Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, ktorých tam hore vidím. Dovoľte mi najprv v úvodnom slove predstaviť v krátkosti, o čo v tomto návrhu zákona ide, a podrobnejšie sa k nemu potom vyjadrím v rozprave, otvorenej rozprave, kde som aj zároveň písomne prihlásený za klub Obyčajný ľudia a nezávislé osobnosti.
Hlavným účelom návrhu zákona je vytvorenie právneho rámca, na základe ktorého bude rad mládežníckych aktivít, vrátane mládežníckych organizácií spolufinancovaný ďalším novým finančným zdrojom, a to odvodom z prevádzkovania hazardných hier. Na hodnotové vzdelávanie a prácu s mládežou bolo napríklad v roku 2014 vyčlenených v rámci podpory mládežníckych organizácií len 1,6 mil. z celkovej sumy 187,4 mil. eur, čo predstavuje len 0,86 % z objemu peňazí na podporu aktivít mimo vyučovania. Do času, kým bude systém vzdelávania schopný adekvátneho poskytovania služieb zastrešovaných napríklad aj mládežníckymi organizáciami, je zvýšenie podpory pre prácu s mládežou nevyhnutné. Takéto zvýšenie podpory je možné formou odvodu z niektorých vybraných hazardných hier podobne, ako je tomu pri podpore športu formou odvodu z prevádzkovania lotérií.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ale nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, rozpočet verejnej správy ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Pán poslanecký kolega Viskupič, ďakujem, že si tu teraz v tomto svojom vystúpení otvoril ďalšie a ďalšie otázky. Keď som ťa pozorne počúval, možno naivná úvaha mi skrsla mysľou a čiastočne si aj na ňu odpovedal a dávam ju aj tu všetkým na potaz, lebo som sa s tým stretol aj s ohlasom mnohých ľudí. Ak si ľudia majú platiť RTVS, tak prečo jeho riaditeľa volia poslanci v Národnej rade? To je ten náš základný problém. Ak sa pozrieme na to, ako pomaličky a potichučky sa politika dostáva i do tohto, možno je to aj hlbšia otázka tej dilemy, či ľudia, ktorí sa dostanú k moci, politici vedia zvládať ten súboj medzi tým, čo je naše, verejné a čo je moje. Či to niekedy neprekrýva to moje nad tým našim.
Samozrejme, správne si aj poznamenal, že by sme mohli mať veľa výhrad aj k štruktúre v súčasnom vysielaní. Mne osobne tam vadí, že tam nie je dostatok vzdelávania alebo obsahu, ktorý by slúžil k vzdelávaniu. Je hanbou, že nemáme vlastný športový kanál, ako je napríklad v Českej republike, ale záverom si myslím, že treba poznamenať, že žijeme v dobe, kde ľudia postupne nachádzajú viac a viac a hľadajú viac a viac informácií na internete. Pokiaľ si dokáže toto médium udržať pozornosť a informovať objektívne v boji s bludmi, ktoré prichádzajú z internetu v dobe postfaktuálnej, je to veľká výzva pre nás všetkých, aby sme to zachovali, tú nezávi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj za pomerne obsiahly výklad všetkých zámerov, ktoré predkladáte, myslím teraz v množnom čísle ako všetci navrhovatelia.
Chcel som sa tak aj opýtať a hneď potom aj skonštatovať, ale najprv sa opýtať, že či si nemyslíme alebo či si nemyslí viac ľudí v tejto sále, že pokiaľ je nejaký systém zle nastavený, či jeho výsledky stoja za to, aby sme ho udržiavali vôbec pri živote. Kladiem veľmi vážnu otázku. Myslím si, že pán poslanec trafil naozaj výrazne klinec po hlavičke tým, že povedal to hlavné, prečo naozaj školy nejdú do toho, pretože sú krátené na tých financiách, čo je absolútne pre nich demotivačné a nedáva to zmysel. Teda zmysel to dáva iba jeden jediný, že naozaj sme v tomto štáte naučení, že chceme mať všetko asi lacno a očakávame, že ak do niečoho neinvestujeme, že sa to nejak spraví samo. No nespraví sa to samo.
A tiež mi nie je jasné, prečo tie firmy samotné nejdú a nevykonávajú aktívnejší marketing, aktívnejšie kampane po školách, aby presvedčili tých žiakov, že napríklad obrábať na CNC strojoch je zárukou a predpokladom pre lepší život. Prečo sa spoliehajú stále na štát? Asi sme si ich to tak naučili.

Ďakujem za slovo. Áno, som rád, že tu zazneli aj konkrétne čísla, pretože u nás na Slovensku je, samozrejme, zvykom, ako som aj v predchádzajúcej rozprave povedal, že my sa spoľahneme na to, že to predsa len tie školy a tí učitelia zvládnu. A je to spojené s tým, čo som mal v rozprave aj uviesť. Áno, pretože zmena celkového prístupu práce s deťmi si bude vyžadovať naozaj výraznú, výraznú finančnú investíciu.
Ale keď tak vidím, v akej komornej atmosfére tu sme, asi si skôr to môžeme povedať medzi sebou a vyhútať čosi naozaj, aby sme podnietili tých rodičov k tomu, aby začali klásť reálne svoje požiadavky na to, že po vzdelávacích inštitúciách chcú to najlepšie. Od vlády očakávajú, že bude schopná nájsť finančné zdroje, aby sa prijímali také riešenia, ktoré nebudú len napísané na papieri, o tom, akú kvalitu potrebujeme, ale naozaj reálne zabezpečíme. A to je cez podporu ľudí, ktorí momentálne sú v tej prvej línii, to sú tí výchovní poradcovia, ktorým výrazne treba uľahčiť ich prácu, ich zvýraznia aj na, pozrieť sa na ten úväzok a vytvoriť im priestor, aby mohli sa naozaj tým deťom reálne venovať, pretože popritom ešte musia plniť ďalšie a ďalšie úlohy, ktoré sa od nich vyžadujú, a to oni jednoducho nemôžu prehliadať.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, nuž mal by som sa vyjadriť aj ja ako výchovný poradca, dlhoročný, k tomuto návrhu zákona. Na prvé prečítanie trošku som sa zľakol, pretože naozaj tých kompetencií môže byť niekedy na jedného človeka v rámci školy veľa. Osobne som skôr zástancom toho, aby sme robili všetko pre to, aby sme mali a aby fungoval na školách tím ľudí, ktorí sa naozaj vo všetkých týchto oblastiach budú deťom venovať, od triedneho učiteľa, akosi správne tu je aj poznačené, aj cez toho školského poradcu ako odborného zamestnanca a spoločne koordinovali najmä prácu s rodičmi. Môžem tu zodpovedne prehlásiť, že si veľmi pamätám a musím to jednoducho priznať, aká komplikovaná často s nimi práca bola. A vychádzalo to častokrát aj z nedostatku informácií, ktoré títo ľudia mali.
Čo by sme teda mali urobiť pre to, aby sme plnili cieľ školy ako prípravy na život? Na život, v ktorom deti nečaká prechádzka ružovou, teda ružovým sadom alebo zelenou záhradou, ale naozaj ich učili k tomu, že je mimoriadne dôležité si vedieť stanovovať ciele. Myslím si, že jednou z hlavných funkcií školského poradcu, ak bude prijatá táto zmena, alebo akéhokoľvek odborného zamestnanca, ktorý sa deťom venuje v rámci školy, je naučiť ich stanovovať si, teda stanoviť si tie ciele a vedieť správne ich potom napĺňať vo svojom živote.
Na jednej strane veľmi vítam, že veľmi pozitívne sa k tomuto návrhu vyjadrila aj Asociácia výchovných poradcov, teda plne podporuje, a možno taká otázka aj pre pána navrhovateľa, aké má reakcie zo strany ministerstva a iných inštitúcií. Celkovo by nás možno všetkých malo zaujímať, aké je stanovisko možno aj Úradu vlády k tomu, že tu opozícia musí predkladať koncepčné riešenie, ako zlepšiť prípravu detí do života.
Pamätám si v minulosti mnohé polemiky odborníkov, ktorí dosť bojovali za zavedenie kariérneho poradenstva, a výsledkom všetkých tých diskusií a besied, ktoré prebiehali, bolo napokon to, že sa všeobecne povedalo, áno, potrebujeme, aby sa kariérny rast budoval už od základnej školy. Máme dokonca spracované množstvo metodík v spolupráci aj s centrami psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie v rámci projektov, ktoré už prebiehajú od 6. ročníka a 8. ročníku, ale praktická aplikácia toho, keď deti prídu do 9. ročníka a začneme, a teda už na konci 8. ročníka, keď sa zadáva prvý záujem o štúdium na strednej škole a potom to pokračuje v 9. ročníku, je stále taká, že tápajú a nevedia si nájsť ten svoj cieľ. To znamená, napriek tomu, že by sme aj zaviedli funkciu školského poradcu, mimoriadne dôležité stále ostane, aby na každej jednej škole fungoval celý tím ľudí, ktorý sa týmto deťom bude venovať a bude pracovať nielen s nimi, ale aj s rodičmi.
Zrejme asi začínam byť už pesimista nielen kvôli tejto sále, ale kvôli tomu, ako keď z opozície navrhujeme nejaké návrhy, si to sami diskutujeme medzi sebou a nemáme tu spätnú väzbu, nemáme protiargumenty, prečo by to nemohlo byť takto. Nie je to podľa mňa dobrý signál. Nie je to dobrý signál ani pre nás, poznáte to určite aj zo svojich bývalých pôsobísk vo svojich zamestnaniach, že pokiaľ ste nemali tú spätnú väzbu - tak ako to je, dobre to robíme, zle to robíme? Ale nie je to zrejme dobrý signál ani pre rodičov a ani pre naše deti.
Takže z tohto miesta vyzývam, ak to bude počuť, aby sa naozaj neustanovovali len komisie, ktoré budú sa vyjadrovať k tomu a prijímať riešenia od zeleného stola, že potrebujeme toľko a toľko pracovníkov v danom a v danom odbore a teraz ich potrebujeme tam nejak rýchlo nejak presvedčiť, tých mladých ľudí, nech tam idú, ale nech sa naozaj prijímajú koncepčné riešenia, pretože vzdelanie, to nie je len o príprave na budúce zamestnanie, vzdelanie je aj o tom, akých ľudí z nich chceme mať. A mohol by som tu ešte o tom hovoriť určite veľa, ale to už by nebolo predmetom a úvahou o tomto návrhu zákona.
Takže zatiaľ toľko. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mňa veľmi osobne mrzí, že nás je tu tak málo. Veľmi ma to mrzí, pretože toto sú veľmi dôležité témy, o ktorých sa tu teraz bavíme.
Ďakujem za upresnenie aj za čísla konkrétne, ktoré pán poslanec uviedol a správne poznamenal, že školy strácajú chuť objednávať do skladov niečo, čo potom často vo vyučovaní ani veľmi nevyužijú.
A ak sa ideme baviť aj o teraz zmenách v rámci Učiace sa Slovensko, akým spôsobom chceme motivovať učiteľov, tých inovatívnych učiteľov, tých, ktorí ešte to nevzdali, tu je práve príležitosť tých tvorcov vzdelávacích materiálov podchytiť, umožniť im a zaplatiť hlavne to, tú ich prácu, ktorú oni doteraz vykonávali, a ich vzdelávacie zdroje potom šíriť po ostatných školách. Pretože bavme sa tu vo všeobecnosti o vzdelávacích zdrojoch, ktorých, tých kvalitných, tých dobrých, ktoré naozaj sú urobené tým deťom na mieru, je sakramentsky málo.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené poslanecké kolegyne, vážení páni poslanci, dovolím si vystúpiť i ja k tejto téme a som veľmi rád, že ideme riešiť tému, ktorá vôbec nie je nová, a to je učebnicová politika na Slovensku. Je to téma, o ktorej sa už dlho hovorí aj hovorilo v minulosti. Námatkovo spomeniem, keď vidím pána poslanca Jurzycu, moje prvé vôbec verejné vystúpenie bolo práve s ním v jednej, v jednom večere na tému, kde sme sa bavili aj o otvorení učebnicovej politiky, no a odvtedy prebehlo už veľmi veľa rokov a dá sa povedať, že sme sa vlastne nikam neposunuli. Máme tu prijaté niektoré opatrenia, ktoré umožňujú dneska riešiť trošku flexibilnejšie aspoň učebnice cudzích jazykov, ale to je všetko stále málo.
Využívam to, že naozaj sme v prvom čítaní, kde sa má hovoriť o filozofii každého jedného návrhu zákona, a dovoľte mi ísť trošku hlbšie aj do tejto témy, pretože jednak je ťažké dnes hovoriť mne, ale bol som známy tým, ako som častokrát hovorieval pri akýchkoľvek nedostatkoch, ktoré sa v školstve vyskytujú, že: "Á, tí učitelia to predsa len vždy zvládnu." Je to chybný predpoklad hlavne v tom pohľade, že váľať to na, stále na plecia konkrétnych jedincov, ak chýbajú kvalitné vyučovacie materiály pri vyučovacom procese, na nich a dúfať tajne, že to stále zvládnu, je veľmi zlé.
Už reformou v roku 2008 sme docielili fakt, že veľa učiteľov by sa mohlo dneska prešpecializovať na tvorcov vzdelávacích materiálov. Je to v poriadku, oni najlepšie poznajú svojich žiakov aj študentov a vedia, akým spôsobom, ktorým materiálom môžu pomôcť, aby sa splnili dané ciele pre každý jeden predmet. Ale takto ich postaviť pred hotovú vec a neustále len počúvať konštatovania, aké sú v súčasnosti tie učebnice nie dobré, ako stoja v sklade, často učebnice, ktoré boli vydané, boli distribuované na školy, ale sú v sklade a často sa používajú učebnice skôr staršie alebo iné vzdelávacie materiály, alebo si sami robia tie vzdelávacie materiály. To už treba raz konečne nahlas povedať.
Potrebujeme úplne prekopať učebnicovú politiku. Spolu s kolegom Gröhlingom sme boli predsa aj na prednáške profesora Hrnkoviča, ktorý k nám prišiel až z Zürichu, a dovoľte mi odcitovať, ako on charakterizoval svoj postoj k súčasným učebniciam. Citujem: "Súčasné učebnice sú písané pre učiteľov. Učebnice nie sú písané na to, aby sa v nich žiaci dokázali samostatne už od raného veku učiť. Môžme si o fínskom modeli myslieť, čo chceme, ale tento systém je úspešný práve preto, že vyprodukoval učebnice, s ktorými, aj keď je dieťa 3 až 4 týždne choré doma, dokáže s ľahkou pomocou rodičov všetko to, čo sa v škole odohráva, doštudovať. Tie učebnice sú spravené tak, že sú pochopiteľné, ten tréning je tam dostatočný a deti s týmto materiálom vedia samostatne pracovať."
Ja sa pýtam a určite so mnou aj vy ostatní, ktorí sa tejto téme venujete, čo sa musí zmeniť preto, aby sme naozaj pochopili, že tie učebnice majú byť hlavne pre deti, majú byť pre nich čo najpochopiteľnejšie.
Ďalšiu vec, ktorú by som pripomenul, je, že rozhodne by som nechcel viazať financie na učebnice na normatív. Skôr by som šiel cestou osobitného nenormatívneho príspevku. Totižto školy vedia veľmi dobre, ako to dopadne, keď sa niečo dá nie napevno do normatívu. Obávajú sa oprávnene, že to skôr pôjde do energií. A na to potrebné, na tie knihy a aj pracovné zošity neostáva. Teda vymyslieť model, aby s ohľadom na počet žiakov s výberom školy teraz si už potom vyberie danú učebnicu alebo daný pracovný zošit, toto bolo plne hradené a aby školy si vybrali, čo naozaj potrebujú. A toto bolo hradené zo štátu.
A tiež treba urobiť všetko pre to, aby sme motivovali ľudí, aby nám učebnice, aké potrebujeme, začali písať. Ak ich nemáme, urobme zase všetko pre to, aby sa to naučili aj využitím zahraničných skúseností, ale hlavne začnime už niečo pre to robiť.
Preto aj ja z tohto miesta vyzývam ministerstvo školstva, nech naozaj začne pracovať na reálnej učebnicovej politike, ktorá bude zameraná pre deti. A potom to pôjde lepšie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak tu máme nejakých, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedú, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak v prvom rade sa chcem poďakovať za faktické pripomienky. Až toľko som nečakal, ale ešte raz veľmi pekne ďakujem. Potešili ste ma.
A myslím si, že naozaj pri tej komunikácii školskej rady, teda žiackej školskej rady potom s vedením školy bude podstatné hlavne úloha a veľmi kľúčová bude úloha toho predsedu, ktorý bude tým už budúcim lídrom, ktorý sa tam bude profilovať. A to je podstatné, aby sme naozaj ich podchytili, tých, ktorí to budú ťahať. Pretože stáva sa častokrát, že ak sa nám takýto aktívny žiak a študent vyprofiluje, tak po jeho odchode zrazu nemá to kto prebrať.
A pri tom počte, samozrejme, bolo by podľa mňa nepredstaviteľné, aby do riaditeľne prišla, napochodovala celá akože žiacka školská rada, keby ich bolo aj viac. Vždy je to o tom pri tom vyjednávaní, aby tam išli tí najvýrečnejší zástupcovia, ktorí sa budú snažiť určité veci presadzovať. A v tomto vidím naozaj veľkú úlohu aj tých učiteľov, ktorí na škole pôsobia, ako budú žiakov motivovať, aby sa naozaj angažovali a zapájali do riešenia vecí školských a potom aj vecí verejných.
Ďakujem.