Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25. 5. 2018 o 10:59 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25. 5. 2018 10:59 - 11:01 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Áno pán kolega Jurzyca, ja samozrejme súhlasím s tým, že v prvom rade by sme sa mali zamýšľať a navrhovať plošné zníženie daní a odvodov a ak tu vidíme určitý priestor a tento návrh pri 13 - 14 platoch skrátka nepovažujeme obidvaja za systémové vylepšenie daňového, odvodového systému. No, ale buďme realisti, vládne tu vládna koalícia. My máme malú šancu presadiť nejaké zásadnejšie zmeny a pokiaľ je tu niečo a v tom sa teda zhodujeme tak isto, čo a hoci veľmi zvláštnej podobe, ale predsa len umožní znížiť daňové a odvodové zaťaženie zamestnávateľov a zamestnancov. Takto aj keď s výhradami možno, ale podporme. No a tá moja skúsenosť hovorí, že pokiaľ ten návrh na 13 a 14 platy a na to zvýhodnenie zostate v tej pôvodnej podobe, tak to vlastne temer žiadny úžitok neprinesie a budú to len prázdne slová a vety v nejakých zákonoch bez akéhokoľvek zásadného úžitku pre ľudí a preto hovoríme o tom vylepšení. Ak to už má byť takto, tak nech to funguje. Nech to nie je len pár nových paragrafov, ktoré sú dnes ľuďom na smiech. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25. 5. 2018 10:46 - 10:57 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Takže ja som sa prihlásil do rozpravy, aby bolo jasné môžete na mňa reagovať v prípade záujmu faktickými poznámkami. No a chcel by som vo väčšom priestore vysvetliť podstatu veci. Na ak sa nemýlim na januárovom rokovaní Národnej rady bol schválený poslanecký návrh novely Zákonníka práce. Spomeniete si určite na jeho vecný obsah. Zavádzali sa nové príplatky za soboty, nedele. Zvyšovali sa príplatky za nočnú prácu, príplatky za prácu vo sviatok. Zaviedli sa tieto príplatky aj pre dohodárov. Táto novela platí od 1. mája 2018. Súčasťou tejto novely formou poslaneckého pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní bol aj návrh na zavedenie tzv. trinástych a štrnástych platov, tak tomu hovorím ja. Oficiálny názov je strašne komplikovaný, ani si nespomeniem ale možno vám to blikne v pamäti, keď poviem, že ide o pred dovolenkový plat, pred vianočný plat. Táto myšlienka prišla z dielne poslancov za SNS pokiaľ som to stíhal sledovať a pre väčšiu, lepšiu názornosť o čo ide si teraz dovolím vysvetliť cteným kolegyniam a kolegom, o čo tam vlastne kráča pri tých trinástych a štrnástych platoch. Trinásty a štrnásty plat sú nová možná forma odmeňovania zamestnancov či podľa Zákonníka práce alebo aj podľa zákona 553 pre zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Je to nová možnosť, ako vyplatiť zamestnancovi mzdu, resp. plat. Nie je to povinné pre zamestnávateľa, na rozdiel povedzme od príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu. Je to dobrovoľná možnosť, ktorú môžu zamestnávatelia využiť a motivovaní by mali byť a aj budú tým, že na rozdiel od inej formy vyplatenia mzdy tieto trináste a štrnáste platy majú určité daňové a odvodové zvýhodnenia. Konkrétne pred dovolenkový trinásty plat vyplatený v mesiaci jún 2018, čiže na budúci mesiac je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov na strane zamestnanca aj zamestnávateľa a pred vianočný štrnásty plat vyplatený v mesiaci december 2018 je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov na strane zamestnanca, zamestnávateľa a naviac je do výšky 500 eur oslobodený aj od dane z príjmov na strane zamestnanca. Čiže je to naozaj atraktívne. Zamestnávatelia budú motivovaní vyplácať tieto trináste, štrnáste platy pretože je tam nižšie odvodové zaťaženie. Tak isto zamestnanci to privítajú, pretože aj ich odvodové zaťaženie bude nižšie a pri štrnástom plate dokonca ušetria aj na dani. Čo je ale problém, problém je, že pri schvaľovaní tohto návrhu ste vo vládnej koalícií uzatvorili kompromis s ministerstvom financií a to ten sa premietol do výsledného zákona tak, že podmienkou na tie oslobodenia pri trinástom plate je, že trinásty plat musí byť vyplatený vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca a štrnásty plat musí byť tak isto vyplatený vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca a naviac je tam podmienka, že tie oslobodenia pri štrnástom plate budú účinné len vtedy, ak danému zamestnancovi bol v júni tohto roku vyplatený trinásty plat vo výške priemerného mesačného zárobku. Čiže konkrétne to zvýhodnenie pri štrnástom plate bude vlastne vtedy, ak sa zamestnancovi v tomto roku vyplatí kompletných štrnásť mesačných platov. V podstate v plnej výške. A to pre väčšinu zamestnávateľov, ktorí sa túto dobrú ale zároveň zlú správu dozvedajú teraz je jednoducho nesplniteľná požiadavka. Nehovoriac už o tom, aby sme nezabudli, že podmienkou na oslobodenie pri trinástom plate je to, že zamestnanec musí byť v pracovnom pomere 2 roky najmenej u tohto zamestnávateľa a pri štrnástom plate musí byť v pracovnom pomere u zamestnávateľa najmenej 4 roky, čo už samo o sebe dosť významne redukuje počet zamestnancov, ktorí túto výhodu môžu využiť. Ja nechcem sa schváliť, len konštatujem. V apríli a začiatkom mája som urobil asi 25 seminárov, na ktorých bolo vyše 2500 mzdových účtovníčiek. Toto všetko som im vysvetľoval, ako to je v novele zákonníka práce a bol som zvedavý na ich reakciu. Ako na to budú reagovať. Môžem vám úprimne povedať, že reakcia tých 2500 účtovníčiek bola taká, že my to v tomto roku vyplácať zamestnancom nebudeme, pretože nie sme schopní za mesiac si veci zorganizovať tak, aby zamestnanec dostal v májovej výplate jeden priemerný zárobok naviac a ďalší potom pred Vianocami. Jednoducho drvivá väčšina zamestnávateľov toto urobiť v tomto roku nevie. Pokiaľ sa týka roka 2019 tak na to sa už zamestnávatelia vedia nachystať. Vedia zmeniť svoj systém odmeňovania, dať väčšiu sumu peňazí v podobe trinástych, štrnástych platov na úkor zvyšovania miezd zamestnancov bežnej mesačnej mzdy, resp. mesačných alebo iných odmien. To si pripraviť ako tak vedia, aj keď to bude jednoduché. Ale chcieť od nich, aby teraz v priebehu jedného mesiaca len tak kdesi zohnali jeden celý mesačný plat pre zamestnanca naviac, to je jednoducho nereálne, pre väčšinu zamestnávateľov. Netvrdím že pre každého, ale pre drvivú väčšinu zamestnávateľov a opakujem ešte raz, mám to potvrdené od 2500 firiem, že to takto bude, že to bude problém, skrátka nevyužije sa to. Kolegovia za SNS, ak chcete mať dobrý pocit, že tento váš návrh padol na úrodnú pôdu a že firmy a zamestnanci z toho skutočne budú mať nejaký úžitok, treba sa zamyslieť nad tým, či je to takto dobré, či je to to, čo ste chceli. či nevyjdete vlastne v hanbe...
===== ... kolegovia za SNS, ak chcete mať dobrý pocit, že tento váš návrh padol na úrodnú pôdu a že firmy a zamestnanci z toho skutočne budú mať nejaký úžitok, treba sa zamyslieť nad tým, či je to takto dobré. Či je to to, čo ste chceli, či nevyjdete vlastne v hanbe z celého tohto projektu 13 - 14 platov. Ja viem, že rokovať s ministrom financií Kažimírom nie je jednoduché, ale keď sa chce všeličo sa dá. Podstata toho nášho návrhu spočíva v tom, aby sa podmienka...

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galko, prosím vás netelefonovať v miestnosti. Pán poslanec Galko. Ďakujeme, že opustíte sálu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
.. aby sa tá tvrdá podmienka, že 13. Podstata nášho návrhu je veľmi jednoduchá a ľahko pochopiteľná.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Chceme sa ospravedlniť pánovi Galkovi, ktorého pán poslanec Mihál vyrušoval počas telefonovania. Nech sa páči pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Áno aj sa ospravedlňujem osobne. Takže ak dovolíte, ak už teda nikto nepotrebuje telefonovať, ani sa rozprávať dokončím dvoma vetami. Vysvetlenie jednoduchej podstaty tohto nášho návrhu. Je to veľmi jednoduché. Navrhujeme, aby sa tá ťažko splniteľná podmienka tohtoročná podmienka, aby bol 13 - 14 plat vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku, aby sa znížila a aby tá podmienka znela, aby to bolo najmenej len 20 % priemerného mesačného zárobku. To firmy dokážu urobiť. Samozrejme neznamená to, že všetci to musia vyplatiť len vo výške 20 % priemerného mesačného zárobku. Kto má k dispozícii vyšší rozpočet, vyššie zdroje, tak kľudne to môže byť aj viac, ale ide o to, aby tie oslobodenia už pri nižšej sume 13 resp. 14 platu. Ďalej navrhujeme, keďže všetko je to veľmi na rýchlo, bolo to schválené skutočne na poslednú chvíľu. Navrhujeme, aby v tomto roku oslobodenie pri 14 plate nebolo podmienené vyplatením 13 platu. Čiže pokiaľ firma si nezorganizuje výplatu pred dovolenkového 13 platu nevyplatí ho v májových výplatách zamestnancom tak, aby to zbytočne nepadlo celé úžitkom navrhujeme, aby v prípade, že v tomto roku vyplatí aspoň 14 plat v novembrových výplatách, aby to oslobodenie pri 14 plate fungovalo. Na budúci rok v roku 2019 nech to beží tak, ako to bolo pôvodne schválené, ale tento prvý nábehový rok, nech sú tie podmienka ľahšie. Môžem vás ubezpečiť, že máme to dobre premyslené. Tá z pohľadu ministra financií Kažimíra tá akási diera na odvodoch a daní nebude až taká zásadná, aby ho to malo veľmi vyrušovať a pokiaľ ste chceli získať politické body za zavedenie pred dovolenkových a pred vianočných platov, tak my vám ich takto pomôžeme získať. Ďakujem za pozornosť a za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25. 5. 2018 10:46 - 10:57 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Takže ja som sa prihlásil do rozpravy, aby bolo jasné môžete na mňa reagovať v prípade záujmu faktickými poznámkami. No a chcel by som vo väčšom priestore vysvetliť podstatu veci. Na ak sa nemýlim na januárovom rokovaní Národnej rady bol schválený poslanecký návrh novely Zákonníka práce. Spomeniete si určite na jeho vecný obsah. Zavádzali sa nové príplatky za soboty, nedele. Zvyšovali sa príplatky za nočnú prácu, príplatky za prácu vo sviatok. Zaviedli sa tieto príplatky aj pre dohodárov. Táto novela platí od 1. mája 2018. Súčasťou tejto novely formou poslaneckého pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní bol aj návrh na zavedenie tzv. trinástych a štrnástych platov, tak tomu hovorím ja. Oficiálny názov je strašne komplikovaný, ani si nespomeniem ale možno vám to blikne v pamäti, keď poviem, že ide o pred dovolenkový plat, pred vianočný plat. Táto myšlienka prišla z dielne poslancov za SNS pokiaľ som to stíhal sledovať a pre väčšiu, lepšiu názornosť o čo ide si teraz dovolím vysvetliť cteným kolegyniam a kolegom, o čo tam vlastne kráča pri tých trinástych a štrnástych platoch. Trinásty a štrnásty plat sú nová možná forma odmeňovania zamestnancov či podľa Zákonníka práce alebo aj podľa zákona 553 pre zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Je to nová možnosť, ako vyplatiť zamestnancovi mzdu, resp. plat. Nie je to povinné pre zamestnávateľa, na rozdiel povedzme od príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu. Je to dobrovoľná možnosť, ktorú môžu zamestnávatelia využiť a motivovaní by mali byť a aj budú tým, že na rozdiel od inej formy vyplatenia mzdy tieto trináste a štrnáste platy majú určité daňové a odvodové zvýhodnenia. Konkrétne pred dovolenkový trinásty plat vyplatený v mesiaci jún 2018, čiže na budúci mesiac je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov na strane zamestnanca aj zamestnávateľa a pred vianočný štrnásty plat vyplatený v mesiaci december 2018 je do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov na strane zamestnanca, zamestnávateľa a naviac je do výšky 500 eur oslobodený aj od dane z príjmov na strane zamestnanca. Čiže je to naozaj atraktívne. Zamestnávatelia budú motivovaní vyplácať tieto trináste, štrnáste platy pretože je tam nižšie odvodové zaťaženie. Tak isto zamestnanci to privítajú, pretože aj ich odvodové zaťaženie bude nižšie a pri štrnástom plate dokonca ušetria aj na dani. Čo je ale problém, problém je, že pri schvaľovaní tohto návrhu ste vo vládnej koalícií uzatvorili kompromis s ministerstvom financií a to ten sa premietol do výsledného zákona tak, že podmienkou na tie oslobodenia pri trinástom plate je, že trinásty plat musí byť vyplatený vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca a štrnásty plat musí byť tak isto vyplatený vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca a naviac je tam podmienka, že tie oslobodenia pri štrnástom plate budú účinné len vtedy, ak danému zamestnancovi bol v júni tohto roku vyplatený trinásty plat vo výške priemerného mesačného zárobku. Čiže konkrétne to zvýhodnenie pri štrnástom plate bude vlastne vtedy, ak sa zamestnancovi v tomto roku vyplatí kompletných štrnásť mesačných platov. V podstate v plnej výške. A to pre väčšinu zamestnávateľov, ktorí sa túto dobrú ale zároveň zlú správu dozvedajú teraz je jednoducho nesplniteľná požiadavka. Nehovoriac už o tom, aby sme nezabudli, že podmienkou na oslobodenie pri trinástom plate je to, že zamestnanec musí byť v pracovnom pomere 2 roky najmenej u tohto zamestnávateľa a pri štrnástom plate musí byť v pracovnom pomere u zamestnávateľa najmenej 4 roky, čo už samo o sebe dosť významne redukuje počet zamestnancov, ktorí túto výhodu môžu využiť. Ja nechcem sa schváliť, len konštatujem. V apríli a začiatkom mája som urobil asi 25 seminárov, na ktorých bolo vyše 2500 mzdových účtovníčiek. Toto všetko som im vysvetľoval, ako to je v novele zákonníka práce a bol som zvedavý na ich reakciu. Ako na to budú reagovať. Môžem vám úprimne povedať, že reakcia tých 2500 účtovníčiek bola taká, že my to v tomto roku vyplácať zamestnancom nebudeme, pretože nie sme schopní za mesiac si veci zorganizovať tak, aby zamestnanec dostal v májovej výplate jeden priemerný zárobok naviac a ďalší potom pred Vianocami. Jednoducho drvivá väčšina zamestnávateľov toto urobiť v tomto roku nevie. Pokiaľ sa týka roka 2019 tak na to sa už zamestnávatelia vedia nachystať. Vedia zmeniť svoj systém odmeňovania, dať väčšiu sumu peňazí v podobe trinástych, štrnástych platov na úkor zvyšovania miezd zamestnancov bežnej mesačnej mzdy, resp. mesačných alebo iných odmien. To si pripraviť ako tak vedia, aj keď to bude jednoduché. Ale chcieť od nich, aby teraz v priebehu jedného mesiaca len tak kdesi zohnali jeden celý mesačný plat pre zamestnanca naviac, to je jednoducho nereálne, pre väčšinu zamestnávateľov. Netvrdím že pre každého, ale pre drvivú väčšinu zamestnávateľov a opakujem ešte raz, mám to potvrdené od 2500 firiem, že to takto bude, že to bude problém, skrátka nevyužije sa to. Kolegovia za SNS, ak chcete mať dobrý pocit, že tento váš návrh padol na úrodnú pôdu a že firmy a zamestnanci z toho skutočne budú mať nejaký úžitok, treba sa zamyslieť nad tým, či je to takto dobré, či je to to, čo ste chceli. či nevyjdete vlastne v hanbe...
===== ... kolegovia za SNS, ak chcete mať dobrý pocit, že tento váš návrh padol na úrodnú pôdu a že firmy a zamestnanci z toho skutočne budú mať nejaký úžitok, treba sa zamyslieť nad tým, či je to takto dobré. Či je to to, čo ste chceli, či nevyjdete vlastne v hanbe z celého tohto projektu 13 - 14 platov. Ja viem, že rokovať s ministrom financií Kažimírom nie je jednoduché, ale keď sa chce všeličo sa dá. Podstata toho nášho návrhu spočíva v tom, aby sa podmienka...

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Galko, prosím vás netelefonovať v miestnosti. Pán poslanec Galko. Ďakujeme, že opustíte sálu.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
.. aby sa tá tvrdá podmienka, že 13. Podstata nášho návrhu je veľmi jednoduchá a ľahko pochopiteľná.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Chceme sa ospravedlniť pánovi Galkovi, ktorého pán poslanec Mihál vyrušoval počas telefonovania. Nech sa páči pán poslanec.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Áno aj sa ospravedlňujem osobne. Takže ak dovolíte, ak už teda nikto nepotrebuje telefonovať, ani sa rozprávať dokončím dvoma vetami. Vysvetlenie jednoduchej podstaty tohto nášho návrhu. Je to veľmi jednoduché. Navrhujeme, aby sa tá ťažko splniteľná podmienka tohtoročná podmienka, aby bol 13 - 14 plat vyplatený najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku, aby sa znížila a aby tá podmienka znela, aby to bolo najmenej len 20 % priemerného mesačného zárobku. To firmy dokážu urobiť. Samozrejme neznamená to, že všetci to musia vyplatiť len vo výške 20 % priemerného mesačného zárobku. Kto má k dispozícii vyšší rozpočet, vyššie zdroje, tak kľudne to môže byť aj viac, ale ide o to, aby tie oslobodenia už pri nižšej sume 13 resp. 14 platu. Ďalej navrhujeme, keďže všetko je to veľmi na rýchlo, bolo to schválené skutočne na poslednú chvíľu. Navrhujeme, aby v tomto roku oslobodenie pri 14 plate nebolo podmienené vyplatením 13 platu. Čiže pokiaľ firma si nezorganizuje výplatu pred dovolenkového 13 platu nevyplatí ho v májových výplatách zamestnancom tak, aby to zbytočne nepadlo celé úžitkom navrhujeme, aby v prípade, že v tomto roku vyplatí aspoň 14 plat v novembrových výplatách, aby to oslobodenie pri 14 plate fungovalo. Na budúci rok v roku 2019 nech to beží tak, ako to bolo pôvodne schválené, ale tento prvý nábehový rok, nech sú tie podmienka ľahšie. Môžem vás ubezpečiť, že máme to dobre premyslené. Tá z pohľadu ministra financií Kažimíra tá akási diera na odvodoch a daní nebude až taká zásadná, aby ho to malo veľmi vyrušovať a pokiaľ ste chceli získať politické body za zavedenie pred dovolenkových a pred vianočných platov, tak my vám ich takto pomôžeme získať. Ďakujem za pozornosť a za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25. 5. 2018 10:44 - 10:45 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci za možnosť úvodného slova. Tento návrh predkladáme spolu s Miroslavom Beblavým. Je to vlastne novelizácia, drobná novelizácia zákona o dani z príjmov a zároveň zákona o zdravotnom poistení a cieľom tohto návrhu je zjednodušiť a sprístupniť tzv. trinásty a štrnásty plat alebo pred dovolenkový, predvianočný plat širšiemu okruhu zamestnancov ako to je dnes podľa platného zákona. Bližšie sa k tomu vyjadrím v rozprave, do ktorej sa pán predsedajúci potom hlásim ako prvý ako predkladateľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25. 5. 2018 10:40 - 10:41 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Jurzycovi za konštruktívnu poznámku. K tej dôvodovej správe, v dôvodovej správe je to napísané chybne. To treba priznať. Nulová daň, teda takto jednoducho povedané, tak ako som to povedal v rozprave, daňou bude právnická osoba zaťažená až na tú časť zisku, ktorá bude rozdelená medzi majiteľov, akcionárov, spoločníkov. Čiže pokiaľ to zostane vo firme a nebude sa to vyplácať vo forme dividend, tak táto časť nebude zaťažená daňou. Bude tam nulová daň. Je jedno, čo s tým tá firma urobí. Ale tu treba ešte doplniť. Celý časť som nevedel trafiť do tej myšlienky, keď som stál za pultom. Teraz to využijem vo faktickej poznámke, lebo teraz ma to naštartovalo. Je tam ešte jedno opatrenie, o ktorom treba povedať, aby sa to nedalo zneužívať. Nechám si tie peniaze vo firme a dám si ich potom ako spoločník vo forme pôžičky. To je mimochodom už dnes populárna forma, nech už je to ako chce. My zároveň navrhujeme, aby tie pôžičky spoločníkom, pokiaľ nebudú vrátené v krátkom čase boli zaťažené daňou, pretože ten pôžičkový systém je de facto obchádzanie výplaty dividend, čiže hovoríme A o zdanení len rozdeleného zisku, ale hovoríme aj B, to čo by si tí spoločníci de facto vyplatili formou pôžičiek zaťažené daňou na rozdiel od dnešného stavu bude.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25. 5. 2018 10:30 - 10:38 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcem pár poznámkami podporiť tento návrh Miroslava Beblavého na zavedenie nulovej, takzvanej estónskej dane. Ešte raz v úvode treba povedať jednoducho podstatu. Daň budú firmy, teda právnické osoby zo zisku platiť až vtedy, keď ho rozdelia vo forme podielov na zisku alebo dividend medzi tých, ktorí vlastnia majetkové podiely, či sú to akcionári spoločníci, či sú to fyzické alebo právnické osoby, či sú to slovenské subjekty alebo zahraničné subjekty. Miro Beblavý povedal, že táto daň bola zavedená ešte v roku niekedy 2004, ak sa nemýlim, v Estónsku. Pre vašu informáciu od 1. 1. 2018 bola zavedená už aj v Lotyšsku. Čiže v Európe máme dva štáty, ktoré túto prax dnes uplatňujú. Pre vašu ďalšiu informáciu, daň, teda takto. Nie daň, zisk právnických osôb za rok 2016, to je posledný známy údaj, bol desať miliárd eur. No a pri daňovom zaťažení 21 % mechanicky vypočítané tá daň tým pádom by činila niečo cez dve miliardy eur, tá ktorá sa dnes platí. Čiže bavíme sa o takomto objeme v tom základnom čísle. A pre vašu ďalšiu informáciu dividendy, ktoré boli za rok 2016 vyplatené, malo by to byť štyri a pol miliardy vyplatených na dividendách za rok 2016, pardon v roku 2016, čiže nie celkom to časovo korešponduje, ale dá sa s týmto údajom pracovať a z tých štyri a pol miliardy vyplatených dividend dva a pol miliardy šlo do zahraničia. Čiže viac ako polovica. Tento návrh pri jeho prijatí by vlastne znamenal, že firmy by sa začali správať inak. Pri vedomí, že nerozdelený zisk by nebol zaťažený žiadnou daňou, samozrejme sa dá logicky očakávať, že by ten zisk zostával vo firmách, zostával by vo firmách. To znamená, firmy by nenechali ležať peniaze len tak na účte, to je jasné, prečo by to niekto takto robil? Kto podniká vie, že peniaze treba otáčať. Čiže firmy by tieto peniaze v prvom rade investovali do ďalšieho svojho rozvoja, rozširovania výroby, svojich služieb, získavania ďalších zamestnancov alebo lepšie platených zamestnancov. Jednoducho povedané znamenalo by to investíciu do budúcnosti. Miro Beblavý to zdôrazňoval, ja to zdôrazňujem znova. Čiže tie dane, o tie dane by Slovenská republika neprišla. Len by došlo k časovému posunu. Dnes je vhodný moment v čase konjunktúry počítať s takýmto krátkodobým výpadkom, ktorý by samozrejme nastal. Ale na druhej strane tie zisky by zostali na Slovensku. Počuli ste. Väčšina tých ziskov sa dnes vyváža do iných štátov. My vlastne z toho nič nemáme, my Slováci, respektíve ľudia žijúci na Slovensku. Pri takomto návrhu by ten zisk vo väčšej miere, vo výraznej miere zostával na Slovensku a padol by na úžitok všetkým, nielen tým podnikateľom. Pretože to rozširovanie výroby by znamenalo rozširovanie pracovných miest. Pri dnešnej situácii kedy je zamestnancov nedostatok by to logicky prinášalo zvyšovanie platov, ešte vyššiu bitku o zamestnancov v podobe vyšších platov, vyšších príjmov. No a to z pohľadu štátu napríklad znamená vyšší výber dane z príjmov fyzických osôb. Ja tým nehovorím, že zvýšenie sadzby dane. Jednoducho vyššie príjmy rovná sa vyššie daňové daňové príjmy pre štát, vyššie odvodové príjmy pre štát, vyšší výber na DPH. Čiže, keď počítame s nejakými dopadmi, tak my to síce nevieme vyčísliť, ale veľmi jasne vieme predpokladať, že výpadok jednej dane bude nahradený vyššími príjmami z daní ďalších, z odvodov. Nehovoriac už o tom, že tá investícia do firiem by sa samozrejme prejavila všeobecne na vyššej kvalite života na Slovensku. Preto treba podporiť tento návrh. My sa nesnažíme pretekať v populizme, ktorý sa občas objavujem v programoch alebo v rétorike politických strán, znížme daň takto, znížme daň takto, 15 %, 16 % a podobne pokiaľ ide o právnické osoby. Rozmýšľajme šikovne. Rozmýšľajme tak, aby sme poskytli výhody tým, ktorí to vedia vrátiť. Už tu padla reč o dotáciách, ktoré sa záhadným spôsobom rozdeľujú, strácajú a je z nich veľmi málo úžitku. Z daňových výhod firmy, ktoré možno o rok, o dva zo Slovenska odídu a mali tu desaťročné daňové prázdniny. Toto nie sú daňové prázdniny v tom zmysle, že odpustíme ti dane. Toto je nulová daň na nerozdelený zisk. Ten zisk podnikateľ musí ďalej investovať na Slovensku. To je priama úmernosť. To znamená, to sa nestratí niekde neznámo kde v peňaženkách nejakých tajomných ľudí. Z tých "nezdanených" peňazí budeme vidieť ako rastú firmy, ako sa produkuje na Slovensku viac, ako sa skvalitňujú služby, ako sa zvyšuje kvalita života. A opakujem ešte raz. V krátkom čase sa to štátu vráti na vyššom výbere ďalších daní a potom na postupnom vyberaní daní aj od právnických osôb, ktoré budú vyššie ako doteraz, pretože tie firmy budú mohutnejšie, budú ziskovejšie, budú konkurencieschopnejšie. Ak nám záleží na tom, aby sa tu niečo vybudovalo, aby sa Slovensko stalo aj investorsky zaujímavou krajinou, tak podporme tento návrh. Je tu predsa aj súťaž štátov o získanie investícií. Toto by veľmi, veľmi pomohlo logicky, prirodzene. Nie je to nič umelé. Je to úplne logický návrh ako podporiť investície na Slovensku, ako podporiť investorov. Zamyslite sa, poprosím, neberte to na ľahkú váhu. My to myslíme vážne a vopred ďakujem za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 2. 2018 18:42 - 18:44 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak ak to stihnem, skúsim vo faktickej. Takže štát platí zo základu 547 eur., 60 % priemernej mzdy, čiže tým, že štát platiť nebude, lebo niekto si tam privyrobí 50 eur, tak o to vlastne tá matka prichádza, hej, o takýto prepočítaný nárok na budúci dôchodok. Pri tých tejto sume 60 %, tak to je stále vlastne na hranici toho minimálneho dôchodku, to je fakt. To znamená, že keď si má platiť odvody z vlastného príjmu, tak ten minimálny dôchodok dnes získa, keď bude mať mesačný príjem okolo 240-250 eur. Čiže vlastne to potom vyjde nastejno. Pokiaľ zarobí menej, tak ten minimálny dôchodok jednoducho nezíska a to sa jej veľmi negatívne prejaví na budúcom dôchodku, keď zarobí aspoň tých 240-250, tak potom vlastne vzhľadom na ten minimálny dôchodok, dá sa zjednodušene povedať, že bude mať už to isté, čo za ňu platí štát.
No a pokiaľ ide o tú druhú pripomienku, áno, to je veľmi správna a veľmi logická pripomienka, pretože ak niekto zarobí tisíc eur mesačne, lebo ja som ho uvádzal ako možno extrémne prípady typu 50 eur mesačne na nejakú dohodu, vedenie krúžku v škole, tam je to jasná diskriminácia pre tieto osoby, ale pokiaľ by niekto zarábal tisíc eur mesačne, tak tam asi štát už nemusí pomáhať, čiže ak by sme mali tento návrh vylaďovať, tak presne v tomto duchu by sme sa uberali, s tým by som súhlasil, takto by sa mala uberať ďalšia diskusia.
Len pripomeniem ešte jednu vec, čo som snáď zabudol tu, na budúci rok budeme mať systém ročného zúčtovania. Čiže na veľa vecí sa potom budeme musieť pozerať iným pohľadom, čiže tu to teraz predostieram v tej dnešnej zjednodušenej podobe, pri dnešnom systéme platenia poistného. Samozrejme, keby sme sa mali baviť komplexne z pohľadu vízie budúceho roka, tak aj ja by som formuloval tie myšlienky technicky trošku inak, pretože už by som do toho zapracoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14. 2. 2018 18:23 - 18:40 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Čiže podstatou tohto návrhu sú tri body, fakticky tri body.
1. Zrovnoprávnenie pracovných asistentov ťažko zdravotnej postihnutých osôb s osobnými asistentmi ťažko zdravotne postihnutých osôb pri platení poistného na sociálne poistenie.
2. Spravodlivejšie riešenie prípadov, kedy platí alebo neplatí štát dôchodkové poistenie za poistencov štátu, napríklad za ženy na rodičovských dovolenkách.
3. Chcem, chceme navrhnúť, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za ďalšie osoby, za ktoré dnes dôchodkové poistenie neplatí, a to konkrétne za osoby, ktoré sú na péenke, sú práceneschopné, a teda nemajú v tom čase príjem, uteká im teda dôchodok, a za osoby, ktoré sú na OČR, starajú sa o deti počas ošetrovania člena rodiny.
Takže poďme zaradom. Prvý bod, prvá vec. Pracovní asistenti. Zdravotne postihnuté osoby podľa zákona o kompenzáciách pre ŤZP osoby v súčinnosti aj so zákonom o službách v zamestnanosti, zdravotne ťažko postihnuté osoby mnohí z nich, ako viete, majú osobných asistentov, to znamená, ľudí, ktorí sa o nich starajú. Obriadia, pomôžu pri domácich prácach, nakúpia, vezmú vozičkára von na vzduch, na prechádzku, čiže starajú sa vlastne o nich, ich, počas dňa v podstate v ich voľnom čase.
Ale ako viete, mnohí ZŤP občania chcú pracovať a myslím si, že to by sme mali podporovať, a aj sa to ako štát snažíme robiť. Čiže napríklad v zákone o službách zamestnanosti nájdeme rôzne príspevky, rôznu formu pomoci pre osoby, ktoré sú ŤZP a chcú pracovať, chránené dielne, chránené pracoviská a tak ďalej. ZŤP osoby častokrát pri tej svojej práci potrebujú pracovných asistentov. Čiže ZŤP osoba má osobného asistenta, ktorý jej pomáha vo voľnom čase, a má pracovného asistenta, ktorý tejto ZŤP osobe pomáha pri práci, pokiaľ ten invalidný občan je zamestnaný. A pokiaľ ten invalidný občan podniká, ako napríklad ako živnostník, tak ten pracovný asistent je vlastne tiež SZČO a pomáha mu pri tom podnikaní. Je to skrátka pre tých, ktorí v tejto oblasti niečo robíte, úplne bežná vec, funguje to dlhé roky.
No a v čom ja tá pointa, v čom je to zle? Zle je to v tom, že na jednej strane osobní asistenti neplatia zo svojho príjmu poistné, platia len daň z príjmu, zdravotné poistenie, sociálne poistenie neplatia, zdravotné poistenie za nich platí štát, sociálne poistenie, tam za nich dôchodkové poistenie platí štát, čiže za osobných asistentov, ktorí pomáhajú invalidným občanom vo voľnom čase štát platí, tu mi ide konkrétne o dôchodkové poistenie, ale za pracovných asistentov, ktorí pomáhajú ZŤP občanovi pri podnikaní, tak tam to už takto nie je. Pracovný asistent si musí platiť odvody sám, a nieže by mu štát nejakým spôsobom pomohol, práve naopak, on žiadnu takúto pomoc nedostane, ale, naopak, vlastne musí platiť odvody sám za seba ako každý iný živnostník. Čiže toto postavenie pracovných asistentov je skrátka nerovnoprávne a ja si trúfam povedať, že nespravodlivé.
Čiže tento návrh hovorí o tom, aby pracovní asistenti osôb, ktoré sú ťažko zdravotné postihnuté, aby neboli charakterizovaní ako SZČO, aby si tým pádom nemuseli sami platiť poistné ako SZČO, rovnako ako si ho neplatia osobní asistenti, a zároveň aby za pracovných asistentov dôchodkové poistenie platil štát. Čiže rovnako, ako je to v prípade osobných asistentov. Čiže technicky to znamená, že odo § 15, kde sú definovaní poistenci štátu, by pribudli aj pracovní asistenti. Ešte raz opakujem, nejde o nič iné, aby sme to pomerne výhodné postavenie, ktoré majú osobní asistenti ťažko zdravotne postihnutých osôb priznali aj pracovným asistentom, pretože takto vlastne nepriamo podporíme samotných invalidných občanov pri ich snahe o začlenenie sa do pracovného života formou podnikania.
Druhý bod, poistenci štátu. Príklad. Žena zamestnankyňa je na rodičovskej dovolenke, čiže stará sa doma o dieťa, stará sa o dieťa vo veku do šesť rokov, sama ako zamestnankyňa má po technickej stránke prerušené povinné dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni, čiže ako zamestnanec v tom čase poistená nie je a patrí do skupiny poistencov, za ktorých dôchodkové poistenie platí štát. Čiže, čiže skrátka a jasne povedané, žena na rodičovskej dovolenke, ktorá je doma, stará sa o dieťa, platí za ňu dôchodkové poistenie štát.
Technicky je to tak, že vymeriavací základ je v tomto prípade 60 % priemernej mzdy, čiže v tomto roku štát platí dôchodkové poistenie zo sumy 547 eur, čiže takú sumu, ako keby hypoteticky tá matka bola zamestnaná a mala príjem 547 eur. Takto za ňu vlastne platí dôchodkové poistenie štát, čiže tá doba sa jej započíta do dôchodku a ten príslušná, tá príslušná suma, ktorou platí štát, sa jej zohľadní pri výpočte dôchodku, ak je v II. pilieri, tak štát za ňu adekvátnu časť platí do II. piliera z toho základu 547 eur. To je východisková situácia.
A teraz si predstavte, že táto matka na rodičovskej dovolenke, má povedzme dvojročné dieťa, čiže vie si už niečo aj pri tom dieťati privyrobiť, chce si aj niečo zarobiť okrem toho, že dostáva rodičovský príspevok, nájde si nejakú prácu napríklad na dohodu o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne a zarobí na túto dohodu dajme tomu 150 alebo 200 eur hrubého mesačne. Čo sa v takomto momente stane? V takomto momente ona z tej dohody je dôchodkovo poistená ako zamestnanec a zákon je postavený dnes tak, že tým pádom za ňu štát prestáva platiť dôchodkové poistenie. Ona si teda sama vlastne platí spolu s tým zamestnávateľom povedzme z 200-eurového príjmu na dôchodkové poistenie, čiže ten jej budúci nárok na dôchodok bude vypočítaný z toho príjmu 200 eur mesačne, tá pointa je v tom, že keby na tú dohodu nepracovala, keby sa skrátka starala o dieťa a nemontovala sa do nejakej dohody, tak by za ňu štát platil dôchodkové poistenie z 547 eur. Čiže vlastne ten jej budúci dôchodok by bol vyšší. Tým, že zoberie prácu na dohodu za nejaký skromný zárobok, štát od nej dáva zrazu ruky preč, veď si zarába, ona si platí dôchodkové poistenie sama, keď zarobí 200 eur, tak z 200 eur, keď je to 150 eur, tak 150 eur a sú aj prípady, kedy povedzme robí nejakú vychovávateľku na, alebo nejaký, robí nejaký krúžok na škole pár hodín týždenne, zarobí si skutočne 50-60 eur mesačne, čiže to dôchodkové poistenie jej beží z tých 50-60 eur mesačne. Ona to necíti na svojej peňaženke, pretože to nevidíte pred očami, hej. Pred očami vidíte to, že si zarobí 50 eur, čo jej dá tá škola za ten krúžok, ktorý vedie popri tej rodičovskej dovolenke, tak vidí pozitívne, že si pár eur privyrobí, ide trochu medzi ľudí, vychováva deti, nielen svoje, ale aj tie v tej družine, ale ona vlastne ani si neuvedomuje, že tým pádom za takúto dobu mohla mať dôchodok vyšší, keby vôbec nepracovala, keby ten krúžok neviedla. Má to, prosím vás, nejakú logiku?
Čiže my vlastne takýmto spôsobom, takýmto nastavením trestáme tie ženy, ktoré sa rozhodnú popri rodičovskej dovolenke privyrobiť si pár eur. Štát ušetrí, pretože za ne nemusí platiť poistné ani do Sociálnej poisťovne, ani príspevky na II. pilier, Možno by to niekto vysoko ocenil, že perfektné, lebo štát ušetril, ale má to logiku? Máme dve ženy, jedna je na rodičovskej dovolenke, nijako nepracuje, štát za ňu platí poistné z 547-eurového základu, máme druhú matku, ktorá vedie nejaký krúžok v škole na dohodu, zarobí si 50 mesačne, z toho si platí dôchodkové poistenie z 50 eur, čiže ten dôchodok bude absolútne symbolický, to nevychádza ani na minimálny dôchodok samozrejme a štát za ňu platiť nebude nič.
Keď to dám do protikladu, ako funguje rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok, ktorá vypláca štát rodičom, ktorí majú dieťa vo veku do troch rokov, rodičovský príspevok sa vypláca našťastie bez rozdielu, či ten rodič pracuje, alebo nepracuje. Čiže či tá matka je výlučne doma, alebo vedie nejaký krúžok na dohodu, alebo sa skôr vráti do zamestnania, rodičovský príspevok, dnes 213 eur, dostáva, pokiaľ dieťa nemá tri roky bez ohľadu na to, či má, alebo nemá nejaký vlastný príjem. Ale dôchodkové poistenie štát platí za tu matku len v prípade, keď nemá žiadny vlastný príjem. Keď je skrátka výlučne doma pri dieťati. Je to podľa vás správne? No podľa mňa nie.
Ak si spomeniete, ak si niekto pamätá, ako to bolo s rodičovským príspevkom. Pani ministerka Tomanová niekedy v roku 2009 zmenila pravidlá pri rodičovskom príspevku tak, že vtedy to bolo, ak sa tá matka vrátila do zamestnania alebo začala pracovať na dohodu za 50 eur, tak rodičovský príspevok jej bol zastavený. Čiže vtedy to tie ženy cítili priamo na svojej peňaženke. Išla skôr do práce alebo si chcela privyrobiť na nejaký čiastočný úväzok, rodičovský príspevok jej štát prestal vyplácať. Nechcem sa chváliť, ale prišiel som do funkcie po pani ministerke Tomanovej a prvé, čo som urobil, bolo to, že som tento zákon o rodičovskom príspevku zmenil tak, a odvtedy to tak je, že rodičovský príspevok sa vypláca, pokiaľ má dieťa vo veku do troch rokov bez ohľadu na to, či sa vráti skôr do práce, či si vezme nejakú prácu na kratší úväzok, na dohodu, skrátka má dieťa vo veku do troch rokov, tak má nárok na rodičovský príspevok. Takže tam to takto funguje. Ale, bohužiaľ, to dôchodkové poistenie, ako ste počuli, štát platí len vtedy, keď žiadny svoj príjem nemá. Ak má svoj príjem čo len euro, tak stráca nárok na to, aby za ňu platil dôchodkové poistenie štát. To je jednoducho nespravodlivé.
To je jednoducho nespravodlivé, a preto ten návrh, o ktorom sa bavíme, obsahuje niekoľko bodov, niekoľko paragrafových zmien, ktorých podstatou je to, pokiaľ skrátka raz sa stará o dieťa vo veku do šesť rokov, tak štát za ňu bude platiť dôchodkové poistenie.
Nejde len o ženy na rodičovských dovolenkách. Pripomeniem, že tu ide aj o tých osobných asistentov, o tých, čo poberajú opatrovateľský príspevok. Čiže tam platí rovnaký princíp. Ide o osoby, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa vo veku až do 18 rokov. Tam to platí dnes rovnako. Pokiaľ tieto osoby majú čo i len skromný nejaký príjem z vlastnej nejakej činnosti, tak štát od nich dáva ruky preč a dôchodkové poistenie za nich prestáva platiť. Čiže tento návrh hovorí, za všetky tieto osoby, ktoré sú poistencami štátu, pokiaľ sú v tej sociálnej situácii typu starám sa o dieťa, poberám peňažný príspevok na opatrovanie, som osobný asistent, tak má za mňa štát platiť dôchodkové poistenie, či mám nejaké euro vlastného príjmu, alebo nemám. To je podstata a poprosím o podporu tejto myšlienky.
Posledná vec, ktorú sa snažím zmeniť, ktorú sa snažíme zmeniť v tomto návrhu, je to, aby štát platil dôchodkové poistenie za osoby, ktoré sú práceneschopné, ktoré sú na OČR-ke pri malých deťoch. Predstavte si človeka, ktorý zarába povedzme tisíc eur mesačne, pracuje takto celý rok, naozaj pracuje, ten rok sa mu teda započíta do nároku na dôchodok, keď má teda tisíc eur mesačne, tak, zjednodušene povedané, vychádza mu nárok na dôchodok vo výške 500 eur mesačne. Veľmi zjednodušujem, ale takto to principiálne je.
No a teraz si predstavte, že tento človek bude pol roka chorý, bude mať nejaký úraz, nejakú ťažšiu chorobu, bude pol roka chorý, na pol roka mu vypadne príjem. Čo sa bude diať? Je nemocensky poistený, čiže na prvý pohľad v pohode, pretože má dávku, má nemocenskú, čiže nebude mať síce príjem v zamestnaní, ale má z čoho žiť, pretože Sociálna poisťovňa mu vyplatí nemocenské. To je pravda. Ale horšia vec je tá, že tým pádom jeho príjem za ten rok nebude 12-tisíc eur, ale len 6-tisíc a to sa mu premietne do budúceho dôchodku. Ten teda nebude tých 500 eur mesačne, ale keď mu takto vypadne pol roka príjmu, lebo je PN, tak ja to teraz veľmi zjednoduším, tak bude už len 490 eur. Keď je niekto tak, že má vážnejšie zdravotné problémy, ktoré sa mu opakovane vracajú, alebo matka je často doma na OČR-kach, tak to sa skrátka odrazí na budúcom dôchodku negatívne v tom, že ten dôchodok bude jednoducho nižší. A ja si teda myslím, že pokiaľ je niekto poistený a pokiaľ čerpá nemocenskú alebo čerpá ošetrovné, tak ďalšia forma pomoci by mala byť to, aby za tohto občana štát, alebo keď chcete, Sociálna poisťovňa platili v tom čase dôchodkové poistenie, aby sa mu tá práceneschopnosť nepremietla do nižšieho budúceho dôchodku. Ten človek je poistený, čiže pokiaľ môže pracovať, pracuje, platí odvody a práceneschopnosť, to je objektívny stav, hej, nikto na tej PN-ke nie je z vlastného nejakého, z vlastnej vôle a podobne, to je skrátka udalosť, ktorá je krytá nemocenským poistením, ale ten súčasný systém je taký, že ten dotyčný stratí na budúcom dôchodku.
Čiže ešte raz, návrh hovorí o tom, aby štát platil dôchodkové poistenie aj za osoby, ktoré sú poistené, ale sú práceneschopné alebo sú na OČR-ke, čiže starajú sa o choré dieťa.
To je všetko, ďakujem veľmi pekne za vypočutie a za podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 2. 2018 18:21 - 18:22 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa v prvom rade všetkým, ktorých to zaujíma ospravedlňujem, že tento návrh sa posúval zo schôdze na schôdzu. Ja som trošku možno neporiadny, hlavne na prelome rokov zo známych dôvodov, tak konečne prišiel ten čas, kedy sa podarilo tento návrh predniesť.
Je to teda ďalšia novela zákona o sociálnom poistení, ktorá v podstate nemá žiadny priamy súvis s tým, čo ste počuli pred chvíľou, zákon o sociálnom poistení, to je veľké more podnetov, čo by sa tam dalo zlepšovať.
Ďakujem za spoluprácu mojim kolegyniam, Lucii Ďuriš Nicholsonovej a Simone Petrík, no a dovolím si aj v ich poverení teda uviesť tento návrh a v rozprave bližšie vysvetlím, o čo ide.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 2. 2018 18:02 - 18:20 hod.

Jozef Mihál
vymazať rámček!
Skryt prepis