Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

19. 6. 2017 o 10:55 hod.

Mgr.

Silvia Shahzad

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 10:55 - 11:08 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Dnes tu nemám pána ministra Richtera. Môžem poprosiť niekoho, kto by mi posunul ten mikrofón? (Predkladateľka V Tomanová upravuje mikrofón pre rečníčku.)
Vážený pán predsedajúci, vážená pani komisárka, vážení kolegovia, ja by som v prvom rade hneď na začiatok chcela skonštatovať, že som potešená tým, že správa komisárky pre deti sa dostala do programu v normálnom čase, aj keď nie v normálnom parlamentnom čase. Ale samozrejme už za štandardných podmienok, teda keď nás je tu tradične málo. Mrzí ma, že v normálnom čase nemala možnosť predniesť svoju správu aj komisárka pre zdravotne postihnutých, pre osoby so zdravotným postihnutím a musela to robiť takmer pred polnocou.
Na rozdiel od komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím alebo aj verejnej ochrankyne práv, ja by som sa teda zamerala predovšetkým na tie časti alebo, respektíve zamerala by som svoj prejav na to, čo som vo vašej správe, pani komisárka, nenašla. A takže na rozdiel od komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím a verejnej ochrankyne práv sa vo vašej správe neobjavujú niektoré početné skupiny detí, ako už spomínal pán kolega Budaj, a teda neobjavujú sa napríklad vôbec deti so zdravotným postihnutím. Tvrdíte, že nemôžete písať o konkrétnych prípadoch detí, ale vo vašej správe však nie je často ani všeobecná zmienka o žiadnych iných skupinách detí a ich problémoch.
Váš úrad je síce ešte len v začiatkoch, a preto si myslím, že tá iniciatíva by mala vychádzať aj z vašej strany, aby ste podchytili záujmy naozaj všetkých detí, nielen tých, ktoré sa na váš úrad obrátia. V celej správe nielenže nie je žiadna zmienka o niektorých týchto skupinách detí, budem za chvíľku menovať, ale neobsahuje ani niektoré výrazy ako deti so zdravotným postihnutím či znevýhodnením, deti zo znevýhodneného prostredia, deti so špecifickými potrebami. Špecifické sú len opatrenia, ustanovenia, konania. Pritom v roku 2016 sme tu mali hneď niekoľko veľmi silných tém, na ktoré by ste mohli upriamiť pozornosť a ktorým ste sa mohli venovať. Jednou z nich, jednu z nich otvorila napríklad pani ombudsmanka, a to je bezbariérovosť škôl. Verejná ochrankyňa práv robila prieskum na školách a školy vôbec nepovažujú za dôležité vytvárať podmienky pre deti so zdravotným postihnutím, odkazujú ich na špeciálne školy. Spolupracovali ste s ňou v tejto oblasti? Prebrali ste po nej štafetu,? Pretože je to stále len načatá téma a treba v nej určite pokračovať. Bol tu urobený naozaj veľmi dobrý prieskum, ale to samozrejme nestačí. Treba hľadať nejaké riešenia a to očakávam aj od vás. Čím viac sa v takýchto problémoch bude, čím viac ľudí sa bude v týchto problémoch angažovať, tým väčšia šanca, že sa niektoré stereotypy zmenia. Tak sa pýtam, že akým dielom ste k tomuto prispeli vy? A napríklad aj toto by som čakala, že bude v správe za rok 2016.
Ďalšou veľkou témou, ktorá tu rezonuje už niekoľko rokov a myslím si, že dosť v poslednom ,práve v roku 2016, sú asistenti učiteľa. Už dlhodobo je tu snaha, aby asistent učiteľa bol nárokovateľný a aby teda každé dieťa, ktoré toho asistenta potrebuje, ho aj dostalo. Opäť sa pýtam: Ako v tomto smere postupujete vy? Čo pre toto robíte vy?
Ďalšia téma bola podmienky rodičov detí v nemocniciach. Predkladal sa tu v roku 2016 aj návrh zákona, samozrejme, z opozície. Viem, že sa angažujete pri opatrovateľských príspevkoch tak, aby nestrácali tí rodičia nárok, ale neviem, či sa angažujete aj v tom, aby mali rodičia dôstojné podmienky a aby sa o tie deti v nemocniciach mohli starať. Opäť žiadna informácia. Mám pocit, že mnoho vecí ste v tej správe vôbec nepodchytili. Neviem, možno sa im venujete, možno nie, toto všetko by som ja očakávala v správe. To sú všetko všeobecné informácie, ktoré nie je problém, si myslím, nejakým spôsobom zverejniť a nie je problém deklarovať nejakú vašu činnosť.
Ja už som na výbore spomínala, že na komisárku s prehľadom, aký máte vy a teda aj s veľmi bohatými skúsenosťami v rôznych smeroch, sa od vás očakáva oveľa viac ako to, čo ste nám zatiaľ predložili. Už na výbore som spomínala, že podľa mňa asi tretina vašej správy patrí do roku 2017. A to je tá časť, ktorá sa venuje resocializačným strediskám. Pretože prieskumy v týchto resocializačných strediskách ste robili na jeseň v roku 2016 v jednej polovici a v druhej polovici vo februári roku 2017. To znamená, celá tá analýza bola robená až v roku 2017 a patrí do roku 2017 a tým pádom tretina celej správy tam vôbec nemala čo robiť.
Rovnako sa mi zdalo povrchné urobiť jeden, alebo teda vy máte tam tri detské domovy, pilotný projekt na vzorke asi tridsiatich detí, tu sme si to vyjasňovali. Ale nie je problém, že aká je vzorka, je problém potom, aká je tá hĺbka, keďže sa jedná o pilotný projekt. A z vašich záverov jediný problém bol len v tom, že dotazníky by mali byť viacjazyčné. Prepáčte, ale mám pocit, že na tejto úrovni by ten prieskum naozaj neurobil ani stredoškolák. 
Ďalšia dôležitá skupina, ktorá by určite, ale určite mala mať samostatnú kapitolu vo vašej správe, sú rómske deti. Výskyt slova Róm sa vo vašej správe neobjavuje vôbec. Myslím, že jedenkrát len v súvislosti práve s tými dotazníkmi, ktorých sa zúčastnili rómske deti. Pritom rómska otázka je u nás rozoberaná v mnohých smeroch ako veľmi vážny problém, len u vás nič. Práve vy by ste nás mali informovať o špecifických problémoch rómskych detí. No nič také sa nedeje. To isté tu máme so vzdelávaním detí. Deti dosahujú nedostatočné výsledky, neviem, nakoľko sa tejto téme venujete. Ďalšia skupina detí sú deti žijúce v chudobe. Máme tu desiatky príbehov detí, ktoré nemajú vytvorené dostatočne dobré podmienky, a aj ony by si zaslúžili určite veľmi, veľmi veľkú pozornosť.
Potom tu máme niektoré prípady, ktoré sa objavili v roku 2016 a ktorým ste sa venovali nielen vy, ale aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím alebo verejná ochrankyňa práv. Je zaujímavé, že tie závery sú dosť rôzne. A to možno napríklad aj v prípade Marka.
Tiež by ma zaujímalo, akým spôsobom vyzývate deti alebo komunikujete s deťmi, aby sa vám ozývali. Mne sa napríklad stránka, vaša stránka zdá veľmi strohá. Nie je kamarátska k deťom a tiež by to chcelo možno viac obrázkov, viac farieb, viac animácií, pretože aspoň nejaká časť musí byť venovaná práve deťom, keď hovoríme o tom, že je to určené pre deti.
A tak sa ešte pýtam, aké aktivity ste robili z vlastnej iniciatívy za ten rok? Pretože na to sme asi zvyknutí aj od komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Nájdete tam veľa pasáží, veľa formulácií, že robili sa monitoringy z vlastnej iniciatívy, že sa angažovala v prípadoch z vlastnej iniciatívy. To isté aj verejná ochrankyňa práv v minulom roku. Preto sa pýtam na vašu vlastnú iniciatívu.
Rovnako ma zaujíma, aká je vaša spolupráca s detským organizáciami? Nakoľko vám dôverujú? S ktorými spolupracujete a v akom rozsahu? Domácimi i zahraničnými. Žiaľ, správa neobsahuje žiadne konkrétne návrhy opatrení a v podstate ani nijaké závažné pochybenia. Všetci však vieme, že táto spoločnosť má k dokonalosti a k dodržiavaniu práv veľmi ďaleko, tým skôr k právam dieťaťa. A tak je pre mňa záhadou, že nič z toho tam nevidíte. A to mi je naozaj ľúto.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 6. 2017 10:14 - 10:24 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, téma dôchodkov je naozaj veľmi zložitá, systém sa roky mení a s ním aj podmienky poskytovania dôchodkov, a preto nastoliť spravodlivosť je naozaj veľmi ťažká a zodpovedná úloha a ja si ani veľmi netrúfam hodnotiť, či prinesené zmeny sú, alebo nie sú dostatočne spravodlivé. Určite pomôžu tým, ktorých sa táto zmena dotkne, a je potešujúce, že ministerstvo práce sa do tohto pustilo, hoci je to naozaj niekedy nevďačná úloha.
Dovoľte mi však aj na tomto mieste pripomenúť už teraz niekoľkokrát spomínaných invalidných dôchodcov, resp. poberateľov invalidných dôchodkov, a teda predovšetkým tých, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok pred rokom 2004. Viem, že poberatelia invalidných dôchodkov nie sú cieľovou skupinou tejto novely zákona, no rovnako aj títo poberatelia dôchodkov dlhodobo volajú po zmene, pretože spôsob výpočtu aj týchto dôchodkov je, alebo teda bol pred rokom 2004 veľmi podobný tým starodôchodcom, alebo teda tým starobným dôchodkom, čiže nespravodlivosť stále ostáva.
V súvislosti s týmto zákonom prišlo aj niekoľko pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo aj počas obdobia, kedy už máme zákon v parlamente, rozdiely medzi dôchodkami priznanými podľa zákona o sociálnom zabezpečení a podľa zákona o sociálnom poistení sú evidentné, a to tak pri invalidných dôchodkoch vypočítaných na základe odpracovaných rokov, a teda prispievania do systému dôchodkového poistenia, alebo aj pri dôchodkoch z mladosti.
Ani pri invalidných dôchodkoch, tak ako pri starobných, sa nebrali do úvahy dosahované príjmy nad 10-tisíc korún, či už československých, alebo slovenských.
Rovnako je tu rozdiel medzi dôchodkami mužov a žien, v neprospech žien, samozrejme, pretože dôchodky sa počítali, dopočítavali do doby dovŕšenia dôchodkového veku, pričom, samozrejme, u žien je tento vek nižší.
Obavy boli aj o dôchodky, kedy poberateľ invalidného dôchodku popri dôchodku ešte pracoval a kedy nie. Priznám sa, že ministerstvo práce no mnohými argumentami presvedčilo a naozaj a mali ochotu hovoriť aj na túto tému a našli si čas aj napriek časovému stresu, už by som povedala. Dokonca chápem aj to, prečo poberatelia invalidných dôchodkov nie sú zahrnutí v tejto novele zákona, a teda ako tvrdí ministerstvo, z dôvodu, že pre invalidných dôchodcov riešenie v súčasnej podobe zákona existuje na rozdiel od starobných dôchodcov, kedy invalidný, poberateľ invalidného dôchodku môže požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok, no napriek tomu si dovolím upozorniť medzi týmto argumentom a praxou.
Konkrétne súhlasím, že v zákone o sociálnom poistení sa zakotvila možnosť podľa § 263a požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok, pokiaľ žiadateľ nedosiahol dôchodkový vek, a berie sa do úvahy ten dôchodok, ktorý je vyšší, teda keď sa porovná podľa starého, podľa nového zákona. Takúto možnosť starobní dôchodcovia, ako už bolo spomínané, nemajú. Podľa ministerstva práce sa takýto postup vzťahuje aj na invalidné dôchodky z mladosti priznané podľa starého zákona, pretože práve tieto dôchodky sú podľa vtedy platnej legislatívy naozaj veľmi nízke, a vlastne keďže túto možnosť títo všetci dôchodcovia majú, ministerstvo považuje túto úpravu v súčasnej novele za zbytočnú.
Ja som sa však pýtala na to isté minulý týždeň aj Sociálnej poisťovne. A tu vidím mierny rozdiel. Kým na ministerstve práce hovoria v stanovisku presne toto: "Ak poberateľ invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 nedovŕšil dôchodkový vek, môže požiadať o prehodnotenie nároku na invalidných dôchodok Sociálnu poisťovňu podľa § 263a zákona o sociálnom poistení, a to tak na základe plánovanej kontrolnej prehliadky, teda z podnetu Sociálnej poisťovne, ako aj na základe žiadosti poistenca o zvýšenie invalidného dôchodku, spravidla na základe zhoršenia zdravotného stavu."
Sociálna poisťovňa mi odpísala toto: "Je možné požiadať len o zvýšenie invalidného dôchodku na základe zhoršeného zdravotného stavu. Nie je možné žiadať o prepočet invalidného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania invalidného dôchodku. Ak bol invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tak pri kontrolnej lekárskej prehliadke sa posudzuje predovšetkým zdravotný stav aj podľa zákona č. 100 o sociálnom zabezpečení, aj podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. určí sa percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak sa poistencovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok do 31. 12. 2003, zhorší zdravotný stav, je možné, aby požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa adresy trvalého pobytu. V tomto prípade sa teda invalidita bude posudzovať podľa oboch zákonov."
A tu vidím ja ten rozdiel. Kým ministerstvo práce hovorí, že spravidla ide o zhoršenie zdravotného stavu, tak Sociálna poisťovňa toto kladie ako podmienku. A práve možno preto vzniká tá nedôvera poberateľov invalidných dôchodkov, či naozaj ide o dobrý úmysel ministerstva práce pri prehodnocovaní týchto dôchodkov na základe uvedeného paragrafu. Prax totižto ukazuje, že to tak byť nemusí, a máme aj konkrétne príklady, kedy naozaj pokiaľ išlo len o žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, tak táto bola zamietnutá a bola akceptovaná až na základe zhoršenia zdravotného stavu.
A preto sa domnievam, že často záleží na tom, na akú informáciu poberateľ invalidného dôchodku natrafí. Aj v tomto prípade sa potvrdzuje, že možnosť neznamená automaticky realizáciu, že zákon síce môže byť dobrý, máme veľa dobrých zákonov, ale v praxi sa neuplatňujú, a tak nám je takýto zákon k ničomu. A tak dúfam, že aj toto sa napraví a že ak stanovisko ministerstva práce je také, že sa dá požiadať o prehodnotenie nároku na invalidný dôchodok, tak sa to tak naozaj bude diať a že naozaj to stanovisko bude záväzné a nebudeme, lebo už sa mi v mnohých prípadoch stalo, že mi bolo povedané, že stanovisko je v podstate len odporúčacie a záväzné stanovisko môže dať len súd.
Preto by určite aj všetci poberatelia invalidných dôchodkov uvítali, ak sa so zmenami, ak sa bude počítať so zmenami v zákone aj v ich prípade.
Kolegyňa tu už spomínala čiastočných invalidných dôchodcov, je to naozaj veľmi ťažká skupina, jednoducho, keď raz máte nálepku, že ste dôchodca, invalidný dôchodca, tú prácu si ťažko nájdete a príjem je mizerný.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

15. 6. 2017 14:35 - 14:39 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa určite rada zapojím do takýchto výziev a určite budem rada s vami spolupracovať aj na takýchto projektoch.
A teda keď už ste spomínali tie referenčné registre, vidíte to aspoň tak, že by ste mohli v nejakom najbližšom období, alebo viete, viete mi povedať, že ktoré tie databázy by ako referenčné registre už mohli fungovať a ktoré by mohli občania reálne pocítiť, že tieto už nebudú musieť nosiť, alebo na ktoré úrady nebudú už musieť a z ktorých úradov nebudú musieť vyžadovať duplicitne nosiť, úrady, že ktoré tie ministerstvá by mali byť ako prvé, a prípadne možno aj aký časový horizont by to mohol byť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 15. 6. 2017 14:25 - 14:27 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. Mrzí ma, že teda tu nie je pán minister Richter, že tu nemôže byť a že nemôžeme sa nejako tak vzájomne porozprávať, ale tu naozaj ide o zvyšovanie príspevkov, ktoré, v prevažnej väčšine ide o zvyšovanie v centoch, keďže, keďže tento, toto životné minimum je len základom pre výpočet tých príspevkov. Čiže, čiže to samotné zvýšenie je ešte nižšie ako, ako to zvýšenie životného minima, a teda budem rada, ak, ak mu tlmočíte aspoň otázku, ak mu budete tlmočiť otázku, či sa neuvažuje o zmene výpočtu tohto životného minima práve preto, že neodráža rast životných nákladov občanov, a teda predovšetkým nízkopríjmových domácností, ktoré, povedzme si pravdu, už to samotné životné minimum je ďaleko, ďaleko nižšie pod hranicou chudoby. Čiže, čiže už z tohto dôvodu sa tí občania, ktorí, ktorí majú takto nízke či kompenzácie, či rôzne príspevky odrážajúce sa od sumy životného minima... Teraz neviem rýchlo, čo som chcela povedať, ale už, už takto, takto nastavené príspevky neodrážajú vlastne naozaj skutočnosť, aby, aby tí ľudia sa dokázali odraziť od toho dna a aby sa ich príjem zvýšil. Naopak, možno takto nízko nastavené životné minimum dokáže ovplyvniť práve možno ľudí s nízkymi príjmami, ktorí by chceli ísť do predčasného starobného dôchodku a nebudú môcť ísť z tohto dôvodu, lebo proste to ich ovplyvní negatívne. Takže budem rada, ak sa bude uvažovať nad zmenou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 6. 2017 18:32 - 18:34 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 588. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 606 z 29. mája 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 5. 2017 14:51 - 14:52 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Budem teda aj ja reagovať na vás, pán Goga. Práve to je to úskalie, že tí ľudia žijú už teraz aj na dedinách, nielen v mestách. A vy ich nemôžte vysťahovať len preto, že sa niekto rozhodne a že tam je nejaká infraštruktúra. Áno, v mestách je to vždycky jednoduchšie. A myslím si, že mnohí zdravotne postihnutí veľmi radi do tých miest pôjdu, keď budú mať možnosti. Ale netreba zabúdať, že naozaj tu existuje slobodná voľba miesta, kde chce človek žiť. A môže to byť aj v tých menších mestách.
Tá infraštruktúra, keby sme sa vydali cestou univerzálneho navrhovania vo všeobecnosti, tak by sa to menilo postupne úplne prirodzene. A to, že to nebude z jedného dňa na druhý, myslím si, že s tým nikto nepočíta. Ale poďme to aspoň vyskúšať. A možnože toto je práve cesta. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17. 5. 2017 14:15 - 14:48 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Tak ešte raz, vážení kolegovia. Ako už bolo povedané, cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie podmienky, aby aspoň jeden byt v bytovom dome spĺňal požiadavku bezbariérovosti. Požiadavka na vyčlenenie dvoch percent bytov alebo teda jedného bytu v bytovom dome spĺňajúca dávky kladené na užívanie stavby osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je v tomto návrhu vnímaná ako všeobecná technická požiadavka na výstavbu.
Tieto požiadavky sú rámcovo upravené v § 43 stavebného zákona a taktiež podrobnejšie v § 47 stavebného zákona. V stavebnom konaní stavebný úrad podľa § 62 stavebného zákona skúma, či dokumentácia zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, vrátane vydávania stavebného povolenia a rovnako pri kolaudácii preskúmava zhodu s týmito požiadavkami podľa § 82 stavebného zákona.
Podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vyhláška č. 532/2002 Z. z. Táto vyhláška v svojich ustanoveniach upravuje aj požiadavky na bytové domy, aj to, aj vo vzťahu k osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie predovšetkým v § 56 až 58, ako aj všeobecne v § 44, keď napríklad ustanovuje, že bytový dom musí mať najmenej jednogarážové stojisko na jeden byt. Nič preto nebráni tomu, aby zákonná podmienka vyčlenenia dvoch percent bytov v bytových domoch spĺňajúcich požiadavky na užívanie stavby osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie bola tiež podrobnejšie upravená práve v tejto vyhláške.
Treba pripomenúť, že všetky tieto podmienky na úpravu bytov pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie môžeme nájsť hlavne v štvrtej časti tejto vyhlášky a v prílohe tejto vyhlášky. Nie všetko ani tu je nastavené ideálne, vyhláška ani nie je až tak rozsiahla možno, ako by si zaslúžila, no fakt je, že ak by sa aspoň tieto minimálne požiadavky dodržiavali, mohli by aj byty takéhoto určenia vyzerať o čosi inak a posunuli by sme sa o kúsok vpred.
Na prvý pohľad možno znie požiadavka na počty bytov jedného bytu v bytovom dome veľmi odvážne, pre niekoho možno odstrašujúco a nezrealizovateľne, ale skúsme si celú situáciu s bytmi rozobrať bližšie. Osoba so zdravotným postihnutím, a teraz hovorím predovšetkým o telesnom postihnutí, respektíve ťažkom telesnom postihnutí, kedy je osoba odkázaná na špecifické úpravy, v súčasnosti veľa možností pri hľadaní adekvátneho bývania nemá. Je to hlavne svojpomocný, spôsob svojpomocných úprav, či už v existujúcom bývaní alebo v novom bývaní. Toto je však spojené s finančnými nákladmi.
Aj tu treba pripomenúť, že keďže nemáme odborníkov-stavebníkov na takéto úpravy, tak tieto riešenia často nebývajú dlhodobé a z dlhodobého hľadiska nespĺňajú požiadavky užívateľov, lebo samotní užívatelia nevedia, ako sa tá ich životná situácia vyvinie. Riešia obyčajne aktuálnu situáciu. Sama to poznám veľmi dobre z vlastnej skúsenosti, keď moji rodičia celý život prerábajú rodinný dom podľa toho, ako som rástla a podľa toho, čo sme potrebovali aktuálne riešiť. My sme naozaj náš dom prerábali každý rok.
Ďalšia možnosť je nájsť si bývanie na prenájom. Tu existuje len jedna možnosť, a to získať mestský alebo obecný nájomný byt, kde takéto bezbariérové byty sú. V komerčnej výstavbe bezbariérové byty v súčasnosti u nás nenájdete. Ak sa občas v inzerátoch objaví spojenie bezbariérový byt, obyčajne to znamená, že dostanete sa do bytu, je tam zabezpečený bezbariérový prístup, je tam výťah, ale samotný byt bezbariérový nie je. Novostavby takto stavané sú. Prístup do bytu zabezpečený je.
Priznám sa, že ja osobne som projekt, ktorý obsahoval aj regulérny bezbariérový byt s dostatočným priestorom, kde už v nákresoch bolo jasné, že je určený pre osobu napríklad na vozíku, takýto projekt som videla naposledy v roku 2008 a aj to neviem, či sa zrealizoval. Ak začnete robiť prieskum na našom realitnom trhu, tak zistíte, že na požiadavku bezbariérovosti sa vám nikto neozve. Veľkým problémom je, že ani prenajímatelia netušia, čo vlastne bezbariérový byt znamená. Väčšinou si každý spomenie maximálne na prahy. Aký je však prístup, šírka dverí, manipulačný priestor a predovšetkým sociálne zariadenia, to nikto posúdiť nevie.
Pritom v minulosti sme takéto byty mali, stavali sa, vôbec neboli zle riešené. Naozaj počítali s tým, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá si takýto byt vyžaduje, potrebuje ten priestor väčší a tak boli navrhované. A práve byty z čias socializmu väčšinou spĺňali, možno už teraz by sme povedali až nadštandard a dodnes patria k tým lepším, čo tu v tomto smere máme. Odvtedy sa zmenil prístup k bytom všeobecne. Stavajú sa minimalistické byty a to platí rovnako aj pre bezbariérové, ak sa teda vôbec stavajú.
Ako tak sledujem situáciu, možno za posledných 15 rokov takto postavené bezbariérové byty – a teraz hovorím predovšetkým o nájomných bytoch, lebo tá komerčná výstavba naozaj je na tom veľmi zle – nie sú ideálne ani z hľadiska riešenia. Niekedy sa nestačím čudovať, čo všetko sú autori schopní vymyslieť, čo všetko považujú za bezbariérové. Často sa zabúda naozaj na základné kritérium, a to je manévrovací priestor alebo manipulačný priestor, ktorý je tak dôležitý. Aj preto v súčasnosti mám pocit, že je trend, že aj na byty, ktoré sú postavené ako bezbariérové, mnohé osoby žiadajú príspevok na úpravu. Jednoducho nedodržiavajú sa základné štandardy.
Pritom riešenie je pomerne jednoduché. Máme tu špičkové výskumné pracovisko na bezbariérovú architektúru, ktoré by vedelo zabezpečiť školenie stavebných odborníkov, ale u nás takáto požiadavka nie je. Keď sa bavíme o nájomných bytoch, tie, ktoré tu máme, ani tie často nekončia u tých, ktorí by ich potrebovali a pre ktorých sú predovšetkým určené. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Bezbariérové byty, nájomné byty majú obyčajne rovnaké podmienky ako prideľovanie ostatných bytov. To znamená, väčšinou sú postavené na podmienke príjmu. Lenže tu často nestojí len otázka príjmu, ale je tu aj otázka možností. A keďže komerčná výstavba bezbariérové byty nepozná, takíto ľudia nemajú kam ísť a silou-mocou sa snažia udržať si hranicu svojho príjmu v daných medziach.
Preto tu nestačí sledovať len finančne kritériá, ale naozaj aj celú situáciu s bytmi a takéto, takéto byty prideľovať na základe, na úplne inom princípe, na základe úplne iných kritérií. Nájomné byty sú však v tomto prípade niekedy často tiež aj pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré zvyčajne poberajú len invalidný dôchodok a, povedzme, žijú samostatne, nedostupné. Nemôžu si ich dovoliť, a preto často aj takéto osoby, ktoré sú o čosi mobilnejšie využívajú radšej prenájom bežného bytu. Takéto osoby sa často dostávajú do začarovaného kruhu. Keď zarábajú veľa, príspevok na nájomný byt nemajú, keď zarábajú malo, nemôžu si ho dovoliť.
Treba pripomenúť že bezbariérových nájomných bytov, ktoré pribudli v roku 2016 na Slovensku, boli tri. A táto štatistika nie je na základe štatistiky o bytoch, ale len na základe prideľovaných dotácií. Štatistiky ako také sa sledujú tiež veľmi málo. Za posledných päť rokov takýchto bytov pribudlo celkovo na Slovensku 33. Je to žalostne málo. A to stále hovoríme len o nájomných bytoch, mestských alebo obecných. Nehovoríme o komerčnej výstavbe. Tieto nájomné byty, bezbariérové nájomné byty podľa dostupných štatistík, ktoré vedie ministerstvo dopravy, respektíve, ktoré nám ich poskytlo, sú v objeme 0,42 % z celkových nájomných bytov.
Štatistiky o komerčnej výstavbe neexistujú. Nikto nemá záujem zlepšiť situáciu s bezbariérovými bytmi. Pritom v dohovore sme sa zaviazali v čl. 9 ods. 2 písm. b), že zmluvné strany prijmú aj príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby súkromné objekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby dostupné alebo poskytované verejnosti zohľadňovali všetky aspekty prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj preto treba zvýšiť nielen podiel nájomných bytov, ale zabezpečiť, aby takéto byty pribúdali hlavne v komerčnej výstavbe. A to preto, že náklady sa neodrážajú v rozpočte verejnej správy.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že výstavba takýchto bytov je finančne náročnejšia, že sú finančne nákladnejšie. Ale zo štúdie univerzity v Zürichu vyplýva, že plánované náklady na prístupnosť tvoria od 0,15 % do 3 % nákladov na stavbu. Hovoríme o plánovaných nákladoch, to znamená, že pri začiatku stavby. V priemere však tvoria 1,8 % takýchto nákladov, čiže náklady stúpnu o 1,8 %, cca 2 % stavby, čo sú, v porovnaní, náklady na záverečné upratovanie stavby a v tomto kontexte sú pritom tieto náklady, sú teda tieto náklady zanedbateľné, pretože majú predovšetkým obrovskú pridanú hodnotu. Môžu prispieť k sociálnej udržateľnosti v tejto krajine.
Ani naše ministerstvo práce sa netají tým, že by chceli prísť do štádia, že sa obmedzia príspevky, kompenzačné príspevky na úpravu bytu, domu, garáže a že na budovy, ktoré sú postavené od istého roku, sa finančné príspevky poskytovať nebudú. Pritom pre to nerobia vôbec nič. A toto je práve jeden zo spôsobov ako prenášať náklady spojené s prístupnosťou. Čím viac bytov bude, respektíve čím viac ich bude pribúdať, tým to bude samozrejmejšie aj pre develóperov, nikto sa nad tým nebude zamýšľať.
Je to niečo podobné, teraz by som vám možno aj ukazovala obrázky, ktoré som si hľadala, keď sa niekedy zamyslíte nad tým, že pozriete sa na obrázok rodinného domu, úplne prízemného, bez poschodia a pozriete sa na vchod do domu pre ľudí, pozriete sa na vchod do garáže, tak často sa stretnete s veľmi zaujímavými úkazom, vchod do domu má vždy schod a vchod do garáže má bezbariérový prístup. Prečo asi? Nikto sa nezamýšľa nad tým, že dom je na rovnakej úrovni. Jednoducho pre auto urobí všetko a pre auto je úplná samozrejmosť, že sa tá nájazdová rampa tam urobí, ale do domu sa a do vchodu sa často robí schod. Čiže je to len niekedy o mentálnom nastavení.
Preto by bolo fajn, keby sme sa konečne začali približovať k univerzálnemu dizajnu, k čomu nás koniec koncov tiež zaväzuje dohovor, a potom sa nebudeme musieť zaoberať iba bezbariérovými bytmi. Definícia univerzálneho dizajnu podľa dohovoru je, že ide o navrhovanie výrobkov v zariadení programu a služieb tak, programov a služieb tak, aby ich mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu. Univerzálny dizajn nevylučuje asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné.
Zabezpečiť si vhodné bývanie by mal mať možnosť každý bez ohľadu na finančné možnosti. Aj toto, to znamená bývanie, je jedno z kritérií, ktoré ľuďom zvyšuje kvalitu života. A tu nehovoríme len o ľuďoch so zdravotným postihnutím. Jednoducho v staršom veku už každý môže prísť do štádia, kedy má problém vyjsť po schodoch, či dostať sa do vane. Aj preto by malo byť samozrejmosťou, že buď sme schopní si od začiatku hľadať vhodné bývanie, ktoré nám bude vyhovovať celoživotne, čo samozrejme sa ťažko predpokladá, alebo za nepriaznivých životných okolností budeme mať šancu sa presťahovať do takéhoto bývania. Fyzické možnosti nikoho z nás nie sú neobmedzené. Je pravda, že bezbariérové byty sú o čosi náročnejšie na priestor, keď sa bavíme o tých naozaj, skutočne bezbariérových bytoch. Zvyčajne by mali byť rozlohou väčšie aspoň o desať percent.
Ale ak má niekto problém, že sa tu bavíme o bezbariérových bytoch, môžme sa začať rozprávať o upraviteľných bytoch. Možno, že to bude stráviteľnejšie. Napríklad v rakúskej legislatíve je takáto povinnosť zakotvená a vo Viedni sa riadia zákonom, ktorý sa volá Waldordnung für Wien, a tu majú povinnosť všetky byty, všetky byty stavať upraviteľné. Upraviteľný byt v tomto význame znamená, že je v ňom možné vykonať neskoršie nevyhnutné úpravy v krátkom čase s nízkymi nákladmi a bez zmien na inštaláciách, technike, izolácii alebo nosnom systéme. V krátkom čase v tomto prípade znamená jeden deň. Táto forma sa práve využíva predovšetkým v komerčnej výstavbe, kde je možné reagovať na zmeny životnej situácie a netreba hľadať nové bývanie. Stačí jednoduchými zásahmi byt prispôsobiť. Medzi tie jednoduché úpravy patrí napríklad zrušiť priečku, prispôsobiť kúpeľňu, to znamená, že je tam prispôsobený odtok a nemusíte už používať vaňu, ale môžte si tam, máte tam hneď k dispozícií sprchu a takéto jednoduché úpravy nesporne pomôžu mnohým ľuďom. Tým sa rozširuje možnosť aj pre ľudí so zdravotným postihnutím, keďže nie každý nutne potrebuje bezbariérový byt s vyššími nárokmi na priestor a úpravy.
Aj v našej legislatíve sa už o týchto možnostiach začalo hovoriť, ale, žiaľ, táto časť nie je dotiahnutá do konca a už vôbec nie do praxe. Ale vyriešilo by to situáciu mnohých ľudí, nielen zdravotne postihnutých, ale aj tých v staršom veku, či dočasne odkázaných na iné podmienky.
U susedov som našla ďalší príklad, kde sa budujú takzvané domy života, ak to tak môžeme nazvať a preložiť, kde je, sú cielene viacgeneračné domy. To znamená, že si ľudia navzájom pomáhajú a sú prispôsobené nielen starším, ale aj rodinám s deťmi a rôznym ľuďom so zdravotným postihnutím.
Rovnako v ostatných krajinách je možností oveľa viac. Chcela by som na tomto mieste práve preto, že napríklad nefunguje hlavné kontaktné miesto pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré máme na ministerstve práce, s ktorým si tri týždne alebo štyri, neviem, dohadujem stretnutie práve kvôli tomuto zákonu, chcela by som z tohto dohovoru vypichnúť niektoré články, niektoré ustanovenia, ktoré sa práve bezbariérového, resp. bytov alebo dostupnosti bytov týkajú.
Jednak je to čl. 4 ods. 1 písm. f), kde sa zmluvné strany zaväzujú uskutočňovať alebo podporovať výskum a vývoj univerzálne navrhovaných tovarov, služieb, zariadení a vybavenia v zmysle definície, ktorú som vám už povedala, ktoré by vyžadovali minimálne prispôsobenie a najnižšie náklady na uspokojenie špecifických potrieb osôb so zdravotným postihnutím, podporovať ich dostupnosť a využívanie a presadzovať univerzálny dizajn pri vytváraní noriem a usmernení. Ďalej tu máme čl. 9 ods. 1, ktorý hovorí: S cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života, zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, a to v mestských, ako aj vidieckych oblastiach. Tieto opatrenia, ktoré budú zahŕňať identifikáciu a odstraňovanie prekážok a bariér brániacich prístupnosti, budú sa vzťahovať okrem iného aj na budovy, cesty, dopravné a iné vnútorné a vonkajšie zariadenia vrátane škôl, sú tu aj obytné budovy. Ďalej je čl. 18 ods. 1: Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na slobodu pohybu, na slobodu voľby miesta pobytu. Ďalej máme čl. 19, ktorý hovorí o nezávislom spôsobe života a počíta s rovnakými možnosťami voľby na rovnakom základe s ostatnými. Na základe toho sa majú prijať účinné a primerané opatrenia, a to také, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí. A ešte je tu napríklad čl. 28, ktorý zaručuje primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu. A teda tam patrí aj právo na ubytovanie, adekvátne ubytovanie.
Otázka bývania sa v našej spoločnosti rieši veľmi málo. Máme tu napríklad príspevok na bývanie, na ktorý má nárok občan v hmotnej núdzi. Máme tu príspevok na úpravu bytu, domu, garáže. Máme tu príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ale ani jedna z týchto možností nezabezpečí naozaj plnohodnotné bývanie. A nezabezpečí ho všetkým. Nemyslí sa na tých, ktorí nespadajú ani do jednej z týchto kategórií.
Aj pre osoby so zdravotným postihnutím platí rovnako, ako aj pre bežných občanov, že keď z detí vyrastú dospelí, rovnako chcú vyletieť zo svojho hniezda a chcú si nájsť svoje vlastné bývanie. V súčasnosti vieme, aká je situácia. Mnoho mladých ľudí využíva možnosť bývať spolu v jednom byte. Ale skúste si predstaviť, aké možnosti má človek, mladý človek so zdravotným postihnutím. Túto možnosť nemá, pretože bezbariérový byt sa nájsť nedá a nemôže si nájsť adekvátne bývanie so svojimi rovesníkmi. A preto tiež aj z toho dôvodu dochádza k izolácii takýchto ľudí.
Keď sa bavíme, už som spomínala tie dávkové pasce, do ktorých sa ľudia so zdravotným postihnutím dostávajú, a kvôli ktorému si nevedia nájsť adekvátne bývanie, ale neviem, či si viete predstaviť, že my máme väčšinou aj v rámci bezbariérového bývania možnosti, že bezbariérové byty sú zväčša na prízemí. Ktorý z vás by chcel bývať na prízemí? Teda osoby so zdravotným postihnutím väčšinou, keď aj nejaký byt nájdu, tak nemajú inú možnosť. Všetky byty sú na prízemí.
Tak na záver by som tu chcela ešte jednu štatistiku, ktorá, bola to v podstate jediná otázka, čo sa týka sčítania obyvateľov v roku 2011, ktorá sa týkala čiastočne aj ľudí so zdravotným postihnutím, sčítania obyvateľov, domov, bytov. A teda konkrétne som našla otázku vo formulári o bytoch, či majú byty bezbariérový prístup. A z toho vyplýva, že v tom období sme mali takmer 2 mil. bytov, z toho bezbariérových bolo asi 180-tisíc, čo je 9 percent. Mali ich označené, že majú bezbariérový prístup. Neznamenalo, že to bol bezbariérový byt. Mali bezbariérový prístup. Len 9 percent. Bariérový prístup do bytu malo až 63 percent. Čo mi len potvrdzuje moje odhady, ktoré ja si trúfam na základe svojich skúseností povedať, že Slovensko je krajina bariérová tak na úrovni 70 percent. A presne táto štatistika hovorí presne to isté. Nezistený stav v 28 percentách.
Takže myslím si, že aj táto štatistika úplne jednoznačne hovorí, že tá situácia je naozaj zúfalá. Týmto problémom sa naozaj nikto nezaoberá a tak keby sme teraz vyzvali všetky osoby so zdravotným postihnutím, ktoré majú záujem o adekvátne bývanie, boli by sme prekvapení, koľko problémov by sme zrazu mali na krku. V rámci udržateľnosti treba začať riešiť aj tento problém. Myslím si, že tento návrh zákona je ideálna forma, je naozaj najmenej zaťažujúca rozpočet verejnej správy alebo vôbec štátne prostriedky. A preto by malo byť v záujme tejto krajiny si tento prístup osvojiť. Dosiahneme veľký efekt s minimálnym úsilím, a preto dúfam, že tento návrh zákona podporíte alebo budete minimálne o ňom veľmi intenzívne uvažovať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17. 5. 2017 14:08 - 14:13 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám za skupinu poslancov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predniesla návrh na zmenu stavebného zákona, ktorým by sme mohli urobiť niečo pre napĺňanie, aspoň malý krok pre naplnenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a začali vytvárať priateľské prostredie aj pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Tento návrh zákona je zameraný na byty. Už samotné nájdenie a zabezpečenie vhodného bývania je vcelku náročný a zdĺhavý proces. Tento proces je násobne zložitejší v prípade, ak je záujemcom osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Popri bežných požiadavkách na bývanie vystupuje do popredia najmä požiadavka bezbariérovosti a čo najlepšej prístupnosti bytu. Napriek realitnému boomu v ostatných rokoch je bytov pre zdravotne ťažko postihnuté osoby nedostatok a to predovšetkým v komerčných bytových domoch. Bezbariérovosť vstupu do nových bytových domov či pohyb v spoločných priestoroch je už často samozrejmosťou, bezbariérové byty ako také v takýchto bytových domoch sú však veľkou raritou.
Ťažko zdravotne postihnutá osoba má len dve možnosti v týchto komerčných bytoch ako sa dostať k vhodnému bezbariérovému bývaniu v bytovom dome. Prvou možnosťou je kúpa bytu a vykonanie potrebných stavebných úprav, druhou možnosťou je kúpa už vhodne upraveného bytu. Nevýhodou prvej možnosti sú časová a finančná náročnosť stavebných úprav, v mnohých prípadoch sa debarierizácia bytu ani nedá realizovať, hlavne v priestoroch hygieny. Nevýhodou druhej možnosti je najmä veľký nedostatok bezbariérových bytov na realitnom trhu. V oboch prípadoch ide často o priamu finančnú podporu štátu, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné vzhľadom na rastúci počet osôb odkázaných na takéto bývanie, súvisiaci napríklad so starnutím obyvateľstva.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie podmienky, podľa ktorej bude mať, bude musieť mať každý novopostavený bytový dom 2 % z celkového počtu bytov v bytovom dome, no aspoň jeden takýto byt spĺňajúci osobitné požiadavky kladené na užívanie stavby osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, najmä požiadavku bezbariérovosti.
Navrhnuté opatrenie výrazne prispeje k sociálnej udržateľnosti a k rozšíreniu trhu s modernými bytmi spĺňajúcimi osobitné požiadavky kladené na užívanie stavby osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. To nepochybne zlepší a rozšíri možnosť bývania pre ťažko zdravotne postihnuté osoby, respektíve pre rodiny, ktorých člen je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo senior. V neposlednom rade je toto opatrenie spôsobilé pozitívne vplývať aj na rozpočet verejnej správy a to práve z toho dôvodu, že môže dôjsť k poklesu čerpania príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. A teda od tohoto návrhu zákona predovšetkým očakávame pozitívne sociálne vplyvy.
Cieľom návrhu zákona je posilnenie sociálneho rozmeru výstavby bytových domov. V návrhu zákona sa zároveň premieta stále naliehavejšia požiadavka ťažko zdravotne postihnutých osôb na pekné, moderné a energeticky nenáročné bývanie pri súčasnom zachovaní osobitných požiadaviek kladených na užívanie stavby osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9. 5. 2017 13:59 - 14:01 hod.

Silvia Shahzad Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Toto bol od kolegyne naozaj vyčerpávajúci príspevok s množstvom faktov, ktoré, ktoré je naozaj ťažké pochopiť, keď to len tak počúvate a nemáte to podložené možno aj nejakými grafmi. Už len pochopiť základný rozdiel možno medzi priemerným mesačným zárobkom, ktorý sa spomínal, a hrubým zárobkom môže byť pre niekoho problém. Čiže, čiže v tomto prípade nám veľmi chýbajú grafické znázornenia. Možnože by stálo za úvahu, aj kolegyňa tu hovorila, že tie hranice určené v zákone sú neprehľadné, a síce, a síce hovoria o rastúcom charaktere, ale skutočnosť o tom nevypovedá. Možno by stálo za úvahu aj do dôvodovej správy uviesť aspoň jeden graf, z ktorého sa dá jednoduchým spôsobom vyčítať podľa roku narodenia, podľa výšky mzdy, kam ten dôchodca spadne, a či mu dôchodok bude zvýšený, alebo nie, aby si to vedel skontrolovať jednoduchým spôsobom každý. Ale to možnože nie je cieľom tejto novely.
Chcem ešte raz pripomenúť to, čo kolegyňa hovorila na konci, že naozaj podľa všetkého priznané, teda táto novela sa týka priznaných dôchodkov, a nie dôchodkov, ktoré boli prekvalifikované z invalidných dôchodkov. Možnože nám na to pán minister odpovie a budem rada, keď myslím si, že bolo veľmi ťažké zachytiť všetky tie informácie, tak verím tomu, že pán minister sa bude aj v priebehu pýtať ešte pred, pred ukončením rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 7. 4. 2017 12:36 - 12:36 hod.

Silvia Shahzad
Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpilo päť poslancov. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Skryt prepis