Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21. 6. 2017 o 16:01 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 16:01 - 16:03 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tiež oceňujem, že ste nechali na seba reagovať. Skôr to patrí k menšinovému zvyku v parlamente a je to dobrý zvyk, ale okomentujem niekoľko vašich výrokov. Jednak ste povedali, že stavebné firmy sú v celej tej hre dôležité, tomu teda rozumieme, aj sme sa tu troška usmiali, len upozorňujeme, že dlhy potom splatia všetky firmy a ľudia a to aj z iných odvetví. Chcem pripomenúť, že Grécko som nespomínal v tom zozname a ktorý ste citovali. Tiež chcem povedať, že keď som hovoril o analytikoch, ktorí odmietajú investičnú výnimku, tak som citoval Klub ekonomických analytikov, nehovoril som, že len tak nejakí analytici. Tiež sme tu nikto nehovorili o tom, ani ja, že požičiavanie je automaticky zlé. My hovoríme, otázka nie je, či si má štát vôbec, či má mať nejaký dlh, otázka je, či si má zvyšovať dlh oproti tomu, ktorý je dnes považovaný nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ústavného zákona za vysoký, lebo je v sankčnom pásme. Pokiaľ ide o hodnotu za peniaze, tak v agende 2020 v roku 2016 bola pasáž o KPI Key Performance Indicators, to je veľmi podobné hodnote za peniaze. Bolo to skôr ako tá hodnota v Programovom vyhlásení.
Najdrahšia diaľnica je nepostavená, som nijako teda neprekrútil, ani neviem ako by sa to dalo prekrútiť. Ľudia neocenia nízky dlh, ale diaľnice, súhlasím, to platí dnes, ale v budúcnosti to bude naopak. a v budúcnosti nemusí byť každá diaľnica drahšia a potom infraštruktúra je tepna ekonomiky, súhlasím, ale aj vzdelávanie a zdravotníctvo sú dôležité. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 12:07 - 12:09 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým za seriózne faktické poznámky. Bolo toho veľa, takže vypichnem reakcie len na niektoré. Áno, Janka Kiššová hovorila o tom, že dobré časy treba využiť nielen na znižovanie dlhu, ale na reformy, to je, to považujem za kľúčové.
Pán Marian Kotleba, súhlasím s tým, že prioritne sa Slovensko zadlžovalo v dôsledku krokov politikov, nie občanov, ale upozorňujem, že v histórii samostatného Slovenska sme mali aj obdobia, kedy sa dlh znižoval.
Pánovi Podmanickému, tam to vyzeralo, že, pán Podmanický, hovoríte, že teda to uznesenie sa týka len diaľnic, ale na výbore finančnom dnes už bol pozmeňujúci návrh predložený aj na železnice, tak neviem, či sme rovnako uvažovali.
Pán Baška, tam veľmi súhlasím a to, to nikdy nie je dosť opakovania Hodnoty za peniaze. Hovorím, ak sa to bude naozaj realizovať a prenášať do praxe, tak si myslím, že v takých projektoch kde to bude, že sa ľahšie bude hľadať konsenzus.
A posledné je k pánovi Vašečkovi, že predsa len tá politika je dôležitejšia a aj vždy to tak bolo, že politika nakoniec je rozhodujúca, ale predsa len tie piliere, na ktorých stojí, sú tvorené aj odbornosťou a pravdou, nie je to úplne zanedba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 6. 2017 11:36 - 11:52 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som uviedol 12 argumentov, ktorými zdôvodním môj postoj k návrhu. Ak si urobíte jednoduchý aritmetický priemer tých argumentov, tak vám určite, určite vyjde, ako asi sa chystám hlasovať o tomto návrhu.
Takže Slovensko nemá nízky dlh, Slovensko má vysoký dlh. Stále sa nachádzame v sankčnom pásme dlhovej brzdy, od roku 2012 sme sa z neho nedostali. Čiže nezávislá rada pre rozpočtovú zodpovednosť považuje náš dlh za vysoký, je to tak podľa ústavného zákona. Ale aj Európska komisia vo svojich ukazovateľoch, ktoré hodnotia dlhodobú udržateľnosť verejných financií, hovorí v ukazovateli S2, ktorý má hodnotu nad nulou, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií Slovenskej republiky existuje riziko.
Po druhé, ako to tu pán predkladateľ hovoril, áno, politicky to bude vyzerať tak, že úplne legitímne ak by prešlo uvoľnenie dlhovej brzdy za účelom výstavby diaľnic, prídu ďalšie požiadavky zdôvodnené úplne rovnako a včera sme o tom v kuloároch rozprávali a dnes sa už stalo na finančnom výbore, že už prišla takáto požiadavka na financovanie infraštruktúry v železniciach.
A prídu ďalšie, pretože aj o vzdelávaní sa dá povedať, že pôsobí v ňom multiplikačný efekt, že keď dáme viac peňazí do vzdelania, tak budeme mať ďalšiu generáciu lepšie pripravenú na trh práce. A pomôže to ekonomike, pomôže to morálke, šťastiu ľudí. Veľmi podobná argumentácia. Veľmi podobná platí aj pre zdravotníctvo. Máme vysokú odvrátiteľnú úmrtnosť. Keď dáme do zdravotníctva viac peňazí, budeme mať zdravších ľudí vo vysokom veku. Viem, o čom hovorím. Budeme mať ľudí dlhšie žijúcich. A to sa tiež prejaví v ekonomike. Ďalšie a ďalšie oblasti prídu s takouto argumentáciou. A to, čo hovoril pán predkladateľ, že pokiaľ by sa uvoľnila dlhová brzda, tak by sa našli peniaze aj na školstvo, zdravotníctvo a na ďalšie oblasti. No tak pozrite, nenavykajme celú spoločnosť, všetky odvetvia žiť na dlh dlhodobo. Čiže ja to nevnímam ako pozitívum.
Tretí argument. Prvá vláda Roberta Fica rozbehla ale že poriadne zadlžovanie s tým, že boli ťažké časy. Ťažké časy boli, veľká kríza a vláda teda rozbehla zadlžovanie, hoci teda – poznámka pod čiarou – so sľubom, že Slovenska, Slovákov sa kríza nedotkne, rozbehla to zadlžovanie s tým, že keď prídu dobré časy, tak sa dlh zníži. Toto boli dohľadateľné sľuby vtedy rovnakého predsedu vlády, akého máme teraz. Že teda teória hovorí, že v zlých časoch sa krajina môže zadlžovať a v dobrých časoch sa potom dlh znižuje. No prišli dobré časy a vláda rozobrala II. pilier. To nevyzeralo na vracanie požičaného z krízy. Prišli dobré časy, obrovské nárasty príjmov, od roku 2009 do roku 2015 narástli príjmy našich verejných financií o závratných 45 %, a dlh sa nevrátil späť. Ostal približne na dvojnásobku. Tak toto je kľúčová vec. Povedzme si jasne, či teda budeme zadlžovať Slovensko v zlých časoch a v dobrých časoch ho zadlžíme tiež. Alebo či chceme naozaj v dobrých časoch vracať to, čo sme si v zlých požičali. Ak nie, a nie, tak potom sa nezadlžujme v budúcej kríze, pretože sme krajina, ktorá nevie vracať tie dlhy späť.
Ďalší argument. Robert Fico a niekoľkí ministri dopravy tvrdia, že najdrahšia diaľnica je nepostavená. Možnože treba nad tým chvíľu porozmýšľať, ale kto už to počul a rozmýšľal nad tým, tak vie dobre, že to znamená, že nech sa postaví diaľnica za akékoľvek peniaze, tak je to vždy lacnejšie, než ju nepostaviť. Hocijaké peniaze nech tam dáme. Toto je filozofia premiéra a ministrov dopravy, aj súčasného. A môžete povedať síce, že to sa možno, možno si to nedomysleli matematicky, keď nie sú matematici a povedali to nejak tak pomimo. No ale to by sme nemohli vidieť aj to, že na ostatnom hearingu kandidátov na Úrad pre verejné obstarávanie Robert Fico povedal, že vo verejnom obstarávaní máme jedno veľké riziko, že sú tam príliš nízke ceny, vychádzajú z neho, a teda že by sme mali vymyslieť také pravidlo, že najvyššia a najnižšia ponuka sa vyškrtnú, pričom priemerný počet uchádzačov, tendrov vo verejnom obstarávaní máme niečo cez tri, tak že by sa zrušila tá súťaž. Podpredseda vlády nedávno napísal blog o tom, že nízke ceny sú nebezpečné. V minulom volebnom období parlament sa snažil odvolať podpredsedu vlády za to, že v minulosti obstarával lacno diaľnice. Čiže toto nie je len nejaké náhodné, nejaká náhodne uletená veta. Naozaj Robert Fico neverí tej efektívnosti, neverí tej Hodnote za peniaze. Verí tomu, že míňať treba, a je to dokladovateľné mnohými citátmi. Ale inak tú Hodnotu za peniaze uznávam, že je dobrá vec, dobrá vec. Toto riziko vnímam ale ako veľmi významné, je reprezentované citátom "najdrahšia diaľnica je tá nepostavená".
Piaty argument. Odbrzdenie by bolo aj zlým signálom dovnútra Slovenska. Zlým signálom všetkým tým silám, ktoré sa snažia zvyšovať bohatstvo krajiny cez prácu, cez lepšie pravidlá, cez lepšie fungovanie súdov. Lebo veď načo, keď chýbajú peniaze, tak si požičajme. Tak sú tu eurofondy buď, alebo keď už nebudú eurofondy, no tak odniekiaľ musia prísť tie peniaze. Ak na toto navykneme Slovensko, tak, samozrejme, že vyšleme signál do vnútra krajiny, že sa neoplatí zvyšovať efektívnosť verejnej správy, znižovať byrokraciu, kupovať voličov populistickými návrhmi, balíčkami, to sa oplatí teda. Jednoducho nezlepšovať fungovanie krajiny.
Šiesty argument. Včera parlament schválil program stability. Ak by sme mu mali veriť, tak to odbrzdenie až tak veľmi by nebolo potrebné, keď si prerátate, aké by mal dopady a aký bude vývoj sankcií dlhovej brzdy v najbližšom období a ktoré pásmo dlhovej brzdy je naozaj nepríjemné, lebo tie prvé dve nie sú nepríjemné.
Tiež chcem uviesť siedmy argument, že proti investičnému odbrzdeniu sa vyjadrili aj v podstate všetci odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Klub ekonomických analytikov.
Siedmy argument. Slovensko je jednou z dvoch krajín v Európe, ktoré zažili za ostatných 20 rokov dvakrát zdvojnásobnenie dlhu, verejného dlhu v priebehu piatich rokov. Dvakrát v priebehu piatich rokov sme zažili zdvojnásobenie dlhu. To znamená, máme tu tie inštitúcie a to myslenie a ľudí a možno aj politikov, ktorým to proste raz za čas ujde na rozdiel od drvivej väčšiny krajín v Európskej únii. U nás a v Rumunsku sa to stalo dvakrát.
Deviaty argument. Ôsmy? Tak ôsmy, dobre. Tak musím ešte nejaký vymyslieť. (Reakcie z pléna.) Tušil som, že na niečom ma chytíte. Dobre. Tak ďalší argument teda je, že dlhy v zahraničí dokážu narásť veľmi rýchlo. Dám vám pár príkladov. Napríklad Cyprus o 63 % za osem rokov, Chorvátsko 47 % za sedem rokov, Írsko 23 %, pardon, o 95 % za šesť rokov, Slovinsko 61 % za sedem rokov, Španielsko o 64 % za sedem rokov, Spojené kráľovstvo o 43 % za päť rokov.
Ďalší, hoci som už o tom argumente, troška som ho naznačoval, ale podstata je tá, že premiér Robert Fico mnohokrát zopakoval, že doteraz sme žili z miliardových darov z Európskej únie a keďže tie môžu skončiť, tak musíme zase žiť z niečoho, čo dostaneme. Z niečoho, čo dostaneme. No ja si myslím, že to nie je dobrá filozofia, že je dobré mať zvyknutú krajinu na to, aby žila z toho, čo si sami vyrobíme.
No a tiež chcem uviesť, že to, čo nám naozaj ukrajuje z bohatstva, a to, čo nám bráni viac investovať do diaľnic, do školstva, do zdravotníctva, je práve tá neefektívnosť, sú práve napríklad dotácie, stimuly, ktoré nemajú návratnosť. Za všetky uvediem to hnedé uhlie, hoci to nie sú priamo dotácie, ale ten systém sa prejavuje v zníženej schopnosti aj platiť dane zo strany ľudí a podnikov. Za byrokraciu môžem uviesť gastrolístky alebo pracovnú lekársku službu. Nie preto, že sú to najväčšie príklady, ale pretože sme sa o tom veľa vyhádali v parlamente. To sú príklady krokov, ktoré nám pomôžu mať viac peňazí aj na investície.
Vlastne už k záveru chcem uviesť, že momentálne máme na jednu štvorčlennú rodinu dlh cez 31-tisíc alebo okolo 31-tisíc eur. Ten dlh bude splácať takmer každý cez vyššie dane a odvody a cez nižšie platy učiteľov, sestričiek, lekárov a v budúcnosti cez menší počet kilometrov opravených a nových ciest. A bude sa to týkať ľudí na celom Slovensku. Tak úplne posledná myšlienka je, že tuto pôjde o veľa miliárd eur. Ten tlak na parlament, keďže projekt netlačí vláda, ale vznikol akože zdola, bude podľa mňa veľký, tak vám všetkým želám, aby ste naozaj zahlasovali nakoniec podľa svedomia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 6. 2017 9:02 - 9:22 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som prispel do rozpravy o prekladanom materiáli.
Poviem na úvod záver, síce, že budeme to smerovať tá moja prezentácia k tomu, že budem odporúčať ambicióznejšiu konsolidáciu, Vyjadrím sa k tomu koľko je to podľa mňa dosť, lebo o tom sa tu hovorilo. V rámci hodnoty za peniaze expanziu IFP na rezorty a potom ešte sa vyjadrím k dlhovej brzde krátko. Úplne na úvod chcem takú polotechnickú poznámku urobiť a polopolickú. Pán minister včera hovoril v rozprave, že, myslím, že niektorému z poslancov OĽANO to povedal, ale ono to bolo adresované celej opozície, že teraz hovoríme, že 2016 dopadol dobre, ale až tak sme zaňho nezahlasovali, čo takto trocha vyzerá, že opozícia teda vždy je proti aj dobrým veciam aj zlým veciam a to nie je dobré pre spoločnosť, lebo potom si ten volič nevie vybrať. Ale chcem pripomenúť, že v tejto sále, aj ja som bol pritom, sme schválili 2013 rok, ktorý dopadol dobre, kritizovali sme 14-ty, 15-ty a teraz zasa prichádzajú dobré body za 16-ty rok, čiže myslím si, že to nie je s opozíciou úplne tak. Je to do veľkej miery, že opozícia svojimi postojmi kopíruje realitu. Nehovorím, že dokonale ale do veľkej miery je zodpovedná.
Tak a teraz ako obyčajne, podľa môjho názoru viem, že dobrý bod súperovi znamená demotiváciu pre voličov, ale tiež si myslím, že politika sa vyvíja, vyvíja sa od toho, že opoziční a koaliční na seba vždy vykrikovali v 90-tych rokoch. Vyvíja sa k tomu, že sa posúva viac k pravde a teda aj dobré body sa oceňujú. A myslím si, že je to tak dobré pre Slovensko tak, ako sa spoločnosť kultivuje.
Takže, takže najprv zopár tých bodov, ktoré sú dobré. Po prvé, vláda predstavila rozpočtový rámec, ktorý predpokladá pokračovanie znižovania deficitu. Dobrá vec, bod. V roku 2016, to tu bolo niekoľkokrát povedané, deficit dosiahol 1,68 %. Je možné, a to tu tiež bolo povedané, tá jesenná notifikácia ešte niečo upraví, ale neupraví toľko, aby sa z tohto stalo, v 2016-tom aby sa stal neúspešný rok. Tiež je pozitívne, že schválený rozpočtový cieľ v roku 2017 zostáva zachovaný vo výške 1,29 %. Tiež zostáva cieľ dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Ale mňa je kľúčová informácia z tých pozitívnych, že konsolidačné úsilie v minulom roku prevýšilo požiadavky paktu stability a teda dosiahlo 0,93 %. To konsolidačné úsilie je teda tá najpravdejšia pravda ku ktorej sa analytici dokážu dostať. A teda je to, v mojich očiach je to najdôležitejšia informácia. No a tiež treba povedať, že podľa tohto materiálu hrubý dlh verejnej správy sa bude naďalej znižovať a posledné pozitívum, ktoré súvisí s programom stability je hodnota za peniaze. A to, že myslím, že prvýkrát sa dostalo tomuto projektu celkom slušné politické krytie. To bolo kľúčové, to aj ja osobne som považoval za riziko, pretože všetci vieme, že nie je ľahké presadzovať projekty, ako "hodnota za peniaze" v súčasnej spoločnosti a teraz. Vláda sa chystá znížiť udržateľnosť verejných financií. Oproti politike žiadnych zmien, čiže keby išiel, išli verejné financie na autopilota, tak by sme v roku 2020 by sme mali verejné financie v lepšom stave. A som presvedčený, že dobré časy sa mali, by sa mali využiť na dosiahnutie prebytku verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča 0,4 % HDP a teda na úrovni 43,5 % HDP, čo je pod tým najspodnejším sankčným pásmom. Tiež štrukturálny deficit za zhoršil o 0,4 % HDP. A bez vplyvu vlády by sa zlepšil o 2,0 % HDP.
Ešte pridám, že Európska komisia nás upozorňuje na potrebu konsolidácie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Slovenské verejné financie naďalej čelia istému riziku, nie vysokému, nízkemu. Ale S2 ukazovateľ ešte nie je na úrovni, ktorá by znamenala nulové riziko, čiže napríklad keď hovoríme o tom, čo je to dosť, tak dosť je posunúť sa aj v tej S2 a dostať sa mimo rizikového pásma.
Tiež ma zaujalo, že fiškálna politika v roku 2020 bude mať pozitívny vplyv a zrýchli HDP o 0,2 percentuálneho boda. A je to zaujímavé, táto informácia spolu s informáciou, že v tom čase sa ekonomika bude prehrievať. A tu sa vrátim k debatám, ktoré sme aj
===== od 0,2 percentuálneho boda. A je to zaujímavé, táto informácia spolu s informáciou, že v tom čase sa ekonomika bude prehrievať. A tu sa vrátim k debatám, ktoré sme aj tu viedli, že keď sme my hovorili, že v dobrých časoch by sa malo šetriť, v zlých časoch, povedzme teda, že nejaká expanzia je legitímna, tak vtedy sme často dostávali odpoveď, že my sme nemali dobré časy, lebo tá produkčná medzera, že sme proste neprehrievali. Existovala tam stále produkčná medzera. No, ale teraz, teraz už sa bude prehrievať ekonomika a súčasne budeme mať rozpočtovú politiku stavanú na iné časy. Nebude tam súlad aj z tohto pohľadu.
Čiže fiškálne impulzy, tak ako sme ale aj zo sveta zvyknutí, prichádzajú, keď sa ekonomike darí, nedarí, keď sa neprehrieva, aj prehrieva. Nebude to v celom tom horizonte, o ktorom hovoríme, ale ten záver taký bude. Tiež chcem poznamenať, že v porovnaní so schváleným rozpočtom sa ciele mierne zhoršili, teda ciele na osemnásty a devätnásty rok, nie je to strašidelné, ale dochádza k tomu a k tomu postupnému zhoršovaniu cieľov vlastne dochádzalo v uplynulých rokoch pomerne často.
Pokiaľ ide o riziká, tak už tu bolo spomínané, že Rada vidí ako rizikové príjmy z dividend emisných kvót podhodnotenie výdavkov zdravotníctva a na verejné financie. Plus chcem podčiarknuť dlhovú brzdu. Ja ju vidím ako hlavné riziko udržateľnosti verejných financií. Uvidíme, fakt je, že ju pripravuje ministerstvo financií, ktoré rozumie, rozumie verejným financiám, ale riziko, riziko tam teda vidím. A potom môžu prísť nepredvídané riziká. V minulosti sme o nich veľakrát hovorili, ale aby som bol aktuálny, tak riziko môže vzniknúť aj z toho, že niektorý z členov vlády bude chodiť navštevovať podniky a hovoriť im, že nemôžu mať nižšie platy než ich kolegovia v Nemecku. Toto teda môže tiež zahýbať ekonomikou, ak by to bolo robené vo veľkom.
Teraz zopár poznámok, ktoré sa týkajú, týkajú tejto oblasti, ale sú také, povedal by som, hydinového charakteru, to znamená nie až také významné. Jedna sa týka minuloročnej debaty o tom, či sa bude zverejňovať rozpočet 15. augusta. Nakoniec vláda tento termín alebo parlament ho zrušil na žiadosť vlády a ministerstva financií. Prebehla tu debata, opozícii sa to nepáčilo. Pán minister financií v októbri 2016 povedal, citujem: "zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku a o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli". Čiže ja to len pripomínam, že toto je stále v hre. My na to myslíme, záležalo nám na tom, čiže niekedy v ďalších mesiacoch my by sme uvítali alebo teda odporúčame silno, aby sa v tomto smere niečo urobilo.
Potom ma zaujala ešte poznámka, že automobilový priemysel, výstavba bratislavského obchvatu verejná správa, vrátia investície do čiernych čísiel. Upozorňujem na to, že sú to všetko investície, kde má vláda výrazný vplyv na ne. A už sme sa tu aj v minulosti niekoľkokrát rozprávali o tom, že my nepovažujeme za šťastné, ak určuje vo veľkej miere vláda to, kde, ako, za koľko sa bude investovať. My dosť veríme tým malým, stredným podnikom, nezávislým, ktoré nedostávajú žiadne dotácie a ktoré financujú práveže tie stimuly pre väčšie firmy. Veríme tomu, že sú strojcom prirodzeného rastu a znižujú tak riziko toho, že sa nám môže stať, že vláda sa pomýli alebo že budeme mať, že budeme mať celú ekonomiku založenú na automobiloch a tá ekonomika potom bude krehká. Čiže bola takáto veta v materiáli, nedalo mi neokomentovať ju.
Tiež chcem upozorniť na to, že výnosy dlhopisov s dlhou splatnosťou, ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Laššáková, poprosím kľud v sále.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
že výnosy z dlhopisov s dlhou splatnosťou v priebehu roka opustili historické minimá. Počúvajte, pani Laššáková, toto je zaujímavé, lebo má to vplyv na spoločnosť. Hovorilo sa dosť dlho, že už tie úroky sú mínusové a že teda štáty snáď sa budú financovať za mínusové úroky, tak jemne sa to naznačilo aj v tejto sále, ale veľa ľudí sa na to spoliehalo. Myslím, že sa to aj do nejakých analýz premietlo, ktoré vyzerali tak, že vlastne štátu sa oplatí investovať takmer do všetkého na rozdiel od súkromného sektoru, lebo štát si požičiava za mínusové úroky, a teda nielen nemocnice, keď to preženiem, tak ak by to tak platilo, že štát si požičiava za mínusové úroky, tak nakoniec by to asi skončilo, že by aj reštaurácie staval štát. A vidíme teraz, že končí toto obdobie a aj na budúce si zapamätajme, že keď aj príde znova, že budú takéto nízke úroky, že ono to nie je na dlho a nemôžme sa naozaj spoliehať na to, že štát si bude takto lacno požičiavať a obozretne musíme hospodáriť. Toto nebude nadlho a ukazuje sa, že nie nadlho.
Čiže keďže som si veľakrát vypočul tie slová, že teda štáty už teraz, už neplatí to čo v minulosti, že musíme strážiť dlh, lebo štáty sa financujú za mínusové úroky, tak si neodpustím poznámku, že sa vraciame do sveta, kde sa piesok sype a voda leje.
Teraz k hodnote za peniaze. Hodnota za peniaze začala celkom dobre. Celkom dobré analýzy, najmä v tom prvom kole boli urobené. To druhé kolo čo som si pozeral materiály, už vyzerá o niečo slabšie. Ja si myslím, že je to do veľkej miery tým, že jednoducho inštitút finančnej politiky je súčasťou ministerstva financií a ministerstvo financií má tvrdé prostredie, funguje v tvrdom prostredí. Toto je podstata. Ministerstvo financií má merateľné ciele. Bol to trojpercentný deficit, teraz ešte nižšie, sú to tie strednodobé ciele. Takisto má jasný merateľný cieľ z hľadiska rastu hrubého dlhu alebo jeho poklesu, kým v ostatných rezortoch tieto ciele nie sú tak jasne stanovené. Nemáme takýto merateľný ukazovateľ v školstve, ani v zdravotníctve, ani v kultúre, a teda tie analytické inštitúty tam majú objektívne ťažšiu robotu a sú v konflikte záujmov, lebo ten rezort jednoducho neťahá k nejakému splneniu merateľného ukazovateľa. A tí analytici môžu robiť čo chcú, keď to vedenie nie je tlačené, tak ono ďalej netlačí na tých analytikov. Čiže preto si myslím, že by bolo rozumné, keby väčšiu ingerenciu v týchto analýzach malo IFP, ktoré jediné má ten tlak z vonku, aj z vnútra.
Potom ešte mám aj také ešte drobnejšie poznámočky. Jednak aj v tomto materiáli ako v mnohých ďalších materiáloch, ale aj súkromných bánk sa často hovorí, že ekonomika je ťahaná napríklad, v tomto prípade je ťahaná domácou spotrebou a exportom. Odporúčam, je to malé odporúčanie, ale odporúčam, dopĺňať, že to je krátkodobo ťahaná ekonomika, lebo potom v tomto post faktuálnom svete veľa ľudí uverí, že naozaj, keď si natlačíme viac peňazí a dáme viac pôžičiek ľuďom, ak to potiahne ekonomiku a dlhodobo budeme rásť. To takto proste nefunguje. A vidíme čo sa deje okolo sveta s tými konšpiračnými teóriami a so všelijakými nesprávnymi informáciami. Tak inštitút ako ministerstvo financií alebo IFP by mohlo strážiť aj takéto z osvetových dôvodov, takéto drobnejšie veci.
Potom, potom ešte čo ma zarazilo bolo, že ministerstvo hospodárstva neposkytlo odpovede na otázky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k odhadu príjmov z dividend. To je vážna vec, lebo my potrebujeme kvalitné informácie o tom, akú máme udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska, a teda pokiaľ ... nedostanete informácie, tak je problém. To mám 19 sekúnd dokonca? Prosím? Ja som išiel písomne. No, dobre. Takže uzatváram tie odporúčania. Ambicióznejšia konsolidácia, lebo S2, sankčné pásma, to hovoria, expanzia IFP a dlhová brzda je veľké riziko z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 6. 2017 9:02 - 9:22 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som prispel do rozpravy o prekladanom materiáli.
Poviem na úvod záver, síce, že budeme to smerovať tá moja prezentácia k tomu, že budem odporúčať ambicióznejšiu konsolidáciu, Vyjadrím sa k tomu koľko je to podľa mňa dosť, lebo o tom sa tu hovorilo. V rámci hodnoty za peniaze expanziu IFP na rezorty a potom ešte sa vyjadrím k dlhovej brzde krátko. Úplne na úvod chcem takú polotechnickú poznámku urobiť a polopolickú. Pán minister včera hovoril v rozprave, že, myslím, že niektorému z poslancov OĽANO to povedal, ale ono to bolo adresované celej opozície, že teraz hovoríme, že 2016 dopadol dobre, ale až tak sme zaňho nezahlasovali, čo takto trocha vyzerá, že opozícia teda vždy je proti aj dobrým veciam aj zlým veciam a to nie je dobré pre spoločnosť, lebo potom si ten volič nevie vybrať. Ale chcem pripomenúť, že v tejto sále, aj ja som bol pritom, sme schválili 2013 rok, ktorý dopadol dobre, kritizovali sme 14-ty, 15-ty a teraz zasa prichádzajú dobré body za 16-ty rok, čiže myslím si, že to nie je s opozíciou úplne tak. Je to do veľkej miery, že opozícia svojimi postojmi kopíruje realitu. Nehovorím, že dokonale ale do veľkej miery je zodpovedná.
Tak a teraz ako obyčajne, podľa môjho názoru viem, že dobrý bod súperovi znamená demotiváciu pre voličov, ale tiež si myslím, že politika sa vyvíja, vyvíja sa od toho, že opoziční a koaliční na seba vždy vykrikovali v 90-tych rokoch. Vyvíja sa k tomu, že sa posúva viac k pravde a teda aj dobré body sa oceňujú. A myslím si, že je to tak dobré pre Slovensko tak, ako sa spoločnosť kultivuje.
Takže, takže najprv zopár tých bodov, ktoré sú dobré. Po prvé, vláda predstavila rozpočtový rámec, ktorý predpokladá pokračovanie znižovania deficitu. Dobrá vec, bod. V roku 2016, to tu bolo niekoľkokrát povedané, deficit dosiahol 1,68 %. Je možné, a to tu tiež bolo povedané, tá jesenná notifikácia ešte niečo upraví, ale neupraví toľko, aby sa z tohto stalo, v 2016-tom aby sa stal neúspešný rok. Tiež je pozitívne, že schválený rozpočtový cieľ v roku 2017 zostáva zachovaný vo výške 1,29 %. Tiež zostáva cieľ dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Ale mňa je kľúčová informácia z tých pozitívnych, že konsolidačné úsilie v minulom roku prevýšilo požiadavky paktu stability a teda dosiahlo 0,93 %. To konsolidačné úsilie je teda tá najpravdejšia pravda ku ktorej sa analytici dokážu dostať. A teda je to, v mojich očiach je to najdôležitejšia informácia. No a tiež treba povedať, že podľa tohto materiálu hrubý dlh verejnej správy sa bude naďalej znižovať a posledné pozitívum, ktoré súvisí s programom stability je hodnota za peniaze. A to, že myslím, že prvýkrát sa dostalo tomuto projektu celkom slušné politické krytie. To bolo kľúčové, to aj ja osobne som považoval za riziko, pretože všetci vieme, že nie je ľahké presadzovať projekty, ako "hodnota za peniaze" v súčasnej spoločnosti a teraz. Vláda sa chystá znížiť udržateľnosť verejných financií. Oproti politike žiadnych zmien, čiže keby išiel, išli verejné financie na autopilota, tak by sme v roku 2020 by sme mali verejné financie v lepšom stave. A som presvedčený, že dobré časy sa mali, by sa mali využiť na dosiahnutie prebytku verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča 0,4 % HDP a teda na úrovni 43,5 % HDP, čo je pod tým najspodnejším sankčným pásmom. Tiež štrukturálny deficit za zhoršil o 0,4 % HDP. A bez vplyvu vlády by sa zlepšil o 2,0 % HDP.
Ešte pridám, že Európska komisia nás upozorňuje na potrebu konsolidácie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Slovenské verejné financie naďalej čelia istému riziku, nie vysokému, nízkemu. Ale S2 ukazovateľ ešte nie je na úrovni, ktorá by znamenala nulové riziko, čiže napríklad keď hovoríme o tom, čo je to dosť, tak dosť je posunúť sa aj v tej S2 a dostať sa mimo rizikového pásma.
Tiež ma zaujalo, že fiškálna politika v roku 2020 bude mať pozitívny vplyv a zrýchli HDP o 0,2 percentuálneho boda. A je to zaujímavé, táto informácia spolu s informáciou, že v tom čase sa ekonomika bude prehrievať. A tu sa vrátim k debatám, ktoré sme aj
===== od 0,2 percentuálneho boda. A je to zaujímavé, táto informácia spolu s informáciou, že v tom čase sa ekonomika bude prehrievať. A tu sa vrátim k debatám, ktoré sme aj tu viedli, že keď sme my hovorili, že v dobrých časoch by sa malo šetriť, v zlých časoch, povedzme teda, že nejaká expanzia je legitímna, tak vtedy sme často dostávali odpoveď, že my sme nemali dobré časy, lebo tá produkčná medzera, že sme proste neprehrievali. Existovala tam stále produkčná medzera. No, ale teraz, teraz už sa bude prehrievať ekonomika a súčasne budeme mať rozpočtovú politiku stavanú na iné časy. Nebude tam súlad aj z tohto pohľadu.
Čiže fiškálne impulzy, tak ako sme ale aj zo sveta zvyknutí, prichádzajú, keď sa ekonomike darí, nedarí, keď sa neprehrieva, aj prehrieva. Nebude to v celom tom horizonte, o ktorom hovoríme, ale ten záver taký bude. Tiež chcem poznamenať, že v porovnaní so schváleným rozpočtom sa ciele mierne zhoršili, teda ciele na osemnásty a devätnásty rok, nie je to strašidelné, ale dochádza k tomu a k tomu postupnému zhoršovaniu cieľov vlastne dochádzalo v uplynulých rokoch pomerne často.
Pokiaľ ide o riziká, tak už tu bolo spomínané, že Rada vidí ako rizikové príjmy z dividend emisných kvót podhodnotenie výdavkov zdravotníctva a na verejné financie. Plus chcem podčiarknuť dlhovú brzdu. Ja ju vidím ako hlavné riziko udržateľnosti verejných financií. Uvidíme, fakt je, že ju pripravuje ministerstvo financií, ktoré rozumie, rozumie verejným financiám, ale riziko, riziko tam teda vidím. A potom môžu prísť nepredvídané riziká. V minulosti sme o nich veľakrát hovorili, ale aby som bol aktuálny, tak riziko môže vzniknúť aj z toho, že niektorý z členov vlády bude chodiť navštevovať podniky a hovoriť im, že nemôžu mať nižšie platy než ich kolegovia v Nemecku. Toto teda môže tiež zahýbať ekonomikou, ak by to bolo robené vo veľkom.
Teraz zopár poznámok, ktoré sa týkajú, týkajú tejto oblasti, ale sú také, povedal by som, hydinového charakteru, to znamená nie až také významné. Jedna sa týka minuloročnej debaty o tom, či sa bude zverejňovať rozpočet 15. augusta. Nakoniec vláda tento termín alebo parlament ho zrušil na žiadosť vlády a ministerstva financií. Prebehla tu debata, opozícii sa to nepáčilo. Pán minister financií v októbri 2016 povedal, citujem: "zároveň pripúšťam, že budeme pripravení sa rozprávať o tom v budúcnosti, možno hneď v priebehu budúceho roku a o tom, že by sme technickú lehotu zverejnenia skutočného návrhu rozpočtu pred rokovaním vlády naozaj zaviedli". Čiže ja to len pripomínam, že toto je stále v hre. My na to myslíme, záležalo nám na tom, čiže niekedy v ďalších mesiacoch my by sme uvítali alebo teda odporúčame silno, aby sa v tomto smere niečo urobilo.
Potom ma zaujala ešte poznámka, že automobilový priemysel, výstavba bratislavského obchvatu verejná správa, vrátia investície do čiernych čísiel. Upozorňujem na to, že sú to všetko investície, kde má vláda výrazný vplyv na ne. A už sme sa tu aj v minulosti niekoľkokrát rozprávali o tom, že my nepovažujeme za šťastné, ak určuje vo veľkej miere vláda to, kde, ako, za koľko sa bude investovať. My dosť veríme tým malým, stredným podnikom, nezávislým, ktoré nedostávajú žiadne dotácie a ktoré financujú práveže tie stimuly pre väčšie firmy. Veríme tomu, že sú strojcom prirodzeného rastu a znižujú tak riziko toho, že sa nám môže stať, že vláda sa pomýli alebo že budeme mať, že budeme mať celú ekonomiku založenú na automobiloch a tá ekonomika potom bude krehká. Čiže bola takáto veta v materiáli, nedalo mi neokomentovať ju.
Tiež chcem upozorniť na to, že výnosy dlhopisov s dlhou splatnosťou, ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Laššáková, poprosím kľud v sále.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
že výnosy z dlhopisov s dlhou splatnosťou v priebehu roka opustili historické minimá. Počúvajte, pani Laššáková, toto je zaujímavé, lebo má to vplyv na spoločnosť. Hovorilo sa dosť dlho, že už tie úroky sú mínusové a že teda štáty snáď sa budú financovať za mínusové úroky, tak jemne sa to naznačilo aj v tejto sále, ale veľa ľudí sa na to spoliehalo. Myslím, že sa to aj do nejakých analýz premietlo, ktoré vyzerali tak, že vlastne štátu sa oplatí investovať takmer do všetkého na rozdiel od súkromného sektoru, lebo štát si požičiava za mínusové úroky, a teda nielen nemocnice, keď to preženiem, tak ak by to tak platilo, že štát si požičiava za mínusové úroky, tak nakoniec by to asi skončilo, že by aj reštaurácie staval štát. A vidíme teraz, že končí toto obdobie a aj na budúce si zapamätajme, že keď aj príde znova, že budú takéto nízke úroky, že ono to nie je na dlho a nemôžme sa naozaj spoliehať na to, že štát si bude takto lacno požičiavať a obozretne musíme hospodáriť. Toto nebude nadlho a ukazuje sa, že nie nadlho.
Čiže keďže som si veľakrát vypočul tie slová, že teda štáty už teraz, už neplatí to čo v minulosti, že musíme strážiť dlh, lebo štáty sa financujú za mínusové úroky, tak si neodpustím poznámku, že sa vraciame do sveta, kde sa piesok sype a voda leje.
Teraz k hodnote za peniaze. Hodnota za peniaze začala celkom dobre. Celkom dobré analýzy, najmä v tom prvom kole boli urobené. To druhé kolo čo som si pozeral materiály, už vyzerá o niečo slabšie. Ja si myslím, že je to do veľkej miery tým, že jednoducho inštitút finančnej politiky je súčasťou ministerstva financií a ministerstvo financií má tvrdé prostredie, funguje v tvrdom prostredí. Toto je podstata. Ministerstvo financií má merateľné ciele. Bol to trojpercentný deficit, teraz ešte nižšie, sú to tie strednodobé ciele. Takisto má jasný merateľný cieľ z hľadiska rastu hrubého dlhu alebo jeho poklesu, kým v ostatných rezortoch tieto ciele nie sú tak jasne stanovené. Nemáme takýto merateľný ukazovateľ v školstve, ani v zdravotníctve, ani v kultúre, a teda tie analytické inštitúty tam majú objektívne ťažšiu robotu a sú v konflikte záujmov, lebo ten rezort jednoducho neťahá k nejakému splneniu merateľného ukazovateľa. A tí analytici môžu robiť čo chcú, keď to vedenie nie je tlačené, tak ono ďalej netlačí na tých analytikov. Čiže preto si myslím, že by bolo rozumné, keby väčšiu ingerenciu v týchto analýzach malo IFP, ktoré jediné má ten tlak z vonku, aj z vnútra.
Potom ešte mám aj také ešte drobnejšie poznámočky. Jednak aj v tomto materiáli ako v mnohých ďalších materiáloch, ale aj súkromných bánk sa často hovorí, že ekonomika je ťahaná napríklad, v tomto prípade je ťahaná domácou spotrebou a exportom. Odporúčam, je to malé odporúčanie, ale odporúčam, dopĺňať, že to je krátkodobo ťahaná ekonomika, lebo potom v tomto post faktuálnom svete veľa ľudí uverí, že naozaj, keď si natlačíme viac peňazí a dáme viac pôžičiek ľuďom, ak to potiahne ekonomiku a dlhodobo budeme rásť. To takto proste nefunguje. A vidíme čo sa deje okolo sveta s tými konšpiračnými teóriami a so všelijakými nesprávnymi informáciami. Tak inštitút ako ministerstvo financií alebo IFP by mohlo strážiť aj takéto z osvetových dôvodov, takéto drobnejšie veci.
Potom, potom ešte čo ma zarazilo bolo, že ministerstvo hospodárstva neposkytlo odpovede na otázky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k odhadu príjmov z dividend. To je vážna vec, lebo my potrebujeme kvalitné informácie o tom, akú máme udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska, a teda pokiaľ ... nedostanete informácie, tak je problém. To mám 19 sekúnd dokonca? Prosím? Ja som išiel písomne. No, dobre. Takže uzatváram tie odporúčania. Ambicióznejšia konsolidácia, lebo S2, sankčné pásma, to hovoria, expanzia IFP a dlhová brzda je veľké riziko z hľadiska udržateľnosti verejných financií. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 6. 2017 19:55 - 19:57 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Trocha ma pán poslanec Kamenický predbehol. V zásade som chcel v krátkosti povedať to, že, pán poslanec Krajniak, tú vašu pasáž, v ktorej ste hovorili, že ten model ekonomicky založený na trhovej ekonomike a asi aj liberálnej trhovej ekonomike, veď akej inej, že zlyháva. Tak tu som nechcel nechať bez povšimnutia, súčasne ale nechcem vťahovať túto tému do diskusie o štátnom záverečnom účte, takže len som chcel podčiarknuť, že túto tému, tému o tom a diskusiu o tom, či sa viac darí spoločnostiam a ekonomikám založeným na súkromnom vlastníctve, na otvorených hraniciach, na zisku, na tolerancii zisku, alebo tým ekonomikám, ktoré sú skôr, a spoločnostiam, ktoré neuznávajú súkromné vlastníctvo, sú centrálne riadené, dedičské konanie funguje tak, že dedí, po umretom dedí celá obec, že ktorým tým spoločnostiam a ekonomikám sa viac darí, že túto diskusiu si necháme na niekedy inokedy, nie do tejto, ale, ale, ale raz by sme si to mali vydiskutovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 16:47 - 16:49 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister, budem hovoriť krátko, predložím pozmeňujúci návrh poslankyne Anky Zemanovej, ale aj Eugena Jurzycu a Alojza Baránika. Zdôvodním ho a vyznačím podľa nového rokovacieho poriadku čas, odkedy začnem čítať.
Navrhnem formuláciu, ktorá bola dohodnutá aj v rámci prerokovania hromadnej pripomienky, čo je uvedené aj v zápisnici z rozporového konania k návrhu zákona, ktorú podpísali zástupcovia verejnosti lesov, ochranárske zoskupenia Vlk, ale aj zástupca ministerstva životného prostredia a zástupca ministerstva hospodárstva. Hromadnú pripomienku podporilo 1189 občanov Slovenskej republiky, začínam prednášať text pozmeňujúceho návrhu.
K čl. I v bode 36 v prílohe č. 1a bod 17 znie:
"17. Iný lignocelulózový materiál, ako sa vymedzuje v § 2 ods. 7 písm. i) okrem piliarskych a dyhárenských výrezov.". Koniec.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 11:06 - 11:07 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pridám len príklad. Aj predkladatelia si určite uvedomujú, čo to znamená extenzia, rozšírenie zmlúv o napríklad o minimálnej mzde na slovenských kamionistov v Nemecku alebo v Rakúsku. Vedia to veľmi dobre. Vedia, aké to je nebezpečné a že to môže zničiť naše firmy. Ale ten istý princíp keď aplikujú na Slovensko, tak zrazu sa im zdá, že už je možné ho aplikovať. Ale tie dôsledky sú rovnaké na tie firmy, ktoré nie sú súčasťou tej dohody, a vzťahuje sa na nich extenzia, môže dopadnúť tvrdosť tejto regulácie takisto ako na našich kamionistov napríklad v Nemecku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 6. 2017 9:40 - 9:53 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobré ráno, dámy a páni. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci a všetci vážení ostatní, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 511).
Poviem najprv vlastnými slovami, ako to vidím, potom ešte tie náročnejšie pasáže zopakujem a nakoniec, keď už sa mi nebude rátať čas, tak prečítam pozmeňujúci návrh.
Takže môj návrh sa týka ustanovení súvisiacich so systémom predlžovania veku do dôchodku. Iba, teda iba tej časti predloženého návrhu.
Začnem príkladom, na ktorom budem ilustrovať podstatu toho, čo sa v systéme veku odchodu do dôchodku deje. Predstavte si, že by ste prišli k mobilnému operátorovi a ten by vám ponúkol 50-sekundovú tarifikáciu. Nie sekundovú tarifikáciu, ale 50-sekundovú tarifikáciu. To znamená, že - preženiem to - za 50 sekúnd hovoru zaplatíte 1 euro, za ďalších 50, aj začatých 50 sekúnd zaplatíte tiež 1 euro. Deje sa teda to, že ten, kto telefonuje iba 51. sekundu, zaplatí za tú jednu sekundu euro. Čiže je to neférové, ak chcete takýto výraz, ale aj to deformuje motivácie. Nie je to ekonomické, nie je to efektívne, pretože to núti ľudí telefonovať v iný čas, než je pre nich najefektívnejšie.
V minulosti sme predložili návrh zákona, ktorým sme chceli dosiahnuť sekundovú tarifikáciu, aby plynule rástla cena hovoru podľa, približne podľa sekúnd, a nie takto skokovo. Na to ministerstvo zareagovalo, že by to bolo zložité, a teraz prichádza s návrhom, ktorý predlžuje, predlžuje tie skoky, to obdobie skokov akoby z 50 sekúnd na jednu minútu.
Čiže teraz už prichádzam do toho návrhu zákona, čiže tie skoky nebudú po deviatich až približne desiatich mesiacoch, ale po kalendárnych rokoch. No tak povedzme, že je to jednoduchšie, ale stále budú tie skoky.
V čom tie skoky spočívajú? Človek, ktorý by mohol odísť do dôchodku na Silvestra 2016, môže doňho odísť, o 24 hodín mladší človek nepôjde o 24 hodín neskôr do dôchodku, ale pôjde do dôchodku, keďže sa narodil už v novom roku, o 76 dní neskôr. Je tam teda obrovský skok a to je, znova použijem ten výraz, neférové. Ale to, čo je, to, čo je kľúčové z hľadiska ekonomického, je, že to pôsobí demotivačne pri predčasnom dôchodku. Pretože pri predčasnom dôchodku nastáva situácia, že človek, ktorý by chcel ísť do toho predčasného dôchodku a povedal by si, že ide, že si o rok skráti tú prácu, tak dostane nejaký skrátený, skrátený dôchodok. Ak ale, ak ale robí v tom zlome o jeden deň dlhšie, o jeden deň dlhšie, tak sa dostane do iného režimu a ten predčasný dôchodok mu utečie od 76 dní, a teda sa mu bude skracovať oveľa viac. Čiže ten človek, keď bude robiť o deň dlhšie a zarobí nejakých 50 eur za ten deň, tak dostane trest od štátu v podobe skrátenia dôchodku pri 76 dňoch, teda dva a pol mesiacoch to robí, to robí asi 1 440 eur za, ak predpokladáme, že ten človek sa dožije ešte 20 rokov v dôchodku, tým, že bude mať krátený ten predčasný dôchodok celý život, tak príde o 1 440 eur. Čiže jeden deň robí, zarobí 50 eur, príde o 1 440 eur. Aj druhý deň keď robí, tak sa mu to neoplatí. Ani tretí deň sa mu neoplatí robiť, ani tretí týždeň, ani štvrtý týždeň, pokiaľ nemá čistých 1 440 eur, a neoplatí sa mu možno robiť ani druhý mesiac a menej sa mu oplatí robiť ďalšie mesiace.
Toto pôsobí demotivačne. Všetci hovoríme, aký máme nedostatok pracovných síl na trhu práce. Ale v systémoch máme takéto pasce, ktoré ľudí demotivujú pracovať. Normálne ich tlačia k tomu, aby skôr vypadli z pracovného procesu, pričom Slovensko je krajina, ktorá nie je bohatá na prírodné materiály, my žijeme z dobrých, efektívnych pravidiel, ktoré motivujú ľudí pracovať. Nie nútia, nie nútia ako otrokov, ale motivujú tak, aby dostali odmenu za to, že robia a nie penalizáciu za to, že robia. Ten systém, tak ako je nastavený, práveže túto motiváciu má takúto, takúto nesprávnu, neekonomickú.
Čiže tvrdíme, že ten náš pozmeňujúci návrh je férovejší, to som vysvetlil prečo, ale on je aj jednoduchší. My sme dostali odpoveď z rezortu, že by to bol príliš zložitý systém. Ale on je zložitý možno pre ten softvér v Sociálnej poisťovni, že tam by bolo treba urobiť nejaké zmeny. Ale pre človeka obyčajného to zložitejšie nie je. Ten sa pozrie na web, kde bude mať vek odchodu do dôchodku podľa toho, kedy sa narodil, a nemusí veľmi špekulovať. Jednoducho to uvidí veľmi jednoducho.
Čiže podľa mňa neplatí, že je to, že je to zložitejší systém. Je teda férovejší a je motivujúcejší najmä z hľadiska toho, toho systému odchodu do predčasného dôchodku, kde teda, ako som hovoril, v súčasnosti je to skrátenie o dva a pol mesiaca, a keďže predčasný dôchodok sa ráta tak, že sa zoberie riadny a ten sa zníži o počet percent, kde keď sa dvomi vydelí počet mesiacov, o ktoré ide človek do dôchodku predčasne, a ten sa zaokrúhli nahor, tak preto hovorím, že ten človek, ktorý pôjde za týchto podmienok do predčasného dôchodku, že príde na celý svoj život o 1,5 % svojho dôchodku, a teda je to tých 1 440 eur, kvôli jednému odpracovanému dňu. To by sa nemalo stávať.
Ešte chcem uviesť, že tento pozmeňujúci návrh nemá v porovnaní s tým návrhom, ktorý momentálne ministerstvo predkladá, nemá vyššie nároky na verejné financie. Čiže približne za rovnaké peniaze by sa dosiahol taký efekt, že by sa vek odchodu do dôchodku zvyšoval postupne, vláčne, nie skokovo. Tak verím, že sa mi to podarilo vysvetliť dostatočne.
Pokiaľ nie, tak... Asi áno, keď nie sú faktické zatiaľ, takže môžem pristúpiť k prečítaniu pozmeňujúceho, pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 511).
Bod 1. V čl. I bod 1 znie: V § 65a ods. 1 sa za slová "1. januára 2017" vkladajú slová "do 16. októbra 2017".
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. júla 2017, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Bod 2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: 2. Za § 65a sa vkladá § 65b, ktorý znie:
"§ 65b
(1) Od 17. októbra 2017 sa dôchodkový vek určuje pre každý príslušný deň príslušného roka samostatne ako súčet dôchodkového veku k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla vyjadrujúceho počet dní, ktoré k príslušnému dňu ubehli od 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému roku a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nahor.
(2) Na účely určovania dôchodkového veku
a) strednou dĺžkou života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom spoločná pre mužov a ženy,
b) referenčným vekom je dôchodkový vek k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zaokrúhlený na celé roky nadol,
c) prvým referenčným obdobím je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d) druhým referenčným obdobím je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e) príslušným kalendárnym rokom je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje,
f) príslušným dňom je deň príslušného kalendárneho roku, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3) Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný deň pre každý deň príslušného kalendárneho roka a referenčný vek na príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4) Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, zostáva zachovaný."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 16. októbra 2017, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 6. 2017 19:10 - 19:11 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý večer, dámy a páni. To bude strašne krátke vystúpenie v rozprave. Pán minister uviedol, že predkladaný zákon nebude mať vôbec žiaden vplyv. To si myslím, že nie je dobré. Tak ako som si pozrel tú doložku vplyvov, tak určite nejaké vplyvy mať bude, aj na životné prostredie, pretože to je vyššia bezpečnosť, aj na podnikateľské prostredie. Nejaké vplyvy to bude mať. A mne len o to ide, že o tú kultúru predkladania zákonov. Jednoducho ak tie zákony sú naozaj zbytočné, tak ich nepredkladajme. Verím, že podľa toho, ako sme aj o ňom hovorili s tím lídrom Mirom Ivanom na klube, že tento zákon má nejaké vplyvy, tak len sa pýtam, že či si naozaj, pán minister, myslíte, že zákony, ktoré nemajú žiaden vplyv, by nemali byť predkladané. A verím, že si myslíte, že nie a že nejaký vplyv tam nájdete. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis