16. schôdza

Pani premiérka, chcem vás len upozorniť, samozrejme môžete dokončiť myšlienku alebo myšlienky, ale čas vyhradený už máme za sebou pätnásť minút.

Dve minúty?

Je súhlas ?
(Hlasy z pléna. ) Áno. Nech sa páči.

Strašenie, že privatizácia povedie k rastu cien je úplný nezmysel. Dokázali to vodárenské spoločnosti, kde po privatizácii naopak klesli ceny. Dokázali to mnohé teplárenské spoločnosti, kde v súkromných sú nižšie ceny ako v štátnych. Nezáleží na vlastníkovi, záleží na tom, aká je súťaž a aké kvalitné služby tá ktorá spoločnosť dokáže ponúknuť. Na konci volebného obdobia budeme môcť porovnať, kto koho, kedy ako klamal a zavádzal. Kto napĺňa to, čo sľúbil občanom, a kto robí zodpovednú politiku. Od parlamentných volieb uplynulo osem mesiacov. Prebrali sme krajinu dva roky po sebe s obrovskými deficitmi, rastúcim dlhom štátu, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvomi tretinami občanov s príjmom pod päťsto eur, s vyše desať percentnou hranicou rizika chudoby, s podnikmi v dlhoch. Zaviazali sme sa, že to vyriešime, že naštartujeme ekonomiku, že naštartujeme zamestnanosť, že budeme vytvárať nové pracovné miesta. A ja tvrdím, že to bude pravda.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne, pani premiérka, za vaše vystúpenie v rámci hodiny otázok. Pán poslanec, už priestor na dodatkovú otázku nie je. A budeme preto pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Pavla Pavlisa na ministra hospodárstva, ktorý už nie je prítomný v sále. To sa presunieme na otázku číslo dva, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Je to otázka adresovaná ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky Lucii Žitňanskej a znie:
Vážená pani ministerka, pripravuje ministerstvo legislatívu k efektívnemu využívaniu alternatívnych trestov?

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, chcem poďakovať za otázku pani poslankyni Tkáčovej, pretože je to otázka, na ktorú sa pýtajú aj občania, a myslím si, že na úvod treba povedať, že pri rekodifikácii Trestného zákona v roku 2005 sme podľa mojej mienky vytvorili celkom dobrý legislatívny priestor na častejšie ukladanie alternatívnych trestov, keď sme zaviedli aj trest domáceho väzenia, trest povinnej práce a podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom v rámci rekodifikácie trestného zákona. To, čo je asi problém, je, že legislatíva existuje, ale sú isté problémy pri efektívnom využívaní týchto inštitútov v praxi. Do veľkej miery je to asi dôsledok aj toho, že sú to nové inštitúty. To znamená, tak ako každý nový inštitút, potrebujú aj súdy určitú skúsenosť, ako funguje realizácia týchto alternatívnych trestov. Ale na druhej strane treba povedať, že napríklad nepodporilo uvádzanie týchto spôsobov alebo týchto zmien do praxe v posledných rokoch niektoré zmeny. Napríklad, že sa znižovali v roku 2007 výrazne počty probačných a mediačných úradníkov, ktorí sú práve na zabezpečenie dohľadu pri týchto alternatívnych trestoch potrební. Ale predsa len treba povedať, že ten trend je postupne pozitívny. Keď porovnám roky 2008 až po rok 2010, tak v roku 2008 uložili trest domáceho väzenia súdy v počte 28 a trest povinnej práce 578. V roku 2009 to už bol nárast pri treste domáceho väzenia na 51 a pri treste povinnej práce na 830. V roku 2009 bolo 59 trestov domáceho väzenia a 1 352 trestov povinnej práce. Takže ten trend je stúpajúci. Možno pre vašu informáciu, aj keď to nie je v pravom slova zmysle, nie je to alternatívny trest, ale, povedzme, alternatívny spôsob takzvaných odklonov v trestnom konaní. Ďalší nový inštitút z roku 2005, z rekodifikácií dohoda o vine a treste, tak tam už máme v roku 2010 ukončených konaní dohodou o vine a treste v počte 7 091. Čiže tieto nové inštitúty nových trestných kódexov sa postupne etablujú v praxi.
V koncepcii väzenstva, ktorá je momentálne v pripomienkovom konaní alebo po pripomienkovom konaní, počítame napr. s možnosťou elektronického monitoringu pohybu osôb, čo by napr. mohlo umožniť, že pokiaľ ide o trest domáceho väzenia, aj tie súdy by mali väčšiu dôveru vo vzťahu k tomuto trestu. A takou väčšou odvahou by napr. ukladali tieto tresty. To znamená, vieme podporiť alternatívne tresty tým, že vytvoríme pre nich podmienky, či už je to elektronickým monitoringom alebo zase znásobením počtu probačných mediačných úradníkov. V konečnom dôsledku ale o tom pochopiteľne rozhoduje súd. Ale, ako naznačuje ten trend, sú to nové inštitúty, postupne sa etablujú a keď s nimi bude dobrá skúsenosť, ja som presvedčená, že ten trend bude zase, bude naďalej narastajúci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pýtam sa, pani poslankyňa, či máte záujem položiť doplňujúcu otázku. Áno, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ďakujem pekne za odpoveď na otázku. Ja som sa pôvodne v doplňujúcej otázke chcela práve pýtať na to technické monitorovacie zariadenie, ktoré všetci poznáme z filmov, na ten známy obojok. Dôvod, prečo sa pýtam na využívanie alternatívnych trestov, je hlavne ten, že tie princípy ukladania trestov hovoria o zásade personality, čiže trest by mala dostať alebo by mala byť ním postihnutá len osoba, ktorá spáchala trestný čin, a nie jeho rodina. A pri využívaní alternatívnych trestov, hlavne pri prečinoch, sa ten dopad na rodinu odsúdeného podstatne znižuje. Čiže to je taká tá sociálna stránka používania alternatívnych trestov. A potom je to aj prínos pre štátny rozpočet. Dnes všetci hovoríme o šetrení, čiže ten ekonomický prínos výkonu trestu v domácom prostredí určite nie je zanedbateľný. Takže ja budem všetkými desiatimi prstami podporovať, keď bude treba aj legislatívne zmeny v tomto smere. A na záver chcem všetkým nám, ktorí sme vodiči, povedať, že musíme si uvedomiť, to som si ja nedávno uvedomila, že vlastne keď nastupujeme do auta, tak sme v podstate, tak ľudovo to poviem, všetci jednou nohou v base, lebo stať sa môže hocičo. Napríklad naposledy medializovaný prípad košickej vodičky, ktorá išla na zelenú, na červenú jej na priechod vstúpil chodec, ktorý bol pri nehode usmrtený, a súd vyhlásil rozsudok o vine tejto vodičky. Čiže ozaj musíme si byť vedomí, že môže nás to hocikoho postihnúť. Našťastie tam trest potom bol iba peňažný. Ďakujem pekne.

Pani ministerka.

Nie, ďakujem pekne, netreba.