Videokanál poslanca

Pán poslanec Bublavý, k slobode prejavu ste toho veľa nepovedali, pretože asi k tomu ani veľa povedať neviete okrem toho, čo vám pošlú z Úradu vlády. Zabudli vám tam ešte povedať, že aj za potopu, keď bola Noemova archa, som ešte zodpovedal? To máte...(reakcia z pléna), to máte, to ste si sám napísali? (Reakcia z pléna.) Tak beriem to späť, to ste ma prekvapili v tomto.
Ale poviem vám konkrétnu vec k slobode prejavu, že je veľmi zaujímavé, ja už som k tomu napísal pomerne dlhší článok, odporúčam vám si ho prečítať, lebo to spomínajú ľudia vášho kalibru asi pri Gorile vodné delá. Ja som bol na hradnom kopci a bol som aj v nemocniciach, bol som navštíviť policajtov, ktorí boli zranení chuligánmi zo Slovanu a z Trnavy. Nebol zranený nikto z demonštrantov, boli zranení policajti, dokonca boli vážne zranení na Kramároch. Že máte tú hanbu takýto hoax v parlamente vôbec vyťahovať, že máte vôbec tú hanbu, bez toho, aby ste si vôbec zistili skutočnosti, ktoré sú verejne známe! Koniec koncov, keď vtedy bola demonštrácia, to bolo 3. februára, bolo to 6 týždňov pred voľbami, prečo vtedy SMER nekričal, 6 týždňov pred voľbami, ako boli porušené nejaké slobody, prečo?! Lebo neboli. To si potom vymysleli ľudia podobní vám, predpokladám, po voľbách, ale to už je, samozrejme, že trošku iný príbeh.
A keď sa ešte vrátim ku kolegom, čo tiež reagovali, len jedna poznámka. Totižto ten problém je ten, že nemám pochybnosti o tom, že keby oni boli pri moci, tak zakážu iné extrémistické prejavy akože, ktoré sa im nepáčia, iných farieb, predpokladám, ako to bolo spomenuté. Sloboda prejavu je len jedna podľa mojej mienky a z akejkoľvek strany ju obmedzovať je chybné.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať len jednu prvú poznámku a potom sa k trom veciam v zákone vyjadrím.
Tá prvá poznámka podľa mňa je, že na Slovensku extrémizmus najviac podporuje, keď majú ľudia pocit, a dnes ho majú veľmi oprávnený, že rovnosť pred zákonom nefunguje. Dám vám taký krátky update, je to možnože drobnosť. Ja som spomínal, že na minulom pojednávaní jednom sa sudkyňa rozhodla, že niektoré ustanovenia Trestného poriadku neplatia pre ústavných činiteľov, že sa premiérovi a poslancom nemôže doručovať cez policajný zbor predvolanie. Dnes mi doručili počas obeda policajti upovedomenie o jednom výsluchu v kauze Filipa Rybaniča, čo si myslím, že aj keď sme komunikovali e-mailom, bolo absolútne v poriadku, boli veľmi milí. Chcem povedať, že ak ľudia majú oprávnený pocit, a majú ho oprávnený a možnože každý týždeň oprávnenejší, že rovnosť pred zákonom je fikcia a že máme na Slovensku ľudí, ktorí stoja nad zákonom, či z biznis sféry, alebo z politiky, alebo z justície, alebo odinakiaľ, tak môžte prijať akýkoľvek zákon proti extrémistom, ale extrémisti budú rásť. Ak tomuto niekto nerozumie, a myslím, že už tá doba je tak ďaleko, že len povedať, že nám sa to tak nepáči, no však budeme to nejako sledovať, je málo, je málo.
Ja sa k extrémistickým trestným činom vyjadrím, ale spomeniem najskôr len dve veci. Samozrejme, tá kľúčová časť, ktorá sa týka uznávania výkonu majetkových rozhodnutí v trestnom konaní, nie je problematická, aj keď ja by som privítal, keby to prišlo osobitne a osobitne novelizácie trestných kódexov, lebo si myslím, že novelizovať trestné kódexy vo veciach, ktoré priamo teda nesúvisia s tým hlavným zákonom, práve extrémistické trestné činy, nie je celkom legislatívne vhodné, ale už to tu je tak navrhnuté, takže o tom rokujeme.
Čo by som chcel oceniť a trošku, robíme z toho aj trošku komédiu, nehovorím, že pani ministerka v tomto, ale spomínala to v úvodnom slove. Rozširuje sa trestná zodpovednosť právnických osôb v princípe o ekonomické delikty, na ktoré bola prioritne zriadená. Kedyže sme rokovali o vládnom zákone? O zodpovednosti právnických osôb? Asi pred rokom? Kde sme kľúčovo navrhovali, ja som navrhoval pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkali ekonomických trestných činov. Veď koniec koncov právnické osoby páchajú prioritne ekonomické trestné činy. A boli tu pozmeňovacie návrhy a bol som na výbore ústavnoprávnom a bol som v pléne, pani poslankyňa Laššáková si to isto pamätá. Nič neprešlo. Teraz ten návrh prišiel a teraz, samozrejme, ja tomuto celkom nerozumiem, ako, alebo možno rozumiem, ako to celé funguje. Čiže keď pri predošlej tlači pán poslanec Gál spomínal, že však, samozrejme, dobré návrhy opozície dajte sem a budeme hlasovať podľa toho, čo obsahujú. Veľa šťastia želám, veľa šťastia. Však dáme návrhy, som veľmi zvedavý a vieme, ako dopadnú, čiže aspoň sa neklamme tuná z rečníckeho pultu. Čiže je to dobrá vec, možnože by poslanci SMER-u nám mohli vysvetliť, a možno aj nie, prečo pred rokom hlasovali úplne naopak. Bola iná doba asi.
Čo však považujem za asi najkľúčovejšie, pre ktoré ten návrh ja nepodporím, je rozširovanie verbálnych deliktov.
Ešte vám poviem jednu vec, že pani ministerka tu spomínala, že sa zavádza jurisdikcia Špecializovaného trestného súdu. To je na diskusiu a poviem aj prečo, ale; aby bola väčšia špecializácia. Na druhej strane v Bratislave a v Košiciach rozhadzujete na trestné veci závažnejšej povahy, teda obzvlášť závažné zločiny so sadzbou nad 12 rokov, na všetky okresné súdy. V Bratislave ich je 5 a v Košiciach sú 2. Tam už špecializácia pri tých najzávažnejších zločinoch, ktoré sú v jurisdikcii okresných súdov v sídle kraja, tam už nie je potrebná. Ale extrémistické trestné činy, mnohokrát prečiny, väčšinou prečiny, dávame do kompetencie Špecializovaného trestného súdu.
K tomu chcem povedať ešte jednu vec, že, lebo v dôvodovej správe dôvod nie je v princípe uvedený žiaden, niežeby dôvodová správa, ale som sa tam pozrel na toto ustanovenie, že čo viedlo navrhovateľa, aby zaviedol jurisdikciu Špecializovaného trestného súdu. A nie je tam v princípe nič. A teraz podľa mojej mienky dôvod, pre ktorý má Špecializovaný trestný súd jurisdikciu v oblasti korupcie, organizovaného zločinu a najzávažnejších foriem ekonomickej trestnej činnosti, je ten, že ide väčšinou o páchateľov, dokonca aj pri drobnej korupcii, miestni policajti, miestny lekár, ktorí majú väzby nadštandardné na miestnu justíciu. U extrémistov toto hrozí? Podľa mojej mienky nie. Niežeby to delilo a násobilo, ale sa mi zdá, že je to skôr taký ťah že marketingový, ideme proste po extrémistoch, poďme, tak teraz dáme... Lebo tam nevidím tú logiku, aká je pri iných trestných činoch spadajúcich do jurisdikcie špeciálneho súdu. Proste nie je tam. Okrem vytvorenia toho zdania, že ideme tvrdo, špeciálny súd je možno jediný na Slovensku, ktorý má nejakú podporu, tak tam to švihneme. Ja si myslím, že tam absentuje dôvod, aký je pri iných, pri inej trestnej činnosti.
Ale čo by som chcel spomenúť, je, sú tie extrémistické trestné činy a tam inak viacero vecí je možno na druhé čítanie. Pri Trestnom zákone sa vlastne sčasti mení dôkazné bremeno pri definícii extrémistického materiálu, kde sa uvádza, že čo sa nepovažuje za extrémistický materiál, ak sa preukázateľne potvrdí, že sa bude využívať na vedecké, vzdelávacie, zberateľské a tak ďalej. Ale čo je ešte dôležitejšie a podľa mňa z tohoto pohľadu horšie a budem hovoriť, prečo si myslím, že je to horšie, že sa výrazne rozširujú skutkové podstaty, a teda ich objektívne stránky, najmä trestných činov podľa § 421, 422. Tam nejde len o to, že založenie toho hnutia smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Pozrite si a porovnajte definíciu v dnešnom Trestnom zákone a v navrhovanom znení. Dnes to bolo len v prípade takýchto skupín, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, a tam potom aj poviem, že v čom je podľa mňa, kde je rozdiel medzi prejavom, ktorý by mal mať ochranu ústavy a ktorý by nemal mať. Teraz je to vlastne preč a je to v princípe voči skupinám, ktoré hlásajú rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť. Vypadlo násilie.
Totižto prejav, ktorý podnecuje násilie, podľa mňa nie je chránený ústavou, ale definícia, že kto prejavuje nenávisť voči nejakej skupine. Podľa mňa neexistuje ani ľudské právo byť chránený pred urážlivým prejavom. Ja totižto, ak si myslíme v tejto snemovni, som to spomínal na výbore ústavnoprávnom v inej súvislosti, že sloboda prejavu chráni len prejav, ktorý sa nám páči, ktorý je zmierlivý a pekný a spisovný a proste inšpiratívny, tak je to veľký omyl. Sloboda prejavu, ak ju chceme mať, chráni aj prejav, ktorý sa nám nepáči, ktorý môže byť aj urážlivý. Dokonca podľa mňa aj nenávistný, pokiaľ nepodnecuje násilné konanie.
Winston Churchil raz povedal, že krajina, ktorá má slobodu prejavu, bude mať aj veľa hlúpeho prejavu. Extrémistické prejavy sú z vecnej stránky hlúpe prejavy. Ale zakazovať ich zákonom znamená, že zverujeme štátu právomoc rozhodovať o tom, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé a ktoré z tých zlých názorov budeme trestne stíhať, a to je podľa mojej mienky začiatok konca slobody prejavu.
Štát by nemal mať takúto právomoc. Tá hranica podľa mňa je jednoznačná. Podnecovanie k násilnému konaniu nie je ústavou chránené. Ale všetko ostatné, najviac, samozrejme, že čoho sa dopúšťa štát pri verbálnych deliktoch, že chráni len niektoré skupiny. Chráni trestným právom. Čiže skupiny definované podľa; v tomto návrhu; národnosti, etnickej skupiny, náboženského vyznania, farby pleti, sexuálnej orientácie, ale iné skupiny nie. Lekárov môžte hanobiť, učiteľov, recidivistov, veteránov, vojakov. Proste toto je ten problém, že, samozrejme, ak sa štát rozhodne chrániť nejaké skupiny pred urážlivým prejavom trestným právom, tak si vždy vyberie ktoré. Aj to je podľa mojej mienky problém. A ja síce pripúšťam, že môj názor na slobodu prejavu, ešte raz, nie je neobmedzený, tá sloboda prejavu je obmedzená, určite, že je, ale to obmedzenie musí mať, musí byť za ním nejaký princíp. Ja navrhujem princíp alebo tú hranicu, je podnecovanie násilia. Niekto hovorí nie, mal by to byť iný. Povedzte mi aký. Ten iný niekto povie, taký, aký určí parlament. Zahrnieme do ochrany katolíkov? Ááá. Eva..., evanjelikov áno, homosexu..., aj tých. Koho ešte? No, kto získa väčšinu, jak rozhodneme. Zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac. To nie je žiaden princíp ochrany, to nie je žiaden princíp slobody prejavu. To je čisté rozhodnutie, ako sa rozhodne väčšina. Podľa mňa sloboda prejavu je chránená aj voči väčšine, inak by sme ju nemali ani v ústave.
Posledná vec k trestným kódexom sa týka, čo som už zmienil, že čo mi príde ako pomerne veľká nelogičnosť, ale podľa mňa to nie je ani správne. Totižto na jednej strane ideme špecializovať Špecializovaný trestný súd na trestné činy extrémizmu. Opakujem, väčšinou ide o prečiny. Na strane druhej distribuujeme na viac okresných súdov, už tam neplatí špecializácia, tie najzávažnejšie, obzvlášť závažné zločiny. To podľa mojej mienky nedáva žiadnu logiku. Okrem toho, že sa Bratislava I a Košice I sťažujú, že asi majú veľký nápad agendy. To treba podľa mňa riešiť, ale práveže si myslím, že čo by bolo možno dobré zvažovať, možno už aj v minulosti. Vytvoriť osobitný kariérny postup pre trestných sudcov, ktorí pojednávajú veci s rozšírenou jurisdikciou na okresných súdoch v sídle kraja. To, samozrejme, že je aj šesť ďalších okresných súdov, nielen Bratislava a Košice, lebo krajov máme osem. To si myslím, že by bolo dôležité, lebo častokrát ide o oveľa zložitejšie veci, jednak skutkovo, ale aj právne. Takže toto mi nepríde ako veľmi systémové riešenie, ale skôr ako také akoby hasenie problému, ale dosť nesystémové.
No a na záver sa vrátim k tomu extrémizmu. Nad rámec toho, čo som povedal, teda môjho názoru na slobodu prejavu, a ja by som ešte k tomu povedal jednu vec, lebo ste, pani ministerka, spomínali, že teraz akože extrémisti tiež s tým operujú, tou slobodou prejavu a tak. To ma, sa priznám, že až tak nezaujíma, čo ma, pretože problém je ten, že; a je to aj skúsenosť moja osobná; že práve takéto represívne zákony v minulosti aj v iných krajinách, aj v súčasnosti z nich robia martýrov slobody prejavu.
Poviem to na príklade, ktorý sa udial v roku 2010 a ´11, myslím. Ak si pamätáte, tak v Šarišských Michaľanoch sa udial nejaký pomerne závažný násilný zločin. Neviem, či nešlo o vraždu, a na základe toho tam extrémisti urobili nejaké zhromaždenie za prvej Ficovej vlády. Prišli tam, dostali povolenie, tuším, že ísť len na nejaký štadión. Išli na štadión, starosta zobral mikrofón, rozpúšťa zhromaždenie. Pritom to bolo legálne zvolané zhromaždenie, nikto tam k ničomu, myslím, ani nevyzýval, lebo ani sa k slovu nedostal. A keďže sa nerozišli, tak prišli polície a polícia prišla v kompletoch protiúderových a bim, proste po zemi. Prvá správa v televíznych novinách. Komu si myslíte, že ste týmto urobili reklamu? A naviac to bolo podľa mňa nezákonné rozpustenie.
O rok nato, keď už som bol na ministerstve vnútra, bol ďalší takýto pochod v Šarišských Michaľanoch. Ja som dal pokyn našim zložkám proste byť pripravený. Nedemonštrovať silu žiadnu. Byť pripravený aj proste, keby sa niečo dialo, keby sa konali násilné trestné činy. Prebehla demonštrácia, pochod. Vo večerných správach nebolo nič. Tým chcem povedať, že s rozumom treba k mnohým veciam pristupovať. Sa mi to zdá byť efektívnejšie a lepšie. A čo som, čo som...
Poviem to ešte na ďalšom príklade, aby som nehovoril len o Slovensku. Lebo to je častá námietka, že sú doby a sú chvíle, kedy iná možnosť ako trestné právo neexistuje. V Nemecku v 30. rokoch, Nemecko malo asi podobnú; nehovorím, že rovnakú, samozrejme; legislatívu v oblasti verbálnych deliktov, ako má Slovensko a mnohé iné krajiny. Inými slovami boli trestne stíhané extrémistické delikty. By ste sa divili, že v 30. rokoch, začiatkom, boli za antisemitské výroky stíhaní viacerí nacisti. A by sa nám možno zdalo, že v tej dobe takéto delikty mali aj svoj význam. Ako nás ale trošku učí aj história, tak nacisti využili tieto súdne procesy práve naopak, na svoju prezentáciu, svoj marketing a na druhý deň sa postavili do pozície obhajcov slobody prejavu. Čiže ani tá vecná rovina podľa mojej mienky nesedí. Okrem tej ústavnoprávnej.
A tá ústavnoprávna je, lebo sloboda prejavu podľa mňa je najdôležitejšia sloboda. Je to o tom, čo si myslíte a čo môžte, o čom sa môžte snažiť presvedčiť ostatných. Podľa mojej mienky proti extrémizmu nie je riešením obmedzovať slobodu prejavu, ale práve naopak, je potrebné viac prejavu toho iného. Musí byť autentický, samozrejme. Nie je možné sa tváriť, že bojujeme proti korupcii a riešime štát a bude už dobrý a funkčný, a vidieť, čo sa v štáte deje za tejto konštelácie. To moc autentické nie je, ale zastaviť to. Proste ten problém je, že podľa mňa pravda existuje a dá sa aj nájsť, ale týmto vy zverujete právomoc rozhodnúť o tom, kde sa pravda nachádza, štátu. Štát by nemal mať právomoc rozhodovať o tom, kde sa pravda nachádza, pretože to je začiatok konca slobody prejavu.
A keď hovoríte o extrémizme, tak už len poslednú poznámku. Som presvedčený o tom, lebo pri vzniku tejto koalície jej hlavným alebo jeden z hlavných dôvodov bol, že treba urobiť zábranu extrémizmu. Ja si myslím, že vaše fungovanie aj vznik, aj spôsob vzniku koalície, aj fungovanie, aj posledné kauzy, ktoré sa dejú, majú za následok pravý opak. Nehovorím to s veľkou radosťou a pán poslanec Bugár si myslí, že to je dosť vtipné. A ja si myslím, že to podľa mňa až také vtipné nie je. Nie som ja z toho rád a myslím, že ani on nie je. Zákony tohto charakteru, si myslím, že tú situáciu ešte zhoršia. A napriek tomu, že ten zákon obsahuje aj dobré ustanovenia, ktoré som už zmienil, tak práve kvôli tomu, že považujem slobodu prejavu, nech je vedené jej obmedzenie akýmikoľvek skvelými pohnútkami, a dobrými pohnútkami, že sloboda prejavu by v takomto rozsahu nemala byť obmedzovaná.
Nebudem odporúčať mojim kolegom, ako majú hlasovať, lebo to je takáto vec, ktorá je na slobodnom zvážení, ale ja v tejto verzii kvôli obmedzovaniu slobody prejavu hlasovať za návrh vládneho zákona nebudem.

Ďakujem.
Ja som očakával, že poslanci vládnej koalície povedia k tým dieram v zákone, že vlastne nie sú, že je to všetko v poriadku. To svedčí o odbornej pripravenosti a úrovni mojich kolegov, že povedia, prečo tam nie sú licencované subjekty, aký to má význam, ale nepovedali k tomu, samozrejme, že nikto nič.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Tomáš, no, schránkové firmy a SDKÚ. Pán poslanec, teda ja som nebol v SDKÚ, ale ak sa v tejto sále dobre rozhliadnete, tak zistíte, že tu sú ľudia, ktorí boli v tom čase a potom v SDKÚ. Takže celkom neviem, že na koho ste tú faktickú poznámku smerovali, lebo predpokladám, že nie na pani ministerku Žitňanskú. Takže bolo by dobré predtým trošku možno pouvažovať.
Druhá vec je, ja som rád, že pán predseda Bugár potvrdil, že teda ÚVO bude mať MOST, a áno, je to výmenou za námestníka SIS. To znamená, je to absolútna pravda a myslím, že to len odhaľuje vašu mentalitu, mentalitu proste čistého biznisu a obchodu, ktorú ste veselo zaviedli v Národnej rade.
Vy hovoríte, pán kolega Bugár, o tom, teraz reagujem na vás, to je, myslím, že tiež prejav veľkej slušnosti sa tváriť, že máte závažnú debatu s pánom Glváčom, hovoríte o tom, že kto koho ovplyvnil. No vy ste tvrdili, že ako MOST bude vo vláde, ako budete pekne ovplyvňovať premiéra Fica. Sa mu to naozaj, sa vám to veľmi darí, je z vás úplne iný človek.
Posledná poznámka je ku kolegyni k podpredsedníčke Nicholsonovej. Čo považujem za neslušné, je, aby sa v tejto sále ktokoľvek montoval do osobného života našej kolegyne. To, ako si to ona zariadi so svojím partnerom, je jej súkromná vec, ako je to súkromná vec každého jedného z nás, ako si to zariadi. Je to dokonca neslušné, keď to niekto komentuje.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr jednu osobnú prosbu, ktorá nesúvisí s návrhom zákona. Lebo sa mi zdá, že už sa tu prekračujú nejaké také základné hranice, neviem, či empatie, slušnosti. Som sa teraz dozvedel, že pani podpredsedníčka Nicholsonová dostala výzvu od kancelárie pána predsedu Národnej rady, aby si rýchlo doplnila všetky hodiny a vedenie schôdze, aby ich mala vyrovnané s ostatnými podpredsedami parlamentu. Mne sa zdá, že v situácii, keď je šesť dní po pôrode, ju nútiť, aby rovnocenne viedla parlament s tromi kolegami podpredsedami parlamentu, je niečo, čo prekračuje tie najzákladnejšie, najzákladnejšie hranice slušnosti.
A chcem vás poprosiť, pani ministerka, aby ste hovorili s pánom predsedom Dankom aj preto, že máte podobnú skúsenosť, keď ste vo vysokej verejnej funkcii mali tretie dieťa, a myslím si, že postoj vtedy nás ostatných k vám bol čo najviac ústretový, čiže hovorím aj trošku z takej osobnej skúsenosti. A myslím si, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, k téme, k zákonu.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, ja vás poprosím, neprerušujte ma, dobre? Ak si myslíte, že tým, že máte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predseda, ak si myslíte, že máte gombík k dispozícii, že vám to umožňuje byť neslušný a skákať mi do reči, tak nie. Dajte si faktickú poznámku, ak sa vám zdá, že to nepatrí na rokovanie pléna, takáto vec, tak fajn, tak fajn, svedčí to o proste nejakej vašej úrovni alebo vašej empatii, však v tichosti o tom trošku porozmýšľajte pred tým, ako niečo poviete alebo vykríknete, a potom možno k tomu zaujmete stanovisko. Ja som urobil prosbu pre pani ministerku vo vzťahu k vášmu predsedovi Národnej rady, ak sa vám zdá tento postoj v poriadku, sa vám to páči a oceňujete ho potleskom, fajn. Hovorím, každý proste si nejakú vizitku vystavuje verejne, aj vy, aj pán podpredseda Hrnčiar. Jemu zrejme tiež vadí, že by pani podpredsedníčka Nicholsonová viedla schôdzu o hodinu kratšie ako on. V poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja si vyprosím, aby ste hodnotili, čo mne vadí alebo nevadí, ja som mal v piatok napísané všetky prázdne kolónky za pani podpredsedníčku Nicholsonovú, ktorá sama požiadala o to, že chce viesť schôdze, tak poprosím vás, nehodnoťte moje konanie, dobre?

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ešte raz vás chcem požiadať dôrazne, zatiaľ je v tomto parlamente sloboda prejavu, aby ste ma neprerušovali v rozprave. Ak sa chcete do rozpravy prihlásiť alebo reagovať na mňa, samozrejme, kedykoľvek. Ale ešte raz, to, že máte pred sebou nejaký gombík, ešte neznamená, že sa môžete správať tak, že skáčete do reči. (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, kľud v rokovacej sále.
Pán poslanec, venujte sa téme!

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Chcem sa v troch oblastiach vyjadriť k navrhovanému zákonu. Jedna sa bude týkať vôbec prijímania zákonov a ich reálnej vymožiteľnosti a účinnosti.
Druhá sa bude potom týkať, to, čo som už avizoval vo faktickej poznámke, konkrétnych medzier v zákone, ja som jednu pomenoval, a to sa týka licencovaných subjektov s tým, že tá reakcia pani ministerky podľa mojej mienky nie je úplne uspokojivá. Však môžme to niekedy v budúcnosti riešiť, jasné, však budeme možno o rok, o dva. Ja si myslím, že to nie je uspokojivá odpoveď. Lebo ak vieme, akým spôsobom fungujú schránky v licencovaných konaniach, ak synonymom jednej z najväčších krádeží prvej Ficovej vlády bola kauza mýtneho tendra, dodnes je to škandál a my sa tvárime, že to nemusíme riešiť, lebo pripomienka prišla neskoro a je to nad rámec vládneho programu, tak potom trošku robíme dymovú clonu. Celkom evidentne robíme dymovú clonu. Ale k tomu sa ešte vrátim v tej druhej časti. Nechcem predbiehať.
A tá tretia sa bude týkať podľa mojej mienky celkového rámca, celkového rámca boja proti korupcii tejto vlády, lebo je pravdou skutočnosť, že táto vláda tvrdí, že takou vlajkovou loďou v legislatíve boja proti korupcii je práve tento zákon. Je práve tento zákon. A preto podľa mojej mienky musíme hovoriť aj o tom, akým spôsobom táto vláda proti korupcii bojuje, aj o kauzách, ktoré sú kauzami posledných dní.
Ja pevne verím, pán podpredseda Hrnčiar, že ma nebudete už ďalej prerušovať, lebo to je také, viete, veľmi zvláštne, vy hovoríte, viete, pri tomto zákone my nemôžme hovoriť o kauze Kaliňák, lebo to nepatrí k tomuto zákonu. Zvoláme schôdzu ku Kaliňákovi, tú protiústavne prerušíte. Čiže vy hovoríte, že my o kauze Kaliňáka vlastne v parlamente vôbec hovoriť nemôžeme.
Tým, čo sú tuná právnici, by som rád odporučil na prečítanie, je to posledné rozhodnutie štrasburského súdu, veľkej komory, je to jednohlasné rozhodnutie vo veci Karacsonyi proti Maďarsku, odporúčam to najmä kolegom z MOST-u, právnikom z MOST-u, ktoré sa týka obmedzovania slobody prejavu opozičných poslancov na témy verejného záujmu v parlamente. Štrasburg judikoval v tomto rozhodnutí v princípe, že ak je nejaký prejav, ktorý má najvyššiu mieru ochrany, najvyššiu mieru ochrany z hľadiska čl. 10 dohovoru, je to prejav opozičného poslanca na tému verejného záujmu v parlamente. Tak to by si mohol aj pán podpredseda Bugár prečítať pri hlasovaní o novom rokovacom poriadku, ale aj pri tom, čo sa deje sústavne, ako sa odkladajú schôdze a obmedzuje sa sloboda prejavu opozičných poslancov v Národnej rade. Je to zatiaľ iba v angličtine, priznávame, ale myslím si, že máte šikovných poradcov.
Všeobecne k účinnosti zákonov. Ja si myslím, že zákony, samozrejme, sú dôležité. Ale niekedy dochádzame do stavu, že sa prijímajú zákony – nehovorím, že to je vyslovene tento prípad – len ako marketingový ťah. My sme na ústavnoprávnom výbore, myslím, v pondelok rokovali o správach generálnej a špeciálnej prokuratúry, ktorá obsahovala aj zmienku o tom, ako funguje zákon o preukazovaní pôvodu majetku. To bol tiež zákon, ktorý prišiel do parlamentu pred šiestimi rokmi z dôvodov vtedy čisto marketingových, nebudem tú celú genézu spomínať, lebo taký zákon potrebný je, ale nie taký, čo ste prijali. Bolo pred voľbami, premiér Fico proste urobil marketingovú kampaň, asi v prieskumoch sa znovu objavilo, že taký zákon by ľudia ocenili. Ten zákon do dnešného dňa nebol aplikovaný ani v jednom prípade. Ani v jednom jedinom prípade! Sme vám to hovorili tuná v parlamente, dávali sme pozmeňovacie návrhy, aby bol funkčný, nič, dávali sme opätovne novely, návrhy noviel zákona, nič. Ten zákon, ten zákon je tak deravý, že švajčiarsky ementál je oproti tomu šuviks. Podľa mojej mienky človek s podpriemernou inteligenciou ten zákon obíde bez akýchkoľvek problémov. Aký zmysel má prijímať zákony tohoto charakteru, ktoré tuná v parlamente niekto príde, povie, toto proste ideme po tých bohatých, ktorí zneužívajú, kradnú. Je to čistá dymová clona, proste to nie je ani clona, to je proste, to je nič, nula, nula, nič. Čiže niekedy je nejaký limit, kedy tá účinnosť zákona je už taká smiešna, že nemá zmysel ho prijímať, lebo to je fraška.
A aby som nehovoril len akože o iných zákonoch, ja som mal skúsenosť, už to bolo hodne dávno, kedy som do parlamentu predkladal zákony aj o konflikte záujmov, aj o preukazovaní pôvodu majetku, ktoré v parlamente boli tak zmenené a tak bola ich podstata vlastne vygumovaná, že som ich radšej stiahol. Dokonca v rozpore vtedy so želaním vládnej koalície, lebo si myslím, že proste prijímať zákon len preto, aby nejaký bol, aby sme si odfajkli nejakú kolónku, je blbosť.
A k tomu, čo hovoril pán poslanec Beblavý ešte na začiatku rokovania dnešného. Áno, zákony sú dôležité, ale keby som si mal vybrať, že čo je dôležitejšie, či zákony, alebo osoby, ktoré ich napĺňajú a ich integrita, ich odbornosť, tak to druhé.
Odporúčam vám si prečítať, pred nejakým časom mala rozhovor jedna z elitných českých prokurátoriek Lenka Bradáčová a sa jej pýtali, čo si myslí, že je dôležitejšie, zákony alebo osoby, ktoré zákony vykonávajú. Ona povedala, že svojho času si myslela, že to je 50 na 50, ale teraz po tej skúsenosti, ktorú má, je presvedčená o tom, že absolútne kľúčové je, aké sú osoby v kľúčových pozíciách vykonávajúcich právo.
Ono to je tak, ako aj v ústavnom práve asi najkrajšie ústavné texty s najkrajšími slobodami a právami mal Sovietsky zväz. Všetko tam bolo. Sloboda prejavu, vierovyznania, čo ste chceli, najkrajšie, najkomplexnejšie. Samozrejme, tá realita bola trošku iná. Čiže preto by som ja bol tuná trochu zdržanlivý.
Hovorím to aj preto, a k tomu sa vrátim na záver, že kľúčovou osobou tejto vlády na boj proti korupcii je Robert Kaliňák. A o tých kauzách budem hovoriť na záver. Proste ako je dôveryhodné, ako je dôveryhodné to, že vláda prichádza s protikorupčnými opatreniami v tejto zostave.
Ale aby som nehovoril len o SMER-e. O čom je, keď koaličná strana MOST vyhandluje, vymení post námestníka SIS za šéfa Úradu pre verejné obstarávanie? (Reakcia z pléna.) O čom je, keď strana MOST vymení dohodnutý post námestníka SIS za šéfa ÚVO? (Reakcia z pléna.) Jasné. (Reakcie z pléna.) Myslím si, že práve to personálne zloženie, s ktorým sem prichádzate, je dôkazom toho, aká je dôveryhodnosť tejto vlády v oblasti boja proti korupcii.
Keď takýto zákon do parlamentu príde, tak jeho hlavným účelom by mala byť úspora verejných financií. To znamená, že by sme mali mať transparentnejšie verejné obstarávania. Ale keď si pozriete doložku vplyvov, tak pri vplyve na rozpočet verejnej správy je vplyv – žiaden. Čiže tento zákon by mal slúžiť k tomu, aby škaredé schránkové firmy nevyhrávali predražené netransparentné tendre. Ale úspora je nulová. Práve naopak, ten zákon bude mať náklady, myslím, 330-tisíc eur na administratívu rezortu spravodlivosti.
Spomenul by som štyri oblasti, kde ten zákon má najväčšie diery, a myslím si, že sa tie diery limitne blížia k tomu, že nemá ten zákon až taký zmysel prijímať. Ja tiež zvažujem, ako hlasovať v prvom čítaní, lebo je to určitý krok, ktorý vylepšuje daný právny stav, ale tých dier je tam veľmi veľa.
A začnem tou prvou, ktorú už pani ministerka zmienila, že sa netýka licencovaných činností. Podľa mňa je to závažný nedostatok toho zákona. A spomínal som kauzu diaľničného mýta, ktorú sme mnohí, ktorí ste dnes aj vo vládnej koalícii, spoločne a dlhodobo kritizovali. Stála za ňou jedna finančná skupina a jeden oligarcha. Kauza Towercom. Stála za ňou rovnaká finančná skupina. Proste ak by tento zákon písala, netvrdím, že ho písala, táto finančná skupina, tak by ho asi napísala podobným spôsobom. A to vysvetlenie pani ministerka dala pre médiá, ja ho odcitujem, aby som, aby tuná nemusel pán podpredseda Bugár gestikulovať: "Presahuje to rámec programového vyhlásenia vlády," reagovala na výhradu Lucia Žitňanská. Čiže moja otázka znie: Kto to v tej vláde zablokoval, aby sa tento zákon netýkal licencovaných subjektov, licenčného konania vôbec? Ktorý biely kôň ktorého oligarchu, ktorej finančnej skupiny? Lebo nedáva to žiadnu logiku, aby verejné zdroje, ktoré sa prelievajú v rámci licenčného konania, obrovské stovky miliónov, boli spod tohto zákona vyňaté s tým, že veď možno v budúcnosti by sme to mohli riešiť, možno o dva, o tri roky, uvidíme, aká bude situácia. Ja si myslím, že to je obrovská diera tohoto zákona.
Druhá diera tohoto zákona je, že veľmi slabo pokrýva štruktúrovaných subdodávateľov. Poviem vám príklad, ktorý je možnože taký jednoduchší a bolo by treba urobiť sofistikovanejšiu schému. Myslím, že daňové finančné riaditeľstvo za vašej bývalej vlády urobilo tender na ten IT systém, ktorý vyhralo IBM. A teraz tam mali, ale IBM je akože fajn. Však IBM všetci poznáme. Ale tí traja alebo koľkati subdodávatelia, ktorí boli už vopred dohodnutí, som o tom presvedčený, boli vlastne firmy pána Brhela a pána Miškovského. Už sme o tom hovorili. Budeme vedieť, aká je štruktúra IBM. Super. Ale vopred budú dohodnutí a tí subdodávatelia, tie tri firmy vlastne ten celý tender zrealizovali. IBM to len zakrylo a neslúži to veľmi ku cti IBM, ale asi by inak tú zákazku nedostali, samozrejme.
Tretia vec a štvrtá, poviem minimálne také dve schémy, na základe ktorých je možné ten zákon obísť aj v akomkoľvek inom konaní, a dokonca, dokonca sa k jednej schéme, zaujímavé, že tá istá finančná skupina aj verejne priznáva, že tú schému aplikujú. Nehovorím, že kvôli tomuto, ale môže sa využiť aj v takýchto prípadoch. Vyhrá tender nejaký subjekt, obchodná spoločnosť. Vieme, aký je konečný užívateľ. Ale všetky poradenské proste, poradenské, konzultačné, neviem aké služby si bude zazmluvňovať s niekým úplne iným, ktorý už nie je ten výherca, víťaz súťaže, v hodnote akejkoľvek v princípe. A tam už nebudeme vedieť, kto je ten konečný užívateľ výhod. Jeden skutočný vlastník. Ten beneficient toho, kam tečú peniaze.
Poviem iný príbeh, ktorý sa už využíva. Úverové vzťahy. Sú finančné skupiny, ktoré tieto schémy už používajú dnes. To znamená, že dajú nejaký úver nejakej firme, ktorá má, teda dajme toho konečného užívateľa výhod a ten úver je tak vysoký, že si odčerpávajú potom 10-percentný úrok a podiel na zisku. Táto skupina sa k tomu aj priznáva. Inak je to rovnaká skupina, aká bola za mýtnym tendrom a Towercomom, je to možno len náhoda. Povieme, že chceme podiel na zisku nie 3, ale 8 % a tiež podiel na zisku, keď sa vám bude nad rámec dariť. Niekedy si chceme uplatniť aj opcie, ktoré nám časom umožnia vo firme získať majetkovú účasť. Čo tým chcem povedať? Cez tieto úverové vzťahy si tento veriteľ môže odliať 95 % zisku. Ale on nebude v registri konečných užívateľov. On nebude nikde. On nebude nikde.
Preto hovorím, že ten zákon má také veľké diery, že je veľmi otázne, či by sme ho mali v tomto stave prijímať a napríklad pri licenciách poberať, veď možno to o dva-tri roky vyriešime. Lebo obávam sa, možno o dva-tri roky niečo vyriešime, ale myslím si, že táto vláda už o dva-tri roky v tejto oblasti riešiť nič nebude. Lebo je to len skôr vlajková loď, čomu nasvedčuje aj vaše vedomie, pani ministerka, že veď to je nad rámec programového vyhlásenia vlády. Ak to je nad rámec programového vyhlásenia vlády, tak to bude nad jeho rámec aj o dva-tri roky. Čiže tadiaľ cesta nevedie podľa mojej mienky.
To sú len také štyri, pre účely prvého čítania, najzákladnejšie výhrady.
Teraz chcem povedať, že určite pre účely druhého čítania pripravíme pozmeňovacie návrhy, ktoré budú mať za cieľ odstrániť aspoň časť nedostatkov, ktoré som teraz pomenoval. A ja si myslím, že slová sú strašne pekná záležitosť, ale oveľa kľúčovejšie sú skutky. A my poslanci skutky prejavujeme hlasovaním. A nechcem veľmi špekulovať, ako budete hlasovať, ale predpokladám, že všetky relevantné návrhy opozičných strán budú zamietnuté, ako boli doteraz. Čo je vaše právo v princípe, však máte väčšinu, hlasujte. Len potom nehovorme, že prijímame zákon, ktorý je tak dôležitý a kľúčový. Infozákon bol kľúčový. Zverejňovanie zmlúv bolo kľúčové. Ale tento zákon kľúčový rozhodne nie je.
A tým sa dostávam k tej tretej časti môjho vystúpenia. A to je, neviem, či to nazvať étos, ktorý táto vláda vyžaruje, ale je to skôr negatívny étos v oblasti boja proti korupcii. Nehovorím, že na Slovensku bola spravodlivosť niekedy bezchybná. Nebola. Ale čo sa deje v posledných mesiacoch vo vzťahu k spravodlivosti, sú veci, ktoré sa možno diali a možno ani nediali v polovici 90. rokov. A nehovorím to ako šírenie poplašnej správy, lebo to by som bol nerád, ale iné prirovnanie ma, žiaľ, nenapadá. Spomeniem konkrétny príbeh, ktorý sa udial teraz v lete. Neviem, či o ňom budeme niekedy rokovať pri odvolávaní ministra Kaliňáka, lebo možno o odvolaní ministra Kaliňáka rokovať nebudeme nikdy. Tá bohorovnosť vládnej väčšiny, že môže obmedzovať ústavné práva poslancov, je pomerne veľká. Včera mala vládna väčšina možnosť skorigovať svoje rozhodnutia a aspoň predsunúť body o odvolávaní premiéra, Kaliňáka a ministra vnútra. A dokonca aj poslanci, ktorí hovorili, nemali sme to asi tak posunúť, tak neskoro, to je pravda, ani tí nehlasovali za. Preto hovorím, že tie skutky sú dôležité, nie tie slová. Slová sú veľmi pekné v médiách, jasné. Ale tie skutky sú dôležité.
Pre presunutie? (Reakcia z pléna.) Ale vaše vyjadrenia mediálne som nečítal. Čítal som vyjadrenia pána poslanca Kresáka, pána poslanca Procházku a potom som si pozrel a pozrel som si ich hlasovania. Vaše mediálne vystúpenia, žiaľ, pani poslankyňa, nesledujem a nechcem vám verejne povedať dôvod, pre ktorý tomu tak je.
Ale teraz sa vrátim k tým kauzám. V lete sa ešte udialo okrem tohoto ešte niečo ďalšie, čo považujem za bezprecedentné. Zvolali sme k tomu mimoriadne ústavnoprávny výbor. Mám veľké pochybnosti, či vládna koalícia umožní, aby prebehol. A to je kauza prokurátora Špirka. Chcem o tom hovoriť preto, že je to vec, ktorá sa týka justície a týka sa boja proti korupcii. Prokurátor Špirko dozoroval, zrejme stále dozoruje, kauzu B.A. Haus, kde je podozrivým minister vnútra. Mal v gescii aj ďalšiu kauzu, kde jeden odsúdený daňový podvodník vypovedal o korupčných schémach na ministerstve vnútra pri rôznych tendroch. Nabehlo jeden piatok cez prázdniny k nemu komando z NAKA. Urobili všetky invazívne úkony, vzali mu relevantné, zaistili mu relevantné spisy a vzniesli mu obvinenie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Vďaka tomu, že toto obvinenie, toto uznesenie bolo zverejnené a každý, podľa mňa aj laik, ale určite každý právnik, ktorý si ho prečítal, musel dôjsť k záveru, že je úplne účelové a neopodstatnené, bolo nakoniec aj Generálnou prokuratúrou zrušené ako nezákonné. Čiže ak hovorím, že išlo o nezákonné vznesenie obvinenia, tak to nehovorím ja, to povedala Generálna prokuratúra.
A teraz, viete mi povedať nejaký evidentnejší konflikt záujmov, taký, ktorý presahuje všetky hranice, keď minister vnútra, ktorý je predmetom vyšetrovania, jeho podriadená inštitúcia NAKA vznesie obvinenie prokurátorovi, ktorý vec dozoruje, nezákonné obvinenie, a ideme ďalej a máme protischránkový zákon? Toto sa nestalo naozaj ani za Mečiara. Mečiar to možno robil iným spôsobom. A vy ste ticho, a dokonca neumožníte o tom ani v parlamente hovoriť, ani na výbore hovoriť. Ak tu niekto, sa ujal ten pojem, ale týka sa deštrukcie demokracie, neviem, čo už som sa napočúval, čo je väčšia deštrukcia demokracie ako takéto úplne evidentné a svinské zneužívanie práva na elimináciu v tomto prípade odvážneho prokurátora.
Nechcem špekulovať veľmi o tom, čo by sa bolo vôbec stalo, ak by to uznesenie o vznesení obvinenia zverejnené nebolo. Neviem, čo by urobila Generálna prokuratúra, a nechcem o tom ani špekulovať, lebo by sa mohlo, mohla hrať na takú hru, že veď my len poznáme ten spis. Vy to nepoznáte, čo to vy kritizujete, my to poznáme, neukážeme nikomu. Našťastie kvôli tomu zverejneniu to už, túto hru, hrať nemohli. A odporúčam minimálne právnikom v tejto snemovni si to uznesenie prečítať. Je na takej istej úrovni asi ako uznesenie pani vyšetrovateľky Ujváryovej v kauze Bašternák. Proste jedno škandalózne, nezákonné rozhodnutie. A napriek tomu táto snemovňa a jej väčšina do poslednej nohy hlasuje za zotrvanie ministra Kaliňáka vo funkcii. Moja otázka znie, že čo sa ešte musí stať? Čo sa ešte musí stať po kauze Špirko?
Poviem vám iný príbeh, kde spravodlivosť, spravodlivosť, bohyňa spravodlivosti je zobrazovaná so zaviazanými očami preto, že by mala mať zaviazané oči vo vzťahu k tým, ktorí pred ňou stoja, či sú to ľudia vplyvní alebo menej vplyvní, bohatí alebo chudobní, ľavicoví, pravicoví, červení, zelení, tak by mala mať rovnaké posudzovanie. Ale u nás bohyňa spravodlivosti nemá zaviazané oči. Poviem to aj na príklade, ktorý súvisí s ministrom vnútra. Asistent môjho kolegu pána poslanca Rajtára, ktorý nahliadol do prevodov bankových ministra Kaliňáka... (Reakcie z pléna).
Ja by som vás poprosil, však dajte si faktickú poznámku a môžte potom, nechajte ma aspoň dohovoriť, lebo veľa o slušnosti hovoríte, ale bolo by dobré opäť sa k tým skutkom vrátiť a nielen k tým slovám. Dajte si faktickú a ja budem veľmi rád počúvať. Len chvíľku ticho.
A tak vo vzťahu k tomuto poslaneckému asistentovi sa urobia okamžite invazívne úkony, dokonca právnik Tatra banky, ktorý podával trestné oznámenie, príde k vyšetrovateľovi NAKA, tam dá trestné oznámenie. NAKA v tej veci nie je príslušná, však ešte v tej veci vôbec nekoná, však? Až následne začne trestné stíhanie vyšetrovateľ, až následne rozhodne prezident policajného zboru, že NAKA je príslušná. Ako ten právnik Tatra banky vedel, ku komu vlastne prísť? Príslušná bola Okresná polícia Bratislava 5. Kto komu telefonováva? Príď tam, tento ťa zobere, ideme na to. Nerozumiete tomu stále? A teraz teda dobre. On je stíhaný za trestný čin ohrozenia bankového tajomstva. Je to rovnaký trestný čin, rovnaký trestný čin, ktorý sa týka aj ohrozenia daňového tajomstva, telekomunikačného a obchodného tajomstva.
A hádajte, kto ohrozil daňové tajomstvo pred voľbami v roku 2012, dokonca na tlačovej konferencii? Len znovu pre právnikov, ktorí nerobia trestné právo, by som vám odporúčal si prečítať skutkovú podstatu trestného činu. Má dve alternatívy konania. Jedna z nich je, kto vyzvedá v úmysle vyzradiť, a druhá je, kto tú informáciu, ktorú môže mať z akýchkoľvek zdrojov a legálnych, kto ju vyzradí verejne. Tam, samozrejme, je podozrivý predseda vlády Fico. Ešte hovorím, keď vykrikuje pán poslanec Hrnko, porušil Rybanič trestný. Fajn, tak keď on porušil, prečo ho neporušil premiér Fico, rovnaký trestný čin? (Reakcia z pléna.)
Koho sa mám opýtať? (Reakcia z pléna.) No vy neviete, u Rybaniča viete, u Fica neviete. No to je dobré! To je celkom dobré. (Smiech v sále.) Hej, hej, fajn. Ja som videl spisy obidva, ja tie spisy poznám. Áno. (Reakcia z pléna.) Viete ako? Lebo jedného zastupujem ako obvineného a druhého ako poškodeného. Úplne legálne. Dobre? Ak si urobíte licenciu advokátsku, nech sa páči do toho smelo potom tiež, pani poslankyňa, do káuz a do spisov.
Čiže, a teraz vám poviem. Tam šesť mesiacov, šesť mesiacov nebol nikto vypočutý. Začali stíhanie vo veci a podľa mňa premiéra Fica ani nevypočujú, však asi mu ani nemajú ako možno doručiť predvolanie, ale aj keby mu chceli doručiť predvolanie, ktorému sa sústavne vyhýba, čo je inak tiež skvelá proste, podľa mňa to je skvelý príklad pre ľudí, ako by mala spravodlivosť fungovať. Predseda vlády, ktorý je prítomný na Slovensku, nie je na úteku zatiaľ, tak nepreberá predvolania súdu. Skvelé, skvelé, hlavne, že máme dobré zákony. Máme dobré zákony. A v takom prípade, keď si porovnáte trestné stíhanie pre rovnaký trestný čin v kauze Rybanič a v kauze Fico, veľmi ľahko vidíte, akým spôsobom, akým spôsobom má bohyňa spravodlivosti rozviazané oči a postupuje vyslovene len podľa toho, o koho ide. Nemusíme ísť. Môžme ísť, keď spomínate, lebo pani poslankyňa Vaľová sa ohradzovala, premiér Fico nepreberá, nepreberá, a možnože je to triviálna záležitosť, nepreberá súdne predvolania v kauze obžalovaného Daňa. On je stíhaný pre ohováranie, keď vyzval bývalého ministra Počiatka na drogový test. Koľko možno z vás, ale nechcem na vás, premiér Fico koľko razy tu hovoril o Sulíkových kokaínových večierkoch a tak ďalej. A nechcem ho ja stíhať, ale vám sa zdá, že to na každého dopadá rovnako?
Teraz sú stíhané, ešte zatiaľ nie sú obvinené, redaktorky Trendu, ktoré zverejnili kauzu Chovanec. Boli predvolané včera pred vyšetrovateľa, ktorý robil predtým emisie, tunelovanie Vojenského spravodajstva. Ten problém je, že však vy, na NAKA sa tí vyšetrovatelia vyberajú podľa toho, o akú vec ide. Sa menia tí vyšetrovatelia, ak ten pôvodný nechce urobiť to, čo, aký je zámer. Tuná ide o vyšetrovateľa Laha, ten náhodou dostal trestný čin ohovárania, kde dal trestné oznámenie minister Kaliňák.
Ako ďaleko ešte chcete ísť? Ako ďaleko ešte chcete ísť? Lebo ak tu niekto ohrozuje samotné základy právneho štátu, ktoré v takomto rozsahu neboli obmedzené od mečiarovských čias, tak ste to vy. Teda nemyslím vy konkrétne, ale vaša vládna koalícia. A reprezentanti, ktorí, ktorých sústavne vo funkciách držíte a niektorí aj pomerne aktívne obhajujete. Myslím si, že je to možnože paradoxné v niečom, že predchádzajúca vláda bola v tomto akoby zdržanlivejšia ako dnešná koaličná vláda, neviem to celkom porozumieť tomu, ale tak mi to vychádza. Ani prvá, ani druhá Ficova vláda si nedovolila robiť takéto veci poškodzujúce základné demokratické hodnoty, ako robíte vy. A možnože to ľudia ešte až tak nevnímajú, aj keď to podľa mojej mienky začínajú, ale ak je niekto najväčším ohrozením v súčasnosti slobôd a demokracie na Slovensku, je to súčasná vaša štvorkoalícia, teda pardon, myslím, že už ste len trojkoalícia.
A akýkoľvek zákon, aj ktorý je vedený dobrým úmyslom, ktorý prichádza do parlamentu, tento základný problém nikdy nevyrieši. Ten zákon po prvé má pomerne veľké diery, na ktoré som nepočul odpoveď, respektíve takú, že veď možno to vyriešime niekedy v budúcnosti, ale to podľa mňa nie je odpoveď, ktorá je dostatočná. A po druhé, to, čo ste vytvorili od toho marca, apríla tohoto roku, akým spôsobom aplikujete v konkrétnych veciach spravodlivosť, vaša vláda, akým spôsobom aplikujete najdôležitejší princíp právneho štátu, ktorým pre mňa je rovnosť pred zákonom, je proste hanebnosťou. Je hanebnosťou. A akýkoľvek dobre mienený zákon túto hanebnosť ani trošku nezmyje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pani ministerka, mrzí ma, že reagujete len na niektoré selektívne veci. Ja o tom budem v rozprave hovoriť. Skutočnosť, že sú licencované subjekty vyňaté z celej právnej úpravy, budem hovoriť o konkrétnych kauzách z minulosti. Ak je niečoho synonymum obrovskej kauzy, už o tom hovorila pani kolegyňa Remišová, je to kauza SkyToll, diaľničné mýto. Absolútne v pohode to budú môcť urobiť ešte raz. Malina. Vôbec nepodliehajú zákonu. Kauza Towercom. Teraz, ja viem, že ten zákon písalo ministerstvo spravodlivosti, ale mali sme tu už aj zákony, ktoré písali finančné skupiny. A jedna finančná skupina podľa mňa sa tomuto strašne teší, ktorá bola aj za kauzou diaľničného mýta, aj za kauzou Towercom. Je to podľa mňa nevysvetliteľné. Okrem toho, že to ide nad rámec vládneho programu, ale to teda mňa vôbec nezaujíma, pretože práve cez rôzne licenčné konania tu dochádzalo k presunu obrovských verejných zdrojov do rúk finančných skupín a veľmi netransparentným a predraženým spôsobom. Ak sa toto z právnej úpravy vyníma, lebo na tom nie je v koalícii dohoda, tak moja otázka znie potom, kde je ten limit proste akože. Kde je ten limit? A mne sa zdá, že aj v tomto prípade už bol prekročený.

Pani podpredsedníčka, ja by som mal návrh, keby sme do 9.00 ráno prerušili rokovanie schôdze. Môj návrh zdôvodňujem tým, že síce má pani poslankyňa Pfundtner pravdu, že nikto nehovorí, že to je magický prútik, ale koalícia hovorí, že to je vlajková loď. Keď sa opýtate niekoho, a čo boj proti korupcii? Protischránkový zákon. Sú tu, myslím, traja poslanci SMER-u, dvaja, traja, pardon, poslanci MOST-u. No, ja, všetko to tendruje k tomu, že to naozaj až taká vlajková loď nie je. A myslím si, že keď by to mala byť vlajková loď, tak by malo byť to rokovanie dôstojné a vládna koalícia by tu mohla mať viac ako šiestich poslancov, keď už to je také kľúčové, tento zákon, aby sme zachovali v zmysle toho, čo hovorí pán predseda parlamentu, takú dôstojnosť rokovania Národnej rady.

Ďakujem, pani poslankyňa, bolo to pomerne, pomerne presné a budem o tom rozsiahlejšie v mojom vystúpení v rozprave hovoriť. Hlavný cieľ by mal byť ušetriť peniaze štátu na rôznych tendroch. Ak si pozriete doložku finančných náležitostí, tak tam nie je úspora žiadna, tam sú len náklady asi 330-tisíc eur. Čiže čo tým vlastne chceme dosiahnuť, týmto zákonom? Ten zákon nepokrýva licencované činnosti, čo je asi odkaz pre diaľničný tender, mýtny tender. A dôvod, ktorý uviedlo ministerstvo, ak mám správnu informáciu, bolo, že to je nad rámec programového vyhlásenie vlády. Tak potom mi to príde, že sa len, ideme odfajknúť si nejakú vec, ktorú presadil MOST do vládneho programu, a to je všetko.
Ja budem hovoriť vo vystúpení o tom, že akým spôsobom už dnes niektoré finančné skupiny ustanovenia zákona ľavou zadnou obídu cez, aké finančné schémy, konkrétne finančné schémy, ku ktorým sa aj priznávajú ony, že to robia cez rôzne úverové vzťahy. Ale to kľúčové, čo pani poslankyňa Remišová povedala, je, že aj keď, že to je skôr taká nálepka. Ak by som mal zhodnotiť pri vláde problematiku boja proti korupcii, že na jednej strane toho kolegu, čo máte za ministra vnútra, tento zákon, je to asi jedna ku sto, asi jedna ku sto. Preto sa mi zdá, že skôr to je len, aj tá štruktúra zákona, len odfajknúť to, čo sa MOST-u podarilo presadiť. Však aj malé kroky sú dobré, fajn. Len sa netvárme, že toto je nejaký kľúčový krok boja proti korupcii, lebo nie je. Je to malý, malý krok.

Ja už som, keď sme odvolávali v minulom období ministra Čisláka, tuším sa pýtal aj viacerých poslancov za SMER, ži čo poznajú nejakú krajinu, keď robíte rôzne komparatívne štúdie, kde by poslanci vládnej strany boli zároveň riaditeľmi nemocníc. Lebo pán Valocký nie je jediný. Podľa mňa taká krajina neexistuje. Neexistuje. Je absurdné, že vy ste vytvorili z funkcie riaditeľov nemocníc politické funkcie. A je ešte absurdnejšie, že ich riaditelia sú v kontrolnom výbore, ktorý kontroluje ministra zdravotníctva, ktorého rezort ich menuje. Ja možno ešte vystúpim v ústnej rozprave, lebo to, čo sa deje pri konflikte záujmov na ministerstve vnútra, dnes boli vypovedať novinárky, ktoré, kde začalo trestné stíhanie vo veci ohovárania ministra vnútra Kaliňáka. Ja si myslím, že vy už nemáte hranicu, nemáte mieru. Prokurátor, ktorý preveroval trestnú činnosť ministra vnútra, bol nezákonne obvinený NAKA. Nezákonne nehovorím ja, to bola Generálna prokuratúra. Poproste, prosím vás, pána poslanca Číža, aby bol ticho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ďakujem a poprosím vás, pán poslanec, držme sa témy pri rokovaní...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja sa držím témy, ja hovorím o konflikte záujmov a poprosím vás, keby ste vašich poslancov upozornili, aby sa správali v sále slušne. Budem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v sále a poprosím držať sa témy. Ďakujem.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Držím sa témy, ktorou je konflikt záujmov. Začal som zdravotníctvom, hovorím o vnútre. Tá situácia podľa mojej mienky je neudržateľná, keď prebieha trestné stíhanie v kauze Chovanec za údajne ohováranie ministra vnútra, riešia to podriadené zložky ministra vnútra. Teraz vy zablokujete diskusie o jeho odvolávaní a potom tuná pán poslanec Číž vykrikuje, že o tom nemôžme hovoriť. Čiže môžme o tom hovoriť vlastne nikdy a nikde, hej. Budeme o tom hovoriť, pán predseda, a kauza pána poslanca Valockého je len vrcholkom ľadovca, toho, akým spôsobom vaši nominanti a vaši vrcholní predstavitelia sú v konflikte záujmov par excellence. Aj k tomu vyzývam váš sta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda ja mám ešte jeden procedurálny návrh, ktorý sa týka vás, a je to skôr prosba na vás, keďže sme to nevyriešili iným spôsobom. Ja som, vás chcem požiadať a keďže ste 1. septembra, kedy našej kolegyni Lucii Nicholsonovej sa narodil syn, čo je veľmi šťastná udalosť, ju v ten istý deň (potlesk), ju v ten istý deň na sociálnej sieti označili za klamárku. Ja teraz nebudem riešiť, ja verím najviac pánu poslancovi Vašečkovi o tom, čo bolo na grémiu, len to zdôvodňujem, tú moju požiadavku a dokonca som ochotný veriť aj tomu, pán predseda, že ste chceli povedať niečo iné, ako ste povedali. Stáva sa nám to často, stáva sa to aj vám, že poviete niečo iné, čo pôvodne zamýšľate, ale myslím si, že, že ak chceme byť, hovoriť o slušnosti voči ženám a najmä v deň, ktorý je pre nás všetkých najradostnejším v živote, keď sa narodia naše deti, tak by ste sa tak mali aj správať.

Ako bod číslo 2.