Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12. 12. 2017 o 16:37 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 16:37 - 16:40 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, cieľom návrhu zákona je zlepšiť zabezpečenie ochrany sudcov pred zastrašovaním a násilím
zo strany osôb podieľajúcich sa na trestnej činnosti. V súčasnosti majú nárok na zabezpečenie ochrany sudcov na špeciálnom súde a v presne definovaných prípadoch sudcovia Najvyššieho súdu. Ostatní sudcovia môžu dostať ochranu len v prípade ak je požiadavka sudcu kladne posúdená niekým iným. Tu je na mieste otázka, či skutočne existuje nejaká autorita, ktorá by vedela ohrozenie sudcu lepšie posúdiť ako ten sudca samotný. Zločinci nepotrebujú sudcu poškodeného na živote, zdraví či majetku, potrebujú sudcu, ktorý z obavy o svoj život, zdravie či majetok alebo z obáv o svojich blízkych rozhodne v ich prospech. Vzhľadom na to, že organizovaný zločin zastrašovania a vyhrážanie používa ako bežnú pracovnú metódu, chceme týmto návrhom zákona umožniť všetkým sudcom získať v prípade priameho ohrozenia svojej osoby ochranu Policajného zboru Slovenskej republiky nakoľko z platného znenia zákona nie je jasné kto má sudcovi ochranu poskytnúť. Na tento problém počas posledných rokov upozorňovali sudcovia viacerých okresných súdov a vyjadrovali svoju nespokojnosť s úrovňou svojej ochrany. Zastrašovanie bezpečnostných a justičných orgánov je trendom v celej Európe. Súvisí to predovšetkým s nárastom aktivity členov organizovaného zločinu. Ako príklad uvediem zdroje uvádzajúce, že príslušné orgány v Nemecku začínajú boj o zákonnosť prehrávať pretože sú zastrašované kriminálnymi gangami a štandardní politici im neposkytujú potrebnú podporu. A tak nemecké orgány prenechávajú obyvateľov celých častí miest napospas činnosti týchto gangov. Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v krajinách Európy predkladáme tento návrh zákona ako preventívne opatrenie na zvýšenie ochrany sudcov a následné posilnenie nezávislosti súdnictva a právneho štátu v jednotlivých rozhodnutiach. Ak aj na Slovensku prehráme boj o bezpečnosť občanov stratia jeho obyvatelia veľmi veľa. Tento návrh zákona je len malou časťou z toho čo ešte bude nutné v tejto veci spraviť. Preto dúfam, že každý komu v tomto pléne záleží na osude občanov Slovenska tento návrh zákona podporí. Tu ide o občanov Slovenska a nie o to kto zákon podáva. ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 16:16 - 16:17 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Poslanci za stranu Kotleba Ľudová strana naše Slovensko Marián Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Bližšie návrh zákona uvedie kolega Rastislav Scholsár.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 11:35 - 11:39 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pardon, ešte vás preruším. Dovoľte mi, aby som na balkóne privítal študentov zo stredných škôl z Nového Mesta nad Váhom a zo Starej Turej. (Potlesk.)

Drobný, Stanislav, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, budem stručný vzhľadom na to, že kolega Schlosár predo mnou tu všetko podrobne vysvetlil. Za návrh takéhoto rozpočtu nemôžem hlasovať. Veď je tam deficit takmer 2 mld. eur. Dobrý a zodpovedný správca vecí verejných takto hospodáriť nemôže. Vláda pri každej príležitosti hovorí, ako sa nám na Slovensku dobre žije, ako sa nám všetkým darí. Kedy ma potom nastať čas na vyrovnaný rozpočet, ak nie v časoch dobrých?
Ešte upozorňujem, že nemáme vyrovnaný ani len primárny rozpočet. Náš deficit je oveľa vyšší ako naša dlhová služba. V tomto smere aj také Grécko hospodári lepšie. Je mi na druhej strane jasné, že pri takomto štýle riadenia štátu, ako je Slovenská republika dnes riadená, na vyrovnaný rozpočet postaviť ani nedá. Predkladaný rozpočet je len dôsledkom tohto katastrofálneho štýlu riadenia. Všetci vieme alebo aspoň tušíme, kde všade unikajú štátu peniaze, niekde po tisícoch, inde po miliónoch a nakoniec sumár neefektívnosti štátnych výdavkov je možno práve o tých dvoch chýbajúcich miliardách.
Menej nákladný štát potrebuje nielen štátny rozpočet, ale predovšetkým občania Slovenska. Potrebujú nižšie dane, ako aj zrušenie rôznych poplatkov. To si, samozrejme, vyžaduje opatrenia na strane výdavkov, predovšetkým redukciu veľakrát zbytočnej a v konečnom dôsledku drahej byrokracie.
Je potrebné zastaviť mnoho iných výdavkov, z ktorých radový občan nemá žiadny osoh. Občania nepotrebujú zo svojich daní financovať špeciálne policajné útvary, aby im čítali a hodnotili statusy na Facebooku. Nepotrebujú dotované divadelné predstavenia z odhalenými telami. Kto na také chce ísť, je jeho voľba, ale nech si náklady hradí v plnej výške zo svojho. Pretože euro k euru a máme tu 2 mld. deficitu.
Čo je to za štátnu moc, keď boj proti korupcii si obstaráva dodávateľsky u mimovládnych organizácií? Na čo je vlastne taká vláda? To je len malý príklad z mnohých vecí, ktoré v konečnom dôsledku prinášajú do života občanov zvýšené náklady a následne extrémne nízky životný štandard. Občania Slovenska naozaj potrebujú v mnohých oblastiach menej zasahovania štátu prostredníctvom politikov. Ak už príde k zásahom, tak by mali zlepšiť život občanov Slovenska v takých oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne veci, školstvo, verejná správa. A to všetko by sa malo dosiahnuť v zdravej spoločnosti pri vyrovnanom štátnom rozpočte. Ak vláda nevie alebo nemôže riadiť efektívne tento štát, na čo ukazuje aj predkladaný návrh štátneho rozpočtu, nech uvoľní miesto tomu, kto to vie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 30. 11. 2017 15:32 - 15:34 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Nasledujúca interpelácia je určená taktiež ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Počas posledných týždňov priniesli médiá informáciu o údajnom udelení sankcie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky za pochybenia pri verejných obstarávaniach. Ministerstvo sa k situácii postavilo veľmi neurčito a neposkytlo občanom Slovenskej republiky žiadne bližšie informácie. Tlačový odbor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky iba uviedol, že mediálne zverejnené informácie sú nepochopené a že ide o tzv. korekcie na základe čerpania eurofondov. Občania Slovenskej republiky si zaslúži jasné odpovede, koľko finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva vnútra bolo uhradených v súvislosti s pochybením ministerstva. V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Boli Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky od roku 2006 udelené sankcie kompetentnými slovenskými alebo zahraničnými orgánmi?
2. Ak áno, o aké sankcie išlo? Prečo boli udelené? A v akom stave je ich zaplatenie?
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 30. 11. 2017 15:29 - 15:32 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, interpelácia je určená ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 26. 1. 2017 bola v neskorých večerných hodinách privolaná mestská polícia do bytového domu na Záhradníckej ulici v Bratislave kvôli rušeniu nočného kľudu. Po vytrvalom klopaní na dvere bytu otvoril Mgr. Adam M., ktorý mieril na mestských policajtov zbraňou. Keďže nebolo jasné, koľko osôb sa v byte nachádzalo a bolo podozrenie, že požili väčšie množstvo alkoholických nápojov, boli na miesto privolaní aj príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Počas čakania na nich i po ich príchode prišlo k opätovnému ozbrojenému vyhrážaniu sa sprevádzanému vulgárnym vyjadrovaním. Muž, ktorý sa vyššie opísanej skutkovej podstaty dopustil, je štátnym zamestnancom, konkrétne pracuje pre personálny odbor sekcie personálnych a sociálnych záležitostí a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, predtým bol zamestnancom v Národnom bezpečnostnom úrade. Podmienky jeho odchodu z Národného bezpečnostného úradu ani podmienky jeho príchodu na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nechcel ani jeden z kompetentných orgánov komentovať.
Tento prípad je fackou pre všetkých poctivých zamestnancov v štátnej službe, všetkých kvalifikovaných, ale neúspešných uchádzačov o zamestnanie v štátnej službe, ktorí skončili na úrade práce alebo v neprimeranom zamestnaní preto, aby uvoľnili miesto osobe, ktorá na štátnu službu nemá elementárne morálne predpoklady, všetkých príslušníkov mestskej polície a príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí musia strpieť, že na ministerstve, ktoré je ich vedúcim orgánom, môže vykonávať prácu človek, ktorý ich verejne ohrozuje na zdraví a živote.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Aké podmienky musel spĺňať Mgr. Adam M. na prijatie na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky?
2. Kedy a kde bola ponuka pracovnej pozície zverejnená? Kedy a kde sa konalo výberové konanie v zmysle čl. 3 zákona 55/2017 Z. z. o štátnej službe?
3. Bol Mgr. Adam M. za tento incident trestne stíhaný a je stále držiteľom zbrojného preukazu?
Ďakujem za pozornosť.
Mám ešte jednu, dobre? Ešte jednu interpeláciu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 19. 10. 2017 14:50 - 14:54 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, v súlade čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dechtice patria historicky aj aktuálne k najdôležitejším zdrojom pitnej vody v Trnavskom kraji. Ročne zásobujú okolitý región približne 4,5 mil. metrov kubických. Tento objem predstavuje tretinu všetkej využívanej pitnej vody v Trnavskom kraji a vodu z Dechtíc tak pije približne 90-tisíc ľudí z Trnavy a blízkeho okolia.
Podľa šíriacich sa informácií posledných týždňov majú starostovia a obyvatelia obcí okresu Trnava vážne obavy z možného ohrozenia vyššie spomenutého strategického zdroja pitnej vody. Hrozbou môže byť ukladanie odpadu v miestnom kameňolome, ktorého prevádzkovateľ plánuje využiť jeho priestory na uloženie 250-tisíc metrov kubických inertného odpadu, s čím nesúhlasí okrem miestnych občanov a starostov ani Trnavská vodárenská spoločnosť. Kameňolom je stále v prevádzke a v aktívnej ťažbe sa nepretržite pokračuje, preto sú denne spôsobované množstvá otrasov, ktoré umožňujú rôznym druhom toxických látok preniknúť do riečísk a studní.
Napriek tomu, že Okresný úrad v Trnave prerušil konanie o žiadosti o navýšenie odpadových kapacít v kameňolome, jeho prevádzkovateľ už veľké množstvo odpadov v areáli uložil. Nie je známa evidencia množstva ani kontrola samotných ukladaných odpadových látok. Možno tak vychádzať iba z informácií fotografického charakteru, ktoré vyvolávajú podozrenie, že je tam uložený aj azbestový a iný podobne toxický odpad, ktorý môže vážne znečistiť tento kľúčový zdroj pitnej vody.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Akým spôsobom a v akých intervaloch sa bude monitorovať kvalita pitnej vody v Dechticiach, ktorá patrila doteraz k najkvalitnejším v Slovenskej republike?
2. Akým spôsobom a v akom časovom horizonte sa budú skúmať látky uložené v kameňolome v Dechticiach a miera ich toxicity?
3. Aké opatrenie plánuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prijať na ochranu zdroja pitnej vody v Dechticiach?
4. V akom zmysle a dokedy plánuje Okresný úrad v Trnave v danej veci rozhodnúť?
5. Ako sa ministerstvo životného prostredia postaví k obdobným prípadom ohrozenia pitnej vody v Slovenskej republike?
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 10. 2017 10:52 - 10:55 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, žijeme v dobe, v ktorej nevieme dňa ani hodiny, kedy môžeme byť ako štát vystavení takým skúškam osudu, ktoré si dnes nevieme ani predstaviť. Práve preto je pri tomto návrhu zákona potrebné sa povzniesť nad stranícky pohľad a prekonať animozity medzi politickými stranami.
Domobrany vo svete sú prípad od prípadu rôzne. Kým vo Švajčiarsku je systém domobrany súčasťou obrany krajiny, inde sú to policajné oddiely zabezpečujúce zákonnosť v krajine predovšetkým počas mimoriadnych situácií.
Na Slovensku sa nám už dnes v mnohých lokalitách zákonnosť rozpadá a pri tzv. drobnej kriminalite akoby právo ani neplatilo. V mnohých lokalitách Policajný zbor situáciu nezvláda, pretože tam nemá dostatok síl, čo je spôsobené aj tým, že prioritne sa investuje do rôznych útvarov v štýle politickej polície, avšak nie tam, kde to občania potrebujú. Táto záležitosť sa musí napraviť nezávisle od akéhokoľvek návrhu zákona.
Hlavnou úlohou domobrany by bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, nerada vás prerušujem, by som chcela požiadať o kľud v rokovacej sále, kolegyne, kolegovia! Ďakujem.

Drobný, Stanislav, poslanec NR SR
Hlavnou úlohou domobrany by bolo preventívnou hliadkovou činnosťou prispievať k vyššej úrovni ochrany občanov. Domobrana nemá nahradiť žiadnu z ozbrojených zložiek, ale v zmysle predkladaného návrhu zákona by podporovala a dopĺňala Policajný zbor a obecné polície všade tam, kde ich výkon služby je nepostačujúci na zaistenie dostatočnej úrovne ochrany občanov a verejného poriadku.
Pôsobnosť príslušníkov domobrany je navrhovaná na celom území samosprávneho kraja. V tom je rozdiel oproti príslušníkom mestských a obecných polícií, ktorí zo zákona môžu pôsobiť v katastri vlastnej obce alebo len v obci, s ktorou majú zmluvný vzťah.
Náklady na domobranu by boli nižšie ako na iné zložky rovnakého zamerania. Dôstojnícky zbor by tvorili profesionáli platení samosprávnym krajom, ostatní radoví príslušníci domobrany by boli dobrovoľníci, ktorí by požívali v zákone definované občianske výhody. Výcvik by zabezpečoval samosprávny kraj vo svojich zariadeniach. Dĺžka trvania prípravy dobrovoľných príslušníkov domobrany je v zákone definovaná minimálne na dvesto hodín. Bolo by na jednotlivých krajoch definovať, či bude výcvik uskutočňovať v štýle výcviku mestských a obecných polícií, alebo by to boli viac talianski karabinieri, u ktorých sa policajný výcvik prelína s vojenským. Vybudovať slovenskú verziu karabinierov je úloha na viac ako jedno volebné obdobie. Hlasovanie za tento návrh zákona je položenie základného kameňa tejto úlohy.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 9:04 - 9:07 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, asi všetci tu vieme, že Trestný zákon v § 22 ods. 1 uvádza: "Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný." Je preto naozaj zvláštne, ak v zákone 372/1990 Zb. o priestupkoch je hranica zodpovednosti viazaná na dovŕšenie pätnásteho roku veku. Táto problematika nie je nová. Už v roku 2006 bola široko diskutovaná v súvislosti so znížením veku trestnej zodpovednosti na 14 rokov. Len za celý ten čas chýbala odvaha otvoriť túto tému napriek tomu, že u niektorých skupín obyvateľstva sa priestupky proti majetku podľa § 50 a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch stali životným štýlom.
Už v roku 2008 po medzinárodnej konferencii Deti a protispoločenská činnosť upozornil vtedajší prezident Policajného zboru plukovník Ján Packa na skutočnosť, že sa šíria krádeže z dôvodu zabezpečenia si stravy, cigariet, alkoholu pre seba a svoju rodinu. Poukázal tiež na skutočnosť, že skupiny páchateľov cielene využívajú osoby, ktoré ešte nedosiahli vek trestnej alebo priestupkovej zodpovednosti. Jeden z dôvodov, prečo sa po celý čas táto problematika neriešila, je následná nevymožiteľnosť sankcií, a to práve u tých najproblémovejších, neprispôsobivých komunít. Ale vzdať to a ponechať súčasný stav nie je cesta. Pri každom priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj krádeží, tam nie je len páchateľ, ale je tam aj poškodený. Neustále beztrestné atakovanie slušných ľudí neprispôsobivými spoluobčanmi znižuje kvalitu života v celých regiónoch.
Vážení, tu sa nám štát začína v mnohých lokalitách rozkladať a iste uznáte, že za to nemôžme my z opozičnej a vo všetkom blokovanej strany. Viem, že prijatie tohto zákona samo o sebe rieši málo. Je tu však príležitosť urobiť malý krok k návratu právneho štátu aj do problémových lokalít. Urobme ten krok.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 9:00 - 9:02 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o priestupkoch, tlač 710. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré podľa mňa ako, pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 9. 2017 10:27 - 10:29 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zameniť sviatok Dňa Ústavy Slovenskej republiky za Deň vzniku samostatného československého štátu nevnímam ako dobrý krok. Tento krok by potešil iba tých, ktorí sa dodnes nevyrovnali so slovenskou štátnosťou. A to je veľmi úzky okruh ľudí. Ak by sme tento návrh schválili, konali by sme proti väčšinovej vôli spoločnosti.
Mnohí občania vnímajú 1. september, na ktorý pripadá Deň Ústavy Slovenskej republiky, ako hlavný sviatok nášho štátu. Je to hlavne tým, že sviatok Dňa vzniku Slovenskej republiky, ktorý pripadá na 1. január, sa občanom prelína so Silvestrom a oslavou Nového roku. Naproti tomu Deň Ústavy Slovenskej republiky vytvára občanom, ľudovo povedané, krátky týždeň a predĺžený víkend, a to v príjemnom počasí záveru leta. Mnohí občania ten voľný čas nevyužívajú len na relaxáciu a návštevu rôznych kultúrnych podujatí, ale sú aj účastníkmi akcií na oslavu našej štátnosti. Rovnocenné akcie by bolo asi veľmi ťažké organizovať na Nový rok 1. januára.
Vnímam dlhodobú snahu istých kruhov maľovať pre verejnosť akýsi idealizovaný obraz prvej Československej republiky ako nejakého super úspešného štátu. To ale nezodpovedá vtedajšej realite. Nezamestnanosť, chudoba, bieda, exekúcie, žobračenky - aj taká bola realita prvej Československej republiky.
Prvá Československá republika Slovensku veľa dala, niečo vzala a mnohé z túžob národa nedokázala splniť. Rovnako to platí tak pre druhú a tretiu Česko-Slovenskú republiku, tak ako to platí aj pre tú ľudovodemokratickú či socialistickú.
Dnes máme svoj štátny útvar, tým je Slovenská republika. Ak máme vybrať päť štátnych sviatkov, tak je Deň Ústavy Slovenskej republiky pre nás iste dôležitejší ako Deň vzniku samostatného československého štátu.
Prevládajúce pozitívne vnímanie existencie Československa dostatočne symbolizuje už existujúci pamätný Deň vzniku samostatného československého štátu. Na tomto stave naozaj nie je potrebné nič meniť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis