akujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami, ale preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu,...
akujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami, ale preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu, aká tu prebehla počas tej novely trestného zákona iba kvôli tomu, aby sme sa dopracovali k pomoci týmto ženám. Takže, že to nie je len akási záplata, ale že to skutočne vychádza z tej vôle pomôcť organizáciám, ktoré týmto ženám pomáhajú, pretože je tu teda konečne politická vôľa. V tejto rozprave by som sa chcela oprieť hlavne o analýzu organizácii Fenestra a o OZ Hana z júna 2023, ktorá je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie, ale aj o rozhovory, ktoré som absolvovala s organizáciami vrátane teda týchto bezpečných domov. V správe organizácie hovoria o tom, ako politiky štátu, by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Aj preto by som vám chcela tak veľmi v skratke načrtnúť, ako momentálne vyzerá ten prístup k podporným službám. Keď si porovnáme roky 2023 a rok 2012, tak v roku 2012 malo Slovensko deväť špecializovaných poradenských centier a len dva bezpečné ženské domy. Dnes je to 28 poradenských centier, 13 bezpečných ženských domovov a pribudla tiež nonstop národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa aj geografické zastúpenie týchto služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy jednoducho nemajú prístup k špecifickej pomoci. Ja konkrétne som z banskobystrického kraja a ja som sa stretla len s jediným bezpečným domovom, síce teda s jedinou organizáciou, ktorá pokrýva celé stredné Slovensko. A to je skutočne málo, hlavne keď sa pozrieme na správy generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že práve stredné Slovensko, neviem z akého dôvodu, je krajom kde je najväčší problém s rodovo podmieneným násilím. Problém, hlavný problém, je v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie, vrátane ich detí samozrejme a nastavil aj ich financovanie. Súčasné nastavenie je také, ako som už načrtla veľmi stručne aj v rozprave o SLK a síce je také že založené na tom, že fungovanie a financovanie týchto podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj dvoch, troch a viac akreditácii rôznymi ministerstvami. Teda nemáme jedno ministerstvo, ktoré by bolo kompetentné jeden zákon, ale tie organizácie musia jednoducho nejakým spôsobom hľadať v tých zákonoch, čo, kde môžu čerpať na ktoré služby sa môžu obrátiť. Tá správa, ktorú som citovala hovorí jasne. Finančných mechanizmov, je čo do počtu pomerne dostatok, všetky sú však nesystémové, negarantované a neudržateľné. Mimovládne organizácie, poskytujúce špecifické podporné služby, sa snažia dlhodobo prežiť v chaotickom systéme. Kde teda musia takto žonglovať medzi rôznymi formami pomoci. Podmienky financovania pre mimovládne organizácie, sú v porovnaní s financovaním štátnych a verejných organizácií diskriminačné. Financovanie je fragmentované a potvrdzuje dlhodobú odkázanosť Slovenska na zahraničných verejných zdrojoch. V dôsledku nedostadoč, nedostatočnej štruktúry, výškových limitov a náročnosti dokladovania, poskytujú poradenské pracovníčky niektoré služby zadarmo. A ja som sa skutočne, keď som sa rozprávala s týmito organizáciami, tak som videla zväčša ženy teda, ktoré tam pracujú, ktoré sú skutočne odhodlané, avšak už ľudsky jednoducho vyčerpané, pretože pokrývajú často rôzne, alebo teda suplujú rôzne aktivity, ktoré by mal vykonávať štát, alebo aspoň dobre financovať a jednoducho to sa nedeje a musia to robiť vo svojom voľnom čase a práve preto, že sú také oddané tejto oblasti tak to aj naďalej robia, avšak skutočne cítia vyčerpanie. Mimovládne organizácie prežívajú vďaka ich schopnosti fungovať v tomto chaotickom systéme a nie vďaka nemu. Všetky finančné systémy sú doplnkové, chýba základ, ktorý by pokryl náklady na napĺňanie minimálnych štandardov. Nízka absorčná možnosť čerpania financií nie je spôsobená organizáciami, ale neadekvátne nastavenými podmienkami čerpania. Čiže v nejakej takejto schéme si viete predstaviť ako fungujú tieto mimovládne organizácie. Čo z toho vyplýva? No, jedným z dôsledkov tohto stavu je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je jednoducho roztrieštené a nesystémové. Podľa slov Barbory Holubovej, odborníčky na rodovú rovnosť sa tak stáva, že až 20 až 60 percent času, ktorý by neziskové organizácie mohli, alebo teda mali za normálnych okolností venovať práve tej podpore a práci s osobami, ktoré zažívajú násilie a ich deťom, musia naopak vypĺňať, musia naopak venovať vypĺňaniu rôznych reportov, alebo projektov a hľadaním financií. A presne to mi teda potvrdili teda tie organizácie, aj počas stretnutí a je skutočne veľmi smutné že, nemajú len teda nedostatočné financovanie ale sú aj ľudsky poddimenzované a že napríklad v organizácii kde je sedem zamestnancov, alebo zamestnankýň, je jeden človek špeciálne vyčlenenie na hľadanie a zabezpečovanie financovania. Namiesto toho by mohli mať takéto organizácie jedného človeka naviac, napríklad detského psychológa. Aj preto pri prioritou štátu malo byť priniesť systematické riešenie vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania pre špecifické podporné služby. Myslím, že už stačilo takých tých rôznych inekcií, ako sme tu mali aj za minulej vlády, keď sa nejaké financie uvoľnili počas kovidu, zo špeciálnej rezervy pre mier a toto sa jednoducho nemôže diať, my musíme skutočne nastaviť ten systém tak, aby tieto organizácie nie len prežívali ale hlavne aby mohli žiť a vykonávať tieto veľmi dôležité služby. Toto však tento zákon nerobí. A teda neprináša to systémové riešenie, nevytvára jeden, jeden komplexný legislatívny rámec avšak vnímame ho ako akési provizorné riešenie, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príde so skutočným a efektívnym zákonom. My v Progresívnom Slovensku sme pripravené pomôcť s jeho tvorbou, nakoľko už máme takýto zákon už pripravený, ja teda nie som členkou sociálneho výboru, ale kolegyňa Petrík mi spomínala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude pripravovať takýto návrh zákona spoločne s ministerstvom spravodlivosti a malo by sa tak stať zhruba do roku 2025. Ja dúfam, že by sa možno mohlo nájsť takéto riešenie aj skôr, pretože je skutočne potrebné, presne kvôli tomu, čo uvádzate aj v dôvodovej správe k SLK, pretože keď je toto financovanie nedostatočné, teraz konkrétne teda hrozí to, že tieto organizácie prídu o nórske fondy avšak vieme že celkovo sú veľmi finančne poddimenzované, tak dôsledkom toho je nedostatočná aj poskytovaná pomoc a tým pádom sa aj naďalej porušujú ľudské práva. Túto oblasť v našom klube PS nevnímame ako miesto, kde si máme porovnávať farbu politických tričiek, jedná sa o pomoc, ktorá ani tak nie je tak pomocou tým organizáciám, ale hlavne všetkým tým osobám, ktoré sú obeťami a preživšími násilia a musia tieto podporné služby vyhľadať. A tu si myslím, že by mala ísť politika bokom, preto tento zákon, ktorý síce nerieši vo svojej komplexite podporíme. Tie organizácie a hlavne všetky tie obete samozrejme potrebujú. Zároveň, na záver mi dovoľte dodať, že by som si veľmi priala, aby sa rovnako ako sa my veľmi konštruktívne staviame napríklad k tomuto zákonu, rovnako konštruktívne stavala aj koalícia k našim zákonom, napríklad keď navrhujeme nejaké legislatívne riešenia v oblasti rodovo podmieneného násilia, pretože ako aj my teraz dokazujeme, tým že tento zákon podporíme, tak to je skutočne oblasť, kde by sme sa nemali pozerať na to, že z akej politickej strany sme, ale komu ten zákon má pomôcť. A musí pomôcť. Takže ďakujem veľmi pekne a ako som už povedal, tento zákon podporíme.
Skryt prepis