Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.6.2018 o 16:39 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 16:39 - 16:48 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Skúsim v stručnosti reagovať na kolegov, ktorí vystúpili v rozprave.
Pani poslankyňa Gaborčáková, poslali sme vám to, nechápem, prečo to nemáte, to, čo ste tu dneska predniesli ohľadne odmien, ale sú definované odmeny generálneho riaditeľa, je, odmena generálneho riaditeľa je definovaná v zákone, takisto aj odmeny členom dozornej rady a tie rozdiely sú tam preto, lebo v roku 2017 je uznesenie, existuje uznesenie vlády a Národnej rady, ktoré hovorí o tom, že aj tí členovia dozornej rady, ktorí sú nominovaní za štát, majú nárok na odmenu za členstvo v dozornej rade, čiže je to definované v príslušných pravidlách, ktoré sú záväzné pre Sociálnu poisťovňu.
Čo sa týka, na čo sa minuli prostriedky, všetko je to definované v tejto, v tomto návrhu účtovnej závierky, čiže je treba si to podrobnejšie pozrieť, lebo to bola príliš všeobecná otázka a takto konkrétne sa nedá na všeobecnú otázku reagovať, čiže ak by ste mi povedali, na čo sa ktorá kategória vyčerpala, presne sa to dá identifikovať v predloženom materiáli.
Pán poslanec Heger, čo sa týka pohľadávok, áno, pohľadávky Sociálnej poisťovne sú v hodnote 960 mil. eur, ale to nie za minulý rok, ale za posledné obdobie desať, 10 rokov a tieto pohľadávky sú, ako som povedal, 960 mil. eur a z toho jednu tretinu, cirka 290 mil. eur tvoria pohľadávky voči zdravotníckym zaria; pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam. Je to taký komplikovaný systém, pretože zdravotnícke zariadenia majú veľkú časť majetku, tzv. chránený majetok zjednodušene, a tento majetok sa nedá ani exekvovať, ani vymáhať. S tým, že znižovanie dlhu, samozrejme, je to prioritou Sociálnej poisťovne.
A takisto som to aj minulý rok hovoril, ak by Sociálna poisťovňa mala iné pravidlá zo zákona, aby mohla pohľadávky znižovať, aby mohla pohľadávky účinnejšie vymáhať, tak by sa určite ani v takomto veľkom objeme pohľadávky nediali, ale Sociálna poisťovňa nie je ani zabezpečený veriteľ a vymáhanie pohľadávok je veľmi zdĺhavý proces, čiže podstatne väčšie ramená zo zákona má napríklad Finančná správa ako Sociálna poisťovňa, ale aj komerčné banky a všetky ostatné subjekty. Čiže ak by sme Sociálnu poisťovňu zákonom dali na úroveň tých subjektov, ktoré som spomenul, garantujem vám, že ten objem pohľadávok by sa výrazne znížil. Nie tie sedem-, osemročné pohľadávky, lebo tie väčšinou skončia v nenávratne pre nemajetnosť toho dlžníka, ale jednoducho nevznikali by tak výrazne tie nové pohľadávky. A čo ma teší, zatiaľ sa nám darí ten správny výkon, ktorý Sociálna poisťovňa realizuje od 1. 7. 2011, napĺňať v tých daných pravidlách a tie pohľadávky sa výrazne, pohľadávky Sociálnej poisťovne sa výrazne znižujú.
Čo sa týka, nechcel som komentovať nič z minulosti, ale vy ste to spomenuli, že hrdinský kúsok za sebou zanechal pán Lopatka, pretože znížil pohľadávky Sociálnej poisťovne o 228 miliónov. Ten hrdinský kúsok, nechcem to vôbec spochybňovať, ale hrdinský kúsok spočíval vo veľmi jednoduchej, jednoduchom úkone a ten sa volá odpísanie pohľadávok, čiže on odpísal pohľadávky za 228 mil. a tak aj znížil ten objem pohľadávok, takže nevnímam to ako nejaký významný hrdinský kúsok, ako ste to nazvali.
Takisto tvorba rozpočtu, ste spomenuli, že mala by sa uberať tým smerom, že mali by sme stanoviť výber za všetkých poistencov Sociálnej poisťovne mínus 3,5 % dočasná pracovná neschopnosť a to by mal byť rozpočet. Je to možno jeden z prístupov, ale súčasne Sociálna poisťovňa tvorí rozpočet podľa makroekonomických ukazovateľov, ktoré zatiaľ sa napĺňajú a takisto aj rok 2017 svedčí o tom, že sme dodržali tie makroekonomické ukazovatele a tie parametre rozpočtu Sociálnej poisťovne, ktoré nám ministerstvo financií a dozorná rada uložila naplniť. Takže po tejto stránke si myslím, že sa to realizuje tak, ako sa realizovať má, a realizuje sa ten prístup, ktorý je definovaný ministerstvom financií.
K tej rozprave zatiaľ všetko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2018 16:18 - 16:22 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2017.
Návrh bol prerokovaný v Dozornej rade Sociálnej poisťovne dňa 17. 4. 2018. Následne bola účtovná závierka schválená vo vláde Slovenskej republiky dňa 9. 5. 2018 uznesením č. 218 a tiež Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci schválil uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2017 schváliť.
Predmetný návrh je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na hodnotené účtovné obdobie, to znamená rok 2017.
Návrh účtovnej závierky obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, ktoré vyjadrujú celkovú majetkovú a finančnú situáciu, ako aj stav pohľadávok a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov, ďalej obsahuje poznámky, ktoré komentujú, dopĺňajú a prezentujú položky účtovných výkazov a tiež tabuľkovú časť, ktorá dopĺňa číselnými údajmi poznámky.
Súčasťou návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne je v súlade so zákonom o sociálnom poistení tiež správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne za rok 2017. Článok VIII poznámok rieši plnenie rozpočtu príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne a tvorbu fondov k 31. decembru 2017.
Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2017 dosiahli výšku 7,747 mld. eur, čo predstavuje 101,32-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2017. Zdroje Sociálnej poisťovne, to znamená príjmy vrátane prevodu prostriedkov z minulého roku, ktorý bol v objeme 529 mil. eur, teda zdroje Sociálnej poisťovne celkom predstavovali výšku 8,276 mld. eur.
Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2017 dosiahli výšku 7,711 mld. eur, čo predstavuje 100,92-percentné plnenie schváleného rozpočtu na rok 2017. Najväčší podiel na výdavkoch bol vo výdavkoch základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia, spolu 6,766 mld. eur, čo predstavuje 87,75 % z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne.
Hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2017 skončilo bilančným rozdielom v sume plus 566 mil. eur, čo je o 17,758 mil. viac alebo lepší výsledok, ako sa predpokladalo v schválenom rozpočte na rok 2017. Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo aj v roku 2017 významnou mierou ovplyvnené druhým dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2017 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 525,083 mil. eur. Detailnejšie údaje o týchto skutočnostiach sú v predkladanom materiáli.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2017.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.2.2018 18:52 - 18:56 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas je pokročilý naozaj, tak pokúsim sa veľmi stručne a nejak komentovať niektoré chybné vystúpenia.
V prvom rade častokrát tu zaznelo, že bolo by dobré dať investíciu do Prešova, veľkú investíciu. Verte mi, že bol som pri tom a určite prioritnou ambíciou vtedy vlády Slovenskej republiky bolo dostať takúto investíciu do Prešova alebo niekde ďalej na východ. Hovorí to logika veci, pretože tam tá nezamestnanosť je taká, že naozaj by sme sa stretli s úspechom takejto investície podstatne väčším, ale otázka neznela zo strany investora, či do Prešova, alebo v Poľsku či do Rzeszówa, niekde na východ krajiny, ale tvrdo bola podmienka postavená, kde to má byť. A ak tam to nebude, tak jednoducho nebude tá investícia na Slovensku, nebude tá investícia v Poľsku ani nikde inde. Čiže je scestné si myslieť, že vláda Slovenskej republiky rozhodovala, že musí to byť v Nitre, napríklad Jaguar Land Rover, to je absolútny nezmysel. Vláda sa snažila to dostať ďalej na východ, lebo tam to hovorí logika, ale podmienky si kládol investor, či už v Maďarsku, v Poľsku, na Slovensku a v Česku, a bola pomerne veľká vojna o to, aby tá investícia, ktorú tak kritizujete, bola umiestnená niekde inde, ale dostala sa tam, kde sa dostala.
Pevne verím, že tá investícia prinesie svoje ovocie minimálne v obrovských prínosoch, čo sa týka hrubého domáceho produktu, dépeháčky a tak ďalej, ktoré jednoznačne ostanú na Slovensku. Aj keď mi je ľúto a mrzí ma, že sa narúša verejný poriadok, ako to tu zaznelo, ak je to tak. Ale to sú už technické problémy, ktoré treba riešiť inými nástrojmi.
Každopádne opakujem, tá investícia, ktorá tu je a ktorá bude niesť vysoký prírastok hrubého domáceho produktu a vysoký prírastok DPH, bude určitým ovocím pre Slovensko. Veľmi stručne; a samozrejme, ukáže život, či tento návrh zákona, ktorý tu dnes prerokúvame, či bude prínosom, alebo nebude prínosom, ale každopádne je to snahou vyriešiť tento problém. Myslím si, že bude, ale opakujem, vychádza z určitých predpokladov a tie predpoklady sú definované v tomto zákone. Ale tie predpoklady by mali vyjsť, ale dúfam, že aj vyjdú a že tento zákon, táto novela zákona o lepšej migrácii za prácou, myslím si, že bude prínosom.
Veľmi stručne sa zmienim, ale už tu neni ten pán poslanec, ktorý tu veľmi komentoval diaľnice a, ja neviem, sľub Roberta Fica do roku 2010 postaviť diaľnice. Čiže, pán poslanec, možno si to niekedy vypočujete a prečítate, ale podstatne menej pátosu do vášho prejavu, podstatne menej zapálenej intonácie a viacej faktov. A tie fakty znejú tak, že v tom roku 2010 naozaj, ak by nebolo vyššej moci, boli by diaľnice bez tunelov zrealizované a svedčí o tom to, že sám som riadil tzv. koncesný dialóg a sám som riadil komunikáciu so svetovými piatimi konzorciami, z ktorých ani jeden nám nespochybnil to, že to nebude môcť byť postavené, spojenie východu a západu, resp. Žilina, Žiliny, Prešova a Košíc, že to nemôže byť zrealizované bez tunelov do roku 2010, a takto to bolo aj definované. Ale prišla do toho vyššia moc, tá vyššia moc sa volala hospodárska a finančná kríza, v podstate celosvetová kríza a veľké banky, ktoré sa zúčastňovali na financovaní, či už je to Deutsche Bank, Real Scotland Bank a Dutch bank Holandska, čiže to boli obrovské banky, ktoré dávali do toho, do toho, do tej koncesie obrovské finančné prostriedky, po kríze stratili úplne likviditu a tým sa to všetko oddialilo.
A zabúda sa často povedať, že až vláda Ivety Radičovej, resp. menovite exminister Figeľ potom zastavil a nechal exspirovať tieto všetky dohody. Ak by sa to stalo, tak by tá diaľnica možno bola naozaj v roku dveti; ak by sa to nestalo, pardon, tak tá diaľnica by naozaj bola v 2013, ´14 a nemáme sa tu dnes už o čom baviť. Ale bolo to historicky zlé rozhodnutie, ja ho, samozrejme, vždy za to budem kritizovať, ale, samozrejme, to tak urobil, mal na to právo. Čiže nehovorte to, že Fico sľúbil diaľnicu a nepostavil. Tam naozaj je vyššia moc, ktorá sa volá hospodárska a finančná kríza a viacej sa venujte tomu, ako hlúpo, nezmyselne a nekompetenčne bola zastavená výstavba diaľnic a nemuseli sme sa tu o týchto veciach baviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.2.2018 14:09 - 14:12 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča, Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 779.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 965 z 8. decembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a tiež určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 779) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zosumarizované pod bodom IV spoločnej správy výborov, vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 779, a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV spoločnej správy výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 12 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 30. januára 2018. Uvedeným uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.12.2017 11:41 - 11:43 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu alebo alternanta k spravodajcovi k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 780. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 804 z 10. novembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a ďalej výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2018 (pozn. red.: správne má byť – "26. januára 2018") a v gestorskom výbore do 29. novembra 2018 (pozn. red.: správne má byť – "29. januára 2018").
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.12.2017 9:19 - 9:29 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mojou povinnosťou reagovať na príspevky, ktoré odzneli v rozprave.
V prvom rade včera večer pán poslanec Lukáč, neúspešnosť výberu poistného 99,4 % a tak ďalej. K tomu viem povedať iba toľko, že určitá neúspešnosť výberu poistného má priamu úmeru k možnostiam a právnej sile Sociálnej poisťovne. Nehovorím, že sme vyčerpali všetky naše možnosti, ešte určite tam je nejaký ľudský faktor, aby sme pridali viac, ale otázka znie, prečo máme 900 mil. pohľadávok. A tie nepriaznivo vplývajú na úspešnosť výberu poistného, lebo to sme, to poistné nevybrali. Ale tie pohľadávky máme preto, lebo naša právna sila je už na konci a je nižšia ako napr. bánk. Prečo má banka zaručený úver a my nemáme zaručený úver? Čiže treba nastaviť úplne iné pravidlá legislatívy tak, aby Sociálna poisťovňa mala oveľa silnejšie ramená, a vtedy vieme z 900 mil. pohľadávok urobiť možno 50 mil., a vtedy bude úspešnosť výberu nie 99,4, ale bude 99,9, lebo len ten ľudský faktor. Čiže nevyčerpali sme všetky možnosti, lebo ľudský faktor tu existuje, ale ak nám tento zákonodarný zbor dá oveľa silnejšie právomoci, tak vieme oveľa razantnejšie konať voči našim dlžníkom.
Čo sa týka chorobnosti a péeniek, to tu odznelo od všetkých troch poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Zas len chorobnosť nezávisí od Sociálnej poisťovne. To, dúfam, že viete. Závisí najmä od všeobecných, praktických, odborných lekárov, ktorí tie péenky vystavujú. Sociálna poisťovňa má cca 150 posudkových lekárov, ich priemerný vek je 64 rokov, to znamená, nie je výnimkou, že robí 82-, 83-ročný lekár. A máme problém zohnať iných lekárov, máme nedostatok posudkových lekárov. Ale s tými posudkovými lekármi naše možnosti sú len v tom, že vieme skontrolovať toho všeobecného lekára, ktorý tu péenku vystavil, a samozrejme prijať nejaké opatrenia. Ale tie opatrenia sú stále len v polohe názoru atestovaného lekára, nášho posudkového voči názoru atestovaného lekára, ktorý vydal tú péenku. Ale my už vieme zhruba, že kde sa to kriví a, samozrejme, zasahujeme, kde sa dá, ale nie je v našich fyzických možnostiach zasahovať všade, pretože z tých 150 lekárov, ktorí robia posudkových lekárov, okrem tých odvolacích, atď., lebo máme ich necelých 200. Keď si to len premietnete na počet, napr. v roku 2016 bolo vydaných 225-tisíc rozhodnutí o PN; 150 lekárov, 220-tisíc rozhodnutí, 225 by malo skontrolovať. Keď urobíte jednoduchú matematiku, tak zistíte, že jeden posudkový lekár by mal skontrolovať 2200 péeniek, kde len o nejakých 300 dní, tak je to od oka 20 denne. On vie skontrolovať možno 5 týždenne, lebo je to 20 % jeho výkonu, on musí posudzovať invaliditu a tak ďalej. Čiže jednoducho, fyzicky to nie je, on vie skontrolovať možno 5 % z toho, čo je, čo má na stole a čo je potreba, a aj keď to skontroluje, tiež tam nemá koncovku.
Čiže ja vítam programové vyhlásenie vlády v tom, že má sa podľa vyhlásenia programového, podľa programového vyhlásenia vlády sa má vytvoriť ten jednotný úrad, ktorý bude mať aj vyššie právomoci a ktorý okamžite vie rozhodnúť, kto má pravdu, či náš posádkový lekár alebo ten, ktorý tie péenky vydal.
Paradoxne zvýšením vymeriavacieho základu na PN, samozrejme sú tam tie regionálne rozdiely, ktoré ste komentovali, a naozaj u lepšie zarábajúcich je menej péeniek, u menej zarábajúcich je viac péeniek a tak ďalej. Ale nás to tiež trápi. A paradoxne, zvýšením vymeriavacieho základu sme zvýšili apetít na péenky, to si myslím, že vnímate všetci. A zároveň nám pomerne razantne stúpa, stúpajú výdaje na dávku nemocenské, na nemocenské dávky. Konkrétne v porovnaní s rokom 2016, za jedna až deväť 2016, v porovnaní jedna až deväť, alebo január až september 2017, nám to narástlo o 20 mil., čo je dosť. Čiže nám to podľa mňa narastie za rok 2017 možno cez 30 mil., čo nám zase zaťaží výdavkovú časť a nebude nám to hrať možno dobre, presne na rozpočet, ale nie je to v našej moci, opakujem. Pýtajte sa všeobecných lekárov, prečo takéto péenky vydávajú, my to môžme len skontrolovať. Aj to iba možno v desatine, možno ešte menej percent tých péeniek vydaných. Tie čísla som vám deklaroval.
Čo ešte odznelo? Péenky som povedal. SZČO. Máte správny údaj, 440-tisíc zhruba samostatne zárobkovo činných osôb, z nich polovica je zahrnutá v príjmovej časti tých, ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Je to preto, že z tých 440-tisíc SZČO je zhruba 220-tisíc takých, ktorí majú vymeriavací základ nižší alebo dosiahli vymeriavací základ v predchádzajúcom roku nižší, ako je ich odvodová povinnosť na poistné. To znamená, že je to nejakých 4900 alebo 5000 eur. Čiže on si kontroluje svoje príjmy tak, aby z nich nemusel platiť poistné, niektoré samostatne zárobkovo činné osoby. A zhruba polovica, majú odvodový základ nižší a samozrejme prispievajú poistným tak, ako im diktuje zákon.
Posledné, vymeriavací základ. V podstate ja som už povedal, že ako sme zostavili rozpočet. Rozpočet sa zostavuje tak, že máme také dva základné spôsoby. Jeden spôsob je ten, že, ako som aj uviedol, že hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za rok 2016, hodnotíme skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za jedna až desať 2017 a očakávačku za 11. a 12. mesiac 2017. A toto je taká prvá časť, samozrejme makroekonomické údaje s ministerstvom financií, takto sa to zostavuje. To je taký jeden spôsob. A druhý spôsob, ktorý samozrejme do toho vsúvame, je ten, ako aj hovoríte vy, že meriame vymeriavacie základy, počty poistencov a tak ďalej a podľa toho zostavujeme tú príjmovú časť rozpočtu. Samozrejme, tie vymeriavacie základy sú iné pre starobné, pre nemocenské, pre úrazové, čiže to by sme tu museli možno stráviť veľmi dlho, aby sme tu tie vzorce presne vysvetľovali. Ale zároveň do rozpočtu, rozpočet zostavujeme tak, ako som už povedal. A určite nie je naším cieľom urobiť nižší rozpočet tak, aby sme získali od štátu väčší príspevok. Naopak, však sme kontrolovaní aj dozornou radou, kde sú dvaja zástupcovia ministerstva financií, každú dozornú radu predkladáme správu o hospodárení Sociálnej poisťovne, kde sú presne tieto údaje hodnotené v takejto štruktúre. Čiže určite nejdeme nejakou hrou, že získame, ideme si naplánovať nižší rozpočet tak, aby sme získali väčší príspevok. Ja som už povedal, že podľa vývoja zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti na Slovensku a podľa makroekonomických ukazovateľov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Nemky, poprosím vás, netelefonujte v sále!

Vážny, Ľubomír, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
... podľa ostatných makroekonomických ukazovateľov nám to vychádza pre rok 2018 tak, že budeme potrebovať cca 255 mil. príspevok zo štátu. Ale kým ten príspevok dostaneme, tak skôr musíme čerpať naše rezervy, to znamená, prevod zostatku z minulých rokov a tak isto tie prebytky v niektorých fondoch, ktoré sú prebytkové. Potom musíme zase dávať do základného fondu starobného poistenia, pretože tá úprava platila do konca roku 2017 a od 1. 1. 2017 sme týmto zákonom, ktorý bol riešený, zahrnuli, alebo minule riešili zákon o sociálnom poistení, a od 1. 1. 2018 je účinná aj tá úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov, najmä garančný fond a niektoré iné, alebo fond solidarity, a tieto prebytky môžme presunúť potom ako finančnú výpomoc do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, aj po 31. decembri 2017 a týka sa to najmä starobného fondu.
Takže asi toľko. Samozrejme, ak máte ochotu a chuť, tak môžme vám poskytnúť presný výpočet, presné vymeriavacie základy, nie je s tým žiadny problém. Len treba, aby ste ma nejako požiadali, aby som to ja vedel dať. Normálne mi e-mailom pošlite a požiadavku, čo chcete, aby sme sa potom nenaťahovali, a nie je absolútny problém zdokladovať, ako sme pristúpili k tomu, hej?
Dobre, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.12.2017 18:33 - 18:38 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 a 2020 predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky schválila 11. 10. 2017 uznesením č. 474/2017 tento predmetný návrh rozpočtu. Návrh rozpočtu je zostavený v podmienkach v súčasnosti platného znenia zákona o sociálnom poistení, zároveň je v ňom premietnutý finančný dopad vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2018, a to najmä sa jedná o zvýšenie dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku.
Tiež je tam zakomponované zvýšenie úrazovej dávky v rokoch 2018 až 2021, ktoré sa zvyšuje o 2 %, minimálne valorizačné percento na zvyšovanie úrazových dávok, taktiež návrh opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave dôchodkového veku a referenčného veku pre rok 2018, pričom dôchodkový vek sa zvyšuje o 63 dni a dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov a 139 dní a referenčný vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov.
Tiež je tam zakomponovaná úprava možnosti použitia finančných prostriedkov základných fondov, v ktorých sa vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, a toto ustanovenie sa aplikuje aj po 31. decembri 2017.
Predkladaný materiál zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2016, zohľadňuje očakávané výsledky hospodárenia do konca roku 2017 a vplyv aktuálnych makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2017.
V návrhu rozpočtu je zohľadnená ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhovaná výška príjmov a výdavkov. V roku 2018 sa predpokladá transfer zo štátneho rozpočtu v sume 255,4 mil. eur, v roku 2019 v sume 117,7 mil. eur a predpokladá sa, že v roku 2020 Sociálna poisťovňa nebude potrebovať žiadny transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 7,997 mld. eur a výdavky 7,989 mld. eur, pričom z týchto čísiel vyplýva, že bilančný rozdiel v bežnom roku sa očakáva v sume plus 7,5 mil. eur. Po zapracovaní predpokladaného zostatku z roku 2017 vo výške 515 mil. eur by zdroje v roku 2018 mali predstavovať 8,512 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2018 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 522,6 mil. eur.
Výdavky rozpočtu na roky 2018 sa predstavujú, sa predpokladajú v sume 7,989 mld. eur a z nich najväčšiu časť, až 7,047 mld. eur, čo je 88,2 % z celkových výdavkov, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia a dávky zo základného fondu invalidného poistenia.
V roku 2018 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť do dôchodkových správcovských spoločností v tzv. druhom pilieri príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 618,4 mil. eur.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok 2018 až 2020.
Ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať vás o schválenie predkladaného návrhu rozpočtu na rok 2018 s výhľadom na roky 2019 a 2020.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2017 18:48 - 18:51 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Bašistovej, Podmanického, Buriana, Tomáša, Vaľovej, Kuciaňovej a Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 664.
V čl. I 70. bode sa pred doterajší § 293dw vkladá nový § 293dw, ktorý vrátane nadpisu nad § 293dw znie:
"Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l. januára 2018 §293dw
(1) Do obdobia dôchodkového poistenia sa započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá a) sa starala o dieťa, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), okrem podmienky podania prihlášky, b) poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e), okrem podmienky podania prihlášky.
(2) Za obdobie podľa odseku 1 sa osobný mzdový bod určí ako podiel úhrnu vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých by platil štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, a všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý by štát platil toto poistné.".
Úvodná veta 70. bodu sa primerane upraví, nasledujúce ustanovenia v 70. bode sa primerane prečíslujú a vypúšťa sa nadpis nad doterajším § 293dw.
Odôvodnenie: Sociálna poisťovňa môže získať informácie o fyzickej osobe, ktorá spĺňa vecné podmienky dôchodkového poistenia z dôvodu "starostlivosti" podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) z iných dostupných zdrojov, a preto tieto osoby nemusia už podávať prihlášku na dôchodkové poistenie. V predloženom návrhu zákona sa preto vypúšťa podmienka podania prihlášky na dôchodkové poistenie. V súlade s princípom rovnakého zaobchádzania navrhujeme umožniť, aby sa aj osobám v rovnakom postavení z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo o ťažko zdravotne postihnutú osobu zhodnotilo obdobie starostlivosti ako obdobie dôchodkového poistenia. Ide o skupinu osôb, ktoré pred účinnosťou predloženého návrhu splnili podmienky dôchodkového poistenia, ale opomenuli splniť podmienku podania prihlášky na dôchodkové poistenie. Predkladateľ návrhu zákona sa vo svojej úvodnej reči už zmienil o podpore takéhoto návrhu zákona.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

20.6.2017 9:49 - 9:52 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2016.
Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a tiež je spracovaný v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na hodnotené účtovné obdobie, t. j. rok 2016. Návrh účtovnej závierky obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky a tabuľkovú časť.
Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2016 dosiahli výšku 7,150 mld. eur, čo predstavuje 99,39 % plnenie schváleného rozpočtu na rok 2016. Transfer finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu určený na krytie deficitu vzniknutého v dôsledku zavedenia II. piliera a ako finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia v zmysle § 157 ods. 4 zákona o sociálnom poistení bol na rok 2016 rozpočtovaný alebo plánovaný v sume 635 mil. eur, reálne, reálne poskytnutý transfer zo štátneho rozpočtu bol vo výške 365 mil. eur, čo je na úrovni 57 % plánovanej rozpočtovanej sumy. Zdroje Sociálnej poisťovne vrátane prevodu prostriedkov z predchádzajúceho roka v objeme 703 mil. eur predstavovali, boli presunuté a v roku 2016 predstavovali zdroje celkom 7,853 mld. eur. Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2016 dosiahli výšku 7,324 mld. eur, čo v praxi znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2016 skončilo bilančným rozdielom plus 529 mil. eur, čo je o 11 mil. eur menej, ako sa predpokladalo v schválenom rozpočte. Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo aj v roku 2016 významnou mierou ovplyvnené II. dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2016 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 465 mil. eur. Detailnejšie skutočnosti sú uvedené v predkladanom materiáli.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o schválenie návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na rok 2016.
Pán podpredseda, skončil som, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 7:28 - 7:30 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. V prvom rade ja som spomenul, že musím reagovať na niektoré v úvodzovkách fakty, ktoré sú vymenované v návrhu na vyslovenie nedôvery, čo v praxi znamená, tieto fakty v úvodzovkách ste uviedli do návrhu na vyslovenie nedôvery, tak teraz sa nechytajte toho, že tu rokujeme dlho o Čistom dni a že tieto, táto kritika je mimo toho návrhu, lebo jednoznačne v návrhu na vyslovenie dôvery, nedôvery ste to tam zakomponovali. Ak by ste to tam nezakomponovali, tak na to nereagujem, tak potom sa nevyhovárajte na to, že mal som reagovať na Čistý deň. Ja som povedal, že budem reagovať v kontexte so Sociálnou poisťovňou, áno.
Čo sa týka uspávačov hadov, ste nám za tých 16 hodín predviedli, kto je tu uspávač hadov, ja som vystúpil 10 minút, a kto vystúpil tých 16 hodín v polohe uspávača hadov, pozrite sa sami do zrkadla.
Čo sa týka toho, že sama Európska komisia, pán poslanec Beblavý, zabezpečila, vyhlásila projekt na podpory v nezamestnanosti mladých do 29 rokov. Áno, bol som podpredseda vlády a áno, sledoval a monitoroval som tú situáciu, ale kto inicioval to, aby tento projekt bol zahrnutý do možnosti financovania z Európskej komisie, bolo to Slovensko, bol to minister Richter. Tak pozor na tieto reči, keď nepoznáte súvislosti.
Takisto už nejdem ďalej hovoriť o tých číslach, ale stále je pre mňa záhadou to, že, a to je otázka na vás, myslíte vážne, že chcete vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi za neúspech za to, že znížil , že sa znižuje miera nezamestnanosti, za to, že klesol počet dlhodobo nezamestnaných, za to, že dokázal získať z eurofondov 70 mil. pre Slovensko, za to, že sa stabilizuje pracovný trh a klesá počet zanikajúcich firiem? Myslím, že je to úplne bezprecedentné a bezpredmetné.
Ďakujem.
Skryt prepis