...bodka, úvodzovky hore.
Ďakujem. aby som to z tej hyperbolizovane roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny. Hovorí teda súčasne schválený platný ešte neúčinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak snáď sa pán minister, neviem, je tu, neurazí, bude to teda nazývať, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme. Tak som počula, že niekto na mňa hovorí. Tak tam sa proste hej v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku...
...bodka, úvodzovky hore.
Ďakujem. aby som to z tej hyperbolizovane roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny. Hovorí teda súčasne schválený platný ešte neúčinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak snáď sa pán minister, neviem, je tu, neurazí, bude to teda nazývať, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme. Tak som počula, že niekto na mňa hovorí. Tak tam sa proste hej v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je hej sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody, lenže dámy a páni horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni že ja neviem hej niekto robil neplechu na ja neviem lyžiarskom zájazde. To sú, povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon tam je desať rokov, ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto ak ide o ublíženie na zdraví dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca aha aj pri tých ekonomických hej, že asi neviem či si to uvedomili lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť hej obligatórne uložený trest odňatia slobody a čo je ešte väčšia teda akože hej na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodiť, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa. Aj dôchodcu samozrejme pravdaže, pravdaže a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť. Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je hej. Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra a zmešič boxu straníckeho opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú hej úkladnú vraždu napríklad o tom, ak je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale a čo má byť účelom trestného práva pre Krista Pána hej. Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálny pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo. Hej my nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne tu nikto doteraz nerieši ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak hej. Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne. No tak potom tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin zodpovednosť áno toto je tá rola, ktorú tu štát plní alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel. Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že s budú báť to páchať hej. Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta ako v tom, ako im v tom brániť a nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame hej už to tak zrazu neplatí. No tak buď ujma spôsobujúca, teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom alebo sankciou zo strany štátu hej alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia. Čiže zhrnúc to. Vyriešili sme síce a chvalabohu, chvalabohu za to vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí. Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou. Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty chvatnej málo platnej, že to nebol zlý úmysel všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť hej. Čiže tam kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne teda už keď nie hej vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša. S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia hej a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré áno hej zvlášť teda zmarginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to hej trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element a ak ho teda niekto spácha ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve. To je to, čo by sme mali robiť a to teda ani ten samotný zákon tobôž táto samotná novela bohužiaľ neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
