16. schôdza

Vážený pán poslanec Želiezka, tak ako iné veci, ktoré verejne obhajujem alebo verejne kritizujem, alebo sa k nim verejne vyjadrujem, robím tak preto, lebo som presvedčený, že o tom, že niečo je správne alebo je niečo nesprávne, nerozumiem, čo je vám na tom podozrivé, čo by som mal za to dostať a prečo by som to mal robiť. Ak máte nejaké podozrenie, no tak ho verejne vyslovte, inakšie sú to také ako prázdne bubliny, ktoré tu vypúšťate.

Pán poslanec Andrej Kolesík, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja si len dovolím doplniť jednu vec. Nielen ma oblievala hrôza a strach, keď som čítal návrh zákona, ale aj teraz, keď počúvam rozpravu. Celé toto, čo sa tu deje, definuje jedno cudzie slovo, páni, a to slovo je iredenta.
Pre tých, čo nerozumejú, prečítam definíciu zo Slovníka cudzích slov: "Iredenta je šovinistické hnutie za pripojenie časti štátneho územia obývaného národnostnou menšinou ku štátu, ktorého štátotvorným národom je národ, ku ktorému sa menšina hlási."
Tento návrh zákona z dielne MOST - HÍD je iredentistický.

Ďalším poslancom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tomáš Galbavý, ktorého v tejto chvíli v sále nevidím, to znamená, prepadá mu poradie. Pán poslanec Marek Maďarič, pokiaľ viem, už jedenkrát stratil poradie dnes a v tejto chvíli nie je prítomný, to znamená, už nemôže vystúpiť. Pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému už raz prepadlo poradie, taktiež nemôže vystúpiť. Tak sa pýtam, či pán... (Reakcie z pléna.) Moment, moment. Pán poslanec Galbavý je prítomný v sále, nech sa páči, pán poslanec. Pardon, ešte, pán spravodajca, chcete v rozprave? (Reakcia spravodajcu.) Takže po poslancovi Tomášovi Galbavom, ktorý raz stratil poradie a teraz už ho nestratil. Pán poslanec je z ústne prihlásených posledným, ktorý vystúpi v rozprave. A ďalej sa ešte hlási v súlade s rokovacím poriadkom do rozpravy aj pán, do rozpravy, pán Dostál. Áno? Pán spravodajca, nie v záverečnom slove, ale do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Galbavý, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa aj ja veľmi krátko vystúpiť v rozprave, ktorá bola veľmi dlhá, únavná a na môj vkus až príliš silnou kávou.
Začnem neobvykle citáciou Ústavy SR, jej Preambuly konkrétne: "My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky..." Ďalej nebudem pokračovať v citácii, pretože to najdôležitejšie, čo som chcel zdôrazniť z tejto Preambuly, je, že "spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku", my spolu, nie my a oni, ale my všetci budeme rozhodovať, ako tento štát bude vyzerať.
Ani teraz nerobíme nič iné, ctené kolegyne, kolegovia, než že len napĺňame text a ducha ústavy. Posilňujeme práva našich spoluobčanov spôsobom, ktorý neohrozuje práva iných občanov. Neohrozuje ani neoslabuje našu štátnosť, jej integritu, ani slovenský jazyk ako spoločný a hlavný dorozumievací prostriedok. Robíme len jedno: umožníme našim občanom príslušníkom národnostných menšín, aby mohli v širšom rozsahu využívať svoj vlastný materinský jazyk. Zároveň treba povedať, že nezavádzame nič nové, len legalizujeme aktuálny stav.
Kolegyne, kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý má potenciál na vyvolávanie vášní a sporov. Pritom nejde o spory, ktoré by vychádzali z racionálnej úvahy, ale o spory vyplývajúce z emócií. Prevažná časť diskutérov kalkuluje s národným cítením a chce si takto vyrobiť politické body.
Bohužiaľ, som zhrozený z toho, ako je vôbec možné, že jeden text zákona je možné interpretovať tak diametrálne odlišným spôsobom, ako sa tu teraz deje. Už táto rozprava poškodzuje vzťahy majority s menšinami, je negatívnym signálom voči nim, ale aj pre všetkých slušných ľudí, ktorí sa tu narodili a majú túto krajinu radi. Pretože to, čo z mnohých príspevkov počúvam, je podozrievanie, obavy, strach. Strach z toho, že naši občania príslušníci maďarskej menšiny nemajú iné prianie, len sa stať občanmi Maďarska, že na nič iné nemyslia, ako poškodiť túto republiku, že do jedného sú iredentistami, ba priamo zradcami. Je to nešťastný spôsob, ako z tejto slovenskej menšiny vyrobiť verejného nepriateľa číslo jeden.
Tento strach sa snažíte vyvolávať v občanoch slovenskej národnosti. Lenže akcia vyvoláva reakciu. Ak my budeme pristupovať k našim spoluobčanom maďarskej národnosti ako k potencionálnym nepriateľom, budeme ich tlačiť do obranného postoja, preto oni logicky budú hľadať ochranu. Alebo ináč. Ja si veľmi vážim, že doteraz Orbánove výzvy nenašli u našich slovenských Maďarov odozvu. Obávam sa ale, že niektorí z vás robia všetko pre to, aby sa tento stav zmenil.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja pochádzam z národnostne zmiešaného kraja a rozhodne si nemyslím, že jeho obyvatelia príslušníci menšín majú záujem o to, stať sa občanmi iného štátu. Sú to občania Slovenskej republiky, rešpektujú jej záujmy a riadia sa jej zákonmi. Za akékoľvek výkriky spoza Dunaja nenesú zodpovednosť a je nezmyselné ich za ne akokoľvek trestať. Čo má trebárs učiteľka z Komárna spoločné s Orbánovými výrokmi alebo názormi? Pre ňu je to predsa predseda vlády cudzieho štátu, rovnako ako aj pre vás a pre nás všetkých. Táto učiteľka sa riadi našimi zákonmi a pevne verím, že minimálne v tomto období budú nami prijímané zákony lepšie, ústretovejšie voči menšinám žijúcim na Slovensku.
Kolegyne, kolegovia, práve teraz rokujeme o zákone, ktorý považujem za dobrý. Povedzte mi, čo je na tom zlé a nebezpečné pre spoločnosť, keď chceme rozšíriť práva príslušníkov menšín, aby mohli svoj materinský jazyk používať v úradnom styku viac ako doteraz? Povedzte mi, čo je zlé a nebezpečné na tom, ak znížime kvórum na využívanie menšinových jazykov zo súčasných 20 % na 15? Najviac sa pritom upozorňuje a útočí na maďarskú menšinu, ale tento návrh pomôže hlavne iným menšinám, ktoré žijú na Slovensku, rusínskej, rómskej menšine a tak ďalej.
Áno, aj ja mám voči predloženému textu určité vecné výhrady, ale nie tak zásadného charakteru, že by som nemohol tento zákon s mojím hlasom posunúť do druhého čítania. Myslím si, že v niektorých oblastiach môže predložený návrh spôsobiť aplikačné problémy, napríklad v menších obciach, ktoré majú problémy s rozpočtom, prípadne v obciach, kde žije niekoľko menšín. Podobne môže vzniknúť problém preto, lebo niektoré menšinové jazyky nie sú kodifikované. Áno, tieto argumenty prijímam. Ale veď sme len v prvom čítaní a celý legislatívny proces je o tom, aby sme tieto nuansy dali do poriadku, aby sme našli spoločný prienik. Ale nepáči sa mi, keď a priori celý tento zákon z pohľadu filozofie odmietate a považujete za nebezpečenstvo.
Naozaj nerozumiem obavám z toho, že po prijatí tejto právnej normy na Slovensku vznikne jazykový babylon. Prečo? Veď kto číta text návrhu, ten predsa vie, že slovenský jazyk aj po jeho prijatí ostáva hlavným dorozumievacím prostriedkom, že všetky informácie budú dostupné v slovenčine, že všetky úradné listiny sa budú musieť vydávať v slovenskom, teda štátnom jazyku. Tu predsa nedochádza k žiadnej zmene v porovnaní so súčasnosťou. Ak bude vydaná nejaká listina aj v jazyku menšiny, v prípade sporov bude rozhodujúce slovenské znenie. Takže k žiadnym problémom, k žiadnemu oslabeniu postavenia slovenčiny nedôjde. To, k čomu dôjde, je umožnenie, aby príslušníci menšín mali právo dostávať informácie aj v svojom materinskom jazyku, teda v jazyku, ktorému najlepšie rozumejú. To sa týka predovšetkým informácií týkajúcich sa bezpečnosti, ochrany zdravia a podobne. Je predsa v celospoločenskom záujme, aby týmto informáciám dobre rozumeli a vedeli sa chrániť. Zároveň je pozitívne, že príslušníci menšín dostanú informácie, ktoré sa týkajú nášho spoločného štátu, o krokoch, ktoré sa ich všetkých týkajú. Veď to je integračný prvok, po ktorom sa tu stále volá. Lebo uvedomte si, ak niekto, kto nerozumie celkom dobre po slovensky, nedostane informácie o dianí na Slovensku, obráti sa k informáciám v jazyku, ktorému rozumie, a miesto krokov našej vlády bude sledovať dianie v Budapešti. Je toto žiaduce? Vari toto chceme dosiahnuť?
Kolegyne, kolegovia, ja si uvedomujem, že niektorí obyvatelia Slovenska neovládajú slovenčinu celkom dobre. Ako som už povedal, žijem v Nitrianskom kraji, kde je maďarská menšina veľmi početná. Aj ja som sa stretol s tým, že hlavne starší ľudia majú problém sa dohovoriť v slovenskom jazyku. To je pravda. Ale to, že mi niekedy nerozumejú, nevnímam ako útok na mňa ako na Slováka, na štátnosť, nie je to prejav nelojálnosti voči Slovensku, on jednoducho po slovensky nevie a nerozumie. Je to jeho hendikep. On bude mať problémy s tým, aby sa uplatnil kvalitne ako tí ostatní, ktorí po slovensky alebo slovenčinu ovládajú.
Tu by sme sa mali zamyslieť nad reformou školstva, či kvalita, metodika, spôsob vyučovania slovenčiny na južných územiach je dostatočná, o tomto sa bavme, ale cieľom zákona o používaní jazykov menšín nie je naučiť niekoho po slovensky. To, že aj príslušníci menšín tento hendikep si uvedomujú, sa odráža v realite. Tretina rodín maďarskej národnosti dáva svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom slovenským, to sú pozitíva.
Ako som už povedal, často sa uvádzajú príklady, ktoré sú tendenčné v tejto súvislosti, nedôveryhodné, pritiahnuté za vlasy. Tu niekomu nerozumie predavač klobúkov, tam policajt. No tieto príklady slúžia na vyvolávanie paušálneho pohľadu na príslušníkov menšín a útočia na emócie slovenskej verejnosti. Prepáčte, ale ide o falošné argumenty.
Napríklad uvediem jeden príklad, ktorý použil pán poslanec Čaplovič. Úprimne povedané, aj ja ako Slovák by som nerozumel, prečo sa evidentne vysoko vzdelaný pán, ktorý vystúpil z bavoráku, pýta, kdeže je futbalový štadión, teda miesto, kam 20 minút pred zápasom priamo pred jeho očami prúdia davy so zástavami, fanúšikovskými pokrikmi. To je to isté, ako keby ste, to tejto otázke by som nerozumel ani ja, naozaj. Myslel by som si, že ten pán si robí zo mňa žarty. Veď to je to isté, ako keby ste sa trebárs v Terchovej pýtali o 10. hodine dopoludnia v nedeľu, kde je kostol.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že predložená norma neohrozuje slovenčinu ako štátny jazyk, nevytvára jazykové getá, neoslabuje integritu a suverenitu Slovenskej republiky a nie je nebezpečná pre Slovensko. Naopak, ak je niekto a niečo nebezpečné pre Slovensko, tak sú to politici, (potlesk), ktorí zneužívajú emócie a šíria nenávisť len preto, aby sedeli v tomto parlamente.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, upútali ste celkom piatich poslancov, ktorí sa chcú prihlásiť s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a prihlásení sú v poradí: Marián Saloň, Rafael Rafaj, Edita Pfundtner, Miroslav Číž a Darina Gabániová.
Nech sa páči, pán poslanec Marián Saloň.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, asi máme jednu spoločnú vlastnosť, že obidvaja žijeme na zmiešanom území. Ja žijem na severe Slovenska, tu som hore, žijem na severe Slovenska, kde majú hojné zastúpenie Rusíni, Ukrajinci, Poliaci, Nemci, a za pomerne krátky čas svojho života, 34 rokov, som doteraz nezaznamenal žiadny problém s používaním jazyka národnostných menšín. Zrazu nejaký problém vznikol. A keď už toľko sa v týchto príspevkoch hovorí o Rusínoch, lebo podľa mňa z vás asi každý spomenul minimálne raz Rusínov, tak viete, kedy bola Ústredná rada zväzu Rusínov a Ukrajincov Slovenska požiadaná o podporné stanovisko zo strany MOST - HÍD? Vám to poviem, dnes ráno. Ktovie prečo. Ja som si myslel, že títo ľudia, ktorí zastupujú národnostné menšiny, sa vyjadrili s podpornými stanoviskami už pred uvedením tohto zákona vôbec v parlamente. Ale nevadí.
Alebo vám prečítam z návrhu štatútu Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, aké je zastúpenie členov jednotlivých národnostných menšín: 5 zástupcov za maďarskú, 2 zástupcovia za rómsku, 2 za českú, 2 za rusínsku, 2 za ukrajinskú, 1 za nemeckú, 1 za poľskú, 1 za moravskú, 1 za ruskú, 1 za bulharskú, 1 za chorvátsku, 1 za židovskú, 1 za srbskú. Čo si myslíte, je to objektívne alebo neobjektívne zastúpenie? Ale to už nechám na vás.
Ďakujem pekne.

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

Áno, pán poslanec ma upútal, ale nepripútal k svojej argumentácii. Na dobro veci mu chcem povedať, že verím všetkým občanom Slovenska, dokonca som náchylný veriť aj občanom menšín vrátane maďarskej, ale neverím a nebudem veriť menšinovej politike, najmä takej, akú teraz predvádza strana MOST - HÍD.
A teraz k tým niektorým iným veciam. Chápem, že obhajca musí z titulu svojej profesie obhajovať aj vraha, veď to je jednoducho jeho povinnosť. A ty sa, pán poslanec, dal teraz do obhajoby niečoho, s čím začal pred 20 rokmi Ferko Mikloško tou povestnou 70-ročnou babičkou, voči ktorej by sme mali byť ústretoví, lebo sa narodila niekedy v roku 1918 a ešte hold za tých 70 rokov života na Slovensku sa nenaučila po slovensky. Ty si prišiel teraz s nejakou ikonou komárňanskej učiteľky.
Mám tu zhodou okolností fotografiu z udalosti zo 4. júna 2010 v Komárne v záhrade farského úradu reformovanej cirkvi. Je to tzv. pamätný stĺp k Trianonu, ktorý, bohužiaľ, Slováci vnímajú úplne inak ako niektorí politici a organizátori tohto stretnutia. Neviem, možnože tá pani učiteľka je medzi tými 300 zúčastnenými, možnože nad ňou visí, možnože nevisí zástava, ktorá evokuje Veľké Maďarsko a možno, že sa zúčastnila pri odhalení tohto stĺpu. Väčšina Slovákov ďakuje Trianonu, že bola stanovená hranica a mier. Týchto 300 ľudí tomu, bohužiaľ, neverilo.

S faktickou poznámkou vystúpi teraz pani poslankyňa Edita Pfundtner, nech sa páči.