Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k páde totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu v svetle sviečok, modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988...
Je mi cťou z tohto miesta hovoriť o udalostiach, ktoré zásadným spôsobom prispeli k páde totalitného režimu a otvorili cestu k demokracii. O udalostiach, ktoré vyústili do tichého protestu v svetle sviečok, modlitbe veriacich i neveriacich, v pokore s odhodlaním proti hrubej sile zriadenia, ktoré desaťročia dusilo ľudskú dôstojnosť a šliapalo po slobode vo všetkých jej významoch. Je našou povinnosťou a nielen generácie, ktorá má 25. marec 1988 v živej pamäti, pripomínať tichý protest za slobodu a tento protest pripomínať dôrazne a nahlas. Je našou povinnosťou pripomínať, vysvetľovať, zdôrazňovať význam sviečkovej manifestácie, ktorej posolstvo vyústilo do pádu komunizmu v novembri 1989. Bolo to prvé takéto verejné vystúpenie občanov vo vtedajšom socialistickom Československu. Totalitný komunistický režim šokovalo a vyslalo silný si... jasný signál aj do zahraničia. Táto udalosť sa objavila aj v uznesení Európskeho parlamentu. Sme presvedčení, že takáto prelomová udalosť si zaslúži nielen spomienku, ale aj oslavu.
Dámy a páni, spolu s kolegom z Kresťanskej únie Richardom Vašečkom navrhujeme, aby sa 25. marec, kedy si pripomíname výročie Sviečkovej manifestácie a deň zápasu za ľudské práva stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky bez nároku na pracovné voľno. Zásadné medzníky našich novodobých dejín nemôžu zapadnúť prachom. Je smutné, ak si mladí ľudia napríklad 17. november ´89 spájajú s uvedením iPhonu na trh alebo si vybavia nejaké štrngajúce kľúče v Prahe. V Banskej Bystrici si slečna v ankete o novembri vypýtala radu priateľa na telefón. Neodvážim sa ani tipovať, akú udalosť by nielen študenti pripísali 25. marcu. Ak dovolíte, vrátim sa o rok dozadu, kedy sme si pripomínali 35. výročie od Sviečkovej manifestácie. Médiami sa prehnali autentické zábery z Hviezdoslavovho námestia, kedy proti tichu a pokore tisícok ľudí brutálne zasiahli vodné delá, kropiace autá, slzný plyn, obušky, psy a tajní. Iniciatíva zorganizovať pokojné verejné občianske zhromaždenie vyšla z prostredia tzv. podzemnej cirkvi s cieľom podporiť náboženské i občianske práva. Išlo o menovanie biskupov na uprázdnené stolce, úplnú náboženskú slobodu a úplné dodržiavanie občianskych práv. Návratom v čase v daždivých uliciach Bratislavy sme začali aj konferenciu Náboženská sloboda vo svetle Sviečkovej manifestácie, ktorú som spolu so svojím tímom a podporou Ústavu pamäti národa zorganizovala ako vtedajšia splnomocnenkyňa vlády Slovenskej republiky pre slobodu, vierovyznania a presvedčenia. Hlas vysielačky: Tu je Gama 1, Gama 2, do toho spievajúceho davu ihneď použiť vodné delo symbolicky začínali výpovede a spomienky vzácnych hostí a začala sa aj diskusia nielen o Sviečkovej manifestácii ako ďalej, ale predovšetkým o tom, čo v ňu vyústilo, čo jej predchádzalo. Prenasledovanie, perzekúcie, fyzický i psychický teror, nevysvetlené úmrtia ľudí, ktorí nechceli nič iné, len uplatňovať si svoje náboženské a občianske práva. Význam tzv. bratislavského veľkého piatku zdôraznil vo svojom príhovore aj kardinál Kurt Koch, vatikánsky .... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.), na podporu jednoty tých kresťanov počas návštevy Slovenska slovami: „Túto Sviečkovú manifestáciu iniciovali veriaci, aj zároveň nechala zaznieť požiadavke plného rešpektovania občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich i neveriacich. Zrodila sa z koreňov náboženského a občianskeho disentu, z tajnej cirkvi, z laického apoštolátu, zo samizdatu, zo zavraždených kňazov a rehoľníkov, z desiatok rokov nespravodlivého väzenia, z utrpenia intelektuálov aj obyčajných ľudí.
Vážené kolegyne a kolegovia, z kontextu historických udalostí a ich presahu do súčasnosti je zrejmé, že 25. marec ako štátny sviatok nebude sviatkom ideológie, ale ľudskosti. Sviatkom, ktorý bude generáciám pripomínať, že ľudské práva, náboženské i občianske sú aj dnes krehkou komoditou, ktorú treba chrániť a vždy sa za ňu oplatí bojovať. Už len z úcty k tým, ktorí zaplatili za ňu vysokú cenu. Faktom ostáva, že Sviečkovú manifestáciu kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa totalitnej moci a reálnym utrpením možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku. Zásahom štátnych bezpečnostných zložiek verejnej a štátnej bezpečnosti proti Sviečkovej manifestácii boli hrubo zasiahnuté občianske práva a slobody, najmä sloboda zhromažďovania zaručená ústavou Československej socialistickej republiky z roku 1960. Keď sa vtedy občania odvolávali na ústavu a na slobody, ktoré táto ústava v roku 1960 zaručovala, odpoveď bola: Na to sa neodvolávajte, to je urobené len kvôli zahraničiu. O porušenie medzinárodných paktov občianskych a politických právach, ktorý Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného oktu, aktu OBSE z roku 1975 a záverečného dokumentu...
===== a politických právach, ktoré Československá socialistická republika prijala v roku 1976, a tiež boli porušené závery Helsinského záverečného aktu BSE z roku 1975 a záverečného dokumentu následnej madridskej konferencie z roku ´83. Dôsledkom bola perzekúcia mnohých účastníkov a organizátorov sviečkovej manifestácie.
Tým, ktorí sa pýtajú, prečo si tento deň nestačí len pamätať, 25. marec je deň, keď sa všetko zmenilo. Definitívne sa ukázalo, že ľudia sa prestali báť a zločinný komunistický režim sa už nevie udržať pri moci tak, ako násilím, inak ako násilím na svojich vlastných bezbranných občanoch. Brutalita tohto zásahu šokovala svet i Slovensko. Už o pár mesiacov sa režim zrútil. Bez odvahy tých, ktorí so sviečkami v rukách išli na Hviezdoslavovo námestie brániť svoje občianske a náboženské práva, by to také jednoduché nebolo.
Ja ďakujem za seba a ďakujem aj za Slovensko. Každý rok pociťujem obnovenú nádej, že spoločné dobro zvíťazí.
Na záver si pomôžem výňatkom z článku z jedného portálu. Sviečková manifestácia patrí medzi hviezdne historické udalosti slovenského národa. Vošla do histórie ako odvážne postavenie sa katolíkov a ďalších kresťanov za svoje práva, ale ako prejav všeľudskej občianskej solidarity s každým, komu sa občianske práva upierajú. Prispela k zhodnoteniu najsilnejších oko... k zhodeniu najsilnejších okov, ktoré držali ľudí v nedobrovoľnej poslušnosti voči totalitnému režimu tým, že povzbudila ľudí k prekonaniu strachu. Takto dláždila cestu k Novembru 1989. Verím, že nás návrh, aby sa 25. marec, deň výročia sviečkovej manifestácie, stal štátnym sviatkom, podporíte.
Vopred vám za to ďakujem.
Skryt prepis