Videokanál poslanca

Pán poslanec Uhrík, vy ste sa ma niekoľkokrát pýtali, že prečo nie sme ochotní zahlasovať za dobré, hoci ja som také nenašiel, ale predsa len zákony, ktoré predkladá Ľudová strana Naše Slovensko. Teraz ste predviedli, kvôli čomu to jednoducho nie je možné.
Človek, ktorý vo svojom vystúpení iného občana Slovenskej republiky dehonestujúco označuje bez ohľadu na to, či je žltý, zelený, modrý alebo červený, si to vy nemôžte dovoliť. (Ruch v sále.) A takémuto človeku ja za zákon nikdy nezahlasujem. Ste hanbou Národnej rady Slovenskej republiky a hanbím sa za to, že musím sedieť v jednej miestnosti s človekom, ako ste vy. (Potlesk.)

Ďakujem. Áno, o tomto dokumente sa často hovorí, že má problém s vymedzením legálnej a nelegálnej migrácie a že medze nerozlišuje, je pravda aj to, čo povedal poslanec Ondrej Dostál, kde je úplne jasne vymedzené, akým spôsobom chápať v tomto dokumente legálnu a akým spôsobom nelegálnu migráciu, ale potom - a tu sa dostávame k tej viacznačnosti, dvojznačnosti -, keď chceme, tohto dokumentu, sa v cieli 7 píše, že je potrebné chrániť ľudské práva migrantov bez ohľadu na ich status, a teda či ide o ekonomických migrantov alebo utečencov. Tento záväzok ide jednoznačne podľa nášho názoru nad rámec dokonca aj názvu, a teda že sa má jednať o bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu, čiže v tomto prípade, práve v tomto cieli sa ten rozdiel stiera. Tu s vami musím súhlasiť.
Čo mne nie je celkom jasné na základe vášho pozmeňujúceho návrhu, aj preto sme dali vlastný, je, akým spôsobom si predstavujete, že tento pozmeňujúci návrh bude teraz tlmočený či už v Marrákeši alebo potom v rámci valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Toto mi nie je jasné, čiže by som vás prípadne poprosil o doplnenie.

Ďakujem za slovo. No, musím povedať, Martin, že som sklamaný. Ty si spomínal populistickú vlnu a nejakú mieru hystérie, ktorá sa strhla v súvislosti s týmto globálnym rámcom. Niekoľkokrát si ma tu zaradil do nejakej pre teba pomyselnej koalície.
Ja chápem, že dnes reprezentuješ mimoparlamentnú politickú stranu, a chápem, že sa potrebujete vymedziť, lebo beriete tých istých voličov, akých sme v minulosti mali my, a ja verím, že aj v budúcnosti, ale zabúdaš na to, že si vzišiel z našich radov, že si to bol aj ty, kto podporil napríklad náš, naše stanovisko k migračnej kríze, a viaceré veci, ktoré sme tu pomenovali, úzko súvisia s tým, že by, bohužiaľ, práve takéto stanovisko realizované neboli.
Rozdiel je teda v tom, že ty keď hovoríš o tom, že tento dokument je nedokonalý a treba ho zlepšiť, ho chceš napriek tomu podporiť, a my tvrdíme, že podporovať nedokonalý dokument, ktorý môže Slovensko zaviazať do budúcnosti k takým záväzkom, napriek tomu, že len morálnym a politickým, ktoré by mohli spôsobiť viacej škody ako úžitku, nie je správne. A kvôli tomu ísť do tej populistickej vlny a zaraďovať nás do nejakej koalície, sme od teba naozaj nečakali.

Ďakujem. Ja som vo svojom úvodnom príhovore hovoril aj o tom, že tento dokument obsahuje aj pozitívne veci, a som rád, že poslanec Ondrej Dostál ich viacero spomenul. Spomenul aj to, že tento dokument je nedokonalý, a ja by som tu rád zdôraznil, že on nadväzuje priamo na tzv. Newyorskú deklaráciu, ktorá bola ešte viac nedokonalá a tu by som sa rád zastal nášho ministra zahraničných vecí, hoci ako opozičný poslanec, pretože sa mu podarilo viaceré nedokonalosti tej Newyorskej deklarácie dostať aspoň do podoby, ktorú dnes globálny rámec má, hoci aj tento je stále dvojzmyselný, je plný kompromisov, a ako povedal aj pán poslanec Dostál, je zrovna nie ideálny a my sme tie jednotlivé problémy jasne pomenovali.
Tie záväzky, ktoré spomínal, áno, sú dobré a zlé, ale my tvrdíme, že sú aj také, ktoré môžme chápať ako viaczmyselné, a v tomto dokumente je ich hneď niekoľko. A s nimi treba takisto pracovať, a preto sme predložili náš pozmeňujúci návrh a verím tomu, že práve ním sa podarí dostatočne jasne klarifikovať, ktoré sú tie dobré a ktoré sú tie zlé. Ide najmä teda o to, že masová nelegálna migrácia rozhodne nemôže byť chápaná ako dobrá. Nakoniec vidíme, čo spôsobuje neschopnosť potom integrovať takúto masu migrantov, a to je práve dôvod nárastu rôznych extrémistických hnutí, xenofóbnych hnutí a izolacionizmu. A práve preto sme tento dokument ako celok museli odmietnuť.

Pán poslanec Blaha vie, že my sa na veľkej väčšine vecí nezhodneme. Aj v jeho vystúpení, ktoré mal, bolo viacero momentov, s ktorými by som veľmi aktívne nesúhlasil, ale skúsim to poňať teraz v pozitívnom duchu a rád by som doplnil to, čo spomínal ohľadom migrácie ako zdroju prosperity.
Toto sa totižto píše priamo v preambule, konkrétne v bode 8 Naša vízia a riadiace princípy, kde je napísané: „Migrácia je súčasťou ľudskej historickej skúsenosti a my sme si vedomí, že je zdrojom prosperity, inovácie a udržateľného rozvoja v našom globalizovanom svete a že tieto pozitívne vplyvy možno optimalizovať zlepšením riadenia migrácie."
No a tu nastáva ten problém, pretože mnoho občanov na Slovensku si práve predstaví tých, ktorých som spomínal vo svojom príspevku ja, hádzajúcich kamene na policajtov v Macedónsku, a práve preto sme navrhli to, čo som odcitoval, a to konkrétne bod, a teda dva, že v návrhu uznesenia A: „Ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom i globálnom kontexte a podporuje riešenia jej príčin v krajinách pôvodu.“
Verím, že na tomto sa dokáže zhodnúť celé plénum Národnej rady, a o to viac verím, že tento pozmeňujúci návrh podporíme podľa možnosti jednomyseľne.

Ďakujem za faktické pripomienky. Začal by som tým, že sa naozaj s K-ĽSNS nezhodujeme v tomto prípade, prinajmenšom pokiaľ ide o potrebu právnej analýzy. My sme celý čas k tejto téme pristupovali na základe faktov, dôkladne sme si prešli celý dokument. Našli sme v ňom, ako som spomenul aj v mojom vystúpení, hneď niekoľko problematických bodov.
Napriek tomu, že Maťo Poliačik hovorí, že tento dokument nás k ničomu nezaväzuje, ja stále tvrdím, že uvedomme si, ako málo stačilo v minulosti, aby sa pohli stovky tisíc, možno až milióny ľudí, lebo si niečo vyložili po svojom. Pozrime sa, čo sa momentálne deje v Mexiku, pozrime sa, čo sa deje stále ešte na juhu Talianska a čo by sa dialo, ak by svojho času nebola zastavená balkánska cesta okrem iného aj na základe dohody s Tureckom. Toto sú problémy, ktoré treba reálne riešiť a právne záväzne riešiť dohodami, ktoré budú zaväzovať jednotlivé krajiny. A preto, keď už chceme riešiť migračnú krízu, tak sa rozprávame napríklad o možnosti, ako nastaviť Dublin 4 tak, aby sa podobné kritické situácie z minulosti neopakovali. Preto oceňujem aj to, že pán poslanec Pčolinský spomínal, že to bolo faktografické vystúpenie. Takto sa snažíme v celom tom čase a v tomto duchu v rámci globálneho rámca pôsobiť, a preto oceňujem napríklad aj pozíciu ministra Lajčáka – a tu už sa nezhodujeme –, ktorý takisto označil tento dokument ako plný kompromisov, ako možno nie celkom ideálny text.
A to, čo som prečítal ako pozmeňujúci návrh, je vlastne z dielne ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. My sa stotožňujeme s tým, že je potrebné tento dokument práve takýmto stanoviskom, takýmto uznesením doplniť, a za takých okolností sme pripravení za túto vec ako celok zahlasovať. Určite ale nie tak, že budeme strkať hlavu do piesku, ako si to predstavuje SNS, alebo tak, ako si to predstavuje...

Príjemné, dobré ráno, dámy a páni. Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Dovoľte mi začať tým, že tu bola výzva pred chvíľkou od predkladateľov, aby sme otvorene a férovo diskutovali o tejto téme. Ja sa, samozrejme, pripájam k tejto výzve, avšak zároveň jedným dychom dodávam, že ma, mierne povedané, sklamal postoj vládnej koalície pri včerajších procedurálnych návrhoch, kedy som navrhoval, aby sme diskutovali otvorene a férovo na základe určitých faktov, ktoré mali priniesť analý..., ktorú mala priniesť analýza, ktorú ste si vy sami vo vládnej koalícii dali spraviť pánovi ministrovi a vášmu štátnemu tajomníkovi na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dnes tu diskutujeme bez toho, že by sme tieto fakty jasne poznali. Ja sa k tomu za chvíľku vrátim.
A druhá dôležitá vec, nerozumiem, prečo túto diskusiu nemôžme viesť neskôr za prítomnosti ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý sa vážnym podielom spolupodieľal na samotnom globálnom rámci. Takže keď chceme otvorene a férovo diskutovať, tak si potom, prosím, nabudúce rozmyslite, aby ste podporili procedurálny návrh, hoc ho podáva poslanec opozície, ktorý má v takejto diskusii zmysel.
A teraz k veci. Začnem jedným zaujímavým citátom: „Ide o právne irelevantný politický traktát, akých OSN vytvorila za tie roky stovky bez akýchkoľvek presahov do života národov.“ Toto povedal novinár alebo komentátor Peter Schutz v denníku SME 19. 11. 2018. Vzácne sa zhodujeme v tejto súvislosti a my takisto tvrdíme, že tento dokument nemá zásadnú pridanú hodnotu, a keďže nás môže minimálne politicky, alebo ak chceme, morálne zaviazať, je dôležité tento dokument ako celok odmietnuť. V tejto súvislosti je ale zaujímavá hra, ktorá sa tu rozohrala vo vládnej koalícii, kde na jednej strane strana SMER hovorí o tom, že minister Lajčák je najlepším kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky, na druhej strane mu vrazia takú veľkú kudlu do chrbta, aká sa práve udiala v týchto posledných dňoch, keď predstavoval zmienený Globálny rámec OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Iná stránka veci je, že tento dokument sa už dokonca stihol aj objaviť v návrhu Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, o čom sa málo na Slovensku hovorí, resp. sa nehovorí takmer vôbec. Časť, konkrétne popis stratégie a potom zrazu zázračne zmizol vo vládou nedávno odhlasovanom znení. Čo myslíte, prečo asi? SMER a rovnako tak SNS si totiž dobre spočítali, ako by asi vyzeralo, ak sa na takýto globálny rámec odvoláme, a potom budeme chrliť popol a síru na to, čo vlastne tento globálny rámec pre Slovensko znamená.
Ale prečo by sme teda vlastne mali globálny rámec odmietnuť? Na výslednom znení globálneho rámca totiž spolupracovali krajiny, ktoré rovnako prijímajú migrantov, ako aj tie, ktoré ich de facto vysielajú, a výsledkom je nevyvážený text plný kompromisov, čo nakoniec priznal aj minister zahraničných veci a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý takisto tento text dlhodobo označuje za kompromisný, a nie ideálny.
Na legálnu migráciu navyše máme už dávno v Európskej únii niekoľko záväzných právnych dokumentov. Okrem iného by sme na Slovensku mali využívať systém tzv. modrých kariet a napríklad intenzívne sa začalo diskutovať aj o spoločnom azylovom a migračnom postupe krajín Európskej únie.
Napriek tomu, že v globálnom rámci sa spomína národná suverenita ako riadiaci princíp, v niektorých konkrétnych navrhovaných opatreniach zachádza priďaleko v podpore migrácie samotných migrantov v hostiteľských štátoch a snaží sa tak posilniť ich nároky. My sme si dali tú námahu a spočítali sme, koľkokrát je tam napísané „zaväzujeme sa“, 86-krát. Toto sa veľmi ťažko potom dá vysvetliť ako nezáväzný dokument.
V tejto súvislosti možno ešte jedna maličkosť, ktorá vo veľkej miere súvisí s tým, ako diskutujeme o záväznosti a nezáväznosti tohto dokumentu, ak hovoríme minimálne o politickej alebo morálnej záväznosti, treba si uvedomiť, že zaväzujú sa rovnako demokratické režimy, ako aj tie nedemokratické. A ja si neviem predstaviť, ako napríklad rôzne despocie po celom svete, ktoré tu máme, v Sudáne a v rôznych iných krajinách Afriky, alebo aj Ázie, Latinskej Ameriky, budú dodržiavať ľudské práva migrantov. To si, verím, robíte srandu. Čiže podstatne viac morálne a politicky sa zaviažu tie krajiny, ktoré migrantov prijímajú, ako tie ktoré ich de facto vysielajú.
A potom tu máme konkrétne ciele, ktoré sú problematické. Napríklad taký cieľ 7, ktorý nie celkom rozlišuje medzi legálnou a ilegálnou migráciou, alebo cieľ 8, zabezpečiť, aby nebola pomoc migrantom považovaná za nelegálnu. Na jednej strane tento dokument v niektorých svojich častiach úplne jasne pomenúva boj proti pašerákom ľudí, na druhej strane tu do cieľu 8 zavesí práve takúto požiadavku, aby pomoc migrantom nebola považovaná za nelegálnu. Ja to čítam ako jasný odkaz Maďarsku, ktoré už prijalo zákon o tom, že aj takáto pomoc migrantom môže byť považovaná za nelegálnu, a čítam to ako odkaz tým, ktorí sa dnes napríklad v Stredozemnom mori spolupodieľajú na tom, že sa pod hlavičkou mimovládnej organizácii alebo rôznych humanitárnych organizácií spolupodieľajú na prevádzaní ľudí, čo je veľmi nebezpečný proces, a vidíme, kam to doviedlo napríklad aj súčasné Taliansko.
V cieli 13 sa okrem iného píše, že štáty sa majú vyhýbať zadržiavaniu migrantov a použiť zadržanie ako poslednú možnosť. Toto bol napríklad moment, v ktorom Austrália povedala a dosť, pretože Austrália je známa veľmi reštriktívnym systémom v rámci migračnej politiky a práve zadržiavanie používajú nie ako poslednú, ale ako prvú možnosť. Môžme sa rozprávať o tom, či je to humanitárne v poriadku, že vytvorili azylové tábory mimo územia Austrálie, alebo keď chceme, migračné tábory. Ale my tento návrh máme od roku 2015, od vypuknutia migračnej krízy ako jeden z nosných na to, aby sme sa s migračnou krízou dokázali vysporiadať, podobne ako sa to podarilo Austrálii. A preto práve tento cieľ 13 považujeme v kontradikcii s tým, čo navrhujeme a čo sa už konečne aj v Európskej únii začalo riešiť ako jedna z reálnych možností, ako jeden z dôležitých nástrojov, nazvali to tzv. vylaďovacie platformy alebo tzv. hotspoty mimo Európskej únie. Nakoniec aj dohoda s Tureckom, či dohoda s líbyjskou pobrežnou strážou by pri uplatňovaní práve takto formulovaného globálneho rámca prešla podľa nášho, podľa nášho názoru len veľmi ťažko.
Potom je tam niekoľko ďalších vecí, ktoré možno vyzerajú trošku problematicky v očiach občanov, či už Slovenska, ale aj Rakúska, Maďarska, Poľska, Českej republiky, Dánska, ale aj niektorých ďalších krajín, ktoré globálny rámec ako celok odmietajú. Napríklad začlenenie do národných zdravotníckych politík. Áno, nie je nič zlé na tom, keď migranti sú začlenení do národných zdravotníckych politík. Aj naši občania vo Veľkej Británii, Írsku, Spojených štátoch, kdekoľvek sú začlenení do národných zdravotníckych politík.
Ale nie je migrant ako migrant. A mnohí naši občania za migrantov považujú aj tých, ktorí toť nedávno na macedónsko-gréckych hraniciach hádzali kamene do policajtov. A predstava, že takýmto ľuďom sa máme my spolupodieľať na zdravotnom poistení nie je zrovna ideálna v našich končinách.
Takisto sa napríklad v cieli 19 píše o podpore rýchlejšieho, bezpečnejšieho a lacnejšieho prenosu financií migrantov, tzv. remitensis. Áno, aj naši občania posielajú nemalé finančné prostriedky napríklad z Veľkej Británie domov. Na tom takisto nie je nič zlé. Ale predstava, že tento proces výrazne uľahčíme, v praxi znamená, že práve tí diktátori zo Sudánu, Stredoafrickej republiky a mnohých iných ďalších krajín budú mať o motív navyše, aby svojich možno nie celkom žiaducich občanov, najmä intelektuálov možno aj podporovali v tom, aby sa čím skôr stali migrantmi a opustili ich krajinu. A tým potom financovali ľahšie a jednoduchšie zvyšok obyvateľstva v tejto krajine tým, že budú zasielať finančné prostriedky domov. Úplne smrteľne vážne, Maťo, môžme o tom podebatovať, nech sa páči.
Najväčším problémom globálneho rámca je ale, ako som už spomínal, jeho politická záväznosť. Ak sa raz podpíše historicky prvá celosvetová OSN koncepcia, ak bude existovať minimálny politický tlak na jej dodržiavanie. Toto si tiež musíme uvedomiť.
Nezanedbateľná je jeho možná vymáhateľnosť ako tzv. zvykového práva, čo okrem iného spomenul aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz, keď odmietol participáciu Rakúska na jeho prijatí.
Ku každému cieľu sa podpisujú krajiny záväzne, prinajlepšom svojím súhlasom so znením, ako som už spomínal niekoľkokrát, „zaväzujeme sa“ vytvárajú morálny záväzok. A toto je tiež podstatné v tejto súvislosti povedať.
O tom, že záväzky prijaté signatárskymi štátmi v rámci zdieľanej zodpovednosti budú nejakým spôsobom politicky vymáhané, dokazuje okrem iného aj časť, ktorá sa hovorí kontrola a hodnotenie, a je to aj časť, ktorá vyžaduje určité monitorovacie štruktúry v čele s koordinátorom IOM a sekretárom migračnej siete, ktorých úlohou má byť hodnotenie implementácie globálneho paktu a budovanie kapacít komprem..., konkrétne templementácia, bod 45 ods. a).
Z týchto dôvodov by sme globálny rámec mali odmietnuť. Obzvlášť v dobe bezprostredne po vážnej migračnej kríze je nerozumné a nevhodné dopredu sa prihlasovať k princípom, ktoré by mohli viesť k obmedzeniu našich národných politík a k obsiahlo poňatým právam migrantov a z toho vychádzajúcich záväzkov. Vzhľadom na to, že globálny rámec vo svojej aktuálnej podobe obsahuje aj pozitívne ciele, ako je napríklad boj proti prevádzačom či boj proti obchodovaniu s ľuďmi, môžme sa týmito pozitívnymi cieľmi inšpirovať aj bez jeho podpisovania, najmä bez rizika, že rozsiahly a nevyvážený globálny rámec príde do zbytočného konfliktu s našimi záujmami.
Aj preto sme v tejto súvislosti navrhovali, aby sme viac-menej kopírovali pozíciu Rakúska, ktorá okrem iného hovorí, že je potrebné, aby sme sa ku globálnemu rámcu jasne vymedzili, popísali v ňom našu konkrétnu pozíciu a zároveň doručili tieto naše výhrady priamo na konferenciu do Marrákeša.
A tu sa dostávame k vážnemu problému, ktorý doposiaľ nebol vyriešený, pretože máme tu niekoľko rôznych právnych názorov, a teda otázka je, či našou účasťou v Marrákeši zároveň vyjadrujeme súhlas s globálnym rámcom tak, ako bol popísaný, alebo nie. Či práve na tomto zasadnutí bude možné napríklad vzniesť niektoré naše pripomienky a námietky k tomuto rámcu.
Neexistuje jednotný právny výklad, a práve preto je pomerne nebezpečné sa stotožniť či už s návrhom, ktorý predkladá SNS, alebo s návrhom, ktorý sme mali možnosť čítať zo strany SMER-u, pretože ten nevychádza jasne práve v tejto súvislosti, a teda že či tam ísť, a keď, tak kto tam má ísť a za akých okolností. Nie je teda vhodné strkať hlavu do piesku, treba povedať, čo si o danej veci myslíme, podobne ako to mieni urobiť Rakúsko, a preto my sme sa stotožnili s tým, čo navrhlo v podstate ministerstvo zahraničných vecí, a chápeme to ako kompromis v celej záležitosti.
A je budem citovať teda pozmeňujúci návrh, ktorý podávame my a ktorý vychádza práve z dielne ministerstva zahraničných vecí:
1. V návrhu uznesenia časť A bude znieť konštatovanie nasledovne:
„Slovenská republika je plne suverénna v definovaní vlastnej národnej migračnej politiky. Ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom i globálnom kontexte a podporuje jej riešenia príčin v krajinách pôvodu. Slovenská republika sama rozhodne, či a ktoré opatrenia navrhované v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii bude implementovať a akým spôsobom. Nič v Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii nemôže byt' vykladané tak, že by Slovenská republika obmedzovala svoju suverénnu právomoc rozhodovať o tom, koho bude považovať za legálneho migranta a koho za nelegálneho migranta a ktorému z nich udelí právo pobývať na jej území. Slovenská republika nie je viazaná prijať žiadne opatrenia, ktoré by viedli k realizácii Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii ako celku alebo jeho časti, a vyhradzuje si právo prijímať legislatívu v oblasti migrácie výlučne v súlade so svojou národnou migračnou politikou.“
A nakoniec: „Slovenská republika trvá na odmietaní politiky povinných kvót.“
No a tu dopĺňame v návrhu uznesenia časť B ako bod 2:
„Žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnu konferenciu, ktorá sa koná v Marrákeši 10. a 11. decembra 2018 doručila písomné výhrady ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, tak ako je uvedené v časti A tohto uznesenia, a tie sa stali súčasťou oficiálnych záznamov z konferencie a v budúcnosti slúžili ako referencia v prípade akejkoľvek pochybnosti, či už právnej, alebo politickej, o jednoznačnom postoji Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.“
Ako som povedal, považujeme to za kompromis medzi návrhom SMER-u, kde teda nemáme jasno v tom, ako by naša účasť pôsobila z hľadiska akejsi budúcej vymáhateľnosti alebo nášho prihlásenia sa k tomuto globálnemu rámcu a stanoviskom Slovenskej národnej strany, ktoré trvá na tom, aby sme sa za žiadnych okolností na Marrákeši nespolupodieľali. Je to tak aj kvôli tomu, že nie je vhodné, ako som povedal, pchať hlavu do piesku, a aj kvôli tomu, že viaceré krajiny, ktoré globálny rámec nemienia podporiť, rovnako ako, verím, aj Slovenská republika ako celok, budú v podobnom duchu postupovať.
A tu mi je ľúto, ako som povedal hneď na úvod môjho rozhovoru, pardon, môjho príhovoru, že nemáme v tejto chvíli žiadnu právnu analýzu, o ktorú by sme sa mohli oprieť, a diskutujeme v podstate vo veľmi nejasných kontúrach o tom, ako sa celý proces technicky môže zrealizovať. Takže nerozumiem, prečo sme tak nevyhnutne potrebovali riešiť tento bod už teraz a nepočkali sme si na analýzu, ale predpokladám, že je to skôr súčasťou nejakej veľmi nepríjemnej hry medzi SMER-om - sociálnou demokraciou a Slovenskou národnou stranou, do ktorej sa my v rámci SaS za žiadnych okolností nemienime zapájať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja mám v zásade dva procedurálne návrhy, ak dovolíte. V zásade sa jedná o tlač 1233, a teda návrh uznesenia ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý bol zaradený na rokovanie, a teda žiadame, aby bol zaradený až po tom, ako bude poslancom doručená analýza tohto paktu, ktorú si vyžiadala vláda Slovenskej republiky od ministra zahraničných vecí, jeho štátneho tajomníka. Zatiaľ takouto analýzou totižto nedisponujeme.
A takisto mám za to, a to je vlastne druhý procedurálny návrh, aby pri prerokovávaní tohto programu bola zabezpečená účasť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka. Asi všetci vieme, kvôli čomu je to potrebné.
Takže toto sú moje dva procedurálne návrhy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ubezpečujem vás, že keby som sa nestotožnil s názorom pána prezidenta a s jeho pripomienkami, tak by som, ako vy hovoríte, ich tu neodmemoroval. Pán prezident povedal presne to isté, čo sme hovorili my pri prvom a druhom čítaní o tomto návrhu zákona. A keď už spomíname napríklad to, že neprebehla dostatočná verejná diskusia, stále tu zostáva otvorená otázka, prečo ste tento návrh zákona predkladali ako poslanecký návrh a nešiel štandardným legislatívnym konaním ako návrh vlády Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda, milé dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý nám pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie, a ja k tomu hneď dodávam, že na to mal setsakramentský dôvod. Stotožnil sa v podstate so všetkými pripomienkami, ktoré sme spomínali v rozprave v prvom aj v druhom čítaní my. A dovoľte mi, aby som niektoré z nich uviedol.
V prvom rade pán prezident kritizuje, že schválený zákon nebol predmetom štandardného pripomienkového konania, ktoré je dôležitou súčasťou verejnej diskusie. Tu sa, verím, s ním dokážeme stotožniť viacerí a som tak isto presvedčený, že sa dokážeme stotožniť aj s tým, že pán prezident pripomienkoval okrem iného to, že viaceré otázky a problémy fungovania politických strán na Slovensku by mali byť podrobené dôkladnejšej diskusii odbornej verejnosti, ktorá sa tiež neudiala. Bolo by zároveň žiaduce, aby prípadné zmeny boli výsledkom širšej politickej zhody, a teda nielen trojkoalície SNS, SMER a MOST – HÍD.
Po dostatočnom vyhodnotení možných rizík v aplikačnej praxi sa, bohužiaľ, ďalšia diskusia už nekonala a v zásade zákon bol prijatý v takej podobe, ako bol na úvod predložený. Pán prezident kritizuje, do akej miery prínosy plynúce zo schválených zmien prevyšujú spoločenské náklady týchto zmien, ku ktorým možno zaradiť najmä obmedzenie niektorých základných práv a slobôd, ako aj možnosť zneužitia schválenej právnej úpravy na iné než určené ciele. V zásade ich zhrnul do takých šiestich bodov. Ja som vybral to najpodstatnejšie z nich. Bol by som rád, keby sme si to veľmi dôsledne spoločne ešte raz vydiskutovali.
Po prvé, pánovi prezidentovi, tak ako aj nám v opozícii, vadí úprava názvu strany, resp. jej skratky a rovnako on, ako aj my, tvrdí, že ide o neprimeraný zásah do ústavného práva na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 ústavy, a to bez legitímneho odôvodnenia takéhoto zásahu.
Ďalej pán prezident tvrdí, že dochádza k určeniu minimálneho počtu členov orgánov strany, avšak takúto právnu úpravu je možné považovať za neprimeraný zásah do práv samotných členov strany. Navyše, v obmedzení členstva v orgánoch strany výlučne na členov strany nenachádza pán prezident racionálne opodstatnenie. A to najmä v prípade členov revízneho orgánu. To je tiež jedna z vecí, ktorú sme tu niekoľkokrát spomínali. Tvrdí, že nie je v záujme dohľadu nad zákonnosťou a dodržiavaním právnych predpisov, aby bol v takýchto orgánoch uprednostnený stranícky princíp pred princípom odbornosti.
Po tretie, zákon zavádza povinnosť politickej strany predložiť Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán na jej požiadanie evidenciu členov politickej strany. Rozsah osobných údajov o členoch politickej strany ustanovuje § 8a ods. 1 a tieto údaje je politická strana, a to zdôrazňujem, povinná predložil štátnej komisii na základe jej žiadosti. Aj toto je jedna z vážnych vecí, ktorú sme tu počas prvého a druhého čítania zdôrazňovali. Rovnako ako my, aj pán prezident sa stotožnil s tým, že tieto ustanovenia sú v rozpore so zásadami ochrany osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES a teda niečo ako všeobecné nariadenie o ochrane údajov. Existuje dôvodná obava, s ktorou sa stotožňuje aj pán prezident, že údaje o jednotlivých členoch politickej strany získané na základe tohto ustanovenia môžu byť zneužité aj na účely politického boja alebo dokonca diskreditácie osôb, členov konkrétnej politickej strany.
Po štvrté. Konštrukcia, ktorú zavádza ustanovenie čl. 1 sedemdesiateho tretieho bodu, a teda konkrétne § 24 ods. 3 schváleného zákona v súvislosti s peňažnými darmi, ktoré sú poukázané strane inak ako prevodom z účtu, je podobná trestu prepadnutia veci v trestnom konaní. V prípade takéhoto postupu podľa schváleného zákona však takémuto trestu nepredchádza žiadne úradné konanie, a to už či administratívne alebo súdne. Podľa názoru pána prezidenta, ktorý sa opäť raz stotožnil s tým, čo sme mu spomínali alebo čo sme my spomínali ako opozícia počas prvého a druhého čítania, ide o neprijateľné zasahovanie štátu do majetkových vzťahov bez náležite upraveného právneho postupu, resp. bez zabezpečenia následnej súdnej ochrany takto dotknutých práv a právom chránených záujmov.
Po piate. Ustanovenia článku osemdesiateho štvrtého bodu, § 30 ods. 11 schváleného zákona zavádzajú mechanizmus pozastavenia vyplácania príspevku na činnosť politickej strany, ktorej počet členov výkonného orgánu strany klesne pod počet členov ustanovených v čl. I šestnástom bode, čiže § 6 ods. 6 schváleného zákona. Pán prezident konštatuje, že zákonodarca vôbec nebral do úvahy možnosť, že určený minimálny počet členov výkonného orgánu politickej strany sa môže znížiť z dôvodov, ktoré nebude možné predvídať, ako sú napr. úmrtie či vzdanie sa funkcie člena výkonného orgánu. Pán prezident konštatuje, že takto konštruovaná právna úprava sa javí ako neprimerane prísna a obmedzujúca. Čiže sa opäť raz stotožnil s tým, čo sme tu spomínali.
Po šieste. Zavádza sa požiadavka minimálneho počtu členov najvyššieho orgánu politickej strany alebo dvojnásobku členov politickej strany oproti počtu kandidátov na kandidátnej listine pre voľby do Národnej rady alebo Európskeho parlamentu pre politické strany, ktoré sa chcú zúčastniť týchto volieb. Pán prezident tvrdí, že túto podmienku považuje za obmedzenie základného práva, garantované v čl. 30 a 29 ods. 2 ústavy, podľa ktorého občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Ústava čl. 29 ods. 3 presne vymedzuje aj konkrétne dôvody, pre ktoré je možné obmedziť právo zakladať politické strany. A tu by som rád zdôraznil, že týmito dôvodmi sú výlučne bezpečnosť štátu, ochrana verejného poriadku, predchádzanie trestných činom a ochrana práv a slobôd iných. Inak povedané, nám pán prezident odkázal, že tento zákon je podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a potvrdil tak to, čo sme o tomto zákone hovorili aj v rámci prvého a druhého čítania. Je mi ľúto, že nás kolegovia z vládnej koalície nepočúvali a napriek tomu si tento zákona presadili. Pevne teda verím, že máme teraz príležitosť napraviť naše chyby a stotožniť sa s pripomienkami pána prezidenta, prípadne zákon ako celok neschváliť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.