Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

9.5.2019 o 15:33 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 16:24 - 16:26 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega, vyslovili ste veľa vecí, ja sa zastavím iba pri dvoch, a to sú kredity a celý proces. Myslím si, že keby sa vydiskutovali tieto veci, tak nemuselo prísť ani k týmto debatám a ten zákon sa mohol prijať naozaj všeobecným konsenzom naprieč všetkými organizáciami.
Iba si pripomeňme to, ako sa tvoril, že od 2017, kedy sa tvoril, a že v júli 2018 bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie, kde bolo, ak sa nemýlim, cez 600 pripomienok a na základe toho potom bol prepracovaný tento návrh zákona naozaj vo veľkom rozsahu a opätovne nebol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, čo - povedzme si pravdu - je aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, ktoré hovoria o tom, že keď návrh zákona sa podstatne zmení podľa výsledkov toho pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie a tam sa mohli vydiskutovať všetky tieto drobnosti a veci, ktoré naozaj všetkých trápia. Tam sme sa mohli porozprávať o kreditoch a akým spôsobom tie kredity pretavíme do základných platov, akoby sa mohli zvýšiť základné platy, aby kreditové vzdelávanie už v tej forme, ako ju poznáme teraz, už nemuseli vôbec existovať a naozaj sme mohli dôverovať učiteľom tým, že budú plnohodnotne zaplatení a že sa budú vzdelávať iba z vlastného podnetu preto, že potrebujú, a nebudeme ich stále nútiť do toho, že zvýšte si platy, alebo poďte sa vzdelávať a zvýšite si platy, lebo všetky tie priamo riadené organizácie, ktoré fungujú tak, ako fungujú, vieme, ako zvyšujú tú kvalifikáciu alebo kvalitu vzdelávania jednotlivých učiteľov.
Takže keby sme tento proces reálne dodržali, tak ako zákon by sa mal tvoriť, tak ako by mohli byť v rámci medzirezortných pripomienkových konaní, tam sme to mohli mať vyštrngané, potom sme vôbec nemuseli diskutovať o tom, či tento návrh prijať, alebo ho neprijať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 16:03 - 16:05 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pán kolega, ďakujem. Ja si stále kladiem iba jednu otázku, ktorú ste hovorili aj vy, že kto je spokojný s týmto návrhom zákona. Myslím si, že iba ministerstvo, pretože tá petícia, ktorá stále koluje po internete, kde už je viac ako 20-tisíc ľudí podpísaných, tak to sú tí ľudia, ktorých sa to reálne bude týkať, a tí sú reálne nespokojní s týmto návrhom zákona.
My sa môžme stále rozprávať, tak ako to bolo počas druhého čítania, že aké sú tam problémy. Tento návrh zákona reálne predpokladá zvýšenie výdavkov z rozpočtov miest a obcí. A tieto výdavky nie sú kryté a nie sú kryté ani v rámci rozpočtu verejnej správy.
Ďalšia vec je tam, že splnomocňuje ministerstvo na vydanie etického kódexu pedagogického odborného zamestnanca. My ten etický kódex reálne ešte nemáme, my ideme niečo schvaľovať v zákone, ale my ten etický kódex nemáme. A ja som ešte nezažil, aby ministerstvo vymáhalo nejaký etický kódex. Toto vždy robia stavovské organizácie a tak by to malo byť.
Tak ako si aj ty spomínal, vznikajú tam množstvo, množstvo ďalších kategórií, podkategórií a kariérových pozícií.
Možno ešte spomeňme jednu vec, ktorá v tomto návrhu zákona alebo v tomto zákone predkladá, že organizácie riadené ministerstvom budú môcť poskytovať kvalifikačné vzdelávanie. Čo znamená, ako keby sa tá kompetencia odoberala vysokým školám. Tak ja neviem, že kto teraz to vzdelávanie robí lepšie, že či to robí lepšie vysoké školy, alebo to robia lepšie priamo riadené organizácie, keďže vieme, aký je stav vzdelávania alebo aká je kvalita vzdelávania v rámci kreditových príplatkov.
A tu už sme znova pri tých kreditových príplatkoch, že reálne my prídeme k tomu, že bude podnet na Ústavný súd, keď prelomíte veto prezidenta, a Ústavný súd nebude mať inú možnosť, ako rozhodnúť to, že narúšate právnu istotu a narúšate jednotlivé právne istoty ľudí, ktorí nadobudli kreditové vzdelávanie a tieto príplatky od roku 2012, kedy neboli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.5.2019 15:33 - 15:42 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som sa teda vyjadril k výhradám pána prezidenta a k tomuto zákonu o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, hlavne k tomu jednému vyjadreniu alebo k tej jednej výhrade ohľadom súladu s právnym predpisom a poriadkom, čo sa týka Ústavného súdu. Aby sme si najskôr vysvetlili, že v čom sa týka tá jedna z tých mnohých výhrad, ktoré pán prezident má, a týka sa kreditového vzdelávania.
Kreditové vzdelávanie vzniklo nato, aby učitelia si zvýšili plat, pretože vtedy nebola politická vôľa, aby to bolo celoplošne, ale bola nejaká vôľa, aby sa učiteľom zvýšil plat, tak sa vymyslelo takéto kreditové vzdelávanie, kde na základe nejakých vzdelávacích modulov učitelia získavali kredity a tieto kredity mohli potom pretaviť do 6- a 12-percentného zvyšovania platov. Takto to začalo fungovať a až v roku a až k 1. 1. 2012 rozhodnutím aj tohto pléna sa zrušilo obmedzenie pôsobenia alebo trvania doby platnosti kreditov. Takže od 2012 učitelia boli v dobrej viere, že si robia kreditové vzdelávanie tak, že bude trvať počas celý ich profesný život. Teda robili si ho v nejakej právnej istote, že budú môcť využívať výdobytky tohto vzdelávania tým, že dostanú 6- alebo 12-percentné zvýšenie platov cez tieto kredity.
Týmto zákonom, ktorý sa prijal a pán prezident ho naspäť vrátil, ale hovorí zákon, že tieto kredity budú platiť do 31. 9. 2026. To znamená, že to právo im vlastne bolo odoberané. My si môžme povedať teda, že pán prezident, môžme si teda prečítať, že aj čo pán prezident v rámci tohto hovorí. A on hovorí, že vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršieho vydaného právneho predpisu. Tiež hovorí, že do vyplácania kreditového príplatku do 31. augusta 2026, tak ako to bolo prijaté v tom zákone, zákonodarca týmto zákonom teda zasiahol už do priznaných a nadobudnutých práv pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Tieto práva však sú zaručené na základe princípu ochrany nadobudnutých práv, a to tým, že boli určené od roku 2012 na dobu neobmedzenú.
Ak to v jednoduchosti chceme prerozprávať, tak pán prezident hovorí to, že nikomu nemôžme odobrať nadobudnuté práva, ktoré niekto získal v dobrej viere a právnej istote, bez toho, že by mu bolo oboznámené to, že tieto práva môžu byť nejakým spôsobom narušené, alebo bez toho, že by tam bola nejaká kompenzácia odobratia, v rámci odobratia týchto práv, teda v rámci odobratia tohto príspevku.
My si môžme povedať, že pán prezident, že to je nejaký jeho názor alebo nejaký jeho výklad, alebo niečo podobné, ale on hovorí na základe nálezu Ústavného súdu a mnohí z vás majú, ako som už hovoril aj na výbore, historickú pamäť, takže si určite budú pamätať nález Ústavného súdu z roku 2005. V roku 2005 Ústavný súd reálne sa zaoberal presne touto istou problematikou, a to je nesúlad označení ustanovení zákona o sociálnom poistení a hlavne je v retroaktivite, a keď si nalistujeme odôvodnenie v rámci tohto ústavného nálezu, alebo nálezu Ústavného súdu, ktorý sa, samozrejme, týkal vyplácania invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku ešte za exministra pána Kaníka, ktorý vtedy odobral toto vyplácanie dôchodku, tak jasne Ústavný súd vám hovorí, že keď poberateľ invalidného dôchodku očakával preskúmanie trvania invalidity, pretože mal určenú nejakú konkrétnu lekársku prehliadku za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy s lehotou jej uskutočnenia po danom dátume, to znamená, že mu narušujete, a je rozdiel, keď kontrolná lekárska prehliadka za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy nebola určená, teda poberateľ príslušného invalidného dôchodku s ňou ani reálne nepočítal. A to je presne ten istý modul, ktorý sa deje aj s vyplácaním kreditových príplatkov.
A Ústavný súd jasne hovorí, že vstup do existujúcich právnych vzťahov zavedením preskúmania invalidity, trvania invalidity podľa tých nových prísnejších kritérií je reálne zasiahnutie do práv, ktoré získal daný občan. Z toho dôvodu Ústavný súd aj vyslovil nesúlad tohto ustanovenia s čl. 1. My si môžme povedať, že Ústavný súd rozhodol na základe tohto.
Ja ešte takú veľmi vtipnú poznámku k tomu dám, že možno sa treba pozrieť, kto bol z tých 35 poslancov, ktorí podávali tento podnet na Ústavný súd, a niektorých z nich nájdeme aj v tomto pléne ešte a v tomto roku. Takže vtedy v 2008 podali na Ústavný súd to, že nemôžu byť odoberané práva, a teraz reálne ideme prelomiť veto prezidenta, alebo vy idete, predpokladám, prelomiť veto prezidenta s tým, že tieto práva môžu byť teda odobraté.
Aj na základe toho rozhodnutia z daného roku, rozhodnutia Ústavného súdu, naozaj pani exministerka Tomanová musela spätne vyplácať jednotlivé dávky, invalidné, v objeme asi 900 mil. alebo až 1 mld., pretože boli narušené reálne tieto práva daných občanov.
Myslím si, že, alebo vyslovím to takto, že ak prelomíte veto prezidenta, tak ja sa budem snažiť získať podporu 30 poslancov, aby sme tento zákon a túto problematiku reálne dali ako podnet na Ústavný súd, a myslím si, že aj na základe toho spätného rozhodnutia, ktoré už Ústavný súd má, na základe toho nálezu, tak reálne tieto kreditové príplatky budú musieť pokračovať a budú musieť byť v platnosti.
My máme dostatočný čas, pretože je to až do roku 2026, predpokladám, že Ústavný súd dovtedy rozhodne, tým dávam iba najavo, že prídeme k tomu, že v roku 2026 alebo možno skôr, ak rozhodne Ústavný súd, budeme reálne musieť zmeniť kompletne celý systém vyplácania mzdy pedagogickým a odborným pracovníkom, pretože toto bude nejakým spôsobom narušené.
Ja som už aj v tom prvom, aj v druhom čítaní vyslovoval, že tieto kreditové príplatky by mali byť pretavené do základného platu učiteľov, čím by sa nejakým spôsobom vynahradilo vlastne to, že im budú odobraté a že budú musieť si urobiť nanovo kreditové vzdelávanie, resp. nanovo tieto príplatky. A tiež si myslím, že ešte jednou úpravou aj na tejto schôdzi, ak teda opätovne zaradíte 9,5-percentné navyšovanie platov všetkým učiteľom, čo je zmysel vlastne navýšiť platy mladým učiteľom, ak by ste to navýšili o ďalšie 3 %, tak by sme mohli považovať, že tá kompenzácia k odobratiu kreditového systému alebo kreditového príplatku by mohla byť vysporiadaná. Je to reálne na vás.
Ja dopredu iba upozorňujem, že ak prelomíme toto veto, tak príde k tomu, že to podáme na Ústavný súd, aby Ústavný súd rozhodol, že či naozaj neodoberáme a nezasahujeme do právnej istoty jednotlivých občanov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.4.2019 16:17 - 16:18 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1389. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 11:51 - 11:53 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ja som veľmi rád, že si otvoril opätovne tému priamo riadených organizácií, lebo tieto organizácie, ktorých je sedemnásť, vo všetkých ostatných školských systémoch okolitých krajín takýchto organizácií majú jednu alebo dve, a vidím, že aké majú výsledky. My ich máme sedemnásť. Tak sa pýtam, že čo tieto organizácie robia? A tým, ako bude nastavená tá zmena v rámci kariérového príplatku a profesného rastu, tak my v podstate iba naozaj tie dvere premaľujeme a tejto organizácii dávame nejakú vidinu do budúcna, že môžu ďalej fungovať. A pre mňa, ja to budem opakovať stále, budeme zarábať na učiteľov, lebo tak, ako si doteraz zaplatili za vzdelávanie a dostali kredity, tak teraz im to zoberiete a opätovne si budú musieť zaplatiť toto vzdelávanie, aby si zvýšili plat. Preto stále budeme rozprávať, že ten kreditový príplatok ako taký by mal byť pretavený do toho základného platu a učitelia by sa mali vzdelávať sami. A naozaj tých 17 organizácií absolútne nič neprináša školskému systému, iba odčerpáva financie, ktoré sú.
A keď si rozprával ohľadom tých platov, Miro, tak naozaj ten systém toho personálneho zabezpečenia v sebe zahŕňa aj veľmi neprehľadný systém kritérií na určovanie platov, pretože budeme mať kariérový stupeň, platovú triedu, pracovnú triedu, potom budeme mať príplatky za odpracované roky, za činnosti, osobný, funkčný, kariérový, potom miera znižovania vyučovacej činnosti vedúcim zamestnancom, elokované pracoviská, atď. Tak preto stále tvrdím, že ten zákon je komplikovanejší, čo dokazuje aj ten počet tých paragrafov, ktorý výrazne zvýšil sa skoro o dvadsať, a celé to bude neprehľadné a nesystémové. Takže ten návrh zákona mal byť omnoho jednoduchší a mali sme sa omnoho výraznejšie vysporiadať s platmi učiteľov, ako je to navrhované.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 10:55 - 10:56 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ale na tomto, pán predseda, sa zhodneme. Len vy vidíte nízky plat a oceňovať učiteľov za kvalitu a ja vidím reálne odmeneného učiteľa, o ktorom nebudeme rozprávať stále, že učiteľstvo je poslanie, lebo tým budem hovoriť, že učiteľ je nejaký dobrovoľník, ktorý má skloniť hlavu a byť rád, že má nejaký plat a vy mu budete dávať za kvalitu. Ale pre mňa učiteľstvo je plnohodnotné povolanie, ktoré má byť ocenené, či už vládou, parlamentom, alebo ministerkou. Má mať ten plat adekvátny k tomu, aby vedel viesť plnohodnotný život a potom mu dávajme ešte navyše peniaze za kvalitu. A to je ten rozdiel medzi tými dvomi svetami, ktoré reprezentujeme. Ďakujeme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.4.2019 10:41 - 10:54 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi teda vyjadriť sa asi k najzávažnejšiemu zákonu, ktorý prijímame počas tohto volebného obdobia, ktorý sa dotýka množstva učiteľov.
A ja hneď na začiatok začnem asi otázkou, že kto je vlastne spokojný s týmto zákonom? Na jednej strane musím vysloviť, že spokojné je iba ministerstvo. Možno určitá časť odborárov na čele s pánom Ondekom, ale na tej druhej strane je to desiatky profesných organizácií, desiatky reprezentatívnych organizácií, množstvo vysokých škôl a hlavne v rámci petície je to viac ako dvadsaťtisíc ľudí, ktorí podpísali túto petíciu, že je nespokojné s návrhom tohto zákona a tak ako tento zákon bol reálne prijímaný a pripravovaný. A ak hovoríme tomu, že tento zákon sa bude dotýkať viac ako stotisíc ľudí a máme už dvadsaťtisíc ľudí, ktorí reálne podpísali petíciu, že je nespokojný s týmto zákonom, s priebehom a s jednotlivými opatreniami, ktoré sa tam nachádzajú, tak potom by sme sa mali zamyslieť, že niečo sa urobilo zo strany ministerstva zle.
Pani ministerka, vy ste hovorili celý ten postup a celý ten postup prípravy toho zákona ste retrospektívne zopakovali, samozrejme správne. Ten zákon bol pripravovaný ešte v 2017, potom v 2018 v siedmom mesiaci bol na pripomienkové konanie. Tam bolo cez šesťsto pripomienok. Myslím si, že cez tristo bolo zásadných. Tento zákon sa potom, samozrejme, že sa vyhodnocovali a ten zákon sa reálne prepracoval. Ale povedzme pravdu, že sa prepracoval naozaj vo veľkom rozsahu. A to je to, čo všetci tu rozporupujeme, že bol natoľko prepracovaný a natoľko zmenený, že mal byť opätovne predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Naozaj aj v rámci pravidiel legis..., alebo v rámci legislatívnych pravidiel je, že ak sa návrh zákona v podstate zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vplyvov. A toto sa reálne udialo a vy ste ten zákon proste nedali opätovne do toho medzirezortného pripomienkového konania. Poviete, že ste diskutovali s jednotlivými organizáciami. Ale znova položím otázku, že s ktorými organizáciami? Naozaj iba s tou jednou, ktorú vy ste sa rozhodli a vy ju považujete za tú relevantnú, že táto je tá správna, lebo podľa vás má najviac členov. Tak neviem, asi ste mali diskutovať aj s tými ostatnými o tých veciach, kde ste sa dohodli s touto najvýraznejšou organizáciou na nejakej zhode, mali ste to následne potom dať opätovne, aby sa k tomu vyjadrili aj tie ostatné organizácie. Lebo aj oni zastávajú nejakých učiteľov. Ak sa tu ideme tváriť, že iba organizácia, ktorá má cez päťdesiattisíc ľudí a ostatní vás nezaujímajú, tak to si myslím, že nie je správne.
Povedzme, že oproti tomu súčasnému zneniu zákona, oproti ako bol pripravený, ako je pôvodný zákon, tak tento pripravený zákon je komplikovanejší a podľa mňa je aj menej zrozumiteľnejší a v niektorých častiach naozaj je aj nesystémový. Ten pôvodný návrh alebo pôvodný zákon má 63 paragrafov, tento nový má 92 paragrafov, je tam strašne veľa rôznych podkategórií, kategórií, kariérových pozícií. O tom by sme sa mohli rozprávať veľmi dlho a budem sa pýtať, že ak vytvárame pozíciu kariérového poradcu alebo zamestnanca, že či bude mať nejaké podklady, ak tie podklady vy budete zverejňovať, tak potom načo nám bude tento zamestnanec? Pretože v tom pléne alebo v tých médiách rodičia sa dostanú k týmto informáciám. Ale tak ako kolega Jurzyca a dlhé roky, teda tri roky o tom diskutujeme, a tvrdí, že zákony by nemali byť rozširované a nemali by mať omnoho viac a viac paragrafov, ale mali by byť jednoduchšie, aby boli pochopiteľnejšie a aby reálne ten výklad bol taký, že mu porozumie každý. A nie takýmito prílepkami a rôznymi inými vecami.
Jednu vec, o ktorej sme diskutovali aj na výbore, je, že sa predpokladá zvýšenie výdavkov na jednotlivé tie opatrenia, ktoré ste tam zahrnuli. A ja som si teda našiel tú správu, ktorá bola k tomu daná. Tam je jasne napísané, že rozpočtovo nekrytý vplyv na štátny rozpočet iba v budúcom roku jeden milión šesťsto tisíc a nekrytý vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a krajov je viac ako štyri milióny. Tak vo mne to veľmi evokuje to, že vy si niečo vymyslíte a všetci ostatní to majú zaplatiť, lebo toto sme už reálne zažili iba s jednou vecou, a to sú rekreačné poukazy. Okrem toho, že vy ste rozdelili učiteľov, neviem, na základe čoho, lebo ste si povedali, že päťdesiat zamestnancov je to nosné číslo a keď ich majú viacej, tak už asi nie sú, keď ich majú menej, tak už asi nie sú učitelia, už nemajú nárok na rekreačné poukazy. Ja vám môžem povedať, že to je tisíc, že to je jedenásť percent základných škôl a 22,5 % stredných škôl, ktoré budú mať s týmto reálny problém.
Ja vám poviem fakt z Bratislavského samosprávneho kraja, kde Bratislavský samosprávny má väčšiu časť tých veľkých škôl, takže z tých päťdesiatich štyroch až dvadsaťtri škôl a zamestnanci v dvadsiatich troch školách majú nárok na rekreačné poukazy. Je to cez tritisíc zamestnancov a bude to tvoriť 404-tisíc euro ročne na tieto rekreačné poukazy. V mojom videní sveta ja by som to chcel dať všetkým, lebo keby ste, keby ste sa aspoň zaujímali o ten návrh zákona, tak tiež ste mohli vystúpiť, tiež ste mohli dať pripomienku, že keď, tak v rámci škôl to mali dostať všetci zamestnanci. Takže keby sme to dali všetkým na tej župe, tak je to cez šesťsto tisíc eur. A tieto peniaze reálne vy nedávate.
A to je presne to isté, že vy si niečo vymyslíte, ale to finančné plnenie necháte na tých zriaďovateľov a nebudete to vykrývať. Vy môžete teraz rozprávať, aj ste mediálne vyslovili, že ste požiadali ministerstvo financií, aby vyčlenilo peniaze. Aj na výbore v rámci tohto ste povedali, že budete žiadať ministerstvo financií, aby vyčlenilo peniaze. Vy ste to už mali mať vydebatované, keď prinášate tento návrh zákona. By sme nemali teraz tu diskutovať o tom, že vy budete ešte rozprávať s ministrom financií, ktorého teda nemáme, ani nevieme, že kto a neviem, aké tie diskusie budú, ale ten zákon už reálne bude platiť, tie peniaze sa budú musieť vyplácať. Poďte sa spýtať niektorých riaditeľov, aké majú problémy s tými rekreačnými poukazmi. Vy poviete, že to je na zriaďovateľoch, že je lepší výber a podobné iné veci. Ale vy prinášate ten návrh zákona, vy sa máte postarať o to, aby reálne sa dal plniť a reálne sa dal nejakým spôsobom začleniť do praxe.
Jednu vec, ktorá je najzásadnejšia v rámci tohto zákona, je zmena kreditov a kreditového príplatku. Aj v tej vašej úvodnej reči ste to tak jemne obišli a iba naznačili niektoré veci, ale tým dátumom, ktorý tam dávate, pre mňa je takéto plošné zrušenie kreditov, s plošným preškolením všetkých učiteľov znie ako zárobok pre niekoho a pripravujete, aby určitá časť vašej priamo riadenej organizácie MPC mala čo nasledujúce obdobie robiť. A pre mňa sa opätovne bude iba zarábať na učiteľoch, aby boli motivovaní, aby mali zvýšený plat. Ja som vám už na výbore hovoril a dlhodobo to presadzujeme a verím, že niekedy budeme mať tú šancu to splniť, aby ste kreditový príplatok reálne pretavili do základných platov. Vy mi budete argumentovať, že to nie je možné a že sa učitelia budú rozdeľovať. Vy ich rozdeľujete tak ako nikto iný. Ale ten rozdiel je v tom, že učitelia budú mať reálne vysoký príjem a nebudú sa musieť naháňať za nejakými kreditmi za to, aby mali zvýšený nejakým spôsobom plat, odhliadnuc od toho, že v súčasnosti reálne tú kvalitu toho vzdelávania vy vôbec nevyhodnocujete, vôbec nemeriate, nemáme žiadne ukazovatele.
My dlhodobo o tom diskutujeme a povedzme si pravdu, že za tie peniaze, ktoré sa vyplácajú na kreditové príplatky a za to, čo učitelia zaplatili za jednotlivé kurzy v rámci tých kreditových príplatkov, aký máme výsledok? Lebo to portfólium toho vzdelávania nie je také, aké by učitelia chceli. A to je ten rozdiel medzi tým návrhom, ktorý prinášate vy a tým návrhom, o ktorom som, o ktorom teraz rozprávam ja, že keď to reálne začleníte do základného platu učiteľov, tak učiteľ si bude môcť vybrať z veľkého portfólia vzdelávania, kde ja osobne by som dal aj rôzne workshopy, konferencie a iné stretnutia, ktoré sú omnoho, omnoho plnohodnotnejšie a učitelia tam dostanú omnoho viacej informácií a kvalitných informácií, ako nejaké vzdelávanie v rámci MPC. Veď sa spýtajte a aj vaše organizácie pod ministerstvom školstva reálne povedali, že to vzdelávanie v rámci kreditových príplatkov nie je správe. Hovoril to INES, hovorili to iné organizácie, ktoré sú nespokojné. A v konečnom dôsledku spýtajte sa učiteľov, či sú spokojní v rámci vzdelávania tej danej časti MPC, ktorá zabezpečuje toto kreditové vzdelávanie. A dostanete odpoveď, že proste nie, nie je to tak. Preto moja otázka aj by bola, že čo plánujete vôbec robiť v rámci kvality vzdelávania MPC, pretože toto vzdelávanie v rámci tohto smeru podľa mňa nie je správne. A to sú tie hlavné výtky. Preto ja, ja to vyslovím, viem, že sa to neudeje, ale proste nedá mi to, aby som to nepovedal, stiahnite tento návrh zákona, dajte opätovne do medzirezortného pripomienkového konania, reálne ho viete priniesť. A keď už sme čakali dva roky ohľadom zákona, ktorý sa bude týkať viac ako stotisíc ľudí, tak si myslím, že tých pár mesiacov už reálne vieme vydržať a vieme počkať na to, aby ten zákon bol naozaj taký, aký by mal byť.
Ja, ak dovolíte, tu pán kolega, pán predseda ešte sa vyjadril aj k vysokým školám a hovoril o tom, že sú potrebné tieto opatrenia, pretože nemáme dobrú kvalitu vysokých škôl. No veď tak kvalita vysokých škôl závisí úplne od niečoho iného. Veď si povedzme, koľko mladých ľudí odchádza von a prečo odchádzajú a prečo tá kvalita vzdelávania je taká. Pretože teraz, keď mladý človek príde do základnej školy, tak reálne už vie, že prejde celú základnú školu, že prejde celú strednú školu, že prejde vysokú školu a v podstate hneď dostane diplom. To je reálny fakt, pretože vysoké školy nerobia žiaden výber, ale robia nábor. A to je spojené s tým, že máme také množstvo vysokých škôl a tak málo ľudí, ktorí sa v rámci toho vzdelávajú, a ešte aj tí ľudia v porovnaní s ostatnými krajinami ten rozdiel, že ktorí dosiahnu bakalára, ktorí dostanú magistra, je absolútne iný. U nás máme obrovské množstvo magistrov, pretože tie vysoké školy potrebujú v rámci normatívneho financovania, teda v rámci financovania ten balík peňazí na celé to obdobie. V zahraničí v podstate to financovanie je prerozdelené. Dáva sa tam uplatnenie absolventov v praxi, dávajú sa tam priemerné mzdy a na základe toho napríklad určuje financie, ktoré dostávajú vysoké školy. A to je tiež nástroj. Možno by mohla byť vôľa zo strany ministerstva, že tie financie v rámci magisterského štúdia by mohli presunúť do bakalárskeho štúdia, takže by nemuseli vysoké školy toľko nahovárať svojich študentov, aby nejakým spôsobom zotrvali v rámci toho štúdia. A ostatná vec je tá kvalita, o ktorej sme rozprávali. Ale to nie je spôsobené tým, že urobíme nejaké opatrenie zákonom tým, že budeme mať tam nejaké kategórie, alebo že budeme robiť nejaké konzorciá, alebo že budeme dávať nejaký fond na podporu. Poprípade Akreditačná agentúra, kde ja sa veľmi teším, že na čele Akreditačnej agentúry je človek, ktorý tam sedí a všetci k nemu vzhliadame a veríme, že kvalita vzdelávania sa nejako zmení. Len neviem, že či tie nástroje, ktoré mu dávame do ruky, sú natoľko dôležité alebo natoľko hmotné, aby naozaj tú kvalitu nejakým spôsobom ovplyvnil. A opätovne teda vyslovím, ak je vôľa z vašej strany diskutovať, lebo ste to tvrdili na výbore, ja som to tak pochopil aj vo vašom úvodnom slove, že tá vôľa diskutovať je, tých pár mesiacov ešte vydržíme a reálne vypočujte všetkých tých ľudí, ktorí podpísali tú petíciu, všetky tie organizácie, či už profesné alebo reprezentatívne, a tento návrh zákona stiahnite a opätovne dajte do medzirezortného pripomienkového konania.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.3.2019 17:36 - 17:40 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegovia a kolego..., kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý podávame s kolegom Radoslavom Pavelkom, ale predpokladám, že ešte aj s ostatnými kolegami zo strany Sloboda a Solidarita, s pani Zimenovou, ohľadom štátnej správy v školstve a školskej samospráve, zákon 596/2003, veľmi zjednodušene vyslovené ako zjednotenie financovania školstva.
Potrebujeme systémové zmeny v školstve a tie problémy, ktoré v súčasnosti máme, je vlastne komplikované rozdelenie financovania škôl na dva zdroje, a to ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra. Neprehľadnosť tohto modelu vyvoláva potrebu zjednotenia financovania školstva, pretože ten rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 ukazuje, že v roku 2017 dosiahli výdavky na vzdelávanie v rezorte ministerstva školstva 1,24 miliardy eur a výdavky na vzdelávanie z ministerstva vnútra 1,1 miliardy eur.
V rámci toho projektu ESO v 2013 – efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa – ministerstva vnútra došlo okrem iného aj k zmene spôsobu financovania regionálneho školstva. Povedzme si, že do roku 2013 boli finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia poskytované ich zriaďovateľom výlučne iba z ministerstva školstva prostredníctvom tzv. že krajských školských úradov podľa sídla zriaďovateľa, ale výnimku tvorili školy a školské zariadenia, ktorých zriaďovateľmi boli samosprávne kraje, a tak tie finančné prostriedky boli poskytované ministerstvom školstva.
Od projektu ESO, od 2013. sa zrušil tento model financovania regionálneho školstva. Začal sa uskutočňovať prostredníctvom ako z kapitoly ministerstva školstva, tak aj prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra a tento spôsob financovania patrí doteraz.
Musím povedať, že v kapitole ministerstva školstva sa rozpočtujú prostriedky pre školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za tú sústavnú prípravu na povolanie a ktorých zriaďovateľmi sú samosprávne kraje, a v ministerstve, a v kapitole ministerstva vnútra sa rozpočtujú prostriedky pre školy, ktorých zriaďovateľmi sú v prvom rade obce, uznané cirkvi a náboženstvá alebo právnické, iné fyzické osoby a okresné úrady v sídle kraja. A teda finančné prostriedky sa z kapitoly ministerstva vnútra prideľujú prostredníctvom okresných úradov.
Musím vysloviť, že cieľom reformy ESO malo byť podľa tej dôvodovej správy zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou, transparentnosť a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami a účinná kontrola. Avšak tá prax po necelých piatich rokoch od zavedenia systému financovania z dvoch zdrojov ukazuje, že tok finančných prostriedkov plynutých predovšetkým z ministerstva vnútra je naozaj veľmi náročné sledovať a tento spôsob sa v podstate javí ako veľmi nesystémový a neprehľadný a v dôsledku čoho môže vznikať aj neefektívne míňanie financií.
Takže cieľom tohto návrhu zákona je, aby sa spojili kapitoly ministerstva, kapitoly školstva; ministerstva vnútra a ministerstva školstva, aby peniaze plynuli z jedného zdroja, tak boli viacej dosledované a tak boli efektívne využívané.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 17:07 - 17:08 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Remišová, ty sa dlhodobo venuješ eurofondom a je veľmi dôležité, aby si opakovala to isté, čo si aj povedala aj tu, že Európska komisia stiahla ten list, čo znamená, že nebude žiadať tie výdavky v tej výške 160 mil. Takže to nie je na základe toho, že by ministerstvo alebo pani ministerka urobila nejaké opatrenia alebo že by sa vyriešil celý ten problém a že všetko je teraz v poriadku. To je iba na základe toho, že tieto peniaze už nebudú preplatené, takže je to čisto iba naša záležitosť, iba tu budeme to využívať alebo bude to preplatené zo štátneho rozpočtu a tým pádom Európska komisia si povedala, že my do toho už nebudeme zasahovať, veď my to nebudeme preplácať, veď to ich problém, nech si ho oni sami vyriešia. A na základe toho stiahla ten list.
To nebolo, že by ste tam vycestovali, pani ministerka, a že by ste nejakým spôsobom niečo vyriešili. To bolo na základe toho, že tam bolo toľko pochybení, že sa rozhodlo, že už nepreplatia tieto výdavky a tým pádom vlastne ich nebudeme nárokovať, je to čisto naša záležitosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 16:35 - 16:37 hod.

Branislav Gröhling Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja k trom kolegom, ja poprosím kolegyňu Zuzku Zimenovú, aby naozaj vysvetlila, aký je problém, čo sa týka asistentov, a aký je problém v rámci inklúzií, keď už tu máme to inkluzívne školstvo, aby reálne kolegovia pochopili, že čo sa deje, aké sú fakty.
A k dvom kolegom. Pán kolega Soboňa, prosím vás, pani ministerka nevybojovala platy pre učiteľov, platy sa zvyšujú v celom sektore, zvyšujú sa od 1. januára alebo zvýšili sa od 1. januára 2019. Pani ministerka by ich vybojovala vtedy, keby tie platy sa zvýšili k 1. septembru 2018, tak ako to bolo písané v programovom vyhlásení vlády. Vtedy by sme mohli povedať, že áno, ona vydobyla platy učiteľom, ale nie takýmto spôsobom.
Čo sa týka tej odmeny, tak to dúfam, že nemyslíte vážne, čo ste povedali, veď sme tu zažívali niekoľko rokov, že dostávali odmeny učitelia z ministerstva vnútra. Tam ich dostávali akým spôsobom? Tieto odmeny sa dávajú cez dohadovacie konanie, ktoré je špeciálne smerované, dokonca na ministerstve na to majú aj tlačivo, pretože ho používali niekoľkokrát. Oni toto tlačivo poslali jednotlivým zriaďovateľom, ktorí to vypísali, že koľko majú učiteľov a koľko tým pádom peňazí potrebujú, a na základe toho sa, vyčlenilo ministerstvo peniaze. Takže ak by pani ministerka chcela dať tú 100-eurovú odmenu tým učiteľom, tak by ju kľudne mohla dať.
A čo sa týka, pán kolega Paška, ak by pani ministerka na základe zverejnenia jednotlivých informácií konala, tak by som nepovedal nič, ale ona najskôr obhajovala tie posudky, najskôr obhajovala preklepy a až potom dávala trestné oznámenie, až potom odvolávala jednotlivých ľudí. A to znamená, že nechcela konať, iba na základe verejného tlaku, to sa udialo a až potom konala.
Skryt prepis