Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.12.2018 o 10:22 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2018 10:22 - 10:24 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja musím len súhlasiť s kolegyňou v podstate vo všetkom, čo hovorila, a chcela by som zdôrazniť niekoľko vecí.
Jednou z nich je napríklad práve to teplé jedlo, kde naozaj tie osoby, ktoré, predovšetkým jedna osoba v domácnosti, ako seniori alebo napríklad zdravotne postihnutí s nízkymi dôchodkami, by boli naozaj oveľa vďačnejšími prijímateľmi takejto pomoci. A treba pripomenúť, že tu nejde len o to, že by mali zabezpečenú tú teplú stravu, ale že by to malo určite aj účinky na ich zdravie, a teda zdravotná starostlivosť, ktorá potom sa týmto zanedbáva ako keby.
Rovnako súhlasím s tým príspevkom na bývanie. Je tu strašne veľká skupina ľudí, ktorí už na to bývanie pomaly nedosahujú. Pokiaľ ten príspevok na bývanie nezíska väčší okruh ľudí, tak sa nám tu bude hromadiť, budú sa nám tu hromadiť prípady, ktoré budú nám končiť v útulkoch.
Ja by som chcela tiež pripomenúť, že síce sa niektoré, niektoré tie príspevky zvyšujú, ale v zákone ostávajú fixné sumy a proste vôbec nereflektujú na to, že, že práve toto sú tí najohrozenejší ľudia a nie je to naviazané na žiadne, ani minimálna mzda, ani životné minimum, ani niečo proste, aby sa to automaticky zvyšovalo. A aj v samotných odôvodneniach je napísané, že už dlhšie sme nezvyšovali tieto príspevky, hej, čiže, čiže aj toto sa mi zdá, ako, ako keby nezáujem o týchto ľudí.
A viacej už ani nestihnem. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 5.12.2018 19:01 - 19:02 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola gestorským výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1204. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 9:23 - 9:25 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ja ďakujem kolegyni za reakciu a ja by som ešte len doplnila to čo som nestihla a myslím si, že tiež dôležitú vec, že napríklad máme tu národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím a tam sa všetky ministerstvá zaviazali, že vypracujú časový harmonogram plánu na 5 ročné obdobie. To bolo ešte možno, toto je národný program na roky 2014-2020. Máme už rok 2019 skoro a ten časový harmonogram nemá ani jedno ministerstvo. Oficiálne sa k tomu priznáva len ministerstvo dopravy. A taká perlička, ministerstvo financií pán minister, ministerstvo financií hovorí, že na ministerstvo financií nemá prístup každá osoba, to znamená, že nejedná o klasické stránky, ale to je práve to chybné chápanie prístupnosti, pretože na tom ministerstve môžu pracovať aj osoby so zdravotným postihnutím a nie je to vôbec len o stránkach. Čiže prosím vás pekne, opravte si tento názor a dúfam, že lebo toto sa uvádza v konkrétne v správe, ktorá vyšla ako odpočet tejto činnosti, teda k Národnému programu rozvoja životných podmienok a takéto veci by sa tam objavovať naozaj nemali. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

4.12.2018 9:20 - 9:22 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
síce z časti zdebagetizujú, ale nekontrolovane a neefektívne, pričom ide o prostriedky nás všetkých. Dosť sa v týchto témach uplatňuje ľudová tvorivosť. Môžem vám povedať, že už som našla toľko nepodarkov, že je to až hrôza a všetko sa to deje len preto, že si nevychovávame odborníkov a debagelizáciu ponechávame na vlastný osud. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia nemôžu debagelizovať preboha lekári, respektíve zdravotníci, ktorí prešli do manažérskych funkcií, lebo sú to odborníci na inú oblasť. To isté sa deje v školstve. Ešte tu bol jeden projekt, ktorý bol určený na debagelizáciu škôl,kde opäť som sa opäť aj pýtala konkrétne, že koľko je tam odborníkov na stavebníctvo. Nikto. Všetko to boli pedagógovia. Pedagógovia nemôžu dobre riadiť debagelizáciu škôl.
Samozrejme máme tu aj ďalšie oblasti, sociálne služby, aby mohli ľudia so zdravotným postihnutím pracovať, tak pracoviská, chránené dielne, ani tie nie sú bezbariérové, doprava, cestovný ruch. Dnes, včera bola napríklad medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím a dnes sa hovorí možno práve v týchto chvíľach v Európskom parlamente aj o prístupnosti kultúrneho dedičstva. Tak to už vôbec tak ďaleko nie sme. Preto na záver teda apelujem na to, že nájdime tie prostriedky už konečne a povedala som aj kde, predovšetkým je to možno ten odvod, ktorý sa platí (pozn. prepisovateľky: ticho vyslovené slovo) zamestnávanie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 9:02 - 9:22 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Prajem vám všetkým príjemný pekný deň. Pán minister, vážení kolegovia, myslím, že prejdem rovno k veci, lebo asi mám toho dosť a aby som to všetko stíhala. Budem sa samozrejme venovať predovšetkým ministerstvu práce a mojej srdcovej téme bezbariérovosti, ktorá zase nenašla miesto v tomto rozpočet. Hlavným cieľom, tak ako sa píše, politík ministerstva práce, sociálnych vecí je zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie podielu osôb ohrozených chudobou. Neviem či si tieto ciele ministerstvo práce zvolilo preto, aby sa mohlo hneď vzápätí chváliť chváliť ako sme na tom dobre, lebo nezamestnanosť nám klesá, zamestnanosť sa už blíži k požadovanej hranici ku ktorej sme sa zaviazali a podľa štatistík aj miera rizika chudoby klesá. Len neviem, či si tu dostatočne uvedomujeme, že toto ministerstvo nie je len o ukazovateľoch, ale hlavne o ľuďoch a politiky ministerstva práce by mali smerovať hlavne k nim, nielen k dobrým ukazovateľom. Navyše, keď sa bavíme o tom riziku chudoby je otázka nakoľko to riziko chudoby naozaj klesá, lebo ako aj včera bolo zverejnené, patríme, sme na čele rebríčka zadĺženosti domácností a to nielen tí, ktorí na to majú, ale samozrejme hlavne tých nízkopríjmových skupín, ktorí nemajú žiadne majetky. A práve preto treba asi byť trošku viac ostražitejší.
V poslednej dobe sa na ministerstvo práce dostávajú rôzne nové okruhy ľudí, ktorými sa ministerstvo práce zaoberá, ako to bolo napríklad zaradenie jaslí pod ministerstvo práce. Čiže máme tam takéto malé detičky. Najnovšie sa tam k nim pridávajú cudzinci, čiže to bude veľká agenda zase, ktorou sa bude ministerstvo práce zaoberať. A mám pocit, že je tu stále menší a menší priestor pre tých, ktorí to najviac potrebujú. A teda by som rada pripomenula, že ktorí to sú. Máme tu celú radu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A napríklad, keď si zobereme, ako sa píše v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, napríklad v roku 2016 sa len osem percent nezamestnaných Rómov zúčastnilo nástrojov a OTP. Čiže asi je čo doháňať. Máme tu v tejto kategórii mladých ľudí, máme tu starších ľudí, ktorí majú problémy sa zamestnať...
===== sa len 8 % nezamestnaných Rómov zúčastnilo nástrojov ALTP, čiže asi je čo doháňať. Máme tu v tejto kategórií mladých ľudí, máme tu starších ľudí, ktorí majú problém sa zamestnať, máme tu dlhodobo nezamestnaných, máme tu ľudí, ktorí nemajú patričné vzdelanie a samozrejme máme tu ešte osamelo dospelé osoby, ktoré sa starajú o deti no a potom zdravotne postihnutých. Medzi ďalšie skupiny, ktoré si zaslúžia, aby sa ministerstvo práce naozaj začalo vážne zaoberať patria aj rodiny s deťmi predovšetkým samozrejme tie ohrozené chudobou, neúplné rodiny ako som už spomínala aj pri tých nezamestnaných. Potom deti, ktoré potrebujú ochranu, samotné deti, ktoré tiež sú na tom neni najlepšie pardon. Samozrejme osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú vedené na úrade práce a takých je asi väčšina. Osobitný prístup treba venovať napríklad jednotlivcom, ktorí sú odkázaní len sami na seba a tie invalidné dôchodky sú naozaj zúfalo nízke, hlavne pri ľuďoch, ktorí majú len čiastočné dôchodky. Tými sa vôbec nikto nezaoberá. A ďalej tu máme ľudí v hmotnej núdzi. Napríklad otázka bývania je u nás stále nedostatočne riešená. A stále nemáme otázka bývania sa rieši len v súvislosti s hmotnou núdzou, ale je to obrovský veľký problém, pretože nemáme na to vytvorené dostatočné nástroje. Ďalej tu máme ľudí odkázaných na pomoc iných, či už prostredníctvom opatrovateľov alebo sociálnych služieb. Netreba zabúdať ani na samotných opatrovateľov a ľudí pracujúcich v sociálnej oblasti, lebo toto je sa stáva istým spôsobom tiež ohrozená skupina, resp. nedocenená skupina. No a samozrejme máme tu seniorov, opäť predovšetkým tí, ktorí majú nízke dôchodky a ktorí žijú osamelo. Čiže ako tých skupín je tu naozaj veľa a tých, ktoré ministerstvo zahŕňa pod svoje krídla je rovnako dosť nových. Preto sa pýtam že keď celkové výdavky ministerstva práce klesajú, hoci je to predovšetkým pretože teda je to kvôli financiám z Európskej únie, ale ministerstvo aj tak v tomto rozsahu tie prostriedky potrebuje. Výdavky klesajú aj napriek tomu, že sa v posledných dvoch rokoch diali zmeny v sociálnych službách, ale v peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci výdavky štátneho rozpočtu rastú niekde do 100 miliónov eur celkové výdavky klesajú o 40 miliónov. Myslím si, že to tých 50 miliónov musí ministerstvu niekde chýbať, lebo si nehovorme, že projekty ktoré sú z Európskej únie boli nepotrebné. To znamená, že aj tieto týchto 50 miliónov by sa nemalo strácať zatiaľ. Keď sa pozrieme napríklad na kapitolu hmotná núdza, kde sa teda tvrdí, že nám klesá počet ľudí, ktorí sú na hmotnú núdzu odkázaní pýtam sa, že či nemáme dosť iných oblastí na pomoc tým ľuďom, ktorých som menovala, ktorí by tieto
prostriedky potrebovali. Dlhé roky napríklad stál proces deinštitucionalizácie a tento zmeškaný čas by sme sa mali snažiť dobehnúť. Čo preto robí ministerstvo? Je to aj o tom aká pomoc sa dostane týmto zariadeniam, aby sa naozaj mohli posunúť a už sa potrebujú posunúť veľmi rýchlo. Na toto sa vôbec nepozerá. Keď sa bavíme o sociálnych službách týka sa to opäť ľudí, ktorí tým zmeškaným časom, niektorí sa možno tých sociálnych služieb tej deinštitucionalizácie ani nedožijú, resp. ten čas, kedy sa už mohli začleniť do spoločnosti im už dávno ušiel. V rozpočte sa píše, že sa podporuje, že sa zvyšuje finančná podpora náhradnej starostlivosti o dieťa, čo je fajn, tak aby čo najviac detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Ale prejdime na ďalšiu tému. Kým sa na začiatku ministerstvo chváli zvyšovaním zamestnanosti, musí sa priznávať aj k tomu, že so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím sme na tom v porovnaní s Európskou úniou výrazne horšie. Moje štatistiky, ktoré mám sú z Inštitútu pre výskum práce a rodiny hovorili, že v roku 2015 napríklad bola len 16 % zamestnanosť, čo znamená že výrazne nižšia ako tá, ktorá sa hovorí o ktorej sa hovorí teraz. Ak chce štát ušetriť napríklad na zdravotne postihnutých potrebuje vytvárať také podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa mohli uplatňovať na trhu práce. A to teda aby mohli platiť dane. Aby mohli prispievať do zdravotného, sociálneho zabezpečenia, aby mohli míňať svoje prostriedky, aby využívali napríklad služby cestovného ruchu, čo sa nič z toho pomaly nedeje. Týmto smerom by sa mohli vracať prostriedky investované cez sociálny systém späť. Miesto toho štát nevytvára žiadne podmienky pre zamestnávanie, ale zároveň pokojne povie, že keď človek nepracuje nemá nárok na príspevok na auto. Viete koľko ľudí by kvôli tomu autu potrebovali pracovať? Toto žiaľ je výsmech tohoto ministerstva. Pritom podpora by sa dala nájsť veľmi jednoducho. Máme tu napríklad odvod, ktorý treba platiť v prípade ak spoločnosť nad 20 zamestnancov nezamestnáva potrebný počet ľudí so zdravotným postihnutím. Tento odvod sa nám v štátnom rozpočte akosi stráca. Bolo by fajn, keby sa konečne tieto prostriedky investovali tam, kde sa zbierajú, teda do zamestnávania zdravotne postihnutých. V tomto prípade by som tiež celkom chcela spomenúť projekt, ktorý bol vyčlenený na zamestnávanie mladých ľudí, znevýhodnených ľudí vo výške 12 miliónov eur, ktoré sa prakticky z nich sa prakticky nič nevyčerpalo, proste tie podmienky boli nastavené tak zle, zúfalo zle že v podstate celý projekt skrachoval. Miesto toho tu máme ďalšiu skupinu ľudí, ku ktorým sa ministerstvo otvorene priznáva, že šance do budúcnosti sa im znižujú. A sú to opatrovatelia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli starať o svojich blízkych, no stále sa na nich pozerá len cez sociálne dávky, len nie ako na ľudí, ktorí vykonávajú určitý druh činnosti, ktorá by za iných okolností vychádzala pre štát podstatne drahšie, teda to opatrovanie. Preto by bolo treba investovať aj do týchto opatrovateľov, aby túto činnosť mohli vykonávať bez obáv, že sami budú potrebovať v budúcnosti pomoc. My sa tvárime, že oproti iným štátom sme na tom lepšie, čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím, ale ak sa pozrieme na štatistiku detí s neštandardným vývojom o ktorej sa pri rozpočte hovorí, tak je jasné, že sme na tom úplne rovnako a treba počítať nielen spočetnou skupinou detí so špeciálnymi potrebami, ale aj rovnakou skupinou dospelých, pretože tieto deti vyrastajú a v budúcnosti a v dospelosti sa o nich tiež niekto nestará, aspoň nie dostatočne. Ja som sa teda pozrela, mňa teda zaujímalo z týchto položiek rozpočtu predovšetkým napríklad dotácie, aj keď sú možno v zanedbateľnej čiastke, ale teraz sa o nich dosť často hovorí v súvislosti s obedmi zadarmo a tak keď sa pozrieme na dotácie, ktoré sú v podstate v smiešnej sume doteraz boli plánované okolo 17 miliónov, pre budúci rok sa znižujú resp. asi sa zvýšia kvôli obedom zadarmo, tak naozaj je to je to neviem ako sa na to potom budeme pozerať keď zrazu sa tieto dotácie zvýšia ja neviem o závratnú sumu a tie malé projektíky cez ktoré sa ktoré sa cez dotácie podporujú sa v nich stratia. Cez tieto dotácie sa napríklad financuje aj bezbariérovosť sociálnych služieb okrem iného. Inak sú tam vyčlenené možno len 3 milióny korún, na 3 milióny eur pardon na túto podporu, ale okrem sociálnych služieb sú tam ešte aj podpora rekondičných pobytov, editačná činnosť, členstvo v medzinárodných organizáciách. Takže si viete predstaviť koľko sa na bezbariérovosť z toho tým sociálnym službám ujde. Preto teda plynulo prejdem k téme prístupnosti, lebo už aj tak nemám veľa času. Prístupnosť ako jeden z hlavných princípov, z ktorých vychádza dohodou o právach osôb so zdravotným postihnutím od nej sa odvíja všetko, teda naša bezbariérovosť vôbec nie je podporovaná. Toto sú v podstate jediné prostriedky, ktoré som tam našla v tom rozpočte, kde sa podporuje vlastne, kde je možné podporiť bezbariérovosť. Väčšinou sa všetky ministerstvá odvolávajú maximálne tak na kapitálové výdavky, čo je tiež veľká bieda, ale ja chcem upozorniť, že nielen problém je to, že sa tie prostriedky nenachádzajú v tom rozpočte, ale aj to málo čo sa v nich nájde sa využíva veľmi zle. Po mojich návštevách niektorých miest, kde si všímam ako sú debariérizované inštitúcie sú na tom úplne najhoršie úrady práce a väčšinou polície. Darmo sa budeme snažiť o sociálnu inklúziu, keď si nebudeme všímať dostatočne prostredie, v ktorom sa toto všetko deje. Fakt som sa zúfalo snažila nájsť v rozpočte nejaké záchytné body, ktoré by mohli znamenať odstraňovanie bariér a hlavne vytváranie prístupného prostredia pre všetkých. Napriek tomu, že napríklad pán Tomáš pred týždňom povedal, že peňazí je v rozpočte dosť tak na bezbariérovosť sa nenachádzajú. Bohužiaľ máme tu príliš veľa bariér na to, aby sme s tým nerobili nič. A práve preto, keď s tým nerobíme nič, keď nerobíme nič s tými existujúcimi bariérami nevymedzujeme sa ani voči tým novým, ktoré nám tu bohužiaľ vznikajú. A naozaj riešime v posledných dňoch niekoľko prípadov, kedy sa bezbariérovosť úplne, úplne ale že úplne ignoruje. A je to aj vďaka tomu, že tento štát nepovažuje za dôležité do bezbariérovosti investovať. Bolo by potrebné začať si všímať niektoré konkrétne oblasti. Napríklad predovšetkým zdravotníctvo a školstvo. Tieto oblasti sa ľudí dotýkajú najviac. Školy a zdravotnícke zariadenia sa síce z časti debarierizujú, ale nekontrolovane a neefektívne príde pričom ide o prostriedky nás všetkých. Dosť sa v týchto témach uplatňuje ľudová...

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 9:02 - 9:22 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Prajem vám všetkým príjemný pekný deň. Pán minister, vážení kolegovia, myslím, že prejdem rovno k veci, lebo asi mám toho dosť a aby som to všetko stíhala. Budem sa samozrejme venovať predovšetkým ministerstvu práce a mojej srdcovej téme bezbariérovosti, ktorá zase nenašla miesto v tomto rozpočet. Hlavným cieľom, tak ako sa píše, politík ministerstva práce, sociálnych vecí je zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie podielu osôb ohrozených chudobou. Neviem či si tieto ciele ministerstvo práce zvolilo preto, aby sa mohlo hneď vzápätí chváliť chváliť ako sme na tom dobre, lebo nezamestnanosť nám klesá, zamestnanosť sa už blíži k požadovanej hranici ku ktorej sme sa zaviazali a podľa štatistík aj miera rizika chudoby klesá. Len neviem, či si tu dostatočne uvedomujeme, že toto ministerstvo nie je len o ukazovateľoch, ale hlavne o ľuďoch a politiky ministerstva práce by mali smerovať hlavne k nim, nielen k dobrým ukazovateľom. Navyše, keď sa bavíme o tom riziku chudoby je otázka nakoľko to riziko chudoby naozaj klesá, lebo ako aj včera bolo zverejnené, patríme, sme na čele rebríčka zadĺženosti domácností a to nielen tí, ktorí na to majú, ale samozrejme hlavne tých nízkopríjmových skupín, ktorí nemajú žiadne majetky. A práve preto treba asi byť trošku viac ostražitejší.
V poslednej dobe sa na ministerstvo práce dostávajú rôzne nové okruhy ľudí, ktorými sa ministerstvo práce zaoberá, ako to bolo napríklad zaradenie jaslí pod ministerstvo práce. Čiže máme tam takéto malé detičky. Najnovšie sa tam k nim pridávajú cudzinci, čiže to bude veľká agenda zase, ktorou sa bude ministerstvo práce zaoberať. A mám pocit, že je tu stále menší a menší priestor pre tých, ktorí to najviac potrebujú. A teda by som rada pripomenula, že ktorí to sú. Máme tu celú radu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. A napríklad, keď si zobereme, ako sa píše v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, napríklad v roku 2016 sa len osem percent nezamestnaných Rómov zúčastnilo nástrojov a OTP. Čiže asi je čo doháňať. Máme tu v tejto kategórii mladých ľudí, máme tu starších ľudí, ktorí majú problémy sa zamestnať...
===== sa len 8 % nezamestnaných Rómov zúčastnilo nástrojov ALTP, čiže asi je čo doháňať. Máme tu v tejto kategórií mladých ľudí, máme tu starších ľudí, ktorí majú problém sa zamestnať, máme tu dlhodobo nezamestnaných, máme tu ľudí, ktorí nemajú patričné vzdelanie a samozrejme máme tu ešte osamelo dospelé osoby, ktoré sa starajú o deti no a potom zdravotne postihnutých. Medzi ďalšie skupiny, ktoré si zaslúžia, aby sa ministerstvo práce naozaj začalo vážne zaoberať patria aj rodiny s deťmi predovšetkým samozrejme tie ohrozené chudobou, neúplné rodiny ako som už spomínala aj pri tých nezamestnaných. Potom deti, ktoré potrebujú ochranu, samotné deti, ktoré tiež sú na tom neni najlepšie pardon. Samozrejme osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú vedené na úrade práce a takých je asi väčšina. Osobitný prístup treba venovať napríklad jednotlivcom, ktorí sú odkázaní len sami na seba a tie invalidné dôchodky sú naozaj zúfalo nízke, hlavne pri ľuďoch, ktorí majú len čiastočné dôchodky. Tými sa vôbec nikto nezaoberá. A ďalej tu máme ľudí v hmotnej núdzi. Napríklad otázka bývania je u nás stále nedostatočne riešená. A stále nemáme otázka bývania sa rieši len v súvislosti s hmotnou núdzou, ale je to obrovský veľký problém, pretože nemáme na to vytvorené dostatočné nástroje. Ďalej tu máme ľudí odkázaných na pomoc iných, či už prostredníctvom opatrovateľov alebo sociálnych služieb. Netreba zabúdať ani na samotných opatrovateľov a ľudí pracujúcich v sociálnej oblasti, lebo toto je sa stáva istým spôsobom tiež ohrozená skupina, resp. nedocenená skupina. No a samozrejme máme tu seniorov, opäť predovšetkým tí, ktorí majú nízke dôchodky a ktorí žijú osamelo. Čiže ako tých skupín je tu naozaj veľa a tých, ktoré ministerstvo zahŕňa pod svoje krídla je rovnako dosť nových. Preto sa pýtam že keď celkové výdavky ministerstva práce klesajú, hoci je to predovšetkým pretože teda je to kvôli financiám z Európskej únie, ale ministerstvo aj tak v tomto rozsahu tie prostriedky potrebuje. Výdavky klesajú aj napriek tomu, že sa v posledných dvoch rokoch diali zmeny v sociálnych službách, ale v peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci výdavky štátneho rozpočtu rastú niekde do 100 miliónov eur celkové výdavky klesajú o 40 miliónov. Myslím si, že to tých 50 miliónov musí ministerstvu niekde chýbať, lebo si nehovorme, že projekty ktoré sú z Európskej únie boli nepotrebné. To znamená, že aj tieto týchto 50 miliónov by sa nemalo strácať zatiaľ. Keď sa pozrieme napríklad na kapitolu hmotná núdza, kde sa teda tvrdí, že nám klesá počet ľudí, ktorí sú na hmotnú núdzu odkázaní pýtam sa, že či nemáme dosť iných oblastí na pomoc tým ľuďom, ktorých som menovala, ktorí by tieto
prostriedky potrebovali. Dlhé roky napríklad stál proces deinštitucionalizácie a tento zmeškaný čas by sme sa mali snažiť dobehnúť. Čo preto robí ministerstvo? Je to aj o tom aká pomoc sa dostane týmto zariadeniam, aby sa naozaj mohli posunúť a už sa potrebujú posunúť veľmi rýchlo. Na toto sa vôbec nepozerá. Keď sa bavíme o sociálnych službách týka sa to opäť ľudí, ktorí tým zmeškaným časom, niektorí sa možno tých sociálnych služieb tej deinštitucionalizácie ani nedožijú, resp. ten čas, kedy sa už mohli začleniť do spoločnosti im už dávno ušiel. V rozpočte sa píše, že sa podporuje, že sa zvyšuje finančná podpora náhradnej starostlivosti o dieťa, čo je fajn, tak aby čo najviac detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Ale prejdime na ďalšiu tému. Kým sa na začiatku ministerstvo chváli zvyšovaním zamestnanosti, musí sa priznávať aj k tomu, že so zamestnávaním ľudí so zdravotným postihnutím sme na tom v porovnaní s Európskou úniou výrazne horšie. Moje štatistiky, ktoré mám sú z Inštitútu pre výskum práce a rodiny hovorili, že v roku 2015 napríklad bola len 16 % zamestnanosť, čo znamená že výrazne nižšia ako tá, ktorá sa hovorí o ktorej sa hovorí teraz. Ak chce štát ušetriť napríklad na zdravotne postihnutých potrebuje vytvárať také podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa mohli uplatňovať na trhu práce. A to teda aby mohli platiť dane. Aby mohli prispievať do zdravotného, sociálneho zabezpečenia, aby mohli míňať svoje prostriedky, aby využívali napríklad služby cestovného ruchu, čo sa nič z toho pomaly nedeje. Týmto smerom by sa mohli vracať prostriedky investované cez sociálny systém späť. Miesto toho štát nevytvára žiadne podmienky pre zamestnávanie, ale zároveň pokojne povie, že keď človek nepracuje nemá nárok na príspevok na auto. Viete koľko ľudí by kvôli tomu autu potrebovali pracovať? Toto žiaľ je výsmech tohoto ministerstva. Pritom podpora by sa dala nájsť veľmi jednoducho. Máme tu napríklad odvod, ktorý treba platiť v prípade ak spoločnosť nad 20 zamestnancov nezamestnáva potrebný počet ľudí so zdravotným postihnutím. Tento odvod sa nám v štátnom rozpočte akosi stráca. Bolo by fajn, keby sa konečne tieto prostriedky investovali tam, kde sa zbierajú, teda do zamestnávania zdravotne postihnutých. V tomto prípade by som tiež celkom chcela spomenúť projekt, ktorý bol vyčlenený na zamestnávanie mladých ľudí, znevýhodnených ľudí vo výške 12 miliónov eur, ktoré sa prakticky z nich sa prakticky nič nevyčerpalo, proste tie podmienky boli nastavené tak zle, zúfalo zle že v podstate celý projekt skrachoval. Miesto toho tu máme ďalšiu skupinu ľudí, ku ktorým sa ministerstvo otvorene priznáva, že šance do budúcnosti sa im znižujú. A sú to opatrovatelia, ktorí sa dobrovoľne rozhodli starať o svojich blízkych, no stále sa na nich pozerá len cez sociálne dávky, len nie ako na ľudí, ktorí vykonávajú určitý druh činnosti, ktorá by za iných okolností vychádzala pre štát podstatne drahšie, teda to opatrovanie. Preto by bolo treba investovať aj do týchto opatrovateľov, aby túto činnosť mohli vykonávať bez obáv, že sami budú potrebovať v budúcnosti pomoc. My sa tvárime, že oproti iným štátom sme na tom lepšie, čo sa týka ľudí so zdravotným postihnutím, ale ak sa pozrieme na štatistiku detí s neštandardným vývojom o ktorej sa pri rozpočte hovorí, tak je jasné, že sme na tom úplne rovnako a treba počítať nielen spočetnou skupinou detí so špeciálnymi potrebami, ale aj rovnakou skupinou dospelých, pretože tieto deti vyrastajú a v budúcnosti a v dospelosti sa o nich tiež niekto nestará, aspoň nie dostatočne. Ja som sa teda pozrela, mňa teda zaujímalo z týchto položiek rozpočtu predovšetkým napríklad dotácie, aj keď sú možno v zanedbateľnej čiastke, ale teraz sa o nich dosť často hovorí v súvislosti s obedmi zadarmo a tak keď sa pozrieme na dotácie, ktoré sú v podstate v smiešnej sume doteraz boli plánované okolo 17 miliónov, pre budúci rok sa znižujú resp. asi sa zvýšia kvôli obedom zadarmo, tak naozaj je to je to neviem ako sa na to potom budeme pozerať keď zrazu sa tieto dotácie zvýšia ja neviem o závratnú sumu a tie malé projektíky cez ktoré sa ktoré sa cez dotácie podporujú sa v nich stratia. Cez tieto dotácie sa napríklad financuje aj bezbariérovosť sociálnych služieb okrem iného. Inak sú tam vyčlenené možno len 3 milióny korún, na 3 milióny eur pardon na túto podporu, ale okrem sociálnych služieb sú tam ešte aj podpora rekondičných pobytov, editačná činnosť, členstvo v medzinárodných organizáciách. Takže si viete predstaviť koľko sa na bezbariérovosť z toho tým sociálnym službám ujde. Preto teda plynulo prejdem k téme prístupnosti, lebo už aj tak nemám veľa času. Prístupnosť ako jeden z hlavných princípov, z ktorých vychádza dohodou o právach osôb so zdravotným postihnutím od nej sa odvíja všetko, teda naša bezbariérovosť vôbec nie je podporovaná. Toto sú v podstate jediné prostriedky, ktoré som tam našla v tom rozpočte, kde sa podporuje vlastne, kde je možné podporiť bezbariérovosť. Väčšinou sa všetky ministerstvá odvolávajú maximálne tak na kapitálové výdavky, čo je tiež veľká bieda, ale ja chcem upozorniť, že nielen problém je to, že sa tie prostriedky nenachádzajú v tom rozpočte, ale aj to málo čo sa v nich nájde sa využíva veľmi zle. Po mojich návštevách niektorých miest, kde si všímam ako sú debariérizované inštitúcie sú na tom úplne najhoršie úrady práce a väčšinou polície. Darmo sa budeme snažiť o sociálnu inklúziu, keď si nebudeme všímať dostatočne prostredie, v ktorom sa toto všetko deje. Fakt som sa zúfalo snažila nájsť v rozpočte nejaké záchytné body, ktoré by mohli znamenať odstraňovanie bariér a hlavne vytváranie prístupného prostredia pre všetkých. Napriek tomu, že napríklad pán Tomáš pred týždňom povedal, že peňazí je v rozpočte dosť tak na bezbariérovosť sa nenachádzajú. Bohužiaľ máme tu príliš veľa bariér na to, aby sme s tým nerobili nič. A práve preto, keď s tým nerobíme nič, keď nerobíme nič s tými existujúcimi bariérami nevymedzujeme sa ani voči tým novým, ktoré nám tu bohužiaľ vznikajú. A naozaj riešime v posledných dňoch niekoľko prípadov, kedy sa bezbariérovosť úplne, úplne ale že úplne ignoruje. A je to aj vďaka tomu, že tento štát nepovažuje za dôležité do bezbariérovosti investovať. Bolo by potrebné začať si všímať niektoré konkrétne oblasti. Napríklad predovšetkým zdravotníctvo a školstvo. Tieto oblasti sa ľudí dotýkajú najviac. Školy a zdravotnícke zariadenia sa síce z časti debarierizujú, ale nekontrolovane a neefektívne príde pričom ide o prostriedky nás všetkých. Dosť sa v týchto témach uplatňuje ľudová...

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 12:22 - 12:24 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som sa aj na základe toho, čo kolegyňa Gaborčáková prečítala, aký pozmeňovací návrh, aj s tým celým postupom v podstate, čo z toho vyplýva, akým spôsobom sa tie dotácie budú poskytovať, by som chcela naozaj upozorniť, akým spôsobom sa u nás prijímajú zákony. A to teda samotné ministerstvo práce a zdá sa, že strana SMER - SD si tento spôsob osvojila. A to tak, že sa zase prijímajú na poslednú chvíľu, aj napriek tomu, že ste časť toho zákona oddialili, tak stále niektoré dotácie majú byť poskytnuté v podstate už od 1. januára. Ako sa to reálne bude zvládať, keď aj v minulosti príspevky, ktoré sa poskytovali na stravu detí, ktoré do toho spadali, sa poskytovali dopredu. To znamená preddavkovo. Dnes máme december, preddavkovo sa to v žiadnom prípade nestíha a zase sa to bude látať. A z toho môže vzniknúť zase kopec problémov, ktoré nebudú doriešené, a tak celý nápad, ktorý možnože aj niekedy v niektorých, v niektorom zmysle je myslený dobre, realizovaný dobre nebude, práve preto, že tam vznikne plno zmätkov.
Ešte by som chcela upozorniť, že toto sú, to sú naozaj zákony z ministerstva práce, ktoré sa týkajú naozaj veľkého počtu ľudí a veľkej administratívy. A keď to nebudete zvládať, tak ako to bolo naposledy pri zákone o kompenzáciách, znovu, kto sa bude vyhovárať, že, žiaľ, nepočítali sme s takým návalom, nepočítali sme s takým množstvom práce? Takže aj ja by som chcela upozorniť aj na to, aby sa takéto zákony určite predkladali dostatočne zavčasu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2018 12:01 - 12:02 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1152. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

22.10.2018 11:29 - 11:31 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1172. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2018 10:32 - 10:33 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1145. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1198 z 1. októbra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis