Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21. 6. 2017 o 18:11 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 18:11 - 18:13 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca.
Vážený pán poslanec Budaj, keďže ste poďakovali pánovi predsedovi správnej rady za dobre spracovanú prácu a za úspechy, ktoré dosiahol, ja si myslím, že treba doplniť toto poďakovanie a rozšíriť toto poďakovanie aj na všetkých pracovníkov a zamestnancov tohto úradu. Rovnako treba poďakovať správnej rade a dozornej rade, že prispeli k tomu prijateľnému výsledku a dobrému výsledku.
Chcel by som v podstate iba povedať, že napriek tomu, že tak ako pani Jurinová povedala, že Ústav pamäti národa má vnútorné problémy, tak že nachádza isté kapacity a istú schopnosť fungovať navonok tak, ako to od neho vyžadujeme. Možno treba tiež povedať to, že od roku 2014, keď sme dostali prvé signály o tom, že sú tam isté názorové rozdiely vo vnútri inštitúcie, má pán riaditeľ dostatok času na to, aby sa tými vzťahmi zaoberal a možno aby to moderoval tak, aby k týmto napätiam nedochádzalo.
Takže ak dnes hovoríme o tom, že je na stole návrh, ktorý hovorí o tom, že viac kompetencií by mali dosť tí ľudia, ktorí dostali dôveru od Národnej rady, od prezidenta Slovenskej republiky a od vlády Slovenskej republiky, a že tí sami by si mali zo seba, svojho stredu zvoliť toho svojho reprezentanta, tak dávame tejto inštitúcii viac slobody, viac demokracie a ako verejnoprávnej inštitúcii jej dávame, povedal by som, to, čo jej v demokratickej spoločnosti patrí, viac liberálnej demokracie.
Preto nerozumiem výhradám voči zákonu, ktorý je na prerokovaní v Národnej rade a bol by som rád, keby sme ho vnímali tak, ako je predložený, a nepripisovali jeho autorom to, čo chcete, aby v tomto zákone možno bolo, ale ktoré tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 6. 2017 17:23 - 17:33 hod.

Jaroslav Paška
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 6. 2017 16:10 - 16:11 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ja by som, ak dovolíte, len poopravil, pretože sa tu opakujú, povedal by som, vystúpenia a je zrejmé, že kolegovia niektorí reagujú na predložený návrh bez toho, že by si ho prečítali.
V návrhu je napísané, že správna rada ako kolektívny orgán si prijíma vnútorné poriadky a volí predsedu správnej rady. To znamená aj tú osobu, ktorá ich bude reprezentovať na príslušných orgánoch. Takže teda ak dávame túto kompetenciu správnej rade, tak tá kompetencia v tých rukách je a dávame teda viacej slobody správnej rade bez toho teda, že by Ústav pamäti národa mal alebo že by ho mal zastupovať, mala by ho zastupovať osoba zvolená Národnou radou, sme prenechali túto kompetenciu správnej rade, ktorá zo svojich členov zvnútra si zvolí svojho zástupcu, ktorý bude naďalej túto funkciu vykonávať. Takže táto oprava. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

14. 6. 2017 11:58 - 12:01 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko uviedol krátku novelu zákona o Ústave pamäti národa, ktorá sa zaoberá zmenou štatutárneho zastupovania tejto inštitúcie. Je to, tento náš návrh je v podstate reakciou na, povedal by som, asynchrónne konanie a nedorozumenia, ktoré už dlhodobo komplikujú život tejto inštitúcii. A v podstate reaguje na to, že vlastne v takomto zložení a pri takomto spôsobe manažovania a riadenia táto inštitúcia nie je schopná plniť, tak ako by mala, svoje funkcie.
Keď hovorím o tom, že nie je schopná plniť svoje funkcie, hovorím o tom, že úlohou Ústavu pamäti národa ako takej verejnoprávnej inštitúcie je predovšetkým poskytovať všeobecne prospešné služby, uskutočňuje bádateľskú a vzdelávaciu činnosť pre obdobie, na ktorej bolo vymedzované, a, samozrejme, vytvárať aj podmienky pre to, aby sa zistené informácie dostali do verejnosti a aby toto bádanie prinieslo skutočnosti zistené aj do škôl a do proste verejného života. Takže z tohto pohľadu verejnoprávna inštitúcia, ktorá je vytvorená, má správnu radu zostavenú z nominantov a delegátov, zástupcov tak prezidentskej kancelárie, vlády, ako aj Národnej rady, sa dostala pod kuratelu jednej osoby, ktorá má absolútnu moc pri reprezentovaní tejto inštitúcie a prakticky dnes pôsobí v istej kolízii so správnou radou.
Z tohto pohľadu vzhľadom na to, že Ústav pamäti národa nie je firma, podnikateľský subjekt alebo inštitúcia, ktorá má právo byť riadená jednou osobou, si myslíme, že správna rada ako taká by mala mať širšie kompetencie a najmä členovia rady, ktorí zastupujú prezidentskú kanceláriu, vládu a Národnú radu, by mali mať právo podieľať sa na zastupovaní tejto inštitúcie a mali by fungovať synchrónne. Takže z tohto dôvodu sa usilujeme o to, aby sme predložili Národnej rade nový model riadenia inštitúcie, ktorý by zodpovedal funkcie verejnoprávnej inštitúcie tak, aby všetci tí reprezentanti, ktorých si jednotlivé zložky štátnej moci do tejto inštitúcie nominovali, aby mali právo sa vyjadrovať k chodu a činnosti inštitúcie ako takej. Takže krátkou novelou sa snažíme nájsť a ponúknuť formu riadenia inštitúcie takú, ktorá by zodpovedala verejnoprávnej inštitúcii a aj ktorá by dala primerané pôsobenie zástupcom prezidentskej kancelárie, zástupcom Národnej rady a zástupcom vlády v tejto inštitúcii.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 5. 2017 9:35 - 9:44 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, Európska komisia pod hrozbou podania žaloby na Európsky súd vyzvala v máji 2016 Slovenskú republiku na odstránenie tých ustanovení zákona o nadobúdaní vlastníctva pôdy, ktoré považuje za diskriminačné voči občanom iných štátov Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv podpísaných 16. apríla 2003 a dojednaných administratívou Mikuláša Dzurindu je tak Slovenská republika povinná vypustiť zo zákona č. 140/2014 podmienku minimálne desaťročného trvalého pobytu na Slovensku pre všetkých nadobúdateľov našej poľnohospodárskej pôdy. Vypustením uvedenej klauzuly ostane poľnohospodárska pôda na Slovensku bez účinnej ochrany pred jej rozsiahlym špekulatívnym skupovaním zahraničnými investormi, čo môže mať vážne dôsledky na potravinovú bezpečnosť nášho štátu. Nemyslím si, že by sme mali na túto falošnú hru Bruselu na obchodovanie s pôdou len tak jednoducho pristúpiť. Veď všetci vieme, že tá istá Komisia stále diskriminuje našich pôdohospodárov, napríklad nižšími dotáciami.
Vydávanie Komisie poľnohospodársku pôdu za tovar, s ktorým sa má voľne obchodovať, je podvodom a pripomína mi správanie sa konkiskádorov, ktorí kšeftovaním či výmenou za ohnivú vodu a farebné sklíčka dovtedy okrádali prostoduchých Indiánov o pôdu a zlaté poklady, až z nich urobili bedárov a bezdomovcov vo vlastnej krajine.
Vlastníctvo pôdy je aj vlastníctvom pozemku, územia, teritória, vlastného zdroja obživy či sférou vplyvu. Aj preto národy a štáty o svoje územia po stáročia zvádzali vojny a nikdy sa ich dobrovoľne nevzdávali. Jeden z denníkov, ktorý je ideologickým hlasom našej liberálnej pravice a eurohujerov, v poslednom čase vydal dva články hodnotiace asi historicky najrozsiahlejšiu transakciu s pôdou. Uvediem len titulky týchto článkov: "Geniálny ťah alebo totálna hlúposť", podtitulok "Ako Američania naozaj kúpili Aljašku". Druhý titulok: "Rusi predali Aljašku priľahko, ľutujú to už stopäťdesiat rokov". V USA sa najskôr vtipkovalo, že utratili hriešne peniaze za takúto chladničku. Dnes vedia, že to bol ich najlepší biznis v histórii.
Náš štát má zatiaľ dostatok nástrojov na to, aby si mohol uhájiť kontrolu nad nakladaním s pôdou pod novodobými konkiskádormi. Musí byť len dôrazný, musí vedieť dobre oponovať Komisii a možno si urobiť aj poriadok s vlastnými špekulantmi, ktorí skupujú pôdu s víziou jej dobrého speňaženia do zahraničia a lobujú za poslušnosť Bruselu.
Po viacerých analýzach pravidiel nakladania s poľnohospodárskou pôdou v iných štátoch sa potvrdilo, že Slovenská republika po zrušení ochranného ustanovenia sa stane najzraniteľnejšou krajinou z pohľadu rýchleho vykupovania pôdy. K 1. 1. 2015 evidovala Slovenská republika na svojom území 2 397 041 hektárov poľnohospodárskej pôdy a z toho len 1 412 228 hektárov ornej.
Pri serióznom posudzovaní potreby základných potravín pre výživu obyvateľstva v prípade krízového zlyhania externých dodávok potravín je treba vychádzať z princípu, že potravinovú bezpečnosť štátu tvorí zachovanie výrobných zdrojov a objemu výroby na úrovni okolo 90 % predpokladanej reálnej spotreby základných komodít domácej produkcie. Znamená to, že ak naše poľnohospodárstvo dnes produkuje potraviny pre cca dvoch obyvateľov, pre dvoch obyvateľov z jedného hektára, na dosiahnutie potravinovej sebestačnosti potrebuje mať štát pod kontrolou produkciu potrebnú vo výmere cca 5,4 mil., delené 2, delené 100, krát 90, 2,43 ha pôdy. Z uvedeného je zrejmé, že Slovenská republika pri súčasnej produkcii poľnohospodárstva nemá také disponibilné výbery pôdy, ktoré by mohla od roku 2017 uvoľniť zahraničným investorom na ich voľné podnikanie.
Netrpieť hladom a podvýživou je zároveň ľudským právom, ktoré je jasne vymedzené v medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv. Tomuto problému sa venovali viaceré konferencie a samity vrátane Svetovej konferencie o potravinách, Svetového potravinového samitu FAO. Potravinová bezpečnosť existuje vtedy, keď majú všetci ľudia a krajiny za každých okolností fyzický, sociálny a hospodársky prístup, postačuje bezpečnej a výživnej potrave, ktorá spĺňa ich výživové potreby z hľadiska aktívneho a zdravého života. To si vyžaduje viacrozmerné politiky vrátane rozvoja udržateľného poľnohospodárstva, spracovania potravín a obchodu s potravinami, poskytovania finančnej pomoci zraniteľným skupinám a úsilia bojovať proti podvýžive. Potravinová bezpečnosť alebo aj sebestačnosť či prebytkovosť v poľnohospodárskych produktoch sú vždy aktuálnym a naliehavým problémom pre každú krajinu na svete.
Miera sebestačnosti v potravinách je jedným z najdôležitejších ukazovateľov úrovne poľnohospodárskej výroby a nielen jej. V jednotlivých krajinách v makrooblasti či v hospodárskych zoskupeniach sa sebestačnosť či disponibilita potravín prejavuje v rôznych dimenziách, s rôznym stupňom naliehavosti jej riešenia, od zabezpečenia základných dodávok potravín v chudobných krajinách sveta až po presviedčanie istých skupín ľudí v rozvinutých krajinách, aby zmiernili spotrebu potravín.
V ostatnom období sa používa výraz "prah potravinovej bezpečnosti". Ak krajina nedokázala tento prah prekročiť, tak je v tej či onej miere v poľnohospodárskej a potravinovej prvovýrobe schodková. Základný aspekt sebestačnosti však všade na svete spočíva v tom, aby sa mobilizovali v národnom hospodárstve v poľnohospodárstve jednotlivých krajín výrobné faktory a rezervy tak, aby sa zvýšil celkový rozsah a kvalita štruktúry poľnohospodárskej výroby. Spôsoby riešenia tejto úlohy sú v podmienkach jednotlivých krajín rozdielne, avšak cieľ je jasný, zvyšovať mieru sebestačnosti a úroveň výživy obyvateľstva.
Jednou zo základných prekážok pri zlepšení zásobovania potravín sú spravidla nedostatočné kapacity drobných poľnohospodárov, ktorí sú hlavnou oporou poľnohospodárstva. Poľnohospodári sú často nedostatočne začlenení do formálneho hospodárstva z dôvodu obmedzeného prístupu k infraštruktúre, informáciám, ku kapitálu, k zručnostiam a technológiám. Poľnohospodári produkujú potraviny, okrem toho zvádzajú pri svojej výrobe čoraz intenzívnejší konkurenčný boj o zdroje, ako je pôda, ale aj energie a voda, s novovznikajúcimi odvetviami a odvetviami výroby biopalív. Následkom zmeny klímy a neod... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) výrobných metód sa zároveň znižuje dostupnosť a produktivita pôdy.
Závažné obavy vyvoláva aj rozsiahle nadobúdanie pozemkov rozličnými investormi a zaberanie pôdy, pri ktorých drobných poľnohospodárov často presúvajú alebo degradujú na platených robotníkov. Výroba býva v takých prípadoch často určená na vývoz a nie na miestnu spotrebu. Vytvorenie obchodných pravidiel na podporu rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti je mimoriadne náročná úloha a jedna z najspornejších vecí v ... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) kole rokovania svetovej organizácie WTO o rozvoji.
Aj Európsky parlament dnes zdôrazňuje, že prístup k potravinám je ľudským právom a posilňuje nové zameranie Európskej únie a poľnohospodárstva a potravinovú bezpečnosť v rozvojovej spolupráci a záväzky bojovať proti nedostatočnej výžive. Európsky parlament už vo svojich uzneseniach sa zasadzuje aj za to, aby sa pozornosť zamerala na malé a stredné poľnohospodárske podniky, aby produkovali udržateľné a agroekologické postupy a integrovalo sa aj hľadisko o rodovej rovnosti.
Parlament najviac znepokojuje nedostatočná ochrana pozemkov a práv a nedostatočné opatrenie na predchádzanie zaberaniu pôdy. Preto sa začína usilovať o lepšiu súdržnosť politík v systéme hodnotenia vplyvu politík Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a energetiky, ale aj napríklad v oblasti biopalív a potravinovej bezpečnosti.
Legislatívne zakotvenie garantovania potravinovej bezpečnosti svojich občanov do Ústavy Slovenskej republiky dáva Slovenskej republike možnosť definovania výmery pôdy, ktoré je potrebné ponechať v réžii a v režime stanovenom Slovenskou republikou, a to aj v oblasti regulácie majetkových práv a nakladania s touto pôdou. Politiky v oblasti bezpečnosti sú výlučnou kompetenciou členských štátov. Po zapracovaní parametrov potravinovej bezpečnosti štátu a vymedzení rozlohy poľnohospodárskej pôdy potrebnej na jej zachovanie v režime korektne v súlade s európskym právom sa dajú vymedziť tak podmienky nakladania pôdy a jej nakladania s ňou a jej obchodovania, že Slovenská republika nestratí kontrolu nad svojím územím a zachová pôdu pre ďalšie generácie našich detí a vnukov.
Milé dámy, vážení páni, zatiaľ máme v rukách možnosti, ako nakladanie s pôdou regulovať, obmedziť alebo usmerňovať. Nie sme povinní podľa európskej legislatívy považovať poľnohospodársku pôdu za tovar a nechať ju s ňou kšeftovať tak, ako sa to začína rozbiehať. Preto si myslím, že je naozaj nevyhnutné urobiť základné opatrenia aj v ústave a potom aj v následných právnych normách, ktoré tento režim nastavia a uchránia naozaj poľnohospodársku pôdu aj naše lesy pre budúce generácie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 5. 2017 9:04 - 9:06 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Tiež som chcel reagovať na pána poslanca Dostála, ktorý hovoril, že regulácie pri nakladaní s pôdou sú nemiestne a nepatričné. Chcel by som upozorniť, aj v súčasnosti máme regulácie pri nakladaní s pôdou, napríklad keď je niekto vlastníkom pôdy poľnohospodárskej, nemôže na tejto stavať, pretože má obmedzené práva k tejto pôde, môže ju používať iba v súlade s tým, ako je zadefinovaná. Rovnako keď niekto je vlastník pozemku a má spoluvlastníkov, rovnako nemôže slobodne rozhodovať o tomto svojom podiele, pretože sa musí poradiť so spoluvlastníkmi toho podielu. To znamená, že aj v súčasnosti máme regulácie pri nakladaní pôdy, nič nové sa nebude diať, ak štát povie, že pri obchodovaní s pôdou so zahraničným vlastníkom to nejakým spôsobom bude limitovať, obmedzovať.
Rovnako by som chcel upozorniť pána poslanca Dostála, že máme takisto limity a obmedzenia pri nakladaní s tovarom. Iste mu bude známe také jednoduché obmedzenie, že napríklad, keď si niekto ide kúpiť alkohol alebo cigarety, tak musí mať vek nad 18 rokov, pretože tieto produkty nepatria do rúk maloletým, rovnako keď si chce kúpiť čikuli alebo nejaký takýto chemický prostriedok, tak tiež musí mať na to isté oprávnenie.
Takže pán Dostál proste uteká z reality, z reálneho života, stavia nám tu nejaké vzdušné mosty o tom, že by sme mali nechávať všetko bežať rovno voľne, bez akýchkoľvek obmedzení, nezávisle, aké dôsledky tá transakcia prinesie pre spoločnosť a pre nás všetkých. Takže iba toľko k jeho vyjadreniu.
Regulácie sú prirodzené, používajú ich aj v krajinách, ktoré sú na západ od nás, od našej republiky, používajú ich v krajinách Európskej únie, ak ich aj oni používajú, môžme ich používať aj my.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11. 5. 2017 16:49 - 16:55 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, predovšetkým by som chcel poďakovať za vecnú a konštruktívnu rozpravu. Patrí sa odpovedať aj na prípadné otázky a výhrady kolegov, ktorí v rozprave vystúpili.
Predovšetkým je tu, nie je tu pani Gaborčáková, v každom prípade by som chcel zareagovať. Áno, je pravda, že tlmočníci posunkového jazyka nám chýbajú, chýbajú nám nielen tuto, ako povedala ona, v Národnej rade, chýbajú aj na školách, chýbajú aj v komunite nepočujúcich. Máme systém, školský vzdelávací systém, ktorý hovorí, že každý z nás si má právo vybrať profesiu, ktorou sa chce živiť alebo ktorej sa chce venovať. Je málo mladých ľudí, ktorí by chceli študovať tlmočenie z posunkového jazyka alebo posunkovej reči do normálneho hovorového jazyka, a je ich málo možno aj preto, že sú stále nejasnosti v legislatíve týkajúcej sa posunkovania alebo posunkovej reči. Dvadsať rokov sme mali zákon o posunkovej reči nepočujúcich a v posledných rokoch si nepočujúci sami vyvinuli slovenský posunkový jazyk, sami si vyvinuli posunkovanú slovenčinu, nikde sa to ale nepremietlo do legislatívy, aj školský zákon, aj zákon o tlmočníkoch hovorí o posunkovej reči nepočujúcich, tak ako tento zákon aj v názve má. Takže na to, aby sme sa mohli pohnúť dopredu, je potrebné v podstate tieto termíny zosúladiť, dať ich do legislatívy a prestať ilegálne proste vyvíjať komunikáciu, jazykovú komunikáciu. Čo možno by bolo ešte dobré a k čomu by sme mali smerovať spolu s nepočujúcimi, kodifikovať ich slovenský posunkový jazyk, pretože v nekodifikovanej podobe ťažko vieme dosiahnuť to, aby tlmočníci mali, povedal by som, náležité legitímne oprávnenie na tlmočenie do slovenského posunkového jazyka a aby toto tlmočenie mohlo byť, povedal by som, akceptované súdnymi alebo štátnymi orgánmi pri komunikácii. Takže dá sa povedať, že tak ako bolo naznačené, tých problémov bude viacej, ktoré súvisia nielen s komunitou nepočujúcich, ale tak ako to bolo povedané, s komunitou sluchovo postihnutých v rozličných stupňoch postihnutia. A je pravda, že týmto zákonom neriešime všetko, čo by komunita sluchovo postihnutých potrebovala riešiť. Zamerali sme sa na tie deti a na tie pravidlá, ktoré týmto zákonom vieme zmeniť a ktoré vieme, povedal by som, veľmi rýchlo aj modifikovať.
No chcel som pani Gáborčákovej povedať, že samostatné vzdelávacie programy pre nepočujúce deti už sú od roku 2016, bohužiaľ, nie sú aplikované tak, ako by mali byť aplikované, pretože naozaj technické prostriedky, pedagógovia s potrebným vzdelaním chýbajú a, čo je myslím, že chybou ministerstva školstva, nezapracovalo do metodických pokynov tieto procesy tak, ako to malo byť náležite spracované.
O tých pozmeňovákoch, kde sa navzájom prekrývali. No treba povedať aj skutočnosť, že tá komunikácia bola dosť zložitá aj preto, že samotní nepočujúci chodili na každé to stretnutie s ďalšími doplňujúcimi a pozmeňovacími návrhmi, takže prakticky keď si zoberieme prvý pozmeňovák, ktorý bol podaný v školskom výbore, prakticky obsahoval všetko, čo chceli oni v podstate v tej novelizácii ešte doplniť, napriek tomu na ďalšie rokovanie na ústavnoprávny výbor doniesli ešte doplnky ďalšie a postupne sa to takto posúvalo, takže nakoniec pán predseda Petrák zvolal takú konzultáciu pred gestorským výborom, kde si chcel dať do poriadku, povedal by som, všetky náležitosti, ktoré potrebuje mať vyčistené na to, aby sme mohli bez problémov predložiť. No a ukázalo sa, že na toto rokovanie prišli naši kolegovia nepočujúci s ďalšími pripomienkami, takže sme to ešte potom riešili formou poslaneckého návrhu, ktorý pán Farkašovský láskavo zobral na seba a predniesol ho v našom mene.
Pani Šimkovičová v podstate popísala to, čo je realita, možno došlo k malému nedorozumeniu medzi kolegyňami poslankyňami, naozaj je potrebné nakoniec sa snažiť o to, aby tí rodičia mali právo na výber, ale pritom by bolo dobré hľadieť aj na to, že aj dieťatá majú práva. V európskej legislatíve máme zákon, máme zakotvené práva dieťaťa a nie vždy tí rodičia zohľadňujú potreby detí. Vidíme to napríklad pri očkovaniach, kde mnohé matky zabránia tomu, aby sa deti očkovali proti závažným a ťažkým nemociam, takže asi treba niekedy proste byť aj troška prísnejší a vedieť s tými rodičmi komunikovať, aby sa nerozhodovali nesprávne, zle, v neprospech detí.
Aj pani Šimkovičová zdôraznila, že tlmočnícke služby sú našou slabinou a že je potrebné vytvoriť pravidlá. Súčasný stav je taký, že pôvodne mal byť, malo tento problém riešiť ministerstvo práce a sociálnych vecí, bohužiaľ, kompetencie boli prenesené na vyššie územné celky, to znamená vypadli z pôsobnosti ministerstva práce a sociálnych vecí. A keďže VÚC-ky majú na starosti tlmočenie pre nepočujúcich a nemajú jednotné pravidlá, tak v každom vyššom územnom celku vlastne sa postupuje podľa rozdielnych pravidiel a, samozrejme, je to absolútny chaos. Takže potvrdzujem to, čo povedala pani poslankyňa Šimkovičová a čo povedala aj pani Gaborčáková, že tento problém je nedoriešený.
Pán poslanec Farkašovský predniesol pozmeňovací návrh a veľmi pekne ďakujem, že zobral na seba tú úlohu, povedal by som, nakoniec to definitívne znenie zákona vylepšiť a predniesť. A pani poslankyňa Smolíková prakticky precízne zdôvodnila to, čo je predmetom zákona, že naozaj treba vstúpiť do tohto procesu a vytvoriť pre tie deti, ktoré sú nepočujúce, osobitné pravidlá vzdelávania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, ďakujem všetkým za podporu, za pomoc a dúfam, že nám zákon prejde do tretieho čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11. 5. 2017 15:43 - 15:52 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia rokujeme v druhom čítaní o krátkej novele na prvý pohľad jednoduchého zákona o posunkovej reči nepočujúcich. Zmyslom tejto krátkej novely bolo usporiadať terminológiu 21 rokov platného zákona tak, aby sa dostal do súladu s aktuálnym legislatívnym prostredím a lepšou implementáciou zákona do praxe prispelo k zlepšeniu kvality vzdelávania nepočujúcich detí.
Hodnotenie súčasného stavu vzdelávania vyjadril predseda spolku nepočujúcich magister pán Cehlárik takýmito slovami: "Počas výchovy a vzdelávania by nemali byť v triede s nepočujúcimi deťmi a žiakmi, s deťmi s ťažkou stratou sluchu deti, ktoré sú s mentálnym postihnutím, autizmom alebo počujúce deti a žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou." Pán Cehlárik sa sťažoval na to, a teda nielen on, ale aj deti nepočujúcich, deti sa sťažovali na to, že súčasné spôsoby začlenenia týchto detí v rámci inklúzie vedú k tomu, že v jednej triede sú tieto deti, ktoré nepočujú, vzdelávané s takými deťmi, ktoré síce rozumejú hovorenému slovu, ale sú mentálne, povedal by som, úplne ináč orientované, čo vlastne bráni nepočujúcim deťom, aby sa viacej koncentrovali na výuku. Pán Cehlárik to sprítomnil, povedal by som, takýmto spôsobom: že deti sa potom, nepočujúce deti sa potom nemôžu vzdelávať tak, ako je to u ostatných jazykových menšín, napríklad maďarská jazyková menšina, rusínska jazyková menšina, pretože tie sa vyučujú v svojom materinskom jazyku, zatiaľ čo deti nepočujúce sa nevyučujú posunkovou rečou nepočujúcich alebo slovenským posunkovým jazykom, ale proste tá výuka prebieha, povedal by som, kombinovane, v tých prípadoch, keď je pedagóg znalý slovenského posunkového jazyka, tak je to dokonca lepšie. Niekedy sú stavy aj, že tam takýchto pedagógov nemajú na tých školách.
Takže z tohto pohľadu sa na nás obrátili nepočujúci s požiadavkou, aby sme zabezpečili zmenu tohto systému vzdelávania a cez zákon o posunkovej reči nepočujúcich, aby sme, aby sme sa snažili tieto podmienky zlepšiť.
Po posunutí novely zákona do druhého čítania sa nám prihlásilo viacero pedagógov a zástupcov komunity nepočujúcich či sluchovo postihnutých, ktorí sa rozhovorili o viacerých problémoch sprevádzajúcich život v počujúcej spoločnosti a prinášali ďalšie podnety na novelizáciu zákona o posunkovej reči nepočujúcich. Na základe ich podnetov a požiadaviek sme my predkladatelia, pán poslanec Zelník, pani poslankyňa Smolíková, pani poslankyňa Kuciaňová, pán poslanec Bernaťák a pán poslanec Tittel, absolvovali množstvo individuálnych rozhovorov a stretnutí s reprezentantmi spolkov nepočujúcich, ako aj pedagógmi pracujúcim s nepočujúcimi a absolvovali sme aj expertné rokovania, či už na pôde Národnej rady, ako aj na pôde ministerstva školstva, aby sme sa tieto ich ďalšie podnety a námety snažili zapracovať do otvoreného zákona. Pozmeňovacími návrhmi z výborov Národnej rady a rozpravy tak vychádzame v ústrety ďalším podnetom a požiadavkám nepočujúcich a snažili sme sa samozrejme aj o konzultáciu s rezortom školstva, aby sme všetky tie problémy, ktoré vieme cez túto novelu zákona riešiť, aby sme ich posunuli dopredu.
Takže v zásade je treba iba zvýrazniť, že v § 1 sa snažíme o to, aby sme zvýraznili teda skutočnosť, že Slovenská republika si váži nepočujúcich a že je pripravená im v rámci svojich možností vytvárať čo najlepšie podmienky a pomáhať. V § 2 sme ustanovili, upresnili okruh osôb, ktorým na základe tohto zákona sa poskytujú isté výhody a ktorý v podstate aj vlastne ustanovuje, koho sa tento zákon týka. V § 3 sme potom aktualizovali terminológiu a zaviedli nové pojmy, ktoré používajú nepočujúci pri vzdelávaní aj v svojej praxi, a to slovenský posunkový jazyk a posunkovanú slovenčinu, tak teda ako v svojom popise a charakteristike, tak aj kde a ako sa používa. V § 4 sme potom upresnili rozsah používania posunkovej reči nepočujúcich s tým, že samozrejme sa jedná v tomto prípade už o jednotlivé príslušné formy, a to posunkovanú slovenčinu a slovenský posunkový jazyk.
Ďalej sme v tomto zákone zasiahli aj do školského zákona, kde sme upresnili, jednak zaviedli novú terminológiu a sme aj vlastne zvýraznili primárnu funkciu komunikačného prostriedku slovenského posunkového jazyka. Ďalej sme sa potom orientovali na to, aby boli nové pomôcky, na ktoré budú mať nepočujúci nárok, aby boli špecifikované aj v školskom zákone.
Milé dámy, vážení páni, sme v záverečnej fáze rokovania o zmenách zákona 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, preto by som sa chcel poďakovať predovšetkým svojim kolegom, ktorých som už menoval, ktorí na seba prevzali bremeno predkladateľov novely zákona a pomáhali mi s touto prácou. Ďalej by som chcel poďakovať reprezentantom komunity nepočujúcich, pánovi Mgr. Jaroslavovi Cehlárikovi a Romanovi Vojtechovskému, ktorí s nami trpezlivo posudzovali rozličné textové modifikácie navrhovaných zmien zákona. Ďalej by som chcel poďakovať odborníkom z praxe, ktorí sa dlhé roky venujú problematike nepočujúcich a pomáhajú im svojou prácou pri prekonávaní ťažkostí, ktoré im osud nadelil, a to pánovi docentovi Uhríkovi, ktorý sa na pôde Slovenskej akadémie vied viac ako 50 rokov venoval problematike nepočujúcich, a rovnako pani profesorke Tarcsiovej z Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola, nám bola nápomocná v záverečnom formovaní jednotlivých ustanovení. Chcel by som tiež poďakovať pani JUDr. Žanete Surmajovej, riaditeľke Odboru legislatívy, aproximácie práva Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ako i generálnemu riaditeľovi sekcie regionálneho školstva, ktorí nám veľmi pomohli pri usporiadaní expertných rokovaní na pôde ministerstva školstva a ktorí nám vlastne pomohli aj umiestniť požadované zmeny tak do zákona, ako aj potom budú presadzovať tieto zmeny vo vyhláške, ktorou sa ustanovia kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov či do vzdelávacích programov, tak ako to bude potrebné zmeniť od začiatku roka 2017.
Ďalej by som chcel poďakovať aj vám, kolegyne, kolegovia, najmä tým, ktorí, či už z koalície alebo opozície, ktorí ste nám svojimi radami, tipmi na ľudí, ktorí s našimi nepočujúcimi dlhodobo pracujú, pomohli dopracovať sa k tomu výsledku, ktorý dnes predkladáme. Ďalej by som chcel poďakovať pánovi Mgr. Čelovskému z legislatívneho odboru Národnej rady, ktorý po celý čas pozorne dohliadal na správnu legislatívnu podobu tých zmien, ktoré boli do tohto návrhu zákona vnášané. Takže ďakujem vám. V závere vám ďakujem všetkým, ktorí ste boli ochotní nezištne priložiť ruku k dielu a posunúť predložený návrh do druhého čítania v takej podobe, aby bol a že je prijateľný a prijímaný komunitou nepočujúcich.
V závere by som chcel ešte povedať, že sme mali pripravené aj posunkové tlmočenie z rokovania tohto bodu rokovania, je pripravené technické, technicky je pripravené dole v miestnosti pre médiá, pre novinárov. Bohužiaľ, vzhľadom na to, že nebolo možné naplánovať alebo tak operatívne zohnať tlmočníka v posunkovej reči, tak sa nám nepodarilo vlastne cez tú osobu, ktorá by nám tlmočila, zabezpečiť ten priamy prenos aj do vysielania Národnej rady.
Takže toľko úvodom. Milé dámy, vážení páni, v druhom čítaní samozrejme sa budú predkladať ešte pozmeňujúce návrhy, podľa toho, aké návrhy prídu, tak budeme samozrejme posudzovať, čo ideme ďalej urobiť s týmto návrhom zákona.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť a ďakujeme za pomoc tým, ktorí považujú za potrebné a boli schopní, ochotní priložiť ruku k dielu. Ešte raz ďakujeme pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5. 4. 2017 11:30 - 11:32 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Grausová, každý z nás má svoj slobodný názor na to, ako sa rieši, povedal by som, legislatíva a možnosti zrušenia dôsledkov amnestií vydaných pánom Mečiarom a milosti pána Kováča. Jedine Ústavný súd nám môže dať odpoveď na to, či spôsob, ktorý navrhla komisia zastúpená z reprezentantov politických strán, a ktorú dnes reprezentuje pán Kresák pri..., ako predkladateľ, či je v súlade s ústavou a či je v súlade s pravidlami, ktoré sú legislatívne zakotvené aj v medzinárodných dohodách. V každom prípade, ak by Ústavný súd akceptoval toto zrušenie amnestií, tak otvára cestu na to, aby ste aj vy v budúcnosti mohli podať návrh na takéto uznesenie týkajúce sa tých milostí pána prezidenta Kováča, ktoré doposiaľ zrušené neboli, a možno prídu aj ďalšie návrhy, ktoré budú rušiť možno privatizačné projekty alebo privatizačné rozhodnutia, prípadne ďalšie súdne rozhodnutia. Takže len život nám ukáže, či táto cesta bola správna, či bola dobre zvolená, a čo sa všetko bude na Slovensku potom na základe politickej vôle občanov meniť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4. 4. 2017 11:49 - 11:51 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, rozumiem vašim argumentom aj vašej filozofii, len ste prehliadli jednu dôležitú vec. Práve tie udalosti v januári tohto roku nám ukázali, že ak pochybí predseda regulačného úradu a nie je ochotný si svoj omyl alebo svoje konanie, ktoré je hospodársky neúnosné, uvedomiť, tak exekutíva nemá žiadnu možnosť korigovať jeho rozhodnutia. A práve tu je taký moment, že naozaj treba zvážiť, či nenájsť v rámci týchto zmien aj vhodnejší mechanizmus, aby vláda ktorá zodpovedá za fungovanie ekonomiky, hospodárstva, aby mala istý kontrolný mechanizmus korigovať prípadné nie dobré rozhodnutia, ktoré sa premietnu do hospodárstva štátu. A z tohto pohľadu, myslím si, isté posilnenie exekutívy pri kontrole na činnosťou regulačného úradu je na mieste. Takže možno práve tá skúsenosť nás z prelomu roka 2016 a 2017 nám ukázala, že zákon, tak ako bol postavený, vytváral priveľký manévrovací priestor pre ľudí, ktorí neniesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia, alebo priamu zodpovednosť, a dostali sme sa do situácie, keď možno naši občania a celá krajina sme žili v neistote aké budú ceny energií do nadchádzajúceho obdobia.
Takže iba tento moment, iba tento moment by som chcel zvýrazniť a možno hľadať teda naozaj mechanizmy, ktoré by mám garantovali, že v budúcnosti sa nezopakuje takáto situácia. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis