Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja absolútne chápem, ako občan pravicového ekonóma, ak to tak môžem povedať, alebo politika pána Viskupiča. Chápem aj to, že ten dlh, ten deficit, ktorý tu vzniká, treba niekde, odniekadiaľ vziať peniaze, hej? Máme tu dve sociálno-demokratické strany, ktoré väčšinovo zostavili vládu, a ja som len toľko chcel povedať, že ja som bol ten malý podnikateľ, aj kolegyňa tu hovorila, že ktorého sa to dotýkalo. A niekedy v deväťdesiatych, koncom ´90. rokov som mal také že podnikanie, že obchod s potravinami. A keď prišla Dzurindova tvrdá pravicová vláda, ktorá tak sekla sociálne škrty, znížili sa dôchodky a stúpli ceny, tak ja som na tej tržbe videl, že hlavne tí dôchodcovia, dôchodkyne, vdovy, oni si už nevedeli kúpiť ani maslo na ten chleba, hej? A ja som ešte robil úverovú banku tým ľuďom a dával som týždeň na dlh a tá tržba, tá klesala a stúpala, ako boli podpory v nezamestnanosti, ako boli dôchodky a trhalo mi to srdce. Samozrejme, potom prišli také opatrenia, že aj ja som skrachoval ako podnikateľ, hej, keď sa sem pustili reťazce. Viem, čo to presne znamená. Ale vládnu tu sociálno-demokratické vlády a ja som v tomto s nimi za jedno, aj keď rozumiem pravicovému pohľadu. Musia sa tí silnejší podeliť s tými slabšími. Viete, už tie dôchodkyne chytajú dažďovú vodu, aby splachovali s ňou záchod, ony si už nedovolia tie dve eurá za kubík, hej? A to k tomuto sme dospeli? Hej? To je, to je tragédia a my môžme debatovať aj pri káve, aj na klube a možno prídeme na nejaké riešenia, kde je ten balans medzi týmito dvomi pohľadmi. Len toľko.