Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega, chcem jednu poznámku ohľadne toho, ak ste hovorili, že nočné rokovania neprispievajú ani k odbornosti, ani ku kultúre, ani k ničomu pozitívnemu v tomto parlamente, mňa by zaujímalo, akým spôsobom ste sa pozerali na nočné odvolávanie pani premiérky Radičovej, kde váš predseda parlamentu Richard Sulík s vašou podporou ako koaličného partnera za značného jasotu nechal rokovať o tomto bode do piatej do rána. Ako ak máte, ak chcete mať rovnaký meter, tak majte rovnaký meter aj na svoje počínanie.
A ešte by som vám chcel v tejto súvislosti položiť jednu otázku, verím, že dostanem na ňu odpoveď. Čo si myslíte, má byť parlament cirkusom alebo má byť parlament arénou, kde sa kultivovane, vecne, odborne preberajú návrhy, ktoré sú v prospech ľudí a v prospech štátu?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, ja sa nestotožňujem s tými faktickými poznámkami, ktoré doteraz odzneli, je to úplne prirodzené, som z iného politického tábora. Ja chcem povedať, že považujeme vaše vystúpenie za výborné, analytické a pomenovanie problémov, kde je jasne vidieť, že ste boli aj vo vedení parlamentu a poznáte problémy z obidvoch strán barikády. Absolútne sa s vami stotožňujem, že v parlamente prevažuje hlboká neznalosť procesov a účelové prispôsobenie si faktov zo strany opozície pri výklade práv a povinností vyplývajúcich z rokovacieho poriadku.
Absolútne sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, že čím viac slobôd, tým sa má viac trvať na ich dodržiavaní. Ale toto v parlamente nikto nechce počúvať. Z úst kolegov veľmi často zaznieva, že obštrukcia sa preceňuje. Ale ja chcem poukázať na to, že obštrukcia má byť mimoriadny prostriedok a nie bežný prostriedok rokovania parlamentu, lebo obštrukcia nikdy nemôže viesť k efektívnemu riešeniu problémov v spoločnosti a parlament je tu na to, aby tieto problémy riešil a riešil ich efektívne.
Je tu absolútna absencia politickej komunikácie. A vidíme to napríklad na faktoch, že nezaradení poslanci, jednotlivci, predkladajú návrhy ústavných zákonov bez potreby hľadania podpory na ich schválenie, pričom je všetkým dopredu jasné, že je potrebné na schválenie takéhoto zákona 90 hlasov, a niekedy nezmyselne o takýchto návrhoch rokujeme aj jeden deň.
Je záujmom všetkých, nás všetkých, aby sa politická kultúra vrátila do parlamentu, a myslím si, že tak by sme mali postupovať aj v prípade schvaľovania rokovacieho poriadku.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu.
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 12. októbra 2016 č. 255 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (tlač 254), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie zákona.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona (tlač 254) zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 91 z 16. novembra 2016, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 94 z 15. novembra 2016 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 36 z 10. novembra 2016.
Všetky výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti tejto spoločnej správy.
Z uznesení výborov vyplýva 27 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rady hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 27 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 21. novembra 2016 uznesením č. 46. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania vo výboroch, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste hovorili, že z mojej strany išlo o marketing, ale ja musím povedať, že z vašej strany išlo určite o marketing, a mali ste rad nepresností, kde ste si sám odporoval.
Na jednej strane tvrdíte, že fond musí byť postavený tak, aby sa sám nepožieral. To znamená, musia byť vykryté úroky minimálne na prevádzku. Prevádzka predstavuje okolo 1,6 % požičaných finančných prostriedkov, ale v druhej vete hovoríte, že fond by nemal dávať väčšie úroky, za ktoré si štát požičiava. Ak si dnes štát požičiava, čo reflektuje aj úrok fondu 0,89, tak tu máte minimálne 0,7 % stratovosti. To znamená, že to, čo vy navrhujete a tvrdíte jednou vetou, druhou vetou sám seba popierate, a myslím si, že to nie je správne.
Druhá poznámka k tomuto je odpustené splátky. Odpustené splátky predstavujú 3 - 4,5 % podľa toho, aké je portfólio ľudí a ako aktuálne prebiehajú splátky, 3 až 4,5 % istiny, ktorá je požičaná. Ak si to premeníme na drobné, tak je to niekde okolo 1 až 1,5 mil. eura. Ak som garantoval, že teda v budúcom roku 2017 a v ďalších rokoch pôjde do fondu zhruba 2,5 mil. euro, to znamená, že všetky odpisy, ktoré budú vyplývať z úrokov, a teda z odpustených splátok, pokryje štát a nebude sa na ne nikto skladať. Tak ako ste povedali, že nemôžte zobrať študentovi peniaze jednému, aby pokryl, pokryl odpustené splátky inému študentovi alebo inému pedagógovi.
K takému to určite nepríde a tie parametre sú nastavené tak, ako hovorím, to znamená, vaše tvrdenia sú nepravdivé.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja asi začnem od pána kolegu Kotlebu.
Čísla. Pôžičkový fond má úvery zhruba vo výške okolo 30 mil. eur. Pri ročnej úrokovej sadzbe 3 % sú výnosy z týchto úrokov okolo 900-tisíc euro. Odpisy, čisté odpisy, ktoré sú na, z istiny, tak ako budú odpisy z tejto istiny, sa pohybujú, ako som spomínal, vo výške 400-tisíc až 1 mil. eur. Ročné prevádzkové náklady fondu sa pohybujú zhruba do úrovne 500-tisíc eur. Čiže ak budeme hovoriť, toto sú konkrétne čísla, ktoré sú. Ak pospájame tieto veci, tak vám dáva toto, čo som povedal, logiku, že to nie je vycucané z prsta, ale je to, je to napočítané, že tu niekde by sme sa mali hýbať, aby ten fond neišiel čisto do záhuby, aby sám seba v priebehu piatich, šiestich, desiatich rokov nepožral len tým, že dávame benefity tým, ktorí si požičiavajú. To znamená učiteľom za to, že pracujú v školstve, a študentom za to, že sú ochotní sa zamestnať a pracovať na Slovensku. Toto je celá podstata tejto veci. A ja som povedal, možnože to nie je najlepší návrh, ktorý sa dá vymyslieť, ale myslím si, že ten návrh má svoje ratio a je potrebné o ňom vážne uvažovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte, aby som sa vyjadril aj ja k tomuto predkladanému návrhu zákona.
Pravdepodobne začnem tam, kde skončila pani poslankyňa Remišová, a to je otázka objemu financií, ktoré idú do Fondu na podporu vzdelávania. Pani poslankyňa, vy ste neboli na štvrtkovom zasadnutí výboru, boli ste riadne ospravedlnená, čiže nechcem hovoriť niečo, čo nie je pravda, ale tam sme sa dohodli s pánom ministrom, že aj na rok, teda v budúcom kalendárnom roku, v roku 2017 pôjde do pôžičkového fondu 2,5 mil. eur, ktorým sa navýšia tieto prostriedky, a v ďalších rokoch sme sa dohodli takisto, že pôjdu do pôžičkového fondu finančné prostriedky minimálne vo výške 2,5 mil. eur. To znamená, to, čo hovoríte, že tam treba naliať ďalšie finančné prostriedky, je dohoda, ktorá je uzatvorená a ktorá bude aj realizovaná. V roku 2017 bude realizovaná prostredníctvom rozpočtového opatrenia, v ďalších rokoch to bude zahrnuté už do štátneho rozpočtu. Takže toto sú fakty, ktoré sú.
To, čo hovoríte, to, čo ste spomínali vo svojom vystúpení, že sa idú zvyšovať úroky z 0,89 % na úroveň 3 plus %, je pravda, ale treba povedať aj vývoj úrokovej miery, ako sa vyvíjal po jednotlivých rokoch na fonde. Čiže tento rok 0,89, rok predtým 2,27, rok predtým 3,19 a rok ešte predtým 4,5 %. Ak by sme zobrali priemernú úrokovú mieru za toto obdobie, pohybuje sa na úrovni 3,24 %. Takže ak, ak budeme dávať do súvisu nejaké čísla, tak sa nemôžeme odraziť iba od posledného čísla, ale treba korektne povedať, že tá úroková miera, ktorá je nejakým spôsobom dlhodobá, a to je ešte dlhodobá z pohľadu toho, že bola zastropovaná do výšky 4,5 %, je na úrovni 3,24 %, a tým, čo je uvedené v novele zákona, ju dostávame iba späť na takú istú úroveň, ako je priemerná úroková miera počas doby trvania tohto fondu.
Druhú vec, je tu rad vecí, ktoré ste, ktoré ste pomenovali, že fond by nemal byť zárobkový. Ja sa s tým stotožňujem a ja si takisto myslím, že fond nie je prioritne zriadený za to, aby, aby bol nulový. Ale zase na druhej strane treba povedať pravdu, ktorá spočíva v tom, že pedagógovia, predovšetkým pedagógovia majú odpúšťané časti istiny a tieto náklady sa ročne pohybujú od nejakých 400-tisíc až do 1 mil. eur. Čiže odpisy istiny pôžičiek, tí, ktorí čerpajú z pôžičkového fondu, sa pohybujú 400-tisíc až 1 mil. eur ročne a toto je čiastka, ktorá sa nikdy do fondu späť nevráti a o túto čiastku sa pravidelne znižuje objem finančných prostriedkov, ktoré sa vo fonde nachádzajú. Áno, máte pravdu v tom, že riešenie z tohto je iba naliať tam ďalšie finančné prostriedky, ale to hovorím, k tomuto riešeniu sme sa dopracovali.
Ak dovolíte, ja by som predložil aj iný spôsob riešenia vo forme pozmeňujúceho návrhu, ako ste ho predložili vy, a prečítam znenie pozmeňujúceho návrhu. Text pozmeňujúceho návrhu:
V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. § 13 sa dopĺňa odsekmi 6 až 8, ktoré znejú:
(6) Ak dlžník fondu podľa § 12 ods. 4, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, (odkaz pod čiarou 20a) preukáže, že vykonával zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu zdaňovaný podľa osobitného predpisu (odkaz pod čiarou 20b) počas piatich rokov od začiatku plynutia lehoty splatnosti pôžičky pre študentov, nesplatená istina pôžičky sa zníži o jedno percento za každý rok vykonávania zárobkovej činnosti.
(7) Do času výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 sa započítava čas trvania invalidity, (odkaz pod čiarou 23) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Do času výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 sa čas trvania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky započítava v celkovej dĺžke najviac tri roky.
(8) Spôsob preukazovania výkonu zárobkovej činnosti na uplatnenie nároku podľa ods. 6 upraví zmluva o pôžičke."
Poznámky pod čiarou k odkazom 20a a 20b znejú:
"20a) § 2 písm. d) prvý bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 534/2005 Z. z.
20b) § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Účelom predmetného pozmeňovacieho návrhu je motivovať' absolventov vysokých škôl, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, aby počas určitej doby od skončenia vysokoškolského štúdia vykonávali zárobkovú činnost' na území Slovenskej republiky, a tým umožnili spoločnosti využívať' ich vedomostný a tvorivý potenciál získaný vysokoškolským štúdiom s podporou štátu. Priznanie benefitu v podobe zníženia nesplatenej časti istiny je rozsahom obdobné ako v prípade pedagógov podľa § 16 ods. 3 a 4 v znení novelizačných bodov 13 a 14.
Toľko k predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ja ho odovzdávam v tejto chvíli pani spravodajkyne a skúsim povedať ľudskou rečou, o čo v tomto pozmeňujúcom návrhu ide.
Podstatou tohto pozmeňujúceho návrhu je, že študent, ktorý po skončení vysokej školy bude pracovať na území Slovenskej republiky, za každý rok bude mať odpočítané 1 % istiny. Môžeme sa baviť o tom, či 1 % je dosť, alebo má byť viacej. Berme to ako pilotný projekt, ktorý ak sa osvedčí, môžeme ho ďalej rozširovať. Finančné náklady takéhoto kroku predstavujú ročne 400- až 500-tisíc eur, to znamená z finančnej čiastky, ktorú dnes nalievame do fondu alebo budeme nalievať vo výške 2,5 mil. eur, 0,5 mil. odíde na krytie tohto pozmeňujúceho návrhu, pričom na všetky ostatné záväzky, ktoré dnes sa pohybujú v tom fonde od 400- do jedného milióna, tam naďalej zostávajú. Čiže môžeme povedať, že z tých 2,5 mil. eur postupne bude odchádzať na takéto odpúšťanie úrokov a istiny celkovo minimálny objem 1 až 1,5 mil. eur. Čiže ročné navyšovanie fondu, prostriedkov v ňom, bude čisto vo výške asi 1 mil. eur.
Podstata tohto riešenia spočíva v tom, aby sme zabránili úniku mozgov alebo motivovali, zabrániť sa určite nedá, ale aby sme motivovali ľudí, aby pracovali na Slovensku, aby nepredávali s vysokou školu hamburgery v Londýne alebo neumývali riad v Londýne, ale aby pracovali na Slovensku a získavali aj pracovné návyky v odbore, ktorý vyštudovali prioritne.
Druhá motivácia, ktorá je týmto pozmeňujúcim návrhom, je to, aby mladí ľudia mali vôbec ochotu sa zamestnať. A nemajme ružové okuliare, je rad mladých ľudí, ktorí skončia vysokú školu a po skončení vysokej školy povedia, že si ešte idú predĺžiť svoju mladosť, budú pol roka, rok alebo dva roky cestovať, túlať sa po svete a predlžovať si svoju mladosť. V tejto chvíli, ak takto učinia, dôjdu a mali pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu, majú o 1-2 % viac, teda nedostanú úľavu vo výške 1-2 %, lebo podľa počtu rokov, ktoré takto budú robiť.
A tretia motivácia, ktorá z tohto celého vyplýva, je tá, aby si mladí ľudia vyberali študijné odbory, v ktorých sa dokážu zamestnať. Nerozlišujeme, že či ten mladý človek, z akého dôvodu je nezamestnaný, lebo tá nezamestnanosť v tomto prípade sa do toho nezapočítava, ale motivujeme, aby si hľadali študijné odbory, v ktorých sú zamestnateľní. To znamená, nie študijný odbor, ktorý vám dá s istotou vysokoškolský diplom a z ktorého ste nezamestnateľný a potrebujete ísť priamo na úrad práce, ale taký študijný odbor, aby boli zamestnateľní. Je to trošku iný prístup k veci, ktorú navrhujete vy. My sme sa snažili skĺbiť aj motiváciu študentov s tým, aby neplatili úroky v takej výške, ako sú pôvodne navrhované touto novelou zákona, to znamená tri a viac percent. Je to iste jedno z možných riešení, netvrdím, že je konečné a že sa nedá ešte vylepšovať. Ale bol by som rád, keby sme získali pre toto riešenie podporu.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, ale aj média, chcem vás pozvať na seminár "Nedostatočná kvalita a úroveň sekundárneho stupňa vzdelávania na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie a OECD", ktorý sa uskutoční dnes o dvanásť tridsať v kinosále v budove Národnej rady a je organizovaný Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a Spoločným výskumných centrom Európskej komisie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, ja nemám doplňujúcu otázku. Ja som túto otázku pôvodne dával pánovi premiérovi z dôvodu, že som čítal vyjadrenia niektorých slovenských politológov, ktorí hovoria o rozpačitých záveroch Bratislavského samitu, pričom ja osobne si myslím, že tak ako ste vy povedali vo svojom vystúpení, že nemáme sa absolútne za čo hanbiť, máme čo prezentovať a jednoducho je potrebné, aby častejšie a hlasnejšie zaznievalo to, že Bratislava je na mape Európy, že bratislavský proces bol začatý a bratislavský proces znamená riešenie konkrétnych problémov ľudí v Európskej únii. Takže toto bol cieľ položenia tejto otázky.
Ďakujem veľmi pekne za jej zodpovedanie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že toto je obvyklá doba, kedy sa oznamujú oznamy, chcem pripomenúť cteným kolegom zo skupiny priateľstva s Ruskou federáciou, že stretnutie skupiny sa uskutoční dnes o 13.00 hod. v miestnosti č. 30 za účasti jeho excelencie pána veľvyslanca Fedotova.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia z výboru pre vzdelávanie, vedu a mládež a šport, pripomínam o 12.30 zasadnutie v miestnosti výboru, neformálne stretnutie s predstaviteľmi mimovládnej organizácie Domáca škola.