Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za vecné pripomienky obom kolegom. Áno, tohto presne som sa obával aj ja, a pretom som mal potrebu vystúpiť a spomenúť okrem iného aj ten taký krajský rozmer, keďže sa tu naozaj vytvára akési podhubie pre to, aby sme boli označení - tí dobrí, ktorí chcú dostavať diaľnice, pretože my ich všetci chceme dostavať, a tí zlí, ktorí sú proti tomu a sú proti otvoreniu dlhovej brzdy.
Takto to, dámy a páni, nie je. My všetci máme záujem, aby sa rozvíjali naše regióny, aby sa zvýšila mobilita pracovnej sily a aby sme zachránili desiatky, možno stovky ľudských životov tým, že tu budeme mať kvalitné rýchlostné cesty a diaľnice. Ale otvorene sa rozprávajme o tom, ako na to.
Pán poslanec Podmanický hovoril, že keď nám dôjdu eurofondy, tak máme vážny problém. No ale momentálne ešte tomu problému nečelíme, takže sa naň pripravme a pripravme sa na to inak, ako zadlžovaním budúcich generácií. A v tejto súvislosti by som rád dal do pozornosti známy výber mýtnej spoločnosti, kde vyhrala najdrahšia ponuka a kde sa ani len náhodou netvorí rezerva práve na obdobie, kedy nám dôjdu eurofondy. Čiže aj toto by malo byť súčasťou tej odbornej diskusie, akým spôsobom chceme vlastne v budúcnosti nastaviť spoplatnenie našich diaľnic a rýchlostných ciest, pretože toto bude politicky veľmi náročné rozhodnutie a vychádzajúc z toho, čo sa deje v súčasnej vláde, mám pocit, že to nechávate na obdobie, kedy konečne po vás preberieme moc my. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemný, dobrý deň prajem, dámy, páni a kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim byť pomerne stručný, keď už sa tu toľkokrát hovorilo o župnej kampani, rád by som zdôraznil, že aj kraj, z ktorého pochádzam ja, potrebuje dokončiť diaľnice, obchvaty a potrebuje kvalitné cesty. Spomeniem len niektoré z nich. Kameňom úrazu Banskobystrického kraja je nedostavaná R2, obzvlášť občania Zvolena a Sliača by vám tu v tomto pléne určite na túto tému vedeli dlho rozprávať o tom, akým spôsobom sa jednak plánovala a plánuje táto cesta a akým spôsobom sa neustále odkladala výstavba tejto cesty. Nehovoriac už napríklad o jej dokončení smerom na Lučenec a neskôr na Rimavskú Sobotu, čo sú tiež kritické oblasti pre budúci rozvoj nášho kraja a kritické oblasti pre budúci rozvoj okresov, ktoré som tu na tomto mieste včera spomínal, ako jedny z najzanedbanejších s vysokou mierou nezamestnanosti a s minimálnym prílevom investícií.
Pochopiteľne nesúvisí to len s týmto, s týmito okresmi, ale súvisí to aj s dostavbou napríklad tunela Soroška, o ktorom sa tiež počas leta viedli siahodlhé diskusie a potom samozrejme smerom na Košice ďalej. Toto je práve spôsob, ako dosiahnuť rozvoj najchudobnejších regiónov nášho kraja. Ale, a to ale je veľmi dôležité, mnohí občania aj v týchto najchudobnejších okresoch nášho kraja mi potvrdili, že v žiadnom prípade nedopustia, aby toto bolo robené na úkor budúcich generácií a teda na úkor ďalšieho zadlžovania našej krajiny a teda ma prosili, aby sme hľadali iné spôsoby, ako je uvoľňovanie dlhovej brzdy, ale k tomu sa ešte dostanem.
Spomeniem ešte jednu cestu. Známu R1, ktorá konečne po rokoch dotiahla kvalitné komfortné pripojenie Banskej Bystrice smerom na Bratislavu. Hovorí sa o tom od roku 2010, kedy bol ministrom dopravy Ján Figeľ, že by táto cesta mala byť prioritne rozšírená alebo teda predĺžená smerom na Ružomberok a tým by sa dosiahlo najrýchlejšie a najekonomickejšie prepojenie Bratislavy a Košíc. Bohužiaľ, ani táto téma dnes už nie je témou dňa, pretože opäť raz prevládli lobistické skupiny, ktoré presadzujú iné priority v rámci výstavby diaľničnej siete a siete rýchlostných ciest v našej krajine. S tým sú samozrejme spojené aj ďalšie aktivity, ktoré by mali byť priamo naviazané na takéto rozšírenie, alebo keď chceme predĺženie rýchlostnej cesty R1, a to je napríklad rozšírenie cesty smerom na Brezno. Tam obzvlášť priatelia z Podbrezovej a obzvlášť napríklad manažment známych Podbrezovských železiarní by vedel rozprávať, aké nevyhnutné je, aby sa takáto, takáto cesta v krátkom čase postavila.
Keď chodím do okresov, ako sú napríklad Veľký Krtíš alebo Lučenec, tak rezonuje iná téma, a to je téma R7, ktorá tu už tiež dnes bola spomínaná. Práve tieto okresy by mimoriadne ocenili, ak by sa práve cez R7 veľmi rýchlo a kvalitne dokázali dostať do Bratislavy, čím by sa zase odbremenila aj už spomínaná R2 a R1. Tak isto táto téma - takmer mŕtva. Vôbec nikto o tom nehovorí s výnimkou občanov, ktorí sa cítia byť ukrivdení, pretože platia rovnaké dane, ako občania v Bratislave, v Trenčíne alebo v Žiline, v najbohatších oblastiach Slovenska. Napriek tomu nemajú dostupnú kvalitnú infraštruktúru, ktorou by sa bezpečne dostali z miesta na miesto. Nehovoriac už o takých témach, ako je napríklad obchvat mesta Krupina alebo dokončenie obchvatu mesta Brezno. Aj to sú témy, ktoré prioritne trápia občanov, ale žiadny z nich mi nepovedal, aby sme to riešili zadlžením ich detí, vnukov a ďalších generácií.
Omnoho častejšie ale počúvam slová o tom, ako sa šafári na našich rýchlostných cestách a diaľniciach pri ich výstavbe, akým spôsobom sa vyriešili kauzy, ako už známa kauza Váhostav, nehovoriac o mýtnom tendri, alebo prečo je napríklad cena za 1 km výstavby takejto rýchlostnej cesty práve napríklad v našom kraji výrazne vyššia, ako napríklad v Chorvátsku, v Rakúsku alebo v Nemecku. Toto sú prirodzené otázky, ktoré si občania kladú a na ktoré, bohužiaľ, odpovede nedostávame. Dostávame radšej odpovede, ako celý problém vyriešiť tým, že uvoľníme dlhovú brzdu, na ktorú sa historicky našiel konsenzus v Národnej rade Slovenskej republiky.
Oceňujem ochotu poslancov Podmanického, Bašku a tak isto iniciatívu pána poslanca Štarchoňa, aby sme stiahli z rokovania tento návrh zákona a aby sme sa opäť zišli pri odbornej a politicky konsenzuálnej diskusii, ako celý problém riešiť. Ja som si istý, že práve toto je omnoho jednoduchšia cesta, ako položiť na stôl návrh zákona, o ktorom potom vznikajú práve takéto diskusie, aké tu zažívame dnes od deviatej hodiny. Najdôležitejšou časťou takejto diskusie by samozrejme mala byť jedna dôležitá otázka, a to, ako využívame prostriedky, ktoré už dnes máme k dispozícii.
Dámy a páni, nalejme si čistého vína, hoci je teda ešte pomerne včasná hodina a povedzme si otvorene, my dnes nedokážeme využiť ani len tie prostriedky, ktoré máme k dispozícii na výstavbu ciest, rýchlostných, resp. diaľnic. Prečo potom za každú cenu otvárať dlhovú brzdu? Toto by mala byť otázka, ktorá by odznela na takom odbornom seminári, ktorý by pokračoval v rámci toho, čo už tu bolo naznačené, že dávnejšie v Národnej rade začalo. Budem vám povďačný a rád sa takejto diskusie zúčastním. Môj hlas ale pre odblokovanie dlhovej brzdy určite nedostanete.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Všimol som si, pán poslanec Baška, že vám nevyšiel čas, že ste mali ešte záujem doplniť informácie, ktoré ste pre nás mali pripravené. Takisto som si všimol v tejto rozprave, že mnohí kolegovia obzvlášť pri takejto téme by radi použili infografiku, mapy, kade by vlastne tie rýchlostné cesty mali viesť, kde by sa mali dostavať. Takže aj týmto by som vás a vašich kolegov, ktorí ste zahlasovali za nezmyselnú zmenu rokovacieho poriadku, rád poprosil, aby ste zvážili jej okamžitú novelu, aby sme práve pri takýchto dôležitých veciach mohli slušne a slobodne diskutovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Kollárovi. Mňa potešil hneď v dvoch veciach. V prvej teda, že sa nemieni ich strana pridať k takémuto zlému návrhu a v druhej, že využil slovo krepý, to je typicky banskobystrické slovo a predpokladám, že to urobil preto, lebo máme akurát dnes začiatok 360. Radvanského jarmoku, jubilejného, na ktorý ho srdečne pozývam.

Ja len veľmi stručne. Ak by som bol vedel, že na dnešnom odvolávaní budeme dokonca na chvíľku aj na Kube, tak by som tomu asi neuveril, ale ako sme už zvyknutí u Peťa Osuského, všetko je možné prepojiť. Ďakujem, Peťo.

Pekný večer prajem. Milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja by som veľmi stručne možno spomenul pár dôležitých faktov, ktoré som chcel hovoriť pánovi ministrovi okrem iného vo faktickej poznámke, ale tesne predtým, ako som ju chcel predniesť, tak nám zo sály odišiel. Napriek tomu mi nedá, aby som pár slov na dôležité témy, ktoré spomenul vo svojom príhovore, nespomenul. Nesúvisia priamo síce s kauzou Čistý deň, ktorá je primárnym dôvodom na jeho odvolávanie, ale súvisí s vedením jeho rezortu, o ktorom sa vyjadril tak, že pod jeho vedením prišli nové investície, že tu máme sústavný rast, máme tu pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti, vďaka nemu a jeho rezortu tu na Slovensku máme enormný rast životnej úrovne, aký história tejto krajiny nepamätala. Áno, dá sa s niektorými týmito faktormi súhlasiť na niektorých miestach na Slovensku.
Ja by som ale pánovi ministrovi chcel pripomenúť, že z kraja, z ktorého pochádzam ja, máme celkom iné zážitky a o všetkom sa dá hovoriť aj v súvislosti s percentuálnou alebo s percentuálnou mierou nezamestnanosti. Spomeniem len niektoré okresy, ktoré sú nad 10-percentnou nezamestnanosťou: Žarnovica – takmer 12 %, Banská Štiavnica – 13,5 %, Veľký Krtíš – 14,28, Lučenec – 14,87, Poltár – 17,93 %, Revúca – 22,32 % a rekordmanom na Slovensku je už dlhé obdobie Rimavská Sobota – 24,76 percenta.
Pán minister, ako chodím po našom kraji, ako sa rozprávam s občanmi nášho kraja, najmä v týchto okresoch všetky tie faktory, ktoré ste spomenuli, že sú príkladom dobrého vedenia vášho ministerstva, občania necítia. Práve naopak, nemajú pocit, že by im rástla zamestnanosť, nemajú pocit, že by klesala nezamestnanosť a už vôbec nemajú pocit, že by im rástla životná úroveň. Mnohí mladí ľudia, najmä mladí ľudia z týchto okresov odchádzajú a nemajú vôbec v pláne sa vrátiť. Na druhej strane – a toto tiež treba zdôrazniť – stretávam sa so zamestnávateľmi z týchto konkrétnych okresov, ktorí nemajú koho zamestnať. Pýtam sa teda, pán minister, kde sa asi stala chyba. Skutočne tak kompetentne vediete váš rezort, keď tu máme takto dva diametrálne odlišné zážitky?
Alebo skúsim z iného súdka. Takisto to súvisí s tým, čomu sa momentálne venujem najviac, a to je krajská politika, krajské kompetencie. Už tu moja kolegyňa hovorila o domovoch sociálnych služieb. Ja mám podobné zážitky z niektorých z nich, v ktorých vo skutočne fatálnych podmienkach žijú mnohí naši spoluobčania, možno v budúcnosti moji rodičia alebo naši starí rodičia. A práve v týchto domovoch sociálnych služieb máme niekoľko veľmi vážnych vecí, ktoré priamo súvisia s vedením vášho rezortu.
Najmä sa sťažujú všetci riaditelia týchto domovov sociálnych služieb na dlhodobo nízke mzdy zamestnancov, pričom napríklad z jedného konkrétneho mám nasledovnú skúsenosť. Priemerná čistá mzda zamestnancov vrátane vedúcich pracovníkov a štatutára – 464 eur. Číslo síce skresľujú úväzky, ale aj napriek tomu je na všetkých pozíciách práca ťažká, psychicky aj fyzicky náročná, prevažne vykonávaná ženami vo veku 45 až 60 rokov. Pre mladých ľudí je vzhľadom na náročnosť a nízke mzdy nezaujímavá.
Toto je prepojená nádoba s iným vážnym problémom, ktorému čelia, nedostatočný počet zamestnancov. Nie je možná zastupiteľnosť, prenášame veľa nevyčerpateľnej dovolenky do ďalšieho roka, nahrádzame zamestnancov využívaním aktívnych opatrení trhu práce, čo má však ale svoje nevýhody. Toto sa totiž dá robiť len na určitú dobu a, samozrejme, aktívne opatrenia na trhu práce, tak ako sú spomínané a ako ich často a rád spomína aj pán minister, neumožňujú adekvátny výber najmä kvalifikovanej pracovnej sily. "Berieme všetko, čo nám úrad práce ponúkne," citujem pani riaditeľku, "a na týchto zamestnancov nemáme právny dosah. Nie je zmluva, povinnosti si plnia, ako chcú, je tu zlá dochádzka, nedôveryhodnosť v styku s klientami a podobne."
Pán minister, toto sú reálne problémy reálnych ľudí a ja by som bol rád, ak by ste sa im konečne začali aktívne venovať, hoci teda o to viac verím, že už to bude váš nasledovník a nie vy sám, pretože vy na svojom poste už nemáte čo robiť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja by som rád tento môj čas venoval kolegyni Natalke Blahovej, ktorá nedokončila, určite mala ešte niekoľko zaujímavých údajov. Ja som chcel reagovať priamo na pána ministra, najmä na jeho príspevok o zvyšovaní miery zamestnanosti, ale keďže tu pán minister momentálne nie je prítomný a mal som naňho niekoľko otázok, najmä súvisiacich so zamestnanosťou v takých okresoch, ako je Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Poltár a Revúca, tak si to nechám až do rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Rád by som sa vás opýtal, alebo teda vo vašom zastúpení pána ministra ešte jednu doplňujúcu otázku. Či sa v tejto súvislosti uvažovalo aj nad nejakým iným miestom na Slovensku, ako je Bratislava? Napríklad na novom blízkom meste Banská Bystrica alebo nejakom inom krajskom meste, ktoré by prípadne mohlo spĺňať tieto kritériá. Ďakujem pekne.

Ja sa chcem len poďakovať pánovi ministrovi. Ja mám niekoľko doplňujúcich otázok, ale nebudem vás trápiť, budem ich adresovať pánovi ministrovi priamo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi ministrovi za jeho slová o tom, že je potrebné začať v blízkej dobe diskutovať nielen o tom, čo dnes živíme mestá a obce, ale aj o tom, čo živí naše kraje, a to je práve otázka dane z príjmu fyzických osôb. Ja sa tiež prikláňam k tej myšlienke, ktorú prezentoval, a teda že by to mal byť daňový mix a nielen teda jedna konkrétna daň. A ja si myslím, že práve po voľbách, ktoré nás čakajú v novembri tohto roku, je najvyšší čas začať diskutovať komplexnejšie o reforme verejnej správy na Slovensku ako takej, vrátane spôsobu fiškálnej decentralizácie.
Takže som rád, že pán minister s touto myšlienkou prišiel a veľmi rád mu ju opäť v decembri na schôdzi pripomeniem. Ďakujem.