Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.11.2018 o 11:59 hod.

akad. arch. Ing. arch.

Jaroslav Paška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 11:59 - 12:01 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, v mnohom s vami súhlasím, len chýba vám to podstatné, čo sa týka tohto opatrenia, ktoré pripravila vláda, a síce asymetria, asymetria v profesiách, v štruktúre zamestnanosti. Naši ľudia, ktorí pracujú v zahraničí, tak sú prevažne buď v Rakúsku zdravotné sestry, alebo opatrovateľky, v Nemecku lekári, prípadne vo Veľkej Británii takisto pomocné profesie. A automobilky potrebujú technicky vzdelaných ľudí. A problém, a to vám zrejme povie pán minister, je v tom, že technicky vzdelaných ľudí nemáme pripravených na Slovensku v takej kapacite, ktorú dneska tá situácia v automobilovom priemysle vyžaduje. Takže dočasné opatrenie. Reakcia na to, aby tie kapacity, ktoré sú vybudované v Slovenskej republike, aby mohli fungovať a produkovať, a samozrejme, myslím, že by na to malo naväzovať, povedal by som, ďalšie opatrenie, ktoré by malo podporiť technické vzdelávanie našich mladých študentov absolventov.
Takže, ak hovoríme, že odmietame globálny pakt, tak to je záväzok, ktorý by sa týkal 10, 15, 20, 100 rokov. A technické opatrenie, ktoré robí vláda teraz kvôli tomu, aby operatívne zabezpečila profesie potrebné na to, aby sa mohli rozbehnúť kapacity, ktoré sú dobudované, je dočasné opatrenie. Akonáhle bude mať Slovenská republika viacej absolventov takých profesií, ktoré potrebujú tieto automobilky, tak postupne budú odchádzať Srbi, Chorváti, Ukrajinci. Takže naozaj treba to hodnotiť troška v tom, v tej charakteristike, ako je to aj myslené a ako to bude zrejme aj vykonávané a realizované, že dnes potrebujeme veľmi súrne riešiť nedostatok pracovných síl v určitom zložení profesií a tam, ak príde niekto zvonka na to krátke obdobie dočasné, rok, dva, tri, päť rokov podľa toho, samozrejme, ako sa uplatní, tak bude mať otvorený priestor a počas toho obdobia zase Slovenská republika sa musí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 17:41 - 17:55 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem pán predseda za slovo. Samozrejme rozprava bola veľmi dlhá a zrejme by som mohol aj dlho reagovať ale budem sa snažiť to veľmi skrátiť a vyjadriť sa úsporne. Skúsim predovšetkým tie formálne náležitosti. Samozrejme máme predložených viacero pozmeňovacích návrhov tak, aby som vysvetlil takú tú predbežnú dohodu politickú dohodu. Návrhy SaS a strany SMER, ktoré boli prednesené majú mnoho podobného v časti A. Takže vychádzame z toho, že bola predloha podobný, podobný podklad, ktorý spracoval ministerstvo zahraničných vecí. Chcel by som povedať za Slovenskú národnú stranu, že podporíme rozšírenie teda tej časti A o text, ktoré sú obsiahnuté teda najmä v strane, podklady zo strany SMER. Pretože strana SMER navrhuje meniť iba prvú časť, časť A a časť B nenavrhuje meniť. V časti B by sme ponechali náš návrh nerozšírený a v takom prípade pri schválení pozmeňovacieho návrhu strany SMER vznikol jeden komplexný návrh kde do nášho sa doplní tá časť A obsahujúca výhrady konkrétne výhrady, ktoré majú byť prezentované prednesené a písomne, písomne diplomatickou poštou doručené do Marrákešu aj na samozrejme na OSN. A zostáva povedal by som ak sa to odhlasuje platná časť celá časť B kde sa hovorí o procedúre, že nepristúpime k tomuto dokumentu, nikto sa nezúčastní teda toho rokovania.
Vychádzame, že ďalší pozmeňovací návrh, ktorý bol podaný do podateľne ale nebol prednesený zo Slovenskej národnej strany, ktorý sa týkal toho, že žiadame vládu, aby nikto necestoval do Marrákešu nie je potrebné predložiť, pretože pred rokovaním otvorením tejto schôdze ale nie schôdze ale tohto bodu, vystúpil predseda vláda Slovenskej republiky, ktorý vyslovene povedal ak ste pozorne sledovali jeho vystúpenie v záverečnej vete, že ak bude prijaté toto uznesenie tak garantuje, že za Slovenskú republiku do Marrákeša nikto nevycestuje, že stôl, ktorý tam bude vyhradený pre slovenskú delegáciu bude prázdny a pod zástavkou nebude sedieť ani zástupca veľvyslanectva ani zástupca ministerstva zahraničných vecí ani nikto. Že proste do toho rizika, žeby sme svojou účasťou a prítomnosťou potvrdili prevzatie záväzkov z tohto dokumentu na Slovenskú republiky, že s tým proste on súhlasiť nebude. Takže zostanem naozaj tu, aby sme svoje výhrady doručili diplomatickou poštou konferencii. Čo sa týka samotného hlasovania pán Poliačik tu je, takže by som chcel povedať, že ja som sa viackrát zúčastnil na takých rokovaniach kde pripravený dokument, ktorý bol predtým odkonzultovaný, pripomienkové atď. a tento dokument bol pripomienkovaný a prijatý 11. júla tohto roku, to znamená on už je nemenný. Na rokovaní v Marrákeši sa dokument ako taký nebude meniť, ak tam niekto príde a prinesie nejaké výhrady tak samozrejme sa stanú súčasťou zápisu. Ale z legislatívneho hľadiska nemajú žiadne, žiadne, žiadne proste práva. To znamená, ak sa niekto zúčastní a bude akceptovať tejto dokument tak tie výhrady by som povedal také výhrady, ktoré nemajú nemajú povedal by som výhrady voči voči záväzkom. Takže treba naozaj zodpovedne postupovať, ja som presvedčený, že ešte má čas tak predseda vlády ako aj ministerstvo zahraničných vecí, aby teda splnili tie, to rozhodnutie, ktoré Národná rada schváli alebo neschváli. A predpokladám, že naozaj dôjde k tomu, že by sme vedeli spolu sa dopracovať k tomu, že tak ako tu zaznelo z väčšiny vystupujúcich a tu by som chcel oceniť napriek tomu, že zazneli občas aj aj nejaké tie invektíva ale prevažne konštruktívnu a vecnú diskusiu.
Väčšinou sme sa zhodli, že dokument ako taký má dobré východiská v tom, že sa snaží chrániť migrujúcich počas obdobia, počas cesty, počas najmä chráni deti, ženy počas tej cesty, že dáva predpoklad nato, aby sme sa viacej o migrácii dozvedeli tým, že naozaj sa venuje štatistike, skúmania povedal by som takého toho celého procesu fungovania, že tam sú v podstate aj záväzky týkajúce sa toho, že by nemali cestovať ľudia bez dokladov a bez nejakých proste titulov na to, aby mohli vôbec cestovať. Takže v mnohých aspektoch je ten dokument povedal by som dobre prepracovaný a dobre myslený len z hľadiska reálneho života veľa času sme strávili tým, že sme si vysvetľovali interpretácie, rôzne interpretácie či to už bolo za poslanecké kluby jednotlivé alebo to bolo aj zainteresované osoby, pretože z hľadiska napríklad z SaS sme počuli najmenej tri interpretácie tohto dokumentu pán Dostál, pani Zimenová no ako čítajú ako vnímajú ako hodnotia tieto proste. Takže ak by sme to hodnotili tak naozaj proste tie pohľady sú naozaj veľmi rôzne ale čo je pre nás dôležité si uvedomiť jedna vec čo si myslíme my, čo si myslím ja, čo si myslí pán minister ako si to vykladá, ako si to vykladá pán Klus, pán Blaha, pán Kéry alebo proste pán Kotleba, pán Poliačik to sú povedal by som naše názory. Druhá vec je čo prinesie reálny život a z tohto pohľadu je absolútne irelevantné čo si myslia dokonca aj tí, ktorí písali ten dokument. Dôležité je to čo si budú myslieť tí ľudia, ktorí sa dozvedia, že takýto dokument bol prijatý keď vstúpi do platnosti a ako na to zareagujú. Či budú ochotní prijať povedal by som tie regulácie aj povedal by som tie mechanizmy aj aj tie štáty, ktoré sa k tomuto hlásia či budú udeľovať víza či naozaj budú organizovať teda tých, ktorí chcú cestovať za lepším životom či ich budú povedal by som organizovať nejakým spôsobom po konzultáciách, že či naozaj sa niektorí Sudánci alebo Afgánčania, Pakistanci nevydajú cestou individuálne na základe polovica iba toho, že nejaká prevádzačská skupina alebo prevádzačský gang im prisľúbi a oznámi, že pozrite tam v Európe je dobrý život tam máte takéto veci prisľúbené. Život ukáže, život ukáže čo z tohto sa naplní a akým spôsobom sa naplní a preto je úplne namieste byť opatrný, byť opatrný nehlásiť sa povedal by som v prvej rade medzi tými, ktorí považuje tento dokument za ideálny.
A povedal by som aj tak nejak si uvedomiť, že dokument ako taký v mnohých veciach zaväzuje alebo prijímajú štáty záväzky ..... im krajiny vyspelého sveta o tom ako prevezmú starostlivosť o migrantov či už na trase na ceste počas cestovania za ich, do cieľovej krajiny ale potom aj v tej cieľovej krajine, že proste sa o nich budú musieť postarať, že proste niečo to bude stáť, že tá krajina musí byť na tom pripravená, že tá krajina musí mať nato vypracovaný rozpočet. Ak sa pozrete naozaj do tých dokumentov tak tam je zapísané, že
===== ... na ceste počas cestovania do ich cieľovej krajiny, ale potom aj v tej cieľovej krajiny, že proste sa o nich budú musieť postarať, že proste niečo tu bude stáť, že tá krajina musí byť na to pripravená, že tá krajina musí mať na to vypracovaný rozpočet. Ak sa pozriete naozaj do tých dokumentov, tak tam je zapísané, že tie politiky by mali všetky tie krajiny, ktoré sa k tomuto zaviažu, že si musia vypracovať osobitné politiky pre integráciu migrantov a teraz nie len teda integráciu ako do spoločnosti, ale aj zdravotnícke zabezpečenie, vzdelávanie komplet proste ubytovanie a tak ďalej. To znamená, to je absolútne široký záväzok, ktorý by sme na seba prevzali a ja sa priznám, ja osobne neviem, kde by Slovenská republika vzala peniaze na to, aby bez toho, že by sa mohla vyjadriť, aký počet alebo aké množstvo a akých, že by mohla prijať, takže bez toho, aby, aby sa, lebo hovoríme aj o legálnej aj nelegálnej migrácii a nelegálna migrácia nie je o tom, že proste tam sa nemáme ako vyjadriť, tí proste prídu, ale náš záväzok, ľudskoprávny záväzok bude aj voči migrantom, ktorí neprídu legálne. Ten proste bude v plnej výške, v plnej miere. Ak pán Dostál hovorí, že nám zostáva právo a je to tam napísané, ja som to nikdy nespochybnil, je právo krajín, ktoré sa pristupujú k tomuto dokumentu, si ponechať vnútorné delenie vnútroštátneho práva na legálnych a nelegálnych migrantov, len ten dokument hovorí, že proste je tam veľmi malý rozdiel, že my si ten rozdiel ponechávame, ale tým nelegálnym migrantom musíme sa o ne postarať rovnako ako o legálnych. Takmer takisto. Takže to sú proste také problémy, ktoré možno treba si pozorne čítať a možno tak ako ste povedali vy vecná diskusia, vecná diskusia možno na takej tej báze profesionálnej, ale s tým pohľadom na aplikáciu. Tá nám tu chýbala a tu myslím, že naozaj zlyhal, myslím, že to povedal pán Dostál, že zlyhal aj pán minister, že možno tá diskusia mala mať profesionálny základ aj na úrovni Slovenskej republiky, kde naozaj prizvať expertov, ktorí s tým robia. Prizvať odborníkov na medzinárodné právo a proste pozrieť sa na všetku tú agendu, ktorá tam je navrhovaná z hľadiska aplikácie a realizácie do života a tam by sme potom narazili možno na ten problém, ktorý myslím jeden z takých kľúčových. Neviem, kto to poznamenal, niekto z vás to spomínal návratovú politiku, pán Dostál opäť, že návratová politika je tam zmienená. Áno, je zmienená aj návrat proste tých utečencov a záväzok, primárny záväzok, ktorý chcela Európska únia do toho presadiť, do tohto dokumentu, že to bude povinnosť členských krajín prevziať, tak tá sa tam nejak nedostala. Tá povinnosť prevziať, lebo tá povinnosť prevziať nefunguje ani dnes. Viete, že v Nemecku majú migrantov, ktorí už proste aj, aj objednali lietadlá, aj proste im proste viackrát ich akože chceli vypraviť, ale krajiny ich nechcú prevziať. Niektoré krajiny proste správajú tak, že tento záväzok nechcú aplikovať a ak sa rozbehne ten počet migrantov opäť v takých vlnách, ako sme zažili v roku 2015 a nebudú európske krajiny schopné vracať tých migrantov, tak to bude problém. Takže to sú veci, ktoré sa zhoduje, možno absolútna väčšina parlamentu sa zhodujeme na tom, že je potrebné byť opatrný a že vzhľadom na tie okolnosti, ktoré v tomto dokumente prakticky menia našu, našu politiku, bezpečnostnú politiku, kde sme počítali s tým, že v prípade takýchto atakov budeme jednak môcť ich diferencovať na tých, ktorým, ktorým vytvoríme priestor na integráciu a na tých, ktorých v podstate budeme chcieť vrátiť späť, tak tá návratová politika tam samozrejme fungovať nebude. Takže preto tieto záväzky v plnej výške nevieme prebrať na Slovenskú republiku a je rozumné, rozumné v podstate vytvoriť ten priestor na to, že ak sa nájde v budúcnosti mechanizmus a nájdu mechanizmy v budúcnosti ako by návratová politika mohla fungovať, celkom otvorene môžeme o tom hovoriť. Dnes také mechanizmy nie sú, nie sú proste funkčné. Takže z hľadiska, z hľadiska ochrany povedal by som bezpečnosti, no dajte.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Páni poslanci. Môžme pokračovať.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
Boli akože ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) boli riadne prijatí a navracaní pri plnom rešpektovaní práv a povinností štátov pre. Len to je, to je problém, že ten záväzok proste nech neuplatňujeme, neuplatňujeme alebo nevieme ho presadiť. No museli by sme mať istotu a garanciu, že to bude fungovať, zatiaľ to nefunguje. Vy viete, že nefunguje ten, ten a tá podoba proste tohto záväzku je tiež veľký problém alebo jedným z tých hlavných problémov. Takže poprosil by som naozaj vecne. Vieme, vieme o problematike ďalej diskutovať. Myslím, že to bude aj záujem pána ministra, aj ministerstva zahraničných vecí a bude aj naša povinnosť, pretože tým, že odmietneme tento dokument a nebudme účastní tých teda záväzkov tohto dokumentu, do budúcnosti sa nevyhneme záväzkom, ktoré ako ste vy povedali mnohokrát, z hľadiska ľudskoprávnych iných dokumentov sú súčasťou aj našej legislatívy aj povedal by som nášho správania sa. Martinovi Poliačikovi som akurát povedal, že keď spomínal revolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že tie nemajú charakter záväzkov našich, že to sú samozrejme deklarácie, ktoré istým spôsobom akceptujeme, prijímame, ale nie sú to naše vnútorné politické záväzky, ktoré garantujeme a musíme vykonávať a aplikovať potom aj do našej legislatívy. Takže je to, povedal by som v polohe obecnejšej, nie až takejto záväznej, tu je to už záväzok. Takže z tohto pohľadu si aj myslíme, že tu je istý priestor na to, že akým spôsobom tá aplikácia bude prebiehať. Takže samozrejme nevyhýbame sa Slovenská republika tej téme a ďalšieho proste rozvoja tejto, tejto oblasti a doriešenia tých problémov, ktoré v tomto dokumente zhrnuté nie sú alebo nie sú doriešené tak, aby mohli efektívne fungovať. Takže to je dôvod, prečo sa uchádzame o podporu tohto uznesenia, vidím, že je porozumenie na strane povedal by som veľkého počtu aj politických strán, ktoré reprezentujú veľký počet obyvateľov tejto krajiny, tohto štátu, no a ja verím, ja verím, že naozaj sa dopracujeme k dobrému dokumentu a dobrému zneniu uznesenia, ktoré nám naozaj v tejto etape umožní vyhnúť sa problémom, ktoré možno iné krajiny budú mať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2018 17:41 - 17:55 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem pán predseda za slovo. Samozrejme rozprava bola veľmi dlhá a zrejme by som mohol aj dlho reagovať ale budem sa snažiť to veľmi skrátiť a vyjadriť sa úsporne. Skúsim predovšetkým tie formálne náležitosti. Samozrejme máme predložených viacero pozmeňovacích návrhov tak, aby som vysvetlil takú tú predbežnú dohodu politickú dohodu. Návrhy SaS a strany SMER, ktoré boli prednesené majú mnoho podobného v časti A. Takže vychádzame z toho, že bola predloha podobný, podobný podklad, ktorý spracoval ministerstvo zahraničných vecí. Chcel by som povedať za Slovenskú národnú stranu, že podporíme rozšírenie teda tej časti A o text, ktoré sú obsiahnuté teda najmä v strane, podklady zo strany SMER. Pretože strana SMER navrhuje meniť iba prvú časť, časť A a časť B nenavrhuje meniť. V časti B by sme ponechali náš návrh nerozšírený a v takom prípade pri schválení pozmeňovacieho návrhu strany SMER vznikol jeden komplexný návrh kde do nášho sa doplní tá časť A obsahujúca výhrady konkrétne výhrady, ktoré majú byť prezentované prednesené a písomne, písomne diplomatickou poštou doručené do Marrákešu aj na samozrejme na OSN. A zostáva povedal by som ak sa to odhlasuje platná časť celá časť B kde sa hovorí o procedúre, že nepristúpime k tomuto dokumentu, nikto sa nezúčastní teda toho rokovania.
Vychádzame, že ďalší pozmeňovací návrh, ktorý bol podaný do podateľne ale nebol prednesený zo Slovenskej národnej strany, ktorý sa týkal toho, že žiadame vládu, aby nikto necestoval do Marrákešu nie je potrebné predložiť, pretože pred rokovaním otvorením tejto schôdze ale nie schôdze ale tohto bodu, vystúpil predseda vláda Slovenskej republiky, ktorý vyslovene povedal ak ste pozorne sledovali jeho vystúpenie v záverečnej vete, že ak bude prijaté toto uznesenie tak garantuje, že za Slovenskú republiku do Marrákeša nikto nevycestuje, že stôl, ktorý tam bude vyhradený pre slovenskú delegáciu bude prázdny a pod zástavkou nebude sedieť ani zástupca veľvyslanectva ani zástupca ministerstva zahraničných vecí ani nikto. Že proste do toho rizika, žeby sme svojou účasťou a prítomnosťou potvrdili prevzatie záväzkov z tohto dokumentu na Slovenskú republiky, že s tým proste on súhlasiť nebude. Takže zostanem naozaj tu, aby sme svoje výhrady doručili diplomatickou poštou konferencii. Čo sa týka samotného hlasovania pán Poliačik tu je, takže by som chcel povedať, že ja som sa viackrát zúčastnil na takých rokovaniach kde pripravený dokument, ktorý bol predtým odkonzultovaný, pripomienkové atď. a tento dokument bol pripomienkovaný a prijatý 11. júla tohto roku, to znamená on už je nemenný. Na rokovaní v Marrákeši sa dokument ako taký nebude meniť, ak tam niekto príde a prinesie nejaké výhrady tak samozrejme sa stanú súčasťou zápisu. Ale z legislatívneho hľadiska nemajú žiadne, žiadne, žiadne proste práva. To znamená, ak sa niekto zúčastní a bude akceptovať tejto dokument tak tie výhrady by som povedal také výhrady, ktoré nemajú nemajú povedal by som výhrady voči voči záväzkom. Takže treba naozaj zodpovedne postupovať, ja som presvedčený, že ešte má čas tak predseda vlády ako aj ministerstvo zahraničných vecí, aby teda splnili tie, to rozhodnutie, ktoré Národná rada schváli alebo neschváli. A predpokladám, že naozaj dôjde k tomu, že by sme vedeli spolu sa dopracovať k tomu, že tak ako tu zaznelo z väčšiny vystupujúcich a tu by som chcel oceniť napriek tomu, že zazneli občas aj aj nejaké tie invektíva ale prevažne konštruktívnu a vecnú diskusiu.
Väčšinou sme sa zhodli, že dokument ako taký má dobré východiská v tom, že sa snaží chrániť migrujúcich počas obdobia, počas cesty, počas najmä chráni deti, ženy počas tej cesty, že dáva predpoklad nato, aby sme sa viacej o migrácii dozvedeli tým, že naozaj sa venuje štatistike, skúmania povedal by som takého toho celého procesu fungovania, že tam sú v podstate aj záväzky týkajúce sa toho, že by nemali cestovať ľudia bez dokladov a bez nejakých proste titulov na to, aby mohli vôbec cestovať. Takže v mnohých aspektoch je ten dokument povedal by som dobre prepracovaný a dobre myslený len z hľadiska reálneho života veľa času sme strávili tým, že sme si vysvetľovali interpretácie, rôzne interpretácie či to už bolo za poslanecké kluby jednotlivé alebo to bolo aj zainteresované osoby, pretože z hľadiska napríklad z SaS sme počuli najmenej tri interpretácie tohto dokumentu pán Dostál, pani Zimenová no ako čítajú ako vnímajú ako hodnotia tieto proste. Takže ak by sme to hodnotili tak naozaj proste tie pohľady sú naozaj veľmi rôzne ale čo je pre nás dôležité si uvedomiť jedna vec čo si myslíme my, čo si myslím ja, čo si myslí pán minister ako si to vykladá, ako si to vykladá pán Klus, pán Blaha, pán Kéry alebo proste pán Kotleba, pán Poliačik to sú povedal by som naše názory. Druhá vec je čo prinesie reálny život a z tohto pohľadu je absolútne irelevantné čo si myslia dokonca aj tí, ktorí písali ten dokument. Dôležité je to čo si budú myslieť tí ľudia, ktorí sa dozvedia, že takýto dokument bol prijatý keď vstúpi do platnosti a ako na to zareagujú. Či budú ochotní prijať povedal by som tie regulácie aj povedal by som tie mechanizmy aj aj tie štáty, ktoré sa k tomuto hlásia či budú udeľovať víza či naozaj budú organizovať teda tých, ktorí chcú cestovať za lepším životom či ich budú povedal by som organizovať nejakým spôsobom po konzultáciách, že či naozaj sa niektorí Sudánci alebo Afgánčania, Pakistanci nevydajú cestou individuálne na základe polovica iba toho, že nejaká prevádzačská skupina alebo prevádzačský gang im prisľúbi a oznámi, že pozrite tam v Európe je dobrý život tam máte takéto veci prisľúbené. Život ukáže, život ukáže čo z tohto sa naplní a akým spôsobom sa naplní a preto je úplne namieste byť opatrný, byť opatrný nehlásiť sa povedal by som v prvej rade medzi tými, ktorí považuje tento dokument za ideálny.
A povedal by som aj tak nejak si uvedomiť, že dokument ako taký v mnohých veciach zaväzuje alebo prijímajú štáty záväzky ..... im krajiny vyspelého sveta o tom ako prevezmú starostlivosť o migrantov či už na trase na ceste počas cestovania za ich, do cieľovej krajiny ale potom aj v tej cieľovej krajine, že proste sa o nich budú musieť postarať, že proste niečo to bude stáť, že tá krajina musí byť na tom pripravená, že tá krajina musí mať nato vypracovaný rozpočet. Ak sa pozrete naozaj do tých dokumentov tak tam je zapísané, že
===== ... na ceste počas cestovania do ich cieľovej krajiny, ale potom aj v tej cieľovej krajiny, že proste sa o nich budú musieť postarať, že proste niečo tu bude stáť, že tá krajina musí byť na to pripravená, že tá krajina musí mať na to vypracovaný rozpočet. Ak sa pozriete naozaj do tých dokumentov, tak tam je zapísané, že tie politiky by mali všetky tie krajiny, ktoré sa k tomuto zaviažu, že si musia vypracovať osobitné politiky pre integráciu migrantov a teraz nie len teda integráciu ako do spoločnosti, ale aj zdravotnícke zabezpečenie, vzdelávanie komplet proste ubytovanie a tak ďalej. To znamená, to je absolútne široký záväzok, ktorý by sme na seba prevzali a ja sa priznám, ja osobne neviem, kde by Slovenská republika vzala peniaze na to, aby bez toho, že by sa mohla vyjadriť, aký počet alebo aké množstvo a akých, že by mohla prijať, takže bez toho, aby, aby sa, lebo hovoríme aj o legálnej aj nelegálnej migrácii a nelegálna migrácia nie je o tom, že proste tam sa nemáme ako vyjadriť, tí proste prídu, ale náš záväzok, ľudskoprávny záväzok bude aj voči migrantom, ktorí neprídu legálne. Ten proste bude v plnej výške, v plnej miere. Ak pán Dostál hovorí, že nám zostáva právo a je to tam napísané, ja som to nikdy nespochybnil, je právo krajín, ktoré sa pristupujú k tomuto dokumentu, si ponechať vnútorné delenie vnútroštátneho práva na legálnych a nelegálnych migrantov, len ten dokument hovorí, že proste je tam veľmi malý rozdiel, že my si ten rozdiel ponechávame, ale tým nelegálnym migrantom musíme sa o ne postarať rovnako ako o legálnych. Takmer takisto. Takže to sú proste také problémy, ktoré možno treba si pozorne čítať a možno tak ako ste povedali vy vecná diskusia, vecná diskusia možno na takej tej báze profesionálnej, ale s tým pohľadom na aplikáciu. Tá nám tu chýbala a tu myslím, že naozaj zlyhal, myslím, že to povedal pán Dostál, že zlyhal aj pán minister, že možno tá diskusia mala mať profesionálny základ aj na úrovni Slovenskej republiky, kde naozaj prizvať expertov, ktorí s tým robia. Prizvať odborníkov na medzinárodné právo a proste pozrieť sa na všetku tú agendu, ktorá tam je navrhovaná z hľadiska aplikácie a realizácie do života a tam by sme potom narazili možno na ten problém, ktorý myslím jeden z takých kľúčových. Neviem, kto to poznamenal, niekto z vás to spomínal návratovú politiku, pán Dostál opäť, že návratová politika je tam zmienená. Áno, je zmienená aj návrat proste tých utečencov a záväzok, primárny záväzok, ktorý chcela Európska únia do toho presadiť, do tohto dokumentu, že to bude povinnosť členských krajín prevziať, tak tá sa tam nejak nedostala. Tá povinnosť prevziať, lebo tá povinnosť prevziať nefunguje ani dnes. Viete, že v Nemecku majú migrantov, ktorí už proste aj, aj objednali lietadlá, aj proste im proste viackrát ich akože chceli vypraviť, ale krajiny ich nechcú prevziať. Niektoré krajiny proste správajú tak, že tento záväzok nechcú aplikovať a ak sa rozbehne ten počet migrantov opäť v takých vlnách, ako sme zažili v roku 2015 a nebudú európske krajiny schopné vracať tých migrantov, tak to bude problém. Takže to sú veci, ktoré sa zhoduje, možno absolútna väčšina parlamentu sa zhodujeme na tom, že je potrebné byť opatrný a že vzhľadom na tie okolnosti, ktoré v tomto dokumente prakticky menia našu, našu politiku, bezpečnostnú politiku, kde sme počítali s tým, že v prípade takýchto atakov budeme jednak môcť ich diferencovať na tých, ktorým, ktorým vytvoríme priestor na integráciu a na tých, ktorých v podstate budeme chcieť vrátiť späť, tak tá návratová politika tam samozrejme fungovať nebude. Takže preto tieto záväzky v plnej výške nevieme prebrať na Slovenskú republiku a je rozumné, rozumné v podstate vytvoriť ten priestor na to, že ak sa nájde v budúcnosti mechanizmus a nájdu mechanizmy v budúcnosti ako by návratová politika mohla fungovať, celkom otvorene môžeme o tom hovoriť. Dnes také mechanizmy nie sú, nie sú proste funkčné. Takže z hľadiska, z hľadiska ochrany povedal by som bezpečnosti, no dajte.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Páni poslanci. Môžme pokračovať.

Paška, Jaroslav, poslanec NR SR
Boli akože ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) boli riadne prijatí a navracaní pri plnom rešpektovaní práv a povinností štátov pre. Len to je, to je problém, že ten záväzok proste nech neuplatňujeme, neuplatňujeme alebo nevieme ho presadiť. No museli by sme mať istotu a garanciu, že to bude fungovať, zatiaľ to nefunguje. Vy viete, že nefunguje ten, ten a tá podoba proste tohto záväzku je tiež veľký problém alebo jedným z tých hlavných problémov. Takže poprosil by som naozaj vecne. Vieme, vieme o problematike ďalej diskutovať. Myslím, že to bude aj záujem pána ministra, aj ministerstva zahraničných vecí a bude aj naša povinnosť, pretože tým, že odmietneme tento dokument a nebudme účastní tých teda záväzkov tohto dokumentu, do budúcnosti sa nevyhneme záväzkom, ktoré ako ste vy povedali mnohokrát, z hľadiska ľudskoprávnych iných dokumentov sú súčasťou aj našej legislatívy aj povedal by som nášho správania sa. Martinovi Poliačikovi som akurát povedal, že keď spomínal revolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že tie nemajú charakter záväzkov našich, že to sú samozrejme deklarácie, ktoré istým spôsobom akceptujeme, prijímame, ale nie sú to naše vnútorné politické záväzky, ktoré garantujeme a musíme vykonávať a aplikovať potom aj do našej legislatívy. Takže je to, povedal by som v polohe obecnejšej, nie až takejto záväznej, tu je to už záväzok. Takže z tohto pohľadu si aj myslíme, že tu je istý priestor na to, že akým spôsobom tá aplikácia bude prebiehať. Takže samozrejme nevyhýbame sa Slovenská republika tej téme a ďalšieho proste rozvoja tejto, tejto oblasti a doriešenia tých problémov, ktoré v tomto dokumente zhrnuté nie sú alebo nie sú doriešené tak, aby mohli efektívne fungovať. Takže to je dôvod, prečo sa uchádzame o podporu tohto uznesenia, vidím, že je porozumenie na strane povedal by som veľkého počtu aj politických strán, ktoré reprezentujú veľký počet obyvateľov tejto krajiny, tohto štátu, no a ja verím, ja verím, že naozaj sa dopracujeme k dobrému dokumentu a dobrému zneniu uznesenia, ktoré nám naozaj v tejto etape umožní vyhnúť sa problémom, ktoré možno iné krajiny budú mať. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2018 11:43 - 11:43 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Pani predsedníčka výboru, len by som chcel pripomenúť, názov pakt tohto dokumentu vyplýva z oficiálneho prekladu ministerstva zahraničných vecí, ktorý bol zverejnený na stránke a bol stiahnutý z tejto stránky ministerstva zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí potom následne menilo názov asi o desať dní. To znamená, keď bol predkladaný návrh tohto dokumentu do Národnej rady, ja som to spomínal už na rokovaní výboru, možno si nepamätáte, tak som poukázal na to, že zmeny, ktoré si urobilo ministerstvo zahraničných vecí následne na svojej oficiálnej stránke, samozrejme vedú k tomuto, že sa mení názov a mení sa aj obsah, a to by som chcel upozorniť. A preto je to nepríjemné, ak ministerstvo zahraničných vecí sa správa tak, že najskôr zverejní dokument a potom následne tento dokument pod vplyvom a reakciou verejnosti modifikuje. Tento postup nie je dobrý, ale tak ako som povedal, bol stiahnutý tento dokument tak, ako je a bol prikladaný aj podkladový materiál k rokovaniu na výbore zahraničnom, tak vychádzal presne zo stránky ministerstva zahraničných vecí.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2018 9:03 - 9:08 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, ako už bolo uvedené, začali sme rokovať o tomto bode včera v podvečer, budeme pokračovať úvodným slovom.
V podstate snáď ešte treba zvýrazniť dôvod, prečo predkladáme tento návrh. Ako som už povedal, Globálny akt o riadenej, bezpečnej, riadenej migrácii je v podstate dokumentom Organizácie Spojených národov, je to dokument o medzivládnej konferencie, ktorý však formuluje vážne záväzky v oblasti ochrany migrantov pri ich ceste z krajiny pôvodu cez tranzitné krajiny až do krajiny pôsobenia a usadenia. Tá procedúra je, povedal by som, veľmi, veľmi striktne monitorovaná, rozdelená na jednotlivé fázy a členské štáty, ktoré sa prikláňajú k tomuto dokumentu, sa zaväzujú k istým opatreniam, k úkonom, ktoré podľa nášho názoru nie vždy korelujú s tým, aká je politika Slovenskej republiky v oblasti, v oblasti bezpečnosti, ochrany republiky, ochrany štátu, s dokumentácie, ktorá nám bola predložená a ktorú ministerstvo zahraničných vecí autorizovalo prekladom oficiálnym, vyplývajú isté opatrenia, ktoré naznačujú, že Slovenská republika by stratila možnosť v istých oblastiach konať suverénne, samostatne, tak ako to je súčasťou bezpečnostnej politiky, a preto sme požiadali Národnú radu, aby sa k tomuto dokumentu vyjadrila. Nazdávame sa, že ak by ten proces rokovania o tomto dokumente ministerstvo zahraničných vecí konzultovalo s ministerstvom vnútra, tak možno by nedošlo k takémuto, k prijatiu takéhoto znenia v takejto podobe. Ale je možné, že by v podstate sme neboli schopní presadiť naše pripomienky, tak ako sa nepodarilo presadiť Českej republike pripomienky, ktorá žiadala, aby bolo zvýraznené delenie migrantov na, ktorí sú, ktorí majú status štandardných, oficiálnych migrantov, ktorí prichádzajú do, do krajín určenia s dokladmi, s pracovným povolením a podobne, od tých, ktorí prichádzajú bez dokumentov, bez dokladov a prichádzajú, povedal by som, svojvoľne.
Takže keďže táto časť diferenciácie migrantov nie je dostatočne riešená a rovnako keďže
požiadavky Európskej únie, krajín Európskej únie, o tom, že súčasťou tejto politiky by malo byť aj bezpečná, bezpečný mechanizmus návratu migrantov späť v prípade, že sú akceptovaní krajinou, kde chcú sa usadiť, a tak sú to dosť vážne oblasti, ktoré v podstate tento dokument istým spôsobom znehodnocujú, a preto sme požiadali uznesením Národnú radu, aby sa vyjadrila k tomuto dokumentu, pretože je to politický dokument. Je to dokument, ktorý by zaviazal Slovenskú republiku dlhodobo sa správať podľa tohto dokumentu napriek tomu, že ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že je to nezáväzný dokument. Vidíme, že sú tam zakotvené mechanizmy, ktoré majú hovoriť o tom, ako sa má kontrolovať procedúra a fungovanie tohto dokumentu pod hlavičkou OSN.
Prečo považujeme za potrebné, aby politické strany, ktoré reprezentujú názory občanov v demokratickom systéme, demokraticky posúdili tento dokument, zhodnotili jeho prínos, jeho nedostatky a podľa toho, samozrejme, aj zaujali stanovisko.
Slovenská národná strana, keďže nesúhlasí s dokumentom v takom znení, ako je predložený, predloží návrh uznesení, ktoré vám prečítam.
Návrh na uznesenie Národná rada Slovenskej republiky k dokumentu OSN Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii:
„Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že
Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018, je rozporuplným dokumentom, ktorý nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky;
B. žiada
vládu Slovenskej republiky, aby
- zaujala nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a
- vykonala príslušné opatrenia spojené so stiahnutím Slovenskej republiky z procesu prijímania Globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii v podobe konečného návrhu z 11. júla 2018 a jeho neprijatím Slovenskou republikou na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra 2018.“
Takže to je náš návrh uznesenia. Očakávam, že k tomuto návrhu uznesenia bude bohatá diskusia, pretože doposiaľ sme nemali možnosť o migrácii ako procese, ktorý zrejme bude súčasťou nášho života, podrobnejšie, dlhodobejšie diskutovať v parlamente. Národnú radu a parlament Slovenskej republiky táto téma viac-menej obchádzala, takže dnes sa bude môcť vyjadriť prakticky všetky politické strany o svojich predstavách, ako tento problém riešiť, ako prípadne formulovať pozíciu Slovenskej republiky v tejto oblasti, a očakávam teda aj otvorenú a férovú diskusiu.
Ako som už povedal, my máme pocit a sme presvedčení, že dokument, ktorý pripravoval OSN je nedokonalý, je nevyvážený, o tom by som mohlo, samozrejme, rozprávať ešte v rozprave, ak sa k tomu vrátime, a že naozaj v takej podobe, ako je pripravený, ho Slovenská republika ho nemôže prijať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.11.2018 19:55 - 20:00 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Takže, milé dámy, vážení páni, čas je síce pokročilý, ale treba pokračovať zrejme v programe v rokovaní. Dovoľte mi, aby som aspoň uviedol, uviedol rokovanie o návrhu uznesenia skupiny poslancov Národnej rady, ktoré má zaujať stanovisko k účasti Slovenskej republiky na Globálnom pakte OSN o migrácii, ktorý je dokumentom pripravovaným v rámci medzivládnej konferencie Organizácie spojených národov, dokumentom, ktorý má stanoviť isté rámce pre budúci vývoj politiky migrácie v rámci Organizácie spojených národov.
Globálny pakt organizácie ...(Rečník prerušil vystúpenie pre zvonenie svojho mobilu. Reakcie z pléna. Bohužiaľ, manželka (vyslovené s pobavením.)
Takže, milé dámy, vážení páni, globálny pakt OSN o migrácii je politický dokument otvárajúci neobvykle široký priestor pre rôznorodú interpretáciu väzieb v ňom obsiahnutých slobôd, práv, záväzkov a povinností, je to účelový dokument, ktorý je nie celkom vyvážený, pretože záujmy a práva migrantov v istých oblastiach stavia nad potreby a záujmy ostatnej spoločnosti. Tento dokument vychádza zo základného tvrdenia, ako sa uvádza v preambule, bod 4, že "všetci utečenci a migranti majú nárok na rovnaké všeobecné ľudské práva a základné slobody, ktoré musia byť vždy rešpektované, chránené a naplnené". Ďalej upresňuje to, že globálny pakt sa týka migrantov a predstavuje kooperačný rámec, ktorý sa zaoberá migráciou vo všetkých rozmeroch. Iniciátori tohto dokumentu veľmi dobre vedia, že Organizácia spojených národov ani žiadna jej inštitúcia nemajú oprávnenie nariaďovať a ukladať suverénnym štátom také povinnosti, ako zakladá a sumarizuje tento globálny pakt, a preto zvolili taký systém a takú právnu formu, pri ktorej Organizácia spojených národov nič nenariaďuje, ale štáty sa dobrovoľne a slobodne zaväzujú, že budú implementovať a plniť všetky ciele a opatrenia obsiahnuté v tomto dokumente.
Bod 7, bod 10 a bod 11 preambuly.
Súčasne si štáty hlásiace sa k tomuto paktu zriaďujú pod gesciou OSN košaté hodnotiace a kontrolné mechanizmy dohliadajúce na spôsob plnenia štátmi prijatých etických, morálnych a politických záväzkov. Sú to body 40 a 48 tejto časti implementácia.
V globálnom pakte uvedené formulácie cez široko nastavenú prizmu ľudských práv všetkých migrujúcich výrazne stierajú naše súčasné diferencovanie migrantov na legálnych a nelegálnych a rovnako zdieľajú aj možnosti rozdielneho prístupu k nim nezávisle od toho, ako si to vnútroštátne normy upravujú.
Navrhnutý globálny kompakt má ambíciu garantovať všetkým migrantom bez rozdielu statusov permanentnú ochranu, sociálno-materiálnu aj zdravotnú podporu na celej trase ich presunu z krajiny pôvodu do cieľovej destinácie bez ohľadu na to, či je cieľová krajina o ich úmysle informovaná a ochotná ich prijať alebo nie. Globálny pakt tiež výrazne posunie postavenie migrantov v spoločnosti tak, aby dosiahli plné začlenenie a sociálnu kohéziu, pričom neraz stavia ich záujmy a potreby nad práva domácej komunity. Ciele 17 a 16 dokumentu.
Dôvodom na odmietnutie našej účasti na Globálnom pakte Organizácie spojených národov o migrácii je nielen to, že v dokumente chýbajú jasné, chýba jasné stanovisko hovoriace, že nelegálna migrácia je nežiaduca, ktoré presadzovali viaceré krajiny Európskej únie, ale aj skutočnosť, že do záväzného záverečného dokumentu sa nepodarilo presadiť uznesenie navrhované Európskou úniou, ktoré by charakterizovalo nútené návraty nelegálnych migrantov ako legitímnu súčasť migračnej politiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2018 18:56 - 18:58 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán poslanec, hovoril ste o uznesení, ktoré je predložené v Národnej rade. Je fakt, že Národná rada už za pána Mikloška prijala uznesenie, ktorým chcela vyrovnať, povedal by som, svoje vzťahy s Izraelom a napriek tomu, som spomínal v reakcii na pána Uhríka, že sa to nepodarilo, pretože keď navštívil pán Gašparovič Izrael, tak bol z toho trocha problém. Mali sme, vnímali sme, cítili sme, že tie vzťahy Izraelu a teda obyvateľov Izraela, že ku Slovákom nie sú dobré, napriek tomu sme boli svedkami obrovského gesta zo strany Izraela, keď pán Danko prišiel do Izraela a mal možnosť vystúpiť v mene Slovenskej republiky, slovenského parlamentu pred izraelským Knessetom. Ja osobne to vidím ako podanie ruky zo strany Izraela voči Slovenskej republike a ja nie som si istý, či toto uznesenie, ktoré bolo navrhnuté prejde alebo ako dopadne, v každom prípade je to do budúcnosti ešte otázka, ako sa vzťahy Izraelcov alebo Židov a Slovákov budú vyvíjať. Napriek tomu ale to gesto urobili zo strany Izraela, prvé oni. Takže vnímam aj túto diskusiu a povedal by som aj pokus pána Danka nejakým spôsobom urobiť revanš a gesto zo strany slovenského parlamentu ako pozitívne. No ale samozrejme je otázka, ako slovenská verejnosť, ako naši občania, ako poslanci Národnej rady sa k tomuto postavia. Ak sa to nepodarí dnes, v tomto období, tak to zostane otázka, ktorá bude otvorená, ale v každom prípade treba hľadať cestu do budúcnosti. Spolupráce všetkých národov, aj tých národov, ktoré v minulosti mali rozpory a problémy, pretože keď prídete na diplomatické rokovanie do sveta vy, tak si treba uvedomiť, že budete musieť rokovať a potrebovať budete raz spojencov aj Židov, budete potrebovať aj Rusov, aj Američanov, aj Nemcov, aj Maďarov a Poliakov. Proste tie problémy treba hľadať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2018 18:41 - 18:43 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán Uhrík, žijeme v demokratickej spoločnosti, slobodnej spoločnosti, kde každý má právo vidieť svoje politické hodnotenie tak, ako to cíti a vníma. A z tohto pohľadu je absolútne legitímne, že tak rešpektujeme vaše politické názory, aj vaše videnie sveta, ako aj videnie pána predsedu Národnej rady. Ja mám porozumenie pre jeho návrh uznesenia v tom, že som absolvoval, je to už hodne rokov dopredu, s vtedajším predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom návštevu Izraela a veľmi dobre si pamätám, bolo to vo veľmi zložitej situácii, bol tam vojnový stav. A keď sme navštívili túto krajinu, tak sme videli proste mužov, ženách vo vojenských uniformách mladých ľudí, proste nič podobné ako u nás, že chodíme v civile po školách, a proste tam väčšina tej mladej generácie, samozrejme, musia chodiť aj do školy a potom na cvičenie vojenské, ozbrojené. Je to krajina, ktorá žije vo veľmi zložitých podmienkach. A teraz sa nebudem vyjadrovať k ich histórii.
Samozrejme, každé, každé tie obdobia života národa majú svoje, svoje obdobia pozitívne, negatívne, ale čo som si odniesol vtedy z tohto, z tohto, z tejto cesty, je veľmi zlé vnímanie Slovenska. Pán Gašparovič vtedy navštívil aj múzeum Yad Vashem, kde proste sa dozvedel o tom, ako vnímajú a prečo vnímajú Slovákov v Izraeli ako národ, ktorý je veľmi nepriaznivo naklonený k nim. A možno bude trvať ešte strašne veľa rokov, než si porozumieme navzájom a než vzájomné, teda vzájomné krivdy, než si proste nejako odpustíme, ale u nich je silné vnímanie Slovenskej republiky, najmä Slovenského štátu zakorenené v tom. A je to na škodu veci, pretože ja viem, že veľa našich občanov v tom čase prvej slovenskej republiky pomáhalo Židom, ochránili ich. Proste v tom, v tom múzeu Yad Vashem pribudlo ďalších veľa záznamov o tom, že slovenskí, slovenskí Slováci, naši občania pomohli zachrániť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2018 14:06 - 14:07 hod.

Jaroslav Paška
Ja len jednu takú prirodzenú poznámku k tomu, ako ste sa vyjadrili, pán predseda Kollár. Viete, ten zmysel tohto zákona sa ukázal už aj pri vašom vystúpení. Slovenská národná strana poukazuje na to, že by sa mali politici slušne správať. Chovajú sa prasce, nie ľudia, alebo sliepky. Takže pokiaľ slovník politikov bude taký, ako ste predviedli, tak možno stále je čo zlepšovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 18:09 - 18:11 hod.

Jaroslav Paška Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
No viete, pán poslanec, vo vzťahu k tej Európskej únii. Európska únia sama cíti, že má problémy v obchodnom, na obchodnom trhu, pretože práve francúzski pôdohospodári sa obrátili na Brusel s tým, aby riešil problémy aj ich saturovania pri vykupovaní potravín. A myslím, že dokonca do polky budúceho roka majú, má byť pripravená legislatíva, ktorá sa bude týkať diferenciácie predajcov v potravinárskom sektore, ktorá bude rozdeľovať pravidlá pre veľké nadnárodné reťazce a bude diferencovať, samozrejme, aj podmienky a pravidlá pre stredných predajcov a malé, malých predajcov potravín. To znamená, že tá diferenciácia sa už vníma aj v rámci Európskej únie, že je potrebné mať iný prístup ku kontrole, zdaňovaniu a hospodáreniu týchto, týchto štruktúr, ktoré sa v rámci Európskej únie vytvorili. Takže z toho pohľadu si myslíme, že aj to, čo pripravuje Slovenská národná strana, nakoniec spadne do toho, ako chce regulovať trh Európska únia.
A hovoríme o regulácii, my si uvedomujeme, že je to regulácia. Je to regulácia ziskov; ziskov a marží.
A v tejto chvíli by som chcel upozorniť na jeden problém. Vy všetci hovoríte o tom, že naši občania chodia do Rakúska nakupovať alebo inde za kvalitnejším tovarom, ale však my vieme, že máme dvojitú kvalitu potravín. Naši bratislavskí spoluobčania, keď chcú kvalitné prášky na pranie alebo kvalitné mlieko, alebo kvalitné potraviny, tak musia ísť do Rakúska. Viete, že aj Coca-Cola alebo proste iní výrobcovia na náš trh dodávajú za tú istú cenu pod tou istou značkou menej kvalitné potraviny. Takže aj to je problém, ktorý našich ľudí vyháňa vonku.
No a čo sa týka našich predajcov a našich dodávateľov do systému. Sme presvedčení, že tak ako bude zákon spravovaný a prijatý, tak naozaj nedôjde k poškodeniu našich, našich obchodníkov alebo aj našich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis