Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.10.2018 o 11:52 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2018 11:52 - 11:54 hod.

Jozef Mihál
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 11:30 - 11:49 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, existuje takáto knižka, v ktorej je všeličo napísané a napríklad aj to, či sa oplatí dobrovoľné nemocenské poistenie za toho súčasného právneho stavu. A nechcem vás zaťažovať detailami, ale poviem, že oplatí. Zaplatíte niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľnom poistení, v prípade matky, budúcej matky a dostanete 11 000 eur na materskej. Čiže ten celkový profit je cca približne 7 000 eur. Takže pokiaľ študentka má nejaký kapitálik a je schopná si zaplatiť tých niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľné nemocenské poistenie v tom balíku, ktorý dnes existuje s dobrovoľným dôchodkovým poistením, ktoré sa povinne musí platiť v tzv. balíku, tak za tú svoju investíciu vo výške niečo vyše 4 000 eur dostane materskú v celkovej výške za tých osem mesiacom 11 000 eur, čiže má plus 7 000, no podľa mňa sa to oplatí. Len háčik je v tom, že musí si niekde zohnať povedzme od rodičov, od otca dieťaťa 4 000, aby si to dobrovoľné poistenie platila. Takže len toľko na doplnenie komentára k súčasnému stavu.
A ja sa trošku vrátim do minulosti, keď bolo samostatné dobrovoľné poistenie a dokonca sa dalo platiť aj v súbehu s povinným poistením, to sa samozrejme študentiek netýkalo ale aj iných budúcich mamičiek, ktoré pracovali, tak túto možnosť mohli využiť. No a prišiel, teda bolo to v rokoch po roku 2004, to boli zlaté časy pre ženy, ktoré si chceli zvýšiť materskú, pretože vtedy ten zákon bol v úplne šialenom stave, bol ementál, je slabé slovo, ten bol tak deravý, za čo patrí v úvodzovkách vďaka tým, ktorí ho prijali, ale aj ministerke Tomanovej, ktorá za celé štyri roky s tým nebola schopná nič urobiť, keď prax ukázala, že sa to dá fakt zneužívať. Vtedy sa dala získať, ja to nazvem, že 60-násobná materská. Keď niekto špekulatívne mal 60 nemocenských poistení, na nejaké mikro dohody, tak mohol veľmi lacným spôsobom získať obrovské peniaze na materskej, obrovské. No a existovala teda možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré bolo samostatné, tak ako to vlastne teraz navrhujete. To znamená veľmi lacné, pretože tam je tá sadzba len tie, tu je reč o dvoch percentách, ale kvôli materskej, ale v zásade tam bola sadzba 4,4 %, ale aj to je máličko oproti tomu, že sa z toho dala pol roka čerpať vysoká, relatívne vysokánska materská. Čiže ten systém bol pre toho, kto ho poznal a kto sa nebál ho využiť, ak nepoviem rovno slovo zneužiť, bol úžasne výhodný a začalo to, začalo to byť tak, že nekontrolovateľné, by sa dalo povedať. Začalo sa to celé sypať z hľadiska rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak prišiel minister, ktorý tým veciam rozumel, člen Radičovej vlády, ktorý v tom urobil sek a odvtedy je dobrovoľné nemocenské poistenie v tzv. balíku. No a potom prišiel minister súčasný, ktorý to ešte pritvrdil tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie nie je možné v súbehu s povinným, čiže ďalšie obmedzenie.
No, tak to máme teda súčasný stav, ktorý teda umožňuje získať materskú z dobrovoľného nemocenského poistenia, ja som v úvode povedal, že podľa môjho názoru výhodne, len to vyžaduje mať 4 000 eur na začiatku a hlavne vyžaduje si to aj aktívne rozmýšľanie. Každá študentka keď akosi nechápe, čo je to plánované rodičovstvo do slova a do písmena, tak jednoducho nebude mať nič. Takže vy ste priniesli tento návrh. Ja keď som si ho prečítal prvýkrát, tak poviem úprimne som sa zhrozil, že pre boha, čo to chcete urobiť za obrovskú dieru v sociálnom poistení. Pretože ja teraz poviem čísla. Dobre? Prepáčte, možno to niekoho unavuje, ale treba to povedať.
===== nebude mať nič.
Takže vy ste priniesli tento návrh. Ja keď som si ho prečítal prvýkrát, tak poviem úprimne, som sa zhrozil, že preboha, čo to chcete urobiť za obrovskú dieru v sociálnom poistení, pretože ja teraz poviem čísla, dobre? Prepáčte, možno to niekoho unavuje, ale treba to povedať. Pri tomto návrhu, keď si študentka veľmi šikovne a rozumne zvolí podľa vášho návrhu dobrovoľné nemocenské poistenie, najprv tri mesiace z minimálneho základu, povedzme z 500 eur, zaplatí tri mesiace po desať eur na poistnom, to je dokopy 30 eur za tri mesiace, odhlási sa, ďalší deň sa znova prihlási, už keď je tehotná, treba to robiť do siedmeho týždňa tehotenstva, čo je stíhateľné, keď sa trošku, ako sa hovorí, sleduje a je u lekár a tak, takže potom keď sa v siedmom týždni prihlásiť znova, ale už si zvolí maximálny reálny základ, čiže povedzme zaokrúhlene dvetisíc eur a platila by si 40 eur mesačne, toto bude robiť šesť mesiacov, 6 x 40 je 240 eur, tam sme mali tých 30, to je 270 eur, čiže za-in-ves-tu-je do dobrovoľného poistenia 270 eur a získa na materskej maximálnu materskú, čo je za celých osem mesiacov vyše 11-tisíc eur. Hej? Čiže ešte raz za investíciu 270 eur získa 11-tisíc eur.
No keď som si to spočítal, tak mi zbytok vlasov dupkom stál a hneď som aj napísal niekde pod blog pána Surovčíka, myslím, svoju, tak akože na moje pomery relatívne umiernenú reakciu, že toto cezo mňa nemôže prejsť, keď sa o tom bude rokovať. Potom som si prečítal blog pani Navrátilovej, ktorá je za tým všetkým a zmenil som názor. Zmenil som názor aj pod vplyvom toho, že aj my SPOLU - občianska demokracia samozrejme uvažujeme, čo ďalej s materskou, čo ďalej so systémom v sociálnom poistení, čo ďalej s pôrodnosťou s tým vývojom taký, aký je.
Ten vývoj je taký, že za posledné roky nám počet narodených detí stúpa. Ak sa nemýlim, dnes je to, v tomto roku okolo, alebo vlani okolo 58-tisíc. Predtým to bolo tie dva, tri, štyri roky dozadu, sa to hýbalo niekde na úrovni 55, potom 56, predtým to bolo dokonca iba 50-tisíc, v čase krízy. Čiže ten počet narodených detí nám pomaličky stúpa, dobre, ale nemali by sme s tým byť spokojní, pretože aj keď ten počet živo narodených detí v prepočte na rodinu alebo na jednu matku nám začína stúpať, my máme, my sme v ťažkom prúseri preto, lebo už tu sú generácie tých dnešných 10-, 15-ročných detí, kedy sa v tom jednom ročníku narodilo len 50-tisíc detí, a keďže tých detí je málo, tak aj ich detí bude málo. Pretože keď raz máte málo budúcich rodičov, málo budúcich rodín, tak aj keby tá matka rodila v prepočte 2,5 dieťaťa, alebo 2,5 dieťaťa alebo 3 deti na rodinu, tak už tým, že tých rodín máme, budeme mať málo oproti súčasným Husákovým deťom, tak hrozí tu ďalší demografický prepad.
Takže akékoľvek opatrenie, ktoré nám pomôže zvýšiť pôrodnosť, by sme mali vítať všetkými desiatimi. No a my teda SPOLU - občianska demokracia uvažujeme obdobne ako vy, čo by sa s tým dalo spraviť, a poviem tak veru, pravdupovediac, že tuto to nerátajme. Tuto pán Tomáš, ja ho spomínam, škoda, že tu nie je, teraz by som mu dal vyslovene za pravdu, nerozmýšľajme excelovsky. Nerozmýšľajme v excelovských tabuľkách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 11:30 - 11:49 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, existuje takáto knižka, v ktorej je všeličo napísané a napríklad aj to, či sa oplatí dobrovoľné nemocenské poistenie za toho súčasného právneho stavu. A nechcem vás zaťažovať detailami, ale poviem, že oplatí. Zaplatíte niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľnom poistení, v prípade matky, budúcej matky a dostanete 11 000 eur na materskej. Čiže ten celkový profit je cca približne 7 000 eur. Takže pokiaľ študentka má nejaký kapitálik a je schopná si zaplatiť tých niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľné nemocenské poistenie v tom balíku, ktorý dnes existuje s dobrovoľným dôchodkovým poistením, ktoré sa povinne musí platiť v tzv. balíku, tak za tú svoju investíciu vo výške niečo vyše 4 000 eur dostane materskú v celkovej výške za tých osem mesiacom 11 000 eur, čiže má plus 7 000, no podľa mňa sa to oplatí. Len háčik je v tom, že musí si niekde zohnať povedzme od rodičov, od otca dieťaťa 4 000, aby si to dobrovoľné poistenie platila. Takže len toľko na doplnenie komentára k súčasnému stavu.
A ja sa trošku vrátim do minulosti, keď bolo samostatné dobrovoľné poistenie a dokonca sa dalo platiť aj v súbehu s povinným poistením, to sa samozrejme študentiek netýkalo ale aj iných budúcich mamičiek, ktoré pracovali, tak túto možnosť mohli využiť. No a prišiel, teda bolo to v rokoch po roku 2004, to boli zlaté časy pre ženy, ktoré si chceli zvýšiť materskú, pretože vtedy ten zákon bol v úplne šialenom stave, bol ementál, je slabé slovo, ten bol tak deravý, za čo patrí v úvodzovkách vďaka tým, ktorí ho prijali, ale aj ministerke Tomanovej, ktorá za celé štyri roky s tým nebola schopná nič urobiť, keď prax ukázala, že sa to dá fakt zneužívať. Vtedy sa dala získať, ja to nazvem, že 60-násobná materská. Keď niekto špekulatívne mal 60 nemocenských poistení, na nejaké mikro dohody, tak mohol veľmi lacným spôsobom získať obrovské peniaze na materskej, obrovské. No a existovala teda možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré bolo samostatné, tak ako to vlastne teraz navrhujete. To znamená veľmi lacné, pretože tam je tá sadzba len tie, tu je reč o dvoch percentách, ale kvôli materskej, ale v zásade tam bola sadzba 4,4 %, ale aj to je máličko oproti tomu, že sa z toho dala pol roka čerpať vysoká, relatívne vysokánska materská. Čiže ten systém bol pre toho, kto ho poznal a kto sa nebál ho využiť, ak nepoviem rovno slovo zneužiť, bol úžasne výhodný a začalo to, začalo to byť tak, že nekontrolovateľné, by sa dalo povedať. Začalo sa to celé sypať z hľadiska rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak prišiel minister, ktorý tým veciam rozumel, člen Radičovej vlády, ktorý v tom urobil sek a odvtedy je dobrovoľné nemocenské poistenie v tzv. balíku. No a potom prišiel minister súčasný, ktorý to ešte pritvrdil tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie nie je možné v súbehu s povinným, čiže ďalšie obmedzenie.
No, tak to máme teda súčasný stav, ktorý teda umožňuje získať materskú z dobrovoľného nemocenského poistenia, ja som v úvode povedal, že podľa môjho názoru výhodne, len to vyžaduje mať 4 000 eur na začiatku a hlavne vyžaduje si to aj aktívne rozmýšľanie. Každá študentka keď akosi nechápe, čo je to plánované rodičovstvo do slova a do písmena, tak jednoducho nebude mať nič. Takže vy ste priniesli tento návrh. Ja keď som si ho prečítal prvýkrát, tak poviem úprimne som sa zhrozil, že pre boha, čo to chcete urobiť za obrovskú dieru v sociálnom poistení. Pretože ja teraz poviem čísla. Dobre? Prepáčte, možno to niekoho unavuje, ale treba to povedať.
===== nebude mať nič.
Takže vy ste priniesli tento návrh. Ja keď som si ho prečítal prvýkrát, tak poviem úprimne, som sa zhrozil, že preboha, čo to chcete urobiť za obrovskú dieru v sociálnom poistení, pretože ja teraz poviem čísla, dobre? Prepáčte, možno to niekoho unavuje, ale treba to povedať. Pri tomto návrhu, keď si študentka veľmi šikovne a rozumne zvolí podľa vášho návrhu dobrovoľné nemocenské poistenie, najprv tri mesiace z minimálneho základu, povedzme z 500 eur, zaplatí tri mesiace po desať eur na poistnom, to je dokopy 30 eur za tri mesiace, odhlási sa, ďalší deň sa znova prihlási, už keď je tehotná, treba to robiť do siedmeho týždňa tehotenstva, čo je stíhateľné, keď sa trošku, ako sa hovorí, sleduje a je u lekár a tak, takže potom keď sa v siedmom týždni prihlásiť znova, ale už si zvolí maximálny reálny základ, čiže povedzme zaokrúhlene dvetisíc eur a platila by si 40 eur mesačne, toto bude robiť šesť mesiacov, 6 x 40 je 240 eur, tam sme mali tých 30, to je 270 eur, čiže za-in-ves-tu-je do dobrovoľného poistenia 270 eur a získa na materskej maximálnu materskú, čo je za celých osem mesiacov vyše 11-tisíc eur. Hej? Čiže ešte raz za investíciu 270 eur získa 11-tisíc eur.
No keď som si to spočítal, tak mi zbytok vlasov dupkom stál a hneď som aj napísal niekde pod blog pána Surovčíka, myslím, svoju, tak akože na moje pomery relatívne umiernenú reakciu, že toto cezo mňa nemôže prejsť, keď sa o tom bude rokovať. Potom som si prečítal blog pani Navrátilovej, ktorá je za tým všetkým a zmenil som názor. Zmenil som názor aj pod vplyvom toho, že aj my SPOLU - občianska demokracia samozrejme uvažujeme, čo ďalej s materskou, čo ďalej so systémom v sociálnom poistení, čo ďalej s pôrodnosťou s tým vývojom taký, aký je.
Ten vývoj je taký, že za posledné roky nám počet narodených detí stúpa. Ak sa nemýlim, dnes je to, v tomto roku okolo, alebo vlani okolo 58-tisíc. Predtým to bolo tie dva, tri, štyri roky dozadu, sa to hýbalo niekde na úrovni 55, potom 56, predtým to bolo dokonca iba 50-tisíc, v čase krízy. Čiže ten počet narodených detí nám pomaličky stúpa, dobre, ale nemali by sme s tým byť spokojní, pretože aj keď ten počet živo narodených detí v prepočte na rodinu alebo na jednu matku nám začína stúpať, my máme, my sme v ťažkom prúseri preto, lebo už tu sú generácie tých dnešných 10-, 15-ročných detí, kedy sa v tom jednom ročníku narodilo len 50-tisíc detí, a keďže tých detí je málo, tak aj ich detí bude málo. Pretože keď raz máte málo budúcich rodičov, málo budúcich rodín, tak aj keby tá matka rodila v prepočte 2,5 dieťaťa, alebo 2,5 dieťaťa alebo 3 deti na rodinu, tak už tým, že tých rodín máme, budeme mať málo oproti súčasným Husákovým deťom, tak hrozí tu ďalší demografický prepad.
Takže akékoľvek opatrenie, ktoré nám pomôže zvýšiť pôrodnosť, by sme mali vítať všetkými desiatimi. No a my teda SPOLU - občianska demokracia uvažujeme obdobne ako vy, čo by sa s tým dalo spraviť, a poviem tak veru, pravdupovediac, že tuto to nerátajme. Tuto pán Tomáš, ja ho spomínam, škoda, že tu nie je, teraz by som mu dal vyslovene za pravdu, nerozmýšľajme excelovsky. Nerozmýšľajme v excelovských tabuľkách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:39 - 19:41 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak je ti zase ďakujem za poďakovanie, ale poviem tak na svoju adresu, že vzhľadom na čas 19,39 priznám sa, že už som značne z formy takto vo večerných hodinách, takto večer už robím niečo iné ako nejaká snaha o rozumnú diskusiu to už mi moc nefunguje, lebo teda mám ten zlý zdravotný stav, mimochodom, ako 53 ročný a zaslúžil by som si ísť na odpočinok, no ale, ale chcem povedať, že my by sme sa mali zamyslieť skutočne nad otvorením zákona o dlhovej brzde. My v SPOLU - Občianska demokracia sme o tom začali diskutovať snáď pol roka dozadu, toto sa nám ako prvé zjavilo ako nápad, keď sme počuli o tom návrhu na zastropovanie dôchodkového veku, že treba tu skrátka zaviesť mechanizmus, objektívny mechanizmus v podobe zákona, ktorý by skrátka zabránil populistom, populisitckým politikom chodiť sem so zákonmi, dokonca ústavnými, ktoré vytvoria skrytý dlh pre budúce generácie. S touto myšlienkou treba niečo urobiť a pretaviť ju do konkrétnych paragrafov a druhá vec teda je skutočne tá, že u nás my pracujeme pomaly ale isto na dosť komplexnom návrhu ako by ten odchod do dôchodku mal vyzerať. Čiže pre mňa toto všetko čo sa tu bavíme sú tiež impulzy, ktoré pozorne počúvam vrátane toho zastropovania dôchodkového veku, kolegovia, zase si nemyslite, že ja vás apriori odmietam, že neviem čo. Ono to niečo do seba má, len to treba urobiť inak. Len to treba urobiť inak, nie takto ako to robíte vy. Takže zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:35 - 19:37 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak v rámci tých dvoch minút budem reagovať prednostne na pána kolegu Marosza. No mne sa to pozdáva, aby sme ustúpili v tom definovaní nároku z toho požadovania dosiahnutia veku, lebo vek možno nie je príliš najobjektívnejší. Niekto je v 63 rokoch plný sily, niekto je skutočne opotrebovaný, zničený a niekto sa ho nedožije vôbec, ale počet rokov dôchodkového poistenia to znamená akú zásluhu som si vytvoril, ako dlho som do toho systému prispieval, to je niečo, čo je dosť objektívna záležitosť. A ak niekto prispieval len 30 rokov, tak prosím pekne nech si nerobí také nároky ako ten, kto prispieval 40 rokov alebo dokonca 45, možno 50. Druhá vec je, že ono toto trošku aj sedí. Tí, ktorí majú nižšie vzdelanie a teda už po strednej škole povedzme začnú pracovať v 18, 20 rokoch, tak zrejme skôr sú v tých manuálnych fyzicky náročnejších povolaniach a je myslím aj istým spôsobom preukázané, že aj žijú, dožívajú sa kratšieho veku bohužiaľ. Čiže ten dôchodok si užívajú menej. Skôr zomierajú, žiaľ. Čiže keby to bolo nastavené na dobu dôchodkového poistenia príklad 40 rokov, tak vlastne ten, kto začne pracovať ako 20 ročný a celý ten svoj ďalší život pracuje, tak v 60-ke by mal nárok na dôchodok. Vysokoškolák, ktorý začne pracovať ako 24 ročný povedzme, tak v 64. Ale on zrejme taký opotrebovaný, fyzicky zničený naozaj nebude. Čiže jemu by to nemuselo až tak vadiť. Čiže je to zaujímavá myšlienka, treba s ňou pracovať ďalej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.10.2018 19:17 - 19:33 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Oceňujem tento návrh pretože znamená spružnenie spôsobu kedy, ako môže občan ísť do dôchodku, kedy môže začať čerpať dôchodok. Máme tu už dlhodobo inštitút predčasných dôchodkov. Samozrejme, vyvíjal sa tento systém, boli tu určité zmeny. Ja keď si dobre pamätám, tak v roku 2004 to začalo vlastne tak, že predčasné dôchodky bolo možné čerpať bez nejakého vekového ohraničenia, všakáno. Len tam vždy bola tá hranica, že priznaný predčasný dôchodok po jeho penalizácii po tom krátení, ktoré sa za celú históriu nezmenilo, to znamená, za každých začatých 30 dní chýbajúcich do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku sa seklo pol percenta z vypočítanej sumy. Čiže tá penalizácia je stále rovnaká, už štrnásť rokov, no ale tá hranica veku tam jednoducho nebola, čiže ak po tej penalizácii vyšiel dôchodok vo výške aspoň 1,2 násobku životného minima, tak mohol byť priznaný aj v päťdesiatke, aj keď niekomu to tak vyšlo. A tak to skutočne aj fungovalo. Boli prípady, kedy sa päťdesiatnici takto dostali na predčasný dôchodok no a malo to negatívny ohlas, pretože tí päťdesiatnici začali poberať nejaký dvestopäťdesiat eurový predčasný dôchodok, nebola to asi nejaká zásadná suma, ale oni ďalej veselo pracovali. Hej? Čiže ešte desať, dvanásť rokov pracovali, čím si na druhej strane zase tú sumu dôchodku vylepšili, no a celých tých desať, dvanásť rokov ten dôchodok vlastne v každom prípade mali a posudzovalo sa to vlastne tak, že takto sa odčerpávajú zdroje zo Sociálnej poisťovne.
Jedného pekného dňa, už si nepamätám kedy, teda prišiel návrh, aby sa do predčasných dôchodkov dalo ísť najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku, odvtedy to takto funguje. A potom ešte prišiel návrh, ten bol neviem, či za našej vlády, tuším že áno, zamedzil sa súbeh poberania príjmu, z ktorého by bol občan dôchodkového poistenia a vyplácania predčasného dôchodku. Čiže v prípade, že poberateľ predčasného dôchodku začal znovu pracovať a byť dôchodkovo poistený, napríklad v nejakom zamestnaní, tak vlastne sa mu predčasný dôchodok prestal vyplácať. No, takže v stručnosti nejaká malá história zmien, ako to fungovalo od roku 2004. No myslím si, že sme sa skutočne posunuli niekde úplne, úplne inde, doba sa zmenila a aj v kontexte tej diskusie, ktorú priniesol SMER a SNS zastropovanie dôchodkového veku, čo je teda veľmi jednoduché riešenie, kde sa nepozerajú predkladatelia ani doľava ani doprava, skrátka sú zamantrovaní
===== skutočne posunuli niekde úplne, úplne inde, doba sa zmenila a aj v kontexte tej diskusie, ktorú priniesol SMER a SNS, zastropovanie dôchodkového veku, čo je teda veľmi jednoduché riešenie, kde sa nepozerajú predkladatelia ani doľava, ani doprava, skrátka sú zamantrovaní tým, tou predstavou, že dôchodkový vek sa predsa nemôže zvyšovať donekonečna. Ľudia na to veľmi počúvajú, čiže samozrejme, že prečo predkladatelia tento návrh dali. Takto sa dá pekne lacno zvýšiť popularita u voličov. No ale s nejakou tou politickou zodpovednosťou to akosi nemá nič spoločné.
Dôkazom toho je aj dosť tvrdé stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je zo zákona zriadená preto, aby strážila aj nás politikov, viď dlhová brzda. Škoda, to ma nenapadlo, ako možno komentovať, včera, keď sme to zastropovanie dôchodkového veku preberali, ale škoda, vtedy ma to nenapadlo pripomenúť. Škoda sa stala vtedy, keď sa prijímal zákon o dlhovej brzde, pretože ten zákon je dobrý. Bráni vláde, nech už je, aká chce, rozhadzovať peniaze a jednoducho musí zodpovedným spôsobom strážiť deficit štátneho rozpočtu, čo sa aj relatívne darí ministrovi financií Kažimírovi, to treba oceniť z tohto pohľadu, len chybou toho zákona o dlhovej brzde je, že v tom zákone nemáme aj akúsi, ježíš, teraz ma to napadlo, dôchodkovú brzdu, resp. nemáme tam inštitút, ktorý by zabraňoval vytvárať akési skryté dlhy do budúcnosti, lebo ten skrytý dlh vlastne spočíva v tom, že ak my vieme podľa demografického vývoja, podľa nastavenia parametrov dôchodkového systému, že sa blíži doba, kedy to súčasné nastavenie nebude vyhovovať a vzhľadom na demografický vývoj začne Sociálna poisťovňa kolabovať a bude si žiadať jej chod to, aby boli splnené záväzky, ktoré štát má voči dôchodcom, bude si žiadať zvýšenú dotáciu zo štátneho rozpočtu, tak tým vlastne ten štátny dlh, ktorý treba sanovať jednoducho, keď to raz zákonom o sociálnom poistení a dokonca ústavou takto bude nariadené, tak ten, ak my vieme ten budúci dlh aspoň trošku odhadnúť, tak my skrátka nemôžeme pripustiť, aby takýto budúci dlh vznikal.
Čiže jedna vec je ten reálny dlh, ktorý vieme presne zmerať presne v tento deň a ktorý stráži samotná dlhová brzda, ale druhá vec je takýto skrytý dlh, ktorý nezodpovedným nastavením dôchodkového systému jednoducho môžeme generovať pre budúce generácie. A toto by bolo, toto by malo byť v ideálnom prípade takisto súčasťou zákona o dlhovej brzde, lenže, bohužiaľ, nie je, pretože koho by vtedy v roku 2011 napadlo, že aj takýto problém sa tu skrátka raz vynorí. Koho by to napadlo v kontexte napríklad skutočnosti, že v lete 2012 samotný SMER prijal a presadil predlžovanie dôchodkového veku naviazanie na dobu dožitia? Koho by to napadlo, že odbory budú zrazu robiť nejaké podpisové akcie a referendá, keď podľa slov ministra Richtera, ktoré tu povedal, myslím, včera, predsa na tripartite sa to odsúhlasilo, čiže odbory v roku 2012 súhlasili s tým, aby sa dôchodkový vek predlžoval a zrazu prídu odbory s agendou zastropovania dôchodkového veku a zrazu politická strana SMER, ktorá v roku 2012 zaviedla predlžovanie dôchodkového veku, príde naopak s úplne protichodným návrhom na zastropovanie.
No venujem sa, prepáčte, príliš tomu zastropovaniu, nešťastnému, ale nedalo mi to. Chcem sa vrátiť k podstate. My sa tu nebavme o nejakom zastropovaní, my sa bavme o tom, aby sme občanom šikovným spôsobom umožnili skorší odchod do dôchodku tak, aby sme ponúkli rôzne nástroje, z ktorých si ten občan vyberie, resp. aby boli dané konkrétnymi okolnosťami, ako on pracoval, v akom povolaní bol. Svojím spôsobom tie bývalé pracovné kategórie baníkov a podobne mali svoj zmysel, aj keď ako komunistický výmysel tiež to možno v prvom rade kritizovať a nie chváliť, ale mali svoj zmysel v tom zmysle, že umožňovali baníkom skorší odchod. Rešpektovala tá spoločnosť, že to povolanie je jednoducho ťažké a že horšieho povolania z hľadiska poškodenia zdravia, chorôb z povolania snáď niet na svete. Čiže boli zvýhodnení skorším odchodom do dôchodku, lebo to vlastne logicky bolo aj správne.
Čiže my hľadajme mechanizmy, ako umožniť ľuďom skorší odchod do dôchodku, ako diferencovať medzi tým, kto, ako sa hovorí, už má zajtra umrieť na tej výrobnej linke, už nemôže ďalej pracovať, hoci ešte je relatívne mladý, a diferencujme medzi možno človekom, ktorý pracuje v teple kancelárie možno celý život a u neho zrejme nejaké skolabovanie za počítačom nejak veľmi nehrozí.
No takže ak jedno z ciest je spružnenie predčasných dôchodkov, treba to privítať. Ja tam vidím aj ďalšie možnosti. Aj minister Richter vidí ďalšie možnosti, volá ich preddôchodok. To znamená, napríklad čerpanie úspor v treťom pilieri ešte skôr, ako začne ten samotný klasický či už dôchodok alebo predčasný dôchodok. Takže aj to je svojím spôsobom dobrý nápad. Ja, samozrejme, musím ešte raz pripomenúť, že máme tu druhý pilier, kde sa dajú urobiť ešte zlepšováky. To, čo je tam teraz, je v mnohých veciach dobré, ale v mnohých veciach nie. A keď sa vrátim k tretiemu pilieru, pýtam sa, prečo tu nikoho nenapadlo zaviesť indexové fondy aj v treťom pilieri, zvlášť po tom, ako päťročná skúsenosť ukázala, že skutočne to vynáša sporiteľom? Ale tretí pilier nevynáša. Tretí pilier, kolegovia zo SMER-u, vy veľmi radi, pán Tomáš tu nie je, prepáčte, takže musím sa obracať na vás (povedané s úsmevom), ktorí držíte zástavu, vy teda veľmi radi útočíte na to, že druhý pilier nie je výnosný.
Ale keď už teda útočíte, tak si v tých útokoch spomeňte aj na tretí pilier, aj ten si zaslúži prefackať. Tretí pilier je ešte menej výnosný, ako druhý. Tam tie výnosy sú naozaj negatívne, pretože výška poplatkov, ktoré sú tam omnoho vyššie ako v druhom pilieri, je tak nastavená, že ten symbolický výnos pri investovaní do nejakých konzervatívnych nástrojov, je naozaj nižší, ako to, čo si zoberie dôchodková spoločnosť a žiadny mechanizmus, ktorý by tomu nejako bránil, tam skrátka nie je. Tretí pilier zostal kdesi zabudnutý ako od macochy a dlhé roky sa vlastne nič poriadne s ním nerobí, nerieši, pričom prvá vec je, znížiť tam poplatky treba, ten majetok, ktorý tam je naakumulovaný, je dostatočne veľký na to, aby pri pätinovej výške poplatkov tie správcovské spoločnosti mali príjem na to, aby to vedelo fungovať aj s ich ziskom. No a hlavne tam treba zaviesť indexové fondy. My takýmto spôsobom, že to neriešime, ukrácame tých ľudí a je ich tam veľmi veľa. Je ich tam veľmi veľa. My ukrácame týmto spôsobom tých ľudí o milióny, o stá milióny, ktoré mohli mať na výnosovej strane, ale jednoducho nemajú.
Ďalšia vec je daňová podpora tohto de facto dobrovoľného sporenia. Neviem, či ste si toho vedomí, ako to funguje, ale tá daňová podpora je veľmi symbolická na strane toho občana do výšky 180 eur a viac nič, hej? No lebo šetríme ako štátna kasa, ako šetríme. Lenže keď na jednej strane povinné odvody do Sociálnej poisťovne sú v plnej výške odpočítateľnou položkou od základu dane, prečo takto nefunguje aj príspevok zamestnanca do tretieho piliera. Ja by som bol rád, keby akýkoľvek príspevok na dôchodkové sporenie, poistenie, či je to druhý pilier, ktorý sa dal platiť dobrovoľne svojho času a prečo sa k tomu nevrátiť, aby tam bolo to oslobodenie, prečo tretí pilier nie je v plnej výške daňovo odpočítateľnou položkou? Veď má to tú istú funkciu. To sú peniaze, ktoré ten sporiteľ odkladá na starobu. Tak ako si platí povinné poistenie, tak si platí dobrovoľné poistenie v druhom, v treťom pilieri a my mu tú daňovú výhodu tam nedávame. A pritom rovnako si z toho bude čerpať dôchodok. On to nemôže si zobrať len tak kdesi v päťdesiatke a ísť na dovolenku za tie peniaze. Takisto v prípade zamestnávateľa, ktorý prispieva do tretieho piliera. Tam je len sčasti istá daňová úľava z pohľadu toho zamestnávateľa, ale nie v plnom rozsahu nejakej, nejakých vyšších príspevkov, ktoré by potenciálne ten zamestnávateľ bol ochotný dať.
Tretí pilier je veľmi dôležitý tým, ako funguje v zahraničí, v iných štátoch. My na to zabúdame. U nás to v podstate ako keby neexistovalo. A to je pritom spôsob, ako dokážeme zlepšiť dôchodky, ako dokážeme nastaviť systém tak, aby tí ľudia mohli odchádzať na dôchodok skôr, pretože im to môže pomôcť.
Ďalej. My málo uvažujeme o tom, keď sa bavíme o tom, že päťdesiat päťroční podľa ankety sa cítia chorí. No ja sa tiež cítim chorý, nechcem hovoriť, aké mám diagnózy, mám 53, tiež sa cítim chorý, ešte chorejší, ako ten, ktorý tu napísal v tej ankete, sa cítim a tiež by som rád poberal nejakú dávočku. Nuž tak, keď sa tak cítim taký chorý, tak prečo mi neumožniť povedzme nejakou formou poberať nejaký ani nieže predčasný dôchodok, ale nejakú možno 100-eurovú dávku, ktorou sa vylepší môj skromný príjem v tomto zamestnaní, lebo ten plat sa tu nezvyšoval už desať rokov, hej? No prepáčte, že si robím srandu z jedného, z druhého, z tretieho, ale mnoho vecí v našom štáte nefunguje moc dobre a ako keby sme spali. Veď sa zobuďme! Skrátka ten dôchodkový systém urobme moderný, tak, aby bol pružný, aby bol konfigurovateľný podľa potreby užívateľa, tak ako si nakonfigurujete windows v počítači, tak si, nech si ľudia nakonfigurujú, možno im nejaký poradca pomôže, nech si nakonfigurujú, ako ten ich dôchodok bude vyzerať, či vyštartujú v päťdesiatke, či v sedemdesiatke, či využijú túto formu alebo tú formu, baník nech to má inak, ako účtovník alebo poslanec. Tie možnosti tu sú, len rozmýšľajme, robme to.
Čiže opakujem ešte raz, vítam, vítam tento návrh, lebo je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo, či jako to bolo o tom Mesiaci. Hej? Takže len tak ďalej, kolegovia, len tak ďalej. Zabudnime na dôchodkové stropy, lebo dôchodok je zlé zastropovať a dôchodkový vek zastropovať, to je ešte horšie. Kto chce, nech pracuje, kto chce, nech ide skôr do dôchodku a hľadajme spôsoby, ako to urobiť reálne pre ľudí zaujímavo, lebo my tu slúžime ľuďom, ani nie Sociálnej poisťovni, ani nie štátnemu rozpočtu, ale na druhej strane musíme zase rešpektovať určité pravidlá. Ten štátny rozpočet tu nemôžeme rozflákať, ani rozpočet Sociálnej poisťovne, musíme sa správať zodpovedne.
Mimochodom tento návrh je napísaný skutočne zodpovedne, pretože je bez nejakých negatívnych dopadov kvôli tomu kráteniu, ktoré tam stále zostáva, na ktoré ste nesiahli. Takže je to skutočne zlepšovák. Treba to podporiť. Ja budem hlasovať určite za.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.10.2018 19:17 - 19:33 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Oceňujem tento návrh pretože znamená spružnenie spôsobu kedy, ako môže občan ísť do dôchodku, kedy môže začať čerpať dôchodok. Máme tu už dlhodobo inštitút predčasných dôchodkov. Samozrejme, vyvíjal sa tento systém, boli tu určité zmeny. Ja keď si dobre pamätám, tak v roku 2004 to začalo vlastne tak, že predčasné dôchodky bolo možné čerpať bez nejakého vekového ohraničenia, všakáno. Len tam vždy bola tá hranica, že priznaný predčasný dôchodok po jeho penalizácii po tom krátení, ktoré sa za celú históriu nezmenilo, to znamená, za každých začatých 30 dní chýbajúcich do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku sa seklo pol percenta z vypočítanej sumy. Čiže tá penalizácia je stále rovnaká, už štrnásť rokov, no ale tá hranica veku tam jednoducho nebola, čiže ak po tej penalizácii vyšiel dôchodok vo výške aspoň 1,2 násobku životného minima, tak mohol byť priznaný aj v päťdesiatke, aj keď niekomu to tak vyšlo. A tak to skutočne aj fungovalo. Boli prípady, kedy sa päťdesiatnici takto dostali na predčasný dôchodok no a malo to negatívny ohlas, pretože tí päťdesiatnici začali poberať nejaký dvestopäťdesiat eurový predčasný dôchodok, nebola to asi nejaká zásadná suma, ale oni ďalej veselo pracovali. Hej? Čiže ešte desať, dvanásť rokov pracovali, čím si na druhej strane zase tú sumu dôchodku vylepšili, no a celých tých desať, dvanásť rokov ten dôchodok vlastne v každom prípade mali a posudzovalo sa to vlastne tak, že takto sa odčerpávajú zdroje zo Sociálnej poisťovne.
Jedného pekného dňa, už si nepamätám kedy, teda prišiel návrh, aby sa do predčasných dôchodkov dalo ísť najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku, odvtedy to takto funguje. A potom ešte prišiel návrh, ten bol neviem, či za našej vlády, tuším že áno, zamedzil sa súbeh poberania príjmu, z ktorého by bol občan dôchodkového poistenia a vyplácania predčasného dôchodku. Čiže v prípade, že poberateľ predčasného dôchodku začal znovu pracovať a byť dôchodkovo poistený, napríklad v nejakom zamestnaní, tak vlastne sa mu predčasný dôchodok prestal vyplácať. No, takže v stručnosti nejaká malá história zmien, ako to fungovalo od roku 2004. No myslím si, že sme sa skutočne posunuli niekde úplne, úplne inde, doba sa zmenila a aj v kontexte tej diskusie, ktorú priniesol SMER a SNS zastropovanie dôchodkového veku, čo je teda veľmi jednoduché riešenie, kde sa nepozerajú predkladatelia ani doľava ani doprava, skrátka sú zamantrovaní
===== skutočne posunuli niekde úplne, úplne inde, doba sa zmenila a aj v kontexte tej diskusie, ktorú priniesol SMER a SNS, zastropovanie dôchodkového veku, čo je teda veľmi jednoduché riešenie, kde sa nepozerajú predkladatelia ani doľava, ani doprava, skrátka sú zamantrovaní tým, tou predstavou, že dôchodkový vek sa predsa nemôže zvyšovať donekonečna. Ľudia na to veľmi počúvajú, čiže samozrejme, že prečo predkladatelia tento návrh dali. Takto sa dá pekne lacno zvýšiť popularita u voličov. No ale s nejakou tou politickou zodpovednosťou to akosi nemá nič spoločné.
Dôkazom toho je aj dosť tvrdé stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je zo zákona zriadená preto, aby strážila aj nás politikov, viď dlhová brzda. Škoda, to ma nenapadlo, ako možno komentovať, včera, keď sme to zastropovanie dôchodkového veku preberali, ale škoda, vtedy ma to nenapadlo pripomenúť. Škoda sa stala vtedy, keď sa prijímal zákon o dlhovej brzde, pretože ten zákon je dobrý. Bráni vláde, nech už je, aká chce, rozhadzovať peniaze a jednoducho musí zodpovedným spôsobom strážiť deficit štátneho rozpočtu, čo sa aj relatívne darí ministrovi financií Kažimírovi, to treba oceniť z tohto pohľadu, len chybou toho zákona o dlhovej brzde je, že v tom zákone nemáme aj akúsi, ježíš, teraz ma to napadlo, dôchodkovú brzdu, resp. nemáme tam inštitút, ktorý by zabraňoval vytvárať akési skryté dlhy do budúcnosti, lebo ten skrytý dlh vlastne spočíva v tom, že ak my vieme podľa demografického vývoja, podľa nastavenia parametrov dôchodkového systému, že sa blíži doba, kedy to súčasné nastavenie nebude vyhovovať a vzhľadom na demografický vývoj začne Sociálna poisťovňa kolabovať a bude si žiadať jej chod to, aby boli splnené záväzky, ktoré štát má voči dôchodcom, bude si žiadať zvýšenú dotáciu zo štátneho rozpočtu, tak tým vlastne ten štátny dlh, ktorý treba sanovať jednoducho, keď to raz zákonom o sociálnom poistení a dokonca ústavou takto bude nariadené, tak ten, ak my vieme ten budúci dlh aspoň trošku odhadnúť, tak my skrátka nemôžeme pripustiť, aby takýto budúci dlh vznikal.
Čiže jedna vec je ten reálny dlh, ktorý vieme presne zmerať presne v tento deň a ktorý stráži samotná dlhová brzda, ale druhá vec je takýto skrytý dlh, ktorý nezodpovedným nastavením dôchodkového systému jednoducho môžeme generovať pre budúce generácie. A toto by bolo, toto by malo byť v ideálnom prípade takisto súčasťou zákona o dlhovej brzde, lenže, bohužiaľ, nie je, pretože koho by vtedy v roku 2011 napadlo, že aj takýto problém sa tu skrátka raz vynorí. Koho by to napadlo v kontexte napríklad skutočnosti, že v lete 2012 samotný SMER prijal a presadil predlžovanie dôchodkového veku naviazanie na dobu dožitia? Koho by to napadlo, že odbory budú zrazu robiť nejaké podpisové akcie a referendá, keď podľa slov ministra Richtera, ktoré tu povedal, myslím, včera, predsa na tripartite sa to odsúhlasilo, čiže odbory v roku 2012 súhlasili s tým, aby sa dôchodkový vek predlžoval a zrazu prídu odbory s agendou zastropovania dôchodkového veku a zrazu politická strana SMER, ktorá v roku 2012 zaviedla predlžovanie dôchodkového veku, príde naopak s úplne protichodným návrhom na zastropovanie.
No venujem sa, prepáčte, príliš tomu zastropovaniu, nešťastnému, ale nedalo mi to. Chcem sa vrátiť k podstate. My sa tu nebavme o nejakom zastropovaní, my sa bavme o tom, aby sme občanom šikovným spôsobom umožnili skorší odchod do dôchodku tak, aby sme ponúkli rôzne nástroje, z ktorých si ten občan vyberie, resp. aby boli dané konkrétnymi okolnosťami, ako on pracoval, v akom povolaní bol. Svojím spôsobom tie bývalé pracovné kategórie baníkov a podobne mali svoj zmysel, aj keď ako komunistický výmysel tiež to možno v prvom rade kritizovať a nie chváliť, ale mali svoj zmysel v tom zmysle, že umožňovali baníkom skorší odchod. Rešpektovala tá spoločnosť, že to povolanie je jednoducho ťažké a že horšieho povolania z hľadiska poškodenia zdravia, chorôb z povolania snáď niet na svete. Čiže boli zvýhodnení skorším odchodom do dôchodku, lebo to vlastne logicky bolo aj správne.
Čiže my hľadajme mechanizmy, ako umožniť ľuďom skorší odchod do dôchodku, ako diferencovať medzi tým, kto, ako sa hovorí, už má zajtra umrieť na tej výrobnej linke, už nemôže ďalej pracovať, hoci ešte je relatívne mladý, a diferencujme medzi možno človekom, ktorý pracuje v teple kancelárie možno celý život a u neho zrejme nejaké skolabovanie za počítačom nejak veľmi nehrozí.
No takže ak jedno z ciest je spružnenie predčasných dôchodkov, treba to privítať. Ja tam vidím aj ďalšie možnosti. Aj minister Richter vidí ďalšie možnosti, volá ich preddôchodok. To znamená, napríklad čerpanie úspor v treťom pilieri ešte skôr, ako začne ten samotný klasický či už dôchodok alebo predčasný dôchodok. Takže aj to je svojím spôsobom dobrý nápad. Ja, samozrejme, musím ešte raz pripomenúť, že máme tu druhý pilier, kde sa dajú urobiť ešte zlepšováky. To, čo je tam teraz, je v mnohých veciach dobré, ale v mnohých veciach nie. A keď sa vrátim k tretiemu pilieru, pýtam sa, prečo tu nikoho nenapadlo zaviesť indexové fondy aj v treťom pilieri, zvlášť po tom, ako päťročná skúsenosť ukázala, že skutočne to vynáša sporiteľom? Ale tretí pilier nevynáša. Tretí pilier, kolegovia zo SMER-u, vy veľmi radi, pán Tomáš tu nie je, prepáčte, takže musím sa obracať na vás (povedané s úsmevom), ktorí držíte zástavu, vy teda veľmi radi útočíte na to, že druhý pilier nie je výnosný.
Ale keď už teda útočíte, tak si v tých útokoch spomeňte aj na tretí pilier, aj ten si zaslúži prefackať. Tretí pilier je ešte menej výnosný, ako druhý. Tam tie výnosy sú naozaj negatívne, pretože výška poplatkov, ktoré sú tam omnoho vyššie ako v druhom pilieri, je tak nastavená, že ten symbolický výnos pri investovaní do nejakých konzervatívnych nástrojov, je naozaj nižší, ako to, čo si zoberie dôchodková spoločnosť a žiadny mechanizmus, ktorý by tomu nejako bránil, tam skrátka nie je. Tretí pilier zostal kdesi zabudnutý ako od macochy a dlhé roky sa vlastne nič poriadne s ním nerobí, nerieši, pričom prvá vec je, znížiť tam poplatky treba, ten majetok, ktorý tam je naakumulovaný, je dostatočne veľký na to, aby pri pätinovej výške poplatkov tie správcovské spoločnosti mali príjem na to, aby to vedelo fungovať aj s ich ziskom. No a hlavne tam treba zaviesť indexové fondy. My takýmto spôsobom, že to neriešime, ukrácame tých ľudí a je ich tam veľmi veľa. Je ich tam veľmi veľa. My ukrácame týmto spôsobom tých ľudí o milióny, o stá milióny, ktoré mohli mať na výnosovej strane, ale jednoducho nemajú.
Ďalšia vec je daňová podpora tohto de facto dobrovoľného sporenia. Neviem, či ste si toho vedomí, ako to funguje, ale tá daňová podpora je veľmi symbolická na strane toho občana do výšky 180 eur a viac nič, hej? No lebo šetríme ako štátna kasa, ako šetríme. Lenže keď na jednej strane povinné odvody do Sociálnej poisťovne sú v plnej výške odpočítateľnou položkou od základu dane, prečo takto nefunguje aj príspevok zamestnanca do tretieho piliera. Ja by som bol rád, keby akýkoľvek príspevok na dôchodkové sporenie, poistenie, či je to druhý pilier, ktorý sa dal platiť dobrovoľne svojho času a prečo sa k tomu nevrátiť, aby tam bolo to oslobodenie, prečo tretí pilier nie je v plnej výške daňovo odpočítateľnou položkou? Veď má to tú istú funkciu. To sú peniaze, ktoré ten sporiteľ odkladá na starobu. Tak ako si platí povinné poistenie, tak si platí dobrovoľné poistenie v druhom, v treťom pilieri a my mu tú daňovú výhodu tam nedávame. A pritom rovnako si z toho bude čerpať dôchodok. On to nemôže si zobrať len tak kdesi v päťdesiatke a ísť na dovolenku za tie peniaze. Takisto v prípade zamestnávateľa, ktorý prispieva do tretieho piliera. Tam je len sčasti istá daňová úľava z pohľadu toho zamestnávateľa, ale nie v plnom rozsahu nejakej, nejakých vyšších príspevkov, ktoré by potenciálne ten zamestnávateľ bol ochotný dať.
Tretí pilier je veľmi dôležitý tým, ako funguje v zahraničí, v iných štátoch. My na to zabúdame. U nás to v podstate ako keby neexistovalo. A to je pritom spôsob, ako dokážeme zlepšiť dôchodky, ako dokážeme nastaviť systém tak, aby tí ľudia mohli odchádzať na dôchodok skôr, pretože im to môže pomôcť.
Ďalej. My málo uvažujeme o tom, keď sa bavíme o tom, že päťdesiat päťroční podľa ankety sa cítia chorí. No ja sa tiež cítim chorý, nechcem hovoriť, aké mám diagnózy, mám 53, tiež sa cítim chorý, ešte chorejší, ako ten, ktorý tu napísal v tej ankete, sa cítim a tiež by som rád poberal nejakú dávočku. Nuž tak, keď sa tak cítim taký chorý, tak prečo mi neumožniť povedzme nejakou formou poberať nejaký ani nieže predčasný dôchodok, ale nejakú možno 100-eurovú dávku, ktorou sa vylepší môj skromný príjem v tomto zamestnaní, lebo ten plat sa tu nezvyšoval už desať rokov, hej? No prepáčte, že si robím srandu z jedného, z druhého, z tretieho, ale mnoho vecí v našom štáte nefunguje moc dobre a ako keby sme spali. Veď sa zobuďme! Skrátka ten dôchodkový systém urobme moderný, tak, aby bol pružný, aby bol konfigurovateľný podľa potreby užívateľa, tak ako si nakonfigurujete windows v počítači, tak si, nech si ľudia nakonfigurujú, možno im nejaký poradca pomôže, nech si nakonfigurujú, ako ten ich dôchodok bude vyzerať, či vyštartujú v päťdesiatke, či v sedemdesiatke, či využijú túto formu alebo tú formu, baník nech to má inak, ako účtovník alebo poslanec. Tie možnosti tu sú, len rozmýšľajme, robme to.
Čiže opakujem ešte raz, vítam, vítam tento návrh, lebo je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo, či jako to bolo o tom Mesiaci. Hej? Takže len tak ďalej, kolegovia, len tak ďalej. Zabudnime na dôchodkové stropy, lebo dôchodok je zlé zastropovať a dôchodkový vek zastropovať, to je ešte horšie. Kto chce, nech pracuje, kto chce, nech ide skôr do dôchodku a hľadajme spôsoby, ako to urobiť reálne pre ľudí zaujímavo, lebo my tu slúžime ľuďom, ani nie Sociálnej poisťovni, ani nie štátnemu rozpočtu, ale na druhej strane musíme zase rešpektovať určité pravidlá. Ten štátny rozpočet tu nemôžeme rozflákať, ani rozpočet Sociálnej poisťovne, musíme sa správať zodpovedne.
Mimochodom tento návrh je napísaný skutočne zodpovedne, pretože je bez nejakých negatívnych dopadov kvôli tomu kráteniu, ktoré tam stále zostáva, na ktoré ste nesiahli. Takže je to skutočne zlepšovák. Treba to podporiť. Ja budem hlasovať určite za.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.10.2018 19:15 - 19:17 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1176 a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1229 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 19:41 - 19:43 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, oceňujem tento váš príspevok veľmi dobre ste argumentovali to treba uznať. Ja k tomu ako skúsim pridať, áno prostriedky do športu sa významným spôsobom za posledných 5-6 rokov zvýšili, to je fakt, nepopierateľný fakt. kam tie peniaze idú, no idú samosprávnym spôsobom na rozhodovanie športovým zväzom, čo hovoria moje skúsenosti s diskusií. Športové zväzy teda majú viac peňazí ale nedávajú ich profi športu spoliehajú sa na to, že ten profi šport si peniaze nájde sám. Dávajú to povedzme do mládeže, do reprezentácie, možno niektorí do lepšieho vybavenia svojich kancelárií, no nechcem nikoho odsudzovať vopred a paušalizovať a riešením, to som naznačil, riešením by mohol byť ten super odpočet aby sponzori mali atraktívnejšie podmienky, samozrejme že čosi sa stratí na vybraných daniach príjmov firiem, alebo súkromných osôb ale takýmto pákovým efektom,by sa vlastne získali tie peniaze, ktoré vedia získať profi kluby. Mládeži tieto peniaze získať neviete. Ale profi klub vie osloviť sponzora, ktorý keď bude mať aj určité väčšie daňové výhody ochotnejšie tie peniaze dá a to by mohlo byť riešenie. A ešte k tej samotnej podstate platenia odvodov za profi športovcov, to čo som ja pomenoval v tom mojom príspevku, no to je náš rokovací poriadok, máte málo času musíte povedať všetko a občas aj zabudnite a občas aj musíte skončiť. jedno z riešení aby štát platil z minimálnych vymeriavacích základov odvody ale ešte iné riešenie existuje o ktorom sa budem baviť aj na tej konferencií, to je aby sa platilo z minimálneho základu ..
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 19:33 - 19:35 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som ako keby pomyselne, ako keby pomyselne pokračoval. Mnohí tí športovci, ktorí pôsobia na Slovensku, sú zo zahraničia. Naozaj je to tak, aj keď nás to možno neteší, ale prispieva to k určitej kvalite viď Good Angels Košice spomínané. Oni, keď by mali platiť zo svojho príjmu odvody na dôchodkové poistenie na Slovensku alebo na nemocenské poistenie a tak ďalej, tak čo za to vlastne dostanú. No odpoveď je nič. Pretože oni tu tá basketbalistka zo Spojených štátov je tu rok, potom sa vráti domov alebo ide hrať do inej krajiny, tu zaplatí teda teoreticky vysoké odvody, ale odíde preč a nárok na dôchodok jej na Slovensku jednoducho nevznikne, čiže ak tu sa bavíme o nejakom spravodlivom riešení, tak my vlastne od takejto hráčky žiadame, aby zaplatila niečo, za čo nič nedostane a to asi nie je celkom férový prístup a ešte raz podčiarkujem tú myslienku. Toto sú vlastne akési ako keby, ak by mali platiť plné odvody športovci, tak to sú vlastne ako keby akési neplánované príjmy do Sociálnej poisťovne, kde v porovnaní so stavom, kedy zákon o športe neexistoval ešte v roku 2015 a tí profi športovci vtedy platili veľmi málo, ak vôbec niečo, tak áno je to nárast, ale je to jednoducho nevykompenzované tým, že by štát za to niečo ponúkol, o toto tu vlastne ide a naviac si treba uvedomiť ešte jedno, že pokiaľ boli v roku 2015 SZČO a platili miniatúrnu daň, tak dnes ako zamestnanci už 3 roky platia daň, ako sa hovorí naplno. Čiže už ten štátny rozpočet od nich dostáva viac, ako to bolo pred zákonom o športe.
===== Že by štát za to niečo ponúkol o toto tu vlastne ide a najviac si treba uvedomiť ešte jedno, že pokiaľ boli v roku 2015 SZČO a platili miniatúrnu daň tak dnes ako zamestnanci už tri roky paltia daň ako sa hovorí naplno, čiže už ten štátny rozpočet od nich dostáva viac ako to bolo pred zákon o športe.
Skryt prepis