Videokanál poslanca

Ďakujem. Keďže ste priamo mňa oslovili a na mňa reagovali, stále ako keby ste nepochopili tú podstatu, že vy ste to otočili teraz len k tomu, k nejakému plateniu odvodov, daní a niečoho podobného. Tu ide o to, že vy ste tu zaviedli nové podnikanie pre osobu, ktorá vlastní jedného psa, už sa stáva podnikateľom podľa tohoto vášho návrhu.
Ja mám stále dookola jednu a tú istú výčitku, že tu ideme šikanovať tých normálnych. Lebo vy vravíte, že to, o čom sa bavíme, fakt nie je príležitostná činnosť. Ale ten zákon, ktorý ste predložili, je skutočne aj príležitostná činnosť, lebo je to tak napísané. Ja za to nemôžem, že je to zle napísané, jednoducho. Chápete, o čo mi ide? Že vy tu vytvárate, že ten človek sa stáva pod-ni-ka-te-ľom, hoci podľa živnostenského zákona podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne a tak ďalej a tak ďalej. A jednoducho vy ste zaviedli nový druh podnikania, že nemusí spĺňať tie ostatné podmienky. Jednoducho regulovaný chov psov je podnikaním podľa osobitného predpisu a regulovaný chov psov je chov jedného alebo viacerých psov, ak ho predá čo i len za jedno euro. Vôbec sa tu nebavíme o nákladoch a že si vykryje náklady, nevykryje náklady.
Podstata mojej pripomienky je, že úmysel je dobrý, výborný, ja by som ich prvý nejakým spôsobom reguloval. Avšak to, čo je napísané, nekorešponduje s tým, to, čo tu vyprávate. To je podstata, moja pripomienka. Ja som ju povedal pred týždňom a bol čas na to, aby sa zmenila. Dokonca som prisľúbil, že pokiaľ tu bude mimoriadna schôdza, že sa pokúsim nejakým spôsobom pomôcť. Žiaľ, mimoriadna schôdza dopadla tak, ako dopadla, a za pol hodinu ako reálne sa asi nedá vymysleť z môjho pohľadu nič. Ja vás chápem aj beriem ako odborníka na túto oblasť, ale to neni princíp, že ideme teraz len, to je aj o účtovníctve, o vedení účtovníctva, o tom, že urobíme živnostníkov z niekoho, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som toto minulý týždeň kolegyni povedal. Prepáčte, nie. Tu je jasne napísané, ja vychádzam z toho, čo je tu napísané: "Regulovaným chovom psov je podnikanie podľa osobitného zákona. Regulovaný chov psov je chov jedného alebo viacerých psov."
Bezškrupulný, nehumánny, ako ste, pán kolega, povedali, dávame na rovinu s príležitostným alebo jednorazovou nejakou pomaly záležitosťou, že má fenu doma, s ktorou má dvakrát štence za celý jej život, a my to dávame na rovinu ako tí, čo sú v garáži, presne to, čo hovoríte, majú tam dvadsať fén a žijú z toho takýmto nehumánnym spôsobom.
Ja som za, ale postihujme tým zákonom len tých, na koho je to mierené. Lebo my týmto spôsobom postihujeme obrovské množstvo ľudí.
Pán kolega Mihál, škoda, že tu nie je, on použil slovo masovo. Áno, masovo, ale my tu vravíme o jednom, o jednom psovi a on hovorí o - masovo zarábajú. A toto, toto nesedí jednoducho.
Ja som to povedal pani kolegyni a očakával som, že ten pozmeňovák bude stiahnutý a daný ten, čo je tam niečo nové, kde skutočne budeme postihovať to, čo sa chcelo týmto zákonom postihnúť, o nič mi nejde.
Skutočne, ja veľmi rád pomôžem aj pri tom akomsi návrhu, ale fakt netrestajme tých, čo s tým nemajú nič spoločné, a nehádžme ich do jedného koša skutočne s tými, čo sa živia takouto robotou. Aj ich zdaňujme, aj postihujme iným spôsobom, len jednoducho netrestajme všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja som prvý, čo som proti takýmto praktikám, aj vždy budem, a budem sa snažiť podporiť každý dobrý návrh v tejto oblasti. To, že to malo byť, to sme si vykomunikovali, že to malo byť v zákone inom, teda v tej veterinárnej starostlivosti, čo už čiastočne akože je preklápané cez tento pozmeňovací návrh, by som zobral. Chýba mi tam absolútne kontrola, kto bude vykonávať kontrolu celého tohto procesu.
Ale čo ja som vám povedal minulý týždeň tú zásadnú výtku, ktorú vo vzťahu k tomuto pozmeňovaciemu, alebo aj teda k tomuto zákonu mám, je, že "regulovaným chovom psom je chov jedného alebo viacerých psov, ktorých potomstvo sa odplatne prevádza do vlastníctva iných osôb". Inak povedané, mám jedného čistokrvného psa doma, fenu, ktorú proste som si kúpil, lebo ju chcem mať nie na chovné účely, ale raz v živote chcem mať potomstvo od tejto feny, avšak podľa vášho zákona, podľa návrhu, by som ich mal buď darovať, hej, alebo teda len darovať, alebo nemať tie štence, lebo ináč ak ich za päť euro budem predávať, tak musím si vybaviť živnostenský list a musím minimálne teda platiť zdravotné odvody, viesť účtovníctvo atď. V tomto vidím najväčší problém tohto zákona, že postihujeme úplne všetkých chovateľov, by som povedal, ktorí majú feny a proste raz za život toho psa sa rozhodnú, že chcú mať potomstvo, ktoré ak nedarujú, budú musieť ísť si vybavovať živnostenský list atď.
Postihujeme týmto aj tých, ktorí skutočne sa neživia tým, nerobia to, čo vy chcete postihnúť, a to je podľa môjho názoru veľmi zlé. Ja som vám to minulý týždeň povedal a očakával som, že ten pozmeňovák bude upravený, lebo sa dalo ešte aj doteraz upraviť. Žiaľ, zostal v tomto odseku, preto ja takýto nemôžem podporiť, ale každý ďalší, ktorý bude dobrý v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pani kolegyňa Zemanová, ja sa nevyviňujem, sú však kompetencie každého, samosprávy aj štátnej správy. Obce, mestá možno prioritnejšie zaujíma zamestnanosť, dane, ktoré z toho vidia, avšak štát má reagovať tak, že nie tu postavíš, lebo máš starú fabriku niekde inde, tam sa má stavať a má usmerniť toho developera, ktorý si žiada vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Čiže ja by som to nehádzal, že teraz poslanci schvália územný plán, vybavené.
Pán poslanec Baránik, propagovať nefunkčný štát. Škoda na takéto niečo reagovať, jednak vy ste reagovali úplne na niekoho iného, aj to mimo, by som to tak nazval.
Pán kolega Fecko, možno si to prečítajú, tú zelenú správu, tých, čo to teraz bude zaujímať, lebo je to, fakt je to zaujímavé čítanie a odporúčam do druhého čítania tohto zákona, aby si to niekto prešiel, aspoň tie grafy, ono to stačí možno tie grafy si pozrieť.
Pán kolega Dostál, ale tu sa nič o vlastníckom práve zatiaľ nehovorí a ja vravím to, že chceme počuť názor predkladateľa, akým spôsobom má byť práve upravené toto vlastnícke právo. A položili ste mi otázku, či vidím v tom problém, že niekto skúpi pôdu na južnom Slovensku a bude tam vyrábať cudzinec. Áno, vidím v tom problém, priama odpoveď. A to z jednoduchého dôvodu, že tie potraviny, ktoré sa tam dopestujú, skončia niekde inde a súvisí to práve s tou potravinovou bezpečnosťou štátu, ktorá pravdaže v súčasnej dobe nie je potrebná, by som to tak povedal, alebo teda nie je prioritná, ale raz môže byť prioritná a potom bude asi problém.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som myslel, že to, čo som chcel povedať k tejto, k tomuto návrhu zákona, že mi to bude stačiť aj cez faktickú, avšak tušil som, že sa takto rozvinie debata, že až na dve hodiny, tak to nie. Avšak nedá mi, aby som nezareagoval aj na kolegov, ktorí tu už vystúpili predo mnou.
Pôvodne, a teda to, prečo som chcel aj vystúpiť, je, že, áno, súhlasíme s tým, že chceme aj my výraznejším spôsobom chrániť poľnohospodársku pôdu, lesnú pôdu a mnohé, alebo ustanovenia, ktoré sú navrhované do novely ústavy, sú niektoré len deklaratórneho charakteru, ale tiež veľmi dôležité z môjho pohľadu, ako je aj potravinová bezpečnosť atď.
Čo je pre mňa veľmi dôležité, je, aby sme dokázali, a chceme sa na tom spoločne podieľať a pán kolega Kresák to už aj naznačil, vyprecizovať tento návrh novely tak, aby sme aj neboli vystavení prípadnej žalobe, neviem, ktorý kolega tu rozprával, a chceme poznať ten okruh subjektov, ktoré budú môcť vlastniť pôdu. Lebo to neni len o žalobe, to sú aj následné sankcie v nečerpaní eurofondov a tie práve môžu slúžiť aj poľnohospodárom, ktorí, žiaľ, takýmto, takýmto by mohli byť poškodení. Absolútne súhlasíme, že poľnohospodársku pôdu je potrebné chrániť.
A teraz k reakciám.
Pani kolegyňa Zemanová, nie celkom máte pravdu, že samosprávy sú zodpovedné za to, že sa tu stavia krížom-krážom a nájdu si najrovnejšiu, alebo developeri, že si nájdu najrovnejší pozemok, kde sa im to najľahšie postaví. Tomu všetkému, aj zmene územného plánu, predchádza veľké konanie, veľmi dobre to viete. A v rámci tohto konania sa vyjadruje aj štát. A tam, keby štát povedal, okresný úrad, odbor pozemkový, že nesúhlasím s výstavbou, a to presne z toho dôvodu, o ktorých tu dneska hovoríme, tak v živote samospráva zmenu územného plánu neurobí. Čiže nie celkom je to tak.
Tu týmto, touto novelou ústavy môžeme zakladať rôzne alebo budeme zasahovať do rôznych spoločenských vzťahov a ja tam očakávam, že to nebude len, alebo novela zákona, ktorý sa týka nadobúdania poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, aspoň chcem veriť, že to nebolo len kvôli tomuto, ale že sa to bude dotýkať aj ostatných zákonov, ktoré sa práve vzťahujú na to, aby boli aj dôslednejšie dodržiavané, aby tá regulácia určitá jednoducho bola.
Ja som prekvapený, priznávam sa, z reakcií kolegov SaS, lebo ja som si myslel, že tak trošku povedia, dobre, poďme to skúsiť aj náš pohľad do toho dostať a poďme to riešiť spoločne, lebo mal by to byť náš spoločný záujem.
Ja absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán kolega Krajniak, čo sa týka vývoja poľnohospodárstva. Neviem, koľkí z vás čítali tú zelenú správu, ktorú dostávame, je to obsiahly materiál. Ja preto, že som predseda výboru, ktorému to patrí, ale aj preto, že ma to jednoducho zaujíma a ja som v tejto oblasti aj pôsobil. A viete, kedy som odišiel stadiaľ? Keď som zistil, že je to boj s veterným mlynom, že jednoducho podnikať v tejto oblasti sa nedá a že to presne bude viesť k tomu, kde to je dnes. Z tej zelenej správy si môžte jasne prečítať, ako to ide dolu, tam sú tie rôzne grafy, až, až to je najhoršie, že to stále ide dolu, dolu, dolu, dolu.
Čiže, čiže ja som očakával trošku iné reakcie aj od vás a myslel som si, že to nájde širšiu podporu, lebo časť toho je len deklaratórna a časť toho skutočne bude zakladať ďalšie, ďalšie právne vzťahy.
Ale čo som chcel povedať, je to najpodstatnejšie, chceme sa podieľať na príprave tejto novely a dostať ju do takého stavu a hlavne poznať tie niektoré nasledujúce zákony, ktoré predkladatelia chcú ďalej predkladať, aby to neohrozilo práve to, čo hovoríme. Ak to dokážu chrániť vo Francúzsku, tak to môžme chrániť presne tak, ako to chránia trebárs oni, nájsť to, čo vyhovuje aj Európskej únii, neinšpirovať sa len trebárs Maďarskom, ktoré je práve vystavené žalobe, a myslím si, že tomu sa budeme chcieť vyhnúť aj my.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 344. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pani poslankyňa Cigániková, no neviem, že máme sedem jaslí, priznám sa. Neboli za mnou ani ma neoslovili, že máme niečo zmeniť v tomto zákone, takže zrejme sú spokojné, a skutočne o tom nemám vedomosť a ani ma nikdy nenavštívili. A ja vás chápem, ste zriaďovateľ takisto nejakého zariadenia takéhoto a klobúk dole pred tými, čo to robí normálne a poriadne. Ja stále, ja som aj tu hovoril, že toto najviac postihne tých, čo to tak jednoducho nerobia a mali by to. Či už odborne, alebo kapacitne, mali by mať určitú úroveň.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ďakujem za kompliment, ak to tak môžem aj chápať, beriem tie argumenty. A čo sa týka ešte, ja som zabudol jednu vec, toho zobratia detí. Napríklad u nás to bude tak alebo je to tak, pokiaľ máme dosť detí takých rodičov, ktorí sa pripravujú na povolanie, pracujú a tak ďalej, tak uprednostňujeme alebo uprednostníme tie. Ak nám ostane kapacita, pravdaže že zoberieme aj deti iných rodičov. Ale nemáme zásadný problém, že by sme mali trebárs málo, málo jaslí alebo malú kapacitu jasiel, hoci máme 18-tisíc obyvateľov. A možno aj práve preto, že tam fungujú tie súkromné. Neviem, ako fungujú, lebo ani osobnú skúsenosť nemám, ani moji známi mi nepovedali, že dali do takého zariadenia, čiže neviem na to odpovedať.
Tie 2-ročné deti, vravím, ja som sa to snažil vysvetliť. My už sledujeme to, že jednoducho to dvojročné dieťa, pokiaľ má tie návyky, ktoré má mať, a v prvom rade, že chodí na toaletu a tak ďalej, tak vtedy dieťa môže ísť do škôlky. A tam je už v tom prostredí, kde sa má vzdelávať, kde proste už má sa iným spôsobom napredovať. Ja sa bojím jedného, že aby sme to nedali k tomu, že už pomaly v jasliach sa majú vzdelávať, a neviem, či nie už aj čítať, ale to už je tak pritiahnuté na vlasy, že ako keby tá doba nás už k tomu tlačila, že takéto deti už majú byť úplne niekde inde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vniesol trošku aj taký pohľad toho, čo dnes takéto jasle zriaďuje a ktorý, si myslím, že celkom priateľsky alebo teda vo vzťahu k deťom ako mesto, ako zriaďovateľ si myslím, že na všetkých stupňoch vzdelávania výchovy máme celkom slušné, možno až nadštandardné podmienky vytvorené. Sme mesto, ktoré má zriadené jasle nepretržite pre prevádzku 20 detí, a ak dovolíte, budem sa venovať tým výhradám, pani kolegyňa, čo ste nám poslali ako poslancom z toho listu, bod po bode, ale zároveň sa to prelína vlastne s tými výhradami, ktoré pán prezident dal k tomuto zákonu.
Ja som aj v druhom, alebo v prvom čítaní povedal, že vítam, že prišiel do života takýto zákon, či to už malo ísť cez sociálne služby, ja to vnímam z nášho pohľadu, ja sa dívam na to nie tak bratislavsky, ako by som to povedal možno, ale dívam sa na to ako zriaďovateľ a vytvárateľ štátnej, mestskej, mestských jasieľ, pre nás je to sociálna služba, lebo je to jednoducho dotovaná služba, neni to čisto na komerčnom princípe a v určitom ponímaní mestá a obce takto aj k tomuto budú pristupovať a nie na tej komerčnej báze. Ja som aj vtedy rozprával o číslach, koľko nás tieto jasle stoja, koľko vyberáme a koľko dofinancovávame vlastne z rozpočtu mesta, ale vždy je to len o prístupe toho zriaďovateľa, alebo teda toho mesta, obce, či chce takúto službu podporovať, alebo ju nechce. Čiže ja výhrady voči tomu, že to je v zákone o sociálnych službách, nemám, hoci sú aj súkromní zriaďovatelia, ale myslím, že to sa nebije. Nastavujú sa podmienky, za ktorých je možné prevádzkovať jasle. Ale poďme bod po bode.
V jasliach sa nebude musieť vzdelávať, pretože ministerstvo práce nepokladá za dôležité vzdelávať deti do troch rokov. Na zákone sa nepodieľalo ministerstvo školstva. Chcem sa vrátiť trošku dozadu, kedy jasle fungovali v každej, v každom meste, niekde aj v obciach, kde boli nastavené pravidlá jasne, striktne, a ja poviem a nehanbím sa za to, že ideme v tých pravidlách aj naďalej, lebo jednoduché, jednoducho iné pravidlá neboli. Vtedy to patrilo pod gesciu ministerstva zdravotníctva. Jasle nemali s výchovno-vzdelávacou, nemali so školstvom žiadne prepojenie ani finančné, ani metodické a výchovnovzdelávaciu stránku mali podchytenú a vyjadroval sa, vyjadroval sa k jednotlivým postupom pridelený psychológ. Ako metodický orgán boli tzv. inštrukčné jasle, ktoré poskytovali komplexné metodické usmernenie. Samotný cieľ a najmä účel zariadenia detských jasieľ - a to si treba uvedomiť, lebo aby sme to neprepájali, jasle a škôlka, že pomaly sa nám to prekrýva - hovorí o opatere, starostlivosti a výchove detí, v nadobudnutí základných zručností samoobslužných úkonov, ktoré sa, samozrejme, spájajú aj s akýmisi počiatkami vzdelávania, ktoré však naozaj s ohľadom na vek týchto detí v detských jasliach nie je priorita. Sieť predškolských zariadení, ktoré sa vytvorili za súčasného, vtedajšieho, súčasného stavu, nepoňala tento druh zariadenia do svojej siete, predpokladám, že práve z tohto dôvodu.
Chaos pri prestupe do škôlky, deťom, ktorým zle vychádzajú roky, nebude zabezpečený plynulý prechod do škôlky. Tento návrh hovorí o tom, že dieťa, ktoré dovŕši v kalendárnom roku tri roky, do konca tohto kalendárneho roka môže zostať v jasliach. V našich, ja poviem, ako to je v našich detských jasliach, to riešime tak, že ak je pretlak detí a očakávame ten pretlak detí, tak umožňujeme nástup oprávneného mladšieho dieťaťa a rodič dvojročného dieťaťa v dostatočnom predstihu komunikuje s vybranou školou dvojročného dieťaťa. Lebo to, čo vy vravíte, že po troch rokoch musí odísť, no ak by ostal tam, tak sa bude stretať šesťmesačné dieťatko, ktoré má právo na tie jasle, so štvor-, s pomaly 4-ročným, 4-ročným dieťaťom, ktoré patrí už jednoducho do škôlky, a to nie je dobré. Čiže už sa komunikuje o prestupe toho 2-ročného, ktorý môže ísť do materskej školy. Ak pretlak nie je, dieťa si ponecháme do konca školského roka, normálne. Ak rodič nepracuje alebo nevzdeláva sa, nebude prijaté do jaslí ani detskej skupiny, ak je rodič dieťaťa na materskej. V súčasnej dobe sú detské jasle pre ekonomicky aktívnych rodičov. Je to tak, najmä z povahy a filozofie prevádzkovateľa, teda podpora rodičom, ktorí sa chcú vrátiť na trh práce. Samozrejme, ak by sa filozofia zmenila a bol by dostatočný úzus všetkých kompetentných vrátane dostatku zdrojov na financovanie zariadenia z mestského rozpočtu a štátu, mohli by sme uvažovať o detských jasliach ako sociálnej službe pre všetkých obyvateľov mesta bez, bez rozdielu. Ak by sa štát rozhodol a upravil formu financovania detských jaslí, a štát dneska nefinancuje tie detské jasle, je to originálna kompetencia, to znamená, že si ju platíme, rodičia a mesto, a spolupodieľal by sa na financovaní potom okruh oprávnených osôb, môže zákon definovať pre všetkých, teda aj pre nezamestnaných.
Tento zákon však v tejto oblasti nemení nič. Ani za súčasného stavu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nedostanú do jasiel, lebo sú finančne náročné, a naše sú finančne náročné, kde sa platí 100 euro, nehovoriac už o tom, že sa platí 300 a viac euro. Za históriu našich detských jaslí sa nám neobjavila prihláška dieťaťa od sociálne znevýhodneného rodiča. Neprenášal by som zodpovednosť rodiča opatrovať a vychovávať svoje deti v tom najútlejšom veku na pleciach štátnych alebo samosprávnych, alebo aj súkromných zariadení a nezneužíval by som nedostupnosť tejto služby z dôvodu chudoby, ako sa tu niekde aj hovorí. V detských jasliach ide v prvom rade o opateru a výchovu a starostlivosť jemne pretkanou výukou, vzdelávaním, základných sebaobslužných úkonov, papať a pod. Nechcem ďalej spomínať.
Deti z chudobnejších rodín na jasle kvôli zvýšeným cenám vôbec nedosiahnu, dnes sú jasle väčšinou súkromné. Po vybudovaní štátnych by mali mať možnosť prístup všetky deti. Tento zákon nerozdeľuje na jasle súkromné a štátne, nerieši financovanie jasiel ako sociálnej služby. Tak ako som spomínal, ako je financované. Kde v súčasnej dobe fungujú jasle tak, že sú deti aj z chudobnejších, v týchto jasliach z chudobnejších rodín? A majú byť vôbec jasle takýmto zariadením, teda zariadením, ktoré bude slúžiť na odkladanie detí za pár euro? Ja si myslím, že v žiadnom prípade.
Tu nejde o vzdelávací proces, na rozdiel od materskej školy, ktorá už zo svojho názvu jasne hovorí, že ide v prvom rade o vzdelávacie zariadenie. Ak by boli štátne jasle, je to vec zhody navrhovateľa zákona a odbornej obce. Keďže si, keďže si obecné alebo súkromné jasle zriaďuje obec alebo fyzické, právnické osoby v rámci svojich rozpočtových možností, si upravujú podmienky aj platby za pobyt, zriaďovateľ a je teda aj na zriaďovateľovi, aby si stanovil výšku platby. Všetky platby v sociálnych zariadeniach sa odvíjajú od ekonomicky oprávnených nákladov. Takto sme stanovili platbu aj my v našich detských jasliach. Bohužiaľ, rozdiel medzi, v mzdách a cenách za prenájom sa premietajú aj do ekonomicky oprávnených nákladov, a preto sú aj tie rozdiely regionálne, čo sa týka jasiel.
Hrozba astronomických pokút. No tam, kde sa ukladá nejaká povinnosť, nejaká pokuta musí byť. Myslím, že aj pozmeňovacími návrhmi boli oddialené tie povinnosti, aby sa tie, tí prevádzkovatelia jasiel dostali na úroveň, ktorú požaduje tento zákon.
Finančné náročné zmeny, nadbytočné a finančné náročné nariadenia v oblasti hygieny, personálu či kapacity. V našich jasliach, ktoré považujem za štandardné, a dovolím si tvrdiť, že aj ukážkové, dnes spĺňame úplne všetko, lebo to považujeme za úplne normálne a štandardné bez toho, aby nám to zákon prikazoval. Áno, aj tento štandard stojí peniaze a všetko takéto bude stáť peniaze. U kadejakých pokútnych to problém môže byť. Ja nehovorím, že všetky súkromné sú takéto, a nechcem ich hádzať do jedného vreca, lebo musia splniť podmienky, ktoré stanovuje zákon. To je vec pohľadu a snahy dostať sa na určitú úroveň, kvalitu napĺňať štandardmi. Avšak vieme, že existujú jasle v rodinnom dome, kde majú deti svoje osobné veci v takých úložných priestoroch, kde by, ktoré by som ja ani ako pivnicu nevyužíval. Keď sa deti vracajú z dvora, ostrekujú ich hadicou, ktorú by som nepoužil ani na zalievanie svojej záhrady, a spávajú na matracoch, ktoré sú cez deň nahádzané na jednej kope bez možnosti vetrania. Videl som aj také video. Aj toto chce odstrániť tento zákon. Ak to nevadí rodičom týchto detí, lebo sú radi, že majú poriešenú opateru u detí, keď sú v práci, tak nám to vadiť musí. A malo by to vadiť aj iniciátorom tejto výzvy, ktorú adresovali aj nám, poslancom.
Zbytočné poplatky pre VÚC za registráciu 66 euro, to hádam nie, že toto má predražovať vlastne celú túto službu. To hádam nemyslíte vážne, že 66-eurový jednorazový poplatok predraží poplatky za jasle.
Čo sa týka, kurz s otáznymi nákladmi, to znamená opatrovateľ nemá formálne vzdelanie v odbore a bude si ho musieť doplniť na 220-hodinovom kurze, 220-hodinovom kurze. Dovzdelanie z môjho pohľadu úplne legitímne. Ako pre takmer každé iné povolanie. Snáď sa nebudeme tváriť, že profesionálne opatrovať môže naše deti hocikto. Tam sú deti od šiestich mesiacov a voľakedy to mohli robiť len zdravotné sestry. Aj v našich jasliach máme väčšinou zdravotné sestry, a tieto sa starajú o tieto detičky. Skôr benevolentnosť zákona v tomto smere bola z môjho pohľadu trestuhodná. Nebavíme sa predsa o stovkách či tisícoch eur za tento kurz a v súčasnej dobe opatrovateľský kurz pre dospelých stojí od 140 do 200 euro a ani opatrovateľkám v opatrovacej službe, ktoré máme pre starých ľudí, nikto nepreplácal dodatočné náklady na povinný, znovu 220-hodinový kurz. Od roku 2009 je to povinnosť mať takéto odborné vzdelanie. Napokon žiadna zdravotná sestra si ho nebude musieť dopĺňať, v zmysle návrhu je toto vzdelanie akceptovateľné. Už len opatrenie dieťaťa z pohľadu zdravotných ťažkostí, bezpečnostných, schopnosti naučiť dieťa rozvíjať samoobslužné úkony, komunikácia s rodičmi, s lekárom, so psychológom by mala mať určitú úroveň, zmysel a cieľ. Bez určitého stupňa vedomostí to nie je možné zabezpečiť k spokojnosti a bezpečnosti dieťaťa a rodičov.
Dovolil som si dať taký môj pohľad na to, že tento zákon je jednoducho potrebný. Ja viem, že sa to dotkne určite financií mnohých súkromných zriaďovateľov, avšak nemôžme sa tu tváriť, že pravidlá keď neexistujú, tak je to dobre a zvlášť v takýchto prípadoch, kedy sa skutočne jedná o malé deti, kde skutočne môže dôjsť aj k ublíženiu takýmto deťom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pani kolegyňa, ten list alebo ten mail, ktorý ste spomínali, tam boli minimálne dva dôvody, pre ktoré je možné umiestniť podľa tejto, tohto návrhu novely zákona, prečo môže to dieťa byť aj podľa nového zákona umiestnené. Tam bolo minimálne spomínané, že potrebuje doštudovať, že potrebuje hľadať robotu, veď toto ten zákon apriori nezakazuje, že teda nemôže takéto dieťa byť prijaté do jaslí, ktoré podľa tohto zákona by mali fungovať.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja som, ja reagujem na kolegyňu, lebo som tušil, že bude hovoriť niečo, čo som mal asi aj ja na jazyku.
Áno, chcem povedať, že dnes hovorím aj ako primátor mesta, ktorý pred dvomi rokmi, keď nastúpil do funkcie, ako do celého funkčného obdobia, som prvé prijímal etické normy v meste. Etický kódex zamestnanca, ako sa má správať vo vzťahu k obyvateľom, etický kódex volených predstaviteľov, etický kódex zamestnancov organizácií mesta a tak ďalej a tak ďalej, ktorí, ktoré aj fungujú v živote.
Avšak etické normy sú normy, ktoré sa podľa môjho názoru nedajú úplne nanútiť zákonom, a teraz prinúťme každú jednu samosprávu, aby to prijali. Jednoducho to je to isté, ako keby sme si my tu prijali zákon, že si ideme schváliť etický kódex. No ak ho budeme chcieť mať, a teda tá diskusia tu je, tak si ho schválime bez toho, aby nám to nejaký zákon prikazoval. Áno, tie najzásadnejšie veci upravuje zákon o ochrane verejného záujmu. To je to, čo, čo už je všeobecne, teda že je na tom záujem, aby to bolo upravené.
Slovo verejnosti. Ja som bol 15 rokov poslancom a teraz som tretí rok primátorom. Za celú dobu, ja mám v každom jednom zastupiteľstve bod slovo verejnosti, ale volá sa to ináč a za celú dobu sa možno desiati tam prihlásili, že chcú vôbec niečo povedať. Preto sa pýtam, že či vôbec je nejaká takáto objednávka, požiadavka obcí, že je niekde problém. Ak je v troch obciach, nemôžme, nemôžme robiť, zovšeobecňovať to na celé Slovensko.
Čo sa týka komisií. Slovensko nie sú len mestá, veľké mestá, veľké obce, ale aj maličké obce, kde je problém ešte poslancov nájsť, nie ešte aby sme robili a nanucovali im, že majú mať nejaké komisie a zúčastňovať sa komisií. Tiež si myslím, že toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)