Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať kolegovi za to, ako pekne zhrnul jednak pozitíva, ale aj úskalia, ktoré prichádza, prináša táto novela. Ako nemusíme sa presviedčať, obce, mestá čakajú na to, že bude novela, lebo treba zrýchliť procesy. Sú nedokonalosti v súčasnom zákone o verejnom obstarávaní. Ale zároveň si myslím, že tak, ako kolega Hajko poukázal, treba veľmi citlivo zvažovať o aké zmeny pôjde, aby sme ne, nenarobili ešte vážnejšie problémy, ako máme teraz.
Ďakujem.

Ďakujem.
Taktiež celkom nerozumiem účelu tohto zákona, pretože cestné správne orgány má každá obec ako prenesený výkon štátnej správy, okrem toho sú cestné orgány ako odvolacie orgány na okresných úradoch, okrem toho máme v mestách dopravné inšpektoráty, ktoré sa vyjadrujú k akýmkoľvek zásahom, ktoré robí samospráva hlavne na cestách II. a III., teda I., II. a III. triedy. My v Prešove sme využívali eurofondy nielen na to, že sme robili cyklotrasy, a robili sme ich dokonca aj tak, že sme časť miestnych komunikácií, veľmi podobný prípad ako v Bratislave, vyčlenili, dostali sme eurofondy na to, urobili sme to, myslím si, že to ľudia oceňujú. Ale okrem toho sme začali stavať ešte teda pred viacerými rokmi buspruhy, to znamená, že teraz všetky tieto naše aktivity by mali byť podrobené kontrole a môže sa stať, že to isté ministerstvo, ktoré vtedy schválilo eurofondový projekt, teraz nám dá za to isté pokutu, ak bude toto platiť.
Takže naozaj si dávam otázku, pán minister, že aký je účel toho, lebo píše sa tu, že tu nebude mať žiaden vplyv na verejnú správu a na službu pre občana a ja si práve myslím, že toto bude mať negatívny vplyv na službu pre občana, pretože samospráva je tá, ktorá sa najviac, je najbližšie občanovi a najviac sa snaží robiť pre toho občana. A naozaj ak budujeme cyklotrasy a robíme buspruhy, je to preto, aby sme posilnili verejnú dopravu a alternatívne zložky dopravy a odbremenili autá, teda naše cesty od áut.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja taktiež chcem pozitívne zhodnotiť to, že vlastne ideme pomôcť samosprávam, pretože samosprávy, chýba im, samosprávam, viac ako 270 mil. eur. Mnohé zvyšovali poplatky, niektoré až viac ako o 100 %, kolega z Prešova už odišiel, ale naozaj o viac ako 150 % sa navyšovali poplatky v meste. Momentálne mesto uvažuje, že opäť obnoví hazard, pretože ináč si nevie naplniť rozpočet. Takže je veľmi dôležité samosprávam pomôcť.
Čo mi však ale vadí, že toto opatrenie vôbec nepovažujem za systémové a do budúcna treba pripraviť systémovú zmenu, ideálne nejaký daňový mix alebo niečo, aby sme nemuseli každý rok nesystémovo nalievať do rozpočtu ďalšie peniaze pre samosprávy a robiť z nich rukojemníkov. A vadí mi ešte aj to, ktoré síce vyzerá to ľúbivo a dočasne pomôže, uvoľniť možnosť používať rezervný fond na bežné výdavky. Ale povedzme si, tie rezervné fondy samosprávy tvoria nie preto, aby ich potom prejedli, ale preto, že majú modernizačný dlh a potrebujú dofinancovávať eurofondy a rôzne iné aktivity, investičné, v svojich obciach a mestách.
Ďakujem.

To, že som sa rozhodla prihlásiť do rozpravy, trošku neplánovane súvisí práve s tým, čo sa tu dialo počas hodiny otázok a vítam, že sú v tejto sále aspoň čiastočne zastúpení aj poslanci vládnej koalície. Predpokladám, keďže ste vládni poslanci, hlasujete tak ako sa dohodne na vláde a nie je potrebné teda si čítať materiály. Z toho dôvodu si dovolím prečítať návrh uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii. Národná rada Slovenskej republiky:
a) sa z hrdosťou hlási k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii (NATO) a naďalej podporuje naše členstvo ako suverénneho a stabilného partnera
b) bude podporovať rozvoj vzájomných vzťahov s jednotlivými členskými štátmi Severoatlantickej aliancie v oblasti obrany, bude konštruktívnym a zodpovedným partnerom pri riešení výziev, ktoré nás čakajú a rešpektuje všetky záväzky, ktoré Slovenskej republike z jej člen...
=====

Ďakujem. Ja faktickou zareagujem na to, čo hovoril pán poslanec Grendel a hlavne, čo sa týka časti našich najvyšších ústavných činiteľov. Určite mi dáte za pravdu, že najvyšším ústavným činiteľom je prezident Slovenskej republiky, druhým najvyšším ústavným činiteľom je predseda Národnej rady a tretím najvyšším ústavným činiteľom je predseda vlády Slovenskej republiky, čiže premiér.
V hodine otázok pán premiér sa pustil veľmi pre mňa ako ženu škaredým nevhodným spôsobom do pani prezidentky ako do najvyššej ústavnej funkcionárky a ako keby zabudol, že raz sa to otočí, budú prezidentské voľby, pani prezidentka nekandiduje. A tie fabulácie, ktoré rozprával o dôvodoch, prečo nekandiduje, prepáčte, ale bola som vedľa v bufete a žalúdok sa mi dvíhal. To sa nedalo počúvať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii (tlač 70) podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 73 z 23. novembra 2023 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť aj ako gestorskému výboru. Výbor prerokoval predmetný návrh v určenej lehote, ale neprijal k nemu platné uznesenie, keďže predmetný návrh nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v presnom znení predloženého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem. Je to naozaj jednoduchá zmena, ale myslím si, že výrazne pomôže hlavne všetkým zamestnávateľom, ale aj zamestnancom. Ten zamestnanec, si myslím, že nepostrehne, že či tie stravné lístky dostal dopredu, alebo pozadu, ale hlavne, že ak bude mať nejaké PN-ky, alebo odíde z práce, alebo si zoberie neplatené voľno, tak ďaleko sa zjednoduší systém vyplácania a sledovania a nebude toľko malých pochybení, koľko sa vo firmách deje. Sama som mala možnosť riešiť tieto veci a naozaj je to zjednodušenie. Ďakujem veľmi pekne.

(Prosím, vymazať rámček.)

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Je čas konať. Domáce násilie je tichou epidémiou, ktorá ničí životy a ničí našu spoločnosť. Domov musí byť bezpečné miesto pre všetkých. Práve preto navrhujeme uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden až tri roky. V súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a daný stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov tohto skutku. Náš návrh uzákoniť prečin domáceho násilia vznikal po dlhej diskusii s odborníkmi a organizáciami, ktoré sa venujú týraným ženám a deťom. Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný. Preto navrhujeme zaviesť prečin domáceho násilia, ktorý bude prvým krokom k tomu, že štát dá jasne najavo, že im na obetiach domáceho násilia záleží. Samotné trestanie domáceho násilia teda nie je len o potrestaní jednotlivca, ktorý sa dopustil týchto hrozných činov. Je aj o poskytnutí ochrany a spravodlivosti obetiam, ktoré často trpia v tichu svojich domovov. Zákon, ktorý stanovuje primeraný trest pre takéto činy, je dôležitým signálom zo strany štátu, že tento druh násilia nie je tolerovaný a že obete majú právo na ochranu a spravodlivosť. Upozorňujeme, že na Slovensku za posledných šesť rokov tvorili ženy dokonca až 86 percent obetí trestných činov týrania blízkej osoby a za toto obdobie bolo 52 žien zavraždených ich partnerom. Musíme si prestať zakrývať oči a je potrebné začať konať. Domáce násilie je veľký problém, ktorý trápi našu spoločnosť a musíme dať obetiam jasne najavo, že sa dané skutky nemusia báť ohlásiť. Z poslednej analýzy Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2022, ktorá mapovala domáce násilie, vyplýva, že v roku 2021 bolo evidovaných 721 prípadov domáceho násilia, pričom 613 prípadov partnerského násilia na ženách a 79 prípadov partnerského násilia na mužoch. V roku 2022 sa na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie obracali tiež ľudia, ktorí nezažívali priamo partnerské násilie, ale iný druh domáceho násilia. Išlo o násilie od rodičov, deti voči rodičom, násilie medzi súrodencami, susedmi a podobne. Takýchto telefonátov bolo evidovaných celkovo 171. Vo viacerých telefonátoch sa objavovali témy ako napríklad sexuálne obťažovanie, prenasledovanie, fyzické násilie od rodinných príbuzných. Išlo o násilie matky, otca, brata, svokra a iných príbuzných, ale aj cudzích ľudí. Na základe skúseností poradkýň je stále vnímaný problém zo strany Policajného zboru Slovenskej republiky, pri ktorom všetko záleží od osoby policajta. Či už sa jedná o vykázanie alebo o nahlasovanie trestného činu. Na linku sa dovolali aj páchatelia násilia, ktorí sa vysmiali a povedali, že sa s políciou dobre poznajú a takto žene nepomôžeme, prípadne volala aj samotná žena a opisovala, že aj napriek opisovaniu násilia, ktoré sa v domácnosti deje, policajti nič nespravili. Domáce násilie sa nemôže končiť pokutou. Je našou povinnosťou ako spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť. Na základe uvedeného vás preto kolegovia poslanci žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem. spoločnosti stáť za týmto zákonom a ukázať, že domáce násilie nebudeme tolerovať a že obete majú právo na bezpečie a spravodlivosť. Na základe uvedeného, vás preto, kolegovia poslanci, žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.