Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

18. 10. 2017 o 18:26 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18. 10. 2017 18:26 - 18:30 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, to podstatné k vecnej podstate diskusie povedal náš pán predseda Kollár, len by som to zhrnul. Riešime tu v podstate tri veci.
Po prvé, či sa Vodné dielo Gabčíkovo malo vrátiť do rúk štátu. My hovoríme, rozhodne áno. To znamená, ten krok, že sa o to vláda usilovala, bol správny. 
Po druhé, bavíme sa o tom, či je dobré, že sme arbitráž vyhrali. Na to je znovu odpoveď len áno.
A to tretie, o čom sa bavíme, je, aká by mala byť primeraná výška odmeny? Ja mám pocit, že väčšina ľudí v tejto sále, ktorí vystúpili a či už vo faktických poznámkach sa k tomu vyjadrovali, sa bavia naozaj o tomto, čomu som úprimne rád, lebo si myslím, že mimoriadna schôdza parlamentu v nejakej téme by mala prebiehať takto.
Pán poslanec Muňko a pán poslanec Tomáš hovorili o dvojakom metri alebo ja to volám, že férovosť, mala by byť zachovaná základná férovosť. 
Pani poslankyne Remišovej, ktoré, na ktorú, bohužiaľ, pán minister osobne zaútočil, čo bola škoda, pretože si myslím, že táto schôdza sa naozaj mohla viesť vo vecnom duchu, sa kolegovia zastali.
Ja cítim potrebu sa zastať iného pána poslanca, ktorého som predtým, než som prišiel do parlamentu, vôbec nepoznal, a to je pán kolega Galek. Ja si nepamätám, že by pán kolega Galek v tomto pléne vystúpil inak, ako vecne. Musím povedať, že aj keď problematika, ktorej sa pán poslanec Galek vyjadruje, nie je mojou sférou činnosti, tak veľmi rád si vypočujem jeho vystúpenie, lebo vždy hovorí vecne a bez akéhokoľvek osobného útoku. Preto týmto svojím vystúpením sa ho chcem zastať, pretože ak niekto jeho argumenty vie napadnúť iba spôsobom, že on niekde pred desiatimi rokmi, niekde pár mesiacov robil, tak sa mi to zdá byť trápne a práve kvôli tomu, že ja osobne si pána poslanca Galeka vážim pre jeho vecnosť a preto, že sa vždy vyjadruje k téme, aj keď s ním niekedy nesúhlasím, aj sme polemizovali, ale vždy to bola vecná záležitosť.
Tak som si kvôli tomu otvoril Google a našiel som si meno pána poslanca, ktorý pána poslanca Galeka spochybňoval kvôli tomu, že má údajne pán poslanec Galek konflikt záujmov. Našiel som si meno toho poslanca, ktorého nechcem menovať a zistil som, že jeho príbuzná dostala štátne zákazky v jedenástich nemocniciach. Tak keď máme byť féroví, tak úmyselne meno toho poslanca nehovorím, lebo si myslím, že je dobré držať sa vo vecnej úrovni, ale pýtam sa, že na čo to bolo dobré, že pán minister zaútočil na pani predkladateľku, pán Raši zaútočil, pardon, zaútočil na pána poslanca Galeka, na čo to bolo dobré? Ja som bol naozaj rád, že táto schôdza bola vyložene, vyložene vecná a myslím si, že bolo fajn, že sa schôdza začala a priebeh tej schôdze ukazuje, že keď vystupujú ľudia, ktorí sa vyjadrujú vecne, tak napriek týmto dvom osobným útokom si myslím, že tu neboli žiadne emócie, ale naozaj sme rokovali vecne. A ja by som bol rád, keby táto prax, povedal by som, pokračovala aj ďalej.
Takže vo všeobecnosti ja vám chcem poďakovať všetkým za to, že tá schôdza prebieha vecne a 90 % príspevkov je naozaj o tom, že sa bavíme, aká má byť odmena za právne služby, keď niekto zastupuje štát. A tam sa môžme hádať, že či to má byť 17 miliónov, pätnásť, tri, osemdesiat, ale je to vecná debata. Pokiaľ sa budeme držať v takejto vecnej rovine, tak si myslím, že aj ľudia, ktorí si občas prenos Národnej rady pozrú, tak budú mať z toho lepší pocit, ako keď sa tu navzájom zahadzujeme nejakými osobnými útokmi. 
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 10. 2017 15:51 - 15:53 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Ja som rád, že pán poslanec Kollár upozornil na to, že tu sa bavíme o troch veciach. Po prvé, či je dobré, že sa Gabčíkovo vrátilo do rúk štátu. Jednoznačne dobre. Druhá vec, či je dobré, že sme vyhrali súdny spor. No chvalabohu že sme ho vyhrali, pretože nemusíme platiť 700 miliónov. A tretia vec je, ako nastaviť podmienky tak, aby sme sa nemuseli naťahovať s budúcimi právnikmi v takýchto sporoch, ale aby sme prípadne skúsili navrhnúť nejakú právnu normu, kde bude taxatívne stanovené, teraz by som to povedal degresívne v pomere k výške ušetrených peňazí koľko advokátska kancelárie dostane bez ohľadu na to, aká to bude. Pretože v takom prípade sa nebude báť žiadny ústredný orgán štátnej správy si najať akokoľvek dobrú advokátsku kanceláriu, lebo ona bude vopred vedieť, za akých podmienok do toho ide a koľko dostane. V takom prípade budeme skúmať kritériá, koľko má vyhratých sporov, koľko má na to právnikov, aké má skúsenosti, akých má zahraničných expertov. Čiže ja si myslím, že toto by mal byť výstup. To znamená, urobiť nejakú debatu alebo dohodu o tom, ako má vyzerať tá právna norma kde ktorýkoľvek právnik, ktorý bude zastupovať štát, bude vopred vedieť, aj my budeme vedieť, aj daňoví poplatníci. V prípade, že uspeje, keď ušetrí 10 miliónov dostane za to toľko, keď ušetrí 100 miliónov dostane za to toľko. A tento princíp by som potom univerzálne do budúcnosti pri akýchkoľvek právnych sporoch štátu uplatňoval tak, aby o tom nemal nikto pochybnosť že ak vyhrá v prospech štátu nejaký spor, vopred bude vedieť štát, občania aj ten právnik koľko to bude stáť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 9:09 - 9:10 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán kolega Kresák, veľmi ma to mrzí, ale obávam sa, že vaša argumentácia kríva. To poviem, skúsim povedať prečo, vecne. Pokiaľ tu prebiehala roky celospoločenská diskusia o tom, či má byť trestná, trestnoprávna zodpovednosť znížená na 14 rokov, alebo nie, bola veľmi dlho táto debata, viedla sa už, pokiaľ si dobre spomínam, od prvej Dzurindovej vlády, čo už bude pomaly dvadsať rokov. Nakoniec vznikol asi konsenzus. Nie, nepamätám si, že by tu v parlamente bola k tomu nejaká búrliva rozprava, že sa tá hranica posunie nižšie, tak je logické, že ten priestupkový zákon ju nasleduje.
Váš argument, keby som to teraz, len hyperbolizujem to, kedysi sme mali hranicu volebného práva 21 rokov, posunuli sme ju na 18. Ale umožnili by sme v parlamentných voľbách hlasovať 21-ročným a v komunál..., 18-ročným, ale v komunálnych iba 21-ročným. Prišiel by argument: "A prečo v komunálnych voľbách nemôžu 18-roční s nižšou vekovou hranicou hlasovať?" A vy by ste na to povedali: "Postavme si to opačne, prečo by sme to nevrátili naspäť na 21 rokov?" To si môžme povedať vo všetkom. Ale tá debata tu už prebehla a veľmi dlhá.
To znamená, my upozorňujeme iba na zjavnú nelogickosť tohto. Ak si....
===== /10.)
ale v komunálnych iba 21-ročným. Prišiel by argument, a prečo v komunálnych voľbách nemôžu 18-roční s nižšou vekovou hranicou hlasovať? A vy by ste na to povedali, postavme si to opačne, prečo by sme to nevrátili naspäť na 21 rokov? To si môžeme povedať vo všetkom. Ale tá debata tu už prebehla a veľmi dlhá. To znamená, my upozorňujeme iba na zjavnú nelogickosť tohto. Ak si myslíte, že to treba posunúť naspäť na 15 rokov, môžeme sa baviť, myslím trestnoprávnu zodpovednosť, dá sa to robiť, ale takýmto spôsobom z hľadiska vekových hraníc, ako ste argumentovali vy, by sa dalo argumentovať vo všetkom, úplne vo všetkom, kde sa kedysi nejaká veková hranica posunula. Ak by som chcel nájsť argument, prečo radšej nerobiť nič?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 9:09 - 9:10 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán kolega Kresák, veľmi ma to mrzí, ale obávam sa, že vaša argumentácia kríva. To poviem, skúsim povedať prečo, vecne. Pokiaľ tu prebiehala roky celospoločenská diskusia o tom, či má byť trestná, trestnoprávna zodpovednosť znížená na 14 rokov, alebo nie, bola veľmi dlho táto debata, viedla sa už, pokiaľ si dobre spomínam, od prvej Dzurindovej vlády, čo už bude pomaly dvadsať rokov. Nakoniec vznikol asi konsenzus. Nie, nepamätám si, že by tu v parlamente bola k tomu nejaká búrliva rozprava, že sa tá hranica posunie nižšie, tak je logické, že ten priestupkový zákon ju nasleduje.
Váš argument, keby som to teraz, len hyperbolizujem to, kedysi sme mali hranicu volebného práva 21 rokov, posunuli sme ju na 18. Ale umožnili by sme v parlamentných voľbách hlasovať 21-ročným a v komunál..., 18-ročným, ale v komunálnych iba 21-ročným. Prišiel by argument: "A prečo v komunálnych voľbách nemôžu 18-roční s nižšou vekovou hranicou hlasovať?" A vy by ste na to povedali: "Postavme si to opačne, prečo by sme to nevrátili naspäť na 21 rokov?" To si môžme povedať vo všetkom. Ale tá debata tu už prebehla a veľmi dlhá.
To znamená, my upozorňujeme iba na zjavnú nelogickosť tohto. Ak si....
===== /10.)
ale v komunálnych iba 21-ročným. Prišiel by argument, a prečo v komunálnych voľbách nemôžu 18-roční s nižšou vekovou hranicou hlasovať? A vy by ste na to povedali, postavme si to opačne, prečo by sme to nevrátili naspäť na 21 rokov? To si môžeme povedať vo všetkom. Ale tá debata tu už prebehla a veľmi dlhá. To znamená, my upozorňujeme iba na zjavnú nelogickosť tohto. Ak si myslíte, že to treba posunúť naspäť na 15 rokov, môžeme sa baviť, myslím trestnoprávnu zodpovednosť, dá sa to robiť, ale takýmto spôsobom z hľadiska vekových hraníc, ako ste argumentovali vy, by sa dalo argumentovať vo všetkom, úplne vo všetkom, kde sa kedysi nejaká veková hranica posunula. Ak by som chcel nájsť argument, prečo radšej nerobiť nič?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 9:02 - 9:04 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, využijem túto situáciu, keď sa v sále nachádzajú všetky tri najdôležitejšie právne kapacity poslaneckých klubov vládnej koalície, čiže pán poslanec Kresák, pán poslanec Bernaťák a pani poslankyňa Laššáková. A chcel by som sa opýtať, že či nie je ten čas zase po niekoľkých mesiacoch, že by niektorá z právnych noriem predložených opozíciou mohla prejsť do druhého čítania možno práve v tomto prípade, keďže sa jedná o zjavnú zábudlivosť zákonodarcu, keď ide len o to, že trestnosť alebo trestnoprávna zodpovednosť občanov u nás je posunutá na rok štrnásty, ale priestupok, to znamená policajt môže zavrieť štrnásťročného chlapca, ale pokutu mu môže dať až od pätnástich rokov. Myslím si, že je to taká technická vec, ktorá len napravuje zábudlivosť zákonodarcu a možno by práve bolo, bolo vhodné v tomto prípade ukázať to, že keď opozícia naozaj svoje právne normy prekonzultuje s najdôležitejšími právnymi kapacitami i odôvodní zákon účelne, tak možno by mohol prejsť do druhého čítania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 10. 2017 18:56 - 18:57 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni. Tento návrh zákona je veľmi jednoduchý a rieši jednu anomáliu, ktorá sa týka najmä trestnej činnosti a rušenia verejného poriadku v blízkosti nazvem to rómskych osád, najmä rómskych osád, ktoré pôsobia isté príkoria občanom, ktorí žijú v blízkosti týchto osád. My máme trestnú zodpovednosť osôb vo výške 14 rokov, ale priestupková zodpovednosť je od 15-tich rokov. To znamená, teraz to tak poviem. Ten istý grázel, ktorý keď spácha trestný čin ako 14-ročný môže ísť do basy, ale policajti mu nemôžu dať pokutu, pokiaľ iba hádže nejaké veci na susedov alebo robí bordel, je podnapitý, prípadne pod vplyvom drog, policajti mu nemôžu dať ani pokutu. Takže iba túto jednu jedinú vec chcem napraviť. Ak máme trestnú zodpovednosť osôb od 14-tich rokov, tak chceme, aby aj priestupková zodpovednosť sa znížila z pôvodných 15-tich na 14 rokov. To je všetko. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 10. 2017 18:43 - 18:53 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, motívom prečo sme predložili tento návrh zákona o bankových poplatkoch bol jav, ktorý mnohí občania Slovenskej republiky možno ani nezaregistrovali, pretože sa udial v tíšku v priebehu leta. V priebehu leta väčšina slovenských najväčších finančných ústavov, to znamená bánk, pomerne razantne zvýšila poplatky týkajúce sa vedenia bankových účtov a služieb s nimi spojených. Tak sme sa na túto nenažratosť bánk na Slovensku pozreli trochu podrobnejšie a chcel by som vám predostrieť niekoľko faktov, ktoré sú podľa mňa šokujúce a svedčia o tom, že tá nehoráznosť si zaslúži nejakú legislatívnu reakciu.
Dámy a páni, za posledné dva roky objem úverov poskytnutých, spotrebných úverov poskytnutých občanom Slovenskej republiky stúpol z 24,5 mld. na 31 mld. eur, to znamená o viac štvrtinu banky zvýšili poskytovanie spotrebných úverov. Už dnes vieme povedať, že Slovenská republika a jej domácnosti, to znamená ľudia sú najzadĺženejší spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy a rast zadĺžovania slovenských domácností je najväčší spomedzi všetkých krajín Európskej únie. 
Priemerný úrok na tieto spotrebné úvery za posledné dva roky bol 10 %. Vzhľadom na to, že tieto spotrebné úvery sú samozrejme trochu dlhodobejšieho charakteru, dá sa veľmi jednoducho vzhľadom na túto úrokovú sadzbu prepočítať, že za posledné dva roky obchodná marža slovenských bánk na poskytnutých úveroch, iba na spotrebných úveroch slovenských občanom, bola viac ako 1 mld. eur, len na spotrebných úveroch viac ako 1 mld. eur.
A teraz sa pozrime na iné fakty. Zisk bankového sektora v Slovenskej republike za prvých 6 mesiacov tohto roku dosiahol sumu 350 mil. eur po zdanení. Ale v porovnaní s minulým rokom banky zaznamenali 17,8 % pokles zisku. Tak čo slovenské banky vymysleli? Za prvý polrok zaznamenali 17,8 % pokles zisku, tak si povedali, že zvýšime poplatky pre občanov, veď nebudeme predsa trpieť my banky za to, že nie sme schopní dosahovať zisk normálnou bankovou činnosťou. A to ešte upozorňujem, že bankové poplatky, čistý výnos bankových poplatkov za prvý polrok 2017 činil 269 mil. eur, takže na tom zisku po zdanení tých 350 mil. eur poplatky, ktoré musia občania Slovenskej republiky platiť sa podieľajú viac ako 75 %. Banky nezarábajú na úrokoch, banky zarábajú na poplatkoch a ja sa pýtam, čo robia títo štandardní politici, ktorí majú chrániť normálneho slovenského občana? Úplne na to kašlú, že ľudia sú zdieraní finančnými ústavami a trestaní zato, že niekde tie naše peniaze musíme mať.
Chcel by som upozorniť, že za minulý rok len poplatky, ktoré banky vyberajú od občanov, ako občanov ako fyzické osoby, ale aj ako podnikateľov samozrejme, priemerne na jedného občana Slovenskej republiky to predstavuje 100 eur, 100 eur dávame za poplatky. Poplatok to je vlastne také mýto, ktoré si vyrúbi každá banka iba za to, že každý občan Slovenskej republiky musí mať niekde svoje peniaze. Každý občan Slovenskej republiky zaplatí 100 euro slovenským bankám, aby preboha živého nemali nižšie zisky a to od 1. augusta t. r. a od 1. septembra t. r. banky ešte poplatky oveľa viac zvyšovali. To považujeme za úplnú nehoráznosť. Tak sme sa to rozhodli riešiť touto legislatívnou úpravou.
Ministerstvo financií zaviedlo tzv. základný bankový produkt, kde občan, ktorý má iba jeden účet, nemá viacero účtov a používa tento účet iba na svoju bežnú platobnú činnosť, má garantované ministerstvom financií, že poplatky za výbery, za transakcie, za vedenie účtu budú nula eur. Lenže viete koľko ľudí doteraz tento základný bankový produkt bez poplatkov využilo spomedzi všetkých tých 5 mil. občanov Slovenskej republiky? Požiadal som kolegu, aby to na ministerstve financií zistil presne. Dnešná informácia je, poviem vám to veľmi presne, že počet týchto občanov je, alebo počet týchto účtov je 9 041. To znamená z tých 5 mil. slovenských občanov iba 9 041 využilo možnosť toho bezplatného bankového produktu. Prečo? Pretože je tam takéto obmedzenie, že môže to využiť iba človek, ktorému na účet chodí maximálne 400 eur v čistom mesačne. Teda môže to využiť penzista, ktorý má nižší dôchodok, ale človek čo len s trochu vyššou ako minimálnou mzdou nespadá pod účel tohto zákona. Plus je tam ďalšie obmedzenie, že nesmiete dostať na účet viac ako 5600 eur ročne v čistom.
Predstavme si dajme tomu, že máte ešte nejaký podiel v družstve aj ako penzista, alebo aj ako mladý človek, zdedili ste niečo a roz ročne vám tam prídu peniaze. Akonáhle to presiahne 5600 eur ročne, strácate nárok na bezplatný bankový produkt.
Preto sme sa rozhodli touto novelou zákona zvýšiť tú úroveň na 1000 eur mesačne a 15 tis. eur ročne. V praxi by to znamenalo pre vašu informáciu priemerná čistá mzda na Slovensku je dnes približne čosi cez 700 eur. Teraz to bude odhadujem nejakých 740, pred trištvrte rokom to bolo 704 eur presne. To znamená navrhujeme, aby reálne 80 % občanov Slovenskej republiky, tých dolných 80 % mohlo využívať bankové služby bez poplatkov. Tých horných 20 %, ekonomicky horných 20 % občanov Slovenskej republiky budú môcť banky zaťažiť poplatkami.
Podľa mňa je našou psou povinnosťou, aby sme chránili ľudí pred zdieraním monopolov a oligopolov. Toto je klasický prípad toho, kde banky zo zákona neustále získavajú väčší a väčší trh pre svoje produkty, pretože čoraz viac a viac občanov nútime platiť bezhotovostne a využívať bezhotovostné služby, zakazujeme im používať hotovosť. Čím viac štát, štát do toho tlačí občanov, tlačí do toho občanov tým, že ľudia už nemajú na výber, musia mať peniaze v bankách, tým viac dávame zarobiť bankám. Nie kvôli tomu, že občania tie peniaze využívajú, alebo používajú bankové produkty, úvery a ďalšie veci, hypotéky, to je v poriadku, v poriadku. Na tom nech banka zarába, tam nesie nejaké riziko a súčasne nesie aj tú vec, že musí tie peniaze zohnať, ktoré potom použije, atď., ale poplatky? To je čisté zdieranie, to je rovnaké zdieranie, ako keď energetický monopol dvíha poplatky za ceny energie iba kvôli tomu, že je jediný, ktorý môže doviesť ten plyn alebo elektrinu do vašej domácnosti. Banky napriek tomu, že sú oligopolom, že ich je viacej, ale štát tlačí občanov, že musia mať peniaze v bankách a keďže banky nevedia zarobiť inak, tak dvíhajú poplatky, monopolné poplatky za to, že človek musí mať peniaze iba v bankách.
Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby sa zvážili posunutie tohto zákona do druhého čítania. Otvorenie hovorím, že ten náš návrh tých 1000 eur mesačne je vecou diskusie. Ak si povieme, že dobre nateraz je ja neviem čo limit 800 alebo aká bude vôľa a konsenzus, my sme pripravení na kompromisy v tomto, pretože nám ide len o to, že z 5 mil. občanov Slovenskej republiky dodnes ten základný bankový produkt využilo iba tých necelých 10 tis. ľudí a to je škoda. To je presne chybou zlého nastavenia tej dolnej sadzby, tých 400 eur mesačne v čistom, ktorá bráni občanom, aby sa o túto službu uchádzali.
Preto by som si vás dovolil požiadať o podporu pre tento náš návrh zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 10. 2017 18:40 - 18:41 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ide u o novelu zákona o bankách, ktorá sa týka bankových poplatkov. Zákon bližšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, ale v základe by som chcel povedať, že v Slovenskej republike máme zavedený tzv. základný bankový produkt, ktorý umožňuje ľuďom mať účet s nulovými poplatkami. V praxi to nefunguje, v rozprave odôvodním prečo to tak je a prečo navrhujeme, aký postup navrhujeme, aby sa táto prax zmenila tak, aby ľudia vedeli využiť tento zákon o nulovom, alebo základnom bankovom produkte. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12. 10. 2017 15:40 - 15:41 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, ja by som sa chcel pána ministra len na upresnenie opýtať, lebo rozprávali sme sa o tomto bode na výbore pre obranu a bezpečnosť. Vy ste teraz spomenuli číslo, ktoré si len možno nepamätám z výboru, že máme limit 86 ľudí momentálne na vyslanie v cudzine, ale na výbore, možno som to zle rozumel pán minister, ste hovorili o celkovom čísle 150, ktorý máme limit, ale ktoré nenaplnené a tam ste spomínali, že dobre približne okolo 80 momentálne má. Iba by ma zaujímalo, že ak teraz berieme do úvahy, že bavíme sa myslím o 4 ľuďoch, teda dvaja Poľsko, teda traja Poľsko, dvaja Lotyšsko, že aby tam bol poriadok v tých číslach. Čiže tých 150, 86, ako to vlastne je teraz, lebo mi to nesedí. Predpokladám, možno som len zle rozumel. Ďakujem pekne pán minister.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10. 10. 2017 18:44 - 18:49 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy a páni, myslím si, že máloktorý návrh zákona je tak zlý, že tie jeho negatíva by sa dali zhrnúť do takej zjednodušujúcej schémy päť v jednom. Pokúsim sa ich na úvod vymenovať a potom odôvodniť.
Po prvé, na tomto zákone štát prerába, prerába na daniach, pretože daňovo zvýhodňuje niečo, čo vôbec nepotrebujeme zvýhodňovať. Po druhé, oligarchovia a agrobaróni na tom zarobia. Môžme si povedať aj konkrétne ktorí. Po tretie, tento zákon podporuje ničenie našich polí. Po štvrté, tento zákon spôsobuje to, že máme drahé potraviny a po piate, spôsobuje tiež to, že naše potraviny miznú domáce potraviny z našich obchodov a nahrádzajú ich menej kvalitné zahraničné potraviny. A to všetko iba preto, že chceme pokračovať v podpore biopalív.
Povedzme si niekoľko faktov na úvod. Na Slovensku sa podľa posledných získateľných informácií dodávajú biopalivá do 98 % pohonných hmôt, ktoré spotrebovávame na Slovensku. Biopalivá boli zavedené ako podpora ochrany životného prostredia. Spôsobili však iba to, že na celom svete od momentu, kedy sa začali dotovať biopalivá stúpajú ceny potravín. Prečo? Pretože samozrejme, pre producentov je oveľa výhodnejšie a jednoduchšie, prepáčte, že to tak poviem, zasviniť polia monokultúrou, o ktorú sa môže starať iba minimálny počet ľudí, to znamená, prichádzame ešte aj o pracovné miesta. A na druhej strane štát zbytočne prispieva na to, aby sme tieto monokultúry, volá sa to aj žlté svinstvo, aby sme to podporovali.
Aby ste si vedeli predstaviť len na Slovensku čo to znamená v praxi, štát má približne 476 tisíc ha pôdy, ktorú buď vlastní alebo spravuje. Štát je samozrejme, najväčší vlastní a správca pôdy na Slovensku. Len repka olejná sa pestuje na Slovensku na výmere, to nevravím, že ide len o štátnu pôdu, ale aby na porovnanie približne jednej štvrtiny tejto pôdy. To znamená 100 až 120 tisíc ha ročne. Myslím si, že a to samozrejme, tým, že na tak veľkom množstve pestujeme kukuricu, repku olejku a tak ďalej a ďalšie tieto typy biopalív, tak úplne zbytočne vytláčame z trhu potraviny, ktoré tým pádom na Slovensku nikto nepestuje.
Po druhé, nemám nič osobne proti pánovi Világimu, ani proti pánovi Sabolovi, ale neviem prečo by štát mal podporovať takýmto spôsobom to, že Slovnaft zarobí o 50 mil. eur viac a že istým spôsobom pán Világi s pánom Sabolom na pestovaní a produkovaní biopalív zarobia o 5 mil. eur ročne viac. Podľa mňa je zbytočné, aby ľudia, ktorí podnikateľsky zarábajú veľmi slušné peniaze, aby ešte takýmto spôsobom sme ich podporovali v tom, že vytláčajú z našich polí potraviny a zdražujú ich cenu v slovenských obchodoch.
Po ďalšie, v doložke vybraných vplyvov materiálu, ktoré predložilo ministerstvo financií v čl. 5 sa píše jedna taká zaujímavá veta, z ktorej by sme podľa môjho názoru mali vyjsť. Pomenováva sa tam, či existuje alternatíva k tomuto návrhu zákona a ministerstvo financií píše, alternatívou je, žiadne daňové zvýhodnenie na biopalivá nezaviesť. A to si myslím, že je najlepšie riešenie. Vôbec nemá zmysel podporovať tento typ podnikania, ktorý nie je výhodný ani pre štát, ani pre ľudí, ani pre potravinovú sebestačnosť, ani pre štátny rozpočet a úplne najjednoduchšie by bolo tento návrh zákona zamietnuť a v podpore biopalív na Slovensku nepodporovať k čomu vás vyzývam a týmto by som chcel aj povedať, že hnutie SME RODINA rozhodne za tento návrh zákona hlasovať nebude. Ďakujem vám.
Skryt prepis