Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16. 5. 2018 o 11:07 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16. 5. 2018 11:07 - 11:07 hod.

Milan Krajniak
Chcel by som len pripomenúť členom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že o dvanástej budeme mať zasadnutie krátke, máme iba jeden bod, vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9. 5. 2018 13:05 - 13:06 hod.

Milan Krajniak
 

Vystúpenie v rozprave 26. 3. 2018 20:41 - 20:48 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis

162.
Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, chcem teraz hovoriť o tej časti programového vyhlásenia, ktorá sa týka rezortu vnútra. Bolo povedané množstvo slov o tom, ako treba meniť legislatívu v tomto rezorte, aby sa polícia odpolitizovala a aby sa tými legislatívnymi zmenami zlepšila situácia.
Chcem vám dať jednu otázku. Čo si myslíte, koľko policajných funkcionárov dnes podľa súčasne platnej legislatívy môže odvolať minister vnútra? Skúste si tipnúť. Reálne. Dvoch: policajného prezidenta a šéfa inšpekcie.
Teraz si predstavte, že sa hovorí ďalej, že teda minister vnútra by nemal mať pod kontrolou inšpekciu, že by sme mali ísť na ten český model, ktorý ja považujem za úplne zlý. Ale k tomu sa vyjadrím, keď tá legislatíva príde.
To znamená, že policajný prezident je ten človek, ktorého môže reálne minister vnútra odvolať. Akýkoľvek minister vnútra.
A teraz, čo si myslíte, koľko policajných funkcionárov môže odvolať ten policajný prezident? Lebo tu máme krajských riaditeľov Policajného zboru, Národnú jednotku finančnej polície, Národnú protidrogovú jednotku, Národnú protiteroristickú jednotku, Národnú protizločineckú jednotku, dúfam, že som vymenoval všetky. Čo si myslíte, koľko môže vymenovať, á, odvolať policajný prezident? Ani jedného. Takú máme dnes legislatívu.
My nemáme spolitizovanú políciu dnes, my máme zabetónovanú políciu. Predstavte si najlepšieho ministra vnútra, akého by ste si vedeli predstaviť vo svojich predstavách, kto by mal tú funkciu zastávať, a vybral by najlepšieho policajného prezidenta, akého by vedel. Ten človek by reálne nemohol robiť nič.
A my chceme podľa programového vyhlásenia vlády, máme pocit, že minister vnútra príliš môže zasahovať do polície, a preto chceme meniť legislatívu v tom zmysle, aby do tej polície mohol zasahovať ešte menej.
Prepáčte mi za výraz, ja už som to tu povedal, a nemyslím to nejako osobne, minister vnútra je dnes v našom politickom systéme politický kripel. Aj keby to bol najlepší minister vnútra, akého vieme nájsť. Tá legislatíva sa zmenila najzásadnejšie od 1. 1. 2016, len aby ste vedeli, nebolo to vždy tak.
A preto by som chcel vyzvať strany koalície k veľkej rozvahe v tom, že či teda máme pocit, že minister vnútra, v tomto prípade pán Drucker, má príliš veľké kompetencie, ako môže zasahovať do Policajného zboru, či má naozaj príliš veľké kompetencie.
Lebo ak chceme priať ministrovi vnútra Druckerovi, že sa bude snažiť tú situáciu nejakým spôsobom vylepšiť, tak aspoň nejakú kompetenciu by na to mal mať.
A teraz si predstavte, že tí funkcionári sú tam zákonne zabetónovaní a jediné, čo môže dnes minister vnútra robiť, je, ak má svoju inšpekciu, môže poslať kontrolu niekam. Zistiť aspoň, či si tí funkcionári robia svoju prácu tak, ako majú. A túto inšpekciu podľa programového vyhlásenia vlády chceme ministrovi vnútra odňať. No, poviem vám, nechcel by som byť takým ministrom vnútra, ktorý má už dnes jednu ruku priviazanú za chrbtom, a my mu ideme priviazať druhú ruku. Nech by to bol hocikto, nech by to bol hocikto.
Samozrejme, debatujme o tom. A ja som za to, aby policajní funkcionári museli prejsť nejakým hearingom, aby sme vedeli, kto to je. Aby sme vedeli, či sú to ľudia, ktorí majú nejakú skúsenosť, nejaký životopis, či vedia obhájiť svoje koncepcie, či vôbec vedia napísať, ako si predstavujú to svoje pôsobenie.
Ale nie je dnes hlavným problémom podľa môjho názoru Policajného zboru a ministerstva vnútra prepolitizovanosť, ale ak by sme to takto mali povedať, preoligarchizovanosť. A najjednoduchšie, ako by sme mohli, ak máme pocit, že polícia nefunguje dobre a policajní funkcionári nefungujú dobre, tak najhoršie, čo by sme mohli urobiť proti tomu, aby sa stav zlepšil, by bolo odňať ministrovi vnútra ďalšie kompetencie, aby už vôbec nemohol konať, a to hovorím napriek tomu, že dnes ním je minister Drucker. Nemali by sme sa opájať tým, že prepíšeme nejaký zákon a ono všetko bude v poriadku.
V skutočnosti personálna politika najmä v bezpečnostných zboroch je vždy o ľuďoch. Ak minister vnútra Drucker nájde dobrých policajných funkcionárov, polícia bude dobre fungovať. Ale najskôr musí mať možnosť nejakých dobrých policajných funkcionárov vôbec nájsť, lebo dnes, a tú zodpovednosť z neho nikto neodníme, sa môže slobodne rozhodnúť, či odvolá policajného prezidenta a vymenuje niekoho iného, alebo odvolá šéfa inšpekcie a vymenuje niekoho iného. To je reálne všetko, o čom môže rozhodnúť. Ale aj ten najlepší Corrado Cattani, keby prišiel dnes ako prezident Policajného zboru, tak reálne zákonne bude musieť hľadať právne kľučky a bude mu to trvať týždne, mesiace, možno až roky, kým vôbec bude vedieť v Policajnom zbore urobiť nejaké zmeny.
Chcem vás poprosiť, aby ste o tom rozmýšľali, keďže je to súčasťou programového vyhlásenia vlády, aby sme sa nepustili cestou, ktorá spôsobí ešte horší stav, ktorý je dnes v Česku, kde majú permanentné vojny policajtov, pretože vlastne nikto nemôže ani rozsúdiť, kto z tých policajtov má pravdu, pretože sú tam zabetónovaní.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26. 3. 2018 19:51 - 19:53 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán poslanec Poliačik, pán poslanec Marosz, o mne je známe, že som veriaci človek, kresťan - katolík, dokonca mám aj prezývku takú, „Posledný križiak“ a ja verím tomu, že našu civilizáciu z toho spoločenského, kultúrneho a politického hľadiska vybudovali polepšení hriešnici. Väčšinou našu civilizáciu, tie najlepšie veci, ktoré boli v našej civilizácii za 2000 rokov vybudované, väčšinou neurobili ľudia, ktorí boli svätí od narodenia. Práve naopak, väčšina svätcov sa musela polepšiť.
Ja sa považujem za hriešnika, ktorý odkedy si to uvedomil, sa snaží polepšiť a viem, že sa mi to nedarí. Ale súčasťou mojej viery a predstavy o tom, ako má fungovať naša spoločnosť, je to, že každý z nás v ktoromkoľvek momente má slobodu urobiť niečo dobré. Má slobodu sa rozhodnúť, čo urobí zajtra, čo urobí pozajtra.
A toto ja chcem v ľuďoch podnecovať, pretože aby som vám úprimne povedal, mňa nebaví vŕtať sa v politike ako v bahne špiny, ja viem, že je toho súčasťou alebo že tá politika to v sebe má, ale predsa len si myslím, že takou ambíciou každého z nás by malo byť, a aspoň ja tú ambíciu mám, aby keď odtiaľto odídem, a to je jedno, či o rok, o dva, o štyri, o koľkokoľvek, tak za mnou zostane aspoň jedna dobrá vec, ktorú som urobil. A na to potrebujem spoluprácu. Aj spoluprácu s vami, pán Marosz, pán Poliačik, aj spoluprácu s vládnymi poslancami, aj spoluprácu s vládou na nejakých konkrétnych dobrých veciach. Na to apelujem a to vždy budem robiť, aj keď je to možno naivné, ale ja tomu verím, že takto sa to robiť má. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26. 3. 2018 19:32 - 19:43 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, najskôr dve poznámky k priebehu tejto schôdze.
Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, neprikladáme jeho formálnemu textu až príliš veľký dôraz? Ak by programové vyhlásenie vlády obsahovalo iba jednu vetu: "Zabezpečíme ľuďom dobrý život, zastavíme kradnutie a podvádzanie a obnovíme spravodlivosť“, ak by obsahovalo iba túto jednu vetu a vláda by to dodržala, ja by som im zatlieskal a myslím si, že by zatlieskali aj ľudia. A opačne, ak by bolo programové vyhlásenie vlády napísané na Nobelovu cenu za ekonómiu a medicínu, ale vláda by ho nedodržala, aký by to malo zmysel?
Druhá poznámka. Tá je k tomu, či sa naozaj nič nezmenilo. Áno, chceli sme oveľa väčšie personálne zmeny. Ale naozaj sa nič nezmenilo? Myslím si, že je tu medzi nami jeden poslanec, jeden náš poslanecký kolega, ktorý by o tom vedel rozprávať. Pán poslanec Fico. Stále je predsedom silnej parlamentnej strany, ale jeho ústavná moc sa zo dňa na deň zmenšila na minimum. Áno, ešte stále môže pána predsedu vlády Pellegriniho poprosiť, aby zvolal zasadnutie vlády. Ešte stále ho môže poprosiť, aby odvolal niektorého ministra. Ešte stále ho môže poprosiť, aby zadal nejakú úlohu šéfovi Slovenskej informačnej služby. Ale je tu jeden veľký rozdiel. Ešte včera mal poslanec Fico moc a dnes má veľký vplyv. Lenže medzi vplyvom a mocou je veľký rozdiel, kto si toto neuvedomuje, tak nerozumie politike.
Peter Pellegrini sa stal šiestym premiérom v histórii samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993. V našej histórii sa za 25 rokov striedali premiéri silní, ktorí dokázali svoj mandát získať opakovane, a premiéri prechodní. Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico boli premiéri silní, získali mandát opakovane. Jozef Moravčík a Iveta Radičová vládli iba prechodne alebo dočasne. Akým premiérom bude Peter Pellegrini? Silným alebo prechodným? To ešte nevieme. Ale oveľa dôležitejšia je otázka, bude dobrým premiérom, bude zlým premiérom, bude zbytočným premiérom? Viacerí hovoria, že od neho nemôžme nič dobré očakávať. Ale ja chcem od Petra Pellegriniho očakávať niečo dobré. Poviem vám tri dôvody prečo.
1. Ja verím tomu, že každý človek má v sebe horšie aj lepšie stránky. Ja svoju úlohu ako človeka chápem v tom, aby som hľadal v iných ľuďoch tie lepšie stránky, a pokiaľ je to možné, pomohol im ich prejaviť. Aj Petrovi Pellegrinimu.
2. Chcem očakávať od Petra Pellegriniho niečo dobré nie kvôli sebe alebo nie kvôli opozícii alebo koalícii, veď ak by som chcel postupovať čisto politicky, tak by sme mohli postupovať čím horšie, tým lepšie, nech sa vláda zhovadí a potom sa veci zmenia. Ale nebudem to robiť, ani my to nebudeme robiť ako hnutie SME RODINA, pretože ľudia žijú dnes, dnes sú veci, ktoré sa dajú meniť. A ak ich Peter Pellegrini môže meniť k lepšiemu, mali by sme ho k tomu vyzývať a apelovať na to, aby to robil. Lebo on je dnes ten, ktorý to môže urobiť, ak bude chcieť.
3. Viacerí hovoria, však Pellegrini už bol ministrom, bol dokonca predsedom parlamentu, ak by chcel, už by sa prejavil. Ja chcem upozorniť, že to je pravda, ale faktom je, že sme tu mali už jedného ministra aj predsedu parlamentu, ktorý sa nakoniec zapísal do dejín ako pozitívna postava, konkrétne Michal Kováč. Bol ministrom, bol predsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, nikto od neho nič neočakával, napriek tomu jeho úloha v dejinách je pozitívna.
Dámy a páni, sú ľudia, ktorých vrcholným výkonom je nejakú funkciu zastávať. Nesnažia sa v nej nič zmeniť, proste sú radi, že ju zastávajú, dostávajú pozvánky na recepcie, dostávajú pozvánky na športové podujatia a to je tak všetko, čím ich táto funkcia napĺňa. Sú ľudia, ktorí sa vo funkcii zopsujú. Inými slovami, to je výraz slovenského politika Gustáva Husáka, inými slovami prejavia sa u nich nie tie ľudské, ale skôr tie animálne, zvieracie, horšie vlastnosti. Ale sú ľudia, ktorí do funkcie vyrastú. A v tomto zmysle napriek všetkému je príbeh Petra Pellegriniho stále otvoreným príbehom. Človek sa môže vo funkcii prejaviť ako malá osobnosť, ako veľká osobnosť alebo ako zbytočná osobnosť.
Čo znamená byť veľkým v tomto zmysle? Podľa mňa to najlepšie vyjadril bývalý francúzsky prezident de Gaulle, ktorý povedal: „Byť veľkým znamená viesť veľký spor.“ Preto sa pýtam pána predsedu vlády Pellegriniho, či je pripravený viesť veľký spor, aby mohol urobiť niečo dobré. Vôbec tu nejde o to, aby pán predseda vlády Pellegrini viedol spor s niekým. Ide o to, či má v sebe odvahu viesť spor o niečo, o niečo, čo môže posunúť túto krajinu dopredu, čo môže pomôcť ľuďom. O niečo, čo ľuďom zlepší život a čo im vráti hrdosť na náš vlastný štát.
Pán predseda vlády Pellegrini, ja mám výhrady voči vašej doterajšej práci aj vážne výhrady, čo sa týka čerpania eurofondov, informatizácie spoločnosti, digitalizácie verejnej správy, ale nemám informáciu, žeby ste vy osobne niečo ukradli alebo žeby ste vedome zneužili moc na to, aby ste ľuďom robili zle – a toto je veľmi dôležitá hranica v politike. To je pre mňa tá hranica, za ktorú politik nesmie ísť, a predseda vlády Peter Pellegrini zatiaľ túto hranicu neprekročil.
Moja rada je, strážte si to, pán predseda vlády, zdržanlivosť k zneužitiu moci a neprekročenie tejto hranice vám dá jednu vec, za ktorú by niektorí bývalí premiéri dali asi veľa, a to je politická sloboda a pokojný spánok. Lebo tak ako ste do úradu prišli, tak z neho raz budete aj odchádzať, a keď vyjdete von, prial by som vám, aby ste našli na ulici ľudí, ktorí vás zastavia a povedia vám, ďakujeme, pán premiér, že ste nám v tomto a v tomto pomohli. To by bolo niečo, čím by sa dôveryhodnosť našich ľudí k politike posilnila.
Každý politik skôr alebo neskôr získa svoje indiánske meno, prezývku, niečo, s čím sa spája. Odchádzajúci premiér bude asi spojený, či sa mu to páči, alebo nie, alebo nazývaný ako „Ten, ktorý odchádzal s úškrnom“. Pán premiér Pellegrini zatiaľ svoje politické, indiánske meno nemá a prajem mu, aby dokázal rozhodnúť o svojom politickom mene tak, aby bol zapísaný v našich dejinách s niečím, čo pomohlo ľuďom. Záleží to na jeho odvahe, či bude ochotný viesť veľký spor, lebo ak chce posunúť túto krajinu smerom k väčšej spravodlivosti, spoločenskej, justičnej aj sociálnej, tak bude musieť viesť veľký spor. Taký je stav našej krajiny.
Dámy a páni, teraz chcem povedať niečo, čo nie je pre mňa ani výhodné a ani asi marketingovo správne, ale ak chceme obnoviť dôveru ľudí v Slovenskú republiku, v tento štát, potom potrebujeme dať ľuďom pocit, že bez ohľadu na to, či v danej situácii zvolili opozičného alebo koaličného politika, opozičnú alebo koaličnú politickú stranu, ich zástupcovia v parlamente dokážu pre nich presadiť dobré veci. A to sa dá urobiť iba spoluprácou na dobrých veciach.
Prvý krok v tomto vždy musí dať vláda, opozícia nemôže dať ten prvý krok, vždy to musí urobiť vláda. Dôvera sa obnovuje tým, keď ľudia uvidia, že naša práca – jedno, či sme opoziční, alebo koaliční poslanci, členovia vlády – má pre ľudí zmysel. Vtedy sa obnoví dôvera v systém, pretože ľudia si povedia, malo zmysel, že som volil Poliačika, lebo presadil zákon na ochranu zvierat, nie, myslím to v dobrom. Tak si povedia, okej, malo to zmysel. Malo zmysel, že som volil Vaľovú, lebo presadila to a to sociálne opatrenie. Tým sa získava dôvera v štát, že ľudia budú vidieť, že tí poslanci, to je jedno, za ktorú stranu sú, niečo v tom parlamente naozaj aj presadia.
A ja chcem obnoviť dôveru ľudí v tento štát, pretože ja verím, že Slovensko ako samostatný suverénny štát, Slovenská republika má svoj zmysel. Verím v štátnu ideu tejto republiky, ktorú najlepšie sformuloval ešte dávno arcibiskup Vasiľ, ktorú vnímam takto. Držať sa našej civilizačnej identity, vychovávať a vzdelávať náš národ a zabezpečiť nám takú samostatnosť, aby sme boli vzorom aj pre iné národy.
Preto vám, pán predseda vlády Pellegrini, za seba hovorím, ak budete robiť zlé veci, budeme vás tvrdo kritizovať, ale ak budete robiť dobré veci, podporíme vás, lebo tu nie sme nato, aby sme vyhrávali alebo prehrávali medzi sebou, aby sme sa okiadzali, nadávali si a dívali sa, že kto to akože vyhrá, my sme tu nato, aby sme pomohli ľuďom, aby sme budovali štát. Aspoň ja takto vnímam politiku a v takúto politiku ja osobne verím.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 3. 2018 10:24 - 10:27 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účel tejto právnej normy je zrejmý z jej obsahu. Jej podstatou je to, že sa stávajú v našej spoločnosti, bohužiaľ, situácie, keď nejaký neprispôsobivý občan alebo občania terorizujú svojich spolubývajúcich susedov, a teraz bez ohľadu na to, či je to v súvislosti s tou tzv. rómskou kriminalitou, či sú to drogoví díleri, alebo na južnom Slovensku poznáme prípad človeka, alebo pani, ktorý púšťa už roky celý deň svojim susedom hlasnú hudbu a žiadnym spôsobom sa nevedia s tým ľudia vysporiadať. Preto navrhujeme v tejto právnej norme, aby analogicky, tak ako je to v prípade podozrenia na týranie blízkej osoby, kedy policajný orgán môže vykázať na istú dobu takéhoto podozrivého človeka z miesta jeho trvalého bydliska, aby nemohol jednoducho obťažovať alebo páchať ďalej trestnú činnosť, tak my chceme aj v tomto prípade, aby mohol policajný orgán na základe úplne rovnakého procesného postupu dočasne na nejakú dobu vykázať neprispôsobivú osobu z miesta jej pobytu.
Samozrejme, nemôžeme vstupovať do vlastníckych vzťahov, nemôžeme riešiť to, že tomuto človeku odnímeme vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Ale ak vieme v prípade týrania alebo podozrenia na týranie blízkej osoby vykázať túto osobu na nejakú, nejakú karanténnu dobu z miesta z jeho trvalého pobytu, aby nemohol ďalej páchať trestnú činnosť, tak si myslíme, že aj v prípade tzv. obťažujúcej kriminality alebo neustále sa opakujúcich priestupkov, bez ohľadu na to, či ide o rómskeho asociála, či ide o drogového dílera, či ide o alkoholika alebo ide jednoducho o človeka, ktorý narúša dobré susedské spolunažívanie, to je ten príklad toho obťažovania hlasnou hudbou, tak si myslíme, že by policajný orgán po schválení, samozrejme, za kontroly súdu, mohol takéhoto človeka vykázať z miesta jeho pobytu. To je zmyslom tejto právnej normy.
My sme akceptovali, keďže som tento návrh zákona asi pred rokom už raz predkladal, tak sme veľmi podrobne prechádzali aj pripomienky pána poslanca Kresáka a pána poslanca Baránika, ktoré z procesného hľadiska v tom čase predložili v pléne, snažili sme sa ich zapracovať tak, aby to bolo právne nespochybniteľné. A použili sme teda naozaj úplnú presnú analógiu, ako keď sa jedná o týranie a podozrenie na týranie blízkej osoby. To je podstata tejto právnej normy. Chcel by som vás požiadať o jej podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 2. 2018 10:57 - 10:57 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Dámy a páni, ja len na vysvetlenie pre pána poslanca Mihála, aby nedošlo k nedorozumeniu. Práveže, iba aby ste boli informovaný, že tie odbory si v tom FM Slovenská v Seredi robia svoju prácu veľmi dobre. Naozaj organizujú protes... a ja som sa zúčastnil vlastne odborárskeho protestu a tie informácie, samozrejme, mám aj od normálnych zamestnancov, ale väčšinu z nich mám práve od odborárov v tejto fabrike, ktorí, aby nedošlo k nedorozumeniu, keďže ste vyzývali, že odborári si majú robiť svoju prácu. Vo všeobecnosti chápem a platí to, ale tuto, si myslím, že ju robia veľmi zodpovedne, iba aby nedošlo k nedorozumeniu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 2. 2018 10:24 - 10:36 hod.

Milan Krajniak
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 2. 2018 9:56 - 9:58 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Pán kolega Mihál, no myslím si, že v tom sa zhodneme, že ten kľúč akoby je, je v tom, či štát dokáže ukázať voči zamestnávateľom aj veľkým zamestnávateľom nielen tú ústretovú tvár v podobe stimulov, investícií a ďalších vecí, ale či dokáže aj zjednať nápravu, to znamená, zjednať to dodržiavanie nejakých podmienok hry, ktoré si stanovíme. Ale keďže momentálne vy a ja sme opoziční poslanci, to znamená, nevieme rozhodnúť o tom, lebo keby sme boli súčasťou vládnej koalície, tak prvé, čo urobím, prídem za ministrom práce a sociálnych vecí a poviem mu, počúvaj, toto je podľa mňa absolútne, urob si tam analýzu, toto je kľúčová vec, treba tých ľudí zaplatiť a proste treba ich tam poslať. Ale keďže sme opoziční poslanci, snažím sa robiť niečo, čo môžme urobiť. Mne sa, podľa mňa sa dá nájsť hranica. Možno vy ste liberálnejší ako ja v tomto, čiže a povedal by som, viac zohľadňujete aj záujmy zamestnávateľov. To nemyslím v zlom. Snažíte sa rozmýšľať ich očami, ale asi by nejaká hranica mala byť, nie, že kde by sme sa mali snažiť, že nejaký počet zamestnancov by mal byť v trvalom pracovnom pomere. Myslím nejaký pomer. Bolo by to asi pre dobro tých zamestnancov. Tak hľadajme tú hranicu. Dobre, ak to má byť podľa vás 22 %, ako príklad hovorím, ale hľadajme tú hranicu, aká by mala byť, lebo toto trh nevyrieši. Lebo trh, trh sa ukázal teraz ako, keď vidia tí zamestnávatelia, ako sa správajú ich kolegovia, že vytláčajú aj slovenských občanov z trvalého pracovného pomeru a nahrádzajú ich zamestnancami agentúr, slovenskými zamestnancami agentúr, tak sa tu deje proces, ktorý trh zjavne neureguloval, lebo tí zamestnávatelia vidia, že je to pre nich výhodnejšie takto. Tak, ale vtedy musí zasiahnuť štát nejakým spôsobom.
Ak je iná možnosť, urobme to inak.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 2. 2018 9:37 - 9:53 hod.

Milan Krajniak Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, 23. novembra 2017 som sa zúčastnil na proteste zamestnancov firmy FM Slovenská v Seredi. Ocitli sa vo veľmi, veľmi nepríjemnej situácii.
V apríli 2017 si dokázali so svojim zamestnávateľom dohodnúť zvýšenie platov o 19 % percent, o 19 %. Mali veľmi úspešné kolektívne vyjednávanie a tešili sa teda na to a oprávnene predpokladali, že zamestnávateľ tento svoj sľub dodrží. To ale nevedeli, že zamestnávateľ sa ich chystá podviesť. Podviesť takým spôsobom, že okamžite po tom, čo toto kolektívne vyjednávanie bolo ukončené, zamestnávateľ zriadil novú pracovnú pozíciu, tzv. kľúčový operátor, ktorú zriadil účelovo iba preto, aby na túto pracovnú pozíciu mohol prijímať iba Srbov. Žiaden Slovák na túto pracovnú pozíciu kľúčový operátor nebol prijímaný. Samozrejme, táto nová pracovná pozícia nebola zahrnutá v tých pravidlách a v dohode pri kolektívnom vyjednávaní, tam bola pozícia operátor vo výbore.
Takýmto spôsobom sa udialo to, že v prebehu necelého pol roka počet zamestnancov vo výrobe slovenské..., so slovenským občianstvom klesol na 20 % a 70 % je väčšinou teda srbskej národnosti, alebo teda sú to zahraniční pracovníci, občania Srbskej republiky. Okrem toho všetci zamestnanci tejto fabriky, ktorí tam boli na trvalý pracovný pomer, viacerí z nich 12 rokov, začali dostávať tzv. vytýkačky. Čo je to vytýkačka? To je to upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a ďalších vecí ako predpríprava na to, aby ich mohli vyhodiť zo zamestnania. Upozorňujem, že tí zamestnanci zo Srbska rotujú v trojmesačných, trojmesačných cykloch, lebo de facto tu pracujú načierno. Oni nedostávali žiadne vytýkačky. Za absolútny vrchol považujem, že keď sa sťažovali slovenskí občania pracujúci vo fabrike na území Slovenskej republiky, že nerozumejú niektorým svojím nadriadeným, napríklad majstrom, pretože na nich rozprávajú iba srbsky, tak im povedal zamestnávateľ, tak sa naučte srbsky, alebo choďte. To sa mi zdá byť na území Slovenskej republiky nenormálne. Odbory iniciovali kontrolu z inšpektorátov práce alebo z inšpektorátu práce. Väčšinou o každej kontrole boli títo srbskí zamestnanci agentúry vopred varovaní. Bolo to dokonca tak, že raz, keď došla kontrola neohlásene, čiže, lebo vždy keď kontrola došla ohlásene, tak srbskí zamestnanci dostali echo a zostali doma, neprišli do práce. Keď prišla kontrola neohlásene, tak ju zdržali na hlavnej bráne spredu a tam, to je taký areál priemyselný, a zadnou bránou tam pristavili autobusy, Srbov vyviezli, potom pustili kontrolórov dovnútra.
Potom, čo 23. novembra som o tom informoval aj verejnosť, napísal som o tom článok, ktorý bol pomerne veľmi čítaný, tak ministerstvo poslalo 28., 28. novembra, čiže pár dní po tom poslalo kontrolu, ktorá mala tentokrát už zjednať poriadok. Bohužiaľ, opäť táto informácia o kontrole unikla, čiže väčšina Srbských zamestnancov neprišla. Faktom ale je, že nejaká časť prišla. Tí sa potom skrývali v iných prevádzkach a na záchode, ale keďže tam boli aj príslušníci cudzineckej polícii pri tom, tak nakoniec 5 zamestnancov nelegálnych pôvodom zo Srbska policajti zadržali na tých toaletách. Celá záležitosť ešte nie je kompletne doriešená. Faktom je, že som videl protokol z kontroly z inšpektorátu práce, kde bola kontrola uzavretá, že kontrola nezistila žiadne nedostatky. Ako aj mohla zistiť, alebo nejaké nedostatky, keď formálne kontrola kontrolovala iba kmeňových zamestnancov. Ale kmeňoví zamestnanci, to sú občania Slovenskej republiky. Čiže je logické, ten zvyšok slovenských zamestnancov, ktorý tam pracuje, keď proste oni legitimovali a skontrolovali, tak všetko bolo v poriadku, ale to mi pripadá také akože, že ignorujem, že tak kontrolujem poslancov v parlamente, a poviem, že sú tu, lebo som sa dnes zameral iba na opozičných alebo na koaličných, a tých ostatných ignorujem, poviem, kontrola dopadla v poriadku. Tak snáď keď idem kontrolovať nejakú fabriku, tak sa pozerám, že akí ľudia sa tam pohybujú. Proste mám zápis, že bez, neboli vytknuté žiadne nedostatky. Ja som sľúbil tým zamestnancom v Seredi, že pokiaľ vláda neurobí nejaké opatrenia, aby tomuto zabránila, tak určite dáme do parlamentu návrh zákona. Široko sme to konzultovali s právnikmi odborového zväzu KOVO, hľadali sme analógie v zahraničí a stanovili sme tú hranicu, ktorú považujeme za ekonomicky aj pre zamestnávateľa, aj pre zamestnancov udržateľnú, ako 20 %. Prečo sme to nestanovili spôsobom, že 20 % cudzincov. Pretože často sa stane, že aj Slováci sú vyhadzovaní z kmeňového stavu, z trvalého pracovného pomeru a sú nahrádzaní občanmi Slovenskej republiky, ktorí tam sú ale cez agentúru. Takže toto sa nám zdalo aj po konzultácii s odbormi ako efektívnejší nástroj, alebo objektívnejší nástroj. Ja keď som sa bavil s prezidentom Odborového zväzu KOVO pánom Machynom, tak on mi povedal, že podľa neho relatívne vyvážená situácia je v PSA, v Peugeote v Trnave, kde sa dohodli so zamestnávateľom, že nebudú v tých kolektívnych zmluvách sa zaoberať, teraz by som povedal, že cudzincami ako takými, ale dohodli sa, že 80 % zamestnancov musí byť v kmeňovom stave. Ja si uvedomujem, že keď je konjunktúra, tak veľký zamestnávateľ potrebuje v čase, keď je tá špička nabrať nejakú časť pracovníkov rýchlo, ale on vie, že ich neudrží ďalších 5 rokov. Že to je teraz, proste keď sú veľké objednávky, a preto by mal mať nejakú možnosť v tom stave konjunktúry to urobiť tak, že na nejaký čas najme nejakých zamestnancov navyše. Ale ako hovorím, po konzultáciách zdá sa nám, že ten strop alebo tá hranica by mohla byť 20 %. Toto je účel právnej normy.
Myslím si, že tento zákon reaguje na veľmi praktický problém, ktorý, s ktorý sa na Slovensku stretávame. Nie je to všeliek, nie je to všeliek, pretože dnes už tie, ja to volám pracovné agentúry, ony sú to oficiálne agentúry dočasného zamestnávania, ale volám to pracovná agentúra, lebo tak to volajú aj ľudia. Oni, samozrejme, fungujú aj na nelegálnej báze. Že vôbec obchádzajú, kašlú na, na naše zákony a funguje to tak, že zaregistrujú sa v Rumunsku väčšinou alebo čiastočne v Maďarsku, a potom s tým zamestnávateľom na Slovensku podpíšu obchodnú zmluvu a tí ľudia, ktorí v tej fabrike robia, oni sú tam akože predstavme si to, že dobre, pokazí sa nejaký stroj, tak akože ho zamestnanci tej rumunskej firmy idú opraviť. No tak je logické, že sú v nejakej inej fabrike. V skutočnosti je to fejk. Sú tam normálni zamestnanci zaškolení. Či už robia tie jednoduchšie práce, alebo, ale, bohužiaľ, už sa stáva, že aj manažérske práce.
Ale toto vieme riešiť iba posilnením inšpektorátov práce. Pokiaľ inšpektor na inšpektoráte práce má plat 800 eur a tu si spočítame, že pokiaľ nejaká pracovná agentúra, legálna alebo nelegálna, dokáže umiestniť 100 zamestnancov zo zahraničia, teda prevažne v tomto prípade Srbov alebo Ukrajincov, prípadne aj Vietnamcov, tak jej mesačný príjem za umiestnenie týchto 100 zamestnancov sú vysoké desiatky tisíc eur, čo za to dostane tá agentúra. Ako iste uznáte, keby ten príjem bol dajme tomu 30-tisíc eur, tak s tým inšpektorom na inšpektoráte práce, ktorý zarába 800 eur, ten previs a rozdiel medzi ich príjmami je tak veľký, že asi dáva istú, nehovorím, že je to v poriadku, len dáva istú logiku, že prečo tí veľkí zamestnávatelia dostávajú echá, že tá kontrola tam ide.
Takže touto, týmto návrhom zákona chceme vyriešiť univerzálny problém, nielen s cudzincami, ale aj s tým, aby slovenskí občania neboli vytláčaní z trvalého pracovného pomeru, a potom by im povedali, že však kľudne cez agentúru ťa vezmeme späť. Lebo toto sa deje. A chceme tým nastaviť rámec, aby, aby tí zamestnávatelia vedeli predvídať, že toto je zhruba tých 20 % zamestnancov. To je to, čo môžu v čase konjunktúry predvídať, že, že jednoducho môžu doplniť, ale ostatných zamestnancov by sme mali chrániť a snažiť sa zamestnávateľov tlačiť do trvalého pracovného pomeru.
Na rozdiel od vlády, ktorá tu obhajovala ten 30 % limit na cudzincov v okresoch, kde je menej ako 5 % nezamestnanosť, to už dnes je viac ako 30 okresov, už je to takmer polovica Slovenska. Podľa, podľa štatistík ministerstva práce a sociálnych vecí tá reálna nezamestnanosť je vyššia a viac ako 50 okresov má nezamestnanosť, tú vyčíslenú alebo evidovanú, do 6 %. Čiže môže tam relatívne rýchlo spadnúť. Takže takéto obmedzenia nič neriešia a neriešia najmä ani to, že to sa môže týkať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí sú vyhadzovaní z trvalých pracovných pomerov a posielaní cez agentúry. Bola taká známa kauza veľmi nedávno v Nitre, kde priamo z úradu práce, keď mali voľné miesta u jedného konkrétneho zamestnávateľa, tak neposielali ľudí tam, ale posielali ich do pracovnej agentúry, ktorá potom tých ľudí zamestnávala vo firme.
No aby som to povedal objektívne, toto môže pomôcť, tento návrh zákona a podľa mňa je dobré, aby sme takýto limit mali. Ale rovnako to musí byť spojené s tým, to, čo doteraz nám zlyháva s..., povedal by som intenzívnejšou a odhodlanejšou prácou zamestnancov inšpektorátov práce. A tam by sme sa asi mali spoločne zamyslieť, že či naozaj nie je efektívnejšie pre ochranu našich ľudí, aby tí ľudia, ktorí robia tie kontroly, nemali o trošku vyšší plat, a aby ich nebolo o trochu viacej. A prípadne, tak ako sa to robí, že viete aj s hrubokrkou mafiou na Slovensku sa podarilo urobiť alebo začať robiť poriadok potom, čo boli prerušené tie miestne lokálne väzby. Takže vznikol Špecializovaný trestný súd a prokuratúra a potom ľudia, teraz to tak poviem, v Kráľovskom Chlmci alebo vo Veľkých Kapušanoch, miestni policajti alebo, myslím, že Kráľovský Chlmec patrí pod Trebišov, tak proste sudcovia v Trebišove sa nemuseli báť, že tí chlapci im unesú dcéru, keď náhodou niekoho z nich dajú do väzby. Tak sa prerušili tie väzby tým, že vznikol nejaký orgán, ktorý je nad tým. Tak si myslím, že kľudne, veď tých zamestnávateľov, kde dennodenne ja dostávam informácie o tom, že ktorý zamestnávateľ ako sa snaží fixľovať cez rôzne agentúry a ďalšie veci, že či nemá zmysel, aby vznikla nejaká, povedal by som, centrálna jednotka v úvodzovkách zásahová na inšpektoráte, na centrále inšpektoráte práce, na Národnom inšpektoráte práce, alebo, alebo aby sme to riešili takým spôsobom, že, že naozaj keď je niekde problém, to je až absurdné, lebo to sú veľké fabriky, to neni akože sofistikovaná trestná činnosť cez internet. Proste tam keď nabehnete, no tak vidíte. Tak skontrolujete, tí ľudia majú nejaké doklady, častokrát aj falošné, tí, čo sú zvonku, a to sa, to sa dá ľahko odhaliť, keď sa chce. Veľmi rýchlo by sa s tým dal urobiť poriadok, najmä v tom zmysle, že keby 2-3-4 takéto akcie po Slovensku prebehli, tak aj tí ostatní zamestnávatelia by si premysleli, či si to chcú lajsnúť.
No a ja budem veľmi sledovať, aby som ten prípad FM Slovenská sa pre mňa stal takou ani, ani..., srdcovou záležitosťou v tom zmysle, že chcem tým ľudom pomôcť, ale nie je to pre mňa len záležitosť emócie. Je to racionálna vec, že my musíme vydávať signály tým zamestnávateľom, ktorí takto chcú fixľovať, že sa doba zmenila, že už to nebudú môcť robiť. Lebo oni, samozrejme, sa pozerajú, že aj v tom priemyselnom parku v okolí Serede, aj v iných priemyselných parkoch, že čo sa deje.
Viete, platí také pravidlo, štát je vždy silnejší než akokoľvek silný oligarcha, mafián, podvodník, zamestnávateľ, ktorý robí zle svojím zamestnancom. Štát je vždy silnejší, ak chce. No a my by sme mali podľa mňa riešiť a pristupovať k tomu tak, aby bolo jasné, že tento štát, Slovenská republika, chce chrániť svojich zamestnancov bez ohľadu na to, či ich, povedal by som, častokrát otrocky zneužíva zahraničný alebo domáci podnikateľ. Alebo investor. Mali by sme vydať signál, že si tu chceme urobiť štandardný poriadok taký, ako funguje v celej civilizovanej Európe, lebo dnes už sa nemusíme nechať vydierať tými zamestnávateľmi, že tak ja sa zbalím a odídem. Dnes je taká situácia, že môžme nastaviť tie pravidlá tak, ako chceme, aby to naozaj fungovalo. A že sa to dá, veď vidíme na Slovensku aj slušných zamestnávateľov. Aj zahraničných, veľkých, nadnárodné korporácie, kde sú ľudia v rámci možností spokojní. O to viacej by sme sa mali sústrediť na tých, ktorí sa nesprávajú slušne, a mali by sme sa tých ľudí podľa môjho názoru zastať.
Ďakujem.
Skryt prepis