Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, samozrejme vážený pán minister, vážený spravodajca. Kým moja kolegyňa Dana Kleinert rozprávala o tomto návrhu z pohľadu samosprávy, samo o sebe je to vicestarostka Starého mesta Bratislavy, rozprávala o obsahu samotné návrhu, tak aby som sa v závese po nej neopakoval, vo svojom vystúpení som sa ...(nezrozumiteľne vyslovené)....zameriam na zdravotný a enviromentálny rozmer...
Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, ctení kolegovia, samozrejme vážený pán minister, vážený spravodajca. Kým moja kolegyňa Dana Kleinert rozprávala o tomto návrhu z pohľadu samosprávy, samo o sebe je to vicestarostka Starého mesta Bratislavy, rozprávala o obsahu samotné návrhu, tak aby som sa v závese po nej neopakoval, vo svojom vystúpení som sa ...(nezrozumiteľne vyslovené)....zameriam na zdravotný a enviromentálny rozmer dopravy a na to nutne potrebujeme v sídlach, a to je utlmovať individuálnu automobilovú dopravu a podporovať rozvoj udržateľnej mobility a práve v týchto kategóriách mi pri tomto návrhu cestnou terminológiou - bliká kontrolka.
Isto to máte všetci pomerne v čerstvej pamäti, nebolo to až tak dávno, na predchádzajúcej schôdzi sme tu veľmi a intenzívne počúvali o masívnom porušovaní ľudských práv. A ak teda rešpektujeme Ústavu Slovenskej republiky, čo teda verím, že všetci rešpektujeme a ak rešpektujeme univerzálne ľudské práva, čo teda tiež verím, že všetci rešpektujeme, tak právo na čisté zdravot.., na zdravé a čisté životné prostredie je základné ľudské právo a toto právo je na Slovensku, teda terminológiou z minulej schôdze, masívne porušované. Preto si opakovane v tomto pléne dovoľujem tvrdiť, že ako verejné zdravie, tak životné prostredie, aj udržateľná mobilita by mali byť v modernej krajine Európskej únie premiérskou témou, respektíve premiérskymi témami. No nie sú, pretože kvalita, respektíve v našej realite nekvalita ovzdušia je mimoriadny problém, ktorý na Slovensku dlhodobo neriešime, systémovo už vôbec nie a politicky pred týmto problémom zatvárame oči a sme si toho vedomí aj vďaka, v úvodzovkách vďaka, žalobe európskej komisie. A áno, pôvodcom tohto enormného problému, ktorý pred sebou stále tlačíme je aj samozrejme množstvo dopravných emisií. Je to náš celonárodný problém, bez ohľadu na to, v ktorej aglomerácii sa človek nachádza, od západu na východ, od juhu na sever, ale ak dovolíte, keďže vznik tejto legislatívy a tohto návrhu legislatívne ho inšpirovalo hlavné mesto, tak na chvíľu ostaneme v Bratislave.
Nedávne meranie, mimoriadne meranie ukázalo, že vzduch v našom hlavnom meste Bratislave je mimoriadnym rizikom pre zdravie obyvateľov, obyvateliek, návštevníkov a návštevníčok. Toto meranie znečistenia ovzdušia v našom hlavnom meste realizovala skupina odborníkov a odborníčok z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe, ktorí a ktoré namerali mimoriadne vysoké hodnoty oxidu dusíka a ultrajemných častíc. A v prípade ultrajemných častíc platí, že čím je tá častiča, častica menšia, tak tým hlbšie sa do organizmu vie dostať a spôsobiť o to väčšie zdravotné komplikácie. A tu hovoríme o naozaj širokom spektre zdravotných problémov, vrátane problémov respiračných, napríklad astmy, cez poškodenie imunitného systému, cez poruchy neurologického vývoja, špeciálne pri deťoch. Ale vedecky dokázané je tiež, že znečistenie ovzdušia môže u ľudí spustiť série dušených chorôb od schizofrénie, cez bipolárnu poruchu, až po depresiu. Znečistenie ovzdušia je hrozba pre všetkých ľudí bez rozdielu, no najvýraznejšie vie znečistenie ovzdušia zaťažiť zdravie detí, ako som spomínal, tehotných, ale rovnako mimoriadne postihuje ľudí v seniorskom veku a ľudí s chronickými chorobami. A tu sa hádam všetci zhodneme, v tomto pléne, aj tí ktorí a ktoré tu nie sú, že nemôžeme tento problém viac ignorovať, pretože vyvíja ďalší zbytočný tlak na náš, aj tak už dosť výrazne vyčerpávaný zdravotnícky systém.
Aké je teda riešenie. Riešením rozhodne nie je nečinnosť a ignorácia faktov, ktorých sme si vedomí dlhé roky. Riešením určite nie je regulácia regulácie individuálnej automobilovej dopravy. Práve možnosť takejto štátnej regulácie prináša návrh zákona o ktorom v tomto momente v tomto pléne rokujeme. Naopak existujú kvanta dát a na vaše požiadanie rád dodám. Kvanta dát, že podpora a rozvoj udržateľnej dopravy sú príležitosťou, a to bude znieť tak vznešene, až billboardovo, sloganovo, ale naozaj, lepší, kvalitnejší, zdravší a udržateľnejší život pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či žijú v mestách alebo v obciach. A zároveň je dokázané, a sú na to dobré príklady, že podpora udržateľnej mobility je zároveň impulzom pre lokálne podnikanie, na čo tiež existujú dôkazné dáta a dobré príklady, ktorými sa vieme inšpirovať. Nemusíme nič vymýšľať, stačí to len skopírovať. Všetky moderné a najmä zodpovedné vlády a samosprávy sa vydali na cestu priamej podpory udržateľnej mobility a podstupujú systematické politické kroky na to, aby rozvíjali verejnú dopravu a aby utlmovali a presmerovávali individuálnu automobilovú dopravu špeciálne z historických centier miest.
Zavše si dovolím na tomto mieste uviesť jeden jediný príklad, ktorý je z kategórie tak blízko a tak strašne ďaleko. Máme ho kúsok, keď sa spustíme po Dunaji, tak sa dostaneme do Budapešti, ktorá získala minulý rok európsku cenu mobility. A ak sa pýtate, prečo Budapešť, tak Budapešť preto, pretože dnes je európskym lídrom dostupnosti bezpečnejšej a udržateľnejšej dopravy. Okrem mnohého iného, čo toto mesto robí v udržateľnej doprave, podčiarkujem, že Budapešť aktuálne buduje novú zónu na nábreží Dunaja, ktorá bude kompletne bez áut, priateľská k peším, k cyklodoprave, k šporutujúcim, k rodinám, ku mladým ľuďom, k ľuďom v seniorskom veku, ktorí chcú aktívne tráviť svoj voľný čas vo svojom rodnom, alebo v meste v ktorom, ktoré navštevujú, alebo v ktorom žijú.
Áno, pochopiteľne, aj tam bol proti týmto zmenám na začiatku masívny odpor. Aj tam odporcovia veštili dopravný kolaps, armagedon, koniec všetkého, koniec zemegule kvôli zmenám v doprave a ako isto viete, Budapešť naďalej stojí. Mesto investovalo veľké úsilie do toho, aby začalo utlmovať dopravu, aby mesto rozpohybovalo, rozbicyklovalo, aby mesto presadilo do verejnej dopravy, aby znížilo dopravné emisie, pretože Budapešť je mesto v tomto odvážne a dnes z tohto všetkého Budapešť profituje, pretože urobilo to, čo je po prvé nevyhnutné a po druhé využilo príležitosť.
Dámy a páni, v tomto pléne sedia župani, sedia tu vicežupani, aj poslankyne, poslanci krajských, mestských, miestnych zastupiteľstiev a aj napriek tomu, že v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, tak verím, že sa zhodneme na mále. A zhodneme sa na tom, že pre naše mestá, pre naše obce, pre našich obyvateľov a obyvateľky chceme iba a len to najlepšie. A verejné zdravie je podľa mňa jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme pre ľudí na Slovensku. Hádam všetci chcem, aby sme námestia miest a ulice obcí vrátili ľuďom, deťom a komunitnému životu. Aby tieto verejné priestory ožili, aby tam ľudia sa vracali, aby tam radi trávili svoj voľný čas a hlavne, aby tam trávili čas bezpečne. Všetci do jedného a do jednej hádam chceme, aby sme kontinuálne zvyšovali bezpečnosť ľudí, atraktivitu našich verejných priestorov. Zároveň, aby sme zlepšovali úroveň verejného zdravia a tiež ruka v ruke s tým, aby sme podporovali aj adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu, ktorej dopady sú čoraz akútnejšie a agresívnejšie. To je jednoducho holý fakt. A k tomuto odo mňa len taká malá poznámka pod čiarou. Bez adaptačných opatrení v sídlach, letné prívalové dažde, suchá, či horúčavy, jednoducho nezvládneme.
A preto chcem podčiarknúť, že práve centrá miest a špeciálne na Slovensku, kde máme vybetónované eurofondové námestíčka sú tie najcitlivejšie miesta pre dopady klimatickej zmeny. A zároveň sú extrémnym rizikom pre verejné zdravie a má na to samozrejme priamy vplyv aj doprava. Veď si len spomeňte, napríklad na minulé alebo predminulé leto. V letných horúčavách sa centrá miest mimoriadne prehrievajú a čím vzniká aj takzvaný efekt mestských tepelných ostrovov, kde sú spevnené plochy často životne nebezpečné. Hádam nikomu z vás nemusím pripomínať, ako v lete stúpa počet záchranárskych výjazdov, keby sme tu mali Ferka Majerského, tak nám to potvrdí. Tie počty vieme vykázať tu a teraz. Len aby ste vedeli o akých číslach rozprávame. Minulý rok záchranári iba za mesiac jún riešili 3364 kolapsov z tepla. A potom prišiel rovnako kritický júl a august.
No a keď sa vrátim ku znečisteniu ovzdušia, tak to na rozdiel od tých kolapsov z tepla je nie až tak ľahko vyčísliteľné, ale predsa máme na to mozgy a kapacity, ktoré to vedia vyčísliť. Toho tichého zabijaka. Podľa oficiálnych štatistík si znečistené ovzdušie na Slovensku ročne vyžiada až 5000 zbytočných predčasných úmrtí, špeciálne napríklad na kardiovaskulárne alebo respiračné ochorenia.
No a systémovou politickou odpoveďou na toto by malo byť aj riešenie priamo v teréne. Riešenia, ktoré utlmia dopravu v sídlach, vytvoria prostredie pre lepší pohyb peších, pre kvalitnejšiu, modernejšiu, dostupnejšiu, bezpečnejšiu hromadnú dopravu, napríklad.
Ale ani toto nie je našou realitou, dámy a páni. Včera sme tu rozprávali o tom, ako aj kolega Lackovič pred chvíľou hovoril, že v akom finančnom stave sú naše samosprávy. Tak si zoberme, napríklad, lebo včera tu odznelo, že my progresívci žijeme v bratislavskej bubline. To nie je pravda. Zoberme si, napríklad mesto Púchov. Mesto Púchov, ktoré je jedným z najzelenších miest na Slovensku, ktoré ide ukážkovým príkladom v mnohých eniviromentálnych aktivitách a robia to, musím povedať, až nad rámec toho, čo je štandardom na Slovensku a teda ten štandard je dosť nízky, hej. A Púchov buduje kvalitnú segregovanú cyklistickú infraštruktúru. Púchov ako jedno z mála miest u nás na Slovensku poskytuje svojim občanom a občiankam bezplatnú hromadnú dopravu. Púchov tiež aktívne utlmuje individuálnu automobilovú dopravu v meste. A toto všetko robí, lebo to pani primátorka so svojím tímom považuje za jednu zo svojich priorít. A toto všetko robí aj napriek tomu, že mesto je finančne poddimenzované, presne tak, ako iné samosprávy v tejto krajine. No a teraz si predstavte, že vďake, alebo kvôli tomuto návrhu zákona má mesto ešte tŕpnuť, či náhodou neurobilo nejakú dopravnú úpravu, ktorá sa niekomu na ministerstve dopravy, nejakej komisii, bude zdať ako nevhodná a mesto za to, nedajbože, bude v budúcnosti platiť pokutu. Veď to je absolútny non sense.
Na záver, aby som sa neopakoval, v skratke len pripomeniem, že tento návrh je v priamom rozpore s prijatým dokumentom strategického plánu rozvoja dopravy na Slovensku do roka 20 - 30. Konkrétne teda ide proti cieľom udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti dopravných módov a zvyšovania bezpečnosti. A tiež chcem pripomenúť to, čo hovorila kolegyňa Kleinert, k akej vízii sa prihlásila vláda Slovenskej republiky a napísala si to vo svojom programovom vyhlásení. A ja to chcem odcitovať, pretože tam, v tom programovom vyhlásení, v kľúčovom dokumente tejto vlády stojí, citujem: "že vláda Slovenskej republiky chce podporovať rozvoj cyklistickej dopravy, ako integrálnej súčasti udržateľnej dopravy s cieľom zvyšovania kvality života v mestách."
A aha, skúška realitou. Realita je taká, že jedna jediná, veď nebude chodiť okolo horúcej kaše, jedna jediná cyklotrasa tu inšpirovala zákonodarcov, aby prišli s legislatívou, ktorá neprináša žiaden benefit, ani zdravotný, ani enviromentálny, ani finančný, ani antibyrokratický a rozhodne nevytvára priaznivé, ani povzbudzujúce prostredie pre utlmovanie dopravy a rozvoj udržateľnej mobility. Práve naopak, dámy a páni, práve naopak. A chcem tiež pripomenúť ten odpor, ktorý voči legislatíve od začiatku sledujeme
=====
Skryt prepis
