Videokanál poslanca

s českými partnermi a tak isto, tak isto eh nám teda povedali, že, že áno bol to prechod na nové programové obdobie a museli sa na to prichystať, museli, museli, samozrejme veci pomeniť. Stíhajú to hej, stíhajú to možno aj preto, že tam majú kontinuitu, že sa nemenila vláda dva dva mesiace pred koncom roka. Ale tým nechcem, nechcem odbremeniť súčasné ministerstvo a súčasného ministra za zodpovednosť za ten stav, ktorý tu je a dnes, keď veľa by nám povedalo napríklad to, keby sa nám, keby nám minister dnes povedal v akom stave je súčasný stav s týmito platbami, eh koľko mieni eh, koľko akým spôsobom mieni pomôcť tým, ktorí tie platby nedostali, alebo alebo koľko ich je a keby si priznal, že že nesie svoj diel zodpovednosti. Opakujem, ja mu ho vôbec neberiem, len vždy sa budem snažiť byť objektívny ktokoľvek, ktokoľvek na tej stoličke bude sedieť. Takže čakáme od pána ministra odpovede eh kolega Čaučík ich nastolil, nastolil tých otázok niekoľko zduploval aj moju otázku, to znamená chceme vedieť, tie počty, že o čo konkrétne ide o aké peniaze a napokon aj o to, že, či eh nejakú veľkú záťaž, alebo nejakú záťaž bude niesť priamo aj štátny rozpočet a či s tým štátny rozpočet počítal.

Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť, na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať mini ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkla predkladajúcich poslancov zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako „poslanecký papalášizmus“.
Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom „vyhraj voľby, môžeš všetko“, alebo „zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko čo chce“. Bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie z dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na Výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez uda udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky „Odvolávam, čo som odvolal“. Ono to však na smiech nie je, ale žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov, v prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu, zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu, zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha, ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadne neodborné vedenie inštitúcie už na regiona regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky. A preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie, ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti, zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný.
Na druhej strane, v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to však len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do zá sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem: ,,zriaďovateľ menuje a odvoláva" čo mu, aj bez špeciálneho paragrafu, umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez dôvodu. „Teda odvolávam, čo som odvolal a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek, kedykoľvek odvolať“. Takto môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať „chémia“, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“, s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Inými slovami povedané, aj pri tomto zákone sa vládna moc snaží do zákona vtesnať mechanizmus, ako ovládnuť....
=====

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, vláda predložila na rokovanie Národnej rady novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a niekoľkých ďalších zákonov. Ide o návrh rozsiahlej zmeny. Len upozorním, že vlastne tejto regulácii podliehajú aj sieťové odvetvia, to znamená elektroenergetika, plyn, voda, teplo, a keďže ide o rozsiahlu zmenu, ktorá je predložená, tak som očakával také trošku zakotvenie, zarámcovanie celej tej problematiky, pretože je to oblasť, ktorá sa dotýka širokých skupín obyvateľstva, takisto biznisu, priemyslu.
Očakával som, že ten rámec bude, zhruba sa v ňom dozvieme, že akým, ako chce, ako vláda mieni postupovať v týchto oblastiach, ktoré som vymenoval, to znamená v energetike, teplárenstve, vo vode a akým spôsobom mieni pristupovať aj k samej regulácii, pretože mnohí si možno pamätáte, že Slovensko sa začalo uberať cestou deregulácie cien elektrickej energie a plynu v minulosti. Napríklad v susednej Českej republike takúto reguláciu vôbec nemajú a ustupuje sa od týchto regulácií. My zatiaľ nepoznáme odpoveď, že akým, akým smerom sa pôjde na Slovensku ďalej. Ako vieme, tak posledné vlády, ktoré tu máme, tak siahli pri regulácii cien na všeobecný hospodársky záujem a v podstate odobrali Úradu pre reguláciu sieťových odvetví určitú kompetenciu a sama vláda prišla s tými stropovými cenami, ktoré dnes poznáme.
Chýbajú mi tam aj ďalšie veci do toho základného rámca, keďže hovoríme o takejto veľkej, veľkej novele, že akým spôsobom mieni Slovensko pristupovať k zásobovaniu energonosičmi. Dnes napriek tomu, že máme vojnu na Ukrajine a sú, je tu embargo proti, proti Rusku, tak Slovensko stále 90 % plynu dováža z Ruska, Slovensko odoberá jadrové palivo z Ruska a takisto má výnimku na spracovanie ruskej ropy, ktorá sa raz skončí.
A teraz prejdem, to mi tam chýba, takže to je taký úvod, a prejdem k nejakým udalostiam, ktoré sa tu už stali. Začalo sa to vlastne v závere minulého roka. V decembri 2024 (správne 2023, pozn. prepis.) vláda odvolala z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, predsedu, lebo mal porušiť zákon o regulácii v sieťových odvetviach, keďže v minulosti nekonal nezávisle od vlády. Príslušné ustanovenie si vláda Roberta Fica vyložila mimoriadne tvrdo a pochybujem, že by takýto niekdajší nátlak ministerstva hospodárstva na Andreja Jurisa zo strany rezortu ministerstva vedeného Richardom Sulíkom bol ten skutočný dôvod, prečo Juris prišiel o túto funkciu. Tým skutočným dôvodom bolo, že vtedajší predseda úradu si dovolil vykonať to, čo v zmysle zákona, čo sa v zmysle zákona od neho očakávalo. V novembri si dovolil vydať výmer o regulovaných cenách zemného plynu, ktoré sa predsedovi vlády Robertovi Ficovi nepáčili. Fico vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami. Toto bolo z úst predsedu vlády na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
===== ...Robertovi Ficovi nepáčili. Fico, vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora, a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami, toto bolo z úst predsedu vlády, na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Až potom ministerstvo hospodárstva a vláda hľadali oporu v zákone. KDH samo už v polovici roka 2023 upozorňovala na problém, že nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa pri stanovovaní cien v roku 2022 príliš nechal ovplyvňovať ministerstvom hospodárstva, čo v čase vysokej rozkolísanosti trhu napokon spôsobilo nevýhodnú situáciu pre spoločnosti, a malo to výrazný vplyv na ceny, to sme kritizovali.
V decembri 2023 už vláda bez zdráhania konala. Expresne rýchlo odvolala Andreja Jurisa a rýchlo nominovala na jeho post nového predsedu Jozefa Holjenčíka staronového predsedu teda. V ten istý deň sa postavila nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a prebrala na seba právomoc stanoviť maximálne ceny zemného plynu a tepla na rok 2024. Zopakoval sa teda verdikt, ktorý vlastne, s ktorým, s ktorým prišla už vláda Eduarda Hegera pred rokom. Môžeme špekulovať, či takéto niečo bolo nevyhnutné, lebo trhové ceny už boli nižšie ako pred rokom, ale ceny stanovené zákonom podľa Úradu pre reguláciu boli predsa vyššie ako stropy, s ktorými prišla vláda. Kým, predse, vtedajší predseda Andrej Juris, pred koncom roka 2022 aspoň upozornil na to, že nemôže konať, hoci, hoci chcel, tým, tým mierim na to, že na konci roka 2022 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povedal, že vláda si vlastne prebrala právomoc, a tým pádom je nad úradom. Kým vtedy, kým vtedy, vtedajší predseda na to upozorňoval, v tomto novom prípade o rok neskôr, nový predseda Jozef Holjenčík, neprotestoval. Vyzerá to tak, že paragraf, ktorý použila vláda na odvolanie Andreja Jurisa, by v tom, v prípade jeho nástupcu nevyužíva, nevyužila, lebo to zatiaľ vyzerá na súzvuk, medzi Ficovým kabinetom a novým šéfom úradu. Navyše, nový predseda, si podľa predloženého návrhu zákona upevní svoje postavenie, a tu už idem vlastne k tejto novele. V tomto návrh sa vypúšťa jedna z možností, prečo odvolať predsedu. Doteraz tam je, ale táto možnosť teraz vypadáva. Ja vám ju prečítam, tá platná formulácia je, že predsedu môže vláda odvolať, ak predseda poruší ustanovenia tohto zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí a údajov o ekonomicky oprávnených nákladoch, vrátane rozsahu investície a primeranom zisku, ktoré sú započítané do určenej alebo schválenej ceny.
Takže vlastne, tie, tie, tie možnosti, ktoré môže vláda využiť pri odvolávaní predsedu, predsedu úradu, sa zužujú. Tým pádom sa v podstate posilňuje jeho postavenie. A teraz, pár dôležitých postrehov, k navrhovanému zákonu, na ktorom sa podieľalo pochopiteľne vedenie úradu. Je ich viac, začnem novinkou.
Po novom, sa majú od roku 2025 regulovať zásobníky plynu na Slovensku. Citujem, "zavedenie cenovej regulácie prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu, je potrebné predovšetkým z dôvodu nedostatočného zabezpečenia konkurenčného prostredia na trhu z plynom, a to z dôvodu kľúčového postavenia prevádzkovateľov zásobníka na trhu z plynom, ako aj ich možnosťami zásadným spôsobom ovplyvniť iných účastníkov trhu s plynom, vyplývajúcich z ich monopolného pôsobenia na trhu s plynom obdobne, ako pri iných prevádzkovateľov sietí," koniec citátu. Je to dosť komplikované, ale ja, ja sa k tomuto vrátim zrozumiteľnejšou rečou. Znamená to, je to poukázanie na fakt, že slovenské zásobníky ovládajú významní hráči, to je pravda, to vieme. Oni diktujú ceny za uskladnenie plynu, asi to je tiež pravda, preto ich treba kontrolovať, sledovať ich ceny, a prípadne ich okresávať, aby si nadmieru nezarábali na svojich zákazníkoch. Tak, regulácia je regulácia, dajme tomu. Tento zámer by sa dal pochopiť, ak by slovenské zásobníky plynu však slúžili iba pre, pre slovenských zákazníkov, to nie je pravda.
ÚRSO totiž reguluje ceny na Slovensku, je to v jeho kompetencii, ale ako však vieme, firmy na západnom Slovensku neukladajú do svojich zásobníkov plynu len pre domácich zákazníkov, majú ich aj zo zahraničia. To znamená, že ak stanovíme nižšie cenu, ceny slovenských zásobníkov pre domácich klientov, napríklad pre Slovenský plynárenský priemysel, ktorý je dominantným distribútorom na Slovensku, urobíme tak aj na úkor zahraničných. Takže ideme podporovať zahraničné firmy, na úkor domáceho uskladňovania? Lebo predpokladám, že potom tie nízke ceny budú mať aj tie zahraničné firmy.
Po druhé, neovplyvníme týmto správanie majiteľov zásobníkov, ktorí môžu odmietnuť skladovanie pre domácich dodávateľov plynu? Inými slovami, budeme mať na Slovensku dosť skladovacích kapacít, aby sme si ich, aby sme si v nich v lete uložili plyn na zimu, ktorý budú potrebovať zákazníci napríklad domácnosti? Nebude naplnenie možno dobre mis, dobre mysleného úmyslu skôr úskalím. Rád by som počul predkladateľa, od predkladateľa zákona odpovede na tieto otázky.
Teraz nastupuje druhá časť, dôležitejšia časť, ešte možno ešte dôležitejšia časť novely, a to sú nové právomoci, ktoré má po novom dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Poďme pekne po poriadku. Štátny dozor v tepelnej energetike, má namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie, vykonávať Úrad pre reguláciu. Ide o vážny zásah do celého súčasného systému. Nie je div, že sa voči nemu ohradili podnikateľské združenia, a vláda tento návrh zákona, zákona posunula do parlamentu s neurovnanými spormi. Ja len, pozrime sa ako na, na časť tejto, tejto novely reku, reagovala Republiková únia zamestnávateľov. Citujem, "výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike presahuje pôsobnosť a zameranie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví. Tepelná energetika je odvetvím, v ktorom dochádza k najčastejšej interakciám medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, významný je aj presah do oblasti správy bytových domov. Tu sme už pri konkrétnych ľuďoch, konkrétnych obyvateľov. Pokračujem v citáte, predovšetkým oblasť rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla, je logicky spojená s povinnosťami, ktoré správcom vyplývajú zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o správcoch bytových domov. Štátny dohľad v tepelnej energetike, je preto oveľa viac previazaný s dohľadom na dodržiavaní ochrany spotrebiteľa a správou bytových domov, ktoré regulácie v sieťových, ktoré sú doménou Slovenskej obchodnej inšpekcie, než s tematikou regulácie sieťových odvetviach. Zachovanie spôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti tepelnej energetiky, energetiky, preto považujeme za vhodnejšie," koniec citátu. A to, znie rozumne. A Republiková únia zamestnania, zamestnávateľov ďalej apeluje, citujem, "zvážiť prechod pôsobnosti v oblasti štátneho dozoru v energetike zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, alebo ho prinajmenšom zúžiť tak, aby ministerstvu, respektíve obchodnej, Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva, zostala v pôsobnosti štátny dozor nad dodržiavaní povinností, ktoré sú kľúčové z hľadiska energeticky, energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a energetickej politiky Slovenskej republiky, najmä povinnosti vyplývajúce zo všeobec, všeobecného hospodárskeho záujmu, záujmu. Domnievame sa, že za tieto úlohy, by aj naďalej mali zodpovedať najvyššie exekutívne orgány, a nie nezávisle regulačný úrad, ktorého základnou zákonnou úlohou je zabezpečovať dostupnou ener, dostupnosť energetických tovarov za primerané ceny, " koniec citátu.
Čo na takéto vážne upozornenia hovorí sám úrad, pod novým vedením. Úradu bol, citujem, "zverejné, zverený, zverený výkon kompetencií, pričom doterajšej právnej úprave dohľad nad dodržiavanie povinností podľa osobitných predpisov, bol rozdelený medzi viaceré orgány dozoru," koniec citátu.
Druhý citát, "v záujme transparentného a kompetentného výkonu pôsobnosti úradu sa navrhuje, aby štátny dozor v odvetví tepelnej energetiky vykonával komplexne úrad," koniec citátu.
Ja viem, že sú to také ťažké formulácie, a keď sa v tom človek aspoň trochu nevyzná, tak vyznievajú zrozumiteľne, nezrozumiteľné, ale ja prídem k tomu záveru. Tu vidíme, že kameň narazil kameň, na kameň, a opodstatnene. A nevedno, čo z toho bude, čo sa bude v prípade návrhu takéhoto zákona vlastne diať v celom štáte, ale poďme ďalej.
Úrad pre reguláciu má prebrať kompetencie nad ďalšími oblasťami. Má vykonávať štátny dozor pri energetickej hospodárnosti budov, opäť namiesto štátnej energ, namiesto štátnej energetickej inšpekcie. Mali prebrať na seba napríklad také veci, ako je postih na, postihovať oprávnené osoby za nedostatky v energetickej certifikácií prerokovať priestupky, vyrubovať pokuty, takže aj pokuty. Až na niektoré oblasti súvisela, súvisiace s biopalivami, má Úrad re reguláciu vykonávať štátny dozor pri podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, opäť, namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie. Nepôjde o žiadne drobnosti, za správne delikty budú môcť ísť pokuty až do 200 000 eur. Úrad pre reguláciu má vykonávať štátny dozor pri pravidelných kontrolách vykurovacích systémov a klimatizačných systémov, či pri skúmaní energetickej efektívnosti, a to opäť, namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie, a teraz sa pozrime, že čo to vlastne ten úrad bude kontrolovať. Ja len vyberám pár, pár tých oblastí. Úrad bude napríklad, vyšetrovať, ak vlastník budovy nazabespe, nezabezpečí a neudržiava hydraulický vyregulovaný vykurovací systém budovy, nevybaví vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou, to sú tie potrubia, ktoré vidíte. Takže, čo to vlastne bude kontrolovať. Aká, až aké drobnosti. Čo nám to tu vlastne vzniká. Úrad más svojho, Úrad pre regulácie sieťových odvetví má v svojom názve i v opise činnosti povinnosť starasť sa predovšetkým o reguláciu cien, a predpísaných odvetví. Čo z neho urobíme? Bude kontrolovať všetko od dodržiavania nariadení v energetike, teplárenstve, zásobovaní vodou, až po najdrobnejšie veci, ako je vybavenie rozvodov tepla a teplej vody v budovách vhodnou tepelnou izoláciou? Jeho kompetencie sa výrazne rozšíria na úkor Slovenskej obchodnej inšpekcie a ďalších inštitúcií. To je vážny zásah do celého systému, taký vážny, že si vyžaduje hlbokú odbornú diskusiu, ktorá sa nesmie súžiť na strohé medzirezortné pripomienkové konanie a možno rokovanie v tomto parlamente.
Prečo napríklad výrazne oslabujeme Slovenskú obchodnú inšpekciu? Konala doteraz zle? Kde sú analýzy, kde je, kde je, kde sú, kde je posúdenie návrhu na zlepšenie. Pri takýchto vážnych zmenách, sa musia skúmať dosahy navrhovaných, týchto navrhovaných zmien. Namiesto toho dostaneme od predkladateľa suchú vetu, "Návrh nariadenia vlády nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ani žiadne sociálne vplyvy," to azda predkladateľ nemyslí vážne. A ďalej, čo to bude všetko stáť. Ako sa takáto rozsiahla agenda zvládne. Ako sa úrad pre reguláciu sieťových odvetví personálne vybaví.
A napokon znovu, prečo takéto sústredenie na jeden úrad. Otázka si, otázku si kladiem aj preto, lebo vnímam, akým spôsobom sa menilo vedenie úradu na konci minulého roka. Keď sa v tom hrubo angažoval priamo predseda vlády. Vyzerá to na pokračovanie koncentrácie moci, ktoré sa začalo pred piatimi mesiacmi, preto od predkladateľa čakáme riadne zdôvodnenie tohto konania.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, vláda predložila na rokovanie Národnej rady novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach a niekoľkých ďalších zákonov. Ide o návrh rozsiahlej zmeny. Len upozorním, že vlastne tejto regulácii podliehajú aj sieťové odvetvia, to znamená elektroenergetika, plyn, voda, teplo, a keďže ide o rozsiahlu zmenu, ktorá je predložená, tak som očakával také trošku zakotvenie, zarámcovanie celej tej problematiky, pretože je to oblasť, ktorá sa dotýka širokých skupín obyvateľstva, takisto biznisu, priemyslu.
Očakával som, že ten rámec bude, zhruba sa v ňom dozvieme, že akým, ako chce, ako vláda mieni postupovať v týchto oblastiach, ktoré som vymenoval, to znamená v energetike, teplárenstve, vo vode a akým spôsobom mieni pristupovať aj k samej regulácii, pretože mnohí si možno pamätáte, že Slovensko sa začalo uberať cestou deregulácie cien elektrickej energie a plynu v minulosti. Napríklad v susednej Českej republike takúto reguláciu vôbec nemajú a ustupuje sa od týchto regulácií. My zatiaľ nepoznáme odpoveď, že akým, akým smerom sa pôjde na Slovensku ďalej. Ako vieme, tak posledné vlády, ktoré tu máme, tak siahli pri regulácii cien na všeobecný hospodársky záujem a v podstate odobrali Úradu pre reguláciu sieťových odvetví určitú kompetenciu a sama vláda prišla s tými stropovými cenami, ktoré dnes poznáme.
Chýbajú mi tam aj ďalšie veci do toho základného rámca, keďže hovoríme o takejto veľkej, veľkej novele, že akým spôsobom mieni Slovensko pristupovať k zásobovaniu energonosičmi. Dnes napriek tomu, že máme vojnu na Ukrajine a sú, je tu embargo proti, proti Rusku, tak Slovensko stále 90 % plynu dováža z Ruska, Slovensko odoberá jadrové palivo z Ruska a takisto má výnimku na spracovanie ruskej ropy, ktorá sa raz skončí.
A teraz prejdem, to mi tam chýba, takže to je taký úvod, a prejdem k nejakým udalostiam, ktoré sa tu už stali. Začalo sa to vlastne v závere minulého roka. V decembri 2024 (správne 2023, pozn. prepis.) vláda odvolala z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa, predsedu, lebo mal porušiť zákon o regulácii v sieťových odvetviach, keďže v minulosti nekonal nezávisle od vlády. Príslušné ustanovenie si vláda Roberta Fica vyložila mimoriadne tvrdo a pochybujem, že by takýto niekdajší nátlak ministerstva hospodárstva na Andreja Jurisa zo strany rezortu ministerstva vedeného Richardom Sulíkom bol ten skutočný dôvod, prečo Juris prišiel o túto funkciu. Tým skutočným dôvodom bolo, že vtedajší predseda úradu si dovolil vykonať to, čo v zmysle zákona, čo sa v zmysle zákona od neho očakávalo. V novembri si dovolil vydať výmer o regulovaných cenách zemného plynu, ktoré sa predsedovi vlády Robertovi Ficovi nepáčili. Fico vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami. Toto bolo z úst predsedu vlády na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
===== ...Robertovi Ficovi nepáčili. Fico, vtedy, to si určite pamätáte, označil tohto človeka za sociálneho netvora, a vyhlásil, že by ho zaškrtil vlastnými rukami, toto bolo z úst predsedu vlády, na, na adresu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Až potom ministerstvo hospodárstva a vláda hľadali oporu v zákone. KDH samo už v polovici roka 2023 upozorňovala na problém, že nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, sa pri stanovovaní cien v roku 2022 príliš nechal ovplyvňovať ministerstvom hospodárstva, čo v čase vysokej rozkolísanosti trhu napokon spôsobilo nevýhodnú situáciu pre spoločnosti, a malo to výrazný vplyv na ceny, to sme kritizovali.
V decembri 2023 už vláda bez zdráhania konala. Expresne rýchlo odvolala Andreja Jurisa a rýchlo nominovala na jeho post nového predsedu Jozefa Holjenčíka staronového predsedu teda. V ten istý deň sa postavila nad Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a prebrala na seba právomoc stanoviť maximálne ceny zemného plynu a tepla na rok 2024. Zopakoval sa teda verdikt, ktorý vlastne, s ktorým, s ktorým prišla už vláda Eduarda Hegera pred rokom. Môžeme špekulovať, či takéto niečo bolo nevyhnutné, lebo trhové ceny už boli nižšie ako pred rokom, ale ceny stanovené zákonom podľa Úradu pre reguláciu boli predsa vyššie ako stropy, s ktorými prišla vláda. Kým, predse, vtedajší predseda Andrej Juris, pred koncom roka 2022 aspoň upozornil na to, že nemôže konať, hoci, hoci chcel, tým, tým mierim na to, že na konci roka 2022 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povedal, že vláda si vlastne prebrala právomoc, a tým pádom je nad úradom. Kým vtedy, kým vtedy, vtedajší predseda na to upozorňoval, v tomto novom prípade o rok neskôr, nový predseda Jozef Holjenčík, neprotestoval. Vyzerá to tak, že paragraf, ktorý použila vláda na odvolanie Andreja Jurisa, by v tom, v prípade jeho nástupcu nevyužíva, nevyužila, lebo to zatiaľ vyzerá na súzvuk, medzi Ficovým kabinetom a novým šéfom úradu. Navyše, nový predseda, si podľa predloženého návrhu zákona upevní svoje postavenie, a tu už idem vlastne k tejto novele. V tomto návrh sa vypúšťa jedna z možností, prečo odvolať predsedu. Doteraz tam je, ale táto možnosť teraz vypadáva. Ja vám ju prečítam, tá platná formulácia je, že predsedu môže vláda odvolať, ak predseda poruší ustanovenia tohto zákona o zverejňovaní cenových rozhodnutí a údajov o ekonomicky oprávnených nákladoch, vrátane rozsahu investície a primeranom zisku, ktoré sú započítané do určenej alebo schválenej ceny.
Takže vlastne, tie, tie, tie možnosti, ktoré môže vláda využiť pri odvolávaní predsedu, predsedu úradu, sa zužujú. Tým pádom sa v podstate posilňuje jeho postavenie. A teraz, pár dôležitých postrehov, k navrhovanému zákonu, na ktorom sa podieľalo pochopiteľne vedenie úradu. Je ich viac, začnem novinkou.
Po novom, sa majú od roku 2025 regulovať zásobníky plynu na Slovensku. Citujem, "zavedenie cenovej regulácie prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu, je potrebné predovšetkým z dôvodu nedostatočného zabezpečenia konkurenčného prostredia na trhu z plynom, a to z dôvodu kľúčového postavenia prevádzkovateľov zásobníka na trhu z plynom, ako aj ich možnosťami zásadným spôsobom ovplyvniť iných účastníkov trhu s plynom, vyplývajúcich z ich monopolného pôsobenia na trhu s plynom obdobne, ako pri iných prevádzkovateľov sietí," koniec citátu. Je to dosť komplikované, ale ja, ja sa k tomuto vrátim zrozumiteľnejšou rečou. Znamená to, je to poukázanie na fakt, že slovenské zásobníky ovládajú významní hráči, to je pravda, to vieme. Oni diktujú ceny za uskladnenie plynu, asi to je tiež pravda, preto ich treba kontrolovať, sledovať ich ceny, a prípadne ich okresávať, aby si nadmieru nezarábali na svojich zákazníkoch. Tak, regulácia je regulácia, dajme tomu. Tento zámer by sa dal pochopiť, ak by slovenské zásobníky plynu však slúžili iba pre, pre slovenských zákazníkov, to nie je pravda.
ÚRSO totiž reguluje ceny na Slovensku, je to v jeho kompetencii, ale ako však vieme, firmy na západnom Slovensku neukladajú do svojich zásobníkov plynu len pre domácich zákazníkov, majú ich aj zo zahraničia. To znamená, že ak stanovíme nižšie cenu, ceny slovenských zásobníkov pre domácich klientov, napríklad pre Slovenský plynárenský priemysel, ktorý je dominantným distribútorom na Slovensku, urobíme tak aj na úkor zahraničných. Takže ideme podporovať zahraničné firmy, na úkor domáceho uskladňovania? Lebo predpokladám, že potom tie nízke ceny budú mať aj tie zahraničné firmy.
Po druhé, neovplyvníme týmto správanie majiteľov zásobníkov, ktorí môžu odmietnuť skladovanie pre domácich dodávateľov plynu? Inými slovami, budeme mať na Slovensku dosť skladovacích kapacít, aby sme si ich, aby sme si v nich v lete uložili plyn na zimu, ktorý budú potrebovať zákazníci napríklad domácnosti? Nebude naplnenie možno dobre mis, dobre mysleného úmyslu skôr úskalím. Rád by som počul predkladateľa, od predkladateľa zákona odpovede na tieto otázky.
Teraz nastupuje druhá časť, dôležitejšia časť, ešte možno ešte dôležitejšia časť novely, a to sú nové právomoci, ktoré má po novom dostať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Poďme pekne po poriadku. Štátny dozor v tepelnej energetike, má namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie, vykonávať Úrad pre reguláciu. Ide o vážny zásah do celého súčasného systému. Nie je div, že sa voči nemu ohradili podnikateľské združenia, a vláda tento návrh zákona, zákona posunula do parlamentu s neurovnanými spormi. Ja len, pozrime sa ako na, na časť tejto, tejto novely reku, reagovala Republiková únia zamestnávateľov. Citujem, "výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike presahuje pôsobnosť a zameranie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví. Tepelná energetika je odvetvím, v ktorom dochádza k najčastejšej interakciám medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, významný je aj presah do oblasti správy bytových domov. Tu sme už pri konkrétnych ľuďoch, konkrétnych obyvateľov. Pokračujem v citáte, predovšetkým oblasť rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla, je logicky spojená s povinnosťami, ktoré správcom vyplývajú zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o správcoch bytových domov. Štátny dohľad v tepelnej energetike, je preto oveľa viac previazaný s dohľadom na dodržiavaní ochrany spotrebiteľa a správou bytových domov, ktoré regulácie v sieťových, ktoré sú doménou Slovenskej obchodnej inšpekcie, než s tematikou regulácie sieťových odvetviach. Zachovanie spôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie v oblasti tepelnej energetiky, energetiky, preto považujeme za vhodnejšie," koniec citátu. A to, znie rozumne. A Republiková únia zamestnania, zamestnávateľov ďalej apeluje, citujem, "zvážiť prechod pôsobnosti v oblasti štátneho dozoru v energetike zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, alebo ho prinajmenšom zúžiť tak, aby ministerstvu, respektíve obchodnej, Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva, zostala v pôsobnosti štátny dozor nad dodržiavaní povinností, ktoré sú kľúčové z hľadiska energeticky, energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a energetickej politiky Slovenskej republiky, najmä povinnosti vyplývajúce zo všeobec, všeobecného hospodárskeho záujmu, záujmu. Domnievame sa, že za tieto úlohy, by aj naďalej mali zodpovedať najvyššie exekutívne orgány, a nie nezávisle regulačný úrad, ktorého základnou zákonnou úlohou je zabezpečovať dostupnou ener, dostupnosť energetických tovarov za primerané ceny, " koniec citátu.
Čo na takéto vážne upozornenia hovorí sám úrad, pod novým vedením. Úradu bol, citujem, "zverejné, zverený, zverený výkon kompetencií, pričom doterajšej právnej úprave dohľad nad dodržiavanie povinností podľa osobitných predpisov, bol rozdelený medzi viaceré orgány dozoru," koniec citátu.
Druhý citát, "v záujme transparentného a kompetentného výkonu pôsobnosti úradu sa navrhuje, aby štátny dozor v odvetví tepelnej energetiky vykonával komplexne úrad," koniec citátu.
Ja viem, že sú to také ťažké formulácie, a keď sa v tom človek aspoň trochu nevyzná, tak vyznievajú zrozumiteľne, nezrozumiteľné, ale ja prídem k tomu záveru. Tu vidíme, že kameň narazil kameň, na kameň, a opodstatnene. A nevedno, čo z toho bude, čo sa bude v prípade návrhu takéhoto zákona vlastne diať v celom štáte, ale poďme ďalej.
Úrad pre reguláciu má prebrať kompetencie nad ďalšími oblasťami. Má vykonávať štátny dozor pri energetickej hospodárnosti budov, opäť namiesto štátnej energ, namiesto štátnej energetickej inšpekcie. Mali prebrať na seba napríklad také veci, ako je postih na, postihovať oprávnené osoby za nedostatky v energetickej certifikácií prerokovať priestupky, vyrubovať pokuty, takže aj pokuty. Až na niektoré oblasti súvisela, súvisiace s biopalivami, má Úrad re reguláciu vykonávať štátny dozor pri podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, opäť, namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie. Nepôjde o žiadne drobnosti, za správne delikty budú môcť ísť pokuty až do 200 000 eur. Úrad pre reguláciu má vykonávať štátny dozor pri pravidelných kontrolách vykurovacích systémov a klimatizačných systémov, či pri skúmaní energetickej efektívnosti, a to opäť, namiesto Slovenskej obchodnej inšpekcie, a teraz sa pozrime, že čo to vlastne ten úrad bude kontrolovať. Ja len vyberám pár, pár tých oblastí. Úrad bude napríklad, vyšetrovať, ak vlastník budovy nazabespe, nezabezpečí a neudržiava hydraulický vyregulovaný vykurovací systém budovy, nevybaví vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou, to sú tie potrubia, ktoré vidíte. Takže, čo to vlastne bude kontrolovať. Aká, až aké drobnosti. Čo nám to tu vlastne vzniká. Úrad más svojho, Úrad pre regulácie sieťových odvetví má v svojom názve i v opise činnosti povinnosť starasť sa predovšetkým o reguláciu cien, a predpísaných odvetví. Čo z neho urobíme? Bude kontrolovať všetko od dodržiavania nariadení v energetike, teplárenstve, zásobovaní vodou, až po najdrobnejšie veci, ako je vybavenie rozvodov tepla a teplej vody v budovách vhodnou tepelnou izoláciou? Jeho kompetencie sa výrazne rozšíria na úkor Slovenskej obchodnej inšpekcie a ďalších inštitúcií. To je vážny zásah do celého systému, taký vážny, že si vyžaduje hlbokú odbornú diskusiu, ktorá sa nesmie súžiť na strohé medzirezortné pripomienkové konanie a možno rokovanie v tomto parlamente.
Prečo napríklad výrazne oslabujeme Slovenskú obchodnú inšpekciu? Konala doteraz zle? Kde sú analýzy, kde je, kde je, kde sú, kde je posúdenie návrhu na zlepšenie. Pri takýchto vážnych zmenách, sa musia skúmať dosahy navrhovaných, týchto navrhovaných zmien. Namiesto toho dostaneme od predkladateľa suchú vetu, "Návrh nariadenia vlády nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ani žiadne sociálne vplyvy," to azda predkladateľ nemyslí vážne. A ďalej, čo to bude všetko stáť. Ako sa takáto rozsiahla agenda zvládne. Ako sa úrad pre reguláciu sieťových odvetví personálne vybaví.
A napokon znovu, prečo takéto sústredenie na jeden úrad. Otázka si, otázku si kladiem aj preto, lebo vnímam, akým spôsobom sa menilo vedenie úradu na konci minulého roka. Keď sa v tom hrubo angažoval priamo predseda vlády. Vyzerá to na pokračovanie koncentrácie moci, ktoré sa začalo pred piatimi mesiacmi, preto od predkladateľa čakáme riadne zdôvodnenie tohto konania.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v úvode musím povedať, že vítame snahu predkladateľa zákona definovanú v dôvodovej správe. Chce zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní s cieľom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže. Napokon to pán minister povedal tu aj pred chvíľou toto isté, dá sa povedať inými slovami.
Podstatnou zmenou je, že sa mení hodnota zákazky z malého rozsahu z 10 tis. na 50 tis. eur aspoň z nášho pohľadu. Zámerom je dosiahnuť výraznú časovú úsporu a odbúrať pri zákazkách zbytočnú administratívnu záťaž. Aktuálne zákon definuje z hľadiska limitov štyri druhy zákazok. Po prvé, zákazka malého rozsahu, po druhé, zákazka s nízkou hodnotou, po tretie, podlimitná zákazka, po štvrté nadlimitná zákazka.
V pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní predkladateľ navrhuje redukovať druhý zákaziek podľa limitov a terajšie limity zvýšiť. Podľa nej by mali existovať už len tri druhy zákazok, na rozdiel od súčasnosti, a to zákazka malého rozsahu, podlimitná zákazka a nadlimitná zákazka. Navrhované novela zákona tak úplne vylučuje zákazku s nízkou hodnotou a tým odstraňuje postupy, ktoré na tento druh zákazky v súčasnosti upravuje zákon. Keď vypichnem tie najdôležitejšie veci, vypúšťa sa zákazka s nízkou hodnotou, zvyšuje sa limit pri podlimitných zákazkách na stavené práce pri ktorých nemožno podať námietky z 800 tis. na 1,5 mil. eur. A pri podlimitných zákazkách bude možné využívať aj komerčné elektronické nástroje. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 tisíc, ako som už hovoril, pričom si berie na zdôvodnenie príklady z niektorých členských štátov, iných členských štátov Európskej únie. Napríklad Írsko má túto hodnotu na presne na tých 50 tisícoch eur, Maďarsko 40 tisíc, Poľsko 30 tisíc. Cieľom je zrýchliť procesy zadávania zákazok v praxi. Návrh novely sa zameriava aj na úpravu pojmu bežná dostupnosť, ktorý zohráva významnú rolu pri možnosti použitia dynamického nákupného systému na obstaranie tovarov a služieb. Na obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb zákon upravuje takzvaný zjednodušený postup, teda postup prostredníctvom elektronickej platformy. Pod bežne dostupnými tovarmi, stavebnými prácami alebo službami na trhu dnes rozumieme také tovary, stavebné práce a služby, ktoré trh ponúka vo forme ktorej sa bez väčších úprav aj dodávajú. Ide tak napríklad o bežné spotrebiče, upratovacie a čistiace práce a podobne.
Od 1. júla 2024 by sa tento okruh mal rozšíriť. Pripravované zmeny navrhujú, aby sa bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby, aby sa za bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby považovali také, ktoré možno vrátane spôsobu ich podoby, vrátane spôsobu alebo podobu ich dodania, uskutočnenia alebo poskytovania opísať spôsobom, ktorým ich hospodárske subjekty ponúkajú pre iné osoby na trhu, alebo ktorým ich opisujú pri nadobúdaní pre vlastné potreby. V čom možno vidieť rozšírenie chápania pojmu bežnej dostupnosti vyplýva aj zo zdôvodnenia upraveného v dôvodovej správe k návrhu novely. Podľa nej by mala takáto nová definícia bežnej dostupnosti umožniť zahrnúť do tejto skupiny napríklad aj intelektuálne plnenie, alebo plnenie, ktoré sa individualizuje na potreby verejného obstarávateľa. Pod tým si treba predstaviť napríklad niektoré služby v oblasti informačných technológií, organizáciu podujatí, či zabezpečenie tvorby marketingovej kampane. Práve na uvedené príklady dôvodová správa poukazuje.
Zákon ukladá obstarávateľom povinnosť vyhotovovať referencie. Ide o elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo o poskytnutí služieb. Referencia tak poskytuje aj informáciu o hodnotení plnenia a jeho kvalite, teda informáciu o spokojnosti obstarávateľa s tým v akej kvalite mu dodávateľ dodal predmet plnenia, prípadne či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy zo strany dodávateľa.
Návrh novely zákona ráta s úpravou limitov vo verejnom obstarávaní, ako som už hovoril, konkrétne zrušením zákazky s nízkou hodnotou zasahuje aj do povinnosti, ktoré sa na tieto zákazky v súčasnosti vťahujú. Ide práve aj o uvedenú povinnosť zverejňovať referencie. Kým v súčasnosti napríklad ministerstvo nakupujúce tovary za 100 tis. eur musí vyhotoviť referenciu automaticky, pretože ide o podlimitnú zákazku, v prípade prijatia novely by mu takáto povinnosť vznikla až pri zákazke na kúpu tovarov za 143 tis. eur a viac.
Novo upravené podlimitné zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky, tak nahrádzajú z hľadiska referencií kategóriu zákaziek s nízkou hodnotou. Pripravovaná novela rozširuje medzi podlimitnou zákazkou pri ktorej možno podať námietku a podlimitnou zákazkou pri ktorej nemožno podať námietky. Aj v prípade podlimitnej zákazke pri ktorej nemožno podať námietky si však návrh novely zákona vyžaduje oslovenie aspoň troch hospodárskych subjektov na predloženie ponuky.
V praxi to môže znamenať, že napríklad už pri zákazke na kúpu tovaru za 50 tis. eur bude verejný obstarávateľ povinný osloviť minimálne tri subjekty, teda takúto zákazku nebude možné zadať nejakému hospodárskemu subjektu napriamo. Súčasne však v prípade schválenia zmien limitov by až do sumy 50 000 eur verejný obstarávateľ nemusel vôbec aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Na druhej strane, pripravovaná novela si v prípade podlimitných zákaziek, pri ktorých možno podať námietky, vyžaduje použitie výzvy na predkladanie ponúk prostredníctvom určeného elektronického nástroja.
Tak a teraz k tej novely viac, najmä z pohľadu KDH. V navrhovanom postupe vidíme napriek viacerých kladom určité riziká. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovatelia vzniesli 678 pripomienok, z toho 222 zásadných. Opakujem 678 pripomienok, z toho 222 zásadných, to je veľmi vysoký počet.
Predkladateľ síce polovicu, zhruba polovicu akceptoval ale stále tu ostalo množstvo výhrad zo strany verejnosti, vrátane tej odbornej. Sú tu aj výhrady zo strany Európskej komisie. KDH má výhrady k zverejňovaniu takzvaných podlimitných zákaziek. Do druhého čítania pripravuje pozmeňujúci návrh. Návrh novely predpokladá, že výzva do Vestníka sa povinne bude zasielať len pri zákazkách kde možno podať námietky, teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou ako 1,5 mil. eur a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiadúce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov ak ide o podlimitnú zákazku pri ktorej možno podať námietku, ale všetkých prípadov. Tak aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav keď verejní obstarávatelia budú aj do limitu, kde sa začínajú nadlimitné zákazky úplne ignorovať zákonnú úpravu a budú zadávať zákazky podľa svojho voľného zváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže vypadávajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rôznych odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaži v prostredí verejného obstarávania. A zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Toto skutočne hrozí a napriek tomu ako som povedal, že novelu tohto zákona do veľkej miery oceňujeme tak vzniká takého riziko. V uvedenom prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 a 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných úradom na verejné obstarávania.
Z uvedeného vyplýva, že pri takomto podiele zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnú informáciu všetkým potenciálnym uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní. Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril. Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami.
===== Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril. Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa to bude znamenať, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pri tom predovšetkým z druhu, rozsahu, dostupnosti a hodnotu, hodnoty predmetu zákazky. Rovnako sa môže spochybniť, aby vynaložené náklady ma predmet záväzky boli primeranej kvalite a cene.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetko má svoje za a proti. Treba zvažovať medzi rýchlosťou procesu verejného obstarávania na jednej strane a transparentnosťou a dodržaním únimých pravidiel na druhej strane. Ozaj to musíme vážiť veľmi pozorne, aby sme sa nepreklopili z jednej, z jednej hraničnej situácie do opačnej. V prípade vypustenia tzv. ex ante oznámenia, povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom roka, rokova..., konaní sa znižuje transparentnosť. Verejnosť ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame konanie a dozvedia sa o tom až v podstate z Centrálneho registra zmlúv.
Ďalší problém, ďalší problém je v zúžení v okruhu subjektov oprávnených podať námietky. Podľa navrhovateľa sa má vypustiť oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli, alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo súčasník, účastník súťaže návrhov. Osobitným problémom, ktorý si zasluhuje pozornosť, je, že v praxi sa opakuje, opakovane vyskytujú prípady, že do požiadaviek na uchádzačov o verejné obstarávanie sa vkladajú požiadavky na certifikáciu personálu, resp. systémového riadenia, ktoré nie sú legitímne a majú jediný cieľ. Uprednostniť uchádzačov, ktorí sú vopred s obstarávateľom dohodnutí a chcú takýmto spôsobom diskvalifikovať ostatných uchádzačov. Preto stojí za váženie poveriť Úrad pre verejné obstarávanie na vydávanie samostatnej vyhlášky k odbornej a technickej normalizácii, aby sa preukázane technickej resp. odbornej spôsobilosti uchádzačov, nezneužívalo na diskriminačné konanie, či na zvýhodňovanie dopredu pripravených alebo vybraných uchádzačov.
Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z pravidiel, ktoré vo veľkej miere určujú efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov vo verejnej správe. V nie dávnej minulosti zákonodarca pristúpil k podmienke, že jediným kritériom pri vyhodnotení verejného obstarávania je cena. bolo to z dôvodu, že v mnohých prípadoch sa zákon zneužíval. Nebolo to šťastné riešenie, lebo sa dostatočne nezohľadňovali kvalitatívne podmienky predmetu obstarávania, resp. referencie dodávateľa. Súčasný zákon tieto problémy rieši, podľa môjho názoru, v dostatočnej miere. Jednou z vecí, ktoré rieši súčasná novelizácia zákona, je zvyšovanie limitov verejného obstarávania a zlúčenie podlimitných zákazok s nízkou hodnotou, ako som už spomínal. Je to údajne s cieľom zjednodušiť systém verejného obstávania, ktoré, obstarávania, ktoré má vplyv na fungovanie verejnej správy a čerpanie eurofondov. Avšak skúsenosti z ostatných rokov ukazujú, že nie samo verejné obstarávanie je najväčším problémom. Skôr sú to prieťahy vo verejnom obstarávaní, ktoré spôsobuje riadiaci orgán svojimi kontrolami a vyjadreniami. Kontrola verejného obstarávania, z pozície riadiaceho orgánu, často trvá aj niekoľko rokov. To spôsobuje obrovské problémy obstarávateľov pri podpísaní zmlúv s dodávateľmi, plánovaním čerpania rozpočtov a pre dodávateľov dodržanie ceny. Ak k realizácii zákazky dôjde niekoľko rokov po verejnom obstarávaní, ponúkanú cenu v obstarávaní nie je možné dodržať a je potrebné verejné obstarávanie opakovať. Nehovoriac, nehovoriac o tom, že riadiace orgány nepristupujú vždy rovnako k hodnoteniam verejného obstarávania. Prakticky všetci verejní obstarávatelia smerovali svoje sťažnosti k tomuto problému, smerom k riadiacim orgánom.
Na zjednodušenie a zrýchlenie verejného obstarávania vládny návrh zákona niekoľkonásobne zvýšil limity na jednotlivé, jednotlivé druhy verejných obstarávaní. Napríklad na stavebné práce budú obce a menšie mestá zabezpečovať prakticky všetky stavebné činnosti priamym zadaním a to okrem veľkých investícií, ku ktorým, ku ktorým dochádza raz za niekoľko rokov.
Ako som spomenul, že v istom čase zákonodarca použil ako jediné kritérium cenu, bolo to preto, lebo pokušenie pri riadených, riedení vecí verejných je veľké. A v tomto čase bolo mnoho prípadov, ktoré skončili až trestným stíhaním. Domnievam sa, že v rámci správania vecí verejných je dobré, keď platia jasné pravidlá. Pri takto nastavených limitoch verejné obstarávanie je možné, dokonca pravdepodobné, že podobné prípady sa môžu opakovať. Preto sa domnievam, že popri všetkých pozitívnych technických zmenách v návrhu zákona, zvýšenie navrhovaných limitov môže byť rizikom. Len aplikačná prax a blízka budúcnosť ukáže, či moja, či sa moja obava naplní.
Napriek tomu KDH uvedený návrh zákona oceňuje. Po uplatnení očakáva, že sa zjednoduší proces verejného obstarávania, ktorý je dnes dlhý a náročný. V prípade samospráv vedie k tomu, že sťažuje realizáciu zákaziek, alebo ich vyslovene znemožňuje. Preto sme pripravení podporiť ho v prvom čítaní. Zároveň budeme zvažovať úskalia a presadzovať vylepšenia, o ktorých som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, v úvode musím povedať, že vítame snahu predkladateľa zákona definovanú v dôvodovej správe. Chce zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní s cieľom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže. Napokon to pán minister povedal tu aj pred chvíľou toto isté, dá sa povedať inými slovami.
Podstatnou zmenou je, že sa mení hodnota zákazky z malého rozsahu z 10 tis. na 50 tis. eur aspoň z nášho pohľadu. Zámerom je dosiahnuť výraznú časovú úsporu a odbúrať pri zákazkách zbytočnú administratívnu záťaž. Aktuálne zákon definuje z hľadiska limitov štyri druhy zákazok. Po prvé, zákazka malého rozsahu, po druhé, zákazka s nízkou hodnotou, po tretie, podlimitná zákazka, po štvrté nadlimitná zákazka.
V pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní predkladateľ navrhuje redukovať druhý zákaziek podľa limitov a terajšie limity zvýšiť. Podľa nej by mali existovať už len tri druhy zákazok, na rozdiel od súčasnosti, a to zákazka malého rozsahu, podlimitná zákazka a nadlimitná zákazka. Navrhované novela zákona tak úplne vylučuje zákazku s nízkou hodnotou a tým odstraňuje postupy, ktoré na tento druh zákazky v súčasnosti upravuje zákon. Keď vypichnem tie najdôležitejšie veci, vypúšťa sa zákazka s nízkou hodnotou, zvyšuje sa limit pri podlimitných zákazkách na stavené práce pri ktorých nemožno podať námietky z 800 tis. na 1,5 mil. eur. A pri podlimitných zákazkách bude možné využívať aj komerčné elektronické nástroje. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 tisíc, ako som už hovoril, pričom si berie na zdôvodnenie príklady z niektorých členských štátov, iných členských štátov Európskej únie. Napríklad Írsko má túto hodnotu na presne na tých 50 tisícoch eur, Maďarsko 40 tisíc, Poľsko 30 tisíc. Cieľom je zrýchliť procesy zadávania zákazok v praxi. Návrh novely sa zameriava aj na úpravu pojmu bežná dostupnosť, ktorý zohráva významnú rolu pri možnosti použitia dynamického nákupného systému na obstaranie tovarov a služieb. Na obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb zákon upravuje takzvaný zjednodušený postup, teda postup prostredníctvom elektronickej platformy. Pod bežne dostupnými tovarmi, stavebnými prácami alebo službami na trhu dnes rozumieme také tovary, stavebné práce a služby, ktoré trh ponúka vo forme ktorej sa bez väčších úprav aj dodávajú. Ide tak napríklad o bežné spotrebiče, upratovacie a čistiace práce a podobne.
Od 1. júla 2024 by sa tento okruh mal rozšíriť. Pripravované zmeny navrhujú, aby sa bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby, aby sa za bežne dostupné tovary, stavebné práce a služby považovali také, ktoré možno vrátane spôsobu ich podoby, vrátane spôsobu alebo podobu ich dodania, uskutočnenia alebo poskytovania opísať spôsobom, ktorým ich hospodárske subjekty ponúkajú pre iné osoby na trhu, alebo ktorým ich opisujú pri nadobúdaní pre vlastné potreby. V čom možno vidieť rozšírenie chápania pojmu bežnej dostupnosti vyplýva aj zo zdôvodnenia upraveného v dôvodovej správe k návrhu novely. Podľa nej by mala takáto nová definícia bežnej dostupnosti umožniť zahrnúť do tejto skupiny napríklad aj intelektuálne plnenie, alebo plnenie, ktoré sa individualizuje na potreby verejného obstarávateľa. Pod tým si treba predstaviť napríklad niektoré služby v oblasti informačných technológií, organizáciu podujatí, či zabezpečenie tvorby marketingovej kampane. Práve na uvedené príklady dôvodová správa poukazuje.
Zákon ukladá obstarávateľom povinnosť vyhotovovať referencie. Ide o elektronický dokument, ktorý obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo o poskytnutí služieb. Referencia tak poskytuje aj informáciu o hodnotení plnenia a jeho kvalite, teda informáciu o spokojnosti obstarávateľa s tým v akej kvalite mu dodávateľ dodal predmet plnenia, prípadne či nedošlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy zo strany dodávateľa.
Návrh novely zákona ráta s úpravou limitov vo verejnom obstarávaní, ako som už hovoril, konkrétne zrušením zákazky s nízkou hodnotou zasahuje aj do povinnosti, ktoré sa na tieto zákazky v súčasnosti vťahujú. Ide práve aj o uvedenú povinnosť zverejňovať referencie. Kým v súčasnosti napríklad ministerstvo nakupujúce tovary za 100 tis. eur musí vyhotoviť referenciu automaticky, pretože ide o podlimitnú zákazku, v prípade prijatia novely by mu takáto povinnosť vznikla až pri zákazke na kúpu tovarov za 143 tis. eur a viac.
Novo upravené podlimitné zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky, tak nahrádzajú z hľadiska referencií kategóriu zákaziek s nízkou hodnotou. Pripravovaná novela rozširuje medzi podlimitnou zákazkou pri ktorej možno podať námietku a podlimitnou zákazkou pri ktorej nemožno podať námietky. Aj v prípade podlimitnej zákazke pri ktorej nemožno podať námietky si však návrh novely zákona vyžaduje oslovenie aspoň troch hospodárskych subjektov na predloženie ponuky.
V praxi to môže znamenať, že napríklad už pri zákazke na kúpu tovaru za 50 tis. eur bude verejný obstarávateľ povinný osloviť minimálne tri subjekty, teda takúto zákazku nebude možné zadať nejakému hospodárskemu subjektu napriamo. Súčasne však v prípade schválenia zmien limitov by až do sumy 50 000 eur verejný obstarávateľ nemusel vôbec aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Na druhej strane, pripravovaná novela si v prípade podlimitných zákaziek, pri ktorých možno podať námietky, vyžaduje použitie výzvy na predkladanie ponúk prostredníctvom určeného elektronického nástroja.
Tak a teraz k tej novely viac, najmä z pohľadu KDH. V navrhovanom postupe vidíme napriek viacerých kladom určité riziká. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pripomienkovatelia vzniesli 678 pripomienok, z toho 222 zásadných. Opakujem 678 pripomienok, z toho 222 zásadných, to je veľmi vysoký počet.
Predkladateľ síce polovicu, zhruba polovicu akceptoval ale stále tu ostalo množstvo výhrad zo strany verejnosti, vrátane tej odbornej. Sú tu aj výhrady zo strany Európskej komisie. KDH má výhrady k zverejňovaniu takzvaných podlimitných zákaziek. Do druhého čítania pripravuje pozmeňujúci návrh. Návrh novely predpokladá, že výzva do Vestníka sa povinne bude zasielať len pri zákazkách kde možno podať námietky, teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou ako 1,5 mil. eur a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiadúce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov ak ide o podlimitnú zákazku pri ktorej možno podať námietku, ale všetkých prípadov. Tak aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav keď verejní obstarávatelia budú aj do limitu, kde sa začínajú nadlimitné zákazky úplne ignorovať zákonnú úpravu a budú zadávať zákazky podľa svojho voľného zváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže vypadávajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rôznych odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaži v prostredí verejného obstarávania. A zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. Toto skutočne hrozí a napriek tomu ako som povedal, že novelu tohto zákona do veľkej miery oceňujeme tak vzniká takého riziko. V uvedenom prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 a 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných úradom na verejné obstarávania.
Z uvedeného vyplýva, že pri takomto podiele zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnú informáciu všetkým potenciálnym uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní. Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril. Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami.
===== Zákonodarca tak uzatvorí trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž, ako som už hovoril. Je pravda, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, do ktorého bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa to bude znamenať, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pri tom predovšetkým z druhu, rozsahu, dostupnosti a hodnotu, hodnoty predmetu zákazky. Rovnako sa môže spochybniť, aby vynaložené náklady ma predmet záväzky boli primeranej kvalite a cene.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetko má svoje za a proti. Treba zvažovať medzi rýchlosťou procesu verejného obstarávania na jednej strane a transparentnosťou a dodržaním únimých pravidiel na druhej strane. Ozaj to musíme vážiť veľmi pozorne, aby sme sa nepreklopili z jednej, z jednej hraničnej situácie do opačnej. V prípade vypustenia tzv. ex ante oznámenia, povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom roka, rokova..., konaní sa znižuje transparentnosť. Verejnosť ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame konanie a dozvedia sa o tom až v podstate z Centrálneho registra zmlúv.
Ďalší problém, ďalší problém je v zúžení v okruhu subjektov oprávnených podať námietky. Podľa navrhovateľa sa má vypustiť oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli, alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo súčasník, účastník súťaže návrhov. Osobitným problémom, ktorý si zasluhuje pozornosť, je, že v praxi sa opakuje, opakovane vyskytujú prípady, že do požiadaviek na uchádzačov o verejné obstarávanie sa vkladajú požiadavky na certifikáciu personálu, resp. systémového riadenia, ktoré nie sú legitímne a majú jediný cieľ. Uprednostniť uchádzačov, ktorí sú vopred s obstarávateľom dohodnutí a chcú takýmto spôsobom diskvalifikovať ostatných uchádzačov. Preto stojí za váženie poveriť Úrad pre verejné obstarávanie na vydávanie samostatnej vyhlášky k odbornej a technickej normalizácii, aby sa preukázane technickej resp. odbornej spôsobilosti uchádzačov, nezneužívalo na diskriminačné konanie, či na zvýhodňovanie dopredu pripravených alebo vybraných uchádzačov.
Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z pravidiel, ktoré vo veľkej miere určujú efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov vo verejnej správe. V nie dávnej minulosti zákonodarca pristúpil k podmienke, že jediným kritériom pri vyhodnotení verejného obstarávania je cena. bolo to z dôvodu, že v mnohých prípadoch sa zákon zneužíval. Nebolo to šťastné riešenie, lebo sa dostatočne nezohľadňovali kvalitatívne podmienky predmetu obstarávania, resp. referencie dodávateľa. Súčasný zákon tieto problémy rieši, podľa môjho názoru, v dostatočnej miere. Jednou z vecí, ktoré rieši súčasná novelizácia zákona, je zvyšovanie limitov verejného obstarávania a zlúčenie podlimitných zákazok s nízkou hodnotou, ako som už spomínal. Je to údajne s cieľom zjednodušiť systém verejného obstávania, ktoré, obstarávania, ktoré má vplyv na fungovanie verejnej správy a čerpanie eurofondov. Avšak skúsenosti z ostatných rokov ukazujú, že nie samo verejné obstarávanie je najväčším problémom. Skôr sú to prieťahy vo verejnom obstarávaní, ktoré spôsobuje riadiaci orgán svojimi kontrolami a vyjadreniami. Kontrola verejného obstarávania, z pozície riadiaceho orgánu, často trvá aj niekoľko rokov. To spôsobuje obrovské problémy obstarávateľov pri podpísaní zmlúv s dodávateľmi, plánovaním čerpania rozpočtov a pre dodávateľov dodržanie ceny. Ak k realizácii zákazky dôjde niekoľko rokov po verejnom obstarávaní, ponúkanú cenu v obstarávaní nie je možné dodržať a je potrebné verejné obstarávanie opakovať. Nehovoriac, nehovoriac o tom, že riadiace orgány nepristupujú vždy rovnako k hodnoteniam verejného obstarávania. Prakticky všetci verejní obstarávatelia smerovali svoje sťažnosti k tomuto problému, smerom k riadiacim orgánom.
Na zjednodušenie a zrýchlenie verejného obstarávania vládny návrh zákona niekoľkonásobne zvýšil limity na jednotlivé, jednotlivé druhy verejných obstarávaní. Napríklad na stavebné práce budú obce a menšie mestá zabezpečovať prakticky všetky stavebné činnosti priamym zadaním a to okrem veľkých investícií, ku ktorým, ku ktorým dochádza raz za niekoľko rokov.
Ako som spomenul, že v istom čase zákonodarca použil ako jediné kritérium cenu, bolo to preto, lebo pokušenie pri riadených, riedení vecí verejných je veľké. A v tomto čase bolo mnoho prípadov, ktoré skončili až trestným stíhaním. Domnievam sa, že v rámci správania vecí verejných je dobré, keď platia jasné pravidlá. Pri takto nastavených limitoch verejné obstarávanie je možné, dokonca pravdepodobné, že podobné prípady sa môžu opakovať. Preto sa domnievam, že popri všetkých pozitívnych technických zmenách v návrhu zákona, zvýšenie navrhovaných limitov môže byť rizikom. Len aplikačná prax a blízka budúcnosť ukáže, či moja, či sa moja obava naplní.
Napriek tomu KDH uvedený návrh zákona oceňuje. Po uplatnení očakáva, že sa zjednoduší proces verejného obstarávania, ktorý je dnes dlhý a náročný. V prípade samospráv vedie k tomu, že sťažuje realizáciu zákaziek, alebo ich vyslovene znemožňuje. Preto sme pripravení podporiť ho v prvom čítaní. Zároveň budeme zvažovať úskalia a presadzovať vylepšenia, o ktorých som hovoril.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, kolega Dostál, kolega Grendel tu hovoril o tom že kritizo, neberie vážne kritiku že sme vo výbore nediskutovali o týchto návrhoch zákonov, ja sám som povedal, že zákony sa robia do zlého počasia. Súhlasím aj s pánom Mikloškom, ktorý hovorí, však keby ste, dokonca som aj na výbore povedal, že že ak stále sa snaží veriť tomu, že máte dobrú vôľu ale predstavte si že príde niekto, niekto po vás, kto takto pripravené zákony doslova zneužije. Druhá vec poslanec Grendel hovoril o tom, že že ten tá rada fondu bude zostavená tak, že bude politicky ovládaná, ano ano ja sa s tým stotožňujem a môže môže nám predkladateľ hovoriť o tom že má dobrý úmysel a že skutočne mu ide o vec, ja sa obávam že nemusí to byť tak, pozrite sa na vývoj okolo RTVS. Najskôr, najskôr RTVS bola snaha rozdeliť s argumentom že a nedarí rozhlasu, ktorý je podfinancovaný, potom a hľadali spôsoby, ako sa pozrieť na hospodárenie RTVS, že uzatvára zmluvy s externistami, potom sa siahlo na rozpočet RTVS, koncom minulého roka, teraz sa predkladá úplne nový zákon, podľa ktorého by mala RTVS zaniknúť a vzniknúť úplne nová inštitúcia, takže ten ťah je jasný, obávam sa že pri fondoch to bude veľmi podobné, lebo lebo v podstate je to z jednej kuchyne obidva tieto návrhy zákonov a hrozí tam veľké riziko, skutočne veľké riziko že inštitúcie ktoré som dnes spomínal, tak budú politicky ovládnuté.