Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.12.2018 o 19:48 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 19:48 - 19:55 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom tejto novely zákona o rodine, ako som uviedol, je zlepšenie ochrany práv detí na život v tradičnej rodine a zabránenie tomu, aby adoptované alebo osvojené deti skončili v rukách homosexuálnych, zoofilných alebo teda pedofilných párov.
Je tradičné a evidentné, že základnou bunkou alebo stavebným kameňom spoločnosti už po tisícročia je rodina. Rodina založená ideálne na manželstve, to znamená na manželstve muža a ženy, ktorý majú, ak Pán Boh dá, v šťastnom prípade aj svoje vlastné biologické deti. Samotné manželstvo má dva, dve také primárne poslania. Prvým poslaním je, samozrejme, také, taký subjektívny pohľad na manželstvo, to znamená budovanie si vzťahu, láskyplného vzťahu, trvácneho vzťahu medzi samotnými manželmi a potom je tam taký taký širší pohľad, a to je vybudovanie si vlastnej rodiny, splodenie vlastných detí, ktoré by títo biologickí rodičia vychovávali. To znamená, že úplne ideálnym stavebným prvkom každej civilizovanej a slušnej spoločnosti je, keď trvácne a stabilné, verné manželské páry vychovávajú svoje vlastné biologické deti.
Žiaľ, nie vždy sa tento ideálny scenár podarí naplniť, pretože, pretože nie vždy je osud teda taký zhovievavý a mnohé deti končia často osirelé, zavrhnuté, opustené, odvrhnuté a ich vlastní rodičia ich nechcú alebo sa k nim nepriznávajú a tieto deti sú odkázané na buď teda inštitucionalizovanú starostlivosť zo strany štátu, alebo na nejakú náhradnú starostlivosť zo strany akýchsi náhradných rodičov.
V zmysle v súčasnosti platnej legislatívy je možné zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti, do poručníctva, opatrovníctva alebo do formálne plnohodnotného osvojenia novými rodičmi. Tieto, tieto formálne akty majú, samozrejme, nejaké zákonné požiadavky, úplne prirodzeným a prvotným, prvotnou požiadavkou, podmienkou je, že tí noví rodičia, noví opatrovníci musia byť spôsobilí, samozrejme, na právne úkony a mať nejaké osobnostné, zdravotné a morálne predpoklady, ale chýba tam explicitná definícia toho, že by nemali mať nejakú, nejakú netradičnú sexuálnu orientáciu, resp. že by mali mať heterosexuálnu orientáciu.
To znamená, že v súčasnosti, kedy tradičná rodina podlieha naozaj obliehaniu zo strany liberálov a rôznych, rôznych voľnomyšlienkarov, ktorí tvrdia, že všetko je iba relatívne a všetko je si so všetkým rovné, sa môže veľmi skoro stať aj na území Slovenskej republiky, že nejaké deti skončia v rukách či už homosexuálov, pedofilov, alebo dokonca aj zoofilov. Myslím si, že je evidentné, že deti, ktoré by vyrastali v takejto, v takejto rodine, v takomto spoločenstve, by mali narušený obraz o svete, narušené predstavy o zdravom vzťahu, takisto by aj ťažšie nadväzovali štandardné vzťahy a ako je zrejmé aj z mnohých prípadov, u takýchto detí je oveľa väčšia tendencia, že by podliehali poruchám napríklad aj rodovej identity, že by sa sami nedokázali identifikovať, akého vlastne pohlavia sú, a ich život by sa mohol obrátiť naruby.
Preto v rámci zlepšenia ochrany detí pred týmito negatívnymi vplyvmi navrhujeme v legislatívnom znení zákona o rodine rozšíriť podmienky na žiadateľov o prevzatie do akejkoľvek starostlivosti o podmienku vylúčenia homosexuálnej, pedofilnej alebo teda zoofilnej orientácie žiadateľa, respektíve žiadateľov. Takéto splnenie podmienky by bolo automaticky považované za splnené v prípade, ak by tí žiadatelia boli v manželskom zväzku, či už v aktuálnom v súčasnosti platnom manželskom zväzku, alebo v minulosti by boli v nejakom manželskom zväzku, kedy sa predpokladá, aj keď to, samozrejme, nie je vylúčené, ale predpokladá sa, že majú teda heterosexuálnu orientáciu. Alebo v prípade, ak sú žiadatelia jednotlivci, lebo aj takí sa nájdu, tak tí by museli, museli podstúpiť psychologické alebo sexuologické posudzovanie.
Tento návrh zákona, hoci mnohí budú argumentovať, že je v rozpore s nejakými právami a je diskriminačný, v skutočnosti vôbec nie je diskriminačný a nie je v rozpore s ničím, dokonca samotná Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1 definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, pričom na túto definíciu nadväzuje, nadväzuje čl. I.3 základných zásad v zákone o rodine, kde sa uvádza, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Čiže vylúčenie homosexuálov, pedofilov a zoofilov spomedzi žiadateľov o prijatie dieťaťa do nejakej formy zákonnej starostlivosti je preto úplne legitímne a len potvrdzuje všeobecne platné zásady morálky, ktoré sú akceptované v súčasnosti v Slovenskej republike.
Takisto nemožno hovoriť ani o nejakom popieraní základných ľudských práv, pretože, pretože neexistuje niečo také, ako je základné ľudské právo na dieťa. Dieťa je možno nejakým požehnaním, možno nejakou výsadou pre tých, ktorým je to dopriate, ale určite nie je základným ľudským právom.
Tento návrh, tento návrh nie je namierený proti niečomu, nie je namierený ani proti homosexuálom, ani proti, proti iným ľuďom, je o ochrane tradičnej rodiny, ktorá skutočne podlieha v poslednom období, ako som povedal, obliehaniu zo všetkých strán a pokusom o jej relativizovanie a podkopávanie, podmínovávanie a my musíme ísť do jednoducho protiútoku, aby sme tradičnú rodinu ako takú do budúcna ochránili. Ak niekto argumentuje tým, že tento návrh je diskriminačný voči homosexuálom, tak ja musím len povedať to, že ja neurážam ani homosexuálov, ani sa nesnažím vyvolávať nejakú nenávisť, ani nič podobné, len jednoducho si nemyslím, že všetci majú v spoločnosti právo na všetko, pretože aj takéto ponímanie práva spoločnosti je veľmi, veľmi, doslova nebezpečné. Takisto ako človek, ktorý je napríklad slepý, či už od narodenia, alebo dočasne oslepnutý, nemôže logicky viesť motorové vozidlo a nie je to diskriminácia, nie je to ani nejaké popieranie jeho, jeho ľudských práv, takisto si nemyslím, že je správne, aby neheterosexuálne páry vychovávali do budúcna deti. Čiže v zmysle, v zmysle ochrany tradičnej rodiny, ochrany práv detí pred aj sexuálnym zneužívaním, aj nemravnou, nemorálnou výchovou vás teda prosíme o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 19:46 - 19:47 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, cieľom novely zákona č. 36/2005, to je zákon o rodine, je zlepšenie ochrany práv detí na život v tradičnej heterosexuálnej rodine. Chceme rozšíriť zákonné požiadavky pre všetky osoby, ktoré majú záujem vziať si dieťa do osobnej starostlivosti, o požiadavku vylúčenia homosexuálnej, pedofilnej alebo zoofilnej orientácie a vytvoriť garanciu, že deti neskončia v zákonnej starostlivosti u vyslovene prejavených teda homosexuálov, pedofilov alebo zoofilov, čím by bol ohrozený ich ďalší mravný a zdravotný vývoj.
Viac by som uviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 19:26 - 19:34 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prichádzame s novelou zákona o stavebnom sporení, ktorej cieľom je znovu zatraktívniť tento nástroj finančného trhu a zmierniť tie negatívne vplyvy novely zákona o stavebnom sporení, ktoré prijala svojím hlasovaním vládna koalícia počas jesenného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Mnohí možno veľmi dobre viete, a bolo to koniec koncov preberané aj na výbore pre financie a rozpočet a vyplývalo to zo správy o stave finančného trhu, ktorý vypracovala Národná banka Slovenskej republiky, ktorý, samozrejme, vychádzal z rôznych oficiálnych štatistík, napr. aj zo štatistík Eurostatu.
Viete veľmi dobre, že slovenské domácnosti patria k najrýchlejšie sa zadlžujúcim domácnostiam v rámci Európskej únie. Počas posledných 15 rokov stúpol dlh zadlženia slovenských domácností viac ako šesťnásobne. Kým v roku 2001 bolo priemerné zadlženie slovenských domácností na úrovni zhruba 10 % ich disponibilného príjmu, tak v rokoch 2016/2017 to bolo už viac ako 60 percent. To znamená, že výrazné, výrazné zvýšenie zadlženia slovenských domácností. Keď sme sa pýtali predstaviteľov Národnej banky Slovenskej republiky, že čím je toto zadlžovanie domácností spôsobené, tak odpovedali, že našťastie nie väčšinou spotrebnými úvermi, ale toto zadlžovanie je spôsobené najmä vysokým dopytom po hypotékach a tzv. utlmeným dopytom, pretože mnohí ľudia si v minulých rokoch, keď ešte tá ekonomika pracovala trošku pomalšie, nemohli splniť svoj sen o samostatnom bývaní, nemohli si kúpiť vlastné bývanie, tak jednoducho čakali a práve teraz sa odvážili či už vďaka tomu, že si našli prácu alebo lepšie zarábajú, sa odvážili skrátka zadlžovať a kupovať nové nehnuteľnosti. Ale treba v jednej vete podotknúť, že tento život na dlh, na hypotekárny dlh so sebou prináša nielen výhody okamžitého bývania, ale takisto aj obrovské riziká, ktoré sú spôsobené vysokým zadlžením. Či už je to len ten samotný pocit takej osobnej nejakej neistoty, toho vedomia, že po každej tej výplate musím zaplatiť nejakú tú splátku tej banke, pretože ak to tak nebudem robiť 20, 30, 40 rokov, tak o to bývanie prídem, ale sú s tým spojené aj praktické riziká, že naozaj keď príde možno nejaká hospodárska kríza alebo nejaká osobná kríza daného človeka, stane sa mu nejaké zranenie alebo príde o prácu, alebo skrátka stane sa mu nejaká rodinná tragédia a nezaplatí dve, tri, štyri splátky banke, tak môže byť tento jeho majetok, tento jeho dom, ktorý si horko-ťažko postavil exekvovaný a teda banka v konečnom dôsledku na ňom zarobí.
Z tohto pohľadu je oveľa zdravším nástrojom financovania podpory bývania pre mladé, ale aj staršie rodiny nie to nekonečné zadlžovanie, ale, práve naopak, stavebné sporenie. To znamená odkladanie si peňazí na nejakom účte. Ten dôvod, prečo je stavebné sporenie zdravším nástrojom finančného trhu ako hypotekárne zadlžovanie, ten je jednoducho evidentný. Jednak je to, jednak je to makroekonomický pohľad, že neprichádza k zvyšovaniu zadlžovania domácností, pretože to sa nedá robiť donekonečna. Raz príde nejaký zlom, kedy tie domácnosti budú zadlžené natoľko, že to skončí minimálne stagnáciou alebo v tom horšom prípade nejakou recesiou, depresiou alebo teda ekonomickou krízou, a potom je tam ten subjektívny pohľad, že vždy je lepšie sporiť si a tie vlastné úspory nejakým spôsobom vďaka aj štátnej prémii zhodnocovať ako, naopak, splácať banke, cudzej banke nejaké úroky. Čiže z tohto pohľadu je úplne logické očakávať, že štát by mal podporovať v prvom rade stavebné sporenie a menej už to hypotekárne, hypotekárne pôžičky alebo zadlžovanie sa.
Napriek tomu to tak nie je, pretože v novele zákona o stavebnom sporení, ktorá bola schválená na jeseň v Národnej rade Slovenskej republiky a ktorá je účinná od 1. januára 2019, bolo schválené, že vyplácanie štátnej prémie na stavebnom sporení bude určené už len osobám, ktorých priemerný mesačný príjem neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. A tak isto, a toto je oveľa závažnejší, závažnejší, závažnejšia zmena, že sa znížila minimálna výška štátnej prémie z 5 % ročných vkladov na 2,5 % z výšky ročného vkladu. To znamená, že, a potvrdili nám to aj mnohí, mnohí zamestnanci, ktorí pracujú v oblasti stavebného sporenia, ale tak isto aj mnohí obyvatelia, že táto novela zákona prakticky zlikviduje inštitút stavebného sporenia na finančnom trhu, pretože z neho spraví maximálne totálne nevýhodný nástroj sporenia. To dvojpercentné zúročenie ročných vkladov dokonca neprekryje ani očakávanú infláciu, ktorú sa Európska centrálna banka snaží udržiavať na úrovni v priemere 2 % ročne. Čiže v rámci oživenia, oživenia ekonomicky udržateľného; to slovo udržateľného zdôrazňujem; ekonomicky udržateľného rozvoja stavebného trhu a podpory bývania pre mladé rodiny navrhujeme, aby sa tento zákon o stavebnom sporení novelizoval v tom zmysle, že výška štátnej prémie, minimálna výška štátnej prémie sa zvýši na 10 % z ročného vkladu sporiteľa, najviac však na sumu 500 eur ročne. To znamená, že človek, ktorý si odloží ročne 2 000 eur dostane od štátu štátnu prémiu 200 euro ročne. Človek, ktorý si nasporí, našetrí napríklad 10 000 euro ročne, dostane len tých 500 eur ročne. Teda maximálnu výšku.
Tak isto navrhujeme zvýšiť tú podmienku na poberanie, poberanie štátneho príspevku za 1,3-násobku priemernej mzdy, tak ako je to v súčasnosti, na 1,5-násobok priemernej mzdy, aby toto stavebné sporenie vrátane tej štátnej prémie bolo dostupné širšej skupine obyvateľstva. Myslíme si a sme presvedčení, že týmto spôsobom dokážeme motivovať ľudí, ktorí, ja viem, že nie všetci si, samozrejme, môžu dovoliť zo svojej výplaty odkladať nejaké eurá, nejaké peniažky na stavebné sporenie, ale minimálne to dokážeme zatraktívniť, aby ľudia boli viac motivovaní šetriť si na to vlastné bývanie alebo šetriť na vlastné bývanie pre svoje deti a menej sa už zadlžovať alebo aspoň ten pomer šetrenia a zadlžovania zmeniť viac v prospech toho šetrenia. Keď už štát nestavia štátne byty, tak ako to robil napríklad za socializmu, kedy boli naozaj prístupné pre mladé rodiny, tak aspoň týmto spôsobom by mohol vykompenzovať tú snahu ľudí, mladých ľudí získať vlastné bývanie pre svoju rodinu. Čiže je vás v tomto prosím o podporu tohto návrhu zákona, pretože je to veľmi dôležité, aby štát myslel na mladé rodiny.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 19:24 - 19:24 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predloženého návrhu zákona je zatraktívniť stavebné sporenie a zmierniť negatívne dopady novely zákona o stavebnom sporení, ktorá, ktorá výrazným spôsobom poškodila, poškodila tento inštitút finančného trhu a ktorá bola schválená počas jesenného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Chceli by sme v rámci tejto novely opätovne zvýšiť výšku štátnej prémie, ktorú by ľudia poberali za svoje stavebné sporenie a tak isto zvýšiť kritérium minimálnej priemernej mzdy, ktorú by museli ľudia, ktorí si šetria, zarábať, aby teda mohli poberať štátnu prémiu.
Bližšie by som to rád potom ozrejmil v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim teda ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 19:08 - 19:13 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, cieľom nášho návrhu zákona je skutočne zverejniť poradovníky čakateľov na umiestnenie do zariadení sociálnych služieb. Ja vysvetlím v krátkosti, ako to v súčasnosti funguje s týmito zariadeniami.
Zariadenia sociálnych služieb sú rôzne, sú to rôzne domovy či už dôchodcov, alebo domovy pre postihnuté deti alebo dospelých ľudí, či už mentálne, alebo fyzicky, pre matky s deťmi a tak ďalej a tak ďalej. Tieto zariadenia spravuje buď samotný štát, alebo ich spravujú mestá, obce alebo samosprávne kraje podľa toho, o aké zariadenia sa jedná. V súčasnosti to funguje tak, že človek, ktorý chce byť umiestnený do takéhoto zariadenia, sa, samozrejme, musí zapísať do nejakého poradovníka čakateľov a na základe toho, v akom poradí sa nachádza, tak na základe toho bude aj adekvátne umiestnený. Niektorí ľudia, niektorí čakatelia sú umiestnení okamžite, iní musia čakať na umiestnenie týždne, mesiace, niektorí aj roky. V niektorých prípadoch musia vyslovene čakať na to, kým niekto iný v tom zariadení doslova nezomrie, aby sa tam uvoľnilo nejaké miesto a mohli nastúpiť oni.
Väčšina zariadení, bohužiaľ, tieto poradovníky nezverejňuje, necháva si ich skryté pre seba a ľudia, ktorí sú zapísaní v tomto poradovníku čakateľov, alebo ľudia, ktorých rodičia, starí rodičia sú zapísaní v poradovníku čakateľov, sú jednoducho odkázaní na nekonečné čakanie, nevedia, na čom sú, a ak chcú zistiť, v akom sa nachádzajú poradí, tak musia, musia sa aktívne zaujímať a požiadať ten daný domov alebo dané zariadenie sociálnych služieb o to, aby im sprístupnilo tento poradovník, ale netuši,a čo sa deje medzitým, ako im ich aktuálne poradie sprístupnili. Nevedia, či sa medzičasom niekto prednostne neumiestnil, či niekto nedostal nejakú výnimku, alebo či niekto niekoho nepodplatil, alebo sa tam nedostal po známosti.
My preto navrhujeme tieto poradovníky čakateľov povinne zverejniť na všetkých úrovniach vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb tak, aby boli zverejnené, samozrejme, na samotných webstránkach daných zariadení a potom centrálne na internetovej stránke vyššieho územného celku. Vďaka tomu, že by každý videl, v akom poradí sa nachádza, samozrejme, na to, aby bol zverejnený, tak by musel podpísať súhlas so spracovaním osobných údajov ten čakateľ, každý by videl, v akom poradí sa nachádza, to znamená, že ľudia by mali garanciu, istotu, bezpečnosť, že nikto ich neprávom nepredbehol či už kvôli nejakej známosti, korupcii, nejakému úplatku.
Veľmi dôležitý problém je takisto zneužívanie možnosti udeľovania výnimiek napr. predsedami samosprávnych krajov. Marian Kotleba, keď bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, tak neudelil ani jednu výnimku na prednostné umiestnenie nejakého čakateľa do akéhokoľvek zariadenia sociálnych služieb, kdežto súčasný župan, súčasný župan Lunter tieto výnimky udeľuje prakticky masovo či už na základe možno známostí, alebo sympatií, alebo možno nejakej inej motivácie, šušká sa všeličo, ale teda zatiaľ nič nebolo dokázané, ale jednoducho ich udeľuje masovo a ľudia, ktorí trpezlivo a poctivo čakajú v tých poradovníkoch, nemajú inú možnosť, len môžu sa sťažovať akurát tak na lampárni a so slzami v očiach čakať, kým sa ten ich starý otec alebo stará mať, alebo oni sami dostanú v podstate na rad, kým tam budú umiestnení.
Čiže jedná sa o, vyslovene o praktický návrh zákona, ktorý by mnohým ľuďom pomohol. Nikomu okrem kšeftárov by v podstate neublížil a zaviedol by výraznú transparentnosť do celkového sociálneho systému Slovenskej republiky.
Ja som sa pokúšal takéto uznesenie presadiť aj na úrovni Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde to neprešlo kvôli tomu, že ostatní poslanci, a teda najmä vedenie kraja na čele so županom Belicom mali obavy, že by to mohlo byť posudzované ako porušovanie tej smernice GDPR alebo ochrany osobných údajov, že v tom poradovníku by boli zverejnené mená čakateľov, tak, samozrejme, ja som navrhoval aj alternatívu, že by boli zverejnené nejaké kódy alebo nejaké čísla žiadostí, o ktorých by vedeli len samotní čakatelia, skrátka aj tak by vedeli, že či sa posúvajú v poradí právom, alebo či ich niekto nepreskakuje. Čiže na úrovni samosprávneho kraja sa mi to nepodarilo presadiť, preto sme aj s kolegami prišli s myšlienkou, že keď sa kraje z nejakých dôvodov, neviem akých, tomu bránia a bránia sa zavedeniu tejto transparentnosti, tak to treba spraviť direktívne z pozície Národnej rady Slovenskej republiky, z pozície zákona.
Čiže ja vás prosím o podporu, prípadne o osvojenie si tohto návrhu, aby sa to do budúcna zaviedlo do praxe na celom Slovensku. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 16:47 - 16:47 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán poslanec Kollár, dobre ste, dobre ste argumentovali, aj sa mi páči, akým spôsobom ste to tak húževnato obhajovali či už psov, mačky, ale aj to, že by sa nemali beztrestne strieľať. Ja s tým v podstate aj súhlasím, len by som si tak trošku z morálneho hľadiska želal, keby, aj keď bola tá rozprava o potratoch, aspoň na desať percent keby ste tak intenzívne vy aj vaša strana, aj ostatní politici obhajovali, obhajovali práva nenarodených detí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 15:06 - 15:07 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ja si tiež myslím, že pán, pán minister Lajčák by mal byť rozhodne, buď by mal odísť sám, to by bolo asi naj... také najpriechodnejšie, alebo by ho mala vládna koalícia, alebo smeráci nejakým spôsobom stiahnuť, aby dokázali, že naozaj sú konzistentní a nejakým spôsobom to myslia s tou protimigračnou politikou vážne.
Čo sa týka toho Progresívneho Slovenska, tak ja som sa musel k tomu vyjadrovať z toho dôvodu, že ľudia, ktorí obhajujú imigráciu, multikulturalizmus a aj tento globálny pakt dokopy, všetko sú to liberáli, ktorí sa momentálne koncentrujú najviac práve v strane Liberálne Slovensko. A to, že, pán Klus, ja nazvem pani Bihariovú, že je Cigánka, pretože naozaj taká je, tak to nie je nejaká urážka alebo nič podobné. To, že vy máte predsudky a stereotypy a slovo Cigán si asociujete s nejakým negatívnym významom, to je proste váš predsudok. Ja tom to tak nepovedal, ja som to proste konštatoval, že ona patrí k tomu etniku, však ona sa tým netají, ona sa tým dokonca chváli.
Čiže ja vôbec nerozumiem (reakcia z pléna), nerozumiem tomu, prečo vás to poburuje. Čiže ak sa hanbíte, tak ja sa hanbím, že vy sa hanbíte. Ale čo za, čo teraz?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 14:51 - 15:03 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Milé pani kolegyne, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, tá rozprava o Marrákešskej deklarácii sa naozaj ťahá už dosť dlho, bolo tu povedané množstvo, množstvo vecných argumentov, či už zo strany vládnej koalície, zo strany SNS, zo strany SMER-u, zo strany MOST - HÍD som nepočul nič, ale najmä z opozičných strán, z Ľudovej strany Naše Slovensko, zo strany Borisa Kollára a dokonca nejaké hlasy zazneli aj zo Slobody a Solidarita. Bolo tu povedané toho, toho veľa, boli tu povedané vecné argumenty, napriek tomu sa našli poslanci, ktorí tu proste nesedia, zase tu nie sú, pani Zimenová a pán Dostál, ktorí, pán, pardon, pán Dostál, pardon, pán, pán Budaj, ktorý, ktorý sa tu mihne na dve minúty, porozprávajú o tom, že táto debata nie je vôbec vecná a vôbec konštruktívna, celé to zmetú zo stola a povedia, že treba o tom rokovať neviem dokedy, neviem ako, skrátka odborne, verejne, do nevidím.
V tejto debate sme boli svedkami mnohých takých chvíľ politických piruet a rôznych kotrmelcov, ktorých sme tu mali možnosť vidieť, niektoré sme videli zo strany SMER-u, keď vystúpil pán poslanec Blaha a tvrdil, že strana SMER je konzistentne, to slovo konzistentne idem zdôrazniť, proti, proti imigrácii, pričom to, ako konzistentne vystupujú proti imigrácii, svedčí o tom, ako hlasovali za kvóty pre emigrantov v Európskom parlamente, kde hlasovali smeráci za, a až potom, keď sa zniesla verejná kritika, tak svoje hlasovanie zmenili. Kaliňák, keď bol minister vnútra, dal 2,8 mil. eur na dotácie pre imigrantov v Gabčíkove. Kúpilo sa im za to športové pomôcky, modlitebne a dokonca aj muzikoterapia na prekonanie na prekonanie traumy z náročnej cesty do Európy. Mali prijať 250 imigrantov do Humenného, len vďaka aj našim protestom a verejnému tlaku nakoniec týchto imigrantov neprijali, ale zistili sme, že, toto prijatie sa plánuje v budúcnosti. Pri Marrákeši, pri Marrákeši boli ticho, a až pokiaľ opäť sa nevzniesla verejná kritika, ich minister Lajčák, bol to smerácky minister Lajčák, ktorý pripravoval tento pakt, ktorý sa podeň podpísal ako signatár, čo je, mimochodom, tiež jedna z otázok, či to už vôbec nie je z nejakého uhla pohľadu aj záväzné aj pre Slovenskú republiku, keď sa pod to podpísal ako jeden z hlavných, hlavných spolutvorcov, tak pokiaľ nebola vznesená verejná kritika, tak boli ticho, ale až keď sa ozvali ľudia a keď sa ozvali sociálne siete, tak potom zrazu urobili politický zvrat, obrat a postavili sa proti zmluve v Marrákeši. A teraz už špekulujú, či tam vôbec do toho niekoho pošleme alebo či teda nepošleme. Keby nebol pán Lajčák ich minister, tak to, tak to pochopím, ale tým, že Lajčák je minister za stranu SMER, tak je to absolútna schizofrénia. Dobre, to je vládna koalícia.
Potom je tu opozícia, strana SaS. Tam pán poslanec Klus, ktorý ešte nedávno vystupoval ako hovorca Islamskej nadácie na Slovensku tuto na tomto mieste, teraz vystúpil, že on je v podstate odporca imigrácie, a po ňom vystúpil pán poslanec Dostál, a po ňom zase z OĽANO vystúpil Budaj, ktorý povedali presne naopak, že schvaľujú imigráciu.
A ja sa pýtam, že akú garanciu konzistentnosti názorov dokážu takéto strany voličovi, ľuďom na Slovensku ponúknuť, ak sú v ich stranách takéto zásadné politické rozpory. Ako volič má takéto veci vnímať? Má teraz tŕpnuť, že či bude po nasledujúcich voľbách v strane SaS viac dostálov alebo viac klusov, či bude proimigračné, alebo protimigračná, alebo či bude v OĽANO viac matovičovcov, alebo viac nejakých iných ľudí. Ako vlastne, akú vlastnú politiku títo ľudia budú raziť?
Ale musím sa dotknúť ďalších obhajcov, obhajcov Marrákešského dohovoru. Keď ste si všimli, všetci ľudia, ktorí to tu obhajujú aj v pléne Národnej rady, ale aj mimo neho, sú liberáli. Zásadne liberáli, či už takí, alebo onakí. Liberáli zo SMER-u, to liberálne krídlo na čele s Lajčákom, liberáli z OĽANO, liberáli so Slobody a Solidarita a liberáli z Progresívneho Slovenska. (Reakcia z pléna.)
No, nezabudol som na vás, pán Poliačik. Strany Progresívne Slovensko, musím sa ich dotknúť, pretože už tu majú zástupcu, čiže, čiže treba im venovať náležitú pozornosť. Progresívne Slovensko, strana, ktorá je, ktorá je evidentne financovaná spolu s Denníkom N oligarchami z Esetu, v ktorej sú dokonca aj personálne prepojení s vlastnými médiami, ktorí sú financovaní zo zahraničných ambasád, ktorí presadzujú, liberáli, ktorí presadzujú rozklad tradičnej rodiny, LGBTI, svadby homosexuálov, adopcie detí pre homosexuálov, dokonca aj niektorí aj pre pedofilov, ktorí presadzujú divokú privatizáciu najmä zdravotníctva, nemocníc, čo znamená, že človek, ktorý sa má dobre ako podnikatelia, ktorí za nimi stoja, budú mať zdravotnú starostlivosť, a kto nemá zarobené milióny, tak, tak zomrie doma už aj na chrípku. Strany Liberálne Slovensko, ktorá podporuje nekontrolovanú a nelegálnu imigráciu a v ktorej predstavenstve sedí aj pani Irena Bihariová, Cigánka, zhodou okolností... (Reakcia z pléna.) Nechajte ma dohovoriť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Poliačik, poprosím vás o kľud v sále.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Irena Bihariová. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Vám nikto neskákal... Pán poslanec Poliačik! Pán poslanec Poliačik, upozorňujem vás, aby ste sa ukľudnili.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Pán poslanec, neškriekajte, prihláste sa s faktickou. (Reakcia z pléna.) Irena Bihariová, Cigánka, ktorá bola predsedníčka Ľudí proti rasizmu, to znamená mimovládnej organizácie, ktorá sa tvárila, že bojuje proti rasizmu, ale boli to prví, oni prví delili ľudí podľa farby pleti, pretože ak ste boli Róm alebo Cigán, alebo ako to chcete nazvať, tak vtedy vám pomohli. Ale pokiaľ, ale pokiaľ ste mali nesprávnu farbu pleti, tak vtedy sa o vás nezaujímali, pretože v ich pohľade je rasizmus, boj proti rasizmu len ako boj proti bielym. A to nehovorím o tom, akými, z akých peňazí bola táto žena platená. A všetci vieme, všetci si pamätáme na tú príhodu, keď jej policajt odmietol podať ruku a ona so svojou, so svojím mimovládnym besnením dosiahla to, že tento chudák policajt bol nakoniec vyhodený z práce kvôli tomu, že nepodal ruku, čo vôbec nie je povinný podať nejakú ruku. Strana Liberálne Slovensko takisto je prepojená na, na klan Lunterovcov v Banskobystrickom samosprávnom kraji, ktorý, ktorý, viete veľmi dobre, ako sa zachoval, nechcem sa ich veľmi dotýkať, pretože to s týmto paktom naozaj veľa nesúvisí, ale spomeniem aspoň tu dve-tri veci, ako si zvyšovali platy, ako si odliali 1,5 mil. do neziskovky, jedna z prvých vecí, čo spravili, ako prenajali 700-tisícový majetok za euro a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, aby ste hovorili k veci.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Áno, len hovorím o tých liberáloch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
K prerokovávanej veci.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Áno, ideme k tomu. Hovorím o tom, že, že ľudia, ktorí podporujú tento pakt, globálny pakt, Marrákešský pakt, sú morálnym dnom spoločnosti, ľudia, ktorí keď rozprávajú o tom, že tu nie je nejaká vecná debata, tak oni prví nemajú vecné argumenty. Ja tu môžem porozprávať za tie dve minúty s nejakými vecami, o nejakých veciach, ktorými mi v tomto pakte nesúhlasíme, budú to vecné veci, ale zatiaľ som nepočul ani jeden vecný argument od obhajcov tohto paktu.
Mne napríklad na tom pakte vadí to, že pomoc imigrantom nesmie byť považovaná za nelegálnu, čo je úplne vydláždená cesta pre pašerákov imigrantov, dokonca legalizácia pašerákov imigrantov. Štáty nesmú, štáty sa majú vyhýbať zadržiavaniu imigrantov, to znamená, že ich majú nechať voľne behať, aby si, aby si išli, kam chceli.
Musia - a toto je veľmi zaujímavé - štáty, ktoré sa prihlásia k tomuto paktu, protokolu, sa zaväzujú organizovať komplexné prípravné programy pre imigrantov ešte pred ich vycestovaním, doslova je tam napísané, že by sa mali zriadiť nejaké ambasády na území napríklad afrických krajín, kde by malo byť tým domorodým černochom vysvetlené v ich rodnom jazyku, ako sa legálnym a bezpečným spôsobom dostať do Európy. To znamená, že keby prišlo na realizáciu, znamená to v praxi to, že slovenské, slovenská nejaká ambasáda a slovenské ministerstvo zahraničných vecí by v Afrike vysvetľovalo Afričanom, ako sa majú do Európy čo najľahšie a bezpečne dostať.
Takisto sa v tom záväzku, v tom Marrákešskom protokole hovorí o záväzku propagovať médiá, ktoré imigráciu podporujú, a pokračovať v..., alebo teda sprísniť postihy voči ľuďom, voči organizáciám, politickým stranám, komukoľvek, kto kritizuje aj nelegálnu imigráciu. Vyslovená, vyslovená snaha o cenzurovanie verejnej diskusie, to znamená, že ak ste propagátor imigrácie, tak dostanete nejakú štátnu podporu a požehnanie, pokiaľ ste odporca imigrácie, tak v spolupráci s OSN budete perzekvovaný, prenasledovaný a na záver umlčiavaný.
Čiže z tohto dôvodu, z tohto dôvodu my, a to poviem rovno, vítame tento návrh uznesenia, ktoré predložila Slovenská národná strana. Nebojím sa o priznať, tak ako sme ochotní kritizovať, tak sme ochotní aj uznať, že niečo je správne, vítame to, len vidíme tam jeden drobný nedostatok v tom, že v tom dodatku, v tom uznesení chýba, chýba explicitné definovanie toho, že zo Slovenska nesmie na tú konferenciu nikto odísť, aby náhodou sa nestalo, že nejakým, nejakým, či už neformálnym, alebo formálnym spôsobom sa Slovensko k tejto deklarácii zaviaže. Preto my máme pripravený spolu s kolegami jeden pozmeňovací návrh, ktorý sme už aj odovzdali v písomnej podobe a ktorý by som rád teda predniesol, ak dovolíte, by som ho prečítal, len zabudol som si ho na stole. (Rečník odišiel po pozmeňovací návrh a následne sa vrátil k rečníckemu pultu.)
Čiže predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Rastislava Schlosára a Martina Beluského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dokumentu OSN Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii (tlač 1233).
V našom pozmeňovacom návrhu meníme bod B, ktorý znie, citujem:
„B.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zaujala nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018, ďalej aby nevyslala na stretnutie vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má v súvislosti s prijatím Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra 2018, žiadneho zástupcu Slovenskej republiky a ďalej aby“ - to je z toho pôvodného - „vykonala príslušné opatrenia spojené so stiahnutím Slovenskej republiky z procesu prijímania Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a jeho neprijatí Slovenskou republikou na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra 2018.“
Ďakujem.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 14:50 - 14:51 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán Kollár, dobre, ale vy tu si, vy si tu môžte rozprávať o nejakom stretnutí s Kurzom, so Strachem a s rakúskou štátnou, vládnou analýzou, kde zistili 17 bodov obmedzujúcich ich suverenitu, keď potom tu máme iných expertov, väčších expertov (povedané so smiechom), ako je pán Budaj, pán Dostlál, pani Zimenová, ktorí vám povedia, že celá táto rakúska vládna analýza je proste pamflet, Rakúšani nevedia, čo chcú, nevedia, čo vlastne, nevedia čítať s porozumením, či ako to tu bolo povedané, a vlastne, vlastne sú to xenofóbovia.
Že treba to, treba, treba počúvať, aj túto debatu v parlamente, lebo niekedy sa dá na tom dobre zabaviť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 14:31 - 14:32 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Budaj, vy ste ma zaujali takým, takou piruetou, čo ste spravili, hovorili ste o západnej, liberálnej a realistickej spoločnosti, resp. demokracii, proti ktorej stojí nezápadná, neliberálna a nerealistická demokracia alebo spoločnosť. Dvaja kolegovia pred vami, pani Zimenová, Dostál, hovorili o tom, že svet nie je čierno-biely, že netreba veci vnímať tak alebo onak, že skrátka sú veci aj medzi tým, a ja sa vás chcem opýtať, či vo vašom svete naozaj existuje len proste tá západná, realistická, liberálna demokracia alebo nezápadná, neliberálna, nerealistická demokracia a medzi tým existuje proste vákuum. Medzi tým nie je nič? Buď sme teda západní a liberálni, alebo sme zlí a negatívni. Či to takto naozaj čierno-bielo vidíte a rozlišujete, či nevnímate, že vôbec môže existovať aj nejaké, nejaké medzipozície, nejaká konzervatívna demokracia alebo nejaké zamerania na tradičné hodnoty, alebo protekcionistická demokracia, alebo niečo podobné, či vám takéto veci vôbec nič nehovoria, či práve to vaše videnie sveta nie je čierno-biele?
Skryt prepis