Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

20.6.2018 o 17:34 hod.

Mgr. MEconSc.

Martin Fedor

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.6.2018 17:34 - 17:34 hod.

Martin Fedor
Pán predsedajúci, poprosím do zápisu opravu hlasovania o tlači 1000, kde som sa chcel "zdržať", ale kvôli inému údaju na svetelnej tabuli som hlasoval "za". Takže prosím opraviť zdržanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.6.2018 11:22 - 11:22 hod.

Martin Fedor
Vážený pán predsedajúci, poprosím upraviť v zápise hlasovanie o bode č. 13, kde došlo v mojom prípade k zjavnému omylu, pretože som chcel hlasovať za, bol som vykázaný ako zdržal sa hlasovania. Je to tlač č. 998. Poprosím upraviť na "za".
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2018 17:57 - 17:59 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ja by som chcel privítať vystúpenie pána poslanca Klusa na túto tému. Obdivujem zároveň jeho trpezlivosť, ktorou dokáže vysvetľovať veci, o ktorých som si myslel, že máme už dávno za sebou, že sú to veci, ktoré už sme dávno prediskutovali v rámci nejakej politickej diskusie na Slovensku a že už sme sa dávno rozhodli, kde asi chceme patriť. A myslel som si tiež, že každému musí byť jasné, že neutralita nie je žiadnou alternatívou, pretože to je cesta, ako vydať Slovensko do rúk silnejších, ktorí sú aj naokolo. Aliancia poskytuje ochranu, Aliancia poskytuje aj znásobenie našich vlastných síl a tí, ktorí volajú po neutralite, chcú Slovensko nechať bez akýchkoľvek bezpečnostných garancií, a teda nechať ho na holičkách ako nahého v tŕní. O to možno niektorým ide.
Zároveň by som rád povedal, že to je presne ten typ materiálu a diskusie, ktorý, som presvedčený, by nemal byť a doposiaľ ani nikdy nebol predmetom nejakých opozično-koaličných naťahovačiek. Preto chcem aj podporiť vládu v tomto rozhodovaní a pri podpore tohto materiálu, pretože každý z nás si uvedomuje, ako dôležité je pre našich spojencov na severe, našich spojencov na severe je uvedomenie si faktu, že nie sú v tom sami, že nie sú v tom sami ani v prípade problémov.
V rámci kolektívnej bezpečnosti je mimoriadne dôležité, aby sme ukázali aj tým najmenším a najslabším, že všetci stojíme za nimi v dobrom aj v zlom. A je to presne ten typ rozhodnutia, ktorý drží systém kolektívnej obrany pohromade. Aj keď je to celkovo asi teda 4-tisíc spojeneckých vojakov a je to symbolická účasť, je to mimoriadne dôležitá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2018 14:59 - 15:00 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Obyčajne nereagujem, ale tentokrát ešte si predĺžim to, čo som možno nedopovedal. Ale vidím, že tu niektorí majú svoju povinnú rozcvičku, a len chcem uviesť, že niekto, kto nedokáže odsúdiť zabratie Krymu, začlenenie teda časti štátu svojím susedom, nemôže a nemá právo sa nazývať ani slovenským národovcom a ani slovenským vlastencom. Vzor maďarského predsedu vlády, po ktorom viacerí tu voláte dokonca v rozprave, je niečo, čo ide priamo proti slovenským záujmom.
Takže prosím a konečne povedzte, koho zastupujete, pretože slovenské národné záujmy to určite nie sú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2018 14:46 - 14:56 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k dokumentu o plnení úloh zahraničnej európskej politiky a jej zameraniu. Chcel by som však vo svojom príspevku uviesť niekoľko svojich názorov a tiež podeliť sa s niektorými obavami smerom do budúcnosti, niekoľko provokatívnych názorov možno pre niekoho aj komentárov.
Myslím, že zahraničná politika naberá na význame viac ako kedykoľvek predtým. Dôvody sú tak vnútroštátne ako aj medzinárodnopolitické. Svet v súčasnosti je charakterizovaný vysokou mierou nepredvídateľnosti. Zároveň platí, že keď zahraničná politika štátu je vyjadrením tej domácej politiky, a tu pribúda neznámych premenných aktérov tiež. Je preto dôležité, aby zahraničná politika štátu nekopírovala vnútropolitické excesy, ale snažila sa o vyrovnanosť a vyváženosť vo svojich cieľoch. A tu sa zdá, že naša diplomacia túto úlohu zvláda. Nepodlieha hystériám, pretože extrémov pribúda, a to sprava aj zľava.
Je jasné, že pre Slovensko ako krajinu s limitovanými možnosťami a obmedzenými zdrojmi je nevyhnutné, aby vzájomné vzťahy medzi štátmi boli založené na dohodnutých pravidlách, na zdieľaných hodnotách či spojeneckých záväzkoch. Pretože ak prestanú platiť pravidlá, medzinárodný poriadok, ako ho poznáme dnes, sa veľmi rýchlo môže zrútiť a malé štáty, ako je aj Slovensko, sa stanú hračkou v rukách tých silnejších. Iste je teda v jasnom záujme Slovenska snažiť sa pomôcť vytvárať svet založený na pravidlách. Vidím, že aj tu naša diplomacia sa o to napriek všetkému snaží. Dokázala zaujať jednoznačný názor v prípade obsadenia Krymu, ale aj napríklad nedávno v prípade podpory udržania dohody s Iránom v otázke nešírenia jadrových zbraní, pretože aj v tejto otázke platí, že deal je vždy lepší ako no deal. Alebo, ak chceme, snaha aspoň o nejaké pravidlá verzus nekontrolovateľný vývoj bez pravidiel. Vnímam priority zahraničnej politiky veľmi podobne ako vedenie súčasného ministerstva zahraničných vecí. Európska únia a NATO sú pre nás rozhodujúce organizácie z pohľadu ekonomiky, európskeho priestoru, v ktorom žijeme. Z hľadiska bezpečnostného sú naši spojenci v NATO a EÚ rozhodujúcim a jediným garantom našej bezpečnosti, preto by sme mali prispievať k väčšej solidarite, súdržnosti a jednote v rozhodovaní týchto organizáciách, ak, samozrejme, nie sú v protiklade so záujmami nášho štátu.
Áno, musíme sa zdržať jadra integračných procesov. Napojenie našej ekonomiky na hospodárstvo európskeho priestoru je bezprecedentne vysoké. Žijeme z toho. Samozrejme, Únia je aj hodnotové spoločenstvo, spoločenstvo krajín, ktoré spája rešpekt k jednotlivcovi, k ľudskej bytosti so svojimi právami, dovolím si tvrdiť, že azda s najväčším rešpektom a ochranou na celom svete. Preto ak chceme byť nápomocní k lepšiemu životu našich ľudí, jednoducho rešpektujme obe dimenzie, ekonomickú i hodnotovú. Niekedy Európa vyzerá z vonku až ako rozmaznaná, umrnčaná, nejednotná, nevážiaca si svoje výdobytky, zanedbávajúca si svoje povinnosti, a preto aj ľahký, ako ľahký terč podvratnej propagandy, alebo aj hrubej sily.
Pri posudzovaní zahraničnej politiky Slovenskej republiky považujem za primárne dôležité tri okruhy otázok.
Prvou je schopnosť, schopnosť vnútropolitického konsenzu, resp. jeho oslabenia, o tom, kam vlastne chceme patriť.
Po druhé je tu potom otázka alebo oblasť organizácií, ktoré sú prioritné a ktoré používame ako nástroj, nie ako cieľ dosahovania našich zahraničnopolitických cieľov a záujmov.
A po tretie vnímam to tak, že pre nás sú mimoriadne dôležití susedia a kvalita bilaterálnych väzieb s nimi.
Otázka vnútroštátneho konsenzu je dôležitá a definuje tiež schopnosť nášho štátu odvolávať, odolávať rozvratným tendenciám, ale aj bezpečnostným hrozbám. Potom je tu otázka organizácií, cez ktoré uplatňujeme svoje záujmy i ciele, susedské štáty a bilaterálne relácie k ním, ktoré nadobúdajú stále viac na význame. Susedské vzťahy, často rámcované a prioritizované vo vzťahu zoskupení V4 sú pre nás veľmi dôležité. Je výborné, ak naše krajiny zdieľajú spoločné presvedčenia. Treba byť však na pozore, ak pozorujeme isté divergencie.
Nedajú sa však ingenerovať potenciálne negatívne posuny, ktoré do budúcnosti môžu byť pre nás problematickými. Sú to znepokojujúce signály, ktoré však netreba prehliadať, aby sa z nich nestali nezvratné trendy. Upozorníme na niektoré z možných negatívnych tendencií, ktoré si iste treba do budúcna všímať.
Prvá obava sa spája s možnosťou, že pre Európu už nemusí byť v budúcnosti americký ochranný alebo bezpečnostný dáždnik samozrejmosťou. Pri pripustení takejto alternatívy sa zvyšuje potreba jednotlivých postojov, rozhodnutí Európskej únie najmä v bezpečnostnej oblasti. Preto je dobré, že aj Slovensko sa zapojilo do iniciatívy, ktorá bude mať ambíciu prekonať tradičnú rozdrobenosť európskych štátov aj v tejto oblasti. Tzv. projekt PESCA je projekt ambiciózny so zámerom zefektívniť vynakladané prostriedky v oblasti obrany jednotlivých štátoch Európskej únie a zároveň sa ukazuje, že je to aj projekt nevyhnutný. Samozrejme, že pre jeho úspešné napredovanie bude silná politická vôľa a podpora na jeho pokračovanie v užšej spolupráci či v integrácii nevyhnutnosťou.
Druhý okruh súvisí práve s politickou vôľou udržať trend spolupráce integrácie, jednoducho spoločnú Európu. Tá je, samozrejme, pod silným tlakom s tendenciou na rôzne delenia. Sever, juh alebo východ verzus západ, to je len na ilustráciu. Sú signály, že vo viacerých západoeurópskych metropolách začína prevládať presvedčenie, ktoré azda najlepšie vystihuje pocit, že strácajú trpezlivosť, že tí noví z východu robia len problémy, že sa nevžili akosi so spoločenstvom, že jednoducho jadro európskej integrácie sa lepšie a ľahšie vytvorí bez nich, teda bez nás a aj fungovanie bude potom vraj menej problematickejšie. Volajú po akomsi, po akýchsi návrat ku koreňom či vytvorenia akejsi novej obdoby Západoeurópskej únie. A to sa môže stať predmetom debaty, ak by sa ďalej prehlbovali rozpory medzi západom a niektorými štátmi strednej či východnej Európy. A môžme kľudne byť v tom aj nevinne, jednoducho by sme sa mohli zviesť na takomto negatívnom trende. Samozrejme, že pre Slovensko by to nebol dobrý scenár vývoja. Znamenalo by to uviaznutie niekde na periférií s limitovanými možnosťami ovplyvňovať priestor, od ktorého sme životne závislý vzhľadom na exportnú orientáciu v zásade celého nášho hospodárstva.
Tretia oblasť obáv, ktoré som chcel spomenúť, sa spája s bezprostredným okolím Slovenska. Slovensko musí mať pevnú väzbu so svojimi susedmi vo Višegrádskej štvorke. Napriek tomu sa nemôžme tváriť, že nevidíme vývoj u našich susedov. Vývoj, ktorý môže skončiť akýmsi únos, pomyselným únosom strednej Európy bez toho, aby sme sa o to výraznejšie zasadili. Verím však, že tak, ako si zachovanie integračného vektora slovenskej zahraničnej politiky želajú v tomto volebnom období aj traja najvyšší ústavní činitelia, tak to bude aj po ďalších voľbách.
Najmä u nášho južného suseda vidíme tendencie, ktoré sú iste znepokojivé. Nemyslím tým len výhrady ku kvalite demokracie, čo často spomínajú najmä médiá. Vyzerá to však stále viac, že ruka v ruke s tým nastupujú mútne, doteraz zakryté politické sily. Sily s potenciálom zmeniť smerovanie nielen jednej krajiny, ale aj celého stredoeurópskeho priestoru. Čoraz častejšie sa totiž predseda vlády nášho južného suseda pasuje do úlohy akéhosi hovorcu celého regiónu, najmä teda krajín V4. Stále častejšie brojí proti liberálnej demokracii a stavia akúsi alternatívu novú, novej formy demokracie, čo nikto netuší, kam môže vyústiť a kde to skončí. Vláda jednej strany mu však dáva určite veľa možností. Súhrnom a stručne, aké obavy z trendov nášho južného suseda vidím. Vidím to ako možnosť prelievania vzoru budovania akejsi novej, novej obdoby demokracie v podobe Fideszu, potom stále hlasnejšie a silnejšie znaky politického revizionizmu, ktoré budú vrcholiť pri pripomienke zmluvy z Trianonu, pričom najsilnejšia vládna strana vytláča aj v tejto téme doposiaľ radikálny a fašizoidný Jobbik.
Všímajme si identifikáciu a prehlbovanie vzťahov medzi našim južným a severným susedom. Nevyužívajú na to len platformu organizácií, ktorých sme členom aj my. Nenechajme, aby si podávali ruky ponad naše hlavy. A napokon by som rád spomenul aj to, že na Slovensku máme predĺženú politickú ruku stále radikálnejšieho Fideszu, je to SMK a považujem za, považujem každú snahu etablovať takúto stranu ako rešpektovaného partnera pre slovenské politické strany za nechutný a nemiestny žart.
Tu skončím, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.2.2018 17:47 - 17:48 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja som chcel len doplniť, že, alebo zvýrazniť, že pokladám za mimoriadne dôležitú, aby bola dohoda na politike v politickej reprezentácii v tom, že kam má Slovensko patriť, aby nebola žiadna pochybnosť, že potrebujeme síce mať kvalitnú, dobrú slovenskú armádu, ale musíme sa spoliehať aj na zabezpečenie našimi spojencami. Takže na tom, kde má Slovensko patriť. A potom nám z toho vyjde aj to, že aké zdroje máme vyčleniť a čo obstarávať, prípadne za akú cenu.
Dôležité je, aby sme nenadhodnotili svoje sily a rozpočtové možnosti do budúcnosti. Myslím si tiež, že deľba práce so spojencami je nevyhnutnosťou. A pokúsme sa využiť šance a možnosti, ktoré nám doba prináša, a teda trendy vyzbrojovania, ktoré ja vidím predovšetkým v užšej spolupráci najmä v Európe. Bude to prínos nielen pre ministerstvo obrany, nielen pre slovenský zbrojársky priemysel, ale aj pre občanov tejto utešenej vlasti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2018 17:35 - 17:45 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, asi trošku urýchlim svoju reč, ktorú som mal pripravenú na trošku dlhšie, ale predsa mi dovoľte využiť túto príležitosť, aby som pár poznámkami prispel k tejto celkom peknej a vecnej diskusii a aby som povedal to, čo považujem za dôležité k tejto téme a možno aj z iného uhla pohľadu, ako sme si doposiaľ vypočuli.
To sa asi dohodneme, že na tom, že je strašne dôležitá dohoda na tom, čo sú potenciálne bezpečnostné hrozby v budúcnosti a tiež, kto sú naši spojenci. Preto chcem hneď na úvod oceniť vládu, že sa dohodla na dokumente, ktorý definuje hrozby pre našu bezpečnosť, a nebojím sa povedať aj samostatnosť, spolu s jasným popisom našich spojencov. Zároveň som rád, že ministerstvo obrany pod ministrom Gajdošom pripravilo rozpracovanie bezpečnostnej stratégie na úrovni plánov, podľa ktorých sa má ďalej postupovať.
Z dokumentov je jasné, že základný cieľ svojej obrannej politiky, teda bezpečnosť našich občanov a obranu štátu, Slovenská republika má rozvíjať vlastnými silami a možnosťami kolektívnej obrany. Prečo to hovorím? Dohoda na tom, čo je dobré a čo Slovensku škodí, kde sme a kam chceme patriť, je absolútne rozhodujúca. To, ako je garantovaná naša bezpečnosť, akú úroveň ohrozenia vnímame a tiež predikcia možných ohrození hrozieb totiž priamo diktuje, ako majú vyzerať naše ozbrojené sily, ako a čím majú byť vyzbrojené. Na aký typ prípadných konfliktov sa máme do budúcnosti pripravovať. Vidíme totiž, že svet sa mení neskutočne rýchlo. Istoty a paradigmy, na ktoré sme si za viac ako desaťročie zvykli, sú spochybňované. Okrem toho konflikty môžu vyzerať v budúcnosti úplne inak, ako si predstavujeme dnes, s využitím úplne iných technológií a výzbroje, ako očakávame. Kyberpriestor a umelá inteligencia sú technológie, ktoré môžu byť prostriedkami získavania nadvlády na bojisku, a nielen tradičné typy techniky a technológie. Bez konsenzu na otázky bezpečnostného zaradenia Slovenska sa iste nemôžme dohodnúť ani na otázkach vyzbrojovania, či modernizácie.
Je dôležité, že keď nájdeme už politickú vôľu a deklarujeme pripravenosť obetovať ďalšie finančné zdroje z verejných prostriedkov, aby tá istá politická reprezentácia hľadala dohodu aj na tom, ako a na čo budú tieto prostriedky použité. Preto nemám zásadný problém s tým, že táto schôdza bola vôbec zvolaná, aj keď by som túto diskusiu o konkrétnych opatreniach videl skôr na pôde príslušného parlamentného výboru.
Hovoríme o mimoriadne komplikovanej a komplexnej problematike. Pri obstarávaní vojenskej techniky a technológie môžu byť zvolené rôzne prístupy. Porovnávacie analýzy hovoria, že v krajinách NATO pri finančne náročnejších projektoch je priemer osem rokov, kedy od začiatku diskusie až po začiatok obstarávania a že často dokončenie celého oblúka, od začiatku diskusií až po samotnú realizáciu trvá často až dvojnásobok. To len na ilustráciu, ako náročná táto problematika je aj všade inde. Potom som aj kľudnejší, keď pozerám na plány z roku 2006, ktoré hovorili, že už v roku 2010 budú realizované obstarania obrnených vozidiel.
Súhlas s tým, že je dobré a nevyhnutné, keď sú známe plány vyzbrojovania tak, aby bolo jasné, čo, kedy a približne za akú cenu chce vláda, ministerstvo obstarávať. Preto ten dlhodobý plán. A tu oceňujem opätovne, že ministerstvo obrany tieto dokumenty pripravilo. Takže túto časť, ak tomu správne rozumiem, máme za sebou. Ostáva teda hovoriť o tom, akým spôsobom čo najefektívnejšie vyzbrojiť jednotlivé súčasti ozbrojených síl podľa schválených plánov.
Mimochodom, treba povedať, že nie je to slovenská výnimočnosť, je to minimálne celoeurópska téma, a ja sa chcem o niektorých trendoch aj zmieniť. Myslím, že sa zhodneme v tom, že obrana Slovenska je bez dobrých spojencov ilúziou. Zároveň platí, že musíme budovať svoje vlastné kapacity, spôsobilosti, keď chcete, schopné spolupodieľať sa obrane našej vlasti a tiež našich spojencov. Veľmi sa spoliehame na spojencov združených v NATO, ktorí nám poskytujú primárne bezpečnostné garancie. Stále viac v tejto oblasti je však aj aktívna Európska únia, ku ktorej sa ešte vrátim. Znamená to, že spolu s ďalšími spojencami sa snažíme aj o akúsi deľbu práce, o deľbu zodpovednosti, aby nám neostali na bedrách, niečo, čo by sme v budúcnosti nedokázali splniť a naplniť.
Hovorím to preto, aby bolo jasné, že systém kolektívnej obrany je pre všetkých výhodnejší. My prispejeme týmito záväzkami, naši spojenci zase inými, aby sme nemuseli rozprávať o zabezpečení svojej obrany výlučne vlastnými silami, budovaním vševojskového charakteru našej armády. Nedá sa predpokladať, že dokážeme v adekvátnej kvalite a v dostatočne odstrašujúcej sile vyzbrojiť, prevádzkovať logisticky a vycvičením personálne zabezpečovať desiatky moderných zbraňových systémov za miliardy eur. Na Slovensku ako keby ani ešte neprebehla široká debata na túto tému. Či skutočne nevyhnutne potrebujeme obstarávať, prevádzkovať a teda aj platiť všetky finančne tak nákladné komponenty, napríklad vzdušných síl, od prostriedkov protivzdušnej obrany, radarového pokrytia, cez transportné lietadla, teda aspoň dvoch kategórií, multifunkčné vrtuľníky, teda po ich dovybavení, podzvukové lietadlá alebo emblematické nadzvukové stroje. A to som mnohé nespomenul, ale na ilustráciu to stačí. Každý si vie nájsť približnú priamu obstarávaciu cenu rôznych typov techniky, ktorá však často býva iba zlomkom celého takzvaného životného cyklu so započítaním nákladov na logistiku, prevádzku, servis, výcvik personálu a podobne. Dnes sa mi zdá, že pomaly na všetko máme, ale o pár rokov to nemusí byť pravda.
Treba rešpektovať, že vláda si spôsob ako pokračovať vo výzbroji zvolila. Zvolila spôsob riešenia vyzbrojovania vo forme vláda – vláde, čo sa týka obrnených transportérov. Je to jeden z normálnych tradičných spôsobov obstarania vojenskej techniky. Myslím si však, že najlepšou cestou pre Slovensko je aj tu deľba práce, aj na tomto poli s našimi partnermi. Európa, aj vzhľadom na posuny v geopolitike, hľadá svoje miesto vo svete. Často sa hovorí, že Európa je ekonomický obor, ale bezpečnostný trpaslík. Tu sme všetci odkázaní na spoluprácu. V konečnom dôsledku je to totiž pre každého výhodné. Užšia spoluprácu v oblasti obrany je výslednicou úvah, že Únia sa v budúcnosti bude musieť starať a spoliehať na svoje sily oveľa viac ako v minulosti. Som preto rád, že vláda sa prihlásila k iniciatíve Európskej únie, ktorej výsledkom má byť práve úzka spolupráca v oblasti obrany, deľba práce, keď chcete, aj vo výskume a vývoji, aj v obstarávaní. Áno, existujú tradičné postupy vo vyzbrojovaní ešte stále uplatňované mnohými. Znamená to, že keď je jasné, čo treba obstarať, vláda do jednoducho nakúpi, a to buď priamo, prípadne vyhlási medzinárodný tender alebo urobí podobnú medzivládnu dohodu, o ktorej nás informoval dnes pán minister. Takýto tradičný prístup však je zhodnocovaný v Európe ako nie veľmi efektívny, že nevedie k efektivite. Už v minulých desaťročiach, keď ešte zďaleka nebola spolupráca, integrácia v Európe na takej vysokej úrovni, ako je dnes, mnohé štáty pochopili, že pri mimoriadne náročných vyzbrojovacích projektoch sa musia spojiť, pretože tak vedia dostať lepšiu základnú jednotkovú cenu. Kvôli úsporám z rozsahu, pretože vedia s dodávateľmi vyjednať oveľa lepšie logistické vzťahy či servisné zabezpečenie alebo výcvik. To je prípad napríklad amerických stíhačiek, keď už v 70-rokoch niekoľko malých štátov vtedajšej západnej Európy sa spojilo, aby spoločne vyzbrojili svoje vzdušné sily týmito strojmi. Samozrejme, že takto bola cena pre každú vládu oveľa prijateľnejšia, ako keby vyjednávali jednotlivo.
Viete ozaj, že v súčasnosti hneď niekoľko vlád v Európe medzi našimi priamymi spojencami v EÚ a NATO uvažujú nad nákupom nových stíhačiek, prípadne nad rozšírením svojho leteckého parku? Nevnímame toto ako príležitosť? Osobne to vnímam ako nutnosť, pretože práve tento segment ozbrojených síl je najdrahší a to nielen na obstaranie, ale s ohľadom najmä na prevádzku a celý životný cyklus, čo nám napríklad pripomína oveľa bohatšie Rakúsko, ktoré má veľké problémy s utiahnutím v prevádzke finančné náročných a nových strojov.
Spájanie síl pri vyzbrojovaní sa stáva trendom. Tak ako napríklad ukazuje príklad Poľska, Rumunska, ktoré idú spoločne postupovať pri vyzbrojovaní svojich armád novými systémami protivzdušnej armády. Opakujem, úspory z rozsahu sú len jednou z výhod pri spoločnom postupe, ktorá núti štáty, spojenecké štáty predovšetkým, spolupracovať.
Nebudem spomínať možnosti, ktoré poskytujú akvizičné programy agentúr NATO, pretože sa chcem viac venovať možnostiam, ktoré vznikajú, ktoré vznikajú v priamom prenose v rámci Európskej únie, samozrejme za predpokladu, že ich aj dobre využijeme. Výsledkom uvedomenia si obrovskej neefektivity, keď každý štát obstaráva samostatne, viedla práve k vzniku iniciatív... (Prerušenia vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Obávam sa, že váš čas vypršal, pán poslanec, podľa rokovacieho poriadku.

Fedor, Martin, poslanec NR SR
Ja som to mal normálne na 15 minút.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2018 15:42 - 15:44 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem. Mňa zaujal dôraz, ktorú, ktorý pán poslanec kládol práve na požadovanú kontrolu. Ja verím, že práve navrhovaný zákon nie je len povinnou jazdou, pretože Európska únia od nás niečo vyžaduje. Všetci počúvame, ako stále viac mizne drevo z našich lesov, aj zo štátnych, ale aj napríklad z miestnych urbárov. A nemáme veľa zdrojov na Slovensku a drevo je iste národnou strategickou surovinou. Verím, že pani ministerka je vedená úprimnou snahou vylepšiť súčasnú situáciu, a tá je podľa môjho názoru, poznačená neprehľadnosťou až netransparentnosťou pri nakladaní s touto vzácnou surovinou. A tak nie je prekvapujúce, že práve kontrola nakladania so surovinou alebo aj hotovými výrobkami je v centre pozornosti aj pána poslanca.
Mňa osobne zaujali skúsenosti zo zahraničia, kde sa často používajú, využívajú nové technológie schopné monitorovať celkový výrobný cyklus, proces. Od výrobu až následné spracovanie, až po dovoz ku konečnému zákazníkovi. Centralizované, transparentné aj finančné iste menej náročné riešenie ako tradičné na človeka sa spoliehajúce riešenia, ktoré je iste aj oveľa drahšie.
Ja preto verím, že pani ministerka iste bude preskúmavať aj tieto nové možnosti. Pretože kontrola áno, ale je dôležité aj to, či kontrola účinná a dostatočne efektívna.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.1.2018 16:18 - 16:20 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No nie dokonale rozumiem pozmeňujúcemu návrhu predloženého pánom poslancom. Predpokladám, že na výbore ho študovali oveľa lepšie. Rozumiem tomu tak, že pán podpredseda vlády získava týmto pozmeňovacím návrhom nové kompetencie. Je to tak?
Samotný zákon je ale aj tak mimoriadne komplikovaný a technický. Ja chcem len zdôrazniť, že som rád a je najvyšší čas, aby aj Slovensko malo podobný zákon, sám po ňom volám minimálne od roku 2015, kedy okolité krajiny podobný zákon prijímali. A myslím si, že tento zákon je zároveň aj návodom pre štátne inštitúcie, ako sa brániť, brániť voči často podceňovaním v bezpečnostnej hrozbe, ktorá je spojená s celkovou, s celou škálou bezpečnostných incidentov, od výpadkov elektriny cez blokujúce výhradské softvéry, ale ovplyvňuje voľby, úniky tajných materiálov alebo priame bankové lúpeže. Náš svet aj naša spoločnosť je stále viac závislá na kyberpriestore, na internete, na prepojeniach a málokto si uvedomuje, že tieto škody spôsobené potenciálnymi útokmi sú, môžu byť rovnako veľké ako teroristické útoky, vrátane ohrozenia životov a zdravia občanov. Preto si myslím, že štát musí chrániť občanov a mal by vedieť aj zareagovať prípadnému kyberútoku.
A nemyslím si, že tento zákon je dokonalý. Očakávam, že prax prinesie ešte väčšiu potrebu ho upraviť a aktualizovať. Ale si myslím, že je dôležité, že štát, štátne inštitúcie, aby boli koordinované, posilnené a aby sa na tento prípadný útok v kyberpriestore zodpovedne pripravili. Ja preto som rád, že vôbec tento zákon do praxe uvedený bude. Aj keď hovorím, verím a som presvedčený o tom, že bude predmetom ešte mnohých úprav.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 18:01 - 18:10 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému návrhu štátneho rozpočtu a najmä špeciálne k jednej konkrétnej kapitole.
Vo všeobecnosti verím, že všetci na návrhu rozpočtu vítame, že sa blížime postupne k nulovému deficitu. Zároveň by sme azda všetci privítali lepšiu dynamiku znižovania dlhu a, samozrejme, očakávania sú aj na druhej strane, strane výdavkov. Každý si vieme predstaviť nárast jednotlivých kapitol rozpočtu. Práve otázka výdavkov býva často živnou pôdou pre populistov a čo občas aj táto rozprava ukazuje.
To silné volanie, že urobme už niečo konečne pre ľudí a ľudia sú prvoradí a k tomu majú tie všetky čísla v rozpočte ukazovať, to ako keby ignorovalo fakt, že vlastne to musí byť najskôr istý predpoklad. A tie predpoklady sú ekonomický rast, zdravé verejné financie, menší deficit, nižší dlh, ale aj efektívnosť hospodárenia verejnej správy.
A tu by som sa pristavil a rád upozornil na dôležitý aspekt, ktorý najmä v budúcnosti bude mať priamy dosah na rozpočet verejnej správy, na rozpočet štátu. Ministerstvo obrany totiž patrí po čase medzi premiantov tohto návrhu rozpočtu. Zároveň to nie je kapitola, ktorá zvyčajne vzbudzuje výraznú pozornosť. A som rád, že vláda evidentne vypočula veľkú väčšinu tohto parlamentu, ktorou táto väčšina odsúhlasila deklaráciu nevyhnutnosti podpory obrany tak, aby výdavky na obranu dosiahli výšku 1,6 % HDP do roku 2020. A vo výhľadovom rozpočte tento údaj je aj explicitne uvedený, teda je to aj zároveň aj silný a jasný signál tentokrát aj našej exekutívy.
Chcem však uviesť aj to, že nestačí ale len zvyšovať výdavky. Nik nespochybňuje, že musí dôjsť k zásadnej modernizácii našej armády, pretože mešká výrazne viac ako desať rokov.
Na druhej strane sme však v období, kedy pribudli možnosti, ako zefektívniť práve obranné výdavky, výdavky na obranu a bezpečnosť. Veľké očakávania sú spojené najmä s novou európskou iniciatívou stálej štruktúrovanej spolupráce, od ktorej si všetci zúčastnení okrem iného sľubujú aj to, že výrazne zefektívnime výdavky na obranu nielen v Európskej únii ako celku, ale aj jednotlivých členských štátov. A zároveň aj zväčšíme priestor a možnosti pre domáci zbrojný alebo obranný priemysel, keď chceme. Pre našu obranu môže naša účasť na tejto iniciatíve, ku ktorej sme sa už prihlásili, znamenať príležitosť skokovo sa dotiahnuť na tých najlepších v Európe kvalitatívne a zároveň zvýšiť efektívnosť obranných výdavkov. Samozrejme, za predpokladu, ak využijeme možnosti, ktoré nám nástroje tejto novej európskej iniciatívy, tejto novej európskej politiky poskytnú.
Podľa nedávno vládou schváleného materiálu účasť Slovenska na tejto štruktúrovanej spolupráci nás má zaviazať nielen k postupnému zvyšovaniu zdrojov na rozvoj a budovanie obranných vojenských spôsobilostí, vyššej operačnej pripravenosti ozbrojených síl alebo podieľať sa na možných operáciách krízového manažmentu, ale zároveň, a to je explicitne uvedené v tom vládnom materiáli, že má znamenať vyššiu a intenzívnejšiu spoluprácu s ozbrojenými silami ostatných účastníckych štátov. A ja dopĺňam, nielen ozbrojených síl, ale aj napríklad vojenského obranného priemyslu, zbrojného priemyslu.
Z viacerých mojich stretnutí so zahraničnými partnermi viem, že v prostredí európskej administratívy rastie presvedčenie, že zvyšovanie obranných výdavkov je zbytočné, ak nedokážeme účinne koordinovať svoje kroky s blízkymi spojencami. Teda táto efektivita znamená, že jednotlivé štáty budú mať reálnu ochotu a vôľu koordinovať svoje obstarávacie a výskumné politiky s inými štátmi. Logika spoločného postupu v tejto oblasti je, myslím si, absolútne zrejmá. Bezpečnostným hrozbám musíme čeliť spoločne, rovnako spoločne však musíme riešiť aj náklady na obranu a bezpečnosť. Vtedy úsilie a vtedy financie poukázané na tento účel budú a majú mať a budú mať svoj zmysel. Bezpečnostné hrozby sú jednoducho príliš veľké na to, aby sa akýkoľvek členský štát v rámci Únie dokázal k nim postaviť zoči-voči sám. Rovnako ale pri spoločnom postupe vzniká efekt obrovských úspor. Bezpečnosť Slovenska závisí od bezpečnostne silnej Európy a Európa bude silná, keď bude viac a užšie spolupracovať.
Neefektívny prístup vynakladania finančných prostriedkov v Európe bez spolupráce ukazujú aj analýzy, ktoré hovoria o tom, že približne 250 mld. eur každoročne stráca svoju efektivitu, keďže v jednotlivých štátoch sa používa napríklad 27 rôznych typov húfnic alebo prevádzkuje 20 rôznych typov lietadiel. A podľa analýzy Európskej komisie existuje v Európskej únii približne 180 rozdielnych zbraňových systémov v porovnaní napríklad s tridsiatimi, ktoré existujú v Spojených štátoch. V Európe je 17 rôznych typov bojových tankov, v Amerike iba jeden. Neefektivitu v tomto pohľade, myslím, že vidíme na prvý pohľad.
Alebo výskum a vývoj. Pri výskumných projektoch vyše 90 % si zabezpečujú jednotlivé štáty v súčasnosti samostatne. Mnoho z toho by sa dalo urobiť spoločne, ušetrilo by sa obrovské množstvo finančných prostriedkov, podľa odhadov Európskej komisie je to až 100 mld. eur z prostriedkov, ktoré sa venujú na obranu a bezpečnosť. Nemusím hovoriť, že v súčasnosti tá neefektivita je zrejmá v tom, že jeden členský štát vyvíja to isté, čo už buď vyvinuté už bolo, ďalší členský štát investuje do výskumu, vývoja niečoho, čo už dávno ďalší štát nakúpil, vyvinul, obstaral.
Hovorme teraz o slovenskom štátnom rozpočte, aká je výška jeho príjmov. Sa dočítame, že je to približne 14 mld. eur. Spoluprácou pri výskumných, ale i obstarávacích projektoch môže celá Európska únia ušetriť teda aj sedemnásobne viac, ako sú príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. To je na ilustráciu, o akých obrovských čiastkach sa bavíme, a verím, že tu nájdeme pochopenie v tom, že tu prirodzene nehovoríme o úsporách nejakej imaginárnej Európskej únie, ale o úsporách pre každú jednu členskú krajinu Európskej únie, teda včítane Slovenska.
Takže je jasné, že v dnešnom neistom svete treba vynakladať viac na obranu, a som rád, že vláda plánuje to aj tak robiť. Sme ju k tomu vyzývali, drvivá väčšina tohto pléna. Na druhej strane treba tieto prostriedky ale vynakladať efektívne. To znamená, v súčasnosti to znamená ešte viac a s väčším výkričníkom využívať všetky možnosti spolupráce, ktoré v rámci Európskej únie máme a o ktorých sa nám pred rokmi vôbec ani nesnívalo. Z tohto dôvodu si myslím a je to aj taký podnet pre pána ministra financií na zamyslenie, pretože súvisí s rozpočtom a verejnými financiami, pretože práve projekty, ktoré sú schvaľované v oblasti obrany a bezpečnosti, sú mimoriadne finančne nákladné.
A myslím si, že po spustení tejto úzkej štrukturálnej a permanentnej spolupráce, ktorú poznáme pod názvom PESCO, európskej iniciatíve, by každý takýto návrh projektu, ktorý by mal ťahať peniaze z rozpočtu Slovenskej republiky, by mal zároveň aj obsahovať doložku, ktorá bude vyhodnocovať preskúmanie všetkých možností spolupráce so spojencami ešte predtým, ako bude takýto materiál schvaľovaný vo vláde. A verím, že tu nájdeme aj spoločnú reč s pánom ministrom financií, pretože myslím si, že práve v čase, keď sa nám otvárajú také okná a príležitosti, by už na obranu nemal ísť ani cent bez toho, aby sme si overili, či spolupráca s našimi najbližšími alebo blízkymi spojencami bola možná. Nesmieme ostať bokom, už len preto nie, že sme malý štát a pre tie obzvlášť platí, že nie sme takí bohatí, aby sme finančne náročné vojenské či bezpečnostné projekty realizovali sami.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis