Ďakujem za slovo. Pán pod, predseda. zdravím vás kolegyne, kolegovia. Pevne verím, že budete so mnou súhlasiť s tézou, ktorú otvorím. Po septembrových voľbách v roku 2023 môžme konštatovať, že fašisti, neonacisti a popierači holokaustu nie sú v parlamente. Ak vyjadrím svoj subjektívny názor, čo hodnotím z hľadiska výsledku volieb ako vysoko pozitívne je to presne táto skutočnosť. Uhrík, Mazurek bývalí Nitriansky nacek Ďurica a iní a im podobný...
Ďakujem za slovo. Pán pod, predseda. zdravím vás kolegyne, kolegovia. Pevne verím, že budete so mnou súhlasiť s tézou, ktorú otvorím. Po septembrových voľbách v roku 2023 môžme konštatovať, že fašisti, neonacisti a popierači holokaustu nie sú v parlamente. Ak vyjadrím svoj subjektívny názor, čo hodnotím z hľadiska výsledku volieb ako vysoko pozitívne je to presne táto skutočnosť. Uhrík, Mazurek bývalí Nitriansky nacek Ďurica a iní a im podobný ako si hovoria vlastenci stratili mandát zastupovať občanov v parlamente. Áno zastupuje ich na sociálnych sieťach, ale s tým sa bohužiaľ v tejto chvíli nič robiť. Som preto rád, že sa tu nemusím konfrontovať s ľuďmi, ktorí si nespomínajú na históriu druhej svetovej vojny. Som rád, že nemusím byť konfrontovaný s názorom, že keď niekto nie je historik nemá názor na historické udalosti. Asi rozumiete tejto irónií. Ak by povedal klasik, zatiaľ si to užívam. Teraz poďme k trošku vážnejšie a možno aj ja budem aj, aj trošku osobný. Dneska tu už zaznelo niekoľko osobných príbehov alebo príkladov zo, zo života Rómov. Bolo tu spomenuté, čo sa nám prihodilo na kampani to tuším, že to bolo v septembri, keď sme v Spišskej Novej Vsi chceli navštíviť jeden, jeden podnik. Chceli sme sa občerstviť, dať si kávu s mojimi kolegami a bola tam s hodou okolností aj moja manželka, ktorá v tej dobe bola už tehotná, ale na základe toho, že sme boli Rómovia a chceli sme si slušne sadnúť, fakt dať si len kávu, pohár vody a ísť ďalej na základe toho, že sme Rómovia ani tá tehotná žena nedostala, ani len pohár vody. V tej chvíli vo mne fakt, že eva evokuovali rôzne, rôzne emócie. Viacerí, viacerí nás kontaktovali ako aj Lukáš spomínal nabralo to veľmi veľkú vlnu na sociálnych sieťach. Malo to presne ako hovorí kolega milión vili videní. Tisícky zdieľaní. Dostali sme stovky správ v ten deň. Po týždni, po mesiaci, do dnešného dňa dostávame podnety od ľudí, že toto isté zažívajú a stretávajú v rôznych kútoch Slovenska. Ako sme vtedy konali? Sme podali trestné oznámenie na tento podnik v prípade stále živý, stále sa to rieši a možno toto bude tak, taký ten zlomový bod alebo, alebo niečo čo prelomí tie lady a ukáže ľuďom, že treba bojovať a netreba sa vzdávať. Aj keď sa nám stane skrivodlivosť postavíme sa k tomu tak ako sme sa postavili my a budeme bojovať za to, aby sme mohli žiť aj my v slušnej demokratickej krajine bez toho, aby sme boli odcudzovaní, aby sme boli vyčlenení, segregovaní, diskriminovaní. Veľa ľudí nám písalo vtedy, že sa boja alebo sa báli k tomu takýmto veciam vyjadrovať, lebo nevedeli ako, ako majú konať. A my s naším konaním vlastne sme im dali nejaký návod nejakú motiváciu a viacerí ľudia sa pochválili, že, že proste stalo sa, sa m niečo podobné nejaká podobná situácia a oni išli na tú políciu, kontaktovali inštitúcie, ktorých môžu zastupovať v takýchto prípadoch a už sa ich vec vyšetruje a boli na seba hrdí, že konečne sa postavili voči tomu zlu a voči tým veciam, za ktoré oni ani nemôžu. My tiež za to nemôžme ako sme sa narodili, že sme sa narodili ako Rómovia. Nikto za to nemôže akú má farbu pleti, ale môžme za to akí sme ľudia. Ako sa hovorí, že rasisti, rasistami sa nerodíme, ale sa stávame. A presne toto, toto je aj možno taký môj odkaz pre, pre aktuálnych rodičov alebo dospelých ľudí, aby nehovorili svojím deťom, že keď nebudú poslúchať, že zavolajú cigánov, ktorí ich zoberú. Nie je to správne. Cigáni, Rómovia nikoho nezoberú. Nikomu nechcem ublížiť. Chceme tu žiť. Chceme byť prínosom v tejto krajine a chceme byť akceptovaní. Čo sa týka generačnej chudoby segregáciu na školách máme tu už to bolo dneska spomenuté viac krát viacerí kolegovia sa k tomu vyjadrili. Je to problém, ktorý je veľmi, veľmi obsiahli a veľmi, veľmi vyžaduje ľudí ako sme my. Ktorí chcú konať v tejto veci, aby sa to posunulo, aby sa to konečne začalo riešiť. Aby sme tu nevytvárali rómske triedy, aby sme tu nevytvárali rómske školy, aby, aby Rómovia nemuseli sedieť v zadných laviciach. A neboli prede pre, predelení do špeciálnych škôl, len na základe toho, že neovládajú dobre slovenský jazyk alebo nemajú vyvinutú až tak tie motorické schopnosti, lebo nenavštevovali škol predškolskú dochádzku, že neabsolvovali. Vlastne zamerajme sa na to, aby sme tieto priestory tieto možnosti pre týchto ľudí vytvorili, aby sa mohli už v tom útlom rannom veku sa tím veciam venovať a sa zlepšovať a vďaka tomu, vďaka týmto veciam našim krokom si myslím, že raz budú títo ľudia schopní sa začleniť do našej spoločnosti. Budú prínosom do našej ekonomiky, ekonomiky. Budú môcť sa kvalitne zamestnať a prispievať do štátu. Aj konečne možno raz prestaneme uka poukazovať na Rómov, že sú poberačmi sociálnych dávok, lebo nie je to tak. Samozrejme poberajú niektorí tak isto ako aj z majority alebo aj iných menším. Šak je to veľmi fajn, že aj aj štát takto podporuje tých ľudí, ktorí, ktorí majú túto životnú situáciu. Rómov sa to týka obzvlášť určite, ale len my to môžme zmeniť. Čo sa týka generačnej chudoby musím si uvedomiť, že veľmi ťažké sa z tohto čarovného kruhu dostať. Ja sám som zažil takéto obdobie vo svojom živote, keď sa moji rodičia rozviedli stratili sme náš domov. Stratili sme všetko a sme ostali takmer na ulici. Potom sme dostali pomo pomocnú ruku od starostu obce, ktorý bol nie Róm, ale sme vždy boli slušný rodina. Študoval som, chodil som na základnú školu, mal som dobré známky, boli sme slušný, mali sme dobré vzťahy v dedine, tak nám poskytol jedno bývanie, ktoré bolo nejak akože v hroznom stave, ale v tej dobe pre nás nič iné neexistovalo ako, ako riešenie tak sme sa nasťahovali do domu, kde nebola elektrina, nebola voda, nebol, nebola sprcha a žili sme v chudobe. Po odchode otca s rodiny sme nemali, nemali finančné prostriedky nejaké a zažívali sme veľkú chudobu. Proste ja poznám hlad, poznám chlad, poznám čo to je nemať a bolo to veľmi náročné obdobie samozrejme ma to veľmi posilnilo. Tak ako aj Anežka spomínala, že len vďaka svojej mame sa, sa im podarilo z toho dostať. Ja to tiež môžem potvrdiť, že súdržnosť rodiny bola v tej dobe u nás veľmi silná. Stále to pretrváva. Veľa krát som zo školy utekal deväť kilometrov domov, lebo som nemal na autobus, ale moje, moja mama nechcela odo mňa nič viac, len aby som mal vzdelanie, aby som bol vyštudovaný, aby som s raz mohol sa zamestnať a byť prínosom a pomôcť svojej rodine, svojej komunite a byť dobrým človekom. To je to najdôležitejšie si myslím, že na tomto svete, aby sme boli dobrými ľuďmi. Nezáleží na tom, či sme bieli, či sme čierny, žltý, hocijaký. A budem veľmi rád ak toto tento náš návrh zákona posuniete aspoň do, do druhého čítania a ukážete trošku empatie a to, že chcete dobre.
Skryt prepis
