslovuje, prípadne ich zle vyslovuje alebo si ich zamieňa. Táto porucha sa nielen z môjho pohľadu ako napríklad rodiča, ktorý má obdobný problém, ale aj z pohľadu iných odborníkov javí byť ako veľmi závažná. Je potrebné ju včas zachytiť, pretože takáto porucha dyslália môže aj signalizovať napríklad nejakú formu vývinovej poruchy, môže signalizovať povedzme poruchu sluchu, prípadne nejaké iné neurologické ochorenie.
Ak je teda reč dieťaťa niečím nápadná, čiže vykazuje isté nedostatky, malo by byť dieťa neodkladne vyšetrené a následne by mala byť zabezpečená nejaká logopedická intervencia. Čiže keď som sa začala o túto problematiku viacej zaujímať, začala som s rodičmi o tomto diskutovať, tak som zistila, že je enormný záujem a enormná podpora takéhoto návrhu zákona naprieč celým Slovenskom. Z tohto dôvodu som teda diskutovala o tejto problematike nielen s logopédmi, ale aj s odborníkmi, ktorí povedzme prednášajú alebo pôsobia na vysokých školách, alebo pôsobia v rozličných centrách špeciálneho pedagogického poradenstva.
Výsledkom týchto sedení je teda návrh zákona, ktorý je oproti aprílovej schôdzi doladený. Sú tam vychytané takpovediac všetky tie muchy a je to zákon, ktorý v podstate mení tú situáciu nasledovne. V praxi to znamená, že doteraz to bolo tak, že dieťa navštevuje nejakú škôlku, v nejakých pravidelných intervaloch navštevuje túto škôlku logopéd, ktorý urobí nejakú diagnostiku, vstupnú diagnostiku všetkých detí a v tých prípadoch u tých detí, kde je to potrebné, toto dieťa následne dostáva odporúčanie, aby tak ako doteraz v sprievode rodiča navštevovalo nejaké centrum v časovom horizonte cca raz za dva týždne, keďže tie čakacie doby sú tam také, aké sú. Čiže je to nepravidelné, tá frekvencia návštev a následne logopedickej intervencie nie je dostatočne intenzívna na to, aby sme boli schopní odstrániť nejaký nedostatok. A navyše je k tomu všetkého je to aj spoplatnené.
Keď odabstrahujeme od toho ekonomického hľadiska, že teda berme to tak, že každý chceme svojmu dieťaťu to najlepšie, teda máme a dáme na to tie finančné prostriedky, stále z pohľadu odborného tá intervencia je nedostačujúca. Čiže náš návrh zákona, školského zákona je o tom, že my chceme, aby logopéd ako doposiaľ škôlku navštívi, tak ako doposiaľ urobí tú logopedickú intervenciu, avšak následne náš návrh zákona umožňuje pôsobenie školského logopéda priamo v prostredí škôlky. To značí, že dieťa, ktoré to potrebuje, má túto logopedickú intervenciu intenzívnu, pravidelnú a najmä v prirodzenom prostredí škôlky, čo je fantastická vec. A mám to zdokumentované na základe vlastnej skúsenosti, ale aj na základe skúsenosti iných rodičov a ich reakcií.
Samozrejme, je tiež dôležité povedať, že toto dieťa teda pracuje pod dozorom školského logopéda na dennej báze, ale v pravidelných intervaloch je konzultovaná činnosť školského logopéda s logopédom v nejakom centre, ktorý robí takpovediac odbornú gesciu, dohliada, aký progres to dieťa robí a či je táto intervencia z odborného hľadiska správna.
Ako posledné by som chcela v tejto súvislosti na tomto mieste povedať už len jednu vec a síce, že cieľom tohto nášho návrhu zákona a hovorím to aj preto, lebo táto obava vzišla z mojich konzultácií s odborníkmi, návrh nášho alebo teda návrh školského zákona v žiadnom prípade nechce nejako marginalizovať alebo podceňovať pôsobenie niektorej z tých skupín zainteresovaných odborníkov, pretože vysvetlím veľmi stručne a jednoducho. V podstate sa to dá chápať ako nejaká triáda, nejaký trojuholník. Čiže máme školských logopédov, ktorí pôsobia v prostredí materskej škôlky, máme logopédov, ktorí pôsobia v nejakých centrách špeciálno-pedagogického poradenstva a máme klinických logopédov, ktorí už v podstate sa dajú definovať na úrovni zdravotníckeho personálu, ktorý rieši nejaké zásadné a povedala by som ťažké narušené schopnosti komunikovať dieťaťa.
My našim zákonom nechceme nikoho nejako spochybniť, odsunúť na okraj záujmu alebo nejako bagatelizovať ich odborné pôsobenie. Práve naopak, náš návrh zákona by bol nastavený tak, aby každá jedna táto zložka bola v súčinnosti, aby spolupracovali s jedným jediným cieľom a síce pomôcť deťom, ktorí túto poruchu komunikácie majú. Čiže máme logopéda, školského logopéda, ktorý bude pôsobiť v škôlke, bude logopéd, ktorý bude robiť nejakú odbornú gesciu a máme klinických logopédov, ktorí by teda sa venovali ozaj ťažkým prípadom poruchy reči, ktoré nie sú možné alebo nie sú teda odstrániteľné v prostredí, v prirodzenom prostredí škôlky.
Verím teda na záver, že tento náš návrh zákona, keďže má ľudský podtón a nie politický podtón, že nájde pochopenie naprieč politickým spektrom a že ho podporíte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 15:30 - 15:31 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ďalej len školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je cieľom zabezpečiť logopedickú starostlivosť u detí a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Ďalej umožniť činnosť školského logopéda v materských školách a v základných školách. A po druhé, zadefinovať povinnosti logopéda a školského logopéda čo v závere napomôže k zdravému vývoju dieťaťa a jeho príprave na život v spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku zároveň žiadam, prihlásiť sa do rozpravy ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 17:32 - 17:40 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti a v krátkosti vyjadrovala k niektorým zásadným veciam, ktoré rezonujú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 a síce konkrétne ku kapitole školstvo ako aj ku celkovému financovaniu školstva na Slovensku. Niekoľko momentov tu už bolo spomenutých, čiže aspoň okrajovo a potom to, čo považujem ja za prioritné. Už veľakrát vrátane poslednej tlačovej konferencie, ktorá bola myslím pred dvoma dňami sme ako hnutie a teda aj ja osobne uviedla, že k predmetnému návrhu zákona o rozpočte máme niekoľko výhrad a máme za to, že všetko sa začína a končí, povedané ľudovo, pri peniazoch. Bolo povedané, že učiteľom budú zvýšené platy od januára 2018 vo výške 6 %.Aká je realita? Viem, že platy sa zvyšovať k tomuto termínu nebudú. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť pani ministerke školstva ako aj celej tejto vláde, že si v oblasti školstva neplní tak povediac svoje domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva a to tak regionálneho ako aj vysokého považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné a vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. V návrhu ďalej sa uvádza, že návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja, výchovy a vzdelávania, ktorý bude obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme až po vysokoškolské vzdelávanie ako aj ďalšie vzdelávanie s cieľom osobného rozvoja s cieľom osobného rozvoja a získania relevantných vedomostí a zručností, ktoré sú potrebné pre úspešné uplatnenie absolventov na trhu práce. Všetci vieme už k dnešnému dňu dávno, že žiadny národný program rozvoja, výchovy a vzdelávania sa dnes neuskutočnil alebo teda neexistuje, pretože vypracovaný predmetný návrh pani ministerka tak povediac hodila do skartovačky. Čiže ide sa po starom. Ďalej citujem, že vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie ako napríklad OECD ale Európska komisia vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačné črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, že opäť to tu máme a to nielen v porovnaní s inými krajinami alebo vo vzťahu k iným vysokoškolských vzdelaných občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva." Koniec citátu. Čiže, keď si položíme otázku, aká je realita toho školstva, pretože asi cez túto optiku je potom asi najlepšie hodnotiť to, či je tento rezort dostatočne financovaný alebo podfinancovaný a podobne. Čiže aká je realita? Študentom chýbajú učebnice, deti so zdravotným ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne žiaci alebo deti, ktoré trpia nejakou formou poruchy učenia a správania, tak tým trpia tým, že majú nedostatok asistentov na školách. Vysokoškolskí pedagógovia sa s prehľadom skladajú na toaletný papier. Stav budov škôl je katastrofálny, to isté platí aj o vysokoškolských internátoch. Najlepší žiaci odchádzajú študovať často krát naozaj často krát na zahraničné vysoké školy, pretože potom sa im a potom sa im už nechce vrátiť na Slovensko, pretože často krát tá úroveň štúdia na vysokých školách je taká aká je a je dokázané, dnes už vieme, máme na to podklady, že výkonnostná úroveň našich žiakov napríklad v matematickej, prírodovednej alebo čitateľskej gramotnosti klesá. Rovnako ako aj ich nejaká sebadôvera vo vlastné schopnosti. Toto všetko uvádzam preto, lebo všetci vidíme, že súčasná vláda ani plo vyše dvoch rokoch svojho fungovania neprináša nové systémové riešenia, ktoré by napĺňali ich strategické cieľa, ktoré si stanovili. Dokonca k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 znižuje výdavky na oblasť školstva a vôbec nepočíta s reformou školstva tak , ako si to predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Vzhľadom na to, že od finálneho termínu, kedy mala byť predložená reforma školstva už uplynul nejaký ten čas, tak sa môžme legitímne spýtať, že dokedy na ňu budeme čakať. Ďalšou oblasťou, ktorá nie je podľa môjho názoru dostatočne riešená je oblasť výdavkov určených na opravu údržbu a riešenie bežných a havarijných stavov budov. Ich stav je neuspokojivý a nedostatok finančných prostriedkov môže priniesť zdravie ohrozujúce situácie, ktoré školy nedokážu riešiť zo svojich normatívnych prostriedkov. Zlý stav je aj v študentských domovoch vysokých škôl, ktorý je v mnohých prípadoch havarijný taktiež. Čiže opäť sa naskytá otázka, či naozaj čakáme na to, že tam dôjde k nejakej nešťastnej udalosti a potom začneme tieto problémy riešiť, keď už bude tak povediac neskoro. Výška finančných prostriedkov na rekonštrukciu ubytovacích zariadení vysokých škôl má taktiež vplyv na atraktívnosť vysokoškolského priestoru. Neinvestovanie do tejto infraštruktúry znamená vytváranie neatraktívnych podmienok na štúdium v Slovenskej republike, čo môže viesť k obmedzeniu ich prevádzky a v konečnom dôsledku aj k zníženiu dostupnosti vzdelania. Aj na napriek zvýšeniu celkových výdavkov štátneho rozpočtu o 32 miliónov eur to znamená o 15,7 % na oblasť vedy a výskumu nie je podľa môjho názoru zabezpečená optimálna výška finančných prostriedkov, čo znemožňuje zapojenie sa do pripravených medzinárodných dlhodobých a krátkodobých projektov ako aj odliv mozgov z titulu nevytvorenia potrebných podmienok na iné pôsobiská. Zánik domácich vedeckých kolektívov, naruší sa personálna a technická infraštruktúra, čo ide ruka v ruke s týmto a výskumu a jej využívanie. Čiže môžme povedať, že povedané ľudovo na jednej strane áno, do rozpočtu nám príde viacej prostriedkov zo Slovenskej republiky, ale zase nejaká časť je odčerpaná kvôli eurofondom a vo finále rozpočet rezortu školstva medziročne klesá takmer o 70 miliónov eur je to 69,8 milióna. Čiže vážený pán minister, uviedla som niekoľko oblastí, v ktorých je pripravený návrh štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky podľa môjho názoru, ale taktiež podľa názoru mojich kolegov...
===== ... rozpočet rezortu školstva medziročne klesá takmer o 70 miliónov eur, je to 69.8 milióna. Čiže vážený pán minister, uviedla som niekoľko oblastí v ktorých je pripravený návrh štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstve, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa môjho názoru ale taktiež podľa názoru mojich kolegov pedagógov neakceptovateľný, preto sa nemôžem s nim stotožniť čo sa týka tejto kapitoly školstva a zahlasovať za jeho schválenie. Ja ako aj moji kolegovia z hnutia podporujeme oprávnené požiadavky zamestnancov v školstve, vede a výskume a preto vás žiadame, aby ste im podľa možností venovali v oveľa väčšej miere a vyšli v oveľa väčšej miere v ústrety. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 17:32 - 17:40 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti a v krátkosti vyjadrovala k niektorým zásadným veciam, ktoré rezonujú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 a síce konkrétne ku kapitole školstvo ako aj ku celkovému financovaniu školstva na Slovensku. Niekoľko momentov tu už bolo spomenutých, čiže aspoň okrajovo a potom to, čo považujem ja za prioritné. Už veľakrát vrátane poslednej tlačovej konferencie, ktorá bola myslím pred dvoma dňami sme ako hnutie a teda aj ja osobne uviedla, že k predmetnému návrhu zákona o rozpočte máme niekoľko výhrad a máme za to, že všetko sa začína a končí, povedané ľudovo, pri peniazoch. Bolo povedané, že učiteľom budú zvýšené platy od januára 2018 vo výške 6 %.Aká je realita? Viem, že platy sa zvyšovať k tomuto termínu nebudú. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť pani ministerke školstva ako aj celej tejto vláde, že si v oblasti školstva neplní tak povediac svoje domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva a to tak regionálneho ako aj vysokého považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné a vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. V návrhu ďalej sa uvádza, že návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja, výchovy a vzdelávania, ktorý bude obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme až po vysokoškolské vzdelávanie ako aj ďalšie vzdelávanie s cieľom osobného rozvoja s cieľom osobného rozvoja a získania relevantných vedomostí a zručností, ktoré sú potrebné pre úspešné uplatnenie absolventov na trhu práce. Všetci vieme už k dnešnému dňu dávno, že žiadny národný program rozvoja, výchovy a vzdelávania sa dnes neuskutočnil alebo teda neexistuje, pretože vypracovaný predmetný návrh pani ministerka tak povediac hodila do skartovačky. Čiže ide sa po starom. Ďalej citujem, že vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie ako napríklad OECD ale Európska komisia vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačné črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, že opäť to tu máme a to nielen v porovnaní s inými krajinami alebo vo vzťahu k iným vysokoškolských vzdelaných občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva." Koniec citátu. Čiže, keď si položíme otázku, aká je realita toho školstva, pretože asi cez túto optiku je potom asi najlepšie hodnotiť to, či je tento rezort dostatočne financovaný alebo podfinancovaný a podobne. Čiže aká je realita? Študentom chýbajú učebnice, deti so zdravotným ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne žiaci alebo deti, ktoré trpia nejakou formou poruchy učenia a správania, tak tým trpia tým, že majú nedostatok asistentov na školách. Vysokoškolskí pedagógovia sa s prehľadom skladajú na toaletný papier. Stav budov škôl je katastrofálny, to isté platí aj o vysokoškolských internátoch. Najlepší žiaci odchádzajú študovať často krát naozaj často krát na zahraničné vysoké školy, pretože potom sa im a potom sa im už nechce vrátiť na Slovensko, pretože často krát tá úroveň štúdia na vysokých školách je taká aká je a je dokázané, dnes už vieme, máme na to podklady, že výkonnostná úroveň našich žiakov napríklad v matematickej, prírodovednej alebo čitateľskej gramotnosti klesá. Rovnako ako aj ich nejaká sebadôvera vo vlastné schopnosti. Toto všetko uvádzam preto, lebo všetci vidíme, že súčasná vláda ani plo vyše dvoch rokoch svojho fungovania neprináša nové systémové riešenia, ktoré by napĺňali ich strategické cieľa, ktoré si stanovili. Dokonca k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 znižuje výdavky na oblasť školstva a vôbec nepočíta s reformou školstva tak , ako si to predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Vzhľadom na to, že od finálneho termínu, kedy mala byť predložená reforma školstva už uplynul nejaký ten čas, tak sa môžme legitímne spýtať, že dokedy na ňu budeme čakať. Ďalšou oblasťou, ktorá nie je podľa môjho názoru dostatočne riešená je oblasť výdavkov určených na opravu údržbu a riešenie bežných a havarijných stavov budov. Ich stav je neuspokojivý a nedostatok finančných prostriedkov môže priniesť zdravie ohrozujúce situácie, ktoré školy nedokážu riešiť zo svojich normatívnych prostriedkov. Zlý stav je aj v študentských domovoch vysokých škôl, ktorý je v mnohých prípadoch havarijný taktiež. Čiže opäť sa naskytá otázka, či naozaj čakáme na to, že tam dôjde k nejakej nešťastnej udalosti a potom začneme tieto problémy riešiť, keď už bude tak povediac neskoro. Výška finančných prostriedkov na rekonštrukciu ubytovacích zariadení vysokých škôl má taktiež vplyv na atraktívnosť vysokoškolského priestoru. Neinvestovanie do tejto infraštruktúry znamená vytváranie neatraktívnych podmienok na štúdium v Slovenskej republike, čo môže viesť k obmedzeniu ich prevádzky a v konečnom dôsledku aj k zníženiu dostupnosti vzdelania. Aj na napriek zvýšeniu celkových výdavkov štátneho rozpočtu o 32 miliónov eur to znamená o 15,7 % na oblasť vedy a výskumu nie je podľa môjho názoru zabezpečená optimálna výška finančných prostriedkov, čo znemožňuje zapojenie sa do pripravených medzinárodných dlhodobých a krátkodobých projektov ako aj odliv mozgov z titulu nevytvorenia potrebných podmienok na iné pôsobiská. Zánik domácich vedeckých kolektívov, naruší sa personálna a technická infraštruktúra, čo ide ruka v ruke s týmto a výskumu a jej využívanie. Čiže môžme povedať, že povedané ľudovo na jednej strane áno, do rozpočtu nám príde viacej prostriedkov zo Slovenskej republiky, ale zase nejaká časť je odčerpaná kvôli eurofondom a vo finále rozpočet rezortu školstva medziročne klesá takmer o 70 miliónov eur je to 69,8 milióna. Čiže vážený pán minister, uviedla som niekoľko oblastí, v ktorých je pripravený návrh štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky podľa môjho názoru, ale taktiež podľa názoru mojich kolegov...
===== ... rozpočet rezortu školstva medziročne klesá takmer o 70 miliónov eur, je to 69.8 milióna. Čiže vážený pán minister, uviedla som niekoľko oblastí v ktorých je pripravený návrh štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstve, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa môjho názoru ale taktiež podľa názoru mojich kolegov pedagógov neakceptovateľný, preto sa nemôžem s nim stotožniť čo sa týka tejto kapitoly školstva a zahlasovať za jeho schválenie. Ja ako aj moji kolegovia z hnutia podporujeme oprávnené požiadavky zamestnancov v školstve, vede a výskume a preto vás žiadame, aby ste im podľa možností venovali v oveľa väčšej miere a vyšli v oveľa väčšej miere v ústrety. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 10. 2017 18:32 - 18:37 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, teda vlastníkov bytov, ktorým tieto byty boli pridelené v rámci rehabilitácií a reštitúcií, a zároveň v podstate cieľom tohto zákona je odstrániť aspoň čiastočne krivdy, ktoré vznikli ešte pred rokom ’89 a v istej podobe pretrvávajú až dodnes. Súčasný platný zákon č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších prepisov upravuje vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov, pričom do riešenia týchto vzťahov sú jednak zatiahnuté obce, ktoré sú pripravené a zároveň povinné poskytnúť nájomcom v prípade výpovede z nájmu nejakú bytovú náhradu, ako aj samotný štát, ktorý zase poskytuje obciam zo svojho rozpočtu dotácie, aby mohli nejakým spôsobom toto bremeno finančne utiahnuť.
Nazdávame sa, že mechanizmus taký, ako funguje v tejto podobe, alebo teda zákon, vytvoril síce na jednej strane skupinu ľudí, tých prenajímateľov, ktorým zmierňuje krivdu, na strane druhej vytvára novú krivdu, a síce na strane nájomcov. Keďže platný zákon zvýšilo regulované nájomné, ktoré v priebehu 6 rokov stúplo niečo o vyše 200 %, v prípade tzv. tolerovaného nájmu obce, obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať, keďže prenajímateľom musí podľa zákona platného zákona doplácať ten rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, a to do času, pokým neposkytne nájomcovi nejakú bytovú náhradu. Horúci teda zemiak drží v konečnom dôsledku zase len bežný občan, to znamená nájomca, ktorému sa zvyšujú nejaké životné náklady, a v prípade, ak je mu poskytnutá nejaká bytová náhrada, tak, naopak, vieme veľmi často, že je to veľmi skutočne beh na dlhé trate, navyše priemerná dĺžka stavebného konania, vieme, že je takisto veľmi dlhá záležitosť, takže celý problém sa len naťahuje a v konečnom dôsledku nájomca ťahá za ten kratší koniec.
Tento návrh zákona prináša skutočné riešenie vzájomných vzťahov, a síce prenajímateľ, obec, štát a nájomca samotný, a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a v prospech všetkých zainteresovaných strán. Kľúčovými prínosmi nášho zákona sú zavedenie finančnej náhrady, čo, mimochodom, a to je veľmi dôležitý fakt, na ktorý by som chcela upozorniť, ako sme sa dozvedeli z občianskeho združenia, žiada viacej ako 80% nájomcov, ktorých sa tento problém dotýka.
Ďalej súčasťou nami predkladaného zákona je taktiež princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančným, finančnou náhradou, taktiež je to spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie uvedených finančných náhrad. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, resp. rozpočet verejnej správy, keďže riešenie formou finančnej náhrady je vyčíslené na 46 648 000 eur, a je to oveľa lacnejšie ako riešenie formou výstavby náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú 70 mil. eur.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda v mene nájomcov, občianskeho združenia Právo na bývanie, na ktorých sú doposiaľ vytvárané majetkové krivdy, požiadať o podporu tohto návrhu zákona, čím by sme nejakým spôsobom spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené zo strany štátu v rámci spomínaných rehabilitácií alebo reštitúcií.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 6. 2017 18:06 - 18:07 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem pani kolegyni Gaborčákovej a pánu kolegovi Gröhlingovi za podporu a vyjadrenie ich stanoviska. Na otázku vás, pán kolega Petrák, predmetný údaj 25-tisíc nájdete v materiáli z medzirezortného pripomienkovania. Tam ho nájdete. A pokiaľ ide o iné údaje, všetky údaje, ktoré uvádzam, som si overila. Spravidla v mojich prejavoch nepostavím údaje na vode. Vždycky si to overím, aby to, s čím operujem, malo nejaké reálne ratio. A to, že tie moje prejavy alebo prejavy iné, ktoré sa týkajú školstva, sú emotívne, vychádzajú z holej skutočnosti a síce, že školstvo máme v situácii a v stave, v akom je, a ľudia, ktorí v ňom pracujú, či už priamo alebo nepriamo, sú znechutení a ich reakcie potom majú tento emotívny charakter. Čiže nie je to snaha o senzáciu a už vonkoncom nie populizmus. Je to proste prezentovanie holých faktov, s ktorými keď pracujete v dennodennom živote, spôsobuje, že možno tí ľudia reagujú emocionálne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 6. 2017 17:48 - 18:01 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako pedagóg, ktorý niekoľko rokov už pôsobí v oblasti školstva, vyjadrila k vládou predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Ako vieme po preštudovaní predmetných materiálov, predkladateľ si dal za cieľ zaviesť spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov. Okrem iného zistíme, že predložený návrh zákona by mal upravovať najmä: výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov, veľmi dôležitý bod, poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci tých dotácií a rozvojových projektov. Ďalej je to dôležitý bod - poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka, poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách - tomu sa taktiež plánujem trošku viac povenovať - administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov a v neposlednom rade i také záležitosti ako ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania. Rozdeľovanie týchto podielových daní obciam na stravovanie žiakov je tiež jeden z bodov, ktorý je zaujímavý.
Dávam do pozornosti, že už v procese prípravy predmetného návrhu zákona bolo uplatnených až 210 pripomienok, z toho až 109 zásadných, ktoré mali charakter zásadný. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol návrh zákona predložený s 56 zásadnými rozpormi, ktoré uplatnili odborníci v oblasti školstva, v ktorých združujú rôzne profesné organizácie. Za niektoré spomeniem napríklad Nové školské odbory, Slovenská komora učiteľov, s ktorými som bola aj v kontakte, Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Združenie katolíckych škôl Slovenska, Združenie základných škôl a tak ďalej. Aj toto, tento fakt svedčí o tom, v akej kvalite vláda predkladala, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tak významný zákon, ktorým je zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Chcem len pripomenúť, že v oblasti školstva, keď trošku zalovíme v pamäti, si vláda neplní svoje takpovediac domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem: "Vláda konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny", na čom sa zhodneme, "a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016", v národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania v podobe, v akej už máme možnosť poznať, ktorý bude teda obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, a to od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a samozrejme vysokoškolské vzdelávanie.
Ďalej stojí za zmienku aj ďalší citát, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto príspevku a k reagovaniu: "Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačne črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade, okrem iného, prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov, čo spomíname pri každej príležitosti z rôznych strán. A to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva."
Toto všetko uvádzam preto, lebo si myslím, že súčasná vláda ani po vyše roku svojho fungovania neprináša nové systémové - a chcem zdôrazniť slovíčko "systémové" - riešenia, ktoré by napĺňali strategické ciele Slovenskej republiky v oblasti školstva, ako ho nám predložila, alebo teda ako, ale predložila nám len záplatu, ktorou chce riešiť zlý súčasný stav.
V tejto súvislosti, keď si trošku zalovím v pamäti, som na marcovej alebo aprílovej schôdzi predkladala zákon, ktorý sa týkal školských uniforiem a, čo je ešte dôležitejšie, logopédov a tam jeden z postrehov od mojich kolegov bol, že načo predkladáme zákon, ktorý parciálne rieši nejaký problém, keď toto jedného dňa bude v akomsi balíku systémových zmien, ktoré budú prezentované v národnom programe rozvoja vzdelávania? Ja som vtedy odpovedala na to tak, že jednoducho žijem tu a teraz a snažím sa riešiť problémy, ktorými žijem ja, žijú ľudia v mojom okolí, žijú ľudia tohto štátu. Takže preto to parciálne riešenie, aspoň kde-tu niečo vybrať a skvalitniť tým ľuďom život. A to je presne to, čo som spomenula práve pred chvíľkou, že máme tendenciu alebo víziu robiť systémové zmeny, tie sa však zatiaľ nedaria. Robíme teda parciálne, tak ako to vidíme teraz a ja ako opozičný poslanec, keď sa snažím tiež parciálne skvalitniť ľuďom život v oblasti školstva, tak zistím, že i keď je to nápad dobrý, ako mi bolo povedané, žiaľ, neuskutoční sa, resp. nezahlasujeme zaň.
Myslím si, že je naozaj nutné zabezpečiť dostatočné finančné krytie na prevádzku základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré odborníci odhadujú na úrovni 6 % HDP. Zastávam názor, že zvýšenie kvality vzdelávania bez splnenia tejto požiadavky nie je reálne a ani možné. Ide o nutný krok k uskutočneniu pripravovanej reformy. Aj výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v oblasti školstva z roku 2015 svedčia o tom, že do škôl by malo smerovať, samozrejme, ako všetci vieme, viac peňazí. Z kontroly tiež vyplýva, že systém financovania škôl a školských zariadení je treba zjednodušiť, stransparentniť a hlavne finančne posilniť. Ja osobne by som prízvukovala najmä to zjednodušenie a finančné posilnenie. Normatív musí zohľadňovať všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré musia školy plniť alebo splniť.
Odporúčam osobne prehodnotiť aj financovanie škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom ministerstva školstva, pretože prostriedky pre rezort školstva po schválení v štátnom rozpočte majú končiť na ministerstve školstva a nie sa presúvať cez ministerstvo vnútra, ktoré nemá príslušné kompetencie na riadenie školstva. Nazdávam sa, že ušetrené finančné prostriedky škôl pod ministerstvom vnútra sa už do školstva nevrátia.
Zo správy Slovenskej komory učiteľov o výsledkoch prieskumu zameraného na zmapovanie situácie ohľadom financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie vyplýva, že jeho súčasnou situáciou financovania škôl a školských zariadení cez originálne kompetencie je nespokojných až 73 % riaditeľov, čo je 1 012. Až 84 % naproti tomu riaditeľov škôl a školských zariadení financovaných cez originálne kompetencie je za to, aby boli tieto financované cez prenesené kompetencie. To znamená, že priamo z ministerstva školstva.
Samosprávy nie sú povinné dať celý normatív na žiaka škole a školskému zariadeniu. Tento normatív, ktorý určuje štát, je pre zriaďovateľov len orientačný. Podmienky k získavaniu financií nie sú pre všetky školy rovnaké, aj keď majú na ne spravodlivý nárok. Na systém financovania, v ktorom má zriaďovateľ možnosť ukrajovať si z balíka peňazí bez transparentných kritérií, v konečnom dôsledku doplácajú naše deti a mládež. Dochádza k znevýhodňovaniu v odmeňovaní 25-tisíc zamestnancov školstva v pôsobnosti samospráv.
Taktiež sa prihováram za to, aby bolo v zákone zabezpečené zvyšovanie kapacít materských škôl. To je téma, ktorú vnímam obzvlášť citlivo. To znamená, že otváranie nových tried tak, aby každé dieťa od troch rokov života sa mohlo vzdelávať, ak o to teda rodina prejaví záujem. Čiže toto je vec, ktorú si myslím, že každé dieťa má mať rovnakú príležitosť na vzdelávanie. V opačnom prípade sa znižujú jeho šance na včasnú diagnostiku, prípadne prípadných výchovno-vzdelávacích problémov a ich potrebnú intervenciu, čoho dôsledkom je školské zlyhávanie a napokon znížená uplatniteľnosť na trhu práce.
Dofinancovaním materských škôl by sme mohli riešiť aj zamestnávanie ďalších profesií, ktoré sa starajú o zdravý vývin dieťaťa, napríklad logopéda, okrem iného. V zákone je potrebné riešiť aj finančné krytie pre zamestnanie odborných zamestnancov a asistentov učiteľa v školách. To sú tí tzv. špeciálni pedagógovia, psychológovia, logopédi, sociálni pedagógovia, liečební pedagógovia a asistenti učiteľov pre deti so špeciálnymi potrebami. Taktiež je potrebné riešiť nadaných žiakov. Preto navrhujem, aby nebola zo zákona vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa a pre žiakov s nadaním. Títo žiaci potrebujú pri rozvoji individuálneho potenciálu podobne individualizovanú podporu, ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
V návrhu zákona absentuje riešenie tzv. dopravného pre žiaka, to už môj predrečník spomínal, ktorý navštevuje súkromnú školu. Dieťa, ktoré navštevuje, alebo teda ten žiak, ktorý navštevuje súkromnú školu, ak sa z verejných prostriedkov prispieva na dopravné žiaka verejnej alebo cirkevnej školy, ktorý rieši situáciu tak, že v obci, kde má trvalý pobyt, nie je zriadená škola, žiadna škola, môže byť najbližšou voľbou aj súkromná škola. Podľa môjho názoru nie je preto možné znevýhodňovať žiaka pri výbere najbližšej dostupnej školy odopretím príspevku na dopravu takéhoto žiaka, ak si vyberie súkromnú školu, pretože aj rodičia takéhoto žiaka platia dane rovnako, ako rodičia ostatných detí.
Ďalej chcem poukázať na nesystémovú zmenu, ktorá sa týka zrušenia účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Ministerstvo školstva pôvodne predložilo návrh, v ktorom sa účelová viazanosť mala rozšíriť na všetky deti navštevujúce materské školy. V súčasnosti sa účelovo viaže príspevok od štátu len na predškolákov tak, aby mohol byť použitý výlučne na učebné pomôcky, didaktickú techniku, exkurzie, spotrebný materiál na výchovu, vzdelávanie a podobne.
Podľa mojich informácií je väčšina riaditeľov materských škôl za ponechanie účelovej viazanosti príspevku. Toto je zase reakcia od ľudí, ktorí ma oslovili s rôznymi pripomienkami. S možnosťou financovať z príspevku napríklad kúrenie a podobne hrozí, že všetky finančné prostriedky, ktoré z príspevku boli pôvodne využívané na bežnú prevádzku, ako na učebné pomôcky a podobne, nebudú mať v rozpočte nič. Deti tým prídu o kvalitné alebo kvalitatívne, to nazvime, zabezpečenie predškolskej prípravy a rozvíjanie predpokladov pre školskú pripravenosť, čo je základom pre úspešný štart do ďalšieho vzdelávania. V prípade schválenia zmeny sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania v materských školách môže stať úplne závislé od podpory rodičov a pedagógov. Vládna úprava zákona môže preto byť v rozpore s ústavným právom detí na rovný prístup k vzdelaniu, ktoré má štát garantovať a nie ponechať na dobrú vôľu zriaďovateľov. V mojom vystúpení som teda poukázala na niekoľko, alebo teda možno z niekoho pohľadu na množstvo systémových nedostatkov v oblasti školstva, ako aj na nedostatky, ktoré predkladaný zákon má a z vyššie uvedených dôvodov preto ja, ako aj moji kolegovia z hnutia SME RODINA predmetný zákon v danej forme nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 5. 2017 17:21 - 17:21 hod.

Adriana Pčolinská
Ďakujem pánu kolegovi Kresákovi za podporné stanovisko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 5. 2017 17:15 - 17:18 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa stručne aj ja ako spolupredkladateľka tohto návrhu vyjadrila k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ako už pán poslanec Štarchoň vo svojom úvodnom vystúpení uviedol, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť odvolávanie členov disciplinárnych komisií neverejných škôl a fakúlt, teda verejných vysokých škôl, ako aj rozširuje možnosti vysokých škôl udeľovať absolventom magisterského štúdia alebo študijného programu ďalšie akademické tituly. K predloženiu tohto návrhu zákona nás viedli praktické skúsenosti, v prvom rade praktické skúsenosti. Máme za to, že ak môže rektor, resp. dekan konkrétnej vysokej školy vymenovať členov disciplinárnych komisií, tak by mal zároveň mať možnosť týchto členov po predchádzajúcom súhlase akademického senátu aj odvolať.
V súvislosti s druhým bodom, a síce s vysokoškolskými titulmi, s kolegami z nášho hnutia navrhujeme, aby aj slovenské vysoké školy mohli rozšíriť svoju ponuku študijných programov, pri ktorých by ich absolventi, pokiaľ by výučba bola prebiehala v inom, výlučne v inom ako štátnom jazyku, mohli získať akademické tituly LL.M. - Master Of Laws, MBA - Master of Business Admistration alebo MPH - Master of Public Health a nemuseli sa tak spoliehať len na spoluprácu so zahraničnými subjektmi a aj to len v rámci ďalšieho vzdelávania, tak ako je tomu doposiaľ. Navyše by sa zatraktívnila aj možnosť štúdia, pre potenciálnych uchádzačov o štúdium zo zahraničia, pre ktorých by sa za štandardných okolností, okolností tituly magister alebo inžinier boli teda menej atraktívnymi.
Predkladaný návrh zákona môže byť alebo môže mať podľa môjho názoru aj multiplikačný efekt, pretože vysoké školy môžu získať ďalšie finančné prostriedky a zároveň ich to bude motivovať zamestnať jazykovo zdatných pedagógov, ktorí potom budú následne schopní publikovať v relevantných vedeckých časopisoch, čo v súčasnosti je tiež dôležitá, dôležité kritérium, ktoré sa snažíme nejakým spôsobom napĺňať a zvyšovať. Zároveň by akreditačná komisia mohla mať dosah na udeľovanie takýchto titulov a mohla by garantovať vyššiu úroveň kvality ako dnes, keď je možné získať tieto tituly prostredníctvom rôznych vzdelávacích inštitúcií pôsobiacich na slovenskom trhu, a to aj za pár tisíc eur za jeden rok bez toho, aby študent čo i len prišiel na výučbu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, verím teda, že vás naša novela vysokoškolského zákona oslovila a že tieto nami predkladané praktické návrhy na jeho doplnenie svojím hlasovaním podporíte.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5. 4. 2017 16:00 - 16:09 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem pánu kolegovi Žarnayovi za veľmi kultivovaný prejav. Vďaka.
A teraz niekoľko faktov čisto vo faktickej rovine. Ja predmetný zákon predkladám tu a teraz, predtým, ako je navrhovaná reforma školstva, hej. Čiže ja veľmi držím pánu ministrovi školstva palce, aby to, čo v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania má, mu aspoň z polovice vyšlo. Ak to vyjde, bude to fajn. Len ja žijem prítomnosťou a chcem pomáhať ľuďom. Žijem v reálnom svete, počúvam ich, niečo sa dotýka bezprostredne mňa, niečím ma niekto dotazuje, pretože sme tu preto, aby sme pre tých ľudí robili a pomáhali im. A to je výsledok toho, ako ten zákon vyzerá. Hej, že komunikujem, bavím sa a chcem pomáhať. Takže vecne k tým jednotlivým bodom, ktoré ma tak zaujali najviac.
Logopédi. Nie je celkom pravda, že... Áno, logopéd má fungovať na individuálnej báze pri práci s konkrétnym dieťaťom, ale nie je pravda, že externé návštevy logopéda sú efektívnejšie, a už vonkoncom nešetria prostriedky. Ja vám hneď vysvetlím prečo. Keď máte nejaké zariadenie, ktoré navštevujete, ktoré je zamerané na diagnostiku a následnú prácu a rozvíjanie a odstraňovanie prípadných problémov konkrétneho dieťaťa, tak vás spravidla pošlú do nejakého zariadenia, kde je to spoplatnené. Jedna návšteva stojí okolo 20 euro, pričom tie termíny sú tak zúfalo vybookované alebo vyplnené, že máte možnosť navštevovať takéto zariadenie, to mám osobnú skúsenosť a nielen ja, v časovom horizonte približne raz za dva týždne. Ergo efektívnosť práce logopéda je nulová, hej. To dieťa vykazuje nulový posun dopredu, pretože takto by logopéd nemal s dieťaťom pracovať, ktorý má nejaký problém, nehovoriac o tom, že je to záťaž pre peňaženku rodiča. Vy ste povedali, že je to teda záťaž pre rozpočet.
Ale teraz bavme sa o tom, chceme pomáhať ľuďom, rodičom? Ja som si istá, že keď chceme pomáhať, že tie prostriedky sa nájdu z toho rozpočtu. Možno by bolo dobré ušetriť niekde inde alebo rozhadzovať tie peniaze niekde inde a dať to tomu, aby to školské zariadenie malo to prostriedky a mohlo zamestnať logopéda. Mne sa podarilo prostredníctvom mojich kontaktov z predchádzajúceho zamestnania, keďže dcérka navštevuje súkromné zariadenie, takéhoto logopéda zamestnať a oni sú tam nesmierne šťastní a vďační za to, že ho majú. Ako to vyzerá? No ja vám poviem, ako to vyzerá.
Škôlka má logopéda, dcérka pracuje s logopédom na dennej báze, dennodenne v prirodzenom prostredí. Čiže ja nemusím raz za dva, nemusím, ja s radosťou budem chodiť, pretože je to moje dieťa, ktoré milujem, ale ja nechodím raz za dva týždne niekam, kde mi to ešte spoplatnia dvadsiatimi eurami, ale ten logopéd funguje na dennej báze v tej škôlke, je tam zamestnaný a pracuje individuálne s tými detičkami, podotýkam, že ich je hneď niekoľko, a oni vykazujú nenormálny alebo neuveriteľný progres, hej. Čiže je to fantastická vec, a práve preto to bol taký popud, to nie, že som si vymyslela nejakú tému, ktorú chcem teraz tuná zahrať. Ale je to naozaj to, čo môžme tým ľuďom pomôcť. A keď som sa začala baviť s rodičmi, s odborníkmi, tak som zistila, že je vysoký počet detí, ktoré tieto problémy majú a potrebujú logopéda. Samozrejme, to už sa potom bavíme aj o tom, že pedagogická fakulta by mohla vychovávať alebo mať viacej odchovancov z oboru logopédia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže myslím si, že chcem pomôcť ľuďom, chcem ich odbremeniť, odbremeniť od finančných výdavkov. A čo je najdôležitejšie, chcem, aby deti, ktoré majú problémy logopedického charakteru, tá škála tej, tých problémov je neuveriteľne široká, aby boli odstránené takto. Myslím si, že je to dobrý nápad a že naozaj mnoho ľudí by to ocenilo. A vychádzam nielen z toho, čo je moje bezprostredné okolie, kde žijem, kde sa pohybujem, ale to sú dotazy z celého Slovenska. Takže myslím si, že je to fajn nápad.
Téma školské uniformy. Tých výhod je niekoľko. Viete, keď niečo uvediete do života alebo prídete s nejakým nápadom, tak A, samozrejme, hneď spustí B. Akcia - reakcia. Ja chápem, že mnoho ľudí a zase raz mám dobré odozvy k tomu, čiže nemám pocit, že by som predkladala niečo, čo by bolo v nejakom príkrom rozpore s drvivou väčšinou populácie, ich názorov na túto tému. Myslím si, že títo ľudia vnímajú toto pozitívne, pretože povedzme si na rovinu, aké sú deti. Deti veľmi citlivo vnímajú rozdiely sociálneho charakteru medzi sebou a oni si nič nedarujú, hej. Poukazujú na to, ty máš lepšie, ty máš horšie. Povedzme si na rovinu, tieto uniformy dokážu minimálne z 90 % tieto rozdiely potrieť. Áno, vy použijete, alebo teda niekto môže použiť protiargument: a telefóny a ja neviem čo. Patria telefóny mobilné do školy? To je zasa ďalšia vec. To by mohla byť vlastne téma na ďalší zákon. Myslím si, že nie, hej.
A v konečnom dôsledku, ako fungujeme aj my dospelí v dennodennom živote. Keď niekoho stretnete, ako ho vnímate? Prvá vec, či chcem alebo nie, šaty robia človeka, tak si všimnete, ako je zaodetý, a už to vytára nejaký dojem o tom človeku, asi čo robí, odkiaľ je a tak ďalej a tak ďalej, či o seba dbá, nedbá, ja neviem čo. To, či má také okuliare vo vlasoch alebo či telefonuje z takého telefónu, to je už podružná záležitosť. A u detí by to malo platiť dvojnásobne. A argument typu, že tým potláčame alebo potierame nejakú individualitu alebo identitu dieťaťa, no tak je škola o tom, že sa idem predvádzať, ako som oblečená? Radšej nech tú identitu, inovatívnosť a kreativitu a prezentovanie vlastnej osobnosti pretavia do projektov, práce v škole na hodinách, aktivity a tak ďalej a tak ďalej. Nech to neni o oblečení. Lebo potom ideme po veľmi povrchnom, a nie dobrom, dobrom, dobrej, povedala by som, ceste, nehovoriac o tom, že nie každý rodič môže si dovoliť to, aby to dieťa odel tak, ako ono si to želá, hej.
Pokiaľ ide o tie peniaze, tam tiež je to celkom zaujímavý moment, ak by som si dovolila vyvrátiť vaše pochybnosti. Tie sumy, ony lavírujú, sú rôzne. Závisí to od toho, aký zdroj. Ja som si študovala množstvo tých prípadov, alebo teda tých možností, odkiaľ tieto uniformy je možné si zadovážiť. A tie sumy sú, keď začnem najvyššou, povedzme 200 na tú sadu, ako to tu bolo spomínané, ale našla som aj konkrétne zo života príklad, kedy tá pani učiteľka hovorila, že deti majú dve sady, elegantnú a športovú verziu, pričom pre dievčatá je to 47 eur komplet a pre chlapcov to vychádza 50 eur aj nejaké centy, hej. A zoberme si fakt, že to dieťa v prvom rade navštevuje päť dní v týždni školu, hej, čiže potrebuje. Aj na tie krúžky môže ísť v tej uniforme, hej. A potom už tá záležitosť víkendového charakteru, tak, samozrejme, nemôžu tie deti chodiť nahé, to je jasné, ale aj v konečnom dôsledku ušetríte tie prostriedky, pretože máte menšie výdavky na to civilné iné oblečenie. Takže to je tiež, si myslím, že zásadný moment.
A zase raz budem apelovať, tak ako analogicky pri tom predchádzajúcom bode, že logopédi, hej, tie finančné záležitosti, že či chceme zaťažiť peňaženku rodiča alebo štátu. Tak ja razím tú teóriu, že radšej zaťažme ten štát, pretože tie peniaze sú, len ich treba chcieť hľadať a použiť na to správne.
Pokiaľ ide o uniformy, tak pri Vranove nad Topľou je fabrika Slovtex, pokiaľ si dobre pamätám, a táto fabrika momentálne nevykazuje žiadnu aktivitu a máme tam aj strednú odbornú školu textilnú. Tak čo keby táto fabrika povedzme šila uniformy pre tieto školy, ktoré prejavia záujem o školské uniformy. Tým pádom zamestnáme slovenských občanov. Nikto nebude môcť použiť populistický argument, že komu zase raz dáme zarobiť, pretože toto nie je cieľom predkladaného návrhu zákona. Čiže pomôžeme občanom v Slovenskej republike, pomôžeme tým deťom, odstránime nejaké sociálne rozdiely, deti budú cítiť príslušnosť k škole a tak ďalej, ja to teraz nebudem znova opakovať. A myslím si, že v konečnom dôsledku, si dovolím tvrdiť, ušetríme aj peňaženku tých rodičov, nehovoriac o tom, že sú tam aj pragmatické aspekty, že človek je odbremenený od toho, že čo si obliecť, a ten rodič, čo tomu dieťaťu obliecť v ten-ktorý deň a podobne. Takže znova opakujem, myslím si, že tento zákon v prvom rade si kladie za cieľ pomôcť ľuďom, pomáhať občanom Slovenskej republiky.
A pokiaľ ide o ten tretí bod, tam len veľmi stručne sa budem opakovať, že prečo to posúvame. Pretože ľudia to tak cítia, majú túto potrebu, dotazovali ma s touto požiadavkou či by sa to dalo nejako aspoň riešiť do doby, kedy sa bude daná problematika riešiť komplexne. A ja na túto tému dokážem len zopakovať to, čo som už povedala, že môj zákon je predkladaný tu a teraz a nerieši, nie je to komplexná reforma školstva v zmysle, tak ako to predkladá pán minister školstva, v nejakom časovom horizonte v rámci Národného rozvoja výchovy a vzdelávania, čiže ako komplexný dokument. Takže je to len niečo, čo rieši problém občanov tu a teraz. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.
Skryt prepis