Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, neznížim sa na spôsob komunikácie a tých osočovaní, ktoré ste nám dneska predviedli. Považujem to vystúpenie, skutočne, hovorili ste od koňa do Beňa a ja sa ospravedlňujem, ak sa tu nejaký pán poslanec volá Beňo.
Musím povedať, čo sa týka témy dlhovej brzdy, ani ja, ani vy ste neboli, keď sa tento zákon v tomto parlamente dohadoval. Pán minister financií je ten, ktorý bol jeden z tých iniciátorov spolu aj s vašimi kolegami, pán Kollár tu bol, bol tam pán Ivan Švejna, a dohodli sme sa na tom, že tu bude nejaká dlhová brzda. Skutočne to nie je téma na nejaké populizmy, je to odborná téma. Myslím si, že tu je asi dôležité nejakým spôsobom spolu komunikovať, ale otázka je, že či ste teraz povedali ten názor za celú SaS, lebo ja som mal pocit, že nejaká odborná diskusia k tejto téme by mala prebehnúť. Môžme sa dohodnúť, nemusíme sa dohodnúť, ale myslím si, že toto je niečo, čo je v prospech celého Slovenska.
Čo sa týka hodnotenia rozpočtu, musím povedať, áno, všetko je zle a ešte horšie podľa vás. Našťastie, vy to nebudete hodnotiť, hodnotí to napríklad tá Európska komisia. Musím to stále opakovať, máme jeden z piatich najlepších rozpočtov v rámci eurozóny a hodnotia to finančné trhy. Keď sa porovnávame s tými krajinami V4, finančné trhy vám nič nedarujú a tie si vás ohodnotia na základe nejakej úrokovej sadzby, za ktorú predávate svoje dlhopisy. Tak pre vašu informáciu, už sme sa o tom tu bavili, Česko áno, Česko je momentálne premiantom V4-ky, má najnižšie úrokové sadzby, Slovensko je druhé, dlho, dlho nič, potom je Maďarsko, Poľsko a za Maďarskom, Poľskom je len Grécko, Španielsko a Island. A to je myslím to, čo vyjadruje dôveru finančných trhov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pani poslankyňa, rýchlo k tej elektromobilite. Ja som veľký zástanca elektromobility a tiež si uvedomujem, že bude treba aj tú infraštruktúru vybudovať, ale niečím treba začať. Myslím si, že je to dobrý krok a že to podporí elektromobilitu.
Ale ja by som sa chcel zastaviť pri tom výbere DPH, tej medzere, ktorú ste spomínali. Tam musím upozorniť, že efektívna daňová sadzba z roku 2016 stúpla na 14,85 %, čiže je tam daňová medzera do tých 20 %, cca 25,75 percenta. Čiže to je jeden fakt. V roku 2012, keď sa nám zložila celá finančná správa, to bolo, efektívna daňová sadzba bola 12,5 %, čiže daňová medzera bola 37,5. Takže hovorme do 37,5, keď ste nám odovzdávali vládu, verzus 25,75 dnes, a ktorá tam je, do 20 percent. Lenže ešte si treba uvedomiť, že sú tam aj potraviny, ktoré majú zníženú sadzbu DPH.
Čo sa týka toho, tých opatrení, Finančná správa zaviedla výkaz DPH. Vy ste, ani jeden z vás to nepodporil, je to nástroj na odhaľovanie karuselových podvodov. Tu by som chcel povedať, mali sme prieskum poslanecký, boli tam aj vaši kolegovia, videli sme, ako sa robí. Ja si myslím, že hovoriť, že sa v tomto nič nerobí, tak to je skutočne niečo, čo nie je pravda. A vzhľadom na to, ako to funguje, aj vďaka tomu sa dneska odhaľujú mnohé, mnohé tieto schémy. Bez tohto by to nebolo možné. Hovoríte, nechajme podnikateľov tak, nič od nich nechcime. Mnohí podnikatelia, ktorí v týchto schémach fungujú, sa dnes sťažujú, že nedostávajú dépeháčky, ale tvária sa, že o tom nevedia, že sú v takejto schéme. Sú aj takéto prípady. Takže treba sa na to pozrieť konkrétnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Myslím, že toto bol práve ten moment, kedy by sme sa mali začať nejakým spôsobom baviť aj o tej dlhovej brzde. Je to možno náš názor. Je nám úplne jasné, že opozícia si bude, určitým spôsobom sa snažiť kontrolovať to, že kam by tie peniaze mali ísť. To je už tá debata, o ktorej sme sa bavili aj s pánom Jurzycom. A skutočne možno treba sa pobaviť konkrétnejšie. Sú tu, bavíme sa o nejakých požiadavkách v regiónoch, kde teda každý chce, aby tú cestu mal, verzus nejakú realitu, verzus financie, ktoré sú k dispozícii. Myslím si, že tu skutočne sa nebavíme o tom, že chceme prejesť tie peniaze. Ide o to, aby sa rozumne investovali. A to je aj nejaký prísľub ďalšieho hospodárskeho rastu, prípadne zamestnanosti na Slovensku. A ja sa teda, by som povedal, že tá hodená rukavica bola zo strany pána ministra, teraz je možno na rade opozícia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán kolega, oceňujem veľmi konštruktívnu, konštruktívne vystúpenie. Musím povedať, že mne sa tiež celkom ten zobrazovací systém na rozpočet, všetci by sme to privítali, ja si myslím, že to by bolo fajn. Neviem, do akého, do akej miery sa to dá zrealizovať. To je asi otázka skôr na pána ministra.
Čo sa týka, čo sa týka tých dlhopisov, trošku, tu by som chcel povedať, že tie grafy sú práve na to, aby človek ukazoval to, čo chce ukazovať (povedané so smiechom), a niekedy, niekedy si to prispôsobí.
Čo sa týka tých výnosov dlhopisov, dal som si tú robotu, vypísal som si ich. Tak na tých päťročných dlhopisoch, musím povedať, že Lotyšsko ani Litva nás nepredbiehajú, a pri desaťročných neviem, lebo údaje som dostal, nemám, mám len osemročný dlhopis.
Čiže v tomto prípade len tu napríklad aj musím uznať, že Česká republika urobila veľký krok vpred, hlavne čo sa týka vlastne vyrovnaného rozpočtu, a ja to oceňujem aj možno je to fajn, len zase možno z toho nejakého krátkodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska investície sú ten driver, ktorý prináša budúci hospodársky rast aj zamestnanosť. Čiže tu by sme sa mohli o tom, o tom baviť.
Čo sa týka ale napríklad tých finančných trhov ešte, aby som pri tom zostal. Pozeral som si napríklad čísla, keď už sa bavíme o V4, hej. Skutočne Česká republika má nižšie, nižšie úroky na, na dlhopisoch, ale čo sa týka napríklad Poľsko, Maďarsko, s tým sa vždycky porovnávame, to je práve o tých grafoch, čo sa tu bavíme. Poviem, hádam už horšie, horšie, horšie výsledky má len Grécko, Island a Rumunsko. Čiže skutočne tieto dve krajiny asi nemajú až takú veľkú dôveru tých finančných trhov. Môžeme sa baviť o tom prečo, ale je to proste fakt.

Ďakujem. Pán poslanec, ten začiatok bol lepší jak ten koniec, by som povedal, ale musím povedať, že o tom, čo ste tu narozprávali, by sa dalo polemizovať asi tak hodinu.
Čo sa týka toho, povedali ste, že čísla nám uberajú na dôveryhodnosti, že to myslíme vážne. To snáď nemyslíte vy vážne, čo ste povedali? Chcem povedať, našťastie rozpočet na rok 2017 nehodnotíte vy, ale hodnotí ho napríklad Európska komisia, napríklad ho hodnotí, hodnotia ho finančné trhy. Vy si myslíte, že by sme predávali štátne dlhopisy päťročné za mínus 0,21 %, ak by sme to tu skutočne mali tak tie financie rozvrátené, ako o tom hovoríte?
Čo sa týka deficitu, ten deficit stále klesá, áno, aj my sme, my sme sociálnodemokratická vláda, od roku 2016 ide stále dole. A to, čo ste povedali o roku 2015, že, že je výsledok 2,97, to si opravte, to je 2,70, lebo to potvrdila aj Európska komisia. A ak ste si nevšimli, boli tam zmeny metodické, ktoré spôsobili to, že, že sa to, že sa to zvýšilo. Tam bolo, tam sa bavíme, myslím, že okolo 200 mil. euro. Hej, čiže tam, tam boli zmeny, čo sa týka metodiky. To nebola chyba ani ministra financií, ani, ani vlády.
Čo sa týka rozdielu v tých plneniach, no, na rok 2016 máme cieľ 1,93 podľa rozpočtu, 1,97 sa snáď podarí dosiahnuť. To si vôbec nemyslím, že je zlé.
Oceňujem jednu vec, že ste si naštudovali teda materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tu však musím povedať, že ja si vážim prácu analytikov, všetko, ale niečo je reálna ekonomika, niečo je, niečo je potom aj, aj tá, aj tá, jak sa povie, metodická ekonomika, a keď si zoberiete len tak, že sa všetci sekli v minulom roku o 1,3 mld. v príjmoch, tak potom si vyhodnoťte celé tie závery.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. (Povedané so smiechom.) Takže chcel by som uviesť úvodné slovo ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. (Ruch v sále.)
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 (tlač 230).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 298 zo 14. októbra 2016 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Ide o pripomienkované uvedené v časti III spoločnej správy a ide o pripomienky a odporúčanie návrhu rozpočtových kapitol. Tieto odporúča gestorský výbor chváliť s výnimkou uvedenou v časti III D bod 1.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II bode 2a a 2b spoločnej správy. Tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhu na zmeny s výnimkou kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, kde bol prijatý vo výbore návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitoly uvedených v časti III D bod 1 spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky: celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich schváleného štátneho rozpočtu na rok 2017.
Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
1. K bodom v časti III spoločnej správy:
- časť III A 1 – 3, časť III B 1 – 3 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
K bodu časti IV spoločnej správy 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť.
2. K bodu v časti III spoločnej správy:
- časť III D 1 s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 119 dňa 21. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Ladislava Kamenického, Petra Náhlika, Emila Ďurovčíka, Milana Mojša, Radovana Baláža, Irén Sárközy a Eduarda Adamčíka za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko NKÚ SR k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Zároveň poveril spoločného spravodajcu, čiže mňa predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Podobne chcem pozvať svojich kolegov z výboru pre financie a rozpočet, o 13.00 hod. budeme mať výbor, ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som chcel pripomenúť kolegom dnešné spoločné rokovanie výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet o dvanástej v miestnosti č. 30.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, myslím si, že dobre ste zhrnuli ten obsah toho zákona, a som rád, že sa tu vydvihli aj pozitíva. Ja osobne určite pozitívne vnímam ten pokles z 22 na 21 percent. Mali sme tu diskusiu, pán kolega Rajtár odišiel. Ja si pamätám, keď sme tu v roku 2012 sa tu s pánom Sulíkom bavili o tom, že koľko sa vyberie na dani, že keď stúpne daň z 19 na 23 %, či sa vyberie viac alebo menej. Počúvali sme tu prednášku o tom, Lafferovej krivke, ktorú poznáme všetci, jak sa vyberie menej. Realita je presne opačná, páni, čiže asi potom tá teória nebola úplne správna. Myslím, že ten pokles je pozitívny.
Čo sa týka daní z dividend, myslím si, že 7 % je veľmi príjemná sadzba oproti ostatným sadzbám, ktoré sú okolo. A nemám vôbec obavu, že by nám nejakí tí majitelia utekali s tými ziskami nejak brutálne do zahraničia, aby to tam zdaňovali nejakými inými sadzbami. Je jasné, že niekde sú aj nulové, ale myslím si, že 7 % je celkom príjemná sadzba a že dividendy sa budú zdaňovať na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Jurzyca, ďakujem, sú to odborné veci, myslím si, že je to absolútne korektné. Ale čo sa týka toho termínu 15. 9., samozrejme nechám to na vyjadrenie ministra, ale debatovali sme o tom aj na finančnom výbore, že jesenná prognóza Inštitútu pre finančnú politiku vychádza niekedy koncom septembra, to znamená, po nejakom 20. septembri, a tie dáta, ktoré spracúva Inštitút finančnej politiky sú v podstate asi dva mesiace staré, čiže sa vraciame niekde do obdobia júla daného roku. Samozrejme, že ten rozpočet, keď sa tvorí, tak je dôležité, aby sme mali čo najrelevantnejšie dáta z daného roku, a preto si myslím, že to je aj dôvod, prečo ministerstvo navrhlo posun tohto termínu. Môžeme si stanoviť akékoľvek termíny, ale musia byť reálne, aby ten rozpočet obsahoval čísla, aby sme sa nedostali do takého absurdného stavu ako posledne, že síce ministerstvo bolo nútené splniť zákon, teda dodržať zákon, ale nevedelo ho naplniť konkrétnymi číslami.
Ďakujem pekne.