16. schôdza

Áno, myslím si, že každý občan, ktorý o tom premýšľa a ktorého táto téma trápi, si skôr alebo neskôr takúto otázku musí položiť.
Od prvej chvíle, čestne vyhlasujem, sme dali najavo, že sa vojenskej operácie v Líbyi nezúčastníme. Nie preto, že by sme mali politicky odlišný postoj. Ja som veľmi silno podporil, aj politicky, pôsobenie Severoatlantickej aliancie a, poviem to tak ľudovo, aj mi odľahlo konečne, že sme sa dohodli, od stredu rána sa aliancia na tých operácií zúčastnila.
Ale dva limity vidím. Jeden limit vidím v tom, že sme pomerne vyčerpaní. Aj personálne, aj finančne. Kolega Galko by povedal, že sú to vojenské spôsobilosti, ktorými disponuje taká alebo onaká obrana. Zjavne by to charakterizoval lepšie.
Ale pointa spočíva v tom, že my sme v rámci Severoatlantickej aliancie ukotvení vo veliteľských štruktúrach a potom môže prísť niekedy otázka, že čo ponúkame.
V rámci štruktúr máme vojakov, už som informovaný, že zrejme dochádza k ich presídleniu z doterajšieho mierového, alebo pokojového pôsobenia do tých štruktúr, ktoré začali v stredu veliť operáciám. Ale nie sú, samozrejme, zaradení do ostrých operácií, ale sú, nachádzajú sa vo veliteľských štruktúrach.
No, a čo sa týka toho druhého, nemyslím si, že to poviem sto percentne presne, ale ani nie veľmi nepresne. V rámci vynútenia ozbrojeného embarga existuje segment, ktorému sa hovorí jednotky rýchleho nasadenia. A tam sa počíta s istými tabuľkovými počtami, ak sa nemýlim so šiestimi vojakmi armády Slovenskej republiky, so štyrmi do zdravotníckeho personálu a s dvomi do logistického podporného pôsobenia. Ale tento segment aktivovaný nebol. Ja verím, že ani nebude, že nebudú potrebné takého jednotky rýchleho nasadzovania, že aj tie kapacity, ktoré dnes v aliancii pôsobia na vynucovanie a dodržiavanie embarga vojenského ozbrojeného, že budú postačovať.
Teda zhrniem a podčiarknem, naši spojenci vedia, že sme navýšili vojakov v Afganistane koncom minulého roka, veľmi dobre vedia, že máme vojakov v Eur-Lex-e, Bosne a Hercegovine, veľmi dobre vedia, že máme vojakov na Cypre, veľmi dobre vedia, že máme limitované finančné prostriedky, hráme veľmi čistú, korektnú, otvorenú hru. Nepredpokladám, že prídeme s kolegom Galkom do parlamentu vás žiadať o súhlas s vyslaním ďalších vojakov kvôli operácii v Líbyi. Toto nepredpokladám.

Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vás, aby ste sa vrátili na svoje miesto, lebo ďalšia otázka už nie je na vás.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Viliama Jasaňa, ktorého som registroval v sále. Ďakujem pekne. Je adresovaná ministrovi obrany Slovenskej republiky Ľubomírovi Galkovi a otázka znie: Vážený pán minister, nemáte pocit, že ste vašim vyhlásením o stiahnutí našich vojsk z Cypru zahranično-politicky Slovensku uškodili? Aspoň minister zahraničných vecí Dzurinda si to podľa jeho vyjadrení myslí.
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec. No, ja si nemyslím, že by som svojim vyhlásením poškodil zahranično-politické renomé Slovenska. Ja som presvedčený, že pre OSN, ale aj pre našich spojencov je lepšie, ak s nimi hovoríme o našich úmysloch otvorene a s dostatočným predstihom. Stiahnutie takéhoto kontingentu predsa nie je otázka ani niekoľkých dní, ani niekoľkých týždňov a ak by sme niekedy v budúcnosti takéto rozhodnutie spoločné prijali, tak to bude predstavovať niekoľkomesačné náročné rokovania s našimi partnermi.
Ale vráťme sa k podstate môjho vyhlásenia. Rezort obrany sa dlhodobo nachádza v zložitej finančnej situácii a preto sme začali proces strategického hodnotenia obrany. Jeho prvé odborné výsledky ma viedli k tomuto vyhláseniu. Ja chcem zdôrazniť, že vo svojom vyhlásení som ukončenie pôsobenia ozbrojených síl na Cypre v horizonte cca dvoch rokov uviedol ako jednu z viacerých alternatív, ktoré podľa názoru civilných aj vojenských odborníkov prichádzajú do úvahy pri riešení dlhodobej a prehlbujúcej sa nerovnováhy zdrojov vyčleňovaných pre rezort obrany a narastajúcich úloh, ktoré rezort plní.
Som si plne vedomý zahranično-politického významu misie na Cypre a prínosu pre Slovensko z nej vyplývajúceho, ale na druhej strane nižšia pridaná hodnota pre transformáciu ozbrojených síl a narastajúca ekonomická záťaž viedla odborníkov rezortu k sformulovaniu odporúčania, a nie rozhodnutia, urobiť diskusiu o pôsobení ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii.
Teda dôvody na toto vyhlásenie boli a, podľa môjho názoru, sú relevantné a zasluhujú si, aby sme o nich otvorene diskutovali.
Ako iste viete, konečné rozhodnutie v takýchto prípadoch je v rukách vlády Slovenskej republiky a následne Národnej rady Slovenskej republiky a je ho nutné prijať na základe vecnej diskusie a po dôslednom posúdení všetkých politických, ale aj ekonomických a odborných aspektov.
V dnešnej zložitej situácii, v ktorej sa nachádza Slovensko, a najmä jeho ozbrojené sily, musíme dôsledne posudzovať pridanú hodnotu každej úlohy na prípravu ozbrojených síl, na plnenie ich rozhodujúcej úlohy, zaručenia bezpečnosti obrany, zaručenia bezpečnosti občanov a obrany štátu v systéme kolektívnej ochrany.
Pri tejto príležitosti chcem zdôrazniť, že možnosť udržania pôsobenia ozbrojených síl, resp. výška našich príspevkov v nich, a teda nielen na Cypre, ale aj vo všetkých ostatných zahraničných operáciách v Afganistane, aj na Balkáne, budú podrobené diskusii.
Existujúce rezervy v rámci rezortu obranu už nie sú schopné pokryť finančný deficit našej rozpočtovej kapitoly. Kritická úroveň na zaručenie ochrany vzdušného priestoru, schopnosti ozbrojených síl podieľať sa na riešení prípadných prírodných alebo technických havárií na území Slovenskej republiky, ako aj ich udržaní v prebiehajúcich operáciách je už realitou.
V nadchádzajúcich dňoch, týždňoch aj mesiacoch budeme musieť prijať zásadné rozhodnutia, aby sme odstránili existujúcu nerovnováhu medzi pridelenými zdrojmi a stanovenými úlohami. V rámci tohto procesu budeme musieť posudzovať všetky naše operačné, ale aj spojenecké záväzky a budeme musieť hľadať také riešenia, ktoré v čo najmenšej miere ohrozia zahranično-politické postavenie Slovenska.
Ja vás chcem ubezpečiť, vážený pán poslanec, že aj mne, aj všetkým zamestnancom rezortu veľmi záleží na udržaní zahranično-politického kreditu Slovenska, ktorý sme získali aj našim pôsobením na Cypre. A práve preto je povinnosťou ministra obrany upozorniť na skutočnosť, že ozbrojené sily sú vo veľmi zložitej situácii a sú na pokraji svojich možností a schopností plniť úlohy vyplývajúce zo strategických dokumentov schválených Národnou radou Slovenskej republiky v podmienkach dlhodobého nedostatočného financovania.
Dnes sa už nemôžeme skrývať za sľubmi, ktoré nie sú finančne kryté, ako tomu napríklad bolo pri sľube o dvojnásobnom navŕšení nášho kontingentu v operácii ISAF v minulosti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Jasaň, doplňujúca otázka? Nech sa páči. V rozsahu dvoch minút.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj vám pán minister za odpoveď. Viete, mňa ako opozičného poslanca môže tešiť v úvodzovkách to, keď jeden minister povie to a iný minister povie niečo iné. Preto si myslím, že aj do budúcna by bolo vhodnejšie, si to vydiskutujte medzi sebou a na verejnosť potom neprichádzajte s takýmito vyhláseniami, aj keď ste to týmto vašim vystúpením korigoval, že to je dlhodobo, dlhodobá budúcnosť. A moja otázka preto znie, že či naozaj trváte na tých dvoch rokoch, alebo to bude dlhodobá výhľadová budúcnosť toho, že tam možno niekedy ich stiahneme. Pretože myslím si, že mnohé, mnohé zahranično-politické vzťahy sa nedajú hodnotiť podľa toho, či je tam nejaký ekonomický prínos, alebo či sú tam nejaké zvýšené ekonomické náklady. Ale to už nechám, samozrejme, na vás, vy ste minister, vy budete rozhodovať čo na ministerstve bude.
Ďakujem pekne.

Budete odpovedať pán minister? Nech sa páči.

Odpoviem, áno. Ďakujem pekne za konštruktívnu otázku. No, viete, k tým vyjadreniam, ono my sme taká trošku iná vláda, aj trošku iná koalícia, pretože my jednoducho medzi sebou diskutujeme. Diskutujeme medzi sebou ministri, diskutujeme navzájom aj jednotliví ministri a pani predsedníčka vlády. Takže ja si nemyslím, že by to malo byť tak, ako to bolo v minulosti, že viete, ono v tom je ten rozdiel, že u nás niekedy možno stane, že v záujme dobrej veci na seba aj zdvihneme hlas, a potom, ako na seba zdvihneme hlas a si to vydiskutujeme, tak ideme spolu na obed a ďalej ako dobrí kolegovia spolupracujeme. Kdežto v minulosti to bolo tak, že váš bývalý alebo teda dnešný tieňový pán predseda vlády zdvihol obočie a všetci ste zasalutovali a zrazili ste opätky. Takže, ja si myslím, že nie je to nejaký veľký problém a čo sa týka toho rozhodnutia, ja trvám na tom, čo som povedal aj predtým. Jednoducho my zahájime diskusiu o tom, aké ozbrojené sily chceme mať v budúcnosti s nadväznosťou na finančné limity, ktoré nám budú pridelené, a, samozrejme, že si budeme musieť stanoviť priority. Viete, ja som nikdy nepovedal, že by tie priority my sme si stanovili len v tom zmysle, že čo koľko peňazí stojí.
To znamená, že my budeme musieť jednoducho diskutovať o tom, v prípade, že ten rozpočet nebude pokrývať všetky tie priority, a ja už dnes to vidím, že v prípade, že ten rozpočet bude na úrovni, na tej, na akej sa predpokladá, tak jednoducho nebudeme my schopní zabezpečiť všetko to, čo nám vyplýva z našich medzinárodných záväzkov a čo nám vyplýva aj z vnútornej legislatívy a čo sme sa v minulosti len tvárili, že zabezpečujeme. Že jednoducho otvorene budeme musieť diskutovať o tom, čo je pre nás väčšou prioritou a budeme musieť zvážiť všetky aspekty, nielen ten ekonomický, ale, povedzme, aj ten politický, ten zahranično-politický.
Ja si myslím, že určite nájdeme dobré riešenie a budem veľmi rád, keď aj opoziční poslanci, aj opozícia, konštruktívne pristúpia k tej diskusii. My sme vás pozvali aj na prvé výsledky strategického hodnotenia obrany, tam sa to celkom nepodarilo. Ale pozvem vás znova, opätovne, a budem veľmi rád, keď dáme spoločne hlavy dokopy a spoločne urobíme to a dokážeme, že práve rezort obrany bude ten, kde dokážeme prekonať politikárčenie a dokážeme prijať také riešenia, ktoré budú dlhodobo v prospech nielen ozbrojených síl, ale aj v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. O to by nám malo všetkým ísť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán minister. Ďalšou otázkou je otázka číslo šesť, ktorú položil pán poslanec Rafael Rafaj a je adresovaná ministrovi vnútra Slovenskej republiky Danielovi Lipšicovi. Otázka znie: Ako polícia zabezpečí, aby pred a pri sčítaní obyvateľstva 2011 nedošlo k tzv. kupovaniu národností, najmä medzi rómskym obyvateľstvom v prospech maďarskej národnosti. O takýchto ich aktivitách už informovali predstavitelia Rómov.
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán poslanec, podľa relevantných zákonov samozrejme sčítanie obyvateľstva riadi, usmerňuje, koordinuje štatistický úrad, ktorý koná v súčinnosti s ostatnými orgánmi štátnej správy, obvodnými úradmi, obcami a vyššími územnými celkami. Čiže dozor nad prípravou, priebehom, vykonaním sčítania uskutočňuje podľa zákona štatistický úrad.
Samotné sčítanie vykonávajú sčítací komisári, ich výber a výkon činnosti majú na starosti obce, čiže je to vlastne delegované na starostov obcí, ktorí vyberajú a dohliadajú nad výkonom činnosti sčítacích komisárov.
Zároveň vám chcem dať do pozornosti, že samozrejme každý, kto je povinný poskytnúť údaje na účely sčítania, je povinný zo zákona poskytnúť tieto údaje úplne, správne, pravdivo a včas. Zároveň každý podľa našej ústavy v článku 12, odsek 3 sa má právo slobodne rozhodnúť o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Policajný zbor si bude aj pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 plniť úlohy v zmysle zákona o Policajnom zbore a v rámci svojej pôsobnosti Policajný zbor bude pôsobiť na predchádzanie a zamedzovanie akéhokoľvek protiprávneho konania, pričom zistené protiprávne konania bude riešiť zákonným postupom v zmysle platnej právnej úpravy.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, maximálne v rozmedzí dvoch minút. Nech sa páči.