Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, dovolil by som si pripomenúť, že my sme ako prvá – a myslím, že jediná – strana reagovali veľmi presne a veľmi jasne na trest smrti za opustenie islamu a propagáciu ateizmu palestínskeho básnika Ašrafa Fajáda zo Saudskej Arábie, čiže odporúčam pozrieť si do budúcna predtým, ako hovoríte o týchto veciach, aj nejaké naše výstupy.
A keď už ste spomínali tie krajiny ako napríklad Saudská Arábia, ktorú som spomenul aj ja, ja si myslím, že Slovenská republika by sa mala inšpirovať v iných teritóriách, a zhodou okolností dávam do pozornosti aj pre vás, ako sa napríklad k menšinám – okrem iného aj náboženským – stavia napríklad kanadský premiér Justin Trudeau. Posledné dva, také tri možno statusy, ktoré dával do sociálnych sietí, by vám možno mohli trošku otvoriť oči, ako si my niektorí predstavujeme, že by mohla vyzerať aj slovenská spoločnosť.
Ďakujem pekne.

Martin, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že malo všetko, čo malo mať, a veľmi presne si pomenoval to, v čom je tento návrh zákona nespravodlivý a prečo bolo dôležité, že k nemu pán prezident zaujal taký postoj, aký zaujal. Verím, že to bol aj štart do budúcej diskusie k tým témam, ktoré si naznačil. To znamená predovšetkým odluku cirkvi od štátu. A ja verím tomu, že táto diskusia napriek tomu, že bude dlhá, nakoniec skončí tým, že bude omnoho spravodlivejšia ako stav, v ktorom sa momentálne nachádzame. Aj o tom je veto pána prezidenta. Aj preto verím, že viacerí kolegovia prehodnotia svoju voľbu a budú hlasovať v tomto najbližšom hlasovaní v súlade s tým, čo pán prezident vo svojom vete jasne pomenoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj pánovi poslancovi Simonovi za jeho vystúpenie. Rovnako tak pánovi prezidentovi, že nám dal druhú príležitosť zamyslieť sa intenzívnejšie nad týmto návrhom zákona.
Ja by som rád zdôraznil pre kolegov, ktorí tu sedia, aby si dôkladne pozreli Ústavu Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1, ktorý hovorí: "Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Práve toto je asi to dôležité povedať, keď tu hovoríme aj napríklad aj o finančných prostriedkoch, ktoré sa majú viazať podľa počtu veriacich, resp. neveriacich.
Takže nesúhlasím so slovami pani Grausovej a ďakujem pánovi poslancovi Simonovi za jeho vystúpenie.

Ja nemám, striktne vzato, procedurálny návrh, ale teda sa ospravedlňujem vopred za to, ale chcem sa poďakovať Kancelárii Národnej rady za to, že rozmiestnila po Národnej rade smetné nádoby na separovaný odpad. Totižto upozornili ma na to študenti základných škôl, že všade to majú, len vy tu, poslanci Národnej rady, také niečo nemáte. Takže som s týmto prišiel za pánom kancelárom a musím sa poďakovať. Veľmi striktne reagoval a promptne, pardon, a aj striktne, že teda bude sa to vyžadovať údajne aj nejakým konkrétnym ustanovením, ako sa ten separovaný odpad má využívať. Takže ďakujem veľmi pekne za túto možnosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. A ja nadviažem na to, čo ste spomínali v súvislosti so zvoľnením rétoriky oboch prezidentských kandidátov v Rakúsku. Nemyslíte si, že možno aj v tomto kontexte by bolo dobré si to ešte raz premyslieť so zrušením druhého kola župných volieb na Slovensku? Možno by bolo fajn, keby sme napríklad aj v tom druhom kole mohli takýmto spôsobom zvoľniť, pretože viete, že aj do župných volieb sa nám, bohužiaľ, prenáša už aj zahraničná politika, obzvlášť v jednom konkrétnom kraji.
Ďakujem pekne.

Príjemné, dobré ránko. Ďakujem veľmi pekne, že ste počkali. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale mám dobrý tréning za sebou aspoň, bežecký cez tunel.
Takže ak dovolíte, rád by som vám predniesol, prečo sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona spoločne s mojimi kolegami Jozefom Viskupičom, Milanom Laurenčíkom a Jurajom Drobom. V zásade sa jedná o štyri body, ktoré nás viedli k tomu, aby sme tento návrh zákona predložili.
Ten prvý a podľa nášho názoru najdôležitejší bod je ten, že dnes žijeme v 21. storočí, ktoré je typické ako postmoderná spoločnosť najmä globalizačnými trendmi, je zrejmé, že čoraz viac občanov naprieč západnou civilizáciou cestuje, a z toho vyplýva aj to, že tá mobilita vo veľkej miere vplýva aj na možnosť realizovať občianske povinnosti, alebo keď chceme, právo voliť. To znamená, dnes výrazne viac občanov Slovenskej republiky ako v minulosti žije, pracuje alebo z nejakého dôvodu sa nachádza v zahraničí vrátane takmer tretiny populačného ročníka, ktorá nám dnes odchádza študovať do zahraničia. Hovorme teda o tzv. modernom občianstve, ktoré sa odohráva v čoraz v globalizovanejšom svete, a to práve predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálneho miesto pobytu. Toto je prvý zásadný dôvod, prečo chceme rozšíriť voľby zo zahraničia poštou, okrem dnes existujúceho stavu, kedy môžeme voliť do Národnej rady Slovenskej republiky aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy miest a obcí a voľby do druhého stupňa samosprávy, resp. tzv. krajské voľby.
Druhý vážny dôvod, ktorý nás viedol k návrhu tohto zákona, je trend, ktorý tu na Slovensku máme. Ja ešte využívam jednu z posledných príležitostí, kedy tu môžem ukázať, aký trend vlastne je. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.)
V roku 2010 sa do volieb v rámci samosprávy obcí zúčastnilo 49,69 % voličov. V roku 2014 tu bolo síce nie vysoký, ale predsa len pokles, 48,34 % voličov. Zoberme si voľby do vyšších územných celkov. V roku 2009 to bolo 22,9 % voličov, v roku 2013 20,11 % voličov.
Európsky parlament, to je kapitola sama osebe, z môjho uhľa pohľadu tak trošku tragická, v roku 2009 volilo do Európskeho parlamentu takmer 20 % voličov, konkrétne 19,64 %. V roku 2014 to bolo 13,05 % voličov, čím sme vytvorili nový európsky rekord. A už je len otázkou, či sme schopní ho pokoriť aj v roku 2019. Práve vďaka tomuto návrhu zákona sa tak nemusí stať.
Prezidentské voľby, áno, prvého muža alebo prvú ženu v štáte, hlavu štátu si volí len 43,63 % voličov v roku 2009. Nepatrný pokles, ale predsa len, v roku 2014 43,04 %. Ako je zrejmé z tejto, z tejto vizualizácie, dochádza nám tu k poklesu záujmu o veci verejné z hľadiska účasti na voľbách.
V kontraste s tým je tu ale iná vizualizácia, ktorá hovorí o tom, ako sa občania zapájajú do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože len tam tento inštitút voľby poštou zatiaľ máme. (Rečník zobral do rúk ďalší papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Začali sme v roku 2010, kedy sa zúčastnilo 0,22 % voličov zo zahraničia, čo bolo konkrétne 5 861 hlasov. V roku 2012 to už bol nárast na 7 051 hlasov, a ako vidíte, zásadný nárast nastal v roku 2016, 17 278 hlasov, čo predstavovalo 0,65 %. Áno, poviete si, 0,65 % hlasov, načo tu dnes strácame čas. Ale ak tento trend bude pokračovať, som presvedčený o tom, že za chvíľku to už budú pomerne dôležité percentá, ktoré môžu jednotlivé politické strany alebo jednotliví kandidáti získavať v rôznych voľbách na Slovensku práve vďaka tomu, že sú schopní osloviť aj voličov zo zahraničia. Ja verím tomu, že v tejto chvíli už nemusíme riešiť, že tú tzv. dilemu, ktorá sa v tejto súvislosti otvára, akú legitimitu majú voliči, ktorí žijú v zahraničí či už trvalo, alebo prechodne, na to, aby ovplyvňovali veci verejné na Slovensku. Keď hovorím, že to dnes, verím, nemusíme riešiť, tak to súvisí najmä s tým, že takýto inštitút tu už dnes predsa máme. Nevytvárame nič nové, len to rozširujeme. Tento inštitút máme vo voľbách do Národnej rady. Ako je zrejmé, občania ho čoraz viacej využívajú. Chceme to teda rozšíriť aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy obcí a do druhého stupňa samosprávy na krajské voľby. To bol tretí zásadný dôvod, prečo vlastne predkladáme tento návrh zákona.
No a ďalší veľmi dôležitý moment, ktorý nás k tomu viedol, je diskusia, ktorá sa odohráva v rámci celoeurópskeho diškurzu o tom, ako majú vyzerať voľby ako také. Európskej únii nie je ľahostajné, že na Slovensku sa zúčastnilo na voľbách do Európskeho parlamentu len 13 % voličov. Európskej únii nie ľahostajné, aká je legitimita poslancov Európskeho parlamentu. Áno, sú tam pomerne zásadné rozdiely. Napríklad v Belgicku sú voľby povinné, na Slovensku sme prekonali rekord v neúčasti. Priemer je stále pomerne hrozivý, a preto sa v európskych inštitúciách zamysleli nad tým, ako zlepšiť účasť voličov a tým pádom zvýšiť legitimitu volených zástupcov na voľbách do Európskeho parlamentu.
Takže náš štvrtý dôvod, prečo sme tento návrh predložili, je, aby sme nemuseli zažiť v roku 2019 takú istú hanbu ako v roku 2014, keď len 13 % voličov vyjadrilo svoj názor na to, kto nás má zastupovať v Európskom parlamente, a vychádzame z toho, čo navrhol Európsky parlament. Je to označené ako P8TA/2015/0395, konkrétne teda reforma volebného zákona Európskej únie. Je to uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie. Jeden z bodov tohto uznesenia je práve to, aby sa rozšírili podľa možnosti voľby aj pre tých, ktorí nežijú na území Európskej únie, podľa možnosti poštovou alebo elektronickou cestou , prostredníctvom internetu.
Keďže sa Slovenská republika a s výnimkou jednej politickej strany všetky ostatné politické strany v tomto parlamente hlásia k tomu, že sme proeurópskou krajinou, mali by sme reflektovať návrhy, ktoré nám Európsky parlament v tomto smere odporúča. Práve preto, že, ako som už viackrát povedal, v tomto smere máme hodne čo doháňať. Tieto štyri dôvody sú teda podľa môjho názoru veľmi legitímne na to, aby sme túto novelu volebného zákona, ktorá, ako som už naznačil, len rozširuje práva voličov, posunuli do druhého čítania.
Robíme to, samozrejme, aj preto, pretože naša strana sa pomerne pravidelne zúčastňuje na rôznych aktivitách v zahraničí. Ja sám som počas volebnej kampane absolvoval päť rôznych stretnutí mimo Slovenskej republiky, najmä v Českej republike, Belgicku, vo Veľkej Británii, ale aj v Nemecku. A všetci naši krajania nás prosili, nezabúdajte na to, že nechceme byť občania druhej kategórie, aj my sa chceme starať o to, ako tu fungujú veci verejné, mnohí z nás sa chcú na Slovensko vrátiť, mnohým z nás záleží na tom, ako žijeme na Slovensku, ako žijú naši rodičia, naši súrodenci, naši priatelia, preto chceme veci verejné ovplyvňovať. Prosím, urobte niečo, aby sme tak mohli urobiť aj odtiaľto zo zahraničia. Mnohí študenti tlmočili to isté. Žijeme v Prahe, žijeme v Brne, žijeme v Londýne, Paríži, vo Washingtone, v mnohých iných krajinách sveta, chceme aj my uplatniť naše volebné právo, ale nemáme šancu tak urobiť, nemáme šancu zvoliť si našich zástupcov do Európskeho parlamentu, nemáme šancu zvoliť si človeka na čelo tohto štátu. Áno, aj keď nežijeme na území Slovenskej republiky, či už trvale, alebo dočasne, chceme, aby Slovenská republika išla smerom, ktorý si prajeme.
A ďalšia dôležitá vec, ktorá súvisí najmä s komunálnymi voľbami. Neviem, ako v iných mestách, ale napríklad v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzam, aj tí, ktorí nežijú na území mesta, musia napríklad platiť za smeti. Je to síce 0,25 %, ale predsa len musia. Aj títo ľudia sa chcú vyjadriť k tomu, kto má napríklad spravovať veci verejné v našom meste a napríklad kto má aj vyberať spoločnosť, ktorá bude spravovať tzv. smetné. Aj preto si myslím, že akýkoľvek argument o tom, že títo ľudia sa nemajú vlastne čo starať do toho, akým spôsobom sa veci verejné v mieste ich trvalého bydliska dejú, považujem za scestné.
Takže prosím, využime túto príležitosť, posuňme tento zákon do druhého čítania. A chcem využiť práve a pozvať vás, aby sme toto prvé čítanie využili možno na vyriešenie možno sporných okamihov, a v tom druhom čítaní potom tento návrh zákona vyprecizujeme tak, aby vyhovoval všetkým naprieč politickým spektrom, pretože si myslím, že tak je to v prípade volebných zákonov správne. Toto nie je návrh opozície, chcem, aby to bol návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ďakujem vopred všetkým, ktorí sa do rozpravy prihlásia, som pripravený načúvať vašim argumentom. A vopred hovorím aj o tom, že absolvovali sme si stretnutia aj s poslancami koalície, ktorí sa s ideou tohto zákona stotožnili, čomu sa veľmi teším, majú niektoré technické pripomienky, ktoré sme pripravení riešiť v rámci druhého čítania. Prípadne, a to avizujem už vopred, ak tento návrh zákona neprejde do druhého čítania, budeme to riešiť ako pozmeňujúci návrh už k otvoreným dvom novelám volebného zákona, ktoré prešli včera do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem len poďakovať neznámemu Mikulášovi, že si dneska našiel čas a položil nám sem na lavice tieto svoje podobizne. Takže ďakujeme. Asi sme poslúchali, hoci ja som čakal, že niektorí budú mať aj uhlie a zemiaky.

Ďakujem pekne za slovo. Ja už budem veľmi stručný vzhľadom na to, že čo bolo potrebné povedať, už asi povedané bolo.
Veľmi pekne ďakujem Katke Macháčkovej, to boli fantastické príklady z praxe. Myslím, že aj na ich základe je úplne jasné, o čom tu vlastne už viac ako hodinu a pol diskutujeme, hovoríme o tom, že ide o vážnu systémovú zmenu. Táto systémová zmena môže v konečnom dôsledku spôsobiť vážne problémy pre naše samosprávy nie na štyri, ale možno na päť rokov.
Takže prosím ešte raz, predkladatelia tohto návrhu, aby zvážili procedurál, ktorý navrhneme, stiahneme sa z kratšej cesty, spoločne vytvoríme tím, ktorý by vo veľkej miere mohol urobiť z týchto volieb niečo, čo by bolo pre občanov omnoho zaujímavejšie, tak ako nakoniec povedal aj pán poslanec Kresák, existuje niekoľko ďalších alternatív, ktoré možno nemusia hneď navodiť druhé kolo, ale vygeneruje omnoho efektívnejšieho kandidáta, ako je to v súčasnom väčšinovom volebnom systéme.
Nakoniec, keď už hovoríme o väčšinovom volebnom systéme, treba povedať, že to, čo používame na voľby poslancov, to nie je väčšinový, ale semiproporčný systém. Podľa mňa jeden z najlepších, akurát, že tiež vidíme aké dôsledky má, keď som spomenul napríklad zoradenie kandidátov na tzv. plachte podľa abecedy. Takže aj to sú veci, o ktorých sa veľmi seriózne môžme rozprávať naprieč politickým spektrom. A teda do budúcna, keď budeme chcieť riešiť zmeny volebných zákonov, budem úprimne rád, keď sa zídeme rovnako tak členovia koaličných, ako aj opozičných politických strán a budeme sa tieto snažiť prijímať v zmysle konsenzu a podľa možnosti aj ústavnou väčšinou.
Možno ešte také dve poznámky v súvislosti s tým, čo tu odznelo v rámci písomnej diskusie. Ak sme hovorili o starostoch, ja už som naznačoval, ten problém je v podstate vyriešený, dnes zákon hovorí úplne jasne, ak získate 50 a viac percent, tak sa stávate starostom, resp. primátorom, resp. županom, resp. prezidentom už v prvom kole. Práve u prezidenta to je ale trošičku komplikovanejšie, tam ústava nehovorí úplne jasne, že či je to zo zúčastnených, alebo všetkých občanov voličov. Pri VÚC-kach je to zadefinované úplne presne, to znamená, stávate sa županom po zvolení 50 % všetkých zúčastnených. Toto si viem predstaviť aj v menších obciach, myslím si, že by to žiadny problém nebol. Ak sú tam také osobnosti, ako povedal pán poslanec Bublavý, ktoré dlhodobo úspešne vedú svoju obec, tak tam nevidím problém v tom, že by získali 50 a viac percent.
Naopak, máme tu iný problém, ktorý tiež je podľa môjho názoru skôr alebo neskôr potrebné riešiť v pléne Národnej rady, a to je to, že tu máme aj obce, kde nikto nechce byť starosta a toto je možno ešte závadnejší vplyv, ktorý v rámci miestnej samosprávy máme.
No a k tým účelovým nomináciám, ako naznačila poslankyňa Katka Macháčková, to je veľmi vážny problém a ja očakávam, že už v priebehu najbližších týždňov akonáhle by, nedajbože, tento návrh zákona prešiel, sa nám začnú objavovať rôzni kandidáti na županov, či už to bude v Banskobystrickom kraji, alebo to bude tu v Bratislavskom kraji, ktorých úlohou nebude vyhrať, ich úlohou bude len uškodiť tým kandidátom, ktorí by serióznu šancu v druhom kole vyhrať mali. A toto je tiež niečo, čo si, prosím, hlavne kolegovia z MOST - HÍD a zo Slovenskej národnej strany zvážte, pretože toto je niečo, čo sa bude bezprostredne týkať aj vás vzhľadom na veľkosti vašich politických strán.
Toľko z mojej strany. A snáď ešte jedna tá pripomienka, ktorú som spomínal pri iných bodoch programu. Máme tu ústavný zákon, na ktorý je potrebná ústavná väčšina, minimálne teda v druhom čítaní a treťom čítaní. Ak nechcete schvaľovať tento ústavný zákon len s podporou strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, nakoľko nie som si istý, ako sa v tejto veci ešte postavia kolegovia zo strany SME RODINA, urobte ústretový krok, stiahnite tento návrh zákona alebo aspoň ho nedostaňte do druhého kola, teda do druhého čítania, pardon, a potom budeme veľmi radi, keď sa spoločne pozrieme na to, čo by bolo pre Slovensko najlepšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, Jozef, za veľmi vhodné doplnenie toho, čo som povedal v rozprave ja. Plne sa podpisujem pod ten návrh, ktorý si spomenul, a teda vráťme sa z kratšej cesty, zrušme diskusiu na túto tému, urobme diskusiu spoločnú, koalično-opozičnú, urobme dobrý volebný zákon. Máme na to úplne ideálnu príležitosť. Ak chceme zlúčiť komunálne a regionálne voľby, je to úplne ideálny priestor na to, aby sme práve to druhé kolo zachovali a rozšírili ho aj pre miestnu samosprávu. Nakoniec nebude na to potrebné ani robiť nejaké zásadnejšie zmeny. Už dnes platí to, že starostom napríklad v obci, ktoré spomínal Jozef, sa stane človek, ktorý má veľkú podporu už pri 50 %. Tam žiadne ďalšie kolo byť nemusí. Takže takisto by sme mohli fungovať aj v samospráve miest a obcí, ako dnes ešte stále fungujeme aj v regionálnej samospráve.
Nedá mi ešte nespomenúť tých 8 vyšších územných celkov. Áno, Trnavský samosprávny kraj, z ktorého ty, Jozef, pochádzaš, je toho typickým príkladom. Vznikol ako to, čomu v politológii hovoríme gerrymander, niečo, čo malo zabrániť za každú cenu, aby maďarská menšina bola väčšinou. Už to samo osebe vlastne odpudilo ľudí od toho, aby vyššie územné celky ako také podporili.
Takže môžeme sa kľudne vrátiť aj k tejto diskusii a som si istý, že aj lepší model ako 8 vyšších územných celkov by sme tu v Národnej rade našli. Len na to musí byť politická vôľa, ochota a v tomto prípade, rovnako ako Jozef naznačil, aj naša strana ponúka otvorenú ruku a myseľ. Poďme do toho spoločne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za všetky faktické pripomienky. Takto si aj ja predstavujem diskusiu v parlamente, vecne a argumentačne. Skúsim aspoň pár z nich vypichnúť.
Pán poslanec Číž, v prípade ZMOS-u, áno, evidujem, že majú voči tomu pomerne zásadné výhrady, ale to majú podobne aj napríklad k tomu, že máme dnes na Slovensku takmer 3-tisíc obcí, čo ja nepovažujem za optimálny stav. Čiže ja si prácu ZMOS-u veľmi vážim, ale bavme sa aj o tom, čo by bolo pre Slovensko lepšie. A je pochopiteľné, že v tomto prípade oni nepôjdu sami proti sebe.
Pokiaľ ide o prezidentské voľby, ja som túto fabuláciu vymyslel možno práve preto, aby si ľudia uvedomili, aká zmena by nastala, keby sme tie prezidentské voľby riešili tiež jednokolovou voľbou. A na Slovensku radšej nikdy nehovorme nikdy. Ale beriem vás za slovo, že toto sa na Slovensku nestane.
Pokiaľ ide o pána Uhríka, ja práve nehovorím o tom, že by sme chceli upravovať voľby, aby nám vyhovovali. Ja chcem, aby boli zachované presne v takej podobe, ako to máme v súčasnosti. To znamená aj s druhým kolom vo vyšších územných celkoch. Vám to už raz pomohlo, ale pochybujeme, že by vám to pomohlo druhýkrát. Pretože ja som úplne jasne naznačil, aké dôvody viedli Banskobystričanov k tomu, že sa váš šéf stal zároveň aj šéfom vyššieho územného celku v roku 2013. A nemyslím si, že to bolo práve preto, že by ho označili za najlepšieho kandidáta. Len pripomínam, že predseda vyššieho územného celku v Banskej Bystrici zo svojho volebného programu doposiaľ nesplnil ani čiarku a ani bodku. Takže asi sa stal, pretože to bol najlepší kandidát, ale bol najlepší kandidát v zmysle protestu.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne.