Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.6.2018 o 17:17 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 17:17 - 17:19 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán poslanec Kollár, ďakujem za vaše vystúpenie. Aj keď bolo samozrejme kritické, máte na to plné právo a veď o tom sme, na to sme tu, aby sme diskutovali. Ale musím povedať, že vaše vystúpenie, keď si odmyslím tie emócie, vaše vystúpenie skôr pripomínalo exemplárny prípad konfliktu záujmov. Vy ste tu vystupovali celý čas ako majiteľ Fun Rádia, sám si sa k tomu priznal v prvej časti príhovoru. To znamená, že od tej chvíle ste vlastne obhajovali záujmy seba, aj seba, svojej spoločnosti a až potom niekde a vlastne aj k tým divákom ste sa ani nedostali. Tých ste len odbili tým, že teda nemajú to pozerať, ak sa im nepáči.
Keď ste tu rozprávali aj o tých číslach ziskovosti, respektíve stratovosti firiem, Markíza miliónové straty a podobné veci, koľko rokov to už vykrýva, tak potom je veľmi legitímna otázka, že prečo to tie televízne spoločnosti robia? Prečo si Kollár drží Fun Rádio napríklad? Prečo J&T dotuje svoje stratové médiá? Či je to naozaj charitatívna činnosť a púšťajú tie filmy pre divákov, pretože chcú, aby si diváci mali večer čo doma pozreť, alebo je za tým niečo iné? Alebo, a to si myslím, že je pravda a sa mi to a však aj vy to viete, alebo teda sú tie účtovné výkazy, zisky, závierky spravené tak, aby to na papieri vyzeralo, že sú na hrane, pretože tak sa to samozrejme robí v rámci daňovej optimalizácie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 17:03 - 17:04 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Stano, ale aj ostatní kolegovia, ktorí to tu už spomínali, ono tento návrh zákona vôbec nie je nejakým, že sprísnením alebo zavádzaním novej byrokracie. Po prijatí tejto novely zákona by televízne, rozhlasové spoločnosti nemuseli urobiť ani o písmenko navyše, nemuseli by vypísať ani o papier naviac ako vypisujú v súčasnosti. Pretože limity alebo obmedzenia na reklamu predsa existujú aj v súčasnosti. Existujú limity jednak kvantitatívne. To znamená, že koľko percent reklamy z vysielacieho času môže aj súkromná televízna spoločnosť v istých oblastiach odvysielať. A takisto existujú aj limity kvalitatívne. To znamená, že aká forma reklamy je neprípustná. Napríklad nemôže byť počas dňa vysielaná reklama na nejaké erotické služby alebo niečo podobné. Čiže zákony, zákon na obmedzenie reklamy existujú v súčasnosti a vôbec nezavádzame niečo nové, nejakú nepovolenú reguláciu súkromného podnikateľského sektora. Ten argument, že čo by potom televízne spoločnosti alebo rozhlasové spoločnosti robili, keby bolo povolenej menej reklamy. To, predseda, ale nie je náš problém. To je problém tých televíznych spoločností. My, ako som povedal, sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nie poslanci národného združenia televíznych a rozhlasových spoločností. To znamená, že v prvom rade sa zodpovedáme občanom a ľuďom a nie podnikateľom, ktorí bohatnú na reklame. Ja viem, že sú to možno v pléne takí, ktorí sa angažovali v minulosti v nejakej televíznej, teda rozhlasovej produkcii alebo podnikaní. Ale to vôbec nemôže byť argument. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2018 16:45 - 16:54 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Milé kolegyne, kolegovia, tak ešte raz a tentokrát už trošku obšírnejšie uvedenie našej novely zákona o vysielaní a retransmisii.
Cieľom tejto novely zákona, ako som povedal, je obmedziť množstvo vysielanej reklamy v televízii a v rozhlase a zároveň zaviesť vyššie pokuty pre televízie a rozhlasové stanice, ktoré by obmedzenia reklám v budúcnosti nedodržiavali.
Motív, ktorý nás viedol k predloženiu tohto návrhu zákona, je veľmi jednoduchý a veľmi praktický. Každý, kto sleduje trošku televízne vysielanie, prípadne počúva rádiá, tak vie, že množstvo reklamy v televíziách a rádiách už prekročilo únosnú mieru a často človek ani nevie, či pozerá už film prerušovaný reklamou alebo či pozerá reklamu, ktorá je prerušovaná filmom.
Tej reklamy je naozaj veľmi veľa. Nachádza sa úplne všade, kade sa pohnete, kam sa pozriete. Keď šoférujete, popri cestách vidíte stovky, tisíce billboardov, keď idete vlakom, tam je reklama, idete autobusom, tam je reklama, idete na vlakovú alebo autobusovú zastávku, stanicu, tam je tiež reklama. Dokonca v Bratislave svojho času, keď som ešte chodil na MHD-čke častejšie, tak začali montovať také malé reproduktorčeky. To znamená, že keď sa nepozeráte, aby ste museli počúvať. Keď idete si vybrať poštovú schránku, tam sú reklamné letáčiky. Pozriete sa na internet, samá reklama. Noviny, televízie, časopisy, takisto samá reklama. Čiže tej reklamy naozaj je v spoločnosti veľmi veľa. Ten reklamný smog sa rozmohol za únosnú mieru a ja si pamätám jednu situáciu z Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som poslancom, kde sa rozhodovalo tiež o tom, či sa obmedzí množstvo billboardov popri cestách v Nitrianskom samosprávnom kraji, pretože kraj má nejaké plochy, na ktoré, n a ktorých sú umiestnené billboardy, tak poslanci kraja povedali, že tieto plochy neobmedzia, pretože by pripravili kraj o príjem a že túto kompetenciu, obmedzenie množstva reklamy má robiť štát a nie kraj. To znamená, že jeden sa vyhovára na druhého, ale nikdy sa tým nič nezmení.
Súčasná legislatíva kladie na obmedzenie reklamy nejaké obmedzenia, ale tie obmedzenia sú, bohužiaľ, veľmi malé a tie pokuty, ktoré televízne spoločnosti dostanú za nedodržanie týchto obmedzení, sú veľmi vyslovene smiešne, radovo len v tisíckach eur, čiže televízne spoločnosti si naozaj nemusia lámať hlavu a tá, ten inzerent, ten objednávateľ reklamy často tú reklamu alebo tú pokutu radšej preplatí, akoby tá reklama nemala byť odvysielaná.
Čo je najsmutnejšie, je, že cieľom väčšiny reklám, a v tom sa asi zhodneme všetci, cieľom väčšiny reklám na Slovensku, bohužiaľ, nie je pozdvihnúť človeka nejak v jeho osobnostnom, vzdelanostnom rozvoji, motivovať ho k športu, k vzdelávaniu, k zlepšeniu jeho kvalitatívnych vlastností. Ale práve naopak, cieľom väčšiny reklám je povzbudzovať ku konzumu, k nákupu kadejakých zbytočností, hlúpostí. Ak nemáte na tieto zbytočnosti a hlúposti peniaze, tak hneď sú tam reklamy na nebankové subjekty, prípadne na pôžičky bankové domy. A ľudia, ktorí sú, povedal by som, menej odolní, často tomuto pokušeniu veľmi ľahko podľahnú, nakúpia veci, ktoré nepotrebujú, zadlžia sa, padnú do dlhovej špirály, ktorá často končí, bohužiaľ, množstvom exekúcií a likvidáciou celých rodín.
Mnoho reklám je zameraných takisto na cigarety, alkohol, rôzne neduhy spoločenské, ktoré existujú, vždy budú existovať, ale určite by nemali byť podporované reklamou v televízii alebo v rádiách.
Osobitnú kapitolu tvoria detské reklamy. To sú reklamy, v ktorých buď vystupujú deti, nevinné detské tváričky, napríklad reklama na mobilné telefóny, šťastné rodinky, ktoré sú šťastné len asi vďaka tomu, že majú telefón od nejakej telekomunikačnej spoločnosti, alebo šťastné rodinky, šťastné deti, ktoré, ktorých rodičia si zobrali hypotéku a tak ďalej a tak ďalej. To je jedna forma detských reklám, že deti sú zneužívané na predaj vecí pre dospelých. Alebo druhá forma detských reklám sú reklamy zamerané priamo na deti, to znamená, že reklamy na rôzne hračky, rôzne filmy, rozprávky, podobné nezmysly, ktorým zase deti tým, že si nedokážu držať od televízie nejaký racionálny odstup, tak veľmi ľahko podľahnú. Potom, samozrejme, otravujú svojich rodičov a tí rodiča im niektoré veci jednoducho musia kúpiť, pokiaľ nechcú mať doma ródeo.
My teda navrhujeme v rámci predloženej novely zákona plošne obmedziť množstvo reklamy, tak v televízii, ako aj v rádiu, na maximálne päť percent z každej hodiny, to znamená šesť minút z každej jednej hodiny, pričom celkové množstvo odvysielanej reklamy za jeden deň by nemalo presiahnuť 10 %, pardon, 5 % z celkového vysielacieho času, to znamená 72 minút.
Takisto navrhujeme, aby počas vysielania reklamnej prestávky musela televízia povinne vysielať akési počítadlo, nejaký časovač, ktorý bude zobrazovať čas zostávajúci do konca reklamnej prestávky, pretože mnoho ľudí si cez reklamu vypĺňa ten priestor inak a keď nevedia, ako dlho tá reklamná prestávka potrvá, tak si jednoducho ten čas nevedia naplánovať, nevedia, či si môžu spraviť kávu, čaj, prípadne niektorí aj zapáliť. Čiže navrhujeme, aby televízie museli počas reklamnej prestávky zobrazovať hodiny s časom zostávajúcim do konca reklamnej prestávky, aby ľudia si vedeli ten čas lepšie využiť.
Ako som povedal, navrhujeme takisto zvýšenie pokút pre prevádzkovateľov televíznych a rozhlasových staníc za nedodržanie ustanovení zákona, pretože súčasná výška pokút je veľmi, veľmi smiešna, veľmi symbolická. Navrhujeme zvýšiť pokuty pre televízne spoločnosti, vysielateľov televíznej, programovej služby z pôvodných 3 319 eur na maximálne 33 190 eur a pri vysielateľoch rozhlasovej programovej služby z pôvodných 497 eur na 4 970 eur. No len sa pozrite na to, rozhlas za nedodržanie limitov na reklamu...
===== pokuty pre televízne spoločnosti, vysielateľov, televízne programové služby z pôvodných 3 319 eur na maximálne 33 190 eur a pri vysielateľoch rozhlasovej programovej služby z pôvodných 497 eur na 4 970 eur. Normálne sa pozrite na to. Rozhlas za nedodržanie limitov na reklamu, nejaká rozhlasová spoločnosť Rádio komerčné, dostane pokutu 497 eur maximálne podľa súčasnej legislatívy. To je naozaj smiešne. To je naozaj smiešne, a to sa im oplatí tú legislatívu porušovať, pretože jednoducho je to rentabilné.
Je pravda, že tento návrh zákona bude mať možno, možno mierne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, a to v tom zmysle, že keďže toho reklamného priestoru bude menej, každú hodinu maximálne šesť minút, tak pravdepodobne cena za jednotku reklamy stúpne. To znamená, že spoločnosti, ktoré majú vyčlenení nejaký rozpočet na reklamné, marketingové účely, tak si za tie isté peniaze môcť objednať, kúpiť menej vysielacieho času, ale na druhej strane, ten vysielací čas bude lukratívnejší, bude vzácnejší a tých svojich divákov si nájde tak či tak.
No, ale čo je veľmi dôležité a najdôležitejšie, tento návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívne sociálne vplyvy, pretože naozaj nepoznám človeka, neviem ako vy, ale ja naozaj nepoznám človeka, ktorý by sa vyžíval v pozeraní alebo počúvaní reklám. Nepoznám takého.
My sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky volení občanmi. Ja viem, niektorí môžu argumentovať, že by sme nemali zasahovať do podnikateľského prostredia a určovať televíznym spoločnostiam koľko majú vysielať reklamy, že to predsa diváci, poslucháči hodnotia sami a keď budete reklamy pridávať, tak prestanú to rádio alebo tú televíziu pozerať. Ale ako som povedal, my sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nás volia občania, obyvatelia Slovenskej republiky, my sa zodpovedáme im, nie majiteľom televízií a rozhlasov. Volia nás ľudia, nevolia nás finančné skupiny ani firmy a preto vždy musíme uprednostňovať záujmy ľudí pred záujmami súkromných spoločností. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2018 16:45 - 16:54 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Milé kolegyne, kolegovia, tak ešte raz a tentokrát už trošku obšírnejšie uvedenie našej novely zákona o vysielaní a retransmisii.
Cieľom tejto novely zákona, ako som povedal, je obmedziť množstvo vysielanej reklamy v televízii a v rozhlase a zároveň zaviesť vyššie pokuty pre televízie a rozhlasové stanice, ktoré by obmedzenia reklám v budúcnosti nedodržiavali.
Motív, ktorý nás viedol k predloženiu tohto návrhu zákona, je veľmi jednoduchý a veľmi praktický. Každý, kto sleduje trošku televízne vysielanie, prípadne počúva rádiá, tak vie, že množstvo reklamy v televíziách a rádiách už prekročilo únosnú mieru a často človek ani nevie, či pozerá už film prerušovaný reklamou alebo či pozerá reklamu, ktorá je prerušovaná filmom.
Tej reklamy je naozaj veľmi veľa. Nachádza sa úplne všade, kade sa pohnete, kam sa pozriete. Keď šoférujete, popri cestách vidíte stovky, tisíce billboardov, keď idete vlakom, tam je reklama, idete autobusom, tam je reklama, idete na vlakovú alebo autobusovú zastávku, stanicu, tam je tiež reklama. Dokonca v Bratislave svojho času, keď som ešte chodil na MHD-čke častejšie, tak začali montovať také malé reproduktorčeky. To znamená, že keď sa nepozeráte, aby ste museli počúvať. Keď idete si vybrať poštovú schránku, tam sú reklamné letáčiky. Pozriete sa na internet, samá reklama. Noviny, televízie, časopisy, takisto samá reklama. Čiže tej reklamy naozaj je v spoločnosti veľmi veľa. Ten reklamný smog sa rozmohol za únosnú mieru a ja si pamätám jednu situáciu z Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde som poslancom, kde sa rozhodovalo tiež o tom, či sa obmedzí množstvo billboardov popri cestách v Nitrianskom samosprávnom kraji, pretože kraj má nejaké plochy, na ktoré, n a ktorých sú umiestnené billboardy, tak poslanci kraja povedali, že tieto plochy neobmedzia, pretože by pripravili kraj o príjem a že túto kompetenciu, obmedzenie množstva reklamy má robiť štát a nie kraj. To znamená, že jeden sa vyhovára na druhého, ale nikdy sa tým nič nezmení.
Súčasná legislatíva kladie na obmedzenie reklamy nejaké obmedzenia, ale tie obmedzenia sú, bohužiaľ, veľmi malé a tie pokuty, ktoré televízne spoločnosti dostanú za nedodržanie týchto obmedzení, sú veľmi vyslovene smiešne, radovo len v tisíckach eur, čiže televízne spoločnosti si naozaj nemusia lámať hlavu a tá, ten inzerent, ten objednávateľ reklamy často tú reklamu alebo tú pokutu radšej preplatí, akoby tá reklama nemala byť odvysielaná.
Čo je najsmutnejšie, je, že cieľom väčšiny reklám, a v tom sa asi zhodneme všetci, cieľom väčšiny reklám na Slovensku, bohužiaľ, nie je pozdvihnúť človeka nejak v jeho osobnostnom, vzdelanostnom rozvoji, motivovať ho k športu, k vzdelávaniu, k zlepšeniu jeho kvalitatívnych vlastností. Ale práve naopak, cieľom väčšiny reklám je povzbudzovať ku konzumu, k nákupu kadejakých zbytočností, hlúpostí. Ak nemáte na tieto zbytočnosti a hlúposti peniaze, tak hneď sú tam reklamy na nebankové subjekty, prípadne na pôžičky bankové domy. A ľudia, ktorí sú, povedal by som, menej odolní, často tomuto pokušeniu veľmi ľahko podľahnú, nakúpia veci, ktoré nepotrebujú, zadlžia sa, padnú do dlhovej špirály, ktorá často končí, bohužiaľ, množstvom exekúcií a likvidáciou celých rodín.
Mnoho reklám je zameraných takisto na cigarety, alkohol, rôzne neduhy spoločenské, ktoré existujú, vždy budú existovať, ale určite by nemali byť podporované reklamou v televízii alebo v rádiách.
Osobitnú kapitolu tvoria detské reklamy. To sú reklamy, v ktorých buď vystupujú deti, nevinné detské tváričky, napríklad reklama na mobilné telefóny, šťastné rodinky, ktoré sú šťastné len asi vďaka tomu, že majú telefón od nejakej telekomunikačnej spoločnosti, alebo šťastné rodinky, šťastné deti, ktoré, ktorých rodičia si zobrali hypotéku a tak ďalej a tak ďalej. To je jedna forma detských reklám, že deti sú zneužívané na predaj vecí pre dospelých. Alebo druhá forma detských reklám sú reklamy zamerané priamo na deti, to znamená, že reklamy na rôzne hračky, rôzne filmy, rozprávky, podobné nezmysly, ktorým zase deti tým, že si nedokážu držať od televízie nejaký racionálny odstup, tak veľmi ľahko podľahnú. Potom, samozrejme, otravujú svojich rodičov a tí rodiča im niektoré veci jednoducho musia kúpiť, pokiaľ nechcú mať doma ródeo.
My teda navrhujeme v rámci predloženej novely zákona plošne obmedziť množstvo reklamy, tak v televízii, ako aj v rádiu, na maximálne päť percent z každej hodiny, to znamená šesť minút z každej jednej hodiny, pričom celkové množstvo odvysielanej reklamy za jeden deň by nemalo presiahnuť 10 %, pardon, 5 % z celkového vysielacieho času, to znamená 72 minút.
Takisto navrhujeme, aby počas vysielania reklamnej prestávky musela televízia povinne vysielať akési počítadlo, nejaký časovač, ktorý bude zobrazovať čas zostávajúci do konca reklamnej prestávky, pretože mnoho ľudí si cez reklamu vypĺňa ten priestor inak a keď nevedia, ako dlho tá reklamná prestávka potrvá, tak si jednoducho ten čas nevedia naplánovať, nevedia, či si môžu spraviť kávu, čaj, prípadne niektorí aj zapáliť. Čiže navrhujeme, aby televízie museli počas reklamnej prestávky zobrazovať hodiny s časom zostávajúcim do konca reklamnej prestávky, aby ľudia si vedeli ten čas lepšie využiť.
Ako som povedal, navrhujeme takisto zvýšenie pokút pre prevádzkovateľov televíznych a rozhlasových staníc za nedodržanie ustanovení zákona, pretože súčasná výška pokút je veľmi, veľmi smiešna, veľmi symbolická. Navrhujeme zvýšiť pokuty pre televízne spoločnosti, vysielateľov televíznej, programovej služby z pôvodných 3 319 eur na maximálne 33 190 eur a pri vysielateľoch rozhlasovej programovej služby z pôvodných 497 eur na 4 970 eur. No len sa pozrite na to, rozhlas za nedodržanie limitov na reklamu...
===== pokuty pre televízne spoločnosti, vysielateľov, televízne programové služby z pôvodných 3 319 eur na maximálne 33 190 eur a pri vysielateľoch rozhlasovej programovej služby z pôvodných 497 eur na 4 970 eur. Normálne sa pozrite na to. Rozhlas za nedodržanie limitov na reklamu, nejaká rozhlasová spoločnosť Rádio komerčné, dostane pokutu 497 eur maximálne podľa súčasnej legislatívy. To je naozaj smiešne. To je naozaj smiešne, a to sa im oplatí tú legislatívu porušovať, pretože jednoducho je to rentabilné.
Je pravda, že tento návrh zákona bude mať možno, možno mierne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, a to v tom zmysle, že keďže toho reklamného priestoru bude menej, každú hodinu maximálne šesť minút, tak pravdepodobne cena za jednotku reklamy stúpne. To znamená, že spoločnosti, ktoré majú vyčlenení nejaký rozpočet na reklamné, marketingové účely, tak si za tie isté peniaze môcť objednať, kúpiť menej vysielacieho času, ale na druhej strane, ten vysielací čas bude lukratívnejší, bude vzácnejší a tých svojich divákov si nájde tak či tak.
No, ale čo je veľmi dôležité a najdôležitejšie, tento návrh zákona bude mať jednoznačne pozitívne sociálne vplyvy, pretože naozaj nepoznám človeka, neviem ako vy, ale ja naozaj nepoznám človeka, ktorý by sa vyžíval v pozeraní alebo počúvaní reklám. Nepoznám takého.
My sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky volení občanmi. Ja viem, niektorí môžu argumentovať, že by sme nemali zasahovať do podnikateľského prostredia a určovať televíznym spoločnostiam koľko majú vysielať reklamy, že to predsa diváci, poslucháči hodnotia sami a keď budete reklamy pridávať, tak prestanú to rádio alebo tú televíziu pozerať. Ale ako som povedal, my sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nás volia občania, obyvatelia Slovenskej republiky, my sa zodpovedáme im, nie majiteľom televízií a rozhlasov. Volia nás ľudia, nevolia nás finančné skupiny ani firmy a preto vždy musíme uprednostňovať záujmy ľudí pred záujmami súkromných spoločností. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2018 16:43 - 16:44 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona č. 308/2000 Z. z., to je zákon o vysielaní a retransmisii. Cieľom tejto novely je obmedzenie množstva reklamy vysielanej v televízii a v rozhlase, v rádiách. Obmedzenie ako kvantitavíne, tak aj kvalitatívne, plus zavedenie nejakých doplnkových zobrazovaní, ktoré by boli televízie povinné vysielať počas reklamnej prestávky a takisto aj zvýšenie pokút za nedodržanie ustanovení zákona o obmedzení reklamy, aby televízne a rádiové spoločnosti mali väčšiu motiváciu dodržiavať ustanovenia zákona.
Toľko stručne na úvod. Viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2018 16:33 - 16:40 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte aj mňa, aby som v skratke zareagoval na postrehy, ktoré som tu počul, nezmestilo sa mi to do faktickej poznámky, tak ale musíme sa k tomu vyjadriť. Predkladatelia, kde je, asi odišiel pán Rajtár zo sály, škoda. Predkladatelia apelovali tým, že napríklad taká NAKA by mala v prvom rade bojovať proti samotným zločincom a nie proti poštárom alebo sprostredkovateľom, ktorí o tých zločinoch informujú. To samozrejme je úplne pravda, s tým maximálne súhlasíme, my si myslíme celkovo, že verbálne trestné činy by nemali byť nejak, nejak razantne postihované. Vy ste hovorili o tom, že trestný čin ohovárania slúži v súčasnosti ako akási palica na novinárov, ktorým sa tí kriminálnici opäť alebo teda obvinení vyhrážajú, vyhrážajú tým novinárom, že ak neprestanú s tou činnosťou, tak podajú na nich trestné oznámenie. Viete, ja si myslím, že vy tento návrh zákona predkladáte len preto, že strana SaS Sloboda a solidarita, prípadne jej spriaznené strany, ktoré kandidovali v koalícii spolu s ňou alebo na jej kandidátke, sú v relatívne jej priazni mainstreamových médií. Je to jednoducho objektívny fakt, keď by ste si pozreli, ako veľmi je kritizovaná Ľudová strana Naše Slovensko napríklad v médiách ako veľmi je vládna koalícia a ako veľmi je strana SaS, tak bez toho, aby ste si robili nejakú veľmi hlbokú a podrobnú štatistiku musí byť evidentné a je evidentné, že strany tej takzvanej štandardnej opozície napojenej na vo veľkej miere na ten tretí sektor, sú v médiách nejakým spôsobom menej kritizované, v niektorých médiách dokonca vôbec. Naopak sú strany, ktoré sú iba kritizované a všetky pozitívne informácie sa zamlčiavajú. Ja si nemyslím, že všetci novinári sú kriminálnici, to vôbec nie je pravda, to si môže myslieť len naivný človek, ale takisto neplatí ani opačné tvrdenie, že všetci novinári sú svätí a dokonca ani vražda Jána Kuciaka neurobila zo všetkých novinárov svätých ľudí, aj keď si to mnohí myslia, aj keď to mnohí chcú takýmto spôsobom implikovať. Po vražde Jána Kuciaka sa z novinárov nestali slušnejší a lepší ľudia, ako sa to snažia niektorí aj politici, aj samotní novinári v médiách vo verejnosti vzbudiť taký dojem. Práve naopak, tí novinári zostali presne takí istí, ako boli, akurát teda sa stal jeden tragický čin. Ten čin samozrejme je odsúdeniahodný, aj keď ešte stále nevieme, či teda, kto zabil Jána Kuciaka a je tu len predpoklad, že to súviselo s nejakým stavom štátu a prípadne s vládnou koalíciou. Ja si myslím, že novinári určite nestoja mimo práva na kritiku a ľudia, o ktorých tí novinári píšu, musia mať nástroje, ktorými sa proti novinárom musia brániť. Ja viem, že pán Dostál napríklad argumentoval tým, že a pán Rajtár to potom spomenul takisto, že trestný čin ohovárania je veľmi málo využívaný trestný čin z pohľadu toho, že nikto nebol ešte doposiaľ odsúdený, sami ste povedali, že neviete o nikom, kto by sedel reálne v base za to, že niekoho ohováral, čiže tento trestný čin sa neaplikuje až tak a vy tvrdíte, že keď sa tento trestný čin nevyužíva, tak ho treba vyhodiť z trestného zákonníka, pretože je tam zbytočný, no ale potom ja odmietam takéto uvažovanie, takúto logiku, lebo potom rovnako by ste mohli vyhodiť alebo uvažovať o vyhodení trestného činu ...
===== doposiaľ odsúdený. Sami ste povedali, že neviete o nikom, kto by sedel reálne v base za to, že niekoho ohováral. Čiže ten trestný čin sa neaplikuje až tak a vy tvrdíte, že keď sa tento trestný čin nevyužíva, tak ho treba vyhodiť z Trestného zákonníka, pretože je tam zbytočný. No ale potom ja odmietam takéto uvažovanie, takúto logiku, lebo potom rovnako by ste mohli vyhodiť alebo uvažovať o vyhodení trestného činu napríklad hanobenia miesta posledného odpočinku. To sú trestné činy, ktoré sa tiež, stávajú sa, ale nie tak často. Alebo ešte zriedkavejší trestný čin - hanobenie mŕtveho. To znamená nekrofília. Je to trestný čin, veľmi, veľmi zriedkavý, neviem, či vôbec niekto bol za to odsúdený v histórii Slovenskej republiky, ale napriek tomu si trúfam povedať, že tu nie je nikto, kto by navrhol, že aj tento trestný čin len preto, že sa nedeje, tak ho teraz vyhoďme z Trestného zákonníka, pretože keď ho vyhodíme z Trestného zákonníka, tak ako keby sme ho legitimizovali. Ako keby sme legalizovali to, že hanobenie mŕtveho bude niečo normálne.
To isté by sa stalo, ak by sa teraz nejakým spôsobom zrušil trestný čin ohovárania. To by bolo akési gesto pre novinárov, že naozaj môžu si písať o hocikom hocičo a jediné, jediný nástroj obrany, ktorú by tá obeť mala, by bola len občianska žaloba. Lenže žaloby na ochrany osobnosti sám nejako týchto žalôb alebo takýchto súdnych procesov momentálne mám, takisto nie sú žiadne terno, žiadna výhra, pretože tam je veľmi ťažké preukázať ujmu. Veľmi ťažké preukázať ujmu a tobôž nie nejakú škodu.
Každý, každá, každý zamestnanec, každá profesia má svoje riziká, má svoje pozitíva, svoje negatíva, tak ako elektrikár je zodpovedný za elektroinštaláciu alebo nejakú, nadimenzovanie nejakých prenosových vedení alebo ako je statik zodpovedný za nadimenzovanie mosta, to nemôže poddimenzovať nosníky, aby sa ten most nezrútil, alebo ako lekár je zodpovedný v krajnom prípade za ublíženie na zdraví pacienta alebo za, prípadne za jeho, za smrť tohto pacienta, každý z týchto ľudí môže byť v konečnom dôsledku trestne stíhaný za zanedbanie svojich pracovných povinností, za škodu, ktorá vznikne zanedbaním ich povinností. Prečo by práve novinári, profesia novinárov mala byť výnimkou? Prečo by novinári nemohli byť súdení alebo teda stíhaní za to, ak o niekom vedome šíria lži, klamstvá, ohovárania.
Ako v jednej veci sa dá súhlasiť, čo ste tu povedali, že je diskutabilné, že či naozaj za trestný čin ohovárania má byť väzenie v najradikálnejšom extrémnom prípade, to si myslím, že asi nie, to je predsa len už dosť také neadekvátne, by som povedal, tomu. Ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená. Je to akási, ako jeden z mála obranných nástrojov obetí, ktoré sú ohovárané. Je to jeden z mála nástrojov, ktorý ešte drží novinárov v medziach akejsi objektivity, pretože keby tento trestný čin neexistoval, tak som presvedčený, že novinári by boli oveľa odvážnejší, ale nemyslím v tom konštruktívnom slova zmysle, práve naopak, aj v tom deštruktívnom slova zmysle. To znamená, v tom zmysle, že chcú len špiniť, ubližovať, prípadne klamať.
Čiže z nášho pohľadu môžme sa baviť o tom, že by sa možno tá sadzba, to väzenie nejakým spôsobom zredukovalo, to je naozaj neadekvátne, ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená a mala by zostať v Trestnom zákonníku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2018 16:33 - 16:40 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte aj mňa, aby som v skratke zareagoval na postrehy, ktoré som tu počul, nezmestilo sa mi to do faktickej poznámky, tak ale musíme sa k tomu vyjadriť. Predkladatelia, kde je, asi odišiel pán Rajtár zo sály, škoda. Predkladatelia apelovali tým, že napríklad taká NAKA by mala v prvom rade bojovať proti samotným zločincom a nie proti poštárom alebo sprostredkovateľom, ktorí o tých zločinoch informujú. To samozrejme je úplne pravda, s tým maximálne súhlasíme, my si myslíme celkovo, že verbálne trestné činy by nemali byť nejak, nejak razantne postihované. Vy ste hovorili o tom, že trestný čin ohovárania slúži v súčasnosti ako akási palica na novinárov, ktorým sa tí kriminálnici opäť alebo teda obvinení vyhrážajú, vyhrážajú tým novinárom, že ak neprestanú s tou činnosťou, tak podajú na nich trestné oznámenie. Viete, ja si myslím, že vy tento návrh zákona predkladáte len preto, že strana SaS Sloboda a solidarita, prípadne jej spriaznené strany, ktoré kandidovali v koalícii spolu s ňou alebo na jej kandidátke, sú v relatívne jej priazni mainstreamových médií. Je to jednoducho objektívny fakt, keď by ste si pozreli, ako veľmi je kritizovaná Ľudová strana Naše Slovensko napríklad v médiách ako veľmi je vládna koalícia a ako veľmi je strana SaS, tak bez toho, aby ste si robili nejakú veľmi hlbokú a podrobnú štatistiku musí byť evidentné a je evidentné, že strany tej takzvanej štandardnej opozície napojenej na vo veľkej miere na ten tretí sektor, sú v médiách nejakým spôsobom menej kritizované, v niektorých médiách dokonca vôbec. Naopak sú strany, ktoré sú iba kritizované a všetky pozitívne informácie sa zamlčiavajú. Ja si nemyslím, že všetci novinári sú kriminálnici, to vôbec nie je pravda, to si môže myslieť len naivný človek, ale takisto neplatí ani opačné tvrdenie, že všetci novinári sú svätí a dokonca ani vražda Jána Kuciaka neurobila zo všetkých novinárov svätých ľudí, aj keď si to mnohí myslia, aj keď to mnohí chcú takýmto spôsobom implikovať. Po vražde Jána Kuciaka sa z novinárov nestali slušnejší a lepší ľudia, ako sa to snažia niektorí aj politici, aj samotní novinári v médiách vo verejnosti vzbudiť taký dojem. Práve naopak, tí novinári zostali presne takí istí, ako boli, akurát teda sa stal jeden tragický čin. Ten čin samozrejme je odsúdeniahodný, aj keď ešte stále nevieme, či teda, kto zabil Jána Kuciaka a je tu len predpoklad, že to súviselo s nejakým stavom štátu a prípadne s vládnou koalíciou. Ja si myslím, že novinári určite nestoja mimo práva na kritiku a ľudia, o ktorých tí novinári píšu, musia mať nástroje, ktorými sa proti novinárom musia brániť. Ja viem, že pán Dostál napríklad argumentoval tým, že a pán Rajtár to potom spomenul takisto, že trestný čin ohovárania je veľmi málo využívaný trestný čin z pohľadu toho, že nikto nebol ešte doposiaľ odsúdený, sami ste povedali, že neviete o nikom, kto by sedel reálne v base za to, že niekoho ohováral, čiže tento trestný čin sa neaplikuje až tak a vy tvrdíte, že keď sa tento trestný čin nevyužíva, tak ho treba vyhodiť z trestného zákonníka, pretože je tam zbytočný, no ale potom ja odmietam takéto uvažovanie, takúto logiku, lebo potom rovnako by ste mohli vyhodiť alebo uvažovať o vyhodení trestného činu ...
===== doposiaľ odsúdený. Sami ste povedali, že neviete o nikom, kto by sedel reálne v base za to, že niekoho ohováral. Čiže ten trestný čin sa neaplikuje až tak a vy tvrdíte, že keď sa tento trestný čin nevyužíva, tak ho treba vyhodiť z Trestného zákonníka, pretože je tam zbytočný. No ale potom ja odmietam takéto uvažovanie, takúto logiku, lebo potom rovnako by ste mohli vyhodiť alebo uvažovať o vyhodení trestného činu napríklad hanobenia miesta posledného odpočinku. To sú trestné činy, ktoré sa tiež, stávajú sa, ale nie tak často. Alebo ešte zriedkavejší trestný čin - hanobenie mŕtveho. To znamená nekrofília. Je to trestný čin, veľmi, veľmi zriedkavý, neviem, či vôbec niekto bol za to odsúdený v histórii Slovenskej republiky, ale napriek tomu si trúfam povedať, že tu nie je nikto, kto by navrhol, že aj tento trestný čin len preto, že sa nedeje, tak ho teraz vyhoďme z Trestného zákonníka, pretože keď ho vyhodíme z Trestného zákonníka, tak ako keby sme ho legitimizovali. Ako keby sme legalizovali to, že hanobenie mŕtveho bude niečo normálne.
To isté by sa stalo, ak by sa teraz nejakým spôsobom zrušil trestný čin ohovárania. To by bolo akési gesto pre novinárov, že naozaj môžu si písať o hocikom hocičo a jediné, jediný nástroj obrany, ktorú by tá obeť mala, by bola len občianska žaloba. Lenže žaloby na ochrany osobnosti sám nejako týchto žalôb alebo takýchto súdnych procesov momentálne mám, takisto nie sú žiadne terno, žiadna výhra, pretože tam je veľmi ťažké preukázať ujmu. Veľmi ťažké preukázať ujmu a tobôž nie nejakú škodu.
Každý, každá, každý zamestnanec, každá profesia má svoje riziká, má svoje pozitíva, svoje negatíva, tak ako elektrikár je zodpovedný za elektroinštaláciu alebo nejakú, nadimenzovanie nejakých prenosových vedení alebo ako je statik zodpovedný za nadimenzovanie mosta, to nemôže poddimenzovať nosníky, aby sa ten most nezrútil, alebo ako lekár je zodpovedný v krajnom prípade za ublíženie na zdraví pacienta alebo za, prípadne za jeho, za smrť tohto pacienta, každý z týchto ľudí môže byť v konečnom dôsledku trestne stíhaný za zanedbanie svojich pracovných povinností, za škodu, ktorá vznikne zanedbaním ich povinností. Prečo by práve novinári, profesia novinárov mala byť výnimkou? Prečo by novinári nemohli byť súdení alebo teda stíhaní za to, ak o niekom vedome šíria lži, klamstvá, ohovárania.
Ako v jednej veci sa dá súhlasiť, čo ste tu povedali, že je diskutabilné, že či naozaj za trestný čin ohovárania má byť väzenie v najradikálnejšom extrémnom prípade, to si myslím, že asi nie, to je predsa len už dosť také neadekvátne, by som povedal, tomu. Ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená. Je to akási, ako jeden z mála obranných nástrojov obetí, ktoré sú ohovárané. Je to jeden z mála nástrojov, ktorý ešte drží novinárov v medziach akejsi objektivity, pretože keby tento trestný čin neexistoval, tak som presvedčený, že novinári by boli oveľa odvážnejší, ale nemyslím v tom konštruktívnom slova zmysle, práve naopak, aj v tom deštruktívnom slova zmysle. To znamená, v tom zmysle, že chcú len špiniť, ubližovať, prípadne klamať.
Čiže z nášho pohľadu môžme sa baviť o tom, že by sa možno tá sadzba, to väzenie nejakým spôsobom zredukovalo, to je naozaj neadekvátne, ale samotná existencia trestného činu ohovárania, si myslím, že je opodstatnená a mala by zostať v Trestnom zákonníku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 16:07 - 16:08 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ja by som sa chcel predkladateľov opýtať, či v rámci prípravy tejto legislatívy, tohto návrhu si robili nejaký prieskum a že koľko vlastne ľudí bolo odsúdených za trestný čin ohovárania reálne. Koľko sedí vo väzení, alebo koľko ľudí dostalo iný trest, pretože naša skúsenosť je taká, že tieto trestné oznámenia v drvivej väčšine, ja nepoznám iný prípad, v drvivej väčšine končia proste nevyriešené, alebo odmietnuté. Čiže či teda viete o niekom, kto bol odsúdený za trestný čin ohovárania. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.6.2018 15:45 - 15:46 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k predloženému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018. Pán predsedajúci, prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 11:36 - 11:38 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Ono ten návrh ja som ho celkom podrobne číta, má samozrejme svoje pozitíva ale aj svoje negatíva a je to na diskusiu. Viacmenej je to ak sa sprísnia nejakých byrokratických pravidiel nazvime to, ako reálny zásah do zmeny politického systému alebo fungovania politických strán na Slovensku. Jedna vec sa mi tam ale napríklad mimoriadne páčila bolo to zverejňovanie faktúr nad istú sumu. Celkom by ma zaujímalo napríklad kam zmizlo 12 miliónov eur, ktoré dostala strana OĽANO od roku 2012 odkedy pôsobia v politike odkedy začali dostávať štátne príspevky, mali štyroch členov. Pričom samozrejme všetci vieme, že nemajú štruktúry, nemajú nemajú ani viac ako štyroch členov, nemajú kancelárie, nemajú ďalšie aparáty ani zamestnancov, kam teda tie peniaze išli či tu bolo nejak vyfakturované alebo kam to zmizlo celkom by to celkom by to mohlo ľudí zaujímať lebo pán Matovič sa stavia často do tej pozície takého jediného čistého a transparentného človeka. No a to ma privádza k ďalšej téme s ktorým tento návrh zákona súvisí, že áno je síce pekné, že ideme sprísňovať lebo chceme sprísňovať tie pravidlá pre politické strany to je v poriadku ale rovnako netreba sa zabúdať pozrieť aj na financovanie tých mimovládnych organizácií, pretože ak politická strana, ktorá vyvíja agitačnú a politickú činnosť, ovplyvňuje verejnú mienku a rozhoduje o dianí na Slovensku, musí transparentne zverejňovať všetko a nemôže prijímať peniaze zo zahraničia, tak stále pripomíname, že takéto isté pravidlá by mali platiť aj pre mimovládne organizácie, ktoré tak isto vyvíjajú politickú agitačnú činnosť, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku, presadzujú aj keď nepriamo ale návrhy zákonov a veselo môžu poberať financovanie zo zahraničia. Čiže, poďme dobre sprísňujme veci rozumne, inteligentne tam kde sa to hodí, ale nezabudnime aj na to, že sú tu je tu sektor celý, ktorý je absolútne nekontrolovateľný a často má väčší vplyv ako niektoré politické strany. Ďakujem.
Skryt prepis