Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.10.2018 o 10:47 hod.

Bc.

Stanislav Drobný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 10:47 - 10:51 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak povýšime nedeľu na deň pracovného voľna, znamená to hlavne, že v nedeľu budú zatvorené obchody. Čo to prinesie občanom? Pán Sulík opäť zažije osobnú traumu. Nebude si mať kde kúpiť teplé rožky. Bolo to dostatočne medializované, myslím, že každý vie, prečo spomínam práve pána Sulíka. Tak sa pozrime na situáciu, keď pán Sulík kupuje v nedeľu rožky. Na jednej strane pultu spokojný pán Sulík s rožkami, na druhej strane pokladníčka, predavačka, ktorá je vo väčšine prípadov nespokojná s tým, že nedeľa nie je deň pracovného voľna. Voľná nedeľa by dala do jej života systém, v ktorom by jeden deň v týždni mohla venovať svojej rodine. Pán Sulík si rožky bude musieť kúpiť v sobotu, ale to snáď zvládne. Aj si tie rožky uskladniť tak, aby sa dali na druhý deň v nedeľu konzumovať.
Ak hovorím o tom, že predavačky by voľnú nedeľu privítali, mám to nielen z osobných stretnutí, ale deklaruje to aj odborový zväz. Máme tú skúsenosť so zákazom maloobchodného predaja vo sviatok a ohlas je kladný. Naposledy to bola nie predavačka maloobchodu ale pracovníčka veľkoskladu, ktorá mi povedala, že konečne pod toľkých rokoch môže rátať aspoň so sviatkami ako dňom pre rodinu. Veľkosklad, v ktorom pracuje tiež prestal pracovať vo sviatky, nakoľko nebolo komu tovar vyskladňovať. Nedeľu, ako deň pracovného voľna ako spoločnosť zvládneme, tak, ako sme ju zvládli pred rokmi rovnako, ako ju zvládajú dnes v Rakúsku a v Nemecku.
===== ako dňom pre rodinu. Veľkosklad, v ktorom pracuje, tiež prestal pracovať vo sviatky, nakoľko nebolo komu tovar vyskladňovať. Nedeľu ako deň pracovného voľna ako spoločnosť zvládneme. Tak ako sme ju zvládli pred rokmi, rovnako ako ju zvládajú dnes v Rakúsku a v Nemecku. Nedeľa ako deň pracovného voľna je zároveň napĺňaním cyrilo-metodskej tradície, ku ktorej sa Slovenská republika vo svojej ústave hlási. K naplneniu tradície neodmysliteľne platí i zachovanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone.
Viem, že v tomto parlamente je časť poslancov, ktorých kresťanský charakter štátu neteší a práve z toho dôvodu budú hlasovať proti zákonu. Keby sme predložili návrh na povinnosť zamestnávateľa strpieť modlitebné prestávky vyžadované koránom, vtedy by nadšene súhlasili.
Záverom ešte jedna praktická vec. V súčasnosti je pre majiteľa predajne problematické zavrieť predajňu v nedeľu na základe vlastného rozhodnutia, keď konkurent nechal, ju nechá otvorenú. Ak sa zákonom ustanoví povinnosť mať zavreté v nedeľu pre každého, nakoniec bude drvivá väčšina občanov spokojná. Ani majitelia predajní o nič neprídu, občanov Slovenska pri kúpe vecí limitujú nízke príjmy a nie to, že sa dostanú do obchodu iba v nedeľu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 10:47 - 10:51 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, ak povýšime nedeľu na deň pracovného voľna, znamená to hlavne, že v nedeľu budú zatvorené obchody. Čo to prinesie občanom? Pán Sulík opäť zažije osobnú traumu. Nebude si mať kde kúpiť teplé rožky. Bolo to dostatočne medializované, myslím, že každý vie, prečo spomínam práve pána Sulíka. Tak sa pozrime na situáciu, keď pán Sulík kupuje v nedeľu rožky. Na jednej strane pultu spokojný pán Sulík s rožkami, na druhej strane pokladníčka, predavačka, ktorá je vo väčšine prípadov nespokojná s tým, že nedeľa nie je deň pracovného voľna. Voľná nedeľa by dala do jej života systém, v ktorom by jeden deň v týždni mohla venovať svojej rodine. Pán Sulík si rožky bude musieť kúpiť v sobotu, ale to snáď zvládne. Aj si tie rožky uskladniť tak, aby sa dali na druhý deň v nedeľu konzumovať.
Ak hovorím o tom, že predavačky by voľnú nedeľu privítali, mám to nielen z osobných stretnutí, ale deklaruje to aj odborový zväz. Máme tú skúsenosť so zákazom maloobchodného predaja vo sviatok a ohlas je kladný. Naposledy to bola nie predavačka maloobchodu ale pracovníčka veľkoskladu, ktorá mi povedala, že konečne pod toľkých rokoch môže rátať aspoň so sviatkami ako dňom pre rodinu. Veľkosklad, v ktorom pracuje tiež prestal pracovať vo sviatky, nakoľko nebolo komu tovar vyskladňovať. Nedeľu, ako deň pracovného voľna ako spoločnosť zvládneme, tak, ako sme ju zvládli pred rokmi rovnako, ako ju zvládajú dnes v Rakúsku a v Nemecku.
===== ako dňom pre rodinu. Veľkosklad, v ktorom pracuje, tiež prestal pracovať vo sviatky, nakoľko nebolo komu tovar vyskladňovať. Nedeľu ako deň pracovného voľna ako spoločnosť zvládneme. Tak ako sme ju zvládli pred rokmi, rovnako ako ju zvládajú dnes v Rakúsku a v Nemecku. Nedeľa ako deň pracovného voľna je zároveň napĺňaním cyrilo-metodskej tradície, ku ktorej sa Slovenská republika vo svojej ústave hlási. K naplneniu tradície neodmysliteľne platí i zachovanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone.
Viem, že v tomto parlamente je časť poslancov, ktorých kresťanský charakter štátu neteší a práve z toho dôvodu budú hlasovať proti zákonu. Keby sme predložili návrh na povinnosť zamestnávateľa strpieť modlitebné prestávky vyžadované koránom, vtedy by nadšene súhlasili.
Záverom ešte jedna praktická vec. V súčasnosti je pre majiteľa predajne problematické zavrieť predajňu v nedeľu na základe vlastného rozhodnutia, keď konkurent nechal, ju nechá otvorenú. Ak sa zákonom ustanoví povinnosť mať zavreté v nedeľu pre každého, nakoniec bude drvivá väčšina občanov spokojná. Ani majitelia predajní o nič neprídu, občanov Slovenska pri kúpe vecí limitujú nízke príjmy a nie to, že sa dostanú do obchodu iba v nedeľu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2018 10:33 - 10:34 hod.

Stanislav Drobný
vymazať rámček
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 13:54 - 13:57 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, otázka povinného očkovania je témou už roky. Je to aj súčasť všeobecnej diskusie, čo má byť v demokracii povinné a čo na báze dobrovoľnosti. Vo svojom vystúpení nebudem sa zaoberať medicínskou stránkou veci. Ak vo väčšine štátov Európskej únie nie je očkovanie povinné iste je ich právny stav v tejto veci dostatočne odborne podložený. Môžme sa na to pozrieť aj cez iné čísla. 358 miliónov občanov Únie nemá povinnosť nechať očkovať svoje deti, 159 miliónov má. V tých 159 miliónoch je aj 11 miliónov Belgičanov povinne očkovaných len proti jednej chorobe. Vieme aké chvíle zažívajú matky ak u svojich malých detí badajú po očkovaní zmeny v správania či príznaky choroby. Mnohí rodičia zaregistrovali prvé príznaky postihnutia svojho dieťaťa práve po očkovaní. Zrušením povinnosti očkovať nezanikne očkovanie, bude to len viac o osvete u lekára a výrobcovia vakcín budú musieť oveľa viac dokladovať verejnosti neškodnosť ich vakcín a ich prínos pre zdravie človeka. Koľkí sa dajú očkovať na príklad proti chrípke aj za vlastné peniaze napriek tomu, že účinnosť tých vakcín je problematická. Nad tým či očkovať alebo neočkovať svoje dieťa sa zamýšľajú hlavne zodpovední rodičia a tí si potrebné informácie vyhľadajú. Svoju úlohu tu zohráva fakt, že niekdajšie rokmi overené monovalentné vakcíny už sú z obehu stiahnuté a dnes sa často používajú troj a dokonca aj štvorvakcíny.
Zrušenie povinnosti očkovať postaví rodičov pred úlohu správne sa rozhodnúť. Lekárov pred úlohu kvalifikovane a hlavne pravdivo informovať o účinkoch a prípadných rizikách vakcíny ako aj o rizikách nezaočkovania proti konkrétnej chorobe. Verím, že rozhodnutia očkovať či neočkovať voči konkrétnej chorobe budú správne po dôkladnom zvážení najlepšom záujme dieťaťa a to aj bez represívnej ruky štátu. ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.10.2018 13:27 - 13:29 hod.

Stanislav Drobný
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2018 11:04 - 11:06 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (tlač 1168). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel ...
===== Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (tlač 1168). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2018 11:04 - 11:06 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (tlač 1168). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel ...
===== Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (tlač 1168). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2018 18:29 - 18:36 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, návrh zákona reguluje možnosti, ktorými sa občan Slovenska môže ako volič podieľať na správe vecí verejných. Je v tejto súvislosti zvláštne, že takýto návrh zákona nie je vládny návrh zákona, ale ako poslanecký návrh poslancov vládnych strán. Tak má verejnosť menšiu možnosť zákon pripomienkovať, ako by tomu bolo pri vládnom návrhu zákona, možno práve o to ide.
Žijeme v zložitej dobe, ktorú poznačila hlavne migračná kríza. Pokus vytvoriť zrýchleným spôsobom multikulturálnu spoločnosť narazil na realitu problémov s kriminalitou, na neochotu sa integrovať a hlavne na limity verejných zdrojov. Poznanie reality otočilo verejnú mienku v celej Európe, ktorá dnes už nie je vítacia, ako bola na začiatku roku 2015. Pokračovanie politiky presídľovania migrantov do Európy, pri ktorej sa nerozlišuje utečenec od ekonomického migranta, si vyžaduje dostať nesúhlasiacu väčšinu verejnosti mimo hry. Takmer v celej Európskej únii sa občanom rôznymi spôsobmi znemožňuje uplatniť sloboda slova, miestami aj volebné právo zvoliť si poslanca podľa svojich preferencií. Vidíme v Európe snahy meniť výsledky volieb trestnými stíhaniami, imigráciu nepodporujúcich politikov. Napríklad taliansky líder Matteo Salvini čelí úplne absurdnému obvineniu z únosu migrantov len preto, že ich nechcel vpustiť do schengenského priestoru.
Je mi od začiatku jasné, že my z Ľudovej strany Naše Slovensko nebudeme v Európe výnimkou, pretože sme stranou, ktorá vo veci presídľovania migrantov nie je prípustná k dohode na úkor Slovenska.
Čo som ale nečakal, je to, že budú poslanci za Slovenskú národnú stranu, ktorí budú bojovať za to, aby mne a mnohým ďalším bolo znemožnené byť v štruktúrach niektorej z politických strán po prípadnom zákaze našej politickej strany.
Nemám ilúzie o vlastenectve poslancov za SNS, ale rátal som s tým, že aspoň vedia odhadnúť dôsledky svojich krokov. Vážení, svojim voličom toto naozaj nevysvetlíte. Voliči Progresívneho Slovenska a podobných strán vám síce zatlieskajú, ale voliť vás nebudú. Oceňujem aspoň vašu úprimnosť, že ste v predloženom materiáli úprimne priznali, že ním sledujete zákaz obmedziť politické práva moje a mojich kolegov. Ja možno o nejaký čas nebudem môcť byť podľa vašeho návrhu vo vymenovaných pozíciách v žiadnej strane. Vy budete môcť, ale dosť pochybujem, že vás to neskôr v mimoparlamentnej strane bude baviť.
Ešte sa vrátim k pozmeňovaciemu návrhu k § 390 Správneho súdneho poriadku, k jeho novému odseku 2. Keď ste tam chceli len postihnúť mňa a mojich kolegov z poslaneckého klubu, vedenie strany, isté nie je to demokratické, ale čert to ber. Vy však chystáte obmedzenie práva byť politicky aktívny aj pre osoby, ktoré boli na kandidátnej listine strany. Keď si zoberieme, že sú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, do VÚC, do miestnych zastupiteľstiev, tak tu uplatňujete kolektívnu vinu voči veľkému počtu ľudí. Ľudí, ktorí ani len s tými pochybnými vykonštruovanými obvineniami nemajú nič spoločné. Len proste nám dali súhlas ku kandidatúre na kandidátnej listine legálnej politickej strany. Chcete novým zákonom postihnúť ľudí, ktorí nechceli meniť svet, chceli len prispieť k lepšiemu fungovaniu svojej obce či svojho kraja.
Tento návrh má pre nás predsa len jedno pozitívum. Vzhľadom na jeho načasovanie, spôsob podania a všetko to okolo neho bude už veľmi ťažko potichučky rozpustiť dlhovú(?) stranu bez toho, aby to široká verejnosť nevnímala ako dôsledok politických rozhodnutí. Koho chcete po tomto všetkom presvedčiť, že to všetko má politikmi neovplyvňujúci priebeh? Ako môže takýto zásah štátnej moci proti nám vnímať občan, a to nielen náš volič terajší či budúci. Nie sme tak malou stranou, že by si toto všetko občania nevšimli. Ani tak veľkou, že by niekto uveril tomu, že môžeme predstavovať reálne ohrozenie demokracie. Sme opozičnou stranou, čo znamená stranou bez vplyvu na výkonnú moc v štáte. Rozpustenie našej politickej strany a obmedzenie politických práv pre široký okruh ľudí, čo sa v niektorých prípadoch naozaj len mihli okolo našej strany, to všetko nespraví z občanov nadšených podporovateľov migrácie ani politiky Bruselu. Jediné, čo sa tým dosiahne, že sa nemalej časti občanov znemožní uplatniť ich voľba vo voľbách.
Aj ja mám svojich voličov, inak by som za týmto rečníckym pultom v tejto chvíli nestál. Vďaka tomu, čo sa dnes deje, nemalá časť verejnosti dospeje k poznaniu, že voľby sú aj tak o ničom, pretože ich výsledky sa dajú meniť alebo vopred predurčiť silovými prostriedkami. Parlament a vláda budú následne vnímané viac ako režim, než ako demokratická inštitúcia, pretože vzídu z neslobodných volieb. Z volieb, v ktorých bolo časti obyvateľstva znemožnené voliť podľa svojho gusta. Voľba tej-ktorej strany, tá môže byť braná ako voľba múdra aj hlúpa, pozitívna či negatívna. Ale vždy je to voľba občana, hlas ľudu, hlas Boží. Brať ľudu slobodu voľby nie je správne v žiadnych časoch, ale obzvlášť nebezpečné je to v čase, keď už je jasne vidno na obzore nepokojné časy. Časy, keď do krízy spoločenskej nevyhnutne smeruje kríza hospodárska.
Nezvyšujme preto spoločenskú krízu takýmito zákonmi, lebo sa blíži čas, kedy nám bude spoločenský konsenzus a pocit spolupatričnosti v ťažkých časoch až príliš chýbať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2018 14:29 - 14:30 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, to, čo zažívajú za posledné mesiace naše štátne symboly, to je ako zlý sen. Ich v úvodzovkách umelecké stvárnenie vo forme ženského pohlavného orgánu a rôzne iné znevažujúce zobrazenia, poškodenia a podobne. Áno, mohli by sme to zobrať tak, že je to ich vizitka. Obraz autorov týchto primitivizmov, prejav ich nenávisti ku všetkému slovenskému a k Slovensku. Prejav ich oikofóbie a proste to neriešiť, prípadne riešiť cez iné paragrafy Trestného zákona. Len to by sme potom nemohli mať v Trestnom zákone prísne paragrafy na hanobenie iných vecí. Samozrejme, nielen otázka legislatívy, ale aj jej uplatňovania represívnymi zložkami štátu.
Metóda dvojitého metra, keď sa úzkostlivo stráži všetko cudzie a voči vlastnému je všetko dovolené, to je hlavný problém. Naše štátne symboly si zaslúžia minimálne nielen rovnakú, ak nie osobitnú ochranu pred hanobením na území Slovenskej republiky. Už len z úcty k tým, ktorí Slovensko pokladajú za svoju vlasť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2018 11:42 - 11:50 hod.

Stanislav Drobný Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, slabým miestom právneho systému na Slovensku je generálny prokurátor. Ten je v očiach občanov spochybnený už jeho voľbou v parlamente. Široká verejnosť vníma túto funkciu ako politicky dosadeného predstaviteľa represívnych zložiek štátu, ktorý viac než záujmy štátu a spravodlivosť pre občanov presadzuje záujmy a beztrestnosť tých, čo jeho zvolenie zabezpečili. A niet sa čomu diviť. Spomeňme si na udalosti z rokov 2010 až 2013, počas ktorých sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nedokázali zhodnúť a legitímnym a transparentným spôsobom zvoliť generálneho prokurátora. Voľbu generálneho prokurátora v tomto období sprevádzal intenzívny politický boj, séria škandálov, vzájomných útokov, nekalých praktík a následných zásahov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Objavili sa takisto aj závažné podozrenia z korupcie a kupovania si hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Tak si zopakujme, ako to prebiehalo:
- Bol 3. november 2010. Prebehla neúspešná tajná voľba generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky. Kandidoval Dr. Dobroslav Trnka, Dr. Eva Mišíková a Dr. Ján Hrivnák.
- 22. novembra 2010. Kandidátom koalície sa stal prof. Jozef Čentéš.
- 2. decembra 2010, pardon, 2010, ospravedlňujem sa, v tajnom hlasovaní bol takmer zvolený Dobroslav Trnka, chýbali 2 hlasy. Vo vládnej koalícii nastávajú spory. .............(?) koalícia sa navzájom podozrieva z podpory Dobroslava Trnku.
- 7. decembra 2010. Neúspešná voľba.
- 2. februára 2011. Funkčné obdobie Dobroslava Trnku skončilo.
- Apríl 2011. Národná rada schválila verejnú voľbu generálneho prokurátora, avšak Ústavný súd nariadil tajnú voľbu.
- 17. mája 2011. Neúspešná tajná voľba, Dobroslav Trnka dostal 70 hlasov. Jozef Čentéš sa pred voľbou vzdal.
- 15. júna 2011. Ústavný súd trvá na tajnej voľbe, kým nerozhodne, či je taká voľba zákonná.
- 17. jún 2011. Poslanci zvolili v tajnej voľbe Jozefa Čentéša, ale prezident chce s vymenovaním čakať na Ústavný súd.
- 14. júla 2011. Dobroslav Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd, považuje sa za zvoleného už v máji.
- September 2011. Prezident považuje omylom skartovanú výpoveď Igora Matoviča za prekážku vymenovania Jozefa Čentéša.
- 5. októbra 2011. Ústavný súd oznámil, že voľba môže byť tajná aj verejná.
- 7. novembra 2011. Jozef Čentéš podáva na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovu nečinnosť.
- 29. februára 2012. Poslanci KDH, SDKÚ, MOST-a – HÍD a SaS sa obracajú na Ústavný súd vo veci, či má prezident právo Jozefa Čentéša nevymenovať.
- 3. máj 2012. Prezident odmieta Jozefa Čentéša vymenovať. Odôvodňuje to tým, že jeho zvolenie nie je spojené s podozrením z korupcie.
- 24. októbra 2012. Ústavný súd rozhodol, že prezident môže odmietnuť zvoleného kandidáta, ale musí mať na to relevantné dôvody.
- 2. januára 2013. Prezident oznámil, že Jozefa Čentéša nevymenuje.
- 3. januára 2013. Jozef Čentéš podal sťažnosť na Ústavný súd. Obe strany sporu neskôr namietli dvanásť z trinástich ústavných sudcov. Ústavný súd je zablokovaný.
- 14. januára 2013. Rada prokurátorov považuje za najvhodnejšieho kandidáta Jaromíra Čižnára. Jaromír Čižnár nechce kandidovať, kým ústavní sudcovia sa nevyjadria, či sa voľba môže diať.
- 24. apríla 2013. Vláda schválila novelu zákona o konaní pred Ústavným súdom. Má to byť reakcia na sťažnosť Jozefa Čentéša.
- 30. apríla 2013. Novelu zákona v skrátenom konaní schválil parlament.
- 10. mája 2013. Novela ešte neplatí. Predsedníčka Ústavného súdu Iveta Macejková pridelila sťažnosť Jozefa Čentéša sudcovi Petrovi Brňákovi, aj keď ten bol z konania vylúčený. Pridelenie umožňovala spomínaná novela, tá však ešte neplatila.
- 20. mája 2013. Prezident podpísal predmetnú novelu, opoziční poslanci podali podanie na Ústavný súd.
- 5. júna 2013. Ústavní sudcovia pozastavili účinnosť novely.
- 13. júna 2013. Jediným kandidátom voľby je Jaromír Čižnár.
- 18. júna 2013. Jaromír Čižnár bol zvolený v Národnej rade Slovenskej republiky.
- 17. júla 2013. Jaromír Čižnár bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Toto bola genéza politickej voľby generálneho prokurátora. Preto je nevyhnutné vzhľadom k rozsiahlym právomociam a závažnosti riešených vecí, aby generálny prokurátor od prvej chvíle po menovaní predstavoval autoritu tak pre občanov, ako aj pre odbornú verejnosť. Voľba generálneho prokurátora vo voľbách, v ktorých oprávnenými voličmi by boli všetci prokurátori, sudcovia, advokáti, exekútori, by veľmi pomohla riešeniu problémov s právnym stavom na Slovensku. Navrhovaný spôsob voľby, ako aj možnosť odvolania generálneho prokurátora referendom zbaví funkciu generálneho prokurátora politických vplyvov a to je rozhodujúce.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis