Videokanál poslanca

Chcela by som sa poďakovať za faktické. Pánovi Krajčímu za podporu a takisto za jeho poznámku. Pani poslankyni Jurinovej takisto s tým, že vnímam tento návrh ako návrh, ktorý je v prvom čítaní, a myslím si, že ak sú voči nemu aj nejaké výhrady, tak by sme spoločnými silami ho mali tlačiť niekde ďalej a vôbec túto tému mať otvorenú a riešiť ju. Lebo naozaj jedno je pravda, tie osamelé matky s tými deťmi sú naozaj najohrozenejšou skupinou. A ďakujem veľmi pekne všetkým za podporu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o náhradnom výživnom bol prijatý v roku 2005 a naposledy bol novelizovaný v roku 2008, kedy bol len kozmeticky upravený, a to len výška príspevku. Tento zákon už nezodpovedá potrebám dnešnej doby a mal by prejsť kompletnou zmenou. Uvedomujem si, že zákon o náhradnom výživnom je veľmi špecifický, a nie pravidlom. V mnohých krajinách ho ani nemajú a uvedomujem si aj to, že tento návrh zákona vyvoláva mnoho diskusií a kontroverzných reakcií.
Je ťažké zákonom riešiť to, čo by si zodpovední dospelí ľudia, to znamená rodičia, mali predovšetkým riešiť sami. A to zodpovedne a s maximálnym ohľadom voči svojmu dieťaťu alebo deťom, lebo sú to práve deti, ktorých sa neplatenie výživného a zlé vzťahy medzi rodičmi dotýkajú najviac.
Vyzvala som na sociálnych sieťach ľudí, ktorí s týmto problémom zápasia, aby mi písali svoje príbehy, skúsenosti a dávali podnety na to, čo treba v zákone zmeniť. Málokedy si uvedomujeme, že za týmto zákonom, za každým jeho paragrafom stojí konkrétny smutný príbeh rodiny, konkrétny rodič, ktorý rieši, či bude mať jeho dieťa čo jesť, či bude mať na oblečenie, stravu či pomôcky do školy. Nechcem nikoho diskriminovať, preto hovorím o rodičovi, ale pravdou je, že štatisticky sa to predovšetkým týka matiek, ktoré sa samé starajú o dieťa, poprípade viac detí.
V roku 2015 bolo priemerne mesačne vyplatené náhradné výživné 12 539 deťom. Rodičov, ktorým bolo vyplatené náhradné výživné, je menej, nakoľko jeden rodič môže mať aj viac detí. Čo je však podstatné, je fakt, že počet poberateľov náhradného výživného každý rok klesá. V rozpočte na tento rok je plánovaný pokles sumy na náhradné výživné o 221-tisíc eur. Všetkým nám je jasné, že pokles poberateľov náhradného výživného určite nie je spôsobený tým, že by sa dramaticky zlepšilo platenie výživného, ale súvisí to najmä s tým, že tento zákon je komplikovaný a každý rodič si dvakrát rozmyslí, či vôbec o náhradné výživné požiada. Vysvetlím prečo.
Podľa platného zákona o náhradnom výživnom, ak povinná osoba neplatí výživné, oprávnená osoba, to znamená matka alebo otec, musí sama podať návrh na exekučné konanie exekútorovi. Toto konanie musí trvať najmenej tri mesiace, až potom môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné. Následne musí splniť ďalšie podmienky, kým úrad práce rozhodne. Najpodstatnejšou podmienku je, že osamelý rodič nesmie mať príjem vyšší ako 2,2-násobok životného minima, čo je približne 600 eur. Ak splní všetky tieto podmienky, dostane náhradné výživné, maximálne však vo výške 108 eur a 50 centov. Každých šesť mesiacov sa nárok na náhradné výživné prehodnocuje. V prípade, že neplatič, povinná osoba, zaplatí čo i len časť z dlžnej sumy, musí rodič, oprávnená osoba, túto sumu vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Systém teda funguje ako akási pôžička osamelému rodičovi na preklenutie kritickej životnej situácie a nie ako skutočné náhradné výživné. Takéto sú podmienky zákona, no prax je ešte zložitejšia.
Je všeobecne známy fakt, že exekútori sa vymáhaniu výživného vyhýbajú. Osamelý rodič, najčastejšie matka, tak často behá od jednej exekútorskej kancelárie k druhej, kým vôbec nájde exekútora. Ak ho aj nájde, tri mesiace musí čakať. Deti však za tie tri mesiace musia jesť, chodiť do školy, rodina musí platiť nájomné, energie a ďalšie náklady na život. Možno si to mnohí z vás nevedia predstaviť, ale pre túto rodinu to môže mať fatálne dôsledky. Až po dlhých mesiacoch vybavovania sa konečne rodič dostane k náhradnému výživnému, avšak nie v plnej výške súdom stanoveného výživného, ale iba do výšky 108 eur 50 centov.
V návrhu zákona, ktorý podávam, chcem riešiť tri najpodstatnejšie zmeny:
Po prvé. Exekúciu na neplatiča nebude podávať rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, ale štát, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tým odbremeníme rodiča nielen od vybavovania exekúcie, ale skrátime čas potrebný na schválenie náhradného výživného.
Po druhé. Zmena sa týka výšky náhradného výživného, kde navrhujeme, aby rodič, to je oprávnená osoba, dostal náhradné výživné v takej výške, ako určil súd.
Treťou zmenou je, že sumu poskytnutú rodičovi ako náhradné výživné si bude od neplatiča aj s úrokmi vymáhať štát. Som totiž presvedčená, že štát bude úspešnejší vo vymáhaní výživného, ktoré poskytol, ako samostatná matka, teda rodič, ktorému bolo náhradné výživné poskytnuté.
Tieto zmeny aspoň čiastočne pomôžu rodičom, ako som už povedala, najčastejšie matkám, dostať sa k výživnému v čas a bez toho, aby celá ťarcha vymáhania peňazí, ktoré im patria, bola na ich pleciach. Vymožiteľnosť práva, v tomto prípade súdom stanoveného výživného, je predsa základnou úlohou štátu.
Koncom roka médiá uverejnili správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý zverejnil, že takmer piaty človek na Slovensku je ohrozený chudobou. Je to veľmi smutné, ale, bohužiaľ, nič nové. Táto informácia je zahrnutá aj v Správe o sociálnej situácii obyvateľov, ktorú dostávame každý rok na sociálnom výbore, a táto informácia sa v nej objavuje rok čo rok. Chcem však konkrétne upozorniť na to, že najviac ohrozené chudobou sú práve deti a mladí ľudia, a to najmä deti vyrastajúce v neúplných rodinách. Viem, že nie je ľahké nájsť riešenie na to, ako podporiť osamelé matky, neúplné rodiny a ako naozaj pomôcť, aby deti nevyrastali v chudobe. Zákon o náhradnom výživnom je jeden z tých zákonov, ktoré aspoň čiastočne niektorým takýmto rodinám môže pomôcť. Nemal by im klásť polená pod nohy, ale naozaj pomáhať. Myslím, že by sme všetci na to mali myslieť pri hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najlepší záujem dieťaťa musí byť rozhodujúcim kritériom rozhodovacej činnosti orgánov štátu. Je preto nevyhnutné vytvoriť takéto legislatívne podmienky v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby štátne orgány mali možnosť účinne pomáhať tejto skupine obyvateľstva. Pomoc deťom v situáciách, keď v dôsledku neplnenia najzákladnejšej povinnosti zo strany ich rodičov, a to je vyživovacej povinnosti, musí byť prioritou každej vyspelej spoločnosti.
Zákonom č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa upravilo poskytovanie náhradného výživného. Štát poskytuje náhradné výživné v prípadoch, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom, a v prípadoch, keď sirotský dôchodok, resp. suma sirotských dôchodkov u nezaopatreného dieťaťa nedosahuje výšku minimálneho výživného ustanoveného zákonom o rodine. Celé bremeno vymáhania nedoplatkov na výživnom ponecháva na pleciach jednotlivca, vo väčšine prípadov matky dieťaťa, ktorá je v mnohých prípadoch v nezávideniahodnej situácii.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov alebo súdom schválenej dohody o vyživovacej povinnosti povinnej osoby a pre príslušné štátne orgány také podmienky, aby mali povinnosť vymáhať náhradu od povinných osôb za poskytnuté náhradné výživné prostredníctvom rozhodnutí vydaných v správnom konaní. Tieto rozhodnutia budú mať priamu vykonateľnosť a budú súčasne podkladom pre exekučné konanie pri vymáhaní tejto pohľadávky. Penále vymerané povinnej osobe nahradia náklady štátu za služby pri poskytovaní náhradného výživného a bude to mať silný a preventívny účinok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Dobrý večer prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia som sa už podrobnejšie vyjadrovala v rozprave v prvom čítaní. Zopakujem teda, že túto novelu v niektorých jej častiach vítame, hlavne zmenu dôchodkového poistenia opatrovateľov, ktoré bude na celú dobu vykonávania tejto činnosti, a nielen na 12 rokov, ako tomu bolo doteraz.
Taktiež som rada, že ďalším cieľom tohto návrhu je zvýšenie výšky opatrovateľského príspevku. Ale, bohužiaľ, tu musím povedať, že zvýšenie v priemere o 27 euro je nedostačujúce. V prvom čítaní som sa vyjadrila, že zvýšenie o 27 euro nie je zvýšením, ale v podstate dorovnaním straty, ktorá vznikla opatrovateľom v tzv. produktívnom veku za posledné roky, keď tento príspevok nebol valorizovaný.
Aj z tohto dôvodu predkladám svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, cieľom ktorého je zvýšiť opatrovateľský príspevok v priemere o 50 eur. Môj druhý pozmeňovací návrh sa týka, dovoľte mi tak povedať, mojej srdcovej témy a tou je možnosť vykonávať osobnú asistenciu aj pre rodinných príslušníkov. Na septembrovej schôdzi som podala návrh novely zákona, v ktorom som navrhovala rozšírenie možnosti vykonávania osobnej asistencie aj pre rodičov, manžela, manželku a ďalších rodinných príslušníkov. Využívam teda skutočnosť, že tento zákon je predložený na rokovanie Národnej rady, a opätovne žiadam vo svojom pozmeňujúcom návrhu o rozšírenie možnosti vykonávať osobnú asistenciu rodinnými príslušníkmi.
A teraz mi dovoľte predniesť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 10 sa slová "125 %" nahrádzajú slovami "136,3 %" a slová "162,1 %" sa nahrádzajú slovami "173,44 %".
Odôvodnenie: Navrhované zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie súvisí s tým, že príspevky na opatrovanie neboli valorizované najmenej tri roky, čo vplýva zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť príspevok o približne 11,3 % oproti zvýšeniu, ktorý navrhuje vláda Slovenskej republiky. Predmetným návrhom sa tento príspevok zvýši pre jeho poberateľa asi o 50 eur.
2. V čl. I bod 11 sa slová "112,01 %" nahrádzajú slovami "123,35 %" a slová "152,83 %" sa nahrádzajú slovami "164,17 %".
Odôvodnenie: Navrhované zvýšenie základnej výšky peňažného príspevku na opatrovanie súvisí s tým, že príspevky na opatrovanie neboli valorizované najmenej tri roky, čo vplýva aj zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť príspevok o približne 11,3 % oproti zvýšeniu, ktorý navrhuje vláda Slovenskej republiky. Predmetným návrhom sa tento príspevok zvýši pre jeho poberateľov približne o 50 eur.
3. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 22 ods. 4 sa v prvej vete slovo "nemožno" nahrádza slovom "možno".
Doterajšie body 8 až 21 sa označujú ako body 9 až 22.
Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre manžela, manželku, rodičov alebo fyzickú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickú osobu, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starých rodičov, vnúčatá, súrodencov, nevestu, zaťa, svokru a svokra, teda o osoby, ktoré sa v širšom slova zmysle považujú za rodinu. Osobná asistencia má pomôcť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu jej života, podporujú jej vlastnú aktivitu a dávajú šancu na lepšie uplatnenie pri vykonávaní jej funkcie v rodine, pri vzdelávaní, v zamestnaní alebo pri záujmoch vo voľnom čase.
4. V čl. I bod 20 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) V konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu začatom pred 1. januárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené do 31. decembra 2016, sa postupuje podľa zákona účinného od 31. decembra 2016."
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
Odôvodnenie: Určuje sa účinnosť navrhnutých zmien v prechodných ustanoveniach.
Ďakujem za pozornosť a vašu podporu.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, rada by som povedala pár slov k návrhu na zmenu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Tento návrh rieši niekoľko dôležitých oblastí života ľudí so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov. Chcem na úvod povedať, že táto novela je posunom vpred.
To najlepšie, čo tento návrh priniesol, je dôchodkové poistenie opatrovateľov, ktoré bude na celú dobu vykonávania tejto činnosti a nielen na 12 rokov, ako tomu bolo doteraz. Som rada, že boli konečne vypočutí tí, ktorí sa rozhodli, že sa budú o blízkeho človeka starať sami a že sa im zabezpečí aspoň ako-také prežitie v dôchodkovom veku. A myslím tým hlavne matky, ktoré sa doslova vzdali svojho vlastného života, svojej práce a po celú dobu ich produktívneho veku sa venovali a obetovali svojim deťom.
Ďalšími dobrými riešeniami v tomto návrhu sú úprava možnosti prijímania darov a finančnej pomoci, lepšie podmienky pre majiteľov psov vodiacich a pre ľudí s cystickou fibrózou prístup k individuálnej preprave osobným motorovým vozidlom.
Ale hlavným cieľom tohto zákona okrem spomínaných zmien je však zvýšenie základnej výšky opatrovateľského príspevku z terajších 111,32 % sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu na 125 % sumy životného minima, čo v priemere vychádza zvýšenie o 27 eur.
Máme dve veľké skupiny poberateľov príspevku, väčšiu skupinu, až 59,8 %, tvoria poberatelia v tzv. produktívnom veku, teda otec, matka, ktorí sa kvôli opatrovaniu dieťaťa alebo rodiča vzdali svojej práce a tým aj svojho príjmu. Priemerná výška ich príspevku je 172,52 eur. Toto je náhrada jedného príjmu v rodine, kde je ťažko postihnutý člen.
Druhú skupinu poberateľov tvoria tí, ktorí poberajú niektorú z dôchodkových dávok, tých je 38,8 percenta. Priemerná výška príspevku pre túto skupinu je 89,34 eur. Hovorím to preto, aby ste mali predstavu, o aké sumy zvýšime o spomínaných priemerne 27 eur.
V roku 2015 poberalo príspevok na opatrovanie 56 572 opatrovateľov. Je to množstvo rodín doslova, ktoré živoria a majú naozaj zlý komfort žitia. Ak im aj pridáme 27 eur, naozaj tým neriešime ich zlú finančnú situáciu.
Chcem ešte upozorniť na jeden údaj, ktorý sa uvádza v správe o sociálnej situácii za rok 2015. Údaj hovorí o tom, že počet poberateľov príspevku na opatrovanie výrazne klesá, je to až o 2 420 za rok, a klesá aj počet opatrovaných. Tento pokles neznamená poberanie iného príspevku, lebo počet poberateľov osobnej asistencie stúpol len o 309 poberateľov. Ak teda klesá počet poberateľov príspevku na opatrovanie, prečo im nevieme pridať aspoň o trochu viac?
Na záver mi dovoľte ešte konštatovanie zo spomínanej správy o sociálnej situácii za rok 2015, ktoré nepotrebuje komentár. V správe sa uvádza: z dôvodu, že od júla 2013 neboli valorizované sumy životného minima, zostali príspevky na opatrovanie v nezmenenej výške. Dôchodkové dávky sú však valorizované každoročne. V dôsledku toho sa poberateľom opatrovateľského príspevku, ktorí poberajú niektorú dôchodkovú dávku, príjmy nezmenili. Ale poberateľom v produktívnom veku ich dávka v skutočnosti klesla. Opatrovateľský príspevok pre túto skupinu, ktorej je príspevok jediným príjmom, klesla priemerná dávka zo 180,25 eur na 172,50 eur mesačne. Preto ja nehovorím o zvýšení opatrovateľského príspevku, ale iba o dorovnaní straty, ktorá vznikla za posledné roky.
O tom nám hovoria matky a otcovia, ktorí sa starajú o svoje postihnuté deti, ide o rodiny, kde chýba jeden príjem. Nehovoriac o rodinách, kde rodič, najčastejšia matka, žije s dieťaťom sama. Musíme súhlasiť s tým, že výška príspevku na opatrovanie zdravotne postihnutého ani zďaleka nezohľadňuje prácu opatrovateľov, ktorí sa 24 hodín denne 7 dní v týždni nepretržite starajú o svojich zdravotne postihnutých príbuzných.
Ja verím, že v druhom čítaní sa dohodneme na rozumnom kompromise a príspevok zvýšime o viac eur, ako je to v tomto návrhu. My taký návrh v druhom čítaní určite predložíme.
Ďakujem.

Ja by som ešte len chcela povedať, že ja viem, že je to veľmi háklivá téma. Veľmi nerada by som bola, aby sme tu rozhodovali na základe niečoho, vlastných osobných prežitkov, lebo to je to najhoršie, čo len môže byť, keď nás ovplyvňujú vlastné životy. Mali by sme tak akože komplexne nad tým uvažovať. A ja teda sa naozaj stretávam s matkami, ktoré jednoducho by toto prijali a čakajú na to.
To znamená, je mi, ja v podstate len prednášam to, čo tie ženy s tými deťmi si želajú. Ja to nemôžem jednoducho, nehovorím to z vlastnej skúsenosti a myslím si, že by sme to mali, ako sme tu volení, nie za seba, takže mali by sme ako ich počúvať a mali by sme im v podstate nejak vyhovieť a uľahčovať životy, na to sme tu. Takže nerada by som, do toho aby sme vkladali nejaké vlastné pocity, tým nechcem akože, hej, vám možno vyhovuje to.
Ale ja ešte raz chcem zopakovať. Ja nevylučujem možnosť cudzej osoby ako na vykonávanie asistencie. Ja len hovorím, že by nemal byť diskriminovaný rodič. To znamená, keď sa rodič rozhodne, že chce osobnú asistenciu vykonávať dieťaťu, možno do dvanástich rokov, možno v dvanástich rokoch naozaj aj na toto dieťa príde puberta a jednoducho už chce cudziu osobu. Ale tie deti idú pod osobnú asistenciu v šiestich rokoch a ja vám poviem úprimne, v šiestich rokoch si nelajznem, aby ja som išla do práce, v kľude robila a cudzí človek sa mi pohyboval po byte s mojím šesťročným dieťaťom, ktorý; v podstate mám, aj na sociálnych sieťach sa pohybujeme medzi týmito ľuďmi, aj mám lajknuté stránky osobnej asistencie. A môžem vám povedať, že je veľký problém zohnať osobného asistenta.
A dokonca, nechcela som to čítať, ale mám tu veľa ľudí, tým, že som to mala na Facebooku, mi začali písať a len prečítam jednu správu, ktorú mi napísala mama, nebudem teda písať o matke, ale, volá sa pani Klára: Mám postihnutého brata a nerozumiem, keď osobnú asistenciu vykonáva cudzí človek. Viete, akí ľudia chceli vykonávať asistenciu u nás doma? Cudzí ľudia. Hlásili sa alkoholici, schizofrenici, invalidi či samotní zdravotne ťažko postihnutí. Takíto ľudia sa majú o niekoho starať, keď majú sami so sebou problém? A rodič nemôže? Aká je to pomoc, keď rodič musí stáť ustavične nad asistentom pri vykonávaní potreby na WC, kúpaní, podávaní liekov, kŕmení a obliekaní? Ako si môže človek v kľude tráviť čas v práci alebo oddýchnuť, keď vie, že má cudzieho človeka v byte, v dome? Čo je to za zákon? Nielen život so zdravotne ťažko postihnutým je extrémne ťažký, ale sťažuje nám ho aj štát sám.
Ja proste len chcem rozší..., len zmeniť jedno slovo, môže rodič. Nič viac a ja si myslím, že naozaj tá diskriminácia rodiča je tam veľmi silná. A absolútne to neni na mieste. A myslím si, že deti nám nepatria, deti by sme mali vychovať a v určitom veku odídu, ale myslím si, že do určitého veku tak isto za ne zodpovedáme. Takže som za to, že to je logické, že to je ľudské a hlavne že tieto matky so zdravotne ťažko postihnutými deťmi to už dlhé roky chcú, tak vôbec sa čudujem, že do dneska to nikto neriešil. Takže máme to tu a skúsme sa k tomu postaviť tak, ako to je. To číslo nenarastie, tých osôb je 9 265, myslím, a jednoducho len tí, čo sa budú chcieť rozhodnúť, nebudú musieť zákon obchádzať a môžu vymeniť cudzieho človeka za rodinného príslušníka. To je všetko. Nič komplikované.
Ďakujem. (Potlesk.)

Som zaskočená. Určite som možno nečakala to všetko, čo vy poviete. Myslím si, že sme sa nepochopili. Hovoríte, že nastavený, pripravený. Osobná asistencia sa týka detí od šesť rokov. Tak som veľmi zvedavá, ako šesťročné dieťa je nastavené a pripravené na cudzieho človeka.
Nerada by som, aby niečo vyznelo osobne, chvalabohu, mám zdravé dve deti, ale v podstate som im integráciu do života dávala ja. Dneska má jedna 19, ja mám 40, a myslím si, že som ich integrovala dosť dobre a nepotrebovali k tomu cudzích ľudí. Takže ako vôbec sme nepochopili asi pointu toho, čo som hovorila.
A vôbec nehovorím o tom, že by to mali byť len rodičia. Ja len hovorím, aj som to čítala doslova, že je na rodičovi, aby sa rozhodol, či to bude cudzí človek vykonávať alebo niekto z rodiny. Ja nevidím dôvod, prečo by to nemohol vykonávať z rodiny, neviem, mám choré dieťa, tak to bude vykonávať moja sestra, ako či neni schopná integrovať moju dcéru alebo môjho syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý.
A vám poviem úprimne, pokiaľ ja by som sa chcela v práci, že som tá matka, ktorá chce mať osobnú asistenciu ako cudzieho človeka, ktorý vlastne nepotrebuje spĺňať žiadne kritériá a má 18 rokov, to je všetko, tak tento človek, asi nebudem úplne v poriadku s tým, aby integroval moje dieťa. Ja teda deti mám a ja by som teda asi s tým nebola úplne v poriadku.
Naozaj vidím ako problém aj tú kvalifikáciu, aj toto všetko. Ja naozaj s tými matkami komunikujem a viac-menej sa bavím, už dospelý človek si o tom rozhodne sám, ale naozaj sa bavím o tých matkách, ktoré majú, ktoré začínajú asistenciu, tento príspevok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon je veľmi jednoduchý. Ide v podstate iba o zmenu jedného slovíčka. Jedného slovíčka, ktorý diskriminuje rodičov a rodinných príslušníkov. Dovoľte mi, aby som sa podrobnejšie vyjadrila k návrhu, ktorý podporí rodiny so zdravotne ťažko postihnutými deťmi, poprípade členmi rodiny.
Hnutie SME RODINA predložilo do Národnej rady novelu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Jej cieľom je odstrániť diskrimináciu rodičov a rodinných príslušníkov osôb so zdravotným postihnutím, ktorí v súčasnosti nemôžu byť osobnými asistentami pre svoje deti, resp. príbuzných. Príspevok na osobnú asistenciu môže byť priznaný na maximálne štyri hodiny denne, a to len v špecifických prípadoch. Vylúčenie rodinných príslušníkov z možnosti vykonávať osobnú asistenciu pre členov rodiny, pre svojich najbližších, je nepochopiteľné a považujeme to za neodôvodnenú diskrimináciu. Je nefér, ak matka alebo otec, ktorý sa chce starať o svoje dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím na plný úväzok, nemôže dostať príspevok na osobnú asistenciu v plnom rozsahu.
Tento príspevok je v zákone definovaný ako príspevok, ktorý má osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pomáhať s integráciou do spoločnosti, zapájať sa do aktivít, umožňovať mu viesť plnohodnotný život a možnosť realizovať sa podľa svojich potrieb a možností. Nerozumieme, prečo by im v tom nemohli pomáhať najbližší príbuzní, matka, otec, ktorí najlepšie poznajú potreby svojich detí. Starajú sa o ne a reálne aj tak vykonávajú asistenčné služby, len im nemôžu byť zaplatené.
Príspevok na osobnú asistenciu poberá 9 265 osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Priemerne je priznaných 138 hodín asistencie za mesiac a priemerná výška príspevku je 381 euro mesačne. Výška závisí od toho, koľko hodín osobnej asistencie je priznaných úradom. Pre porovnanie, celkový počet osôb s ťažkým zdravotným postihnutím je 169 596. A počet ľudí, ktorí poberajú príspevok na opatrovanie, je 56 572. Z týchto údajov vyplýva, že príspevok na osobnú asistenciu poberá len veľmi malá časť ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže príspevok na osobnú asistenciu sa priznáva od šesť rokov do maximálne šesťdesiatpäť, je jasné, že osobná asistencia sa týka predovšetkým detí, mladých ľudí a ľudí v produktívnom veku.
Prečo asistentami nemôžu byť matky alebo otcovia, alebo ich najbližší ľudia? Prečo sú nútení hľadať si osobných asistentov cudzích ľudí? Chcem zdôrazniť, že podľa zákona môže asistenciu vykonávať akákoľvek dospelá osoba. Nevyžaduje sa žiadna špeciálna kvalifikácia alebo zručnosti. Prečo je na osobnú asistenciu lepší cudzí človek ako matka či otec, ktorí sa aj tak starajú o svoje dieťa a najlepšie poznajú jeho zdravotný stav, potreby a majú najväčší záujem o jeho maximálnu integráciu?
Náš návrh, samozrejme, umožňuje každému, aby sa rozhodol sám, či sa rozhodne pre asistenta mimo rodiny, lebo rodičia napríklad pracujú a potrebujú sa o starostlivosť podeliť, alebo sa matka či otec rozhodne vykonávať osobnú asistenciu takpovediac na plný úväzok. Ide nám o odstránenie diskriminácie rodinných príslušníkov, ktorá je dnes v zákone. Roky o to žiadajú matky detí so zdravotným postihnutím a majú pravdu. Teraz je príležitosť, aby sme to zmenili, aby sme vypočuli ich želanie starať sa o vlastné deti alebo príbuzných.
Život takýchto rodín je veľmi ťažko skúšaný a my si to nevieme ani predstaviť. Namiesto pomoci a empatie sa často stretávajú so šikanou zo strany úradov. Musia doslova bojovať o príspevky a podporu. Mali by sme sa snažiť presadiť zákony, ktoré im pomáhajú, a nie také, ktoré sú nútení obchádzať. Veď priznajme si, veľmi ľahko sa dá tento zákon obchádzať. Formálne si rodina nájde asistenta a v skutočnosti sa aj tak stará rodina, ktorá sa s asistentom dohodne. Načo je to dobré? Ešte viac tlačíme rodinu do stresu, v ktorej sa aj tak nachádza.
Úlohou štátu je podporovať ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Poskytnúť im príspevky, aby mohli žiť dôstojne. Nemá ich obmedzovať v tom, kto sa bude o nich starať, kto môže a kto nemôže.
Náš návrh je jednoduchý a zrozumiteľný. Nie je žiaden dôvod ho nepodporiť. Nevyžaduje si zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu, čo je vždy argument pre koaličných poslancov, prečo nechcú podporiť návrhy opozície. Rodinám, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa alebo člena rodiny, tým aspoň trochu uľahčíme život. Zaslúžia si oveľa viac. No verím, že ich postavenie budeme postupne zlepšovať. Najbližšie pri prerokovávaní zákona o opatrovateľskom príspevku, ktorý navrhuje vláda a ktorý budeme v parlamente riešiť pravdepodobne už na najbližšej schôdzi.
A keby náhodou niekto nerozumel tomu, ako je to ťažko so zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom a prečo títo ľudia nechcú alebo v niektorých prípadoch nemôžu, aby mali dieťa strážené cudzím človekom, tak neviem, kto z vás má zdravotne ťažko postihnuté dieťa, ale jednu vidím, ale ostatní asi nie. A myslím si, že aj my si vlastné deti dáme radšej strážiť rodinným príslušníkom. Takisto keď babka zobere dieťa do ZOO, je to takisto integrácia a takisto nedáme cudzej osobe to naše dieťa, ale dáme radšej to dieťa niekomu z rodiny. Takže keby niekto nechápal ten princíp, tak je to ten istý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona rozširuje možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre manžela, manželku, rodičov alebo fyzickú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickú osobu, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starých rodičov, vnúčatá, súrodencov, nevestu, zaťa, svokru a svokra, teda o osoby, ktoré sa v širšom slova zmysle považujú za rodinu.
Osobná asistencia má pomôcť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu jej života, podporujú jej vlastnú aktivitu a dávajú šancu na lepšie uplatnenie pri vykonávaní jej funkcie v rodine, pri vzdelávaní, v zamestnaní alebo pri záujmoch vo voľnom čase. Túto pomoc dostávajú najmä z prostredia rodiny v širšom slova zmysle, preto je cieľom návrhu zákona rozšíriť možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre členov tzv. širšej rodiny, ktorí tieto asistenčné služby aj reálne každodenne vykonávajú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.

Takže ja sa vrátim k prítomnosti, lebo asi s minulosťou už neurobíme nič. Som za to, aby každá matka sa mohla rozhodnúť, či chce byť s dieťaťom doma, alebo či chce ísť pracovať. Samozrejme, že sú tu nejaké čísla, ktoré štatisticky poukazujú, asi ako sa rozhodujú. Stoštyridsaťtritisíc matiek chce ostať doma a 1900 matiek poberá príspevok na starostlivosť o dieťa, aby mohlo ísť pracovať. Takže tu máme matky, 143-tisíc, ktoré chcú doma byť, a 1900. Toto číslo myslím si, že jasne hovorí o tom, čo chcú matky.
Čo sa týka, chcela by som poďakovať všetkým poslancom, ktorí súhlasia s tým, že rodičovský príspevok by sa mal navýšiť. Špeciálne mužom, pretože mám pocit, že tá žena to možno na základe, že to proste vníma inak. Rozvodovosť je naozaj vysoká, 50-percentná, a tie ženy ostávajú doma s tými deťmi a nemajú z čoho žiť, nemajú čo jesť. Opäť chudoba.
Zaznelo tu veľmi veľa názorov, vracali sme sa, stále hovorím o veku dieťaťa do troch rokov, momentálne neriešim vek dieťaťa nad tri roky, neriešim škôlky, riešim len to, že z 203 euro tá matka nemá šancu prežiť. Riešim to, že pôrodnosť by mala stúpnuť. Ja nehovorím, že, nehovorím, že toto ju 100-percentne podporí, ale som presvedčená, že k tomu možno dopomôže. A minimálne dopomôže k tomu, zvýšenie tejto dávky, že tie rodiny budú schopné normálne prežiť. Že budú môcť kúpiť len v potravinách dieťaťu to, čo naozaj potrebuje. Aj keď stále tá dávka je nízka.
Mám za to a opäť sa budem opakovať, že keď štát dokáže prispieť na súkromné zariadenie matke, ktorá chce pracovať, tak myslím si, že sa musia nájsť peniaze aj matke, ktorá chce byť s dieťaťom doma. Mali by sme tie matky podporovať. Okrem toho, čo sa, v okresoch je 20-percentná nezamestnanosť, aj keď tá matka by chcela ísť robiť, tak sa nemá kde zamestnať. To znamená, že aj keby chcela robiť, musí ostať doma a zase má len tých 203 euro.
Neviem, či tu zaznelo niečo o tom, že čo s matkami, ktoré nepracovali. Áno, sú tu matky, ktoré možno po ukončení školy sa nestihli zamestnať a otehotneli. Ja by som tieto matky asi podporovala, pretože asi ťažko matka, ktorá prvorodička je v tridsiatich piatich rokoch, porodí dve, tri deti. Porodí možno jedno, ale tým pádom sa demografia nezmení. To znamená, mali by sme podporovať mladé matky, prvorodičky, ktoré začnú rodiť aj skôr, pretože dve, tri deti nemajú šancu porodiť, porodia možno jedno s odretými ušami a možno po troch nezdarených umelých oplodneniach, pretože vek prvorodičiek sa veľmi posúva. Možno aj vďaka tomuto a vďaka tomu, že je kladený taký nápor na tie ženy, aký je, lebo ich nevie podporiť štát. Opäť opakujem, myslím, že ani jedna z nás z 203 euro sa o dieťa do troch rokov postarať nevie. Ja sa prvá hlásim k tomu, že by som to nedokázala, lebo mi to nevyjde ani na nájom. To je všetko.
Ja ďakujem za podporu. Ďakujem za všetky matky, za mladé rodiny, ktoré majú hypotéky, sú zadlžené až do dôchodkového veku. Za slobodné matky, ktoré to majú o to ťažšie. A verím, že všetko, čo tu bolo povedané, je pochopiteľné a je len otázka toho, ako sa k tomu postavíme. A som veľmi rada, že my máme také platy, aké máme a nemusíme riešiť túto otázku. Možno práve preto niektorý z nás to nevie pochopiť. Keď som sedela tu, tak som počula hlúpe komentáre z ľavej strany. Zdali sa mi scestné a boli od mužov. Neviem, možno tí muži deti nemajú, možno si to vôbec ani nevedia predstaviť, aké to je mať 203 euro do tretieho roku života, neviem. Možno je to len egoizmus, bezohľadnosť a nízke sociálne cítenie.
Ďakujem. (Potlesk.)