Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.12.2018 o 11:37 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 11:37 - 11:38 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Eugen, mňa zaujalo to, ako si povedal, že zvýhodňujeme jeden rezort alebo jedno odvetvie pred druhým. Áno, presne je to tak. Povedali sme si, že poľnohospodárom nie je u nás dobre, zle sa im podniká, nemajú sa až tak dobre, čo môže byť, samozrejme, aj pravda, tak im pomôžeme, ale nie nejak systémovo alebo nejako tak, že aby to pocítili všetci a aj na dlhšiu dobu, nie, my vymyslíme, že oni dodávajú niekomu svoje výrobky a my im to zdaníme a z toho tie peniaze im zase rozdáme. Ako rozdáme, to som povedal v rozprave.
Podobne to bolo aj pri dovolenkových poukazoch. Tam takisto sme povedali, že cestovný ruch treba podporiť, tak dáme povinnosť tieto poukážky, dovolenkové poukazy zase určitým skupinám, aby to zase iní zaplatili.
No ale ja sa pýtam teraz, prídu dodávatelia do automobiliek a povedia, že neni im dobre. A určite im všetkým nie je úplne dobre. Ani tí odberatelia v tých fabrikách určite nie sú úplne takí, že im všetko dajú to, čo chcú. Tak čo povieme? Tak budeme vyberať z predaja áut 2,5 % alebo 2 % a to im rozdáme?
Čiže toto mi na tom vadí a skôr by som povedal, že keď chceme zlepšiť, tak poďme pomôcť všetkým, teda znížme dane, znížme odvody, pri poľnohospodároch umožnime lepšie sezónne zamestnávanie, umožnime zamestnávanie lepšie medzi rodinnými príslušníkmi. Vieme, že veľa týchto farmárov sú predovšetkým rodinné firmy, a nezaťažujme ich zbytočnými administratívnymi záležitosťami.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2018 11:21 - 11:25 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predseda, páni poslanci, pani poslankyne, tretíkrát tu stojím, aby som povedal svoj názor na tento zákon o osobitnom odvode. Treba povedať, že už tretíkrát sme tu, viacerí vystupujeme, tak sa tu prekárame, opozícia vraví jedno, koalícia vraví druhé, teda nie koalícia, SNS vraví druhé, to si treba ten rozdiel pozrieť. No, ale zatiaľ čo z toho zákona ostalo?
Na začiatku sa tento zákon obhajoval najmä tým, že takto vybraté financie, alebo teda peniažky pôjdu pre našich poľnohospodárov, potravinárov, jednoducho do rozvoja agrorezortu. Prvé odhady hovorili o sume 150 mil. Chcem pripomenúť, že pri tejto sume sa vždy zdôrazňovalo to, že sa vravelo, že všetky tieto finančné prostriedky dostanú poľnohospodári.
No, prišiel pozmeňovací návrh, rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý veľmi veľa vecí upravil a prekopal, a tie odhady z tých 150 mil. klesli už len na 112 mil., čiže ak sa nemýlim, 38 mil. rozdiel. Pomerne dosť. Zo 150 38 sme ubrali pre tých poľnohospodárov, ktorým ideme pomáhať.
Ale, ako sme si tu s pánom Balážom vydiskutovali naposledy, ani tých 112 mil. tí poľnohospodári nedostanú, pretože ministerstvo financií si z toho zoberie svoju daň z právnických osôb, čo je 25 mil. Takže ostalo nám 87 mil. Na začiatku sme chceli zákon, ktorý prinesie poľnohospodárom 150 mil., teraz máme maximálne 87 mil., čiže takmer polovicu.
Ale, a poďme ďalej, v § 11 ods. 2 zákona sa hovorí, okrem teda iného, že "tieto prostriedky budú využité najmä", opakujem najmä, "na účely zabezpečenia podpory poľnohospodárstva a potravinárstva". No, mám taký dojem, že keď niekde napíšete najmä, tak to neznamená, že úplne alebo všetko. Ja by som tam čakal niečo také ako "výlučne" alebo nejaký taký podobný, aby nemohli vzniknúť obavy, čo sa s tými peniazmi vlastne naozaj stane. Samozrejme, viackrát bolo deklarované, že ako tie peniaze budú rozdeľované, do akých fondov, to sme všetko počuli, bolo by to tak fajn, ale ja osobne som to stále len počul. Ja neviem, či je to niekde napísané v nejakej smernici alebo v akomkoľvek inom dokumente, zatiaľ som ho nevidel a myslím si, že by takýto dokument mal byť určite súčasťou zákona, aby sme presne vedeli, o čo ide. Počuli sme, myslím, že pán Lapšanský rozprával, že budú nejaké komisie, ktoré tu budú vyberať. To je všetko pekné, ale keď nevieme ako a čo, kde presne a hlavne, keď to nie je napísané na papieri, jednoducho je tam najmä. Najmä je čo? 80 %, 70, 50?
Takže 150 mil. sme chceli takto vybrať, aby sme pomohli, ostalo nám 87 a mám obavy, že ani z tých 87 určite tých 87 tí poľnohospodári neuvidia.
No a teraz poďme k tomu zvyšovaniu cien. Zase my rozprávame, že sa budú zvyšovať ceny, SNS rozpráva, že sa nebudú. No, ja si myslím, že zvyšovania cien sa obávajú aj samotní predkladatelia tohto zákona. V pozmeňovacom návrhu bod 10 sa z nutnosti platiť odvod vynímajú najmenej rozvinuté okresy, teda prevádzky v najmenej rozvinutých okresoch, a obce, kde sú najviac tri obchodné prevádzky. Pýtam sa, prečo práve tu? Máme tam odôvodnenie, citujem: "Vyššie uvedené obchodné prevádzky by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľstva a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých okresov." To bolo v tom pozmeňujúcom návrhu ako vysvetlenie. No, čo sa pri tomto obávame, ako by mohol byť narušený rozvoj týchto okresov? No jedine tak, že to bude zdražovanie, že tam budú drahšie tie potraviny a tí ľudia, ktorí teda majú tých financií menej pravdepodobne ako inde, tak budú musieť ešte viac zaplatiť. Poprípade to môže byť aj tak, že jednoducho by si tie prevádzky možno niektorí aj zatvorili.
Takže ja osobne si myslím, že naozaj k tomu zdražovaniu príde a že dokonca si to myslia aj predkladatelia zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 12:57 - 12:59 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, Ondro, nebudem na teba reagovať, my sme v tomto za jedno.
Pán Baláž, uznávam ten rozdiel, čo ste spomínali v tých miliónoch. Ale taká ideologická otázka, 20 mil. tak či tak k tým poľnohospodárom nepôjde. Keby ste to zobrali z toho rozpočtu a dali rozpočtovú položku celú 150 alebo 120 mil., pôjde im to všetko. Takto 20 mil. nepôjde. Čiže o to by to bolo možno jednoduchšie.
No a k tomu, tie vzťahy, samozrejme, tie vzťahy nie sú dobré, veď ktoré, často obchodné jednania nie sú dobré, ale možno nemajú dobré vzťahy páni dodávatelia, ja neviem, možno sedačiek alebo čalúnení do nejakých veľkých automobiliek alebo hocikomu inde. Nikde nie sú tie vzťahy jednoduché, asi sa to jednoducho musia, tí ľudia si to medzi sebou nejakým spôsobom vybaviť.
Áno, keď je niekto mocný, tlačí, hej, je to tak. Ale dávam do pozornosti, že nikto tomu neverí. Ja osobne som mal rozhovor s jedným človekom, ktorý dodáva do týchto reťazcov a povedal, sú také, s ktorými sa dá dohodnúť, sú také, s ktorými sa nedá. On dodáva tam, kde sa dá, a je navýsosť spokojný. Ale môžete si povedať, že si vymýšľam. Skúste si prečítať Denník N asi pred týždňom, vyšiel tam rozhovor s dodávateľom paradajok alebo rajčín, nikdy neviem, ako to je spisovne, ktorý vyslovene vraví, že je rád za spoluprácu s reťazcami, pretože keby mal jednať s 200 malými odberateľmi, keby mal jednať, tak jednoducho sa mu to celé predraží. Predraží sa mu logistika, predražia sa mu aj náklady, pretože ceny si dohadujú priebežne a pravidelne. Takisto veľmi zvýrazňoval aspekt hygieny. Tie veľké reťazce si dávajú omnoho väčší pozor, ako predtým mali.
No, ja som, ja vám poviem, teraz som citoval to, čo povedal ten pán, takže na margo toho, že nikto okrem mňa tomu neverí. Samotný dodávateľ tomu verí a nemá problém to zverejniť. Ja pevne dúfam, že mu tam nepôjde kontrola v najbližšiu dobu, hej? Takže toľko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 12:42 - 12:53 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predkladateľ, vážení kolegovia, kolegyne, výhody predkladateľa zákona sú nesmierne, takže my musíme ísť pekne po poradí.
Takže, kolegovia, už niekoľko mesiacov sledujeme v spoločnosti debatu o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Jeho verzia, ktorú ste predložili pred pár mesiacmi, však bola kritizovaná snáď každým, koho sa dotýkala. Od všetkých predajcov, dodávateľov, veľkých obchodných reťazcov či menších, nezávislých obchodníkov až po rôzne obchodné združenia. Negatívne sa vyjadrili aj iné: ZMOS, Konfederácia odborových zväzov či Klub 500. Všetci tvrdili spoločne najmä to, že tento mimoriadny odvod dvihne ceny potravín, no nielen ich, ale aj všetkých produktov, ktoré predajcovia vo svojich prevádzkach predávajú. A povedzme si na rovinu, všetci majú pravdu.
Treba tiež dodať, že medzi kritikov tohto zákona sa včera pridal aj pán minister Žiga, a teda naozaj tento rozpor by ste si mohli medzi sebou vydiskutovať, kto teda má pravdu.
Mohlo by sa teda zdať, že pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili, za tento návrh by vám mohli tí menší regionálni alebo nezávislí slovenskí predajcovia, ktorých ste z tejto povinnosti vyňali, že by vám mali byť vlastne vďační. No, samozrejme, to tak nie je, pretože ním len čiastočne naprávate to, čo ste pokazili vaším zlým pôvodným návrhom. Mnohých predajcov bude totiž naďalej neprimerane zaťažovať, a to, že ste niektoré skupiny predajcov vyňali, na tom nič nemení, len ste jeden veľký problém nahradili o niečo menším.
Nuž ale ani akýkoľvek pozmeňovák nedokáže napraviť to, čo je zlé od počiatku. Jeho znením teraz vytvárate nerovnaké podmienky pre obchodníkov a vytvárate medzi nimi dve skupiny: tí, čo platiť odvod nemusia, a tí, čo, naopak, platiť musia. Toto konanie, samozrejme, popiera pravidlá trhovej ekonomiky, kde - ak chceme, aby fungovala čo najlepšie - majú mať všetci zúčastnení rovnaké právne a legislatívne podmienky na podnikanie. Neobstojí podľa mňa to, čo ste spomenuli predtým, že tie podmienky tu nie sú rovnaké, určite sú, že sa vytvárajú možno z vášho pohľadu inak, nie je pravda.
Máme zmeny, ktoré síce zjemnia následky, ale podstata zlého zákona zostáva nezmenená. Je zrejmé, že tento zákon bude stále znamenať zvýšenie cien potravín, keďže výška odvodu, ktorú budú musieť predajcovia zaplatiť, si budú musieť, si budú chcieť jednoducho vynahradiť. To treba poznamenať, že tento osobitný odvod sa bude naďalej týkať najmä veľkých reťazcov, ktorí predávajú približne 80 % potravín na Slovensku, takže ich zvyšovanie sa naďalej bude dotýkať aj väčšiny obyvateľov.
Je tu však jeden paradox, že predkladatelia tohto zákona celý čas verejnosť presviedčali, že k zvýšeniu cien nepríde a že tento odvod nebude pre žiadneho predajcu likvidačný. Ale napriek tomu zo znenia zákona vypustili povinnosť platiť mimoriadny odvod prevádzok, ktoré sú v oblastiach, ktoré sú známe ako tzv. najmenej rozvinuté okresy, alebo v malých obciach, kde majú najviac tri obchodné prevádzkarne.
Je teda jasné, že predkladatelia zákona si uvedomujú, že predajcovia by buď ceny zvýšili, čo by obyvateľom týchto regiónov mohlo narobiť veľké problémy, alebo by predajcovia ceny nezvýšili, no mimoriadny odvod by bol pre nich bez tohto zvýšenia likvidačný a je možné, že by niektoré, najmä menšie prevádzky v týchto oblastiach museli zatvoriť.
Konkrétne to vidíme úplne presne v odôvodnení bodu 10 v pozmeňovacom návrhu, ktorý tu už dnes bol spomínaný, ale ja ho prečítam ešte raz pre istotu, citát: "Vyššie uvedené obchodné prevádzkarne by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov." Koniec citátu. Myslím, že je to úplne jasné, že sa obávate toho, že tam proste v tých malých obciach alebo v tých okresoch jednoducho budú tie ceny vyššie. Ja to osobne čítam z tohto takto.
V tejto súvislosti by som však pripomenul, že tieto výnimky, čo tieto výnimky budú znamenať pre reťazce, ktoré majú svoje prevádzky aj v týchto regiónoch. Systémom týchto výnimiek im vzniká pomerne zaujímavá situácia, keď budú mať vlastne dva druhy predajní. V jedných predajniach v tých vyspelejších okresoch alebo regiónoch a väčších mestách, kde tento odvod budú z toho obratu platiť, a v tých druhých, o ktorých sme pred chvíľkou hovorili, odvod platiť nemusíme, nebudú musieť.
Netreba pripomínať, čo to urobí s účtovníctvom, že to budú zvýšené nápory na administratívu a kľudne môžu nastať pomerne veľké problémy pri presnom výpočte.
Čo je však dôležitejšie a čo treba povedať, že títo predajcovia, a jedná sa predovšetkým o slovenských predajcov, z dôvodu platenia zvýšeného odvodu z niektorých predajní v tých vyspelejších okresoch a väčších mestách, budú mať stále zvýšené náklady, ktoré si budú chcieť vykompenzovať. Tu len pripomínam, že sa jedná predovšetkým o slovenské reťazce, ktorých zisk je 1 %, takže na každé zvýšenie budú mimoriadne citliví. A čo teda spravia? Je možné, že svoje zvýšené náklady z niektorých predajní rozdelia rovnomerne na všetky svoje prevádzky, aby zvýšenie cien nebolo v predajniach také výrazné. Problematickejšie by asi aj bolo, keby mali v jedných predajniach menšie ceny, v druhých vyššie. Je teda celkom možné, že napriek snahe predkladateľov zákona k zvýšeniu cien potravín príde paradoxne aj v tých obciach a okresoch, kde sa za zvýšený odvod platiť nebude.
Predkladatelia zákona rozprávajú o tom, že tento odvod, s týmto odvodom chcú pomôcť predovšetkým našim poľnohospodárom, ktorí teda potrebujú peniaze a takto ich chcú získať.
No, stále narážame na ten problém, a to som aj v prvom čítaní kritizoval, že nevieme, čo presne sa s týmito vybratými peniazmi z odvodov bude diať. A tento stav, žiaľ, pretrváva dodnes. Predstavitelia ministerstva síce opakovane tvrdia, že budú v plnej miere využité na podporu poľnohospodárov, potravinárov a či pestovateľov. No po skúsenostiach z niekedy, slušne povedané, divným využívaním fondov a agrodotácií sa netreba čudovať, že naše obavy o naplnenie tohto deklarovaného úmyslu sú veľké. Určite by ste však naše obavy rozptýlili, keby ste do zákona napísali presné a taxatívne podmienky využitia tohto dôvodu. Presné, mám na mysli, kde, koľko, kde - a hlavne to napísali, nielen deklarovali. My sme to veľakrát počuli, ale ja som to zatiaľ nikde presne napísané nenašiel. Je škoda, že sa tak nestalo a že ste pri tak rozsiahlom pozmeňovacom návrhu túto zmenu urobili.
Pán predkladateľ, jednu vec by som vás poprosil. Kľudne sa bavte ďalej, ale ja som zachytil takú vec, neviem, či ste teraz počúvali, bavil som sa, a výborne. Včera pán Lapšanský na TA3 ohnivo obhajoval toto, ale medzitým povedal takú zaujímavú vec, ktorú ja, ja, ktorej ja nerozumiem. Teraz to myslím úplne akože vážne. Povedal, že sa vyberie 150 mil. - no, to povedal včera, si to pustite, teraz som to povedal. No, takto, včera pán Lapšanský povedal, vyberie sa 150 mil. - to je druhá vec, to vám poviem, 150 mil., z ktorých ministerstvo financií presunie na ministerstvo pôdohospodárstva 120 mil. Mne tam 30 mil. chýba, neviem kde. Naozaj sa pýtam úprimne, kde bude tých 30 mil.? Nemyslím to teraz vôbec zle, neviem kde, ale tých 30 mil. mi tam zachádza.
No, teraz sa môžme baviť o tom, že, že nevieme teraz po novom, aká má byť celková výška tej vybranej dane po znížení počtu platcov, to je to, čo sme si teraz asi chceli povedať, že jednoducho určite to nebude tých 150 mil., ja by som ten odhad celkom rád počul, nezachytil som ho, že koľko by to malo byť, budem rád. Určite je to však výrazne nižšie ako pri pôvodnom návrhu zákona. Rátate zrejme s výpadkom približne 50 mil. eur, keďže ste si o toľko navýšili vďaka pozmeňovaciemu návrhu k štátnemu rozpočtu rozpočet ministerstva, a tým výpadkom vo výbere ste si potrebu aj odôvodnili.
Natíska sa tak otázka, na čo je takýto zákon vlastne dobrý, keď vami požadované peniaze viete zohnať aj takto. Bolo by to predsa zvýšením rozpočtu ľahšie, a pritom sú to peniaze ľudí tak či tak. No problém je v tom, že by vám chýbali niekde inde, a tak ste si vymysleli túto novú daň, ktorou si od ľudí svoje milióny chcete získať a ešte ju skrývate za to, že ju zaplatia "zlé" obchodné reťazce. Ako sme si však už povedali, nie je to tak a vždy to zaplatia len a len zákazníci. Toto považujem zvlášť nefér voči bežným ľuďom, pretože neverím, že by ste o tom nevedeli.
Poďme ale k ďalšiemu problému, ktorý tu už bol dnes viackrát spomínaný. Po skúsenostiach z okolitých krajín a najmä Maďarska sa môžeme v budúcnosti reálne obávať hroziacich hospodárskych škôd vyplývajúcich z výberu tohto odvodu. Maďarsku totiž Európska komisia po rokoch povedala, že podobný zákon je v rozpore s legislatívou EÚ a na toto zistenie reťazce logicky zareagovali tak, že si svoje odvedené peniaze z minulosti začali nárokovať súdnou cestou. A teda sú to naozaj desiatky až stovky miliónov.
Ak sa, ak to nastane u nás, tak si predstavím, že možno o 3, 4, 5 rokov príde táto požiadavka a štátny rozpočet bude musieť zatiahnuť takúto sekeru, ktorá vznikne teraz. Naozaj to nie je správne. A v tej súvislosti treba povedať to, čo spomenula kolegyňa Kiššová na začiatku, že sú jasné indície, že pri predkladaní ste si nesplnili povinnosť, keď sme mali oboznámiť Európsku komisiu, ktorá sa k tomu mala vyjadriť. Pokiaľ príde od nich vyjadrenie, že tento zákon nie je v súlade s Európskou úniou a s pravidlami a bude treba platiť, bude to o to horšie.
Nuž záverom mi dovoľte povedať len toľko, že na rokovania Národnej rady ste v poslednej dobe priniesli niekoľko zákonov, pomocou ktorých sa snažíte urobiť najmä z veľkých predajcov strašiakov, ktorí strašne škodia nám zákazníkom, pestovateľom, odberateľom, ale aj poľnohospodárom a nikomu nič dobrého neprinesú, teda okrem nich predajcov. Okrem tohto zákona to je aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, o ktorom sme sa bavili pred pár dňami, čiže zákon o cenách, ktoré ste predložili na rokovaní tejto schôdze.
Poviem ešte jednu vec, čo sa mi naozaj nepáči, že vo vyhlásení niektorí z vás ste použili také, že idete vyhlásiť vojnu reťazcom. Ja vás chcem poprosiť, nevyhlasujte nikomu vojnu. Ministerstvo obrany má veľa prostriedkov, nakupuje, ale prosím vás, nevyhlasujte nikomu vojnu. Zvlášť nie niekomu, kto podniká legálne, kto podniká v súlade s pravidlami a zamestnáva tisíce slovenských občanov.
No a druhá vec je, z minulosti alebo minulosť pozná veľa prípadov, kde ten, kto robil veľké ramená a vyhlasoval vojnu iným, často skončil na poli porazených. A vám sa to stalo hneď v prvej bitke, pretože namiesto "potrestania zlých reťazcov" ste potrestali najmä bežných ľudí, ktorí budú musieť vaše nápady zaplatiť z vlastných vrecák.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2018 9:55 - 9:55 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel najskôr pochváliť to, že v tomto zákone sa píše, že na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá skončila ústavnú starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti, fyzická osoba, ktorej skončilo poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnej služieb s celoročnou pobytovou formou. Myslím si, že je to fajn, že takýmto ľuďom umožníme štart do života takýmto spôsobom. Čiže ja to chválim.
K tej veci, čo spomínal kolega, ja tam vidím tiež taký problém, čo vravel on, že jednak vieme, akí ľudia sú vynaliezaví a táto pôžička je naozaj veľmi zaujímavá, a tak by možno kľudne stálo za to, že možnože si až umelo dokonca znížiť ten príjem pri požiadaní, aby ho dostali, hoci realita je taká, je iná, a potom môžu využívať tento úver možno na úkor niekoho, kto naozaj celý život alebo tých ďalších 15 rokov má tie príjmy nízke. Čiže preto by bolo možno dobré kontrolovať ten príjem, či je celú dobu. A možnože by potom zostalo viac peňazí vďaka tomu pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 5.12.2018 16:41 - 16:42 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1220. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.12.2018 17:43 - 17:45 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ zákona, pán overovateľ, ja prečítam náš pozmeňovací návrh. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Radoslava Pavelku k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Bod 1. V čl. I bod 7 sa na konci nového znenia prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak je to možné, musí byť podnájomná zmluva prednostne uzatvorená k pozemkom, ktoré tvoria súvislý celok s pozemkami, ktoré doterajší prenajímateľ užíva, alebo ktoré má vydané do náhradného bezplatného užívania.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava zabezpečuje, aby sa predišlo k situáciám, kedy nájomca zámerne blokuje celú situáciu tým, že vydáva nevhodne situované pozemky, teda aby podnájomný pozemok bol prednostne vydaný tam, kde už doterajší vlastník niečo užíva, alebo kde v minulosti mal náhradné užívanie (a investoval do pôdy, keď ju užíval).
Bod 2. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12a ods. 5 sa slová "znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom" nahrádzajú slovami "znáša v celom rozsahu nájomca"; po vydaní podnájomného pozemku doterajšiemu prenajímateľovi má nájomca voči doterajšiemu prenajímateľovi nárok na úhradu polovice účelne vynaložených nákladov".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019.
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava reaguje na aplikačnú prax, kde nájomca je spravidla veľký poľnohospodársky podnik a doterajší prenajímateľ malý SHR alebo malý podnik. Často sa tak stáva, že malý subjekt nevie znášať tieto náklady, pritom je to nájomca, ktorý by mal primárne, ktorý by mal byť primárne zaťažený celou situáciou a naňho by mal byť vyvinutý tlak, aby vydával náhradné pozemky do podnájmu. Náklady podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu znáša nájomca a potom, keď je náhradný pozemok vydaný, má nárok na polovicu úhrady účelne vynaložených nákladov, t. j. doterajší prenajímateľ ich nemusí uhrádzať dopredu.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 17:01 - 17:02 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Martin, tento zákon je populistický, či sa nám to páči alebo nie, pretože naozaj neponúka nejaké reálne riešenia, tak ako sme to zhrnuli asi všetci vo svojich príspevkoch.
Ale chcel som sa ešte vyjadriť k tým pokutám, ktoré si spomínal. Áno, niekedy tie pokuty sú, samozrejme, nutné, pretože ľudia niekedy alebo aj podnikatelia nevedia niekedy inak ako sa ustriehnuť, keď to mám takto povedať ľudovo. Ale pokuty v tomto zákone, vidím problém, to, čo som spomínal, že je tu len daná do suma. Nie je od – do. Ja by som chcel vedieť, že za tento prečin je od – do, môže byť, hej.
Ďalej je problém to, že by som chcel zohľadniť v tomto zákone veľkosť napríklad predajcu. Naozaj je rozdiel, či je to nejaký malý predajca alebo nejaký veľký, ktorý obchoduje v miliónoch, niekto, kto obchoduje možno v pár tisícoch. Čiže toto by som chcel, aby tu bolo zohľadnené a presne napísané, nielen tou všeobecnou poučkou, ktorá, tam je napísané, že kontrolór zohľadní. Bolo by tam dobré napísať, keď má niekto taký objem, tak môže dostať takú pokutu a podobne, pretože inak naozaj hrozí zneužitie týchto pokút, čo teda určite by nebolo správne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2018 16:16 - 16:29 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán zastupujúci minister, kolegovia, kolegyne. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Dnes máme na programe zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým takýmto zákonom bol zákon o mimoriadnom odvode, ktorý ako však vidíme, nemá žiadnu oporu nielen od opozície, ale aj od odbornej verejnosti. Okrem iného je proti aj Klub 500, ZMOS, odberatelia, ale aj dodávatelia. No a treba povedať, že je proti aj koaličný partner, v tomto prípade je to MOST – HÍD.
O tom, že tento zákon naozaj nie je dobrý, svedčí aj to, že bol presunutý, jeho druhé čítanie na koniec rokovania tejto schôdze, pričom predkladatelia avizujú rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý však očividne nie je ľahké napísať, a stále ho nemáme k dispozícii, tak uvidíme, v akej podobe bude nakoniec predvedený a podľa toho sa k nemu aj vyjadríme. Osobne si však myslím, že by bolo najlepšie, keby tento zákon bol úplne stiahnutý z rokovania.
No ale teraz sa vráťme k zákonu o neprimeraných obchodných podmienkach, resp. neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Zastávam názor, že tento zákon do obchodných vzťahov neprinesie veľa dobrého, keďže výrazne do týchto vzťahov zasahuje a výrazne obmedzuje priestor voľnému podnikaniu a slobodného trhu, ktorý je základom nášho zriadenia. Ako príklad uvediem len niekoľko bodov zákona, ktoré sú problematické a podľa mňa nie sú dobre naformulované.
Ako prvý je to zákaz kúpy potravín odberateľom za nižšiu cenu, ako sú jej ekonomicky oprávnené náklady. To je konkrétne zakázané v § 3 ods. 5 písm. m). Prečo si myslím, že tento zákaz je, je dobrý? Každý, kto podnikal, vie, že niekedy nastanú v podnikaní situácie, kedy človek musí siahnuť aj po nepopulárnych opatreniach, a teda napríklad predávať svoj tovar alebo svoje výrobky aj pod nákupnú cenu. Nikto to nerobí rád, ale jednoducho niekedy také situácie môžu nastať. Napríklad môže byť tak konkrétne v poľnohospodárstve, máte svojich zásob veľa, neviete ich umiestniť na trh a hrozí vám, že vám zostanú. Tým pádom vám vznikajú ďalšie náklady, musíte to niekde skladovať, musíte ho poprípade niekde premiestňovať. Jednoducho sú s tým ďalšie náklady, ktoré sú pre vaše podnikanie, určite nie je dobré. V takomto prípade platí, že mať menej je viac. Pre výrobcu je vtedy lepšie predať niečo pod náklady a mať aspoň nejaký príjem, ako si navyšovať svoje ďalšie neskoršie náklady.
Úplne konkrétne môžem povedať napríklad príklad. Dopestovali ste sto, 100 ton ovocia, kde sú vaše ekonomicky oprávnené náklady na jedno kilo napríklad 10 centov. Predávate ho po pätnásť. To sa vám darí a predáte za takúto cenu napríklad 90 ton. Ale potom nastanú problémy, jednoducho trh je presýtený, možno príde konkurencia, ktorá predáva lacnejšie, a vy jednoducho tých zvyšných 10 ton neviete predať. A opäť prichádza to, čo som vravel, máte s tým problém. Máte to na sklade, možno to musíte dať do nejakého chladiarenského zariadenia, jednoducho s tým musíte zase niečo robiť, no a to sú zase vaše ďalšie náklady. Preto je možnože lepšie, možnože ho budete musieť dokonca aj znehodnotiť. Možno je preto lepšie, keď máte možnosť ponúknuť odberateľovi za nižšiu cenu, kde síce niečo stratíte, ale celkovo nestratíte toľko, ako keby ste za tých zvyšných 10 ton nezískali nič. Jednoducho tak to niekedy v obchode chodí.
Môže tak isto nastať prípad v podnikaní, že z nejakého dôvodu potrebujete možnože jednorazovo väčšiu sumu financií alebo nejaký väčší objem peňazí, ktoré jednoducho nemáte, a vtedy môžete pristúpiť možno k tomu, že sa dohodnete s vaším odberateľom, že keď zoberie naraz väčšie množstvo za nižšiu cenu, tak vám to vyplatí a vy máte peniaze hneď. To sa kľudne môže stať a nie vašou vinou, možno máte iného odberateľa, ktorý vám nezaplatil, a vy potrebujete mať peniaze, aby ste mohli ďalej podnikať. Musíte predsa zaplatiť svojich zamestnancov, musíte zaplatiť odvody, musíte zaplatiť dane, musíte zaplatiť ďalšie náklady, aby ste mohli ďalej fungovať. Vtedy je opäť lepšie, keď máte tých peňazí možno menej, ale máte, aby ste mohli ďalej jednoducho pracovať.
Ďalší prípad môže nastať, keď uvádzate nejaký nový výrobok alebo niečo nové na trh a častokrát sa stáva, že súčasťou marketingu sú aj rôzne akcie, kedy tá cena tohto výrobku je výrazne nižšia, ako sa bude predávať neskoršie. Stáva sa to a takto to funguje, možno to nie je úplne správne, ale funguje to takto, a vtedy v takomto prípade takýto predaj by mal byť umožnený.
Ešte tu je jeden ďalší problém, že ako budeme tie skutočné ekonomické oprávnené náklady posudzovať? V zákone existuje taká formulácia, ale je veľmi všeobecná, a ja si neviem reálne predstaviť ako sa to bude robiť. Tých nákladov je naozaj veľmi veľa, každý výrobca alebo pestovateľ ich má rôzne, ale vždy sú to mzdové náklady, odvodové náklady, sú tam PHM, sú tam rôzne výrobné náklady ďalšie, prenájmy, doprava, jednoducho je toho naozaj veľa. A ten odberateľ, ktorý to od vás berie, jednoducho to nevie posúdiť, pretože nemá šancu, on predsa nemôže k vám prísť, nemôže si od vás vypýtať vašu účtovnú knihu, aby toto jednoducho zistil. Čiže on naozaj nevie, aké sú tie vaše reálne náklady. Nemôže to dokonca ani porovnať, pretože keď jeden dodávateľ je z jedného možno kraja, druhý z druhého, jeho náklady môžu byť iné. Niekto má teplejšie podnebie, niekto nie, má iné náklady na vykurovanie, jednoducho tie náklady sú rôzne a naozaj sa to nedá porovnať. Dokonca sa to nedá porovnať ani u jedného dodávateľa, možno o rok, pretože za ten rok sa môžu aj jeho náklady výrazne zmeniť.
Takisto si vôbec neviem predstaviť, ako to budú kontrolovať kontrolné orgány, pretože kontrolné orgány by v takomto prípade, ak by to chceli posúdiť, museli jednoducho prísť k tomu dodávateľovi a všetky tieto náklady si zistiť a potom to dávať na kontrolu a na ďalšie jednanie. Len pripomínam, že podľa tohto zákona je pokuta za tento prečin alebo za tento problém až do výšky 300-tisíc eur.
No s tým súvisí aj ďalší problém, že hoci tento zákon sa javí ako zákon proti zlým, v úvodzovkách zlým, obchodným reťazcom, v skutočnosti je v tomto zákone napísané, že sa týka každého potravinárskeho obchodu. To znamená, aj hocijakého malého obchodu, či už sú to dva, tri obchody, alebo jeden malý obchod, pre tento návrh zákona je to potravinársky obchod a teda tento zákon naň platí. No teraz si predstavte, že tento malý obchod, ktorý ráta naozaj každé malé euro, ktorý je niekde na sídlisku, ktorý je dobrý na to, že tí občania, keď potrebujú, tak si idú kúpiť nejakú drobnosť, nepredáva žiadne veľké množstvá, možno príde za ním nejaký pestovateľ ovocia, ktorému nejaké ovocie alebo zelenina zostala a ponúkne mu to za dobrú cenu, proste nech sa len toho zbaví, on to uvíta, má to za dobrú cenu, môže to predávať. No a nejaký dobrák to anonymne nahlási, čo je podľa tohto zákona možné, tomuto človeku príde kontrola, no a môže to dopadnúť veľmi zle. Opäť si neviem predstaviť, ako tento drobný predajca vie reálne posúdiť oprávnené ekonomické náklady. Nuž a stále platí tá formula, že môže dostať pokutu až do výšky 300-tisíc eur. Predstavte si ten malý predajca, keď dostane pokutu 300-tisíc eur. To nielen zlikviduje jeho podnikanie, ale myslím si dosť výrazne aj celý jeho život.
No keď sme pri tých pokutách, treba sa zamyslieť aj nad výkladom § 14, ktorý pojednáva o výške pokút. Zaujímavý je najmä odsek 5, kde by som si dovolil citovať. "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne napísané akékoľvek upresnenie, za čo sa aká veľká pokuta môže udeliť. Je tam len jediný maximálny limit a tým je maximálna výška pokuty. Samotná výška pokuty je teda na orgáne kontroly, ktorý si vyššie uvedené upresnenia môže vysvetliť po svojom. Nuž a povedzme si otvorene, je naozaj rozdiel, ak kontrola udelí pokutu 5-tisíc euro alebo 200-tisíc euro za ten istý priestupok. Takéto možnosti sú ako stvorené na vytváranie možnosti korupcie, respektíve hľadania spôsobov ako ovplyvniť orgán, ktorý určí výšku pokuty.
Ďalší negatívny dopad na odberateľov má tento návrh zákona v oblasti, kde by ich mal skôr chrániť. Ide o oblasť kvality potravín. Predložený návrh sťažuje odberateľom včasnú kontrolu kvality dodávaných výrobkov, pričom povinnosť garantovať kvalitu a čerstvosť pod hrozbou vysokých pokút ponecháva na nich. Konkrétne podľa § 3 ods. 5 písm. b) je odberateľ oprávnený vykonať prehliadky výrobných priestorov a urobiť rozbory a skúšky potravín na vlastné náklady len v primeranom rozsahu a so súhlasom dodávateľa. Čiže pokiaľ dodávateľ povie, že jednoducho si neželá takúto kontrolu, odberateľ nemá šancu skontrolovať, či výrobok, ktorý kupuje, ktorý bude ďalej predávať, je v poriadku po hygienickej stránke, aj po inej stránke, no a pokiaľ mu príde kontrola, pokutu zaplatí za nekvalitu on.
Problémom je tiež § 3 ods. 5 písm. aa), to je to, to je ten posledný bod, v ktorom sa vraví, že "neprimeranou podmienkou je aj iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktorá sa odchyľuje od poctivého obchodného styku". Koniec citátu.
Takáto formulácia je veľmi neurčitá a môže sa pod ňu schovať naozaj rôzne konanie. Pre účastníkov obchodného vzťahu to znamená, že nemajú presne určené pravidlá a teda vlastne nevedia, aké ich konanie môže spadať pod toto znenie a tým pádom sú stále v akejsi neistote, čo by určite žiaden zákon nemal dovoľovať.
Na záver mi treba, dovoľte, povedať, že podľa môjho názoru zase len vytvárame jedného veľkého strašiaka a ukazujeme na tie, v úvodzovkách, veľké a zlé zahraničné reťazce, ako na niečo, čo nie je dobré a čo nepodporuje našu ekonomiku a čo vadí našim výrobcom a poľnohospodárom. Určite, že jednania s týmito reťazcami nie sú ľahké, ale ten, kto niekedy podnikal alebo robil v akejkoľvek oblasti, kde boli jednania, vie, že takmer žiadne obchodné jednania nie sú ťažké. Ľahké. Vždy sa každý snaží získať pre seba čo najväčšiu výhodu. V tomto prípade možno tie reťazce, ale opäť po skúsenostiach a tí, ktorí sa možno rozprávate s dodávateľmi, ste prišli na to, alebo vám bolo povedané, tak ako mne osobne v jednom rozhovore s jedným dodávateľom zeleniny, že áno, tie jednania nie sú ľahké, ale keď už sa raz na niečom dohodnem, tak to platí. Výhodou je, že tie peniaze prichádzajú načas, že sú zazmluvnené objednávky na dlhšiu dobu a tým pádom je podnikanie lacnejšie pre nich. Ako protiklad dávajú napríklad to, keď by museli jednať nie s jedným, ale teda s piatimi reťazcami, ale so 100 alebo 200 menšími odberateľmi, keby za každým museli chodiť, keby museli s nimi tieto ceny dojednávať. Určite by to bolo ekonomicky náročnejšie ako v takomto prípade.
Ďalšia vec je, pred nedávnom som čítal v Denníku N rozhovor s jedným pestovateľom, myslím, že rajčín, ktorý spomínal vlastne podobné prípady a ktorý vravel, že existujú asi dva druhy reťazcov. S jednými, ktorými sa jedná ťažko, a s druhými, ktorí chápu slovenskú reáliu a vedia, že slovenský zákazník si pýta slovenské výrobky a je ochotný za ne dať aj vyššiu cenu. Veď nakoniec to vidíme, keď chodíme do týchto reťazcov, že sa naozaj aspoň teda podľa môjho odhadu podiel potravín aj v reťazcoch zvyšuje. Nuž a tie reťazce, ktoré to chápu, jednoducho majú takýchto potravín viac. Je to vždy len o dohode, no a pokiaľ sa to nedarí, našťastie, tých reťazcov je viac, aj slovenskí dodávatelia majú možnosť zásobovať tie, s ktorými sa vedia dohodnúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 14:37 - 14:37 hod.

Radoslav Pavelka
Ďakujem pekne. Áno, samozrejme súhlasím s tým. To je dobré, že my s tým súhlasíme, no len by bolo dobré, aby s tým súhlasila aj vládna (povedané so smiechom) koalícia, potom by to bolo určite ľahšie, ale hlavne by to bolo prínosnejšie pre slovenskú ekonomiku, aj pre slovenských zamestnávateľov, aj zamestnancov. Preto vás chceme požiadať, skúste sa nad tým trošku viac zamyslieť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis