Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21. 6. 2017 o 14:36 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 14:36 - 14:38 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán kolega Bublavý, začnem s vami. Ja nechcem odbrzdiť dlhovú brzdu alebo ju uľahčiť. Ja chcem sprísniť dlhovú brzdu. Sprísniť dlhovú brzdu a súčasne vytvoriť priestor, aby mohli fungovať strategické investície štátu aj po roku 2020. Ak dokážeme nájsť tú ľudovo povedané brzdu na kradnutie a teraz baviť sa o tom, že ako robiť tie strategické investície, tak podľa mňa sa dá o tom hovoriť. Ak toto spojíme, potom má o zmysel o tom hovoriť. Lebo potom sa bavíme, že či sa to dá, či sa to nedá, ako sa to dá, ako sa to nedá a buď dospejeme k nejakému spoločnému riešeniu alebo nie. Ale tieto dve veci tam musia byť spolu, aby to malo zmysel. Pán kolega Číž, strategické investície štátu, bavíme sa o nich preto, lebo tie idú cez volebné obdobia, tie sa nikdy nestihnú spraviť za rok alebo za dva. V takom prípade si myslím, že je úplne legitímne, že predsedom toho výboru pre strategické investície štátu bude poslanec opozície vždy. Lebo on má kontrolovať, či tie peniaze sú vynakladané náležito na to, čo majú a efektívne, to znamená či sa nerozkradnú. A teraz to poviem tak, žiaľ vy viete ten môj názor, že ma mrzí, že už poslanci SMER-u tu v budúcom volebnom období nebudú, lebo tak bohužiaľ neprejdú tými občanmi, ale keby náhodou, tak aj pre vás predsa bude dôležité, aby keď budeme vládnuť po budúcich voľbách ste nás mohli kontrolovať, či tie strategické investície štátu robíme s patričnou zodpovednosťou a starostlivosťou. Pán kolega Heger, mne nevadí, ak tá daňová medzera je čím nižšia. Ja držím palce tejto vláde, ak sa to urobí, to čo sme hovorili tých 5 %, tak ... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 6. 2017 14:12 - 14:28 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keďže iniciátorov tohto uznesenia pána poslanca Blanára a pána poslanca Podmanického považujem za serióznych ľudí, budem vychádzať z toho, že úmysel stojaci za týmto návrhom uznesenia je úprimný. Moje vystúpenie bude mať tri časti. V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, Heger a Číž, keď sa chcete baviť, opustite sálu. Ďakujem.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko, že musíme kvôli nim, kvôli cestnej infraštruktúre hovoriť o dlhovej brzde.
V druhej časti sa vysporiadam s tým, či vôbec existujú také strategické investície štátu, pre ktoré stojí za to hovoriť o dlhovej brzde.
A v tretej časti navrhnem vlastný návrh uznesenia ako sa s touto otázkou vysporiadať.
Celkový obsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní predkladatelia návrhu uznesenia odhadujú na 18 miliárd eur. Odkiaľ tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurofondy, ale pripusťme, že po roku 2020 žiadne nebudú. Ako teda získať tieto zdroje? Keď som sa bavil s predkladateľmi, zadefinovali, že odhad na efektívne dobudovávanie cestnej infraštruktúry, ročný odhad je 0,8 až 1,3 miliardy ročne. Ale takúto sumu, vážení kolegovia z vládnej koalície, máte vo vlastných rukách. Vysvetlím prečo. Daňová medzera na DPH je dnes 30 %. V praxi to znamená, že na podvodoch alebo z dôvodu, že nejaká firma skrachuje, je v zlej finančnej situácii, sa ročne neodvedie na DPH 2,4 miliardy eur. Také bolo posledné oficiálne číslo zverejnené Finančnou správou. Ak by sme dokázali vymáhať a vyberať DPH iba priemerne ako štáty Európskej únie, tak ten priemer je 10 %. To znamená, že by sme mohli mať každoročne jeden a pol miliardy eur v rozpočte viac, čo je pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pardon, pri daňových príjmov štátneho rozpočtu na úrovni 11 miliárd 14 %. To je strašne veľa peňazí. Ja viem, že tu o lepšom výbere DPH každý už roky hovorí a teraz si môžete hodiť rukou, to už som počul päťsto krát. No to je ten problém, že o tom dvadsať rokov iba hovoríme. Ale máme praktický nástroj. V Belgicku v roku 2002 zaviedli špeciálny softvér, ktorý odhaľuje takzvané daňové fraudy. Za rok odhalili 80 % podvodných vratiek DPH ešte pred ich vyplatením. Podobný softvér má aj naša Finančná správa. Za štyri roky uplynulé dokázali tieto podvody, povedal by som, znížiť alebo obmedziť iba o 25 %. My tam máme obrovský priestor. Tých jeden a pol miliardy eur je reálnych. To nie sú peniaze akože vo vzduchu. My na to máme nástroje, my na to máme atómovú bombu, tak by som povedal. My nemusíme strieľať lukmi a šípmi. To je prvý bod.
Druhý bod. Teraz by som sa chcel vysporiadať s otázkou, či vôbec existujú také strategické investície štátu, ktoré stoja za to, aby sme hovorili o uvoľnenie dlhovej brzdy. Moja odpoveď je jednoznačné áno. Takéto strategické investície existujú. Uvediem iba tri oblasti, v ktorých určite stojí za to hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. Slovenská armáda má tri stíhačky. Keď skončí ich životnosť piloti stratia výcvik, ostatné sú na náhradné diely. Pozemný personál stratí výcvik, piloti stratia výcvik, odídu do súkromného sektora. Ak teraz nevyriešime, či chceme mať alebo nechceme mať letectvo, my to letectvo potrebujeme mať teraz alebo ho potom nebudeme mať. To je strategická otázka. My nemáme na výber, či to budeme riešiť o sedem rokov alebo o pätnásť. Teraz sa musíme rozhodnúť, či kvôli obranyschopnosti chceme mať vzdušné sily alebo nechceme.
Druhá otázka. Predstavme si, dúfam, že to nikdy nenastane, ale že by sme boli v nejakom ozbrojenom konflikte. Poslali by sme do boja na obranu našich národných záujmov všetkých našich tridsať tankov, boli by vyradené z boja. Armáda by žiadala, že potrebuje aspoň tristo. Povedali by sme jej, že budeme vám dodávať tri tanky každý rok, každý s desiatimi nábojmi, lebo tak nás drží dlhová brzda? No brániť sa musíme v tom momente, keď je to potrebné, lebo inak žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať.
Tretí príklad. Má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na veľmi krátke obdobie, aby sme si požičali peniaze za jedno percento a tým vyplatili peniaze, ktoré máme požičané za dve percentá? Hovorím to ako príklad. Je to efektívne? Podľa mňa je to vysoko efektívne, vysoko efektívne. Druhá alebo ďalšia posledná strategická oblasť je energetika. Máme tu energetické monopoly, ktoré sme trestuhodne predali do súkromných rúk. Predstavme si, že by bola možnosť niektorý z týchto energetických monopolov získať do strategického vlastníctva štátu, ale na túto investíciu by nám chýbalo 0,2 % z dlhovej brzdy. Čo by sme urobili? Počkáme dvadsať rokov, potom znovu skúsime, či budeme mať v dlhovej brzde dosť peňazí? Podľa mňa by to bola hlúposť, pretože niektoré strategické rozhodnutia môžete urobiť iba v konkrétnom čase.
Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. V čom je problém? Problém je najmä v nedôvere, v nedôvere k tomu, že strategické investície štátu budú robené účelne a efektívne. Účelne znamená, že peniaze budú použité na to, čo sú naozaj priority, čo sú naozaj strategické priority tohto štátu. A efektívne, to ľudovo povedané znamená, že to nebude rozkradnuté. A teraz riešime otázku ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj po skončení eurofondov, aby boli použité účelne. To znamená na to, čo je naozaj prioritou tohto štátu a aby boli použité efektívne. A ešte potrebujeme vyriešiť ešte ďalšiu otázku. Potrebujeme zabrániť tomu, aby tie zdroje, ktoré sa uvoľnia zo štátneho rozpočtu tým, že umožníme disponovať časťou dlhovej brzdy, tak sa v štátnom rozpočte vytvorí priestor pre vynaloženie iných prostriedkov. Aj tie musia byť použité efektívne a s patričnou starostlivosťou na to, čo je naša priorita. Teraz existuje vôbec riešenie, ktoré by mohlo vytvoriť, nazval by som to, dôveru medzi čo najširším politickým spektrom, ktoré dokáže vyriešiť všetky tieto otázky? Podľa mňa áno. Potrebujeme namiesto jednej veci, ktorú navrhujú predkladatelia, urobiť dva v jednom. My potrebujeme naraz vyriešiť ľudovo povedané brzdu proti kradnutiu a vyriešiť dlhovú brzdu. Tieto dve veci potrebujeme urobiť v jednom návrhu.
Pán poslanec Bublavý, chceli ste naše podmienky, tak vám teraz za poslanecký klub SME RODINA poviem aké sú naše podmienky. Predložím teraz návrh uznesenia Národnej rady, ale netrváme na tom, že to musí byť náš návrh uznesenia, pán kolega Blanár. Sme pripravení zakomponovať ich do vášho návrhu uznesenia alebo už právna forma ako sa dohodneme.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov a tak ďalej.
Národná rada Slovenskej republiky po A. konštatuje, že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách.
Po B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu, aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu. Po prvé. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad sto miliónov eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu.
Po druhé. Za každú strategickú investíciu štátu je považovaný aj iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje sto miliónov eur.
Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých sto miliónov eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je ? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
Po tretie.
===== ... rómskej komunity to roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 miliónov eur. To znamená je to niekoľko 100 miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
PO tretie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude mať dvanásť členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude zástupca opozície.
Po c) Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby boli strategické investície štátu realizované tzv. zipsovou metódou. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 % HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery o 1 %. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje úroveň 30 %. V prípade, že to bude upresnené môžeme sa o tom baviť. V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať napríklad 161 miliónov eur môže použiť 0,1 % z dlhovej brzdy, čiže približne 81 miliónov eur iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 %. To je tiež približne 80 miliónov eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je 10 %. V praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať maximálne 2 % HDP. To znamená to je ten priestor, v ktorom s a pohybujeme. 
Po d) Národná rada žiada ministerstvo financií, aby pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle uvedených zámerov.
Po e) Národná rada žiada, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne predložil do Národnej rady Slovenskej republiky novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov. V Bratislave 21. júna 2017. Kolega Heger ma upozornil pred chvíľou, že v najnovších číslach za rok 2016 možno vývoj daňovej medzery na DPH bude taký, že poklesne až k 25 %. Ja sa tomu teším. Ak je to tak v takom prípade, keďže sa bavíme o paríte, o tej zipsovej metóde to znamená 0,1 z dlhovej brzdy a 1 % z daňovej medzery to by znamenalo, len aby sme si to vedeli predstaviť, v prípade schválenia takéhoto návrhu, že hneď na najbližšie budúceho roka by sme mali 400 miliónov z medzery na DPH a 400 miliónov z dlhovej brzdy. To znamená hneď na prvý rok by bolo k dispozícii takýmto spôsobom 800 miliónov eur. Preto považujem tento návrh za reálny, ktorý reálne rieši problém v tom, aby sa nejaké finančné prostriedky na strategické investície štátu našli a my si musíme uvedomiť, že v dobrých časoch musíme riešiť tie strategické investície, ktoré si v tom danom momente môžeme dovoliť. Napríklad myslím, že to tu spomenul pán kolega Baška. No áno, musíme sa teraz venovať armáde a tomu, že tá armáda zarastá trávou. Kedy inokedy sa tomu máme venovať. Ale ja nevylučujem a považujem za správny argument, že rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha tomuto štátu strategicky, ale to si musím rozdebatovať. Teda, čo je tá strategická investícia a teraz to poviem opäť, ale aj v zlých časoch, keď prídu zlé časy, tak vtedy, myslím teraz zlé, žijeme v rizikovej dobe. Nemyslím teraz zlé časy, že sa trochu zhorší ekonomika. Tiež potrebujeme vedieť v tej krízovej situácii urobiť niečo, aby sa nám to kriticky nevypomstilo. Teraz mám na mysli napríklad nejaký ozbrojený konflikt alebo niečo také. Veľmi dúfam, že sa nás to nikdy týkať nebude. Ďakujem za vypočutie a návrh odovzdávam pánovi navrhovateľovi aj predkladateľovi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 6. 2017 14:12 - 14:28 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keďže iniciátorov tohto uznesenia pána poslanca Blanára a pána poslanca Podmanického považujem za serióznych ľudí, budem vychádzať z toho, že úmysel stojaci za týmto návrhom uznesenia je úprimný. Moje vystúpenie bude mať tri časti. V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, Heger a Číž, keď sa chcete baviť, opustite sálu. Ďakujem.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko, že musíme kvôli nim, kvôli cestnej infraštruktúre hovoriť o dlhovej brzde.
V druhej časti sa vysporiadam s tým, či vôbec existujú také strategické investície štátu, pre ktoré stojí za to hovoriť o dlhovej brzde.
A v tretej časti navrhnem vlastný návrh uznesenia ako sa s touto otázkou vysporiadať.
Celkový obsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní predkladatelia návrhu uznesenia odhadujú na 18 miliárd eur. Odkiaľ tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurofondy, ale pripusťme, že po roku 2020 žiadne nebudú. Ako teda získať tieto zdroje? Keď som sa bavil s predkladateľmi, zadefinovali, že odhad na efektívne dobudovávanie cestnej infraštruktúry, ročný odhad je 0,8 až 1,3 miliardy ročne. Ale takúto sumu, vážení kolegovia z vládnej koalície, máte vo vlastných rukách. Vysvetlím prečo. Daňová medzera na DPH je dnes 30 %. V praxi to znamená, že na podvodoch alebo z dôvodu, že nejaká firma skrachuje, je v zlej finančnej situácii, sa ročne neodvedie na DPH 2,4 miliardy eur. Také bolo posledné oficiálne číslo zverejnené Finančnou správou. Ak by sme dokázali vymáhať a vyberať DPH iba priemerne ako štáty Európskej únie, tak ten priemer je 10 %. To znamená, že by sme mohli mať každoročne jeden a pol miliardy eur v rozpočte viac, čo je pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pardon, pri daňových príjmov štátneho rozpočtu na úrovni 11 miliárd 14 %. To je strašne veľa peňazí. Ja viem, že tu o lepšom výbere DPH každý už roky hovorí a teraz si môžete hodiť rukou, to už som počul päťsto krát. No to je ten problém, že o tom dvadsať rokov iba hovoríme. Ale máme praktický nástroj. V Belgicku v roku 2002 zaviedli špeciálny softvér, ktorý odhaľuje takzvané daňové fraudy. Za rok odhalili 80 % podvodných vratiek DPH ešte pred ich vyplatením. Podobný softvér má aj naša Finančná správa. Za štyri roky uplynulé dokázali tieto podvody, povedal by som, znížiť alebo obmedziť iba o 25 %. My tam máme obrovský priestor. Tých jeden a pol miliardy eur je reálnych. To nie sú peniaze akože vo vzduchu. My na to máme nástroje, my na to máme atómovú bombu, tak by som povedal. My nemusíme strieľať lukmi a šípmi. To je prvý bod.
Druhý bod. Teraz by som sa chcel vysporiadať s otázkou, či vôbec existujú také strategické investície štátu, ktoré stoja za to, aby sme hovorili o uvoľnenie dlhovej brzdy. Moja odpoveď je jednoznačné áno. Takéto strategické investície existujú. Uvediem iba tri oblasti, v ktorých určite stojí za to hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. Slovenská armáda má tri stíhačky. Keď skončí ich životnosť piloti stratia výcvik, ostatné sú na náhradné diely. Pozemný personál stratí výcvik, piloti stratia výcvik, odídu do súkromného sektora. Ak teraz nevyriešime, či chceme mať alebo nechceme mať letectvo, my to letectvo potrebujeme mať teraz alebo ho potom nebudeme mať. To je strategická otázka. My nemáme na výber, či to budeme riešiť o sedem rokov alebo o pätnásť. Teraz sa musíme rozhodnúť, či kvôli obranyschopnosti chceme mať vzdušné sily alebo nechceme.
Druhá otázka. Predstavme si, dúfam, že to nikdy nenastane, ale že by sme boli v nejakom ozbrojenom konflikte. Poslali by sme do boja na obranu našich národných záujmov všetkých našich tridsať tankov, boli by vyradené z boja. Armáda by žiadala, že potrebuje aspoň tristo. Povedali by sme jej, že budeme vám dodávať tri tanky každý rok, každý s desiatimi nábojmi, lebo tak nás drží dlhová brzda? No brániť sa musíme v tom momente, keď je to potrebné, lebo inak žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať.
Tretí príklad. Má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na veľmi krátke obdobie, aby sme si požičali peniaze za jedno percento a tým vyplatili peniaze, ktoré máme požičané za dve percentá? Hovorím to ako príklad. Je to efektívne? Podľa mňa je to vysoko efektívne, vysoko efektívne. Druhá alebo ďalšia posledná strategická oblasť je energetika. Máme tu energetické monopoly, ktoré sme trestuhodne predali do súkromných rúk. Predstavme si, že by bola možnosť niektorý z týchto energetických monopolov získať do strategického vlastníctva štátu, ale na túto investíciu by nám chýbalo 0,2 % z dlhovej brzdy. Čo by sme urobili? Počkáme dvadsať rokov, potom znovu skúsime, či budeme mať v dlhovej brzde dosť peňazí? Podľa mňa by to bola hlúposť, pretože niektoré strategické rozhodnutia môžete urobiť iba v konkrétnom čase.
Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. V čom je problém? Problém je najmä v nedôvere, v nedôvere k tomu, že strategické investície štátu budú robené účelne a efektívne. Účelne znamená, že peniaze budú použité na to, čo sú naozaj priority, čo sú naozaj strategické priority tohto štátu. A efektívne, to ľudovo povedané znamená, že to nebude rozkradnuté. A teraz riešime otázku ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj po skončení eurofondov, aby boli použité účelne. To znamená na to, čo je naozaj prioritou tohto štátu a aby boli použité efektívne. A ešte potrebujeme vyriešiť ešte ďalšiu otázku. Potrebujeme zabrániť tomu, aby tie zdroje, ktoré sa uvoľnia zo štátneho rozpočtu tým, že umožníme disponovať časťou dlhovej brzdy, tak sa v štátnom rozpočte vytvorí priestor pre vynaloženie iných prostriedkov. Aj tie musia byť použité efektívne a s patričnou starostlivosťou na to, čo je naša priorita. Teraz existuje vôbec riešenie, ktoré by mohlo vytvoriť, nazval by som to, dôveru medzi čo najširším politickým spektrom, ktoré dokáže vyriešiť všetky tieto otázky? Podľa mňa áno. Potrebujeme namiesto jednej veci, ktorú navrhujú predkladatelia, urobiť dva v jednom. My potrebujeme naraz vyriešiť ľudovo povedané brzdu proti kradnutiu a vyriešiť dlhovú brzdu. Tieto dve veci potrebujeme urobiť v jednom návrhu.
Pán poslanec Bublavý, chceli ste naše podmienky, tak vám teraz za poslanecký klub SME RODINA poviem aké sú naše podmienky. Predložím teraz návrh uznesenia Národnej rady, ale netrváme na tom, že to musí byť náš návrh uznesenia, pán kolega Blanár. Sme pripravení zakomponovať ich do vášho návrhu uznesenia alebo už právna forma ako sa dohodneme.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov a tak ďalej.
Národná rada Slovenskej republiky po A. konštatuje, že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách.
Po B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu, aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu. Po prvé. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad sto miliónov eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu.
Po druhé. Za každú strategickú investíciu štátu je považovaný aj iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje sto miliónov eur.
Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých sto miliónov eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je ? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
Po tretie.
===== ... rómskej komunity to roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 miliónov eur. To znamená je to niekoľko 100 miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
PO tretie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude mať dvanásť členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude zástupca opozície.
Po c) Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby boli strategické investície štátu realizované tzv. zipsovou metódou. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 % HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery o 1 %. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje úroveň 30 %. V prípade, že to bude upresnené môžeme sa o tom baviť. V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať napríklad 161 miliónov eur môže použiť 0,1 % z dlhovej brzdy, čiže približne 81 miliónov eur iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 %. To je tiež približne 80 miliónov eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je 10 %. V praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať maximálne 2 % HDP. To znamená to je ten priestor, v ktorom s a pohybujeme. 
Po d) Národná rada žiada ministerstvo financií, aby pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle uvedených zámerov.
Po e) Národná rada žiada, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne predložil do Národnej rady Slovenskej republiky novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov. V Bratislave 21. júna 2017. Kolega Heger ma upozornil pred chvíľou, že v najnovších číslach za rok 2016 možno vývoj daňovej medzery na DPH bude taký, že poklesne až k 25 %. Ja sa tomu teším. Ak je to tak v takom prípade, keďže sa bavíme o paríte, o tej zipsovej metóde to znamená 0,1 z dlhovej brzdy a 1 % z daňovej medzery to by znamenalo, len aby sme si to vedeli predstaviť, v prípade schválenia takéhoto návrhu, že hneď na najbližšie budúceho roka by sme mali 400 miliónov z medzery na DPH a 400 miliónov z dlhovej brzdy. To znamená hneď na prvý rok by bolo k dispozícii takýmto spôsobom 800 miliónov eur. Preto považujem tento návrh za reálny, ktorý reálne rieši problém v tom, aby sa nejaké finančné prostriedky na strategické investície štátu našli a my si musíme uvedomiť, že v dobrých časoch musíme riešiť tie strategické investície, ktoré si v tom danom momente môžeme dovoliť. Napríklad myslím, že to tu spomenul pán kolega Baška. No áno, musíme sa teraz venovať armáde a tomu, že tá armáda zarastá trávou. Kedy inokedy sa tomu máme venovať. Ale ja nevylučujem a považujem za správny argument, že rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha tomuto štátu strategicky, ale to si musím rozdebatovať. Teda, čo je tá strategická investícia a teraz to poviem opäť, ale aj v zlých časoch, keď prídu zlé časy, tak vtedy, myslím teraz zlé, žijeme v rizikovej dobe. Nemyslím teraz zlé časy, že sa trochu zhorší ekonomika. Tiež potrebujeme vedieť v tej krízovej situácii urobiť niečo, aby sa nám to kriticky nevypomstilo. Teraz mám na mysli napríklad nejaký ozbrojený konflikt alebo niečo také. Veľmi dúfam, že sa nás to nikdy týkať nebude. Ďakujem za vypočutie a návrh odovzdávam pánovi navrhovateľovi aj predkladateľovi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 17:51 - 17:52 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Jurinová, problém je v tom, že sloboda slova znamená slobodu slova aj pre hlúpe názory. Keby sloboda slova bola iba pre názory, s ktorými súhlasíme alebo ktoré sme subjektívne ochotní tolerovať, nespôsobujú nám nejakú emocionálnu ujmu, tak to znamená, že štát potom zadefinuje tie správne názory, tie môžeme verejne prezentovať a tie nesprávne názory nemôžme. Ale keď už tú proti extrémistickú novelu máme, tak ja vítam, že pán generálny prokurátor do tej správy dal, že no v poriadku, ale tak zadefinujme, čo to ten extrémizmus je. Lebo ja sa dnes naozaj obávam, že keby sme preleteli slovenské facebooky, tak môžeme ísť ako a la carte, keď si vezmeme, že čo na základe tejto proti extrémistickej novely, koho by sme všetkého mohli tam odstíhať. A tí ľudia si to ani podľa mňa v najlepšie viere neuvedomujú. To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20. 6. 2017 17:42 - 17:48 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážený pán generálny prokurátor, možno otvorím tému, ktorá vás prekvapí, ale musím povedať, že ma veľmi potešila jedna pasáž z vašej správy, ktorú ste čakal som, či ju spomeniete aj v pléne, spomenuli ste ju, a to je tá pasáž vo vašej správe, ktorá sa vysporadúva s bojom proti extrémizmu, konkrétne s tým čo to vlastne extrémizmus je.
Keď sme minulý rok na jeseň prijímali tzv. proti extrémistickú novelu, upozorňoval som kolegov, aj pani ministerku Žitňanskú, že je trochu problém, ak v našom právnom poriadku nie je extrémizmus presne zadefinovaný. A momentálne to tam nemáme. Ja to považujem za mimoriadne závažnú vec, pretože viete to tak vždy bolo, že každý si myslel, veď predsa je zrejmé, že ak extrémista nie som, to znamená to sa týka niekoho iného, kto ten extrémista naozaj je. Ale v právnom systéme by nemalo byť nič dané na svojvôľu a subjektívne posudzovanie nejakého právneho skutku, najmä ak sa jedná o Trestný zákon, to znamená niekto za to môže ísť sedieť.
Lebo každý z nás je subjektívne presvedčený, že ja určite extrémista nie som. Ale dajme tomu, predstavme si hypoteticky, že by som bol policajtom, sudcom alebo prokurátorom a teraz by som sa mal vyjadrovať k pánovi poslancovi Blahovi. Ja si myslím, že on extrémista je. A teraz na základe svojho úprimného presvedčenia a na základe tých, teraz by som povedal, ja ich považujem za gumené, gumených paragrafov by som mal ako policajt alebo prokurátor, alebo sudca pána poslanca Blahu stíhať, obžalovať a odsúdiť? No, ja si myslím, že nie. A poviem prečo.
Problém je v tom, že ak nemáme zadefinované čo to vlastne je, tak nielenže ten policajt alebo prokurátor, alebo sudca, aj keď úprimne bude chcieť hľadať nejaké merito veci ako to právne posúdiť, no čo môže urobiť. Zavolá si znalca, ktorý objektívne povie, je to extrémistické alebo nie je? Koľko máme súdnych znalcov na extrémizmus? Kto to vlastne objektívne zadefinuje?
A teraz sa chcem opýtať takto. Predstavme si normálneho občana, ktorý nesleduje politiku, právo, ktorý určite, ale nechce sa dopustiť žiadneho extrémistického trestného činu. Akú on má nejakú právnu istotu alebo mantinely, aby vedel ako sa má správať, aby náhodou nespadol pod niektorý z týchto paragrafov. Ja sa obávam, že tá novela Trestného zákona, táto proti extrémistická jesenná, to poňala tak široko a nechala tam takú subjektívnu vôľu na posúdenie, že ja sa obávam, že 30 % ľudí na sociálnych sieťach, keď by sme si pozreli ich výroky na sociálnych sieťach, tak možno, možno by to niekto mohol zaradiť, že to spadá pod niektorý z trestných činov extrémizmu.
Aby ste len vedeli, poviem niekoľko príkladov. Dobre. Asi si každý myslí, že je teda úplne zrejmé, že tričko so svastikou je trestný čin, keď ho niekto nosí. Dobre, tričko s kosákom a kladivom? Je to trestný čin? Je to totalitný režim, ktorý spôsobil stámiliónových mŕtvych po celom svete. Poďme ďalej, dobre. Tričko s Tisom je trestný čin, lebo to bol predstaviteľ totalitného štátu? A tričko s Che Guevarom je to trestný čin? Ako to posúdime?
Teraz poviem ešte ďalej, že dobre. Tričko so Sidorom, ktorý sa vzoprel a nevyhlásil na Hitlerov pokyn Slovenský štát. Ale potom bol protagonistom toho režimu, bol veľvyslancom vo Vatikáne. Keď si dám Sidorove tričko, propagujem totalitný režim alebo nie? Som extrémista alebo nie som?
Ako ďalší príklad chcem uviesť, mám u seba doma v knižnici Aristotela, Svätého Augustína, mám tam knižky o de Gaullovi, o rôznych politikoch a historických postavách od starovekého Grécka, dokonca ešte skôr. Mám tam aj Leninovu Štát a revolúciu, mám tam Mein Kampf, ale mám tam aj Maove spisy, pretože ma zaujalo ako tí ľudia mysleli alebo na základe čoho. Proste boli zvolení, získali moc, čo chceli realizovať, ako sa prípadne vyvarovať proti ich ideológiám, myšlienkam. Bude to teraz tak, že ja mám dokazovať, že to mám iba na študijné účely? Ako to mám dokázať, že to mám na študijné účely?
Toto sú otázky, s ktorými podľa mňa nie sme vysporiadaní, a preto ja som rád, ja som to aspoň pochopil tak, pán generálny prokurátor, že myslím, že tam bola formulácia, že chcete iniciovať diskusiu o tom, aby sa ujednotilo, že čo konkrétne, v akých veciach za extrémizmus považované bude a v akých situáciách nie. Ja to vítam, pretože si myslím, že v dnešnom stave veľa občanov, ktorí rozhodne nie sú extrémisti a nechcú byť extrémisti, vlastne by nevedeli presne ako sa majú správať, čoho sa majú vyvarovať, a to si myslím, že je škoda, že by to takto voľne povedal by som tak iba, v priestore zavesené v našom právnom systéme nemalo byť. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 6. 2017 9:46 - 9:48 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážený pán minister financií, poslušne hlásim, že som zase tu, pretože ste v Národnej rade a mám pocit, že zákon o cenných papieroch je nepochybne veľmi dôležitý a určite pomôže tomuto štátu. Ale skúsme si porovnať verejnú prospešnosť tohto zákona s 1,5 miliardou eur, ktoré tento štát nevyberá na DPH. Tento zákon je nepochybne prospešný a určite je dobre, že sa ním ministerskí úradníci zaoberali, ale aká je to smeť v porovnaní s tým, keby sme v štátnom rozpočte každoročne mali o 1,5 miliardy eur viacej. Nemali by sa skôr tí úradníci na ministerstve financií zaoberať tým, či nestanoviť nejaký limit na vyplácanie vratiek DPH. To sa naozaj prioritne musia zaoberať týmto, keď nám utekajú stá milióny a stá milióny eur na daňových podvodoch? Nemohli by ste stanoviť limit napríklad, že 500 tisíc eur. Ako je to v každej normálnej súkromnej firme, kde si každý manažér dá pozor a stanoví oprávnenia do akej sumy môže vratku DPH vyplatiť radový úradník na daňovom úrade okres Sobrance. Do akej úrovne to môže vyplatiť šéf finančnej správy a nad akú úroveň musí schváliť každú vratku DPH pán minister financií. Veď možno by sme zistili, že takýmto spôsobom dokážeme skontrolovať milióny a milióny eur. Stá milióny eur. Prečo toto navrhujem? Pretože vzniká taký dojem, že však na tej finančnej správe oni si to nejako pečú a my na ministerstve financií pripravujeme zákony o cenných papieroch. To sú dve oddelené veci, ale výber DPH podstatným spôsobom ovplyvňuje výdavky štátneho rozpočtu. Oveľa viacej ako nejaký zákon o cenných papieroch. 1,5 miliardy ročne prichádzame na DPH. To je priorita, ktorej by sme sa podľa mňa mali všetci venovať, čím skôr tým lepšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 9:40 - 9:42 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Kamenický, viete čo je problém, že vy si myslíte, že ja si potrebujem túto tému osvojiť. Snáď tento štát by si mal túto tému osvojiť. 1,5 miliardy je 14 % v daňových príjmoch Slovenskej republiky, ktoré sa nevyberú. Zbytočne nevyberú. Chýbajú nám peniaze na platy učiteľov a platy zdravotných sestier a vy mi hovoríte, že ja si chcem túto tému osvojiť. Snáď všetci by sme si ju mali osvojiť. Po ďalšie. Efektívna daňová sadzba. pán poslanec, efektívna daňová sadzba je, že o koľko vyberieme percentách na DPH viacej? Vyberali sme 12 % z 20 % sadzby. Dneska vyberáme viacej. Čo je to za ukazovateľ? Tak zdvihnime DPH na 30 % alebo na 40. Takú budeme mať efektívnu daňovú sadzbu, že sa z toho zbláznime. Správny ukazovateľ je daňová medzera. To znamená, že koľko na DPH ukradne a my s tým nič neurobíme. To je ten ukazovateľ a je to 30 %, 29,6; 29,6. Tretina DPH sa nevyberie. Pán poslanec Baránik, nepovedal som, že tá zločinecká skupina funguje na ministerstve financií. Ona funguje na finančnej správe a podľa mojich informácií pán minister financií nijakým spôsobom na práci tejto skupiny neparticipuje. Keby som si to myslel, tak ho nevyzývam na to, aby sme s tým spoločne niečo urobili a ešte chcem povedať toto. To je veľmi úzka skupina na finančnej správe. To nie je tak, že si myslím, že finančná správa, že tí ľudia, ktorí tam robia sú podvodníci a všetko. To je veľmi úzka skupina, ktorá sa týmto živí, ktorá sa živí tým, že vypaľuje ľudí na podvodoch DPH a to je nechutné, že sa takéto veci dejú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 6. 2017 9:24 - 9:33 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ako hovorieval dobrý vojak Švejk, poslušne hlásim, že sem opět zde. A dúfam, že pre pána ministra Kažimíra čoskoro budem, povedal by som mu, žrať nervy podobne ako žral nervy dobrý vojak Švejk tým ľuďom okolo. Aby som zosumarizoval to, o čom sme tu včera hovorili, mám pre pána ministra financií desať otázok týkajúcich sa výberu DPH a podvodov pri DPH na Slovensku.
Po prvé. Pán minister, ste ochotný zverejniť všetky vyplatené vratky DPH nad 500 tisíc eur za posledných desať rokov?
Po druhé. Ste ochotný zverejniť všetkých dlžníkov na DPH v sume nad 500 tisíc eur za posledných desať rokov?
Po tretie. Ako je možné, že za posledné štyri roky sa vám podarilo, pán minister financií, znížiť objem podvodov na DPH iba o 25 %, hoci Finančná správa už niekoľko rokov používa špecializovaný softvér, ktorého efektívnosť pri zabránení podvodom pri DPH ešte pred vyplatením vratiek bola v Belgicku 80 %, nie 25 %, ale 80 % a to v priebehu jediného roka.
Po štvrté. Pán minister, poskytli vám alebo Finančnej správe Slovenská informačná služba alebo Policajný zbor Slovenskej republiky spravodajské informácie z ktorých vyplynulo, že výpalné za vyplatenie podvodnej vratky DPH sa pohybuje na Slovensku až do výšky 80 % z tej vratky, ktorá je potom vyplatená?
Po piate. Koľko informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky a zo Slovenskej informačnej služby počas vášho pôsobenia vo funkcii ministra financií poskytli tieto zložky ministerstvu financií alebo Finančnej správe a tieto informácie boli o podvodoch na DPH, prípadne subjektoch, ktoré tieto podvody realizujú?
Po šieste. Ako boli tieto informácie preverené? Koľko z týchto informácií bolo vyhodnotených ako relevantných? Aký objem podvodných vratiek bol na základe informácií z SIS a Policajného zboru Slovenskej republiky stopnutý a nevyplatený?
Po siedme. Aké percento nárokovaných vratiek DPH vyhodnotil špecializovaný softvér Finančnej správy ako fraut, čiže ako podvod, ale napriek tomu boli vyplatené a potom sa ukázalo, že išlo o podvod. Aké percento spravodajských informácií z SIS a Policajného zboru Slovenskej republiky týkajúcich sa podvodných vratiek DPH bolo vyhodnotených ako nerelevantných, vratky boli vyplatené, ale potom sa ukázalo, že naozaj išlo o podvod. Existuje takáto štatistika?
Po ôsme. Pán minister financií, dali ste Finančnej správe nejaký finančný limit, napríklad 500 tisíc eur, kedy môže byť vratka DPH vyplatená až po vašom písomnom súhlase, ktorý je udelený až po prekontrolovaní celej finančnej transakcie a vyhodnotení všetkých spravodajských a policajných informácií?
Po deviate. Pán minister, položili ste nám otázku čo je to dosť peňazí? Je pre vás dosť peňazí jeden a pol miliardy eur o ktoré každý rok prichádzame na DPH v porovnaní s priemernou efektivitou výberu DPH v európskych krajinách? Je jeden a pol miliardy dosť peňazí? Aby sme sa tým konečne začali zaoberať a nie sa iba spoliehať na Finančnú správu, že robí čo môže? Lebo mne to tak pripadá, že Finančná správa má v boji proti podvodom na DPH zbraň sily atómovej bomby. To je ten špecializovaný finančný softvér. Ale výsledky má akoby používali iba luky, šípy a oštepy. Pýtam sa, podobne ako vo filme Pelíšky. Kde udělali soudruzi z finančnej správy chybu? Nestrieľajú náhodou do vzduchu namiesto do daňových podvodníkov na DPH?
Po desiate. Nemáte podozrenie, pán minister, že na Finančnej správe funguje organizovaná zločinecká skupina, ktorej členovia v skutočnosti využívajú spomínaný špecializovaný softvér na vytypovanie depeháčkárov, ktorých následne vypália a namiesto pozastavenia vratky ju nakoniec vyplatia? Ako inak sa dá vysvetliť, že ten istý typ softvéru mal v Belgicku 80 percentnú úspešnosť pri odhaľovaní a zastavovaní nezákonných vratiek DPH v priebehu jediného roka, ale u nás má efektivity iba 25 % a to po niekoľkých rokoch fungovania.
Vážený pán minister financií, váš pán premiér Fico, váš šéf, rád hovorí o tom, že ste štandardná politická strana. Mne sa však zdá, že ste štandard v potláčaní podvodoch na DPH nastavili prekliato nízko. Chápem, že s tými svinstvami na DPH nechcete mať nič spoločné. Radšej proste do toho nevŕtať, lebo tam sú veľké svinstvá. Ale 2,2 miliardy eur ročne nevyplatených alebo nezaplatených na DPH, to znamená, že s priemernou daňovou medzerou na DPH v EÚ, keby sme len priemerne vymáhali DPH, tak prichádzame ročne o jeden a pol miliardy eur. A to je príliš veľa peňazí, aby sme to prešli mlčaním. Ja to mlčaním určite prechádzať nebudem a budem sa tejto téme vytrvalo, trpezlivo a dôsledne venovať. Viem, pán minister, že to máte ťažké, pretože máte v rezorte nanominovaných aj ľudí, ktorí sa v skutočnosti zodpovedajú niekomu inému ako vám. Mám tým na mysli najmä Finančnú správu. Viem kto sú tí ľudia, komu sú zodpovední, komu sa zodpovedajú a ako postupujú. Ale som presvedčený, že naozaj 99 % ľudí v tejto sále, to je jedno či sú vo vláde alebo v opozícii, nemá nič spoločné s podvodmi na depeháčkach a preto si myslím, že je našim spoločným záujmom, aby sme sa čím skôr snažili s tým niečo urobiť. Lebo my sa tu bavíme, pán profesor Jurzyca pred chvíľou hovoril o tom, že o akú desatinku HDP by mohol byť rozpočet lepší alebo horší. Dámy a páni, to o čo prichádzame na podvodoch na DPH každý rok, sú takmer dve percentá HDP. Keby sme neprichádzali o tieto peniaze na podvodoch na DPH, tak máme dávno vyrovnaný rozpočet. Nemusíme sa tu trápiť so škrtávaním tam alebo onam, nemusíme sa trápiť či zdvihneme plat zdravotným sestrám alebo učiteľom. Bolo by na všetko peňazí dosť. Tak prečo sa nesústredíme, keď vieme, že toto je ten uzlový bod, to je to slabé miesto systému, kde odchádza jeden a pol miliardy ročne. Prečo sa na to spoločne nesústredíme? Ak sa na toto sústredíme, ešte raz opakujem, bude peňazí dosť na platy pre všetkých štátnych zamestnancov, ktorí si to zaslúžia a väčšina z nich si to naozaj zaslúži a nebudeme musieť riešiť žiadne problémy s dlhovou brzdou. Toto je dlhová brzda, dámy a páni, jeden a pol miliardy na DPH. To je tá dlhová brzda kde máte peniaze. Ak chcete stavať, ak chcete budovať jeden a pol miliardy na DPH, tam máte tie peniaze, vezmite si ich. Stačí trošku odvahy, zoberte si ich a stavajte, budujte, rozvíjajte. Ale bez toho, aby sme čokoľvek urobili s týmito podvodmi na DPH si neviem predstaviť, že by vláda mala mať tú ambíciu žiadať veľké peniaze a nechať toto plávať. Ďakujem vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 6. 2017 19:57 - 19:59 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán Jurzyca, rád si vydiskutujem, ale len, aby sme mali ten pod, akoby nejaké, tú štartovaciu čiaru na diskusiu, áno, som presvedčený, že liberálna ekonomická politika v čase globálneho kapitalizmu absolútne zlyháva v tom, pretože nie je schopná zabezpečiť nieže rozvoj v strednej triede ľudí, ale nie je ju schopná chrániť pred decimáciou, a dá sa to dokladovať na čísla a viem to dokladovať aj na našich číslach, slovenských.
Pán kolega Uhrík, narástla tá zadlženosť veľmi, ale faktom je, že čiastočne k tomu prispelo aj to, že ľudia, ktorí predtým mali auto na lízing za 100 euro mesačne, si dneska kúpia auto na lízing za 200 eur mesačne. To znamená, platí to, čo povedal pán minister Kažimír, že ich životná úroveň sa akoby zvýšila, problém je v tom, že tých 82 % výdavkov z rodinného rozpočtu stále dávajú na nevyhnutné výdavky, v tomto prípade na splátku na lízing. A keď ju raz nezaplatia alebo teda trikrát, no tak o to auto prídu. A ten rozdiel v tej rezerve, ktorú majú, je strašne, strašne malý.
Čo sa týka pána poslanca Kamenického, ja som realista a konzervatívec, ja hľadám funkčné riešenia. Dívam sa, čo funguje, čo nefunguje. A čo nefunguje, to u nás nechcem. Čo funguje, to chcem, aby sme sem doniesli. Najdôležitejšie je vedieť zdaniť kapitál. Vedieť zdaniť kapitál, ktorý od Slovenska, zo Slovenska vyteká von. To znamená, že ja považujem za najdôležitejšie zdaniť monopoly, a keď budú chcieť odísť, kľudne nech to štát odkúpi naspäť, ale tie peniaze vieme predsa ľuďom vrátiť aj v tom, že budú mať nižšie zdravotné odvody, nižšie odvody do poisťovní. Budú mať teoreticky nižšiu dépeháčku alebo nižšie dane... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 19:32 - 19:52 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Tak keďže sa bavíme o nejakej dlhodobej finančnej stabilite a bavíme sa o tom, že by sa ľudia mali mať na Slovensku, pokiaľ možno, dobre, skúste si tipnúť, pán minister, za koho sa bežný, pracujúci, zamestnaný človek má lepšie, za Ivana Mikloša alebo Richarda Sulíka, to znamená v rokoch 2002 až 2006 a 2010 až 2012, alebo v rokoch 2006 až 2010 a potom za vás od roku 2012 až doteraz?
Chcem len povedať, že z pohľadu bežného pracujúceho človeka to bolo úplne jedno, a dokážem vám to na číslach. A poviem potom aj prečo hospodárska politika, ktorú realizujete, škodila normálnym ľuďom približne rovnako.
Na úvod chcem povedať jednu vec. Ja nesúhlasím s tou mantrou, ktorá sa tu v liberálnych médiách rozvinula, že to, čo ficovci rozkradnú, tak potom musí tá pravicová vláda, alebo to, čo rozkradnú socialisti, potom musí tá liberálna ekonomická politika namáhavo dávať dokopy, aby to znovu tí ľavičiari mohli rozkradnúť. Čísla totižto hovoria o úplne niečom inom. Čísla hovoria o tom, že normálny pracujúci človek, žijúci zo mzdy, sa mal v podstate za oboch týchto typov ekonomickej politiky úplne rovnako zle. A poviem prečo.
Pozrime si čistý finančný majetok rodín. Ak spočítame rast likvidného finančného majetku domácností, čiže hotovosť a peniaze na účtoch, veľmi zjednodušene pre ľudí, v pomere k disponibilnému príjmu domácností v rokoch 2000 až 2006, odkedy máme k dispozícii štatistiky, aspoň tie, ku ktorým som sa ja dostal, to sú Dzurindove vlády, a v rokoch 2010 až 2012, Radičovej vláda, dostaneme v percentuálnych bodoch číslo nula. To znamená, v pomere k disponibilnému príjmu likvidný finančný majetok domácností počas týchto vlád stúpol o nula percent, o nula percent. Za Dzurindových vlád klesal, za Radičovej trochu stúpol, ale výsledkom je nula, nula, nič.
Teraz sa pozrime na to, ako to bolo za Ficových vlád do roku 2015, kedy máme posledné čísla k dispozícii. Dostaneme sa v percentuálnych bodoch na číslo +4. To znamená, o 4 % sa zvýši likvidný finančný majetok rodín, slovenských, za Ficových vlád. Problém je v tom, že v rokoch 2000 až 2015 v Maďarsku stúpol likvidný finančný majetok rodín o 45 %, v Česku o 71 % a v Poľsku o 98 percent. U nás nula, nula, nič.
Poďme ďalej. Čistý majetok rodín. Od roku 2000 do roku 2015 klesol približne o 9 percent. Za Dzurindových, Radičovej vlády, Ficových vlád klesol o 9 percent. Za Dzurindu pokles, za Radičovej mierny vzostup, za Ficových vlád približne vzostup o 1 percento. Ale znovu celkový pokles. Pre porovnanie: čistý majetok rodín v pomere k disponibilnému príjmu v Maďarsku za to isté obdobie, plus 35 %, v Česku o 16 % viac, v Poľsku o 53 % viac. Tak akú tu robíme ekonomickú politiku v prospech ľudí?
Pozrime sa na zadlženie domácností. V roku 2000 bolo na úrovni 15 % v pomere k ich disponibilným príjmom. Viete, koľko to bolo v roku 2015? Päťdesiat tri percent. Najväčší nárast zadlžovania spomedzi všetkých zrovnateľných krajín, čiže berme staré krajiny EÚ bokom, bývalé socialistické, včítane nás, tam sme úplne najhorší. Pre zaujímavosť, ten nárast zadlženia si ekonomicky liberálne vlády, zadlženia rodín, čiže Dzurindova a Radičova, rozdelili s Ficovými vládami v pomere 3 : 2. Vládli približne rovnako, 3 : 2 v neprospech ekonomicky liberálnych pravicových vlád, ktoré akože pomohli tým normálnym ľuďom.
Už som tu povedal, že nulové úspory má 30 % rodín, 57 % rodín minie mesačne všetok svoj disponibilný príjem, čiže nič neusporí, nemá nič na horšie časy.
Pán minister, to zadlžovanie, bohužiaľ, ide takým spôsobom, že v priemerných štatistických číslach to nevyzerá až tak zle, ale keď si to rozložíte a 82 % výdavkov rodín sú tzv. nevyhnutné, tak na tej hrane, oni nie sú na úrovni chudoby, oni majú príjmy dostatočné, ale dostanú sa do previsu, nebudú mať z čoho splácať bežné záväzky, ktoré majú. A podľa štatistík NBS sa nezadlžujú tí ľudia iba že si berú hypotéky, čo je normálne, keď som mladý človek, vezmem si hypotéku. Ale oveľa väčší je nárast spotrebných úverov, aby si udržali životnú úroveň. Čiže to je problém. Obávam sa, že to zadlžovanie je problém a môže sa nám veľmi vypomstiť.
Teraz prečo sme na tom takto na figu? Myslím naši ľudia, prečo sú na figu a je úplne jedno, či sú to pravicové liberálne vlády, nazvime to liberálna ekonomika, alebo tá vaša ekonomika, pán minister. Problém je v tom, že my sme tu eldorádo pre zahraničný kapitál. Absolútne eldorádo.
Keď si vezmete, koľko sa v národnom hospodárstve Slovenskej republiky v HDP, ktoré sa vyprodukuje každý rok, prerozdelí na vládu, platy zamestnancov, včítane odvodov, čiže náklady na zamestnancov, ktoré majú firmy aj štát, a na, nazval by som to, kapitál alebo firmy, tak ten pomer u nás je strašný. Päťdesiat jeden percent ide na kapitál. Iba 10 % ide vláde, 39 % za minulý rok sme dali na platy ľudí v tomto národnom hospodárstve. Vo Švajčiarku 59 % ide na platy ľudí, v Dánsku 53 %, v Nemecku 51 %, vo Francúzsku obdobne, ale, pozor, aj v takom štáte, ako je Slovinsko, ide 50 % na platy zamestnancov, v Chorvátsku 48 a okolo tej úrovne 48 %, čo je priemer v EÚ, je veľa, veľa krajín. Ako je na tom Slovensko? Tridsať deväť percent HDP dávame na platy ľudí. Čiže my sme tu výrobná fabrika lacnej pracovnej sily, zásobáreň lacnej pracovnej sily najmä pre nadnárodné spoločnosti.
A keď ste, pán minister, vyčíslili, že ten vstup do EÚ bol pre nás absolútne v poriadku, pretože za ten čas sme v previse pozitívnom oproti tomu, čo sme zaplatili a čo sme dostali z EÚ, 12 mld. eur, tak vás chcem upozorniť, že takýmto spôsobom každoročne tie nadnárodné spoločnosti sídliace v západnej Európe, či najmä v Nemecku a Francúzsku a v Rakúsku, vyvezú niekoľko miliárd eur v zisku z tejto krajiny, zneužívajú náš daňový systém v tom zmysle, že zdaňujú väčšinu pridanej hodnoty produktu vo svojej materskej krajine, a my z toho máme, povedal by som, veľmi malý podiel.
Upozorňujem, že naša produktivita práce stúpla za posledných 10 rokov najviac spomedzi všetkých krajín, s ktorými sa vieme porovnávať, o 14 % a dnes je najvyššia spomedzi všetkých bývalých postkomunistických krajín. Napriek tomu je náš priemerný čistý plat, alebo teda nie priemerný, najčastejšie, priemerný, dá sa povedať priemerný čistý 700 eur, ale v Slovensku je napríklad 1 100 eur. Ja som sa zasmial, keď poviem takú aktuálnu vec, myslím, že to napísal Ivan Mikloš v dnešnom Denníku N, alebo včera, že veď je predsa zrejmé, že tie krajiny, ktoré robili tú liberálnu ekonomickú politiku sa majú oveľa lepšie než také "poťakrajiny" ako Maďarsko alebo Slovinsko. Opýtal by som sa pracovníka na Slovensku, zamestnanca či chce mať minimálnu mzdu 800 eur alebo 435 ako u nás, či chce mať priemernú mzdu 1100 eur v čistom ako v Slovinsku alebo 700 eur na Slovensku. To si myslím, že ten zamestnanec by Ivanovi Miklošovi povedal, čo si o tom myslí. Spočítal by som si ,o koľko klesli za posledných 5 rokov náklady, výdavky domácností na energie a ďalšie záležitosti v Maďarsku. Neviem, či by priemerný občan z východného Slovenska chcel dnes žiť na Slovensku alebo by radšej chcel žiť v tom hnusnom Orbánovom Maďarsku. Myslím si, že v tom Orbánovom Maďarsku sa dnes normálnemu bežnému človeku žije lepšie.
Keď si spočítame, keby sme na platy ľudí dávali iba európsky priemer alebo štandardnú sumu, ktorá je bežná, 50 % HDP, tak to znamená, že v tomto roku by sme na platy zamestnancov vzhľadom na HDP, to znamená, sme na výkonnosť našej ekonomiky vynaložili zhruba o 9 miliárd eur viac. O 9 miliárd eur viac, ako dávame na platy ľudí.
Myslím, že je to číslo, je aktuálne 32 miliárd, ktoré dávame na mzdy zamestnancov včítane nákladov na odvody, no to by bol setsakramentský rozdiel, keby vedeli dať tých 41 miliárd. Tak ako to je v európskych ekonomikách bežné.
Ak teda hovoríme o tých pekných číslach, ako sa zvyšujú, tak ja upozorňujem, že pre bežného človeka, ktorý žije so svojej mzdy, sa tá situácia nezlepšuje. Nezlepšuje sa, pretože stále dáva 82 % na nevyhnutné výdavky, stále viac sa zadlžuje a z toho hospodárskeho rastu, je mi to strašne ľúto, ale cíti strašne, strašne málo. Pretože aj u nás tie príjmy sa už prerozdeľujú nerovnomerne a tých najbohatších 20 % dostávalo pred, v roku 2010 48 % zo všetkých príjmov v tejto krajine, teraz je to, myslím, 54 percent. Čiže stále to stúpa. Bohatí bohatnú, tí najchudobnejší chudobnejú čoraz viac, ale štatistické číslo je pekné. Hovoríme, že sa nám darí. Nedarí sa normálnym ľuďom dobre v tomto štáte. A, bohužiaľ, musím povedať,bez ohľadu na to, aké vlády tu doteraz vládli. Pretože sme sa zaoberali ekonomickým rastom, štatistickými číslami, vytešovali sme sa z toho, ale majetok ľudí nerastie. Keš, ktorý ľudia majú k dispozícii, domácnosti, katastrofa. V porovnaní s okolitými štátmi úplná katastrofa. Dlhy rastú najviac spomedzi všetkých. Tak čo tí ľudia majú z toho ekonomického rastu? Nemajú z neho nič.
Musím vás trošku pochváliť. Napriek tomuto všetkému, čo som povedal, predsa len isté drobné kroky k tomu, aby sa tento nepomer v porovnaní so štandardnými európskymi krajinami aspoň zmenšoval, ste urobili. V tomto zmysle ja podporujem čisto neideologicky, iba vzhľadom na to, aká je výkonnosť tejto ekonomiky, podporujem pomerne výrazný rast minimálnej mzdy. Pretože to je jedno z opatrení, ktorými môžme docieliť nejakú rovnováhu v tom, aby sa ten hospodársky rast prerozdeľoval vo vyššom percente smerom k ľuďom, k ich odmenám a platom a nie ku kapitálu, ktorý ho vyvezie okamžite zo Slovenska. Musím povedať, že v tomto zmysle ja kašlem na to, či sa tu dobre žije monopolom, napríklad energetickým, a som teda, napriek tomu, že ste zaviedli nejaké odvody, myslím si, že tieto by mali byť, monopoly a oligopoly zdaňované, výrazne, výrazne tvrdšou sadzbou a nešiel by som len do vyššej sadzby v dani z príjmov právnických osôb, ale aj do ďalších špeciálnych daní.
Ak by som rozmýšľal nad tým, že na čo sa v tej ekonomickej politike zamerať, to, čo je najdôležitejšie, myslím, že to tu povedal aj prezident, a ja som rád, že to povedal, že výkonnosť tejto ekonomiky je taká, že bežný zamestnanec by mal myť výrazne vyšší plat, ako momentálne naši ľudia majú. Považujem za nehorázne, že minister hospodárstva dáva do médií vyjadrenia, keď idú štrajkovať zamestnanci automobilky, že to je iracionálne, že požadujú zvyšovanie miezd. Kedy majú žiadať zvýšenie miezd, ako vtedy, keď sa darí aj ekonomike, aj tej konkrétnej automobilke? Kedy majú žiadať o zvýšenie mzdy? Minister hospodárstva sa zastáva takýmto spôsobom zamestnávateľov, ktorí tu tvoria veľmi slušný zisk? To sa mi zdá byť veľmi zvláštne.
Ak by sme prepočítali platy alebo sumu, ktorú dávame na platy a dávali by sme na ňu iba 50 % HDP, tak ako je to v Európe bežné, tak to v priemere znamená, keďže v našom štáte momentálne robí okolo 2,5 milióna ľudí, o 200 eur v čistom každému človeku mesačne viac. Ja viem, že sa to nedá nariadiť uznesením vlády, ale uvedomme si, že platy ľudí sú v tejto ekonomike podhodnotené o 200 eur mesačne v čistom. V porovnaní s výkonnosťou slovenskej ekonomiky. V porovnaní s našou efektivitou produktivity práce, výkonom ekonomiky ako takej sú podhodnotené platy ľudí o 200 eur v čistom mesačne už dnes. A toto ja považujem za strategickú otázku, ako toto vyriešiť.
Tak ako som v tom prvom svojom vystúpení hovoril o jeden a pol miliardovom GEP-e na DPH, pretože všetko ostatné, čo riešime, by som povedal, sú takmer smiešnosti, lebo to sú tie peniaze, kde treba ísť, tak aj v tej ekonomickej politike, keď si vezmeme, aká je výkonnosť tohto štátu ekonomická a aké majú ľudia platy, tak ten rozdiel 200 eur mesačne v čistom pre každého pracujúceho človeka v tomto štáte, to je to najkľúčovejšie čo potrebujeme urobiť. Keď sa nám toto podarí vyriešiť, ako nastaviť tú ekonomiku tak, aby sme stiahli tie zisky z kapitálu alebo tie peniaze, ktoré majú minimálne energetické monopoly dvakrát, niektoré trikrát tak vysoké zisky ako v západnej Európe, a to sú monopoly, kde ten zisk im garantuje štát, ÚRSO im garantuje tie zisky, tak nebudeme musieť riešiť žiadny extrémizmus. Prečo by, pre boha živého, ľudia riešili extrémizmus, keď by im v priebehu krátkeho času narástli platy o 20, tým chudobnejším o 30 percent? Načo by riešili nejaký extrémizmus? Medzi nami, bolo by im úprimne jedno, či smeráci kradnú, alebo čo robia, bolo by im to úprimne jedno. Ak by ľudia mali o 20, 30 % vyššie čisté mzdy, tak by si povedali, okej, systém funguje, nepotrebujeme žiadne protisystémové strany, veď systém funguje. Toto je ten hlavný problém.
A teraz jedna nepríjemnosť pre vás, pán minister, vrátim sa k tej dépeháčke. Povedali ste, že urobíme ten register odpočtov DPH. V poriadku, to veľmi vítam. Ale urobíme aj register tých, ktorí nezaplatili dépeháčku, aby sa to dalo spárovať? Tak to potom vieme porovnať, že kto je ten, kto dostal a či nie je náhodou ten istý, kto mal odviesť z inej firmy, ale neodviedol. Povedali ste, že o miliardu viacej vyberáme. Podľa informácií z finančnej správy a Inštitútu pre finančnú politiku 730 mili. eur ročne je to, čo sa vyberá lepšie. Ale je tu takýto problém. Keď ste nastúpili teraz v tom strašnom roku 2012, a ja súhlasím, ten dávam bokom, od roku 2013 do roku 2016 ste mali štyri roky, ako s tou dépeháčkou niečo urobiť. GEP na DP, alebo teda celková neodvedená DPH bola približne 2,9 miliardy. Vy ste ju stiahli približne o tých 730 miliónov. Zjednodušene povedané, podvody ste znížili o 25 percent. O 25 % ste znížili objem podvodov alebo teda peňazí, ktoré zbytočne štátu unikli. Za štyri roky.
Belgicko v roku 2002 bolo na tom veľmi podobne, ako sme dnes my. Mali strašný výber dépeháčky. Nasadili na to jeden špecializovaný softvér a tento špecializovaný softvér, odborne sa tomu hovorí datamaining, ktorý spracováva všetky operácie na DPH, spôsobil to, že za rok dokázali odhaliť vopred, pred vyplatením, 80 % karuselových podvodov. Osemdesiat percent karuselových podvodov za rok. Keď by som to tak mal povedať, a začíname z tých 2,9 miliardy a dokázali by sme 80 % tam podvodov zabrániť, no tak by sme nemali dnes tých 2,2 až 2,3 miliardy, ktoré ešte stále nám utekajú, ale mali by sme 600 miliónov. To je veľký rozdiel.
No a teraz ten problém. Pán minister, finančná správa, ten softvér belgický, v úvodzovkách, ja ho tak volám, už niekoľko rokov má. Neklamú vás náhodou tí ľudia, ktorí s ním robia? Každý rok vám zvýšia výber DPH o nejaké drobné, aby preukázali, že si zaslúžia svoju prácu, ale ten softvér má mať účinnosť 80 percent. A on má za štyri roky účinnosť 25 percent. Obávam sa, že vás tam niekto klame.
Ďakujem.
Skryt prepis