Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

9.2.2017 o 15:04 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 9.2.2017 15:04 - 15:05 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Pán minister, ja som videla návrh ozdravných opatrení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tam vlastne bolo aj tých 9 úkonov vyškrtnutých z preplácania, takže neviem, teraz ste mi podali úplne inú informáciu.
A druhá vec je, že ošetrovateľský proces v zariadeniach sociálnych služieb nie je obligatórny, to znamená, ochrana zdravia sa tam nezabezpečuje, môže a nemusí. A ja sa toho obávam, že potom viete, aké máme problémy. Takže naozaj treba ísť do tých zdravotníckych úkonov a nie ešte v rámci šetriacich opatrení si vyškrtnú aj tie, ktoré tam majú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2017 14:28 - 14:29 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, spomenula si, že Janka hovorí o ľudskej dôstojnosti. Janka koná pre ľudskú dôstojnosť. Ja odkedy som v parlamente, mám pocit, že poslanci sú mnohokrát odtrhnutí od reality. A neviem, či je to tým, že majú lepšie zabezpečený život alebo stretávajú sa s inými ľuďmi, ale my, ktorí sme v praxi a Janka bola v tej praxi, naozaj stretáva to utrpenie dennodenne. A tam sa prejaví charakter človeka. Ak dôjde do politiky a ostane rovná, znamená, že ten človek prešiel nejakou skúškou ohňom a že naozaj sa oplatí investovať ten hlas do takejto pani a ja držím palce a verím, že zdravý sedliacky rozum vždy zvíťazí nad možno nejakými politickými tričkami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2017 9:51 - 9:55 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Aj keď som teda zástancom nedieľ, aby sme mali všetci taký pokoj a kľud, ako hovoril aj pán Vašečka, chcem aj z tohto miesta povedať, že naozaj 1/4 ľudí ak pracuje v nedeľu, je to pre krajinu nie veľmi dobrý indikátor toho, že rodina ako taká prežije.
Druhá vec. Stimuly, ktoré sa vedú, sa vedú do priemyselnej výroby a už teraz vieme, že je tam nepretržitá prevádzka a práve v tých nedeliach tí otcovia odchádzajú, mamy do obchodu. Čiže následne tie rodiny nemajú priestor na to, aby žili spoločne, debatovali o veciach spoločne.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že niekedy bolo zvykom, že v nedeľu sa ľudia navštevovali. Každým rokom, ja budem mať o chvíľu 40 rokov, ja vnímam, že aj tento priestor sa vždy zužuje. Niekedy sme navštevovali starých rodičov. Teraz by sme mali aspoň rodičov, ale už aj to sa stráca. Nedeľa okrem toho pre veriacich by nemala byť len účasť na bohoslužbe, ale aj tým, že nás navštívia, starých, chorých a ľudí, ktorých sa cítia už neužitoční v dnešnej dobe. A toto je aj etický pohľad ľudí, ktorí možno nie sú veriaci, aby navštívili toho svojho rodiča alebo starého rodiča, alebo možno susedu, ktorá je už sama, vdova a teda naozaj sa cíti úplne sama, na samom dne a neužitočná a proste všetci okolo nej behajú a nemá sa jej kto ani pozdraviť.
Možno to je priestor na to, aby sme začali vnímať tú nedeľu, ako veriaci, tak aj neveriaci. A možno aj tie vzťahy a tie hodnoty a možno ten extrémizmus a všetko, čo tu rastie, je výsledkom toho, že si nevšímame jeden druhého. Starých ľudí si nevážime, vlastných rodičov, starých rodičov. Je možné vidieť hlbokú históriu a tradíciu slovenského národa. A potom sa divíme, že naše deti poznajú len počítače a nepoznajú, ako má fungovať rodina a potom sa zháňajú rôzni klinickí psychológovia, aby ich z toho vyňali a pritom si nedokáže ani otec sadnúť so synom, ani matka s dcérou.
Takže naozaj chcem povedať, že jedna štvrtina je smutné číslo, ak toľko ľudí v našom štáte musí pracovať a ak som sa pozerala dobre na krajiny Európy, tak naozaj už vo vyspelých krajinách je to úplne ináč. Rozdiel je v Rusku, kde je to všetko neobmedzené, 24 hodín otvorené obchody, alebo v Čiernej Hore a myslím, že tam naše mysle, naše srdcia by teda nemali smerovať a mali by sme sa všetci zamyslieť nad tým, ako ďalej a preto vás prosím o podporu nášho návrhu zákona, ktorý je naozaj kompromisom možno aj etiky, aj teda možno toho kresťanského pohľadu na veci.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2017 9:11 - 9:12 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 376. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady čísla 393 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2017 15:12 - 15:20 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Milí kolegovia, ja to možno zoberiem z takého praktického hľadiska, keďže celý život pracujem na charite, a teda aj naše mzdy na charite ako zamestnancov, nielen ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, boli tak nízke, že jednoducho naozaj sme každý ten gastrolístok využívali na to, aby sme kúpili potraviny, navarili večeru a na druhý deň sme si ju priniesli do práce. Taká je realita aj u bežných ľudí, ktorí majú nízky príjem, aby ušetrili.
Možno, ak by som to zobrala z filozofického pohľadu, tak v rámci sociálneho systému existuje tzv. inštitút osobitného príjemcu. Vtedy ten inštitút dáva ako keby nejaký budžet na to, aby v určitých obchodoch si ľudia, ktorí nedokážu gazdovať s peniazmi, nakúpili potraviny. Ja sa pýtam, či toto nie je rovnaký systém s tými gastrolístkami. To isté, ako sa robí v sociálnom systéme pre ľudí, ktorí nedokážu gazdovať s peniazmi, volá sa to inštitút osobitného príjemcu, toto isté robíme s dospelými ľuďmi a s ľuďmi, ktorí pracujú, a rozhodujeme o tom, kde tie naše peniaze pôjdu. Či pôjdu naozaj do reštaurácií, keď ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si denné menu doplatili. Čiže varenie na jednej strane ako alternatíva. Môj syn chodieval do škôlky a nechcel tam jesť. Vždy keď som sa vrátila poňho do škôlky, vždy mi povedali, že nejedol. Proste bola som nútená začať variť, aby aspoň niečo jedol. Musela som kontrolovať, aby predsa aspoň na večeru alebo na olovrant mal niečo zdravé, lebo keď viem, že opäť prídem a opäť mi povedia v škôlke, že celý deň nič nechcel jesť, aby bol najedený. Preto sme vlastne začali doma variť.
Naozaj som gastrolístky používala na to, že som si nakúpila potraviny a navarila som. Večer sme sa najedli a na obed som to potom mala v práci na druhý deň. Toto bola realita, ktorú som robila a nehovorím o tom, že to robia, neviem, akí ľudia. Robila som to ja a jednoducho, náš Adrián jedol, ja som jednoducho mala obed na druhý deň a zistila som, že máme aj na splácanie hypotéky, lebo sme si tie peniaze zadelili tak, že jednoducho sme si financovanie poriešili.
Problém s tými lístkami v tých potravinách bol v tom, že nie všade brali tie lístky. A keďže ja pochádzam z väčšieho mesta a niekedy tam neboli také hypermarkety ako možno už teraz, tak sme chodili do potravín, ktoré boli trošku predraženejšie, ale platili tam gastrolístky. Čiže ďalší problém bol v tom, že ja som si síce kúpila tie potraviny, ale kúpila som si ich za drahšie, ako by som bežne ako gazdiná nakúpila. To znamená, toto je ďalší problém, aj keď si chcete kúpiť potraviny, ak nemáte v blízkosti nejaké potraviny, ktoré sú lacnejšie, tak za ten gastrolístok v konečnom dôsledku zaplatíte viac. A normálny sedliacky rozum by mi to povedal, že nie, jednoducho je to predražené, do tých potravín by som to nešla kúpiť.
Ďalšia vec, ktorej sa chcem dotknúť, je bezlepková diéta. Pribúda nám ľudí, ktorí sú odkázaní na bezlepkovú stravu, či to deti alebo dospelí. Ja pochádzam zo stavbárskej rodiny, a teda mám blízko aj k pracovníkom, ktorí pracujú na stavbách, atď., momentálne mi už dvaja vraveli, že celý život žili, že sú zdraví chlapi. Zrazu sa im stalo, že majú intoleranciu na lepok a jednoducho majú sa začať stravovať bezlepkovou diétou. Samozrejme nič nedodržiavali a začali mať obrovské problémy, skončilo to operáciami. Čiže následne si povedali, že dobre, tak budeme teda dodržiavať bezlepkovú diétu. Ale keď prišli na to, múka bezlepková stojí 3,29, 2,29 a gastrolístok od ich zamestnávateľa 3,30. Kdeže sa on naje bezlepkovej stravy, dakde chlap zo stavby za takúto cenu?! Chvalabohu, že obaja stavbári pracujú v našom regióne, sú doma, to znamená, že tá žena opäť za tie gastrolístky nakúpi tie potraviny, ktoré ten jej manžel ako toleruje, a ide o veľké množstvo jedla. Taký malý chlebík stojí 3 euro, hej, ale to nie je ani kilový, a ten chlap, keď príde z riadnej roboty, sa potrebuje aj najesť. To znamená, že tie gastrolístky, absolútne neriešia situáciu. Každá tá keš by pomohla tej rodine, aby sa naozaj o tú bezlepkovú stravu postarala sama o seba.
Čo sa týka príspevku na diétne stravovanie, je to vlastne podľa skupín, v ktorých sa nachádzate. Môžete dostať mesačne od úradu práce 11 euro, možno 18 euro alebo 36, to je max, to je strop. Pri tých cenách, ako vám hovorím, že malý chlebík, ani nie pol kilový stojí 3 euro.
Ďalej čím by som chcela tak tiež sa prikloniť k tomu, aby sme všetci zvážili, či naozaj to nie je len nahrávanie peňazí možno nejakým monopolom, ktorých tu je päť, je aj to, že naozaj, zvýšilo sa denné menu. Neviem, či my, poslanci si to všímame, ale v januári sme boli doma a ja som bola v Dóme sv. Anny a naši zamestnanci mi hovoria, ale už nie toľko stojí. Už každá tá reštaurácia si tie, tú úhradu za to denné menu navýšila. To znamená, aj to denné menu sa zvyšuje tým ľuďom. A pokiaľ im ten zamestnávateľ zaplatí len tú, to, čo musí, samozrejme do toho lístka si to musí doplatiť ten človek, ale následne to menu je ešte vyššie, čiže dopláca si to ešte raz ten človek. Tak o čom my vlastne rozprávame? Veď zdravý sedliacky rozum hovorí úplne niečo iné. A to nie je o tom, o politike, zato, že to predkladá Matovič, ale je to zdravý sedliacky rozum. A ja to mám z vlastného života. Takže naozaj, nehovorme len už možno o nejakých asociálnych ľuďoch, ale o bežných ľuďoch, ktorým rozum zastavuje, že keď raz mám bezlepkovú diétu a makám na stavbe, že ja tie peniaze nedostanem k výplate.
Takže zdravý sedliacky rozum všetkým politickým stranám prajem.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 12:22 - 12:23 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja si, naopak, myslím, že pán Blaha naozaj potreboval zo seba dostať tie veci, že jednoducho to nepodporuje iba preto, lebo to dávajú oni ako vládna koalícia, ale že jednoducho má na to argumenty, a preto ja to rešpektujem, čo povedal.
Mňa veľmi potešilo, že povedal, že pre neho je aj také dôležité chrániť ženy. A dnes je Medzinárodný deň proti srdcovo-cievnym chorobám žien a každá žena by mala mať na sebe červené, takže mám červené. Na druhej strane chcem vyzvať možno pána kolegu, aby podporil aj druhý náš zákon, odchod žien do dôchodku, za každé dieťa, ktoré teda skončilo strednú školu, aby žena mohla odísť do dôchodku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 11:59 - 12:00 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, spomenuli ste minimálnu mzdu. Ja naozaj nie som za to, aby tá minimálna mzda bola nejako regionálne rozdelená, ja som za to, aby bola na celom Slovensku rovnaká. Na druhej strane ja chcem, aby minimálnu mzdu na východnom Slovensku nezarábali ľudia, ktorí sú kvalifikovaní, ale minimálnu mzdu brali ľudia s nízkou kvalifikáciou. A to je problém, lebo v podstate vzniká na východnom Slovensku to, že čím vyjde vyššie minimálna mzda, je menší rozdiel medzi tým, ako kvalifikovaná pracovná sila na východnom Slovensku zarába. Je to už len pár euro, ktorá je blízko minimálnej mzdy, a to môžem hovoriť aj o úradníkoch, sociálnych pracovníkoch, ktorí pracujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí mi hovoria, že ak človek, ktorý poberá dávky, má už pomerne toľko, koľko oni, rozdiel medzi nimi je nejakých sto euro.
Takže ak chceme hovoriť o minimálnej mzde, musíme hovoriť aj o odvodovom nejakom, odvodovej nejakej úľave pre práve zamestnávateľov na východnom Slovensku, lebo tých stimulov je tam najmenej. Najviac je v Trnave, najmenej je teda na východe. A práve preto sme hovorili o tom, že ak už tí ľudia potrebujú robiť na tom východnom Slovensku a tie mzdy sa nejako nevyrovnávajú dlhé, dlhé roky s tým západným Slovenskom, tak nech majú v sobotu 50 % zaplatené a v nedeľu 100 %.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2017 11:43 - 11:44 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, kolegyňa, že si otvorila otázku naozaj možno aj tých priemerných miezd na Slovensku. Pomocní zamestnanci zarobia v hrubom 537 euro za rok 2016 a kvalifikovaní robotníci a zamestnanci v službách 663 euro. Sú to aktuálne čísla a naozaj tí ľudia nevedia vyžiť v regiónoch práve východného Slovenska, ale práve severovýchodného Slovenska, kde množstvo ľudí odchádza do zahraničia. Keď už tam niekto je a chce si trošku zvýšiť ten plat popri tých sumách, ktoré som vravela, určite by pomohlo práve to, že im zaplatia soboty a nedele. Keď už tá mama alebo otec majú pracovať v sobotu alebo v nedeľu, tak nech majú aspoň za to zaplatené. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2017 14:03 - 14:05 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja chcem len možno upresniť, že ja chcem mať minimálnu mzdu na celom Slovensku, ale podľa môjho názoru minimálna mzda by mala byť taká garancia pre nízko kvalifikovaných ľudí. Všetci ostatní ľudia by mali mať teda vyššiu mzdu ako minimálnu, a preto som vlastne navrhovala pre udržateľnosť miezd nízkokvalifikovanej pracovnej sily v zaostalých regiónov, aby mali odvodové úľavy, a to isté by pomohlo, aby sa zväčšil rozdiel medzi minimálnou mzdou a nízkokvalifikovaných ľudí a medzi kvalifikovanými ľuďmi. Ak by sa nám podarilo navýšiť to, tak toto by bol super cieľ a toto by som vám zatlieskala. Fakt. Lebo viete dobre ako, aké sumy zarábajú vaši sociálni pracovníci a ak bude vyššia minimálna mzda, tak už majú viac niektorí, o 30, 40 euro majú viac jak, jak bude tá minimálna mzda. Takže práve preto hovorím, že tie odvodové úľavy pre podnikateľov v týchto regiónoch by mohli zabezpečiť udržateľné miesta pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá nemá takú produktivitu práce, aké sú výdavky zamestnávateľa, a na druhej strane by sme možno vedeli zvýšiť rozdiel medzi minimálnou mzdou a pre kvalifikovaných ľudí, medzi nízkokvalifikovanými a kvalifikovanými ľuďmi. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2017 11:51 - 11:54 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ja možno k tej minimálnej mzde. Naozaj ja rozumiem, čo jednak ľavicová politika vidí minimálnu mzdu takým svojím pohľadom a drží sa tej línie jednoducho. Ako ja to akceptujem. Na druhej strane chcem povedať možno takú reálnu skúsenosť, ktorú mám v našom regióne, že ak zdvíhame minimálnu mzdu a práve chceme zamestnať ľudí možno dlhodobo nezamestnaných alebo nízko kvalifikovaných, ich produktivita práce je tak nízka, že tie náklady, ktoré má zamestnávateľ na ich činnosť, prevyšujú tú ich produktivitu práce a na základe toho sa potom schyľujú práve na východnom Slovensku k tomu, že zamestnávatelia cez aktívnu sociálnu politiku, cez opatrenia berú tých zamestnancov a v podstate sa nevytvára nejaká, nejaké trvalé pracovné miesta. Proste vždy čakajú len na to, že tie príspevky prídu, ale naozaj zamestnať, keď vám hovorím, že naozaj 50 %, vyše 50 % ľudí dlhodobo nezamestnaných z východného Slovenska sú už ľudia, ktorí nemajú istým spôsobom tie návyky, a veľmi ťažko si predstaviť, že ich produktivita práce bude pre zamestnávateľa taká, že úplne sa bude hnať za ním. Jednoducho nie.
Preto si myslím, že tam to vyriešia skôr, aby to boli trvalé pracovné miesta, by to v regiónoch, kde naozaj sú tí dlhodobo nezamestnaní, vyriešili práve daňové úľavy pre zamestnávateľov. Myslím si, že vtedy môže byť aj vyššia minimálna mzda, lebo už to nebude taký rozdiel medzi tým, ako odpracuje a koľko ho to stojí, lebo dostane nejakú úľavu ten zamestnávateľ na daniach. Tým pádom by sa to mohlo vyrovnať, aby vôbec nebol problém, že zavediete tú minimálnu mzdu možno na celom území. Ale za predpokladu, že jednoducho v tých zaostalých regiónoch alebo tam, kde je najviac dlhodobo nezamestnaných, by sa dala úľava práve tým podnikateľom.
Takže ja viem, že je to ťažká otázka, ale treba sa zamyslieť nad tým, že v podstate na východnom Slovensku podnikatelia, ak chcú vytvoriť trvalé pracovné miesto, tak sa boja, že teda naozaj im príde človek do zamestnania, kde ho po troch mesiacoch opäť menia, opäť menia, lebo jeho produktivita práce, jeho pracovné zručnosti a možno aj intelekt tým, že aj dlho už nepracoval a tak ďalej, a my z neho nejakého vicišpána neurobíme, jednoducho toto treba zohľadňovať. V tom prípade by som súhlasila aj s minimálnou mzdou plošne na celom území Slovenska, ale keď skončia eurofondy, aj bude menej vlastne na tú aktívnu sociálnu politiku tým pádom a obávam sa, že len bude prehlbovať problémy východného Slovenska. Takže ja si toľko. Ja som si, preto si zobrala slovo, nielen aby som pre nič za nič hovorila.
Ďakujem.
Skryt prepis