Videokanál poslanca

Opäť prajem dobrý deň. Opäť poviem, že oceňujem vystúpenia ministra financií v rámci rozpravy tak, aby sa naňho dalo reagovať. Verím, že to bude raz bežným zvykom v parlamente. Dajú sa tak posúvať témy dopredu a možnože sa aj znižuje riziko rastu takéhoto divokého populizmu, ktoré vidíme, ako sa zväčšuje nielen u nás, ale aj v zahraničí.
Ešte jednu takú pozitívnejšiu vec. Áno, sledujeme tú efektívnu daňovú sadzbu. To je, uznávam, že silný argument. Silný argument, jej zvyšovanie. Pozerali sme to. Väčšina mojich asistentov sú absolventi MATFYZ-u a teda obracali, štúrali sme sa v tom, naozaj tá efektivita rastie.
A teraz skôr kritické poznámky. Jednak sa pripájam, to je ešte taká neutrálna, pripájam sa veľmi k tomu, čo povedal Ondrej Dostál. To, že nebudeme môcť ukazovať grafy, no tak nebláznime zasa. Tiež to tú štandardnú politiku stavia do čudného svetla.
Teraz zopár, zopár komentárov k tomu, čo som teda mohol povedať vo faktickej poznámke, ale keďže vystupujem v rozprave, tak zareagujem na to, čo hovoril pán minister v jeho ostatnom vystúpení. Jednak hovoril o tom, že ten náš podiel príjmov na hrubom domácom produkte je stále nízky. On ešte nie je vysoký, ale ten trend je jasný a dávajme naňho pozor. Keď prišiel SMER k moci v 2006, tak z hľadiska príjmov na HDP, verejných príjmov na HDP sme boli na 27. mieste a teraz sme na 15. Predbehli sme Česko aj Poľsko, čiže stúpa to pomerne rýchlo a zdá sa podľa tých ostatných zákonov, že ten trend bude pokračovať. No a to už podľa mňa je to, je to riziko a mali by sme sa na to pozrieť, a to nielen pri pravoľavom rozdelení.
K tomu, že, toto pán minister častejšie hovorí, že to šetrenie je nepopulárne a všetci sme, teraz vyskakujeme, keď sa hovorí o rozpočte, a hovoríme teda, že treba šetriť a konsolidovať, znižovať dlh, ale pritom rovnakými ústami hovoríme, ako by sme míňali. No, je tam ale taký fakt, ktorý porovnáva konsolidáciu za čias Radičovej vlády, čias ďalšej Ficovej vlády a vychádza to tak, že za jeden a pol roka alebo o niečo viac sa skonsolidovalo viac než v následnej Ficovej vláde, čiže dá sa povedať, že tí ľudia, ktorí hovoria o šetrení a patria k tej stredopravej časti, tak istú legitimitu pre tieto svoje slová majú.
A teraz kľúčová poznámka k tomu, čo som chcel ešte predtým povedať, než pán minister vystúpil. Robert Fico má niekoľko štátnych doktrín, ktorými sa riadi. A ony niekedy sú proti sebe. Nie sú jednoducho v súlade. Jedna z tých doktrín je – istoty ľuďom, istoty ľuďom, ľudia musia mať istoty. Druhá doktrína je – a fakt, že je to doktrína, lebo to opakuje pomerne často – berieme peniaze tam, kde sú. Nie tam, kde sa môžu znížiť istoty ľuďom, nie tam, kde je to neutrálne alebo čo najmenej škodlivé voči rastu alebo nejakým iným ukazovateľom, ale jednoducho tam, kde sú. A mne pripadá ten odvod v neživotnom poistení ako, ako jednoducho plnenie tej doktríny. Berieme peniaze tam, kde sú a proti doktríne istoty ľuďom. Tak ako to tu hovoril napríklad Miro Beblavý. To je podľa mňa kľúčová filozofická vec, ktorú si treba vyjasniť.
K tomu poisteniu ešte podľa mňa je dôležité spomenúť, že hovoríme o trhu s vysokou informačnou asymetriou. A toto potvrdil aj na rokovaní finančného výboru, myslím, 4. októbra pán Dvořáček, že naozaj tam dochádza k informačnej nerovnosti, to znamená, ten producent má viac informácií než klient. Nakoniec inými slovami to vyjadril aj pán minister, že toto existuje. A myslím si, že jeden z tých dopadov zvýšenia toho odvodu alebo vytvorenia toho odvodu bude aj možnosť poisťovní robiť niečo s plnením, keďže ten zákazník, zákazník nie je stopercentne informovaný o tom, na aké plnenie má nárok. A teda okrem tých dôsledkov, o ktorých sa tu hovorilo, toto môže byť ďalším dôsledkom, a teda klesnú istoty ľudí, ktorí sa poistili.
No, ešte spomeniem pre poriadok, že teda, dnes som to už hovoril, že ani dokonalé konkurenčné prostredie nezabráni prenosu zvýšených daní do cien, a tiež to, že sme svedkami niekoľkoročného zvyšovania príjmov verejných financií. Pritom sa nekonsolidovalo podľa plánu, pekný graf pred dňom alebo dvoma publikovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nebudeme ukazovať, ale kto sa tým zaoberá, tak ten graf pozná.
A možno na záver, aby som konštruktívne skončil. IFP robievalo pomerne často analýzy, také dopadové analýzy rôznych opatrení, ktoré robilo ministerstvo financií alebo vláda. Veľmi dobrá vec. Mám pocit, ale možnože sa mýlim, mám pocit, ako keby tie analýzy boli teraz redšie publikované. K tomuto, k tomuto odvodu si myslím, že by bolo dobré takúto analýzu urobiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Naozaj len faktická. Ten návrh, ktorý ja predkladám, nepredpokladá do 15. septembra schválenie vládou, ale len to, že ministerstvo predloží do 15. septembra návrh vláde.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za serióznu poznámku, ja na ňu odpovedám, ale tak, teda tak, že termín tých prognóz nie je stanovený v ústave, čiže s nimi sa dá hýbať. Ja by som skôr za pevný bod v celom tom systéme považoval nejakú optimálnu dĺžku času, počas ktorého má verejnosť možnosť diskutovať. Čiže tento bod sa mi zdá dôležitejší než ten bod alebo dátum, pri ktorom sú známe prognózy. To si myslím, že sa dá ľahšie posunúť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, hlavným cieľom vystúpenia v rozprave, mojím cieľom, je predniesť pozmeňujúci návrh k predkladanému zákonu. Predtým ešte zopakujem myšlienku, ktorá odznela pri prvom čítaní, a síce, že podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť naozaj rastie riziko, že ministerstvo financií, respektíve vláda bude ignorovať alebo obchádzať prognózy výborov ako výborov, ktoré sa v minulosti obchádzať nedali. Kľúčové ale je z pohľadu tohto môjho vystúpenia, že novela ruší povinnosť zverejňovať rozpočet k 15. augustu roka, v ktorom rozpočet predkladá na schválenie. Teda jediný termín je 15. október. My považujeme tento posun za posun, ktorý zníži transparentnosť a možnosť verejnosti diskutovať o novom návrhu rozpočtu. Veríme tomu, že ten termín alebo ten časový priestor by mal byť väčší. Nie je to návrh, ktorý podávam so zlým úmyslom, ako to hovoril pán, pán minister, pretože už v prvom čítaní som nepovedal síce, že ho určite podám, ale že zvažujem jeho podanie, čiže nejaký signál som o tom, že s takýmto návrhom prídeme, vyslal.
Prečítam teda spomínaný pozmeňujúci návrh. Je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač č. 178.
To znenie je:
V čl. I v bode 6 § 14 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá veta: "Ministerstvo financií predkladá návrh rozpočtu verejnej správy vláde Slovenskej republiky do 15. septembra bežného roka, ak Národná rada nerozhoduje inak." Koniec citátu.
Čiže ešte tam máme aj to zmäkčenie, že pri, pri nejakej nepredvídanej situácii je tam možnosť, že by Národná rada predsa len posunula ten termín ďalej. Myslíme si, že je to dôležité z hľadiska transparentnosti, z hľadiska samozrejme tej diskusie, ktorá sa týka presunov peňazí medzi kapitolami, ktorá je politicky veľmi citlivá, ale aj technickej diskusie, napr. o tom, aké finančné prostriedky majú byť rozpočtované do tzv. VPS-ky, čiže Všeobecnej pokladničnej správy, čo sú peniaze bez mašličiek, peniaze, ktoré sa v priebehu ďalšieho roka potom môžu použiť na pridelenie rôznym ministerstvám bez toho, aby to bolo schválené vládou či Národnou radou vopred. Čiže týka sa to aj demokracie, týka sa to aj konsolidácie, pretože tie peniaze, ktoré napr. v tej VPS sú určené na horší makroekonomický vývoj, by sa teda mali použiť, ak sme zodpovedne hospodárili, naozaj v prípade horšieho makroekonomického vývoja. Deje sa to tak, že vývoj je lepší a aj tak sa použijú peniaze určené na horší makroekonomický vývoj. Takže takéto typy diskusie musia prebiehať a najlepšie prebiehajú vtedy, keď už je rozpočet zverejnený a je ešte nejaký čas do jeho schválenia v Národnej rade.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vyvolanie. Ja som nechcel veľa hovoriť. Chcel som len k tomu, čo hovoril Miro Beblavý, zdôrazniť, že tak aj neostáva rovnaká. Ona bola degresívna, tá degresivita sa znižuje. To chcem povedať. A tiež chcem povedať, že aj pri dokonalej konkurencii, pokiaľ vláda zvýši daň, a v tomto prípade ju de facto zvyšuje, sa istá časť tých zvýšených nákladov firiem premietne do cien. Dám príklad, v učebniciach príklad dokonalej konkurencie je predaj zmrzliny na pláži, kde jeden zmrzlinár je vedľa druhého, a povedzme, že predávajú tú zmrzlinu za jedno euro. Tak tá totálna konkurencia im stlačí zisky tak, že oni už nemôžu ísť nižšie. Keby niekto mohol, tak by išiel nižšie. A v takej situácii, teda aj keď funguje konkurenčné prostredie, tak zvýšená sadzba dane sa prejaví v cenách. Toto je poznámka, ktorej časť patrí do tohto nielen prerokovaného zákona, ale časť patrí aj do ďalšieho zákona, ktorý budeme prerokovať, ktorým sa zvyšuje poistné za neživotné poistenie.
Ďakujem pekne za pozornosť a za možnosť vystúpiť.

Ďakujem. Olympijský víťaz Matej Tóth povedal, že on ide na tukovej diéte. Niekedy, Jožo Mihál, mi musíš prezradiť, čo jedávaš ty, lebo vidím to tvoje denné tempo a nasadenie a nechce sa mi veriť, že jedávaš to isté čo ja.
A máš bezpečne pravdu v tom, že nevyzerá seriózne to zdôvodnenie bohatnutia na výnosoch z finančných trhov. Keď si pozrieme dlhodobé priemery, tak v tomto prípade je to úplne neuveriteľné.
Ale napadla mi pritom ešte jedna poznámka, taká viac systémová. Viem, že úradníci federálnej vlády v Spojených štátoch si svoj majetok dávajú do centrálne spravovaného fondu, ktorý je riadený pod kontrolou federálnej vlády. Takže sa nemôže stať, že by zamestnanec federálnej vlády sa dostal do konfliktu záujmov a pomáhal by nejakej firme bohatnúť.
Tak to je taká systémová poznámka. Raz by sme o tom mohli pouvažovať a verím, že to počúva aj minister financií alebo jeho zamestnanci a že na niektorú z budúcich schôdzí sa pokúsia pripraviť potrebnú systémovú zmenu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne aj za čísla, aj za vtip v reakciách. A inšpirovala ma tá druhá poznámka k tomu, že nový Eurobarometer hovorí, že tie sektory, ktoré máme financované z verejných financií, ako napríklad zdravotníctvo, opäť vo videní ľudí zaznamenali zhoršenie. Čiže rekordné rasty príjmov verejných financií zaznamenávame a súčasne poklesy kvality z hľadiska vnímania ľudí v tých sektoroch, ktoré sú financované z verejných financií. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Také tri skupinky komentárov budem mať, jedna k tomu, čo tu dnes premiér hovoril o raste hrubého domáceho produktu, potom dve skupiny k tomu, prečo nechcem, aby bol premiérom, a tie budú o tom, že všetko robí pre marketing, málo pre produkt, ktorý musí strana krajine ponúknuť, on to ignoruje. A druhá skupina, a teda posledný bod, bude o tom, že som presvedčený, že Robert Fico sa v historických, zlomových momentoch krajiny mýli, až mi je to divnô, že stopercentne.
K tomu HDP. Robert Fico sa chválil tými číslami, ako keby sme mali teraz rast HDP vyplývajúci z jeho reforiem. Tak ktoré sú tie jeho reformy, z ktorých vyplýva hospodársky rast? Vlaky zadarmo? Alebo vyhlásenie, že Slovákov sa kríza nedotkne? Alebo analýza možnosti postaviť širokorozchodnú trať? Ktoré reformy viedli k hospodárskemu rastu, ak nie tie, ktoré sa urobili ešte pred Ficom? To boli reformy spolu so vstupom do Únie, ktoré viedli k dlhodobému hospodárskemu rastu, z ktorého on teraz politicky, a zdá sa, že nielen politicky, benefituje.
K tomu rastu HDP ešte chcem povedať, že v roku 2008 sme mali verejný dlh 28 % z HDP, teraz ho máme 53 % z HDP, čiže necelý dvojnásobok. Keby vláda Roberta Fica konsolidovala poctivo, nuž tak by mala požičané vrátiť. Uznávam, že tam bol ešte rok 2011 a malý január, kus februára 2012 a ešte pár mesiacov z 2010, kedy zadlžovala iná vláda. Ale obrovské peniaze mal vrátiť, nielen morálne, ale aj ekonomicky je to dôležité. Stredný prúd ekonómov hovorí, že keď je zle, tak vláda si môže požičať a potom to má vrátiť, keď je dobre. Teraz máme už dlhú sériu rokov s pomerne vysokým hospodárskym rastom. Kde sú tie vrátené peniaze požičané, kde sú? Pretože dlh sa znižuje len účtovne, znižuje sa tzv. jednorazovými opatreniami, ako je napríklad predaj majetku alebo čerpanie peňazí z II. piliera, kde sme mali našetrené peniaze na horšie časy, už ich tam máme málo.
No a ešte by som si dovolil, ak to nájdem, odcitovať jeden z jeho citátov, ktorý ma motivoval byť prekvapený z toho, ako dnes Robert Fico objavil silu makroekonomických čísel, pretože v roku 2004 na tlačovke SMER-u povedal, že "SMER považuje za potrebné reagovať na oslavné odhady a makroekonomické údaje aj preto, aby poukázal na svoj zásadný, iný prístup k ekonomike a jej cieľom. Kým pre súčasnú vládu", to boli pravičiari vtedajší, "kým pre súčasnú vládnu koalíciu sa stali božstvom čísla, často prikrášľované metódou štatistického priemeru, pre SMER je podstatným ukazovateľom kvalita života väčšiny obyvateľov. SMER považuje za cynické chváliť sa vyššími príjmami do štátneho rozpočtu." Mimochodom, tie nám teraz rastú rekordne ostatné roky. "SMER však kladie aj nasledujúce otázky."
Prečítam jednu z nich: "Prečo vláda Slovenskej republiky nesúhlasí so znížením spotrebných daní z pohonných hmôt na úroveň požadovanú Európskou úniou? Ako to dokonca požadujú aj ďalšie organizácie."
No, miesta sa obrátili, my by sme boli radi, keby sa spotrebné dane z pohonných hmôt znížili. Robert Fico hovoril vtedy opak a dnes sa chváli číslami, ktoré kedysi nerešpektoval.
Teraz ten druhý bod o populizme veľkej strany a o tom, či je Robert Fico hlavnou hradbou proti neslušnosti bláznov a polobláznov v opozícii. Myslím si, že politici majú prinášať produkt pre spoločnosť a majú robiť aj marketing, jasné. Strane sa, že malá strana, ktorá má 4,9 % pred voľbami, no dobre, asi všetci sa zhodneme, že je treba trocha odtolerovať zvýšenú mieru populizmu, ale osobitne veľká strana, ktorá je desať rokov najsilnejšou, by ten pomer mala mať iný a toho populizmu menej, tak sa pozrime na to, či ho má a či je naozaj hradbou proti bláznom a polobláznom a ich neslušnosti.
Nedávno Robert Fico hovoril o tom, že kúsok od našich hraníc bude veľká vojna, veľká vojna, na 70 % mala byť obrovská vojna, kúsok od našich hraníc. Hovoria, hradba proti bláznom a polobláznom. Nebezpečná informácia, keby sme vedeli, že to je seriózny premiér, no tak by sme mali byť v pohotovosti, to by ľudia už utekali do zahraničia aj s malými deťmi. No nestalo sa, lebo vieme, že až takou hradbou nie je.
Kto tu hovoril, že keby mala nejaká iná členská krajina NATO problémy, že nám to bude jedno a že jej nepomôžeme? Kto to hovoril? Hradba proti bláznom a polobláznom?
Kto hovoril o tom, že najnižšie ceny vo verejnom obstarávaní nie sú dobré, nie sú dobré? Že dokonca by sme to mali urobiť asi tak, že keď sa prihlásia viacerí, tak ten, čo dá najnižšiu ponuku, by mal byť vyradený zo súťaže. Pripomínam, že to bolo v čase, keď priemerný počet súťažiacich v našich verejných obstarávaniach na Slovensku bol 2,6. Ostal by v mnohých prípadoch jeden súťažiteľ.
Kto pred pár dňami povedal, že treba a bude sa robiť politika tak, aby sa Británii darilo zle, to je hlavný cieľ, nie aby sa nám darilo dobre, ale hlavne aby sa Británii darilo zle. Kto hovoril, že v zahraničnej politike neexistujú žiadne morálne hodnoty? Že neexistujú žiadne morálne hodnoty? No to už fakt musí mať človek neviem aké problémy, keď verí tomu, že ľudia, a aj politici, že nemajú morálne hodnoty, či už sú v domácej, alebo v zahraničnej politike.
Chudobnejšie krajiny, ktoré buď dnes spriemyselňovali, alebo sa aj snažili spriemyselňovať, ale nerobili to s pomocou trhovej ekonomiky, postupne dnes vidíme, alebo mnohé z nich rastú, aj mzdy tam rastú. Deje sa to tak, že zavedú demokraciou trhovú ekonomiku, tým pádom prilákajú zahraničných investorov. Tí prídu preto, lebo tam je lacnejšia pracovná sila, nejaký čas z toho benefitujú až dovtedy, kým sa trh nenaplní, už je málo voľných pracovných miest, voľných, rastú, á, voľných ľudí na trhu, narastú mzdy a potom už si musí krajina nájsť nejakú inú výhodu. Takto to funguje a takto to funguje aj na Slovensku. Namiesto toho, aby Robert Fico toto vysvetľoval ako zodpovedný politik, najmocnejší, tak chodí po Slovensku a hucká ľudí, že majú nižšie platy než v Nemecku. Hmm, toto teda sa mi nezdá ako zodpovedná premiérska práca.
Pokiaľ ide o dobrý projekt Hodnota za peniaze, čiže ide o to, že skupina odborníkov bude analyzovať investície štátu a bude zisťovať, či každé euro vložené do nejakého projektu bude mať aj návratnosť, aby sa nám vrátilo najlepšie viac než jedno euro, samozrejme.
No ale pamätám si výrok Roberta Fica v súvislosti s budovaním širokorozchodnej, nechcenej ekonomickej analýzy: chceme to alebo nechceme to? Toto je jeho zásadná pozícia. Nie ekonomické analýzy. Buď to chce, bohvie, z akých dôvodov, alebo nechce tú investíciu.
Tiež si pamätám jeho vyjadrenie, že najdrahšia diaľnica je nepostavená. Čiže akokoľvek draho postavená diaľnica je furt lacnejšia než nepostavená. Inými slovami, oplatí sa stavať diaľnice za akúkoľvek cenu. Doktrína Roberta Fica čelne zrážajúca sa s myšlienkami a duchom hodnoty za peniaze a analýz efektívnosti.
"Berieme peniaze tam, kde sú," je ďalší výrok Roberta Fica mnohokrát zopakovaný. Radím ho medzi populistické a radím ho medzi také, ktoré sú v priamom rozpore s princípmi projektu Hodnota za peniaze. Pretože jasné, že štát musí zdaňovať, ale má zdaňovať tam, kde to najmenej poškodí napríklad ekonomiku. Kde to najmenej poškodí zamestnanosť ľudí. A tam sa dá debatovať o priamych, o podiele priamych daní, nepriamych daní, o tom, že máme zaťaženú prácu vysoko nad priemerom OECD. Čiže povedať len, že beriem peniaze tam, kde sú, nemôžem si pomôcť, mne to pripomína výrok slávneho bankového lupiča Williho Satona, ktorý na otázku, prečo vykrádal banky, odpovedal: "Predsa beriem peniaze tam, kde sú." Vraj to povedal. Čítal som už aj informácie, že to nepovedal. To nie je ale podstatné.
Vrátim sa, keď hovorím o populizme, ešte k tomu, čo som už hovoril vo faktickej poznámke, hovoril som o tom, že Robert Fico dnes povedal, že aj výjazdovými zasadnutiami vlády bojujú za to, aby sa lepšie darilo chudobnejším regiónom. Ja som hovoril, že na to, aby vláda prišla s dobrými opatreniami, musí urobiť kvalitnú analýzu a že ju nemá, že takáto analýza by musela sa pozrieť na to, či je pravda, že tam, kde staviame diaľnice, že potom aj regióny rastú rýchlejšie. Napríklad analýza INESS to nepotvrdila. Alebo či by sme nemali urobiť decentralizáciu, nejakú zmenu v systéme financovania samospráv. Pozrieť sa na to, čo sú ozajstné príčiny zaostávania niektorých okresov, a potom urobiť opatrenia. No ale keď som si pozrel tie analýzy zaostalejších okresov, tak som tam našiel také veci, ktoré, o ktorej som hovoril vo faktickej, ale zopakujem to, pretože jednak som si ju nedokončil a jednak ešte druhú pointu som nestihol povedať vo faktickej poznámke.
Takže zacitujem z analýzy okresu Sabinov: "Okres Sabinov má rozlohu 545 000,45 kilometra štvorcového, vzhľadom k rozlohe patrí medzi menšie okresy, leží na východnom Slovensku. Sídla aj hospodárstvo okresu sú sústredené hlavne v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré z juhu lemuje Bachureň a Šarišská vrchovina, zo severu pohorie Čergov. Osou územia je rieka Torysa, do ktorej sa vlieva niekoľko malých prítokov. Okres Sabinov susedí s okresom Prešov, v ktorom sa nachádza tretie najväčšie mesto na Slovensku, krajské mesto Prešov, a s ktorým má najdlhšiu hranicu. Okrem toho susedí s okresmi Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa a Bardejov."
Čo sa dá z takejto analýzy odvodiť? Podľa mňa hocičo, aj to, čo nakoniec vláda odvodila, a síce, že na základe tejto analýzy podporí prípravu ľudí na povolanie chovateľ a bača.
No ešte uvediem, že Robert Fico upozorňoval aj na veľmi vysokú pravdepodobnosť teroristického útoku na Slovensku, pričom prezident si to musel potom telefonicky diskutovať s riaditeľom SIS.
No, pokiaľ ide o slušnosť a o boj za slušnosť, tak ospravedlňujem sa tým vopred, ktorých budem citovať, ale sú to plné citáty Roberta Fica ako bojovníka teraz za koalíciu slušnosti. "Peter Šuc sa ukázal ako zakomplexovaný zadubenec neschopný prekročiť hranice zaostalého provinčného myslenia a ako klamár." Jeden citát.
Druhý: "Hulvátskym, idiotským spôsobom atakujete vládu Slovenskej republiky. Len idiot z Nového Času môže napísať, že som išiel do Vietnamu." a tak ďalej, a tak ďalej.
"Africké hyeny sú ohľaduplnejšie ako novinári."
Alebo: "Žiadam denník Pravdu, SME a televíziu TA3, aby sa prestali správať ako prostitútky, ktoré sú schopné v mene peňazí" a tak ďalej, a tak ďalej.
No, nezdá sa mi, že takto rozpráva hrádza proti neslušnosti.
No a ešte pár slov k tomu, že podľa mňa sa Robert Fico mýlil v kľúčových momentoch histórie. Vieme všetci, jeho poznáme prednovembrovú históriu. Nechcem sa veľmi k tomu vracať, ale poviem to, že pred referendom o vstupe do Európskej únie Robert Fico hovoril: "Do Únie áno, ale nie s holými zadkami." Pričom, pričom v rovnakom čase rozprával, že Slovensko je chudobné, že naši ľudia sú chudobní a presnejšie to vyjadril pred referendom slovami: "Slovensko na vstup do EÚ nie je dostatočne pripravené. Zdroje, ktoré budeme dostávať z fondov EÚ, nebudú plne využité." Ďalej povedal: "V posledných piatich rokoch sa však hovorí len o tom, ako nám bude dobre. No realita je taká, že po vstupe bude horšie."
Toto bola jeho politická pozícia pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Ako kľúčovým momentom, historickým kľúčovým momentom pre našu krajinu, ktorý nám pomohol aj z hľadiska budovania demokracie, aj ekonomiky. Potom ďalej bol aj proti vstupu do eurozóny, ktorú už teraz sám uznáva.
Takmer 20 minút. Zhruba som si povedal, čo som potreboval, pokiaľ budú nejaké otázky, rád zodpoviem.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Budaj, zhodou okolností mi vychádza moja faktická na vás, ale mohol som ju uviesť pri komkoľvek, ide mi o to, aby odznelo v niektorom vystúpení v rozprave aj pár slov o tom, ako sa pán premiér chválil, že znižujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi.
Podľa štatistiky sa tie rozdiely za takmer 10 rokov, kedy je Robert Fico pri moci, neznížili a neznížili sa podľa môjho názoru aj preto, lebo za svoje výsledky označuje výjazdové rokovania vlády. No ukazuje sa, že veľmi nepomáhajú. A tiež si myslím, že je to preto, lebo neprináša dobré riešenia. Dobré riešenia, ktoré by sa dali odvodiť od dobrých analýz. Tie analýzy musia povedať, prečo vlastne zaostávajú tie regióny. Je to preto, lebo tam je nedostatok infraštruktúry, alebo preto, že máme zlý systém financovania samospráv a tak ďalej a tak ďalej. Takéto analýzy nemajú.
Odcitujem vám, aké analýzy sú v akčných plánoch rozvoja zaostalých regiónov: "Okres Sabinov má rozlohu 545-tisíc kilometrov štvorcových. Vzhľadom k rozlohe patrí medzi menšie okresy. Leží na východnom Slovensku. Sídla aj hospodárstvo okresu sú sústredené hlavne v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré z juhu lemuje Bachureň a Šarišská vrchovina, zo severu pohorie Čergov. Osou územia je rieka Torysa, do ktorej sa vlieva niekoľko malých prítokov. Okres Sabinov susedí s okresom Prešov, v ktorom sa nachádza tretie najväčšie mesto na Slovensku, krajské mesto Prešov, a s ktorým má najdlhšiu hranicu..." (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, predkladám predmetný návrh spolu s kolegami Petrom Osuským, Janou Cigánikovou, je to návrh, ktorý je odvodený od návrhu predloženého v minulom volebnom období poslancami Ľudovítom Kaníkom a Eugenom Jurzycom. Máme dosť času, tak začnem zoširoka.
Keď bojujeme proti neefektívnosti, proti tomu, aby sa strácali zo systému peniaze, tak v zásade sa vydávame dvoma cestami. To nie sú alternatívy, ale sú pekne viditeľné ako dve cesty, dve rozličné cesty. Jedna je zameraná na to, že keď už tie peniaze zmiznú, tak ich treba hľadať. To je zákon o preukazovaní pôvodu majetku alebo schránkový zákon. Druhá cesta, a v tejto chvíli my predkladatelia ideme tou cestou, tá hovorí, že sa treba pozrieť na to, kde sa tie peniaze strácajú a tam to zastaviť. Je to tak ako s rozliatym mliekom, je lepšie, keď sa nerozleje, potom už, keď sa rozleje, tak je problém, alebo so zatekajúcou strechou, keď už raz sa tá voda cez strechu dostane, tak sa strašne, strašne náročne naháňa niekde, niekde na Belize alebo niekde v spodných poschodiach toho domu.
Čiže my chceme, aby vo verejnom obstarávaní boli ceny podobných tovarov a služieb, aká, alebo aký sa obstaráva, aby boli zistené a zverejnené, a to ešte pred vyhodnotením. Aby túto prácu robil Úrad pre verejné obstarávanie, a to u zákaziek, ktorých hodnota prekročí 100-tisíc eur. O tej sume sa môžeme v druhom čítaní prípadne porozprávať ešte. Čiže Úrad pre verejné obstarávanie zverejní v centrálnom registri zmlúv tieto ceny a ešte ich zverejní aj na svojom webovom sídle. Týmto porovnaním sa dosiahne to, že cenová úroveň bude všeobecne známa, a okamžite upozorní na prípadné veľké rozdiely v bežnej cenovej hladine a v cene, ktorá by vychádzala z verejného obstarávania.
Dôležitou zmenou, ktorú tiež navrhujeme, je úprava zadania zákazky vo veci opisu jej predmetu, ktorá má za cieľ znemožniť ustanovenie takých kritérií, podmienok či iných požiadaviek, ktoré vopred pre svoju neobvyklú konkrétnosť, špecifickosť, ktorá však nemá významný vplyv na naplnenie účelu zákazky, znemožňuje účasť väčšine potenciálnych účastníkov. To je síce prečítané, ale verím, že jasné.
Ďakujem pekne za pozornosť.