Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

15.5.2019 o 15:07 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 15:07 - 15:08 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon predstavím v rozprave a zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 15:05 - 15:06 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, ja, za vaše pripomienky aj za pripomienku kolegu Dostála. Ten konflikt záujmov, definovať konflikt záujmov nie je ľahké. Jednak dúfam, že ten konflikt záujmov bude definovaný v nejakom etickom kódexe štátnych funkcionárov, ktorý by sa mal, ktorý by sa mal pripravovať. A áno, sú tam určité šedé zóny. Toto sa týka hlavne napríklad pri hlasovaní správnych rád právnických osôb s majetkovou účasťou štátu. Sú aj iné prípady, nebudem menovať, uvediem, áno, napríklad lekár ide lobovať za súkromné zdravotnícke zariadenia, aby mali iné, ja neviem, aby dostávali platby z, iné platby zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a lekár sám vlastní súkromné zdravotnícke zariadenie. Toto je jasný problém napríklad, ktorý aj pri tej rozprave by asi mal zaznieť. Iné príklady nie sú také zrejmé a veľmi rada privítam akékoľvek doplňujúce návrhy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 14:56 - 15:02 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na predchádzajúcej aj tejto schôdzi naše hnutie predkladá do parlamentu antikorupčný balíček zákonov. Je to súbor siedmich opatrení, ktorými si myslíme, že sa významne zlepší ochrana občanov, ochrana verejného majetku, kontrola ústavných, ústavných činiteľov a vymožiteľnosť práva.
Tento zákon, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, pokladáme za veľmi dôležitú súčasť kontroly politikov a verejných činiteľov. Tento zákon sa často menil, naposledy to bolo na konci januára 2019, kedy Národná rada schválila novelu tohto ústavného zákona a táto prijatá novela ústavného zákona mala významné nedostatky, na ktoré sme poukazovali už predtým a ktoré sme sa snažili kontinuálne zmeniť.
Čo bol náš najdôležitejší návrh, bolo, v majetkových priznaniach, bolo sledovanie majetkového prírastku politikov, lebo o to vlastne pri majetkových priznaniach ide. Ide o to, aby občan vedel skontrolovať, keď politik alebo verejný funkcionár hospodári s verejným majetkom, či sa náhodou počas výkonu funkcie neobohacuje na úkor občanov.
Tento kľúčový prvok verejnej kontroly politikov aj vysokých štátnych funkcionárov je v dnešnej dobe nielen žiaduci, ale priam nevyhnutný, ak nám záleží na lepšom spravovaní krajiny. Verejní funkcionári rozhodujú každý rok o miliardách eur z daní občanov, a preto občania majú právo vedieť a kontrolovať, či svoje právomoci nezneužívajú na vlastné obohatenie sa.
Prinášame viaceré zmeny, to znamená kontrola prírastku. Druhou podstatnou zmenou je, aby jedna tretina členov orgánu, ktorý rozhoduje o porušení ústavného zákona, mala procesnú legitimáciu na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd Slovenskej republiky. Takouto úpravou chceme dosiahnuť, aby o posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ústavného zákona, rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky a nie politicky zložený výbor.
V nadväznosti na uvedené je potrebné novelizovať aj zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde. Predkladáme ho zároveň s týmto zákonom ako jeho dvojičku.
Druhým významným prvkom tohto zákona je povinnosť verejného funkcionára uvádzať iné príjmy. Konkrétne ide o všetky príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní a ktoré prevyšujú sumu 100 eur. Návrh ústavného zákona zavádza aj sankciu za neoznámenie osobného záujmu o vec, ktorá je predmetom rokovania, či zavádza, že v prípade oznámenia osobného záujmu sa hlas verejného funkcionára nezapočítava do hlasovania o danej veci.
Takisto žiadame rozšírenie pôsobnosti ústavného zákona aj na ďalšie významné funkcie verejných funkcionárov, napríklad na predsedu a podpredsedov dopravného úradu, na úrad, na predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Takisto vzhľadom na to, že sa rozšírila pôsobnosť ústavného zákona na predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, je žiaduce, aby sa to vzťahovalo aj na predsedu a podpredsedu dopravného, dopravného úradu.
Takisto navrhujeme rozšíriť osobnú pôsobnosť ústavného zákona aj na osoby zastupujúce štát v orgánoch právnických osôb s majoritnou účasťou štátu, napríklad v správnej rade. Je potrebné, aby ústavný zákon platil rovnako pre všetkých, ktorí v akejkoľvek forme majú zásadný vplyv na fungovanie právnických osôb. Súčasné znenie takisto nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad príjmy z dividend alebo z prenájmu, a to takisto znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona, a to je porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára. Z tohto dôvodu navrhujeme spresnenie ustanovenia, doplnenie úpravy o uvedenie ďalších príjmov.
V navrhovanej, v navrhovanom zákone pôvodné vyčíslenie hodnoty prijatého daru alebo iných výhod nahrádzame pevnou sumou vo výške 5-tisíc eur, nie príslušným násobkom minimálnej mzdy. Zámerom, zámerom tohto zákona je, ako som už povedala, zlepšiť verejnú kontrolu politikov a ústavných činiteľov, aby nedochádzalo k prípadom, ktoré, ktorého sme svedkami, napríklad, napríklad, že politici prídu do politiky s prázdnymi rukami, odchádzajú z nej ako milionári. Nikto vlastne nevie, ako tie majetky nadobudli a oni občanom rozprávajú rozprávky o tom, ako výhodne investovali peniaze do akcií nejakých amerických firiem.
Prosím vás o podporu tohto zákona, je to dôležitá súčasť transparentného a efektívneho riadenia štátu a kontroly, kontroly verejných funkcionárov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 14:53 - 14:54 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja tu teraz budem trochu dlhšie, lebo budeme predstavovať balíček antikorupčných návrhov zákonov. Dovoľte mi, aby som uviedla návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov. Zákon predstavím v rozprave a zároveň sa hlásim prvá do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 15.5.2019 11:11 - 11:12 hod.

Veronika Remišová
Nevadí. Žiadam o zlúčenie rozpravy k bodom 89 a 90, parlamentné tlače číslo 1477 a 1488. Ide o tlače, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 101/2010, a návrh skupiny poslancov na vydanie zákona na preukazovanie pôvodu príjmov a majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 15:47 - 15:49 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán Blaha, ja som nehovorila, keď som hovorila o Azovskom mori, ja som citovala stanovisko ministerstva zahraničných vecí a vášho kolegu pána Lajčáka. Čiže ja som presne čakala, že vy budete osobný, budete útočiť, urážať, ako to vy zvyknete. Ja vždy hovorím fakty. Snažím sa hovoriť konštruktívne, racionálne. Vy osobne urážate. Nech sa páči, ja som hovorila stanovisko ministerstva zahraničných vecí, čiže táto kritika zrejme šla na ministerstvo zahraničných vecí, že ničomu nerozumejú, že ruská agresia a tak ďalej. To si teda vydiskutujte vy medzi sebou.
Čo sa týka ruských sankcií, samozrejme, ruské sankcie, najlepšie by bolo keby sme mali dobré vzťahy s Ruskom. O to sa, asi každý štát sa usiluje, aby mal dobré vzťahy s blízkymi krajinami. Ale v každom prípade keď sa pozrieme na čísla, za prvé mesiace tohto roka náš vývoz do Ruska stúpol skoro o 15 percent. Do Ruska dnes vyvážame päťkrát viac ako pred naším vstupom do Európskej únie. Toľko k sankciám.
Konsenzus. Samozrejme, pán Kéry, ale v prvom rade tú zahranično-politickú orientáciu reprezentujú najvyšší ústavní činitelia a vládna koalícia. Čiže ak traja najvyšší ústavní činitelia majú tri odlišné postoje, tak nemôžeme hovoriť o tom, že Slovensko je stabilným partnerom. Ja napríklad sa stotožňujem a podporujem zahraničnopolitickú orientáciu, tak ako je, tak ako je napísaná v prioritách, v prioritách správy ministerstva zahraničných vecí. Ale čo z toho, keď ako opozícia ju podporujem, keď na medzinárodných fórach traja najvyšší ústavní činitelia majú tri rozdielne názory a predseda eurovýboru úplne iný názor? Čiže v tomto, v tomto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 15:23 - 15:37 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, aj zo správy o zahraničnej politike, ktoré sme dostali do parlamentu, je zrejmé, že presadzovanie hodnôt a záujmov v dynamicky meniacom sa svete je čoraz náročnejšie. Vojnový konflikt na Ukrajine, nestabilná situácia na Balkáne, postupný rozpad medzinárodného usporiadania na Blízkom a Strednom východe v dôsledku rozšírenia vplyvu teroristických a extrémistických militantných skupín postavilo do popredia bezpečnostnú dimenziu zahraničnej politiky.
Náznaky rozpadu vidíme aj v rámci Európskej únie. Spomeniem odchod Veľkej Británie, ktorá bola roky spoľahlivým partnerom ostatným členským krajinám, spôsobil otrasy aj v rámci Európskej únie, ktoré môžu pokračovať. Vidíme, že to týchto eurovolieb idú spoločne skupiny, ktorých cieľom je nie niečo spoločne budovať a na niečom spoločne pracovať, ale chcú Európsku úniu rozkladať zvnútra, tak ako to mal za cieľ napríklad Nigel Farage, ktorému sa aj podarilo, podarilo dosiahnuť odchod Veľkej Británie z Európskej únie. A tak ako bol európsky projekt výsledkom skúsených a konzervatívnych štátnikov Roberta Schumanna, Konrada Adenauera alebo Jeana Monneta, tak odchod Veľkej Británie z Európskej únie je dielom populistických klamárov, ktorí klamali ľudí a dosiahli, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie. A vidíme, čo to prinieslo Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii sa politici, už dva roky nič iné nerobia, neriešia skutočné problémy ľudí, len sa dohadujú o tom, ako má vystúpiť Veľká Británia z Európskej únie. Všetci veľmi dobre vedia, čo nechcú, nikto sa nevie dohodnúť na tom, čo vlastne chcú.
V takomto prostredí je mimoriadne dôležité, aby štáty a štátnici mali jasné a jednoznačné postoje. Aj táto rozprava je príležitosťou pozrieť sa na uplynulý rok a pozrieť sa na to, ako vládna koalícia obhajovala záujmy Slovenskej republiky v týchto náročných časoch na globálnej scéne a na európskej scéne.
Musím povedať, že už dávno sme nevideli v slovenskej zahraničnej a európskej politike toľko nezodpovednosti, protichodných signálov, tak málo úsilia pri snahe o artikuláciu a presadzovanie slovenských záujmov v zásadných oblastiach. Rozporuplnosť a nevýraznosť zahraničnej a európskej politiky tejto vlády za posledný rok a pol je ešte alarmujúcejšia, prihliadnuc na dianie v Európe a vo svete. Uvediem len niekoľko príkladov.
Mrzí ma, že táto vládna koalícia, hlavne teda kvôli Slovenskej národnej strane, nedokázala prijať Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, ani nebola predložená do parlamentu. Návrh stratégie predložil minister v októbri 2017, je schválený vládou, ale stále čaká na schválenie v parlamente. To znamená, že v prípade krízových situácií v oblasti bezpečnosti a obrany sú tak v súčasnosti naďalej platné neaktuálne stratégie z roku 2005. A nemať schválenú aktuálnu stratégiu je hazard, ktorý si myslím, že si v takýchto neistých časoch nemôžeme dovoliť.
Druhým príkladom sú napríklad rozdielne názory a hádky vládnej koalície v prípade amerických investícií do slovenskej obrannej štruktúry vo vyše 100 mil. eur. Mohla by som takto spomínať ďalšie príklady. Spomeniem ešte príklad k situácii v Azovskom mori z 26. novembra 2018. Kým ministerstvo hovorilo o tom, že kroky Ruskej federácie porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v regióne, predseda európskeho výboru pán Blaha vtedy hovoril, že, citujem: "Už zase si poniektorí zamieňajú geopolitiku s futbalom. V aktuálnom spore o Azovské more predsa nejde o to, komu fandíme. Poprosil by som všetkých, čo už teraz poznajú vinníka, kydajú na Rusov, nech sa láskavo upokoja a dajú si tabletku a prestanú s tou svojou primitívnou rusofóbiou." Takže toto sú zásadné postoje Slovenskej republiky, predsedu eurovýboru a ministerstva zahraničných vecí.
Neschopnosť schváliť strategické dokumenty, ktorá ohrozuje bezpečnosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky v krízových situáciách, netransparentné, neefektívne domáce investície do obrany, kedy budujeme niečo, čo by sme ani nemuseli a pritom nenakupujeme to, čo v rámci NATO potrebujeme. Bojkotovanie základných princípov multilaterálnej spolupráce, alebo také odporúčania ako dať si tabletku proti rusofóbii v tak vážnej veci, ako je ruská agresia v Azovskom mori, toto je vizitka zahraničnej politiky tejto vládnej koalície.
Veľa vecí už spomenuli moji predrečníci. Ja by som sa vrátila ešte k dvom takým prioritám, na ktorých mi záleží. Priority Slovenska v rámci Európskej únie. Vieme, že teraz začali a stále pokračujú rokovania o viacročnom rozpočtovom rámci 2021 – 2027. V novembri bol aj summit v Bratislave priateľov kohézie a tu by som privítala od celej vládnej koalície aj asertívnejší postup smerom k Európskej únii, pretože vieme, že najdôležitejšie fondy sa majú podľa súčasného návrhu Európskej komisie výrazne znižovať. V prípade rozvoja vidieka ide o menej, o mínus 400 mil. eur a v prípade Kohézneho fondu takmer o mínus 3 mld. eur, čo sú veľké peniaze. Kohézne fondy sú pre nás potrebné, pretože potrebujeme financovať infraštruktúru, potrebujeme financovať aj regionálny rozvoj. Vidíme, že tie, infraštruktúra hlavne v zaostávajúcich regiónoch stále nie je dobudovaná, a myslím si, že tu by sme mali byť oveľa razantnejší a presadzovať, presadzovať slovenské záujmy, čo je zachovanie Kohézneho fondu v pôvodnej, v pôvodnej výške.
Samozrejme, zvyšujú sa investície do iných oblastí, zvyšujú sa investície napríklad do podpory vedy a výskumu, do programu Horizont. Vieme veľmi dobre, že Slovenská republika čerpať prostriedky z programu Horizont takmer vôbec nečerpá alebo čerpá ich v minimálnej miere. Keď si zoberieme príspevky do programu Horizont, tam sme, povedala by som, že čistými platcami, veľmi málo z toho vieme čerpať. Takže toto je jedna vec.
Druhá vec, presadzovanie, vyriešenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine, ktoré je prioritou slovenského predsedníctva v OBSE, a napriek tomu, že sme mali, v komisii zastával veľmi dôležitý post komisár Maroš Šefčovič, tak sa, dokonca mal na starosti energetiku, nepodarilo sa zabrániť, nepodarilo sa zabrániť vybudovaniu plynovodu Nord Stream 2, ktorý ohrozuje naše ekonomické záujmy. A v prípade, že bude, čo teda bude, obchádzať Slovensko, že sa spojazdní, tak Slovensko príde ročne o stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu, čo je vážne poškodenie záujmov Slovenska. Takže v týchto oblastiach by som privítala, keby Slovenská republika bola výrazne asertívnejšia.
Na záver by som chcela ešte podporiť jednu konkrétnu oblasť, ktorú otvorila moja kolegyňa Anna Verešová, a sa v nej aktívne angažuje. A myslím si, že súvisí, veľmi úzko súvisí aj so zahraničnou politikou Slovenska, a to je otázka náboženskej slobody. Často sa venujeme vnútorným témam a vnútorným rozbrojom. Ja som tiež prvú časť rozpravy venovala rozporom v oblasti zahraničnej politiky, ale toto je téma, na ktorej by, na ktorej by sme sa mohli všetci zjednotiť a zhodnúť, a síce podporovať náboženskú slobodu a slobodu vierovyznania hlavne vo svete.
Viete, že nedávno sme slávili Veľkú noc. Mnohí z nás boli na bohoslužbách. My na Slovensku sme Veľkú noc strávili pokojne, ale v iných krajinách, na Srí Lanke to boli obrovské bombové výbuchy, kde zahynuli stovky ľudí. Útoky na Srí Lanke nie sú ojedinelou záležitosťou a v posledných rokoch vo svete sme videli obrovský nárast porušovania náboženskej slobody a slobody presvedčenia. Podľa štúdie organizácie Pearce Center mediánové hodnoty indexu vládnych obmedzení náboženskej slobody ako indexu nepriateľských prejavov voči náboženským skupinám vykazujú v posledných troch rokoch stúpajúci trend. A podľa inej organizácie Open Doors počet sledovaných krajín, v ktorých sú osobitne kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere, sa zvýšil z 22 v roku 2014 na 40 v roku 2019, teda dvojnásobne narástol.
Túto situáciu reflektujú aj medzinárodné organizácie. Reflektujú aj jednotlivé členské štáty, občianska spoločnosť na západe. Aj vo svojich vyjadreniach prijal uznesenie Európsky parlament. Takisto mnohé krajiny majú designovaného predstaviteľa pre náboženskú slobodu a snažia sa presadzovať, presadzovať tieto otázky aj vo svete. Napríklad Veľká Británia robila veľký audit, či už legislatívnych, nelegislatívnych vyhlásení, a ide spracovať stratégiu v oblasti presadzovania náboženskej slobody, nie teda len vo Veľkej Británii, ale hlavne v zahraničí.
Len spomeniem štáty, ktoré majú osobitného predstaviteľa na tieto otázky. Sú to napríklad Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, disponujú designovanými predstaviteľmi pre podporu náboženskej slobody a slobody presvedčenia na úrovni vládneho splnomocnenca, štátneho tajomníka, ambasádora so zvláštnym poslaním či osobitného vyslanca. Teda ak by nás niečo mohlo zjednotiť, tak je to aj úsilie v oblasti podpory náboženskej slobody a slobody presvedčenia.
Kolegyňa Anna Verešová predstaví počas tejto schôdze na osobitnom stretnutí ľudskoprávneho výboru návrh politickej deklarácie, resp. uznesenia, ktoré prináša konkrétne podnety pre aktivitu ministerstva zahraničných vecí v tejto oblasti. A rada by som teda z tohto miesta požiadala pána ministra, aby sa týmto uznesením zaoberali, zvážili podporu uznesenia a implementáciu konkrétnych odporúčaní.
Na záver by som chcela popriať veľa úspechov ministerstvu zahraničných vecí, keďže vieme, že teraz máme, Slovensko má predsedníctva v OBSE, OECD. V OECD máme na starosti dôležitú agendu, ktorá je, ktorá má čím ďalej tým väčší dopad, digitalizácia. A želám celému tímu ministerstva veľa úspechov pri presadzovaní našich záujmov vo svete.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2019 11:30 - 11:31 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
To, čo sme teraz videli aj u pána Danka, aj u pána Blahu tu v parlamente, to je názorná ukážka takých troch paralelných zahraničnopolitických vyhlásení, ktoré v našej republike existujú. Každý tu hovorí niečo iné.
Čo sa týka Ruska, samozrejme, že do Ruska chodia aj predstavitelia iných, iných štátov, ale tí tam chodia riešiť konkrétne problémy a nie potľapkávať sa po pleci alebo sa hlboko ukláňať. A treba si uvedomiť, že hrozí zabetónovanie konfliktu tisíc kilometrov od našich hraníc, ohrozuje to stabilitu v našom regióne. A takáto nejednoznačná pozícia alebo tri rôzne pozície Slovenskej republiky a najvyšších ústavných činiteľov ohrozujú spoľahlivosť nás ako zahraničného partnera aj pre ostatné krajiny.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.5.2019 13:07 - 13:07 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja mám tri návrhy. Takže prosím potom aj o predĺženie času.
Navrhujem zaradiť do programu rokovania Národnej rady nový bod, v rámci ktorého Národná rada prerokuje problematiku ochranky poslanca Roberta Fica, jej dôvody a doterajšie náklady. Robert Fico je jediný poslanec, ktorého už rok chráni štátna ochranka za peniaze občanov a doteraz ich mala stáť viac ako 170-tisíc eur. Ministerstvo vnútra uvádza iba trvajúce ohrozenie poslanca. Jeho ochrankárov si ale médiá všimli napríklad aj pri sťahovaní asistentky. Je preto v záujme verejnosti vedieť, či ide o reálne hrozby alebo len papalašizmus bývalého premiéra na účet občanov. Ďakujem.
Druhý procedurálny návrh zákona, prosím o predĺženie času, druhý procedurálny návrh, prosila by som žiadať, žiadam teda stiahnuť z programu bod 55 (tlač 1468), ktorý sa týka zavádzania povinných škôlok pre všetky deti.
Odôvodnenie: jednak sú to protesty odbornej verejnosti, rodičov. Navyše táto zásadná zmena vzdelávacieho systému, ktorá predlžuje školskú dochádzku z 10 na 11 rokov, mala prejsť riadnym pripomienkovým konaním. Táto úloha bola vládou zverená ministerke školstva, nie poslancom politickej strany. Momentálne je predložená ako poslanecký návrh zákona bez možnosti diskusie. Tak žiadame, aby bol stiahnutý tento bod. Bol predložený ako vládny návrh zákona a prešiel riadnou verejnou diskusiou, pripomienkovým konaním. Ďakujem.
Posledný bod. Žiadam stiahnuť z programu bod 6 (tlač 1437) o pedagogických zamestnancov (pozn. red.: správne "zamestnancoch") vzhľadom na ďalšie zásadné výhrady odbornej verejnosti k tomuto zákonu o pedagogických zamestnancov (pozn. red.: správne "zamestnancoch"). Zákon dokonca môže byť protiústavný s dôsledkom veľkých finančných kompenzácií pre štát. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.3.2019 13:24 - 13:29 hod.

Veronika Remišová Zobrazit prepis
Vážené dámy, vážení páni, toto je jeden zo série zákonov, ktorými sa snažíme zlepšiť kontrolné, kontrolné právomoci alebo posilniť kontrolné inštitúcie. Predtým ako sme navrhli, najprv to bol pozmeňujúci návrh, potom sme to navrhli aj ako novelu, novelu zákona o verejnom obstarávaní, sme sa stretli aj s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie a snažili sme sa s pánom Hlivákom rokovať o tom, že je veľmi potrebné zabezpečiť kontrolu kartelov. Keď sme kontrolovali verejné obstarávanie a často sa nám stávalo, že sme zistili, že verejných obstarávaní sa zúčastnili majetkovo a personálne prepojené subjekty. To znamená, že vlastne tam nebola žiadna súťaž, súťaž bola fiktívna a odrazilo sa to aj v cene, že v tej výslednej cene, ako ony súťažili, tak sme zistili, že často sa znížila cena o 50 centov alebo o 1 euro. Čo je absurdné, lebo však súťaž je nato, aby sme tú cenu výrazne stlačili dole.
No a keď sme si pozerali potom následne tie firmy, to boli hlavne aj výzvy napríklad v eurofondoch z minulého programového obdobia, tak zistili sme, že tie firmy sú z jednej oblasti a vždy súťažia spolu, napríklad v trinástich tendroch vždy sa zúčastňujú tie isté firmy, vždy súťažia spolu a buď sú prepojené cez nejakého spolumajiteľa a konateľa, alebo majetkovo sú personálne prepojené. Takže to všetko boli len také fiktívne súťaže.
No a hovorili sme aj s pánom predsedom, kde sme mu naniesli tento problém, a chceli sme, aby bola možnosť vylúčiť firmy, u ktorých sa zistí majetkové alebo personálne prepojenie. Pán predseda povedal, že to bude riešiť s Protimonopolným úradom, doteraz ešte sme nedostali spätnú väzbu.
A len taký príklad poviem, že tie súťaže, aké sú, nechcem použiť slovo zmanipulované, ale dali sme kontrolovať Úradu pre verejné obstarávanie 13 verejných obstarávaní, kde sme mali podozrenie z majetkovo a personálne prepojených firiem. Úrad pre verejné obstarávanie tam našiel 104 porušení zákonov: fiktívna súťaž, diskriminačné podmienky a tak ďalej a tak ďalej. V trinástich verejných obstarávaniach 104 porušení zákonov.
No a keďže doteraz neprišla spätná väzba od predsedu a ani nevieme, ako sa ďalej vyvíjajú rokovania s Protimonopolným úradom, hoci si myslíme, že toto je veľmi potrebné riešiť, že ak chceme, aby sme ušetrili občanom peniaze, tak je potrebné, aby tá súťaž bola naozaj súťažou. Nie že sa tam prihlási moja firma a moja druhá firma a budú sa tváriť, že spolu súťažia a vlastne tá cena ostane rovnaká, ako bola na začiatku. Toto verejné obstarávanie ani nemusí byť a ušetríme, ušetríme byrokraciu.
Takže dávame to ako návrh zákona. Toto je hlavný cieľ, o ktorý nám ide. Vylúčiť majetkovo, personálne prepojené firmy zo súťaže, aby teda tá súťaž prebiehala naozaj férovo. A všetci veľmi dobre poznáte aj súťaže firmy BONUL. Na tie sme poukázali niekoľkokrát. Tam už boli také absurdnosti, že súťažili dve firmy, BONUL a firma VEL, a omylom jedna z tých firiem dávala potvrdenie, myslím, že zo Sociálnej poisťovne, a podala ho na tlačive tej druhej firmy. Čiže evidentne mali spolu nejaké prepojenie a zabudli to tlačivo nejak si vymeniť, vymazať alebo podať to na svojom vlastnom tlačive. A to nehovorím o nejakých nízkych sumách. To sú sumy, ktoré sú v miliónoch eur, konkrétne pri BONUL-e.
No, takže toto je hlavný cieľ toho zákona. Je to, relatívne je to, podľa môjho názoru, nie je to nejaká zmena, ktorá by teraz vyžadovala obrovskú, prekopanie celého zákona o verejnom obstarávaní. Na druhej strane je to zmena relatívne jednoduchá, ktorá môže veľmi pomôcť stransparentniť verejné obstarávanie a urobiť tú súťaž férovou.
Takže bola by som veľmi rada, keby sa u vás našlo pochopenie pre túto zmenu a, samozrejme, budeme o tom ďalej rokovať aj s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie, aj s Protimonopolným úradom.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis