Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 10:12 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 10:12 - 10:12 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová, s radosťou vám oznamujem, že v stredu vo volebnom týždni posledný deň pred moratóriom som osobne bol v Humennom robiť kampaň proti vám v prospech pána Merička, mal som na akcii 50 mladých ľudí, je mi jasné, že nie mojou zásluhou vaša hlava v Humennom padla, ale mimoriadne ma teší, že sa tak stalo a že som k tomu osobne malým dielom prispel. A pokiaľ chcete vedieť, kto mňa platí, tak priznám sa, áno, tuto mám, tuto pozerám bankový výpis, Soros mi práve poslal 50-tisíc eur a ešte aj z ESET-u mi teraz najnovšie posielajú, bohužiaľ, iba 10-tisíc mesačne, ale tak na kávu to vydá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 10:00 - 10:10 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som znova úctivo požiadal plénum, aby mi všeobecným súhlasom povolilo viac ako 10 minút. (Nesúhlasné reakcie z pléna.) Dobre. Takže budem pokračovať v tom, kde som bol prerušený uplynutím časového limitu.
Pozrite sa, nielenže tu máme skrátené legislatívne konanie o takto vážnom návrhu zákona, ktorý bude mať dopady na státisíce slovenských rodín, negatívne dopady, ale dokonca tu človek ako poslanec nemôže o tom ani diskutovať, pretože mu to zakazujete. Keby ste mali dobrú vôľu, tak mi dáte aj hodinový limit na to, aby som povedal svoj názor, ale jednoducho nie. Vy potrebujete, aby toto svinstvo čo najrýchlejšie prebehlo.
A pripomínam vám, pani poslankyňa, pripomínam vám, že vaša rétorika bola doteraz taká, že zlé, zlé, zlé agentúry. Teraz neriešme, čo som hovoril alebo konal ja, toto je váš zákon, nie môj. Toto je zákon vášho sociálnodemokratického ministra a vy ste poslankyňa za sociálnodemokratickú stranu, všetko pre ľudí, istoty. Toto je zákon, ktorý v prvom rade ide po ruke agentúram dočasného zamestnávania. Vy ste otočili o 180 stupňov. Môžte sa ísť hanbiť pred vašimi poslednými zbytkami nejakých sympatizantov, ak ich ešte v tom Humennom nejakých máte. Ten MECOM naozaj nebude vôbec nútený zvyšovať mzdy a robiť niečo pre zamestnancov, pretože síce cez agentúru, na čom ešte niekto kráľovsky zarobí, si zoberie Ukrajincov, 30 kilometrov spoza hranice prídu, žiadny problém, a sme skončili s nejakým tlakom na rast miezd na východe, vážená pani poslankyňa.
Ešte sa vrátim k tomu návrhu, ktorý tu bude predložený aj v mojom mene. Opakujem, že budeme navrhovať, aby podmienkou na zamestnanie cudzinca bola najmenej, bola mzda najmenej vo výške priemernej mzdy v danom odvetví, lepšie by to bolo urobiť tak, že by to bolo naviazané na systém Národnej sústavy povolaní, ale na to jednoducho nie je v tomto chvate čas ani to vysvetliť, nieže to pripraviť. Ale ja mám ešte jeden návrh, ktorý som nestihol dopracovať, pretože nie je na to čas, a ten návrh, ústne ho prednesiem, len tak veľmi voľne, samozrejme nezáväzne, ten návrh by bol asi taký, že pokiaľ tu chce zamestnať cudzinca firma, ktorá dostala pri svojom príchode dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky alebo čerpá nejaké výhody typu daňové úľavy, spomeňte si, my sme sem lákali a lákame investorov dotáciami, viď ten Jaguar v Nitre. To sú dokonca stámilióny eur. V ich prospech padá poľnohospodárska pôda, úrodná pri Nitre, ničí sa životné prostredie v okolí rieky Nitra. Oni toto všetko dostali s tým, že tu sľúbili vytvoriť tisíce pracovných miest. Ja neviem, ja som to pred tými troma rokmi chápal tak, že ten Jaguar tu vytvorí tisíce pracovných miest pre slovenských zamestnancov. Tak hoci som teda nebol príliš spokojný s tými stámiliónovými dotáciami, ale povedal som si, no tak teda čert to ber, padnú nejaké stámilióny z daní slovenských občanov, ale vytvoria sa tu tisícky pracovných miest, kde tí slovenskí občania získajú zamestnanie, budú mať dobré pracovné podmienky, budú mať zaujímavú mzdu. No a tu ho máš. Teraz Jaguar príde s tým, že si zamestná tisíc Srbov. No to kde sme? Čiže nech sa páči, zamestnajte si tisíc Srbov, dobre, ale davaj naspäť dotácie. Poďme, 100 miliónov naspäť do rozpočtu. Končia daňové výhody, budete platiť dane. Takto by som to riešil. Robíte politiku pre ľudí alebo pre koho? Tak to by bol môj návrh, keby na to bolo viacej času, ale s tým sa treba naozaj pohrať, to sa nedá robiť v časovom strese.
Ja vás ešte poprosím, kolegovia, ktorí tu budete pri druhom alebo prvom čítaní, prosím vás, navrhnite, aby tento zákon šiel do čerta alebo tedan spisovnejšie povedané, aby bol vrátený predkladateľovi a už sa tu nikdy neobjavil, urobte to, prosím vás, niekto.
Pýtam sa aj odborov, čo urobili na zablokovanie tohto návrhu zákona. Odpovedám si sám, neurobili nič. Študoval som si, ako prebiehalo pripomienkové konanie, a pripomienok KOZ tam bolo dosť, boli zásadné, boli to pripomienky, ktoré v podstate kopírovali moju, moje dnešné slová. Bola to pripomienka, že neexistuje, aby boli cudzinci zamestnávaní cez agentúry. Čuduj sa svete, na balkóne nevidím žiadneho pána Machynu. Pán Machyna, kde ste? Pri akejkoľvek inej hlúposti tu organizujete, chodíte tu s tlampačom pred Národnou radou, pred ministerstvom, organizujete štrajky, teraz riešite dôchodkový vek, super, a zásadná vec, ktorá pokazí pracovné podmienky aj vašich členov, ktorí vám platia členské príspevky, za ktorých ste mali bojovať, to vás nezaujíma? Kde ste sa schovali? Teraz vás má byť počuť! Čo sú toto za odbory?!
V skrátenom legislatívnom konaní, obrazne povedané, by sa mali postaviť diaľnice na východ a nie prijímať takýto zákon. Človek ide do Humenného alebo do Bardejova, ešte do toho Prešova ako-tak, pokiaľ je Branisko otvorené a pokiaľ vás nezastaví nejaká zápcha pri Ružomberku, ale ísť ďalej za Prešov, to je čisté zúfalstvo. Aký investor pôjde do tohto regiónu, keď tam nie je poriadne postavená cesta? Toto urobte v skrátenom konaní, to ste mali urobiť! Šesť rokov ste tu a ešte dva budete.
Vraciam sa ešte k tým cudzincom. Viete, čo je ešte jeden veľký problém, o ktorom sa tu tak málo hovorí, lebo tomu málokto rozumie? Keď firma alebo agentúra zamestná Srba, tak on dostáva z cudzineckej polície prechodný pobyt s tým, že na tú dobu, na ktorú má ten prechodný pobyt udelený, či je to rok, či sú to dva roky, je zaviazaný pracovať u toho konkrétneho zamestnávateľa. Čiže keď ho zoberú do PSA Citroën Peugeot v Trnave a dajú mu 700-eurovú hrubú mzdu a on je teda rád, že tu vôbec je, že dostal ten prechodný pobyt, tak on musí držať hubu a krok. Pretože on, keby sa ozval, že sa mu niečo nepáči, že chce lepší plat, tak zamestnávateľ mu povie, môžeš ísť. Keby to bol slovenský zamestnanec a zamestnávateľ mu povie, že môžeš ísť, tak ten slovenský zamestnanec si odpľuje, zahreší, mávne rukou a ide o ulicu ďalej k inému zamestnávateľovi, ktorý mu dá lepšie podmienky. Ale tento Srb tiež odpľuje, tiež zahreší, ale musí ísť domov do Srbska, pretože to povolenie na pobyt má viazané na toho konkrétneho zamestnávateľa. Srb je otrok toho systému. Keď raz dostane to povolenie na pobyt, tak je otrokom toho, že musí byť skrátka v tom Citroëne a nemôže vymýšľať. Ak začne riešiť nejakú svoju mzdu alebo nejaké pracovné podmienky, tak má na výber. Buď pekne-krásne poslúcha, alebo domov. A to, že sa toto bude diať cez agentúry, to je čisté svinstvo. Agentúrni zamestnanci, veď to všetci vieme, agentúrni zamestnanci to mali vždy horšie a v prípade týchto Srbov to už bude čistá katastrofa. Užívateľský zamestnávateľ takto luskne prstom, potrebujem 100 Srbov, na druhý deň mu ich agentúra donesie. Žiadny problém. O mesiac užívateľský zamestnávateľ povie, 50 Srbov nepotrebujem, žiadny problém, agentúra si ich stiahne. Takto fungujú agentúry. Z hľadiska nejakých istôt toho zamestnanca, no veškeré žiadne tam nie sú, z hľadiska komfortu toho užívateľského zamestnávateľa ten komfort je úplne báječný, ale o čom to vo výsledku je. No je to jednoducho o tom, že ten Citroën prečo by sa mal trápiť a riešiť nejakých slovenských zamestnancov, ktorí sú komplikovaní, chcú vyššie platy, protestujú, štrajkujú, dokonca niektorí sú odborovo organizovaní, riešia nejaké kolektívne zmluvy. Srb, ten musí poslúchať. Bohužiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 9:59 - 9:59 hod.

Jozef Mihál
Ja ďakujem pani exprimátorke Humenného a verím, že ona sa každý deň ráno pozerá do zrkadla a keď náhodou nie, tak do toho zrkadla sa pomyslene pozerali občania Humenného pred dvoma týždňami pri komunálnych voľbách a zaslúženým spôsobom ocenili tú vašu, v úvodzovkách, prácu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 9:34 - 9:55 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som na úvod poprosil o predĺženie času na 30 minút. Ak môžem poprosiť všeobecným súhlasom.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Je všeobecný súhlas? Nie. (Nesúhlasná reakcia z pléna.)

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca, zapamätám si to.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod poviem, že nesúhlasím so skráteným legislatívnym konaním k tomuto návrhu zákona, nesúhlasím ani so zákonom ako takým a môj názor je ten, že tento zákon by mal odísť preč z tohto parlamentu, mal by byť vrátený predkladateľovi. Nie na prepracovanie, to je zbytočné, vrátiť, hotovo, nebavme sa o tom. Skúsim odôvodniť, prečo som proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Čím ste to odôvodnili, pán minister, že treba urobiť skrátené legislatívne konanie? Keď sa pozrieme na dôvodovú správu, jednostranovú, jedna A4, prečo je skrátené legislatívne konanie, tak len ste povedali, len ste konštatovali to, čo vlastne vy, čo je vlastne požiadavka procesu skráteného konania, že hrozia značné hospodárske škody. Aké škody tu hrozia, komu tu hrozia škody? Ak tu niekomu hrozia škody z tohto zákona, tak to sú Slováci, slovenskí zamestnanci, ktorí pracujú v slovenských firmách, resp. pracujú v zahraničí a zvažujú, či by sa nevrátili na Slovensko. Ak tu hrozia škody, tak hrozia týmto ľuďom. Lenže tento zákon nie je na prospech týchto slovenských zamestnancov, ale práve naopak, je proti im. Takže ten dôvod, ktorý ste uviedli, je úplne zvrátený.
Hrozia škody, áno. Komu? Zahraničným investorom, ktorí sú tu, lebo dostali obrovské dotácie, poľnohospodárska pôda pri Nitre napríklad padla za obeť výstavby rozsiahleho priemyselného parku, zhoršilo sa životné prostredie v tom regióne, budú tam nejaké daňové úľavy. Ak tu hrozia nejaké škody, tak to hrozia nejakej britskej firme, ale nie nám. Ľuďom, ktorých ja zastupujem, tým hrozia škody, ak sa tento zákon prijme, preto ho odmietam. Ja tu zastupujem svojich voličov a nie záujmy nejakých lobistov alebo tých, ktorí stoja za agentúrami dočasného zamestnávania, ale k tomu sa ešte dostaneme.
Tvrdím a budem to tvrdiť a veľmi hlasno, tento zákon je škodlivý, škodí slovenským zamestnancom. Slovenská ekonomika, čo je to slovenská ekonomika? Slovenská ekonomika je obrovský kolos, stroj, na ktorého konci je živý človek, ktorý sa chce mať lepšie, ktorý chce lepšie pracovať, ktorý chce lepšie zarobiť. Ak chápeme slovenskú ekonomiku ako dva milióny slovenských zamestnancov a drobných podnikateľov, tak slovenskej ekonomike hrozia škody prijatím tohto zákona, preto ho treba odmietnuť. Tento zákon je na prospech zahraničných investorov, ale chcem zdôrazniť, je na prospech agentúr dočasného zamestnávania, či slovenských, či zahraničných usídlených v iných štátoch Európskej únie, ktoré môžu na území Slovenska pôsobiť úplne rovnako ako naše agentúry. Prečo je na prospech agentúr? Dnes agentúry majú ťažký život, až by som ich poľutoval. Ten vyčerpaný pracovný trh, na ktorom už nie sú voľní zamestnanci, je škrtom cez rozpočet hlavne tým, ktorí podnikajú v agentúrach dočasného zamestnávania. Vlastnia tie agentúry, pretože pokiaľ ich biznis je postavený na tom, že veľmi ľahko naberajú, rekrutujú voľných ľudí a tých potom posúvajú do firiem a majú veľmi vysokú províziu z tejto bohumilej činnosti, tak dnes, keď je pracovný trh vyčerpaný, kedy nie sú voľní zamestnanci, tie agentúry nemajú koho nasávať. Ale keď im otvoríte hranice a dovolíte, aby mohli čerpať, rekrutovať zamestnancov zo Srbska alebo z Ukrajiny, z Vietnamu, tak im biznis znova pokvitne.
Trochu matematiky. Dá sa očakávať, že do roka a do dňa po prijatí tohto zákona tu bude minimálne 10-tisíc, a to som veľmi skromný v ohľade, Srbov, ktorí tu budú zamestnaní cez agentúry dočasného zamestnávania. Ich platy napríklad v Trnave a podobne sú okolo 700 eur, 600, 700, možno najviac 800 eur. Ale platba toho užívateľského zamestnávateľa v agentúre za toho 700-eurového zamestnanca, je omnoho vyššia, Samozrejme, je tam potrebné pokryť náklady na odvody, nejakú tú réžiu, ale tvrdím, že najmenej 100 eur mesačne má majiteľ agentúry zisk na tom rozdiele, čo si vyúčtuje od užívateľského zamestnávateľa a čo zaplatí tomu Srbovi, réžia, náklady na odvody. Tvrdím, že je to najmenej 100 eur mesačne. Teraz trocha násobilky. 10-tisíc krát 100 je milión eur mesačne, milión eur mesačne! Za rok 12 miliónov. Nechcem byť zlý, ale tam je celkom pekný priestor na korupciu.
Skrátené konanie je podľa mojich informácií aj preto, pretože vaša koalícia si povedala, že ešte na tejto schôdzi platia pravidlá, platia dohody, podporujete sa navzájom, ale od nového roka je ring voľný. Čiže hrozí tu, že takéto citlivé zákony nezískajú koaličnú podporu, čiže treba rýchlo konať, čo sa neschváli teraz v decembri, sa možno neschváli vôbec. Tak mi to aspoň niektorí v kuloároch naznačujú. No ale poďme k tomu kľúčovému. Vy týmto zákonom zásadne a umelo zasiahnete do trhu práce. Teraz budem hovoriť možno tak trošku škaredo, tak trošku trhovo, niekto by povedal, že necitlivo. Trh práce je trh ako každý iný a na tom trhu také to základné trhové pravidlo je, že pokiaľ na tom trhu je niečoho málo, tak cena toho, čoho je málo, rastie, to je logické, a presne o tom je ten trh. A dnes je situácia veľmi zaujímavá a ja sa z nej teším, pretože na tom trhu práce je nedostatok zamestnancov. No a ten trh funguje a funguje tak, že tým pádom cena práce tých zamestnancov rastie alebo – po slovensky povedané – rastú platy. Skutočne, keď sa pozriete na štatistiky, treba sa trošku pohrať s dátami zo Štatistického úradu, tak zistíte, že veľmi pekne rastú mzdy. Šesť percent, v niektorých odvetviach 10 % medziročne, to je paráda.
Ja si spomínam veľmi dobre na rok 2010 – 2011, keď sme politicky súperili, ja som bol tu vtedy ako minister, vy ste boli v opozícii, a veľký boj tu bol napríklad o Zákonník práce. My sme ho liberalizovali, zjednodušovali. Vy ste stáli, tak ako to správna sociálnodemokratická strana má robiť, stáli ste na strane zamestnancov a bol to taký pekný súboj. Malo to, samozrejme, tú politickú logiku. My sme vtedy hovorili toto: Naša politika, teda vraciam sa do času pred ôsmimi, siedmimi rokmi, kedy som bol členom SaS, a teraz, saskári, prosím vás, trošku počúvajte, spomeňte si všetci, čo sme vtedy hovorili. Eugen, ty nie, ty si bol v SDKÚ. Vtedy sme hovorili, že čo tam Zákonník práce, ten nie je dôležitý. Dôležité je to, aby sme liberálnejším Zákonníkom práce pomohli podnikateľom vytvoriť viac pracovných miest, aby tá situácia na trhu práce, ktorá vtedy bola taká, že bola 14-percentná nezamestnanosť, vtedy si ten zamestnávateľ mohol vyberať, koho si vezme a zamestnanec nemal šancu prísť rokovať o tom, že chcem vyšší plat. Pretože zamestnávateľ mu povedal, nepáči sa ti, môžeš ísť, vonku na úrade čaká desať ďalších, ktorými ťa viem nahradiť. A my sme hovorili a hovoríme to, dúfam, doteraz, že ak pomôžu liberálnejšie pracovné predpisy k tvorbe nových pracovných miest, tak sa pomôže vytvoriť situácia, kedy tých pracovných miest bude viac a dosiahneme stav, kedy to nebude tak, že si bude zamestnávateľ diktovať, ale budú si diktovať tí za-mes-tnan-ci. Čiže bez toho, či je Zákonník práce taký alebo onaký, zamestnanec, ktorý bude vedieť, že o jeho prácu je bitka, si bude diktovať podmienky aj bez toho, či mu Zákonník práce niečo garantuje, alebo negarantuje. Prosím pekne, tá situácia je tu, nie teda vďaka vašej vláde, pretože vaše opatrenia teda príliš liberálne doteraz neboli, ale vďaka tomu, že je tu prudký rast svetovej, európskej, nemeckej aj našej ekonomiky.
Ten stav je tu a ja sa z toho teším, obrazne povedané, došlo na naše slová, ten pracovný trh sa otočil a dnes je zamestnanec ten, kto si už môže diktovať podmienky. A prosím vás, vy to vlastne chcete touto novelou pokaziť, pretože vy tu chcete úplne otvoriť brány a dokonca cez agentúry umožniť, aby sem prúdili cudzinci, ktorí, žiaľ, z hľadiska ekonomickej situácie, aká je na Ukrajine, aká je v Srbsku, veľmi radi zoberú ponuku 700-eurového platu v nejakej montážnej dielni. Náš slovenský zamestnanec za 700 eur robiť do výroby v Citroëne nepôjde. Náš zamestnanec už má, našťastie, požiadavku na vyšší plat.
Čo chcem odkázať všetkým múdrym ekonómom, ktorí hovoria, veď v zahraničí cudzinci masívne pracujú, tvoria možno 10 % pracovnej sily a podobne. Áno, ale v tom zahraničí, či v Nemecku, či v Holandsku, či v Británii, sú najmä na pracovných miestach, o ktoré nemajú záujem domáci, lenže naši slovenskí zamestnanci majú záujem pracovať v automobilkách, akože by nemali, ale požadujú o tých povestných 200 eur vyšší plat. Ak sem tých Srbov, Ukrajincov nepustíme, tak o tých 200 eur vyšší plat aj dostanú, pretože ten priestor na rast miezd tu je veľmi veľký. Môj synovec, mladý chalan, pracuje ako skladník v Kii, v KIA v Tepličke. Od neho o tom niečo viem, ja sám chodím do KIA prednášať skoro každý rok, x-krát som sa tam prechádzal po tých výrobných halách. KIA je super moderná fabrika, roboty, stroje, automaty, informatizácia, všetko, čo si viete predstaviť. Absolútne porovnateľná, ak nie lepšia, s automobilkami, ktoré stoja povedzme vo Francúzsku alebo v Nemecku.
Aký je nástupný plat v Kii pre operátora? Okolo 800 eur, možno 900, ak má nejakú lepšiu kvalifikáciu. Aký je priemerný plat robotníka v Kii, môj synovec tam robí, čiže mám to z prvej ruky, robí tam skladníka, priemerný plat v KIA je 1 100 eur. A aká je produktivita práce, aká je kvalita výroby v KIA, no minimálne taká, ak nie lepšia ako vo Francúzsku. Tak, prosím vás, nech mi nikto nerozpráva, že tá KIA nemá priestor na 200-eurové zvýšenie miezd, keď vo Francúzsku, v Nemecku, v Británii porovnateľný zamestnanec v porovnateľnej fabrike na porovnateľnej pozícii zarába od 3-tisíc eur vyššie. Nech mi nikto nehovorí, že nevedia pridať 200 eur! Kolega Krajniak to včera podporil aj percentami, výpočtami, myslím si, že rozhodne nie sme v rozpore, ale hovoríme jedno a to isté. Ten priestor tu je.
Jaguar. Jaguar sem prešiel s tým, s veľkou reklamou pred dvoma, troma rokmi, my dáme zamestnancom 1 800-eurové platy. Urobili to preto, aby zakryli tú skepsu a to rozhorčenie z toho, že vláda im ide dať stámiliónové dotácie. Tak prišli z piár agendou, že ako oni perfektne zamestnajú Slovákov za krásne platy. Sú tu, fabrika stojí, pomaly začína vyrábať, permanentne naberajú zamestnancov, v Agroinštitúte majú permanentne otvorené náborové oddelenie, ľudia tam behajú hore-dole, a čo tí Slováci tam zisťujú? Dozvedia sa, že ich nástupný plat sa im ponúka vo výške 800 eur mesačne. 1 800? Zabudnite, to bolo len piár.
Tie pôvodné informácie boli také, že majú desaťnásobne viac záujemcov Slovákov, ako môžu prijať, to bolo pred dvoma rokmi, keď si robili to piár. Realita dneška je taká, že majú problém zohnať tam ľudí a presakujú informácie, že tí, ktorí tam povedzme prešli z Trnavy, sa sklamaní do tej Trnavy vracajú, pretože ešte v tom Citroëne majú vyšší, vyššiu mzdu, ako im dáva ten Jaguar. To je úplne úžasná vec!
Chcem ešte zdôrazniť, že v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov, z toho 100-tisíc je v Británii. 100-tisíc je v Británii v situácii, kedy nevedia, ako dopadne brexit. Ja neviem, ako dopadne brexit, ale možno dopadne tak, že tých 100-tisíc ľudí bude musieť voľky-nevoľky odísť, respektíve sa sťaží ich pôsobenie v Británii a budú sa chcieť vrátiť naspäť. A my tu teraz v stave, kedy vieme, že máme vonku 300-tisíc Slovákov, z ktorých by sa mnohí radi vrátili, z toho 100-tisíc je v Británii, kde reálne hrozí, že sa budú musieť vrátiť, my tu prijmeme novelu, lebo máme 80-tisíc voľných pracovných miest, pod takýmto argumentom. Ak sem zrazu zaplavia Slovensko lacní Srbi, Ukrajinci, tak skrátka my sťažíme návrat tým Slovákom, ktorí o tom návrate uvažujú.
Aby som bol trošku ešte konštruktívny, pretože mi uteká čas, nechcem len kritizovať, chcem aj konštruktívne prispieť k tomuto, čo tu máme, aj keď netvrdím, že sa tým situácia vyrieši, mám pripravený pozmeňovací návrh pre druhé čítanie, kde spolu s kolegami Simonou Petrík a Mirom Beblavým tvrdíme, dobre, nech teda zamestnávateľ alebo agentúra zoberú cudzinca, ale podmienkou na jeho prijatie je, aby jeho mzda bola najmenej vo výške priemernej mzdy zistenej v danom odvetví. Čiže aby ani náhodou týmto otvorením brán nemohlo dochádzať k mzdovému dumpingu, ktorý tu inak reálne hrozí. Pre vašu informáciu, priemerná mzda napríklad v odvetví priemyselnej výroby, to sú tie automobilky, je dnes okolo 1 100 eur, priemerná mzda napríklad v odvetví stavebníctva je okolo 700 eur. Čiže po tom relatívne krátkom zvažovaní, ktoré sme dostali k dispozícii, vzhľadom na skrátené legislatívne konanie, nič lepšieho sme nevymysleli ako toto, myslíme si, že takáto páka pomôže zamedziť hroziacemu mzdovému dumpingu a zároveň, aby si náhodou niekto nemyslel, že teraz bude mať Srb v Trnave 1 100 eur a Slovák 900 eur. To ani náhodou nehrozí, vážení, pretože podľa Zákonníka práce, ak porovnateľný zamestnanec, ja som Trnavčan, robím v Citroëne, mám 900 eur, vedľa mňa zamestnajú Srba, ktorý bude musieť dostať 1 100, robí tú istú prácu ako ja alebo možno ešte horšiu, zo zákazu diskriminácie vyplýva, že mne musí byť mzda automaticky zvýšená minimálne na jeho úroveň. Čiže týmto spôsobom dosiahneme zároveň aj tlak na rast miezd tých súčasných slovenských zamestnancov, ktorí v takýchto firmách pracujú. Dalo by sa to urobiť aj lepšie. Máme tu systém Národná sústava povolaní, ktorý stojí veľké milióny, hráme sa s ním dlhé roky, vyvíjame to, neviem teda celkom, načo je to dobré, ale keď už sa s tým hráme a keď to už stojí toľké peniaze a venujú sa tomu celkom slušní odborníci, tak napríklad v tej excelovskej reči, v tej tabuľke, kde sú teda uvedené tie povolania, by mohol pribudnúť ešte jeden stĺpček a v tom stĺpčeku by bolo povedané, že aká je požadovaná mzda v prípade zamestnania cudzinca. A napríklad bolo by tam povolanie že kuchár, tak požiadavka na jeho mzdu by bola povedzme 650 eur, a bolo by tam povolanie že kuchár v indickej reštaurácii, kde je prirodzené, že tam ten zamestnávateľ ťahá Indov, ktorí to vedia robiť, tak tam by bola minimálna mzda 520 eur, pretože tam nepotrebujeme preferovať slovenského zamestnanca. Máme tu teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2018 11:52 - 11:54 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Cítim ten súzvuk, veľmi sa tomu teším.
Pán kolega Suchánek, pani kolegyňa Verešová, je to na dobrej ceste a teším sa, že sa takto otvorila diskusia nielen o dôchodkoch a dôchodkovom veku, zastropovaní dôchodkového veku, ale ešte dôležitejšia diskusia o tom, kto tie dôchodky vlastne zaplatí, prečo sa na Slovensku rodí málo detí, ako vieme tvorivo a rozumne hľadať spôsoby, ako podporiť pôrodnosť. A našli sme ten problém. Našli sme ten problém práve v tom, že vzdelané ženy, všetka česť, možno je to určitá obeť, študujú, ale tým pádom odkladajú materstvo a, bohužiaľ, sú tu aj prerušenia, ktoré by možno nemuseli byť.
Takže je výborné, že tú diskusiu obraciame k téme, prečo sa rodí málo detí, nie je to len o tých chýbajúcich škôlkach. Prečo sa rodí málo detí? To tu ešte, myslím, nezaznelo. Z tých 58-tisíc detí, ktoré sa momentálne ročne narodia, zhruba len polovica žien má nárok na materskú. Hej? Pýtajme sa prečo. Ja, bohužiaľ, nemám k dispozícii presné štatistiky, ako to presne je, prečo tá druhá polovica žien nárok na materskú nemá, ale predpokladám, že z nich je práve veľa študentiek, ktorým to potom robí finančný problém. Čiže snažme sa im pomôcť nielen v tom, že materská sa úspešne zvyšuje, predlžuje, na materskú môžu ísť otcovia, ale hľadajme, chyba dnes je práve v tom, že študentky na materskú nárok nemajú. Čiže svojím spôsobom je táto skupina ľudí diskriminovaných za to, že študujú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 11:30 - 11:49 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, existuje takáto knižka (rečník knižku názorne na okamih ukázal plénu), v ktorej je všeličo napísané a napríklad aj to, či sa oplatí dobrovoľné nemocenské poistenie za toho súčasného právneho stavu. A nechcem vás zaťažovať detailami, ale poviem, že oplatí. Zaplatíte niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľnom poistení, v prípade matky, budúcej matky, a dostanete 11 000 eur na materskej. Čiže ten celkový profit je cca, približne 7 000 eur. Takže pokiaľ študentka má nejaký kapitálik a je schopná si zaplatiť tých niečo vyše 4 000 eur na dobrovoľné nemocenské poistenie v tom balíku, ktorý dnes existuje s dobrovoľným dôchodkovým poistením, ktoré sa povinne musí platiť v tzv. balíku, tak za tú svoju investíciu vo výške niečo vyše 4 000 eur dostane materskú v celkovej výške za tých osem mesiacov 11 000 eur, čiže má plus 7 000, no, podľa mňa sa to oplatí. Len háčik je v tom, že musí si niekde zohnať, povedzme od rodičov, od otca dieťaťa, 4 000, aby si to dobrovoľné poistenie platila. Takže len toľko na doplnenie komentára k súčasnému stavu.
Ja sa trošku vrátim do minulosti, keď bolo samostatné dobrovoľné poistenie a dokonca sa dalo platiť aj v súbehu s povinným poistením, to sa, samozrejme, študentiek netýkalo, ale aj iných budúcich mamičiek, ktoré pracovali, tak túto možnosť mohli využiť. No a prišiel, teda bolo to v rokoch po roku 2004, to boli zlaté časy pre ženy, ktoré si chceli zvýšiť materskú, pretože vtedy ten zákon bol v úplne šialenom stave, bol, ementál je slabé slovo, ten bol tak deravý, za čo patrí, v úvodzovkách, vďaka tým, ktorí ho prijali, ale aj ministerke Tomanovej, ktorá za celé štyri roky s tým nebola schopná nič urobiť, keď prax ukázala, že sa to dá fakt zneužívať. Vtedy sa dala získať, ja to nazvem tak, že 60-násobná materská. Keď niekto špekulatívne mal 60 nemocenských poistení, na nejaké mikrodohody, tak mohol veľmi lacným spôsobom získať obrovské peniaze na materskej, obrovské.
No a existovala teda možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré bolo samostatné, tak ako to vlastne teraz navrhujete. To znamená veľmi lacné, pretože tam je tá sadzba len tie, tu je reč o dvoch percentách, ale kvôli materskej, ale v zásade tam bola sadzba 4,4 %, ale aj to je máličko oproti tomu, že sa z toho dala pol roka čerpať vysoká, relatívne vysokánska materská. Čiže ten systém bol pre toho, kto ho poznal a kto sa nebál ho využiť, ak nepoviem rovno slovo zneužiť, bol úžasne výhodný a začalo to, začalo to byť tak že nekontrolovateľné, by sa dalo povedať, začalo sa to celé sypať z hľadiska rozpočtu Sociálnej poisťovne. Tak prišiel minister, ktorý tým veciam rozumel, člen Radičovej vlády, ktorý v tom urobil sek, a odvtedy je dobrovoľné nemocenské poistenie v tzv. balíku. No a potom prišiel minister súčasný, ktorý to ešte pritvrdil tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie nie je možné v súbehu s povinným, čiže ďalšie obmedzenie.
No, tak to máme teda súčasný stav, ktorý teda umožňuje získať materskú z dobrovoľného nemocenského poistenia. Ja som v úvode povedal, že podľa môjho názoru výhodne, len to vyžaduje mať 4 000 eur na začiatku a hlavne vyžaduje si to aj aktívne rozmýšľanie. Každá študentka, keď akosi nechápe, čo je to plánované rodičovstvo do slova a do písmena, tak jednoducho nebude mať nič.
Takže vy ste priniesli tento návrh. Ja keď som si ho prečítal prvýkrát, tak poviem úprimne, som sa zhrozil, že, preboha, čo to chcete urobiť za obrovskú dieru v sociálnom poistení. Pretože ja teraz poviem čísla. Dobre? Prepáčte, možno to niekoho unavuje, ale treba to povedať.
Pri tomto návrhu, keď si študentka veľmi šikovne a rozumne zvolí podľa vášho návrhu dobrovoľné nemocenské poistenie, najprv tri mesiace z minimálneho základu, povedzme z 500 eur, zaplatí tri mesiace po 10 eur na poistnom, to je dokopy 30 eur za tri mesiace, odhlási sa, ďalší deň sa znova prihlási, už keď je tehotná, treba to robiť do siedmeho týždňa tehotenstva, čo je stíhateľné, keď sa trošku, ako sa hovorí, sleduje a je u lekára a tak, takže potom keď sa v siedmom týždni prihlási znova, ale už si zvolí maximálny reálny základ, čiže povedzme zaokrúhlene 2-tisíc eur a platila by si 40 eur mesačne, toto bude robiť šesť mesiacov, 6 x 40 je 240 eur, tam sme mali tých 30, to je 270 eur, čiže za-in-ves-tu-je do dobrovoľného poistenia 270 eur a získa na materskej maximálnu materskú, čo je za celých osem mesiacov vyše 11-tisíc eur. Hej? Čiže ešte raz, za investíciu 270 eur získa 11-tisíc eur.
No keď som si to spočítal, tak mi zbytok vlasov dupkom stál a hneď som aj napísal niekde pod blog pána Surovčíka, myslím, svoju tak akože na moje pomery relatívne umiernenú reakciu, že toto cezo mňa nemôže prejsť, keď sa o tom bude rokovať.
Potom som si prečítal blog pani Navrátilovej, ktorá je za tým všetkým, a zmenil som názor. Zmenil som názor aj pod vplyvom toho, že aj my SPOLU - občianska demokracia, samozrejme, uvažujeme, čo ďalej s materskou, čo ďalej so systémom v sociálnom poistení, čo ďalej s pôrodnosťou, s tým vývojom takým, aký je.
Ten vývoj je taký, že za posledné roky nám počet narodených detí stúpa. Ak sa nemýlim, dnes je to, v tomto roku okolo, alebo vlani okolo 58-tisíc. Predtým to bolo tie dva, tri, štyri roky dozadu, sa to hýbalo niekde na úrovni 55, potom 56, predtým to bolo dokonca iba 50-tisíc, v čase krízy. Čiže ten počet narodených detí nám pomaličky stúpa, dobre, ale nemali by sme s tým byť spokojní, pretože aj keď ten počet živo narodených detí v prepočte na rodinu alebo na jednu matku nám začína stúpať, my máme, my sme v ťažkom prúseri preto, lebo už tu sú generácie tých dnešných 10-, 15-ročných detí, kedy sa v tom jednom ročníku narodilo len 50-tisíc detí, a keďže tých detí je málo, tak aj ich detí bude málo. Pretože keď raz máte málo budúcich rodičov, málo budúcich rodín, tak aj keby tá matka rodila v prepočte 2,5 dieťaťa alebo 2,5 dieťaťa, alebo 3 deti na rodinu, tak už tým, že tých rodín máme, budeme mať málo oproti súčasným Husákovým deťom, tak hrozí tu ďalší demografický prepad. Takže akékoľvek opatrenie, ktoré nám pomôže zvýšiť pôrodnosť, by sme mali vítať všetkými desiatimi.
No a my teda SPOLU - občianska demokracia uvažujeme obdobne ako vy, čo by sa s tým dalo spraviť, a poviem tak veru, pravdupovediac, že tuto to nerátajme. Tuto pán Tomáš, ja ho spomínam, škoda, že tu nie je, teraz by som mu dal vyslovene za pravdu, nerozmýšľajme excelovsky. Nerozmýšľajme v excelovských tabuľkách. Rozmýšľajme v širšom kontexte. Rozmýšľajme aj politicky. Je jasné, že keď tu uvoľníme určité pravidlá a zavedieme niečo, čo by sa mohlo excelovskému matematikovi zdať neuveriteľne výhodné pre tých mladých, áno, dobre, tak podľa toho môjho prepočtu Sociálna poisťovňa alebo štát, ako chcete, príde o 11-tisíc eur. Ale pozor, to nie sú peniaze vyhodené do nákupu zbytočných stíhačiek. To sú peniaze, ktoré dostane nejaká živá rodina. A za tými peniazmi je, skrátka, ďalšie narodené dieťa, ktoré nám tu pribudne.
Ešte k tej demografii. Toto už, myslím, zaznelo. Priemerný, priemerný vek prvorodičky na Slovensku sa dnes hýbe niekde k 30 rokom, áno? To je strašne zlé, pretože už logicky, keď prvé dieťa má žena v tridsiatke, no tak koľko ešte detí bude asi tak mať? Aj keby bola tá rodina finančne zabezpečená neviem ako dobre, aj keby neviem ako dobre fungovali škôlky na Slovensku, čo teda ani v prvom, ani v druhom prípade, bohužiaľ, tak nie je, tie rodiny zabezpečené nie sú, škôlky nefungujú, nemáme ich. Robíme tu jasličkové zákony, ktoré to ešte viac kazia. Keď raz sa prvé dieťa narodí v tridsiatke alebo ešte neskôr, lebo to je v priemere, to znamená, že je tu polovica žien, ktorým sa narodí dieťa až po tridsiatke, preboha. To znamená, druhé dieťa má možno v tridsiatich štyroch, tridsiatich piatich rokoch, no a potom už ďalšie sa jednoducho bojí mať. Nemusíme si vysvetľovať prečo. Takže ten počet detí v rodine, aj keby mali akúkoľvek túžbu mať päť detí, tak ako mám napríklad ja, tak, skrátka, už to, už sú tam obavy zo zdravotného stavu, už to nepôjde.
Čiže my sa musíme snažiť robiť opatrenia, aby tie naše ženy, mladé ženy, vedeli rodiť skôr. No a na druhej strane chceme, aby naše deti mali dobré vzdelanie, aby študovali. Tak teraz to je trošku proti sebe. Keď raz mladá žena, študentka, študuje do 23-25 rokov a chce mať naozaj kvalitné vzdelanie, študuje na doktorandskom stupni, študuje na druhej vysokej škole, to je všetko skvelé, pretože to jej vzdelanie bude fajn, bude vzdelaná, bude mať lepší príjem a tak ďalej, národ ako-taký bude vzdelanejší, aj tie deti, ktoré bude mať, budú lepšie vychované, to jednoducho je fakt. Takže toto my chceme, ale zároveň chceme, aby mala dieťa skôr. No tak to je jednoducho, to sú dve, dva, dve protichodné želania. Čiže my musíme hľadať spôsob, ako čím viac uľahčiť čím skorší pôrod študentkám.
No teraz hovorím ako excelový odborník zase, tak prepáčte, možno by som mal voliť diplomatickejší jazyk, ale jednoducho k veci.
Tým pádom ja tento návrh považujem za dobrý, ale ako to už tak býva, ja mám ešte lepší. Ja ho, bohužiaľ, nemám tu, pretože mňa to napadlo pred týždňom práve na základe toho, čo ste vymysleli, aj na základe toho, že som si teda preštudoval návrh mojej kolegyne Simony Petrík, ktorá ho tu prednesie zrejme v pondelok, a ten návrh pre priblíženie je o tom, že nie za všetky, nie všetky študentky, ale doktorandky, čiže študentky tretieho stupňa vysokej školy by mali štátom, štátom platené poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie.
Ja teraz nechcem dlhé minúty, už sa mi kráti čas, hovoriť o dôchodkovom poistení, ale cítite, čo by som asi povedal, ale k téme. Čiže za tú doktorandku by štát mal platiť nemocenské poistenie.
Čiže neriešme tu teraz, prepáčte, fakt, naozaj, teraz sa vás nechcem dotknúť, bavme sa konštruktívne, nám sa nepáči návrh na nejaké špeciálne dobrovoľné nemocenské poistenie s nejakým výhodným režimom, lebo to by aj okrem iného zavádzalo pocit krivdy medzi iné ženy, ktoré by toto nevyužili, lebo už neštudujú alebo študovali, už doštudovali, systematickejší návrh, ktorý by nebol nejakou zásadnou novinkou, niečím revolučným, ale skôr evolučným, je návrh, aby za tých študentov alebo študentky platil poistné štát.
Ja som vám pred chvíľkou nie náhodou povedal, že stačí investícia pri vašom návrhu 270 eur. Čiže študentka by dala 270 eur do systému, do Sociálnej poisťovne, dostala by maximálnu materskú. Či dá 270 eur alebo nulu, lebo to zatiahne štát, to je, prosím vás, úplne jedno, hej? Rozumiete? Váš návrh hovorí, že musí zaplatiť 270 eur, ja hovorím, to je tak nízka suma, že keď nedá vôbec nič, to je v praxi to isté, hej? Rozumieme sa?
Čiže ja tento váš návrh v dobrom odmietam a hovorím a budem presadzovať, aby za študentky platil nemocenské poistenie štát, čiže aby nemocenské poistenie tým pádom mali. A tu potom treba ešte, samozrejme, si prediskutovať, a z akého vymeriavacieho základu ten štát to bude platiť? Z minimálneho? Z maximálneho? Pri tom návrhu, ktorý sa týka doktorandiek, je to relatívne možno rozumne dané, ako výška toho doktorandského štipendia. Neviem presne, v akej výške sa tie doktorandské štipendiá pohybujú, odhadujem, že je to niekde okolo 500 eur, možno 600, ja neviem, neviem, nie som tam doma, takže tomu by potom zodpovedala aj výška toho materského, samozrejme, hej? Pri 500-eurovom základe je materskej necelých 400 eur mesačne, čo je teda "radikálne" viac ako rodičák, ktorý je na budúci rok 220 eur. Čiže pomohlo by to tým študentkám.
Čiže ja teda navrhujem v rámci diskusie toto. Virtuálne, pretože na papieri to nemám. Na papieri to bude možno na ďalšej schôdzi, ak to teda prejde cez príslušný výbor, ktorý to možno posúdi, že to tu už bolo a treba čakať pol roka.
Čiže ja budem navrhovať, aby štát platil nemocenské poistenie za, minimálne za študentky od 1. stupňa po 3. stupeň vysokej školy. Treba sa, samozrejme, nejako dohodnúť, že či aj za tie, ktoré prekročili štandardnú dobu štúdia, či za tie, ktoré sú na druhej vysokej škole. Podľa mňa áno, lebo prečo nie, hej? Nech je toto nemocenské poistenie teda použiteľné minimálne v prípade nároku na materské.
A otázka na diskusiu je, aký by mal byť vymeriavací základ, čomu teda bude odpovedať aj tá budúca materská, možno nejaký taký nástrel, ktorý by som dal takto teraz do pléna, je tak ako pri dôchodkovom poistení. To znamená 60 % priemernej mzdy, aby sme tam nezavádzali nejakú ďalšiu veličinu. To dnes je asi 550 eur mesačne, čo by zodpovedalo materskej niečo vyše 400 eur mesačne. Samozrejme, závisí to od priemernej mzdy. Medziročne priemerná mzda nám teraz utešene rastie, čiže aj tá materská by potom potenciálne bola vyššia.
Čiže, voľne povedané, toto je moja predstava. A teraz ešte teda sa vrátim k vášmu návrhu, ktorý teda nekritizujem, len opakujem, som za, len hovorím, debatujme o tom, urobme to ešte lepšie.
No a teraz technicky, keďže vy ste tu, je prvé čítanie, ja budem hlasovať za, čiže podporím tento váš návrh, aby prešiel do druhého čítania, a uvidíme, či sa to teda do toho druhého čítania dostane, lebo nezáleží to len od nás, ale aj ostatných kolegýň, kolegov, ako sa k tomu postavia. A keby sa to do toho druhého čítania dostalo, tak je mesiac na diskusiu. Dobre?
Čiže som za, ale počuli ste teda môj plán a poprosím zároveň duplicitne či recipročne, či ako, aj keď to je zlý výraz, o podporu návrhu Simony Petrík, dajme to potom dokopy.
A ešte sa vrátim k tej ochrannej lehote. Bez debaty, jasné, dobrá vec, aj keď tu by som vám vedel citovať, že ako sa to dá urobiť lepšie, kto chápe určité princípy, ale o tom potom, hej, ako hovorí pán predsedajúci. Keď už nič iné, tak v každom prípade to predĺženie ochrannej lehoty pre materskú na 15 mesiacov je určite fajn a to bez nejakých väčších výhrad podporujem.
Čiže uzavriem, uzavriem svoje vystúpenie, kolegovia, ktorí ste čakali na to, že budem dlho rozprávať. Dosť dlho som rozprával? Dosť dlho, dobre. Uzatváram svoje vystúpenie ešte raz konštatovaním, že napriek určitým výhradám podporím a budem to odporúčať aj kolegyniam, kolegom, tento váš návrh. Možno bude úspešný aj u ostatných. V každom prípade táto téma je veľmi dôležitá. Treba podporiť našich študentov v zmysle, aby sa nebáli mať deti, aby nám týmto spôsobom deti pribudli, to je naše najväčšie bohatstvo. A, samozrejme, má to aj ten rozmer, že mierne tým zatraktívnime štúdium na našich vysokých školách, lebo na Slovensku, keď to mať takto zavedené budeme mať, tak je menšia pravdepodobnosť, že študentky pôjdu študovať do Českej republiky a podobne, kde takáto vymoženosť nie je a možno ani nebude.
Ešte raz, držím palce, podporujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:39 - 19:41 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak je ti zase ďakujem za poďakovanie, ale poviem tak na svoju adresu, že vzhľadom na čas, 19.39, priznám sa, že už som značne z formy takto vo večerných hodinách, takto večer už robím niečo iné ako nejaká snaha o rozumnú diskusiu, to už mi moc nefunguje, lebo teda mám ten zlý zdravotný stav, mimochodom, ako 53-ročný a zaslúžil by som si ísť na odpočinok.
No ale, ale chcem povedať, že my by sme sa mali zamyslieť skutočne nad otvorením zákona o dlhovej brzde. My v SPOLU – občianska demokracia sme o tom začali diskutovať snáď pol roka dozadu, toto sa nám ako prvé zjavilo ako nápad, keď sme počuli o tom návrhu na zastropovanie dôchodkového veku, že treba tu skrátka zaviesť mechanizmus, objektívny mechanizmus v podobe zákona, ktorý by skrátka zabránil populistom, populistickým politikom chodiť sem so zákonmi, dokonca ústavnými, ktoré vytvoria skrytý dlh pre budúce generácie. S touto myšlienkou treba niečo urobiť a pretaviť ju do konkrétnych paragrafov.
A druhá vec teda je skutočne tá, že u nás my pracujeme pomaly ale isto na dosť komplexnom návrhu, ako by ten odchod do dôchodku mal vyzerať. Čiže pre mňa toto všetko, čo sa tu bavíme, sú tiež impulzy, ktoré pozorne počúvam vrátane toho zastropovania dôchodkového veku. Kolegovia, zase si nemyslite, že ja vás a priori odmietam, že neviem čo. Ono to niečo do seba má, len to treba urobiť inak. Len to treba urobiť inak, nie takto, ako to robíte vy. Takže zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:35 - 19:37 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Tak v rámci tých dvoch minút budem reagovať prednostne na pána kolegu Marosza. No, mne sa to pozdáva, aby sme ustúpili v tom definovaní nároku z toho požadovania dosiahnutia veku, lebo vek možno nie je príliš najobjektívnejší. Niekto je v 63 rokoch plný sily, niekto je skutočne opotrebovaný, zničený a niekto sa ho nedožije vôbec. Ale počet rokov dôchodkového poistenia, to znamená, akú zásluhu som si vytvoril, ako dlho som do toho systému prispieval, to je niečo, čo je dosť objektívna záležitosť. A ak niekto prispieval len 30 rokov, tak, prosím pekne, nech si nerobí také nároky ako ten, kto prispieval 40 rokov alebo dokonca 45, možno 50.
Druhá vec je, že ono toto trošku aj sedí. Tí, ktorí majú nižšie vzdelanie, a teda už po strednej škole povedzme začnú pracovať, v 18, 20 rokoch, tak zrejme skôr sú v tých manuálnych, fyzicky náročnejších povolaniach a je, myslím, aj istým spôsobom preukázané, že aj žijú, dožívajú sa kratšieho veku, bohužiaľ. Čiže ten dôchodok si užívajú menej. Skôr zomierajú, žiaľ. Čiže keby to bolo nastavené na dobu dôchodkového poistenia príklad 40 rokov, tak vlastne ten, kto začne pracovať ako 20-ročný a celý ten svoj ďalší život pracuje, tak v šesťdesiatke by mal nárok na dôchodok. Vysokoškolák, ktorý začne pracovať ako 24-ročný povedzme, tak v šesťdesiatich štyroch. Ale on zrejme taký opotrebovaný, fyzicky zničený naozaj nebude. Čiže jemu by to nemuselo až tak vadiť. Čiže je to zaujímavá myšlienka, treba s ňou pracovať ďalej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.10.2018 19:17 - 19:33 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Oceňujem tento návrh, pretože znamená spružnenie spôsobu, kedy, ako môže občan ísť do dôchodku, kedy môže začať čerpať dôchodok. Máme tu už dlhodobo inštitút predčasných dôchodkov. Samozrejme, vyvíjal sa tento systém, boli tu určité zmeny.
Ja keď si dobre pamätám, tak v roku 2004 to začalo vlastne tak, že predčasné dôchodky bolo možné čerpať bez nejakého vekového ohraničenia, však áno. Len tam vždy bola tá hranica, že priznaný predčasný dôchodok po jeho penalizácii, po tom krátení, ktoré sa za celú históriu nezmenilo, to znamená, za každých začatých 30 dní chýbajúcich do dosiahnutia riadneho dôchodkového veku sa seklo pol percenta z vypočítanej sumy. Čiže tá penalizácia je stále rovnaká už 14 rokov, no ale tá hranica veku tam jednoducho nebola. Čiže ak po tej penalizácii vyšiel dôchodok vo výške aspoň 1,2-násobku životného minima, tak mohol byť priznaný aj v päťdesiatke, hej, keď niekomu to tak vyšlo. A tak to skutočne aj fungovalo. Boli prípady, kedy sa päťdesiatnici takto dostali na predčasný dôchodok. No a malo to negatívny ohlas, pretože tí päťdesiatnici začali poberať nejaký 250-eurový predčasný dôchodok, nebola to asi nejaká zásadná suma, ale oni ďalej veselo pracovali. Hej? Čiže ešte 10 – 12 rokov pracovali, čím si na druhej strane zase tú sumu dôchodku vylepšili, no a celých tých 10 – 12 rokov ten dôchodok vlastne v každom prípade mali a posudzovalo sa to vlastne tak, že takto sa odčerpávajú zdroje zo Sociálnej poisťovne.
Jedného pekného dňa, už si nepamätám kedy, teda prišiel návrh, aby sa do predčasných dôchodkov dalo ísť najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku, odvtedy to takto funguje. A potom ešte prišiel návrh, ten bol neviem, či za našej vlády, tuším, že áno, zamedzil sa súbeh poberania príjmu, z ktorého by bol občan dôchodkového poistenia, a vyplácania predčasného dôchodku. Čiže v prípade, že poberateľ predčasného dôchodku začal znovu pracovať a byť dôchodkovo poistený, napríklad v nejakom zamestnaní, tak vlastne sa mu predčasný dôchodok prestal vyplácať. No, takže v stručnosti nejaká malá história zmien, ako to fungovalo od roku 2004. No myslím si, že sme sa skutočne posunuli niekde úplne, úplne inde.
Doba sa zmenila a aj v kontexte tej diskusie, ktorú priniesol SMER a SNS, zastropovanie dôchodkového veku, čo je teda veľmi jednoduché riešenie, kde sa nepozerajú predkladatelia ani doľava, ani doprava, skrátka sú zamantrovaní tým, tou predstavou, že dôchodkový vek sa predsa nemôže zvyšovať donekonečna. Ľudia na to veľmi počúvajú, čiže, samozrejme, že prečo predkladatelia tento návrh dali. Takto sa dá pekne, lacno zvýšiť popularita u voličov. No ale s nejakou tou politickou zodpovednosťou to akosi nemá nič spoločné.
Dôkazom toho je aj dosť tvrdé stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je zo zákona zriadená preto, aby strážila aj nás politikov, viď dlhová brzda. Škoda, to ma nenapadlo, ako možno komentovať, včera, keď sme to zastropovanie dôchodkového veku preberali, ale škoda, vtedy ma to nenapadlo pripomenúť. Škoda sa stala vtedy, keď sa prijímal zákon o dlhovej brzde, pretože ten zákon je dobrý. Bráni vláde, nech už je, aká chce, rozhadzovať peniaze a jednoducho musí zodpovedným spôsobom strážiť deficit štátneho rozpočtu, čo sa aj relatívne darí ministrovi financií Kažimírovi, čo treba oceniť z tohto pohľadu.
Len chybou toho zákona o dlhovej brzde je, že v tom zákone nemáme aj akúsi; ježíš, teraz ma to napadlo; dôchodkovú brzdu, resp. nemáme tam inštitút, ktorý by zabraňoval vytvárať akési skryté dlhy do budúcnosti, lebo ten skrytý dlh vlastne spočíva v tom, že ak my vieme podľa demografického vývoja, podľa nastavenia parametrov dôchodkového systému, že sa blíži doba, kedy to súčasné nastavenie nebude vyhovovať a vzhľadom na demografický vývoj začne Sociálna poisťovňa kolabovať a bude si žiadať jej chod to, aby boli splnené záväzky, ktoré štát má voči dôchodcom, bude si žiadať zvýšenú dotáciu zo štátneho rozpočtu, tak tým vlastne ten štátny dlh, ktorý treba sanovať jednoducho, keď to raz zákonom o sociálnom poistení a dokonca ústavou takto bude nariadené, tak ten, ak my vieme ten budúci dlh aspoň trošku odhadnúť, tak my skrátka nemôžeme pripustiť, aby takýto budúci dlh vznikal.
Čiže jedna vec je ten reálny dlh, ktorý vieme presne zmerať presne v tento deň a ktorý stráži samotná dlhová brzda, ale druhá vec je takýto skrytý dlh, ktorý nezodpovedným nastavením dôchodkového systému jednoducho môžeme generovať pre budúce generácie. A toto by bolo, toto by malo byť v ideálnom prípade takisto súčasťou zákona o dlhovej brzde, lenže, bohužiaľ, nie je, pretože koho by vtedy v roku 2011 napadlo, že aj takýto problém sa tu skrátka raz vynorí. Koho by to napadlo v kontexte napríklad skutočnosti, že v lete 2012 samotný SMER prijal a presadil predlžovanie dôchodkového veku naviazané na dobu dožitia? Koho by to napadlo, že odbory budú zrazu robiť nejaké podpisové akcie a referendá, keď podľa slov ministra Richtera, ktoré tu povedal, myslím, včera, predsa na tripartite sa to odsúhlasilo, čiže odbory v roku 2012 súhlasili s tým, aby sa dôchodkový vek predlžoval, a zrazu prídu odbory s agendou zastropovania dôchodkového veku a zrazu politická strana SMER, ktorá v roku 2012 zaviedla predlžovanie dôchodkového veku, príde, naopak, s úplne protichodným návrhom na zastropovanie.
No, venujem sa, prepáčte, príliš tomu zastropovaniu nešťastnému, ale nedalo mi to. Chcem sa vrátiť k podstate.
My sa tu nebavme o nejakom zastropovaní, my sa bavme o tom, aby sme občanom šikovným spôsobom umožnili skorší odchod do dôchodku tak, aby sme ponúkli rôzne nástroje, z ktorých si ten občan vyberie, respektíve aby boli dané konkrétnymi okolnosťami, ako on pracoval, v akom povolaní bol. Svojím spôsobom tie bývalé pracovné kategórie baníkov a podobne mali svoj zmysel, aj keď ako komunistický výmysel tiež to možno v prvom rade kritizovať a nie chváliť, ale mali svoj zmysel v tom zmysle, že umožňovali baníkom skorší odchod. Rešpektovala tá spoločnosť, že to povolanie je jednoducho ťažké a že horšieho povolania z hľadiska poškodenia zdravia, chorôb z povolania snáď niet na svete. Čiže boli zvýhodnení skorším odchodom do dôchodku, lebo to vlastne logicky bolo aj správne. Čiže my hľadajme mechanizmy, ako umožniť ľuďom skorší odchod do dôchodku, ako diferencovať medzi tým, kto, ako sa hovorí, už má zajtra umrieť na tej výrobnej linke, už nemôže ďalej pracovať, hoci ešte je relatívne mladý, a diferencujme medzi možno človekom, ktorý pracuje v teple kancelárie celý život a u neho zrejme nejaké skolabovanie za počítačom nejak veľmi nehrozí.
No takže ak jednou z ciest je spružnenie predčasných dôchodkov, treba to privítať. Ja tam vidím aj ďalšie možnosti. Aj minister Richter vidí ďalšie možnosti, volá ich preddôchodok. To znamená napríklad čerpanie úspor v treťom pilieri ešte skôr, ako začne ten samotný klasický či už dôchodok, alebo predčasný dôchodok. Takže aj to je svojím spôsobom dobrý nápad.
Ja, samozrejme, musím ešte raz pripomenúť, že máme tu druhý pilier, kde sa dajú urobiť ešte zlepšováky. To, čo je tam teraz, je v mnohých veciach dobré, ale v mnohých veciach nie. A keď sa vrátim k tretiemu pilieru, pýtam sa, prečo tu nikoho nenapadlo zaviesť indexové fondy aj v treťom pilieri, zvlášť po tom, ako päťročná skúsenosť ukázala, že skutočne to vynáša sporiteľom? Ale tretí pilier nevynáša. Tretí pilier, kolegovia zo SMER-u, vy veľmi radi, pán Tomáš tu nie je, prepáčte, takže musím sa obracať na vás (povedané s pobavením), ktorí držíte zástavu, vy teda veľmi radi útočíte na to, že druhý pilier nie je výnosný. Ale keď už teda útočíte, tak si v tých útokoch spomeňte aj na tretí pilier, aj ten si zaslúži prefackať.
Tretí pilier je ešte menej výnosný ako druhý. Tam tie výnosy sú naozaj negatívne, pretože výška poplatkov, ktoré sú tam omnoho vyššie ako v druhom pilieri, je tak nastavená, že ten symbolický výnos pri investovaní do nejakých konzervatívnych nástrojov je naozaj nižší ako to, čo si zoberie dôchodková spoločnosť, a žiadny mechanizmus, ktorý by tomu nejako bránil, tam skrátka nie je. Tretí pilier zostal kdesi zabudnutý, ako od macochy a dlhé roky sa vlastne nič poriadne s ním nerobí, nerieši. Pričom prvá vec je, znížiť tam poplatky treba, ten majetok, ktorý tam je naakumulovaný, je dostatočne veľký na to, aby pri pätinovej výške poplatkov tie správcovské spoločnosti mali príjem na to, aby to vedelo fungovať aj s ich ziskom. No a hlavne tam treba zaviesť indexové fondy. My takýmto spôsobom, že to neriešime, ukrácame tých ľudí a je ich tam veľmi veľa. Je ich tam veľmi veľa. My ukrácame týmto spôsobom tých ľudí o milióny, o stámilióny, ktoré mohli mať na výnosovej strane, ale jednoducho nemajú.
Ďalšia vec je daňová podpora tohto de facto dobrovoľného sporenia. Neviem, či ste si toho vedomí, ako to funguje, ale tá daňová podpora je veľmi symbolická na strane toho občana do výšky 180 eur a viac nič, hej? No, lebo šetríme ako štátna kasa, ako šetríme. Lenže keď na jednej strane povinné odvody do Sociálnej poisťovne sú v plnej výške odpočítateľnou položkou od základu dane, prečo takto nefunguje aj príspevok zamestnanca do tretieho piliera? Ja by som bol rád, keby akýkoľvek príspevok na dôchodkové sporenie, poistenie, či je to druhý pilier, ktorý sa dal platiť dobrovoľne svojho času, a prečo sa k tomu nevrátiť, aby tam bolo to oslobodenie, prečo tretí pilier nie je v plnej výške daňovo odpočítateľnou položkou? Veď má to tú istú funkciu. To sú peniaze, ktoré ten sporiteľ odkladá na sta-ro-bu. Tak ako si platí povinné poistenie, tak si platí dobrovoľné poistenie v druhom, v treťom pilieri, a my mu tú daňovú výhodu tam nedávame. A pritom rovnako si z toho bude čerpať dôchodok. On to nemôže si zobrať len tak kdesi v päťdesiatke a ísť na dovolenku za tie peniaze. Takisto v prípade zamestnávateľa, ktorý prispieva do tretieho piliera. Tam je len sčasti istá daňová úľava z pohľadu toho zamestnávateľa, ale nie v plnom rozsahu nejakej, nejakých vyšších príspevkov, ktoré by potenciálne ten zamestnávateľ bol ochotný dať.
Tretí pilier je veľmi dôležitý tým, ako funguje v zahraničí, v iných štátoch. My na to zabúdame. U nás to v podstate ako keby neexistovalo. A to je pritom spôsob, ako dokážeme zlepšiť dôchodky, ako dokážeme nastaviť systém tak, aby tí ľudia mohli odchádzať na dôchodok skôr, pretože im to môže pomôcť.
Ďalej. My málo uvažujeme o tom, keď sa bavíme o tom, že 55-roční podľa ankety sa cítia chorí. No, ja sa tiež cítim chorý, nechcem hovoriť, aké mám diagnózy, mám 53, tiež sa cítim chorý, ešte chorejší ako ten, ktorý to napísal v tej ankete, sa cítim a tiež by som rád poberal nejakú dávočku. Nuž tak, keď sa tak cítim taký chorý, tak prečo mi neumožniť povedzme nejakou formou poberať nejaký ani nieže predčasný dôchodok, ale nejakú možno 100-eurovú dávku, ktorou sa vylepší môj skromný príjem v tomto zamestnaní, lebo ten plat sa tu nezvyšoval už desať rokov, hej?
No prepáčte, že si robím srandu z jedného, z druhého, z tretieho, ale mnoho vecí v našom štáte nefunguje moc dobre a ako keby sme spali. Veď sa zobuďme! Skrátka ten dôchodkový systém urobme moderný, tak aby bol pružný, aby bol konfigurovateľný podľa potreby užívateľa, tak ako si nakonfigurujete windows v počítači, tak si, nech si ľudia nakonfigurujú, možno im nejaký poradca pomôže, nech si nakonfigurujú, ako ten ich dôchodok bude vyzerať, či vyštartujú v päťdesiatke, či v sedemdesiatke, či využijú túto formu alebo tú formu, baník nech to má inak, ako má účtovník alebo poslanec. Tie možnosti tu sú, len rozmýšľajme, robme to.
Čiže opakujem ešte raz, vítam, vítam tento návrh, lebo je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo, či jako to bolo o tom Mesiaci. Hej? Takže len tak ďalej, kolegovia, len tak ďalej. Zabudnime na dôchodkové stropy, lebo dôchodok je zlé zastropovať a dôchodkový vek zastropovať, to je ešte horšie. Kto chce, nech pracuje, kto chce, nech ide skôr do dôchodku. A hľadajme spôsoby, ako to urobiť reálne pre ľudí zaujímavo, lebo my tu slúžime ľuďom, ani nie Sociálnej poisťovni, ani nie štátnemu rozpočtu, ale na druhej strane musíme zase rešpektovať určité pravidlá. Ten štátny rozpočet tu nemôžeme rozflákať ani rozpočet Sociálnej poisťovne, musíme sa správať zodpovedne.
Mimochodom, tento návrh je napísaný skutočne zodpovedne, pretože je bez nejakých negatívnych dopadov kvôli tomu kráteniu, ktoré tam stále zostáva, na ktoré ste nesiahli. Takže je to skutočne zlepšovák. Treba to podporiť. Ja budem hlasovať určite za.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.10.2018 19:15 - 19:17 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Dobrý večer prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1176, a predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1229 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis