16. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani kolegyňa, hovorili ste o tom, aké výroky tuná padli od členov terajšej vlády. Ja musím povedať, že tá rétorika je presne taká, aká bola vo volebnom období 1998 až 2002, keď sa pripravovala a aj zrealizovala privatizácia strategických firiem. Ako tá privatizácia dopadla? No dopadla takým spôsobom, že vlastne mne to vychádza, že my sme boli najmúdrejší, lebo sme vymysleli, že treba všetko rozpredať, že všetky okolité štáty, Nemci, Francúzi sú práve tí hlupáci, ktorí kúpili tie naše firmy, ktorých sme sa my tak ľahkovážne zbavili. A viete, ako to pokračovalo ďalej? Pokračovalo to tak, že tí, ktorí mali byť tí najlepší manažéri, ktorí mali spravovať SPP, tak si objednali svoje dve dcérske spoločnosti, ktoré mali robiť pre nich servis a ktoré vlastne vyviezli zo Slovenska 1,2 mld. korún za túto smiešnu službu, ktorá vlastne nebola službou, ale ktorá vlastne bola len na to, aby sa znížil zisk tejto firmy (Ruhrgas, Gaz de France), ktorá kúpila SPP. Čiže ja očakávam, že presne takto to skončí aj teraz s našimi teplárňami, znova to kúpi niekto taký, ktorý príde sem len veľmi dobre zarobiť. Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem vám veľmi pekne všetkým, ktorí ste sa zapojili do diskusie, pánu Švantnerovi a pánu Záhumenskému za doplnenie môjho vystúpenia.
A na pána Fecka. Očakávala som, že z tej druhej strany sa málokto ozve k odborným veciam, ale pán Fecko sa ozval. Čo sa týka tej stoličky, týka sa to aj mňa, že sedím na stoličke primátorky a som aj poslankyňa Národnej rady. Pozrite sa na pravú stranu, teraz tam pribudol jeden poslanec z SDKÚ. Čiže už neúrekom sú tu traja, musím im zatlieskať. Nie sú to ani primátori ani starostovia, majú tam pani Rosovú, ale primátori, starostovia a predsedovia vyššieho územného celku za SMER tu sedia. Ja tam pán primátor zo Žiliny, pozrite sa, my tu sedíme aj keď sme primátori. Takže, viete, nie je to o sedení na dvoch stoličkách, ale o schopnosti riadiť, pán Fecko. A keďže vy ste nedokázali riadiť ani teplárne, pretože ste tam mali piatich riaditeľov, toľko, koľko ich tam bolo za ostatné roky, my dokážeme riadiť a nemyslíme si, že sme nadľudia, ale skutočne vieme vybrať dobrý manažment. A ak si vyberiete dobrý manažment a ste primátorom v meste, tak jednoznačne nemusíte tam sedieť, na tejto stoličke. Ale sú ľudia, ktorí sú schopní a ktorí dokážu riadiť. A vy jednoducho s nimi dokážete v tejto veci komunikovať. Čiže nemusíte 24 hodín sedieť na nejakej stoličke. Nie je to o tom, že sedíte na stoličke, je to o tom, že používate rozum, že viete riadiť a že sa viete spoľahnúť na ľudí.
Takže jednoducho, opäť poviem to, čo som povedala vo svojich slovách, ak štát, ak mesto, ako je to v prípade Brna, ktoré má obrovský gigant ako teplárne, ktoré nezvyšuje cenu tepla už tretí rok, ak mesto dokáže riadiť takéto teplárne, tak je to o tom, že nie je problém riadiť, ak máte schopných ľudí, ak si dokážete dať schopný manažment. Takže vidím, že chápem, prečo privatizujete teplárne. Je to preto, že vy nie ste schopní ani pochopiť, ako sa dá riadiť mesto, nieto aby ste boli schopní ešte pochopiť, ako sa dajú riadiť teplárne. A preto tie teplárne tak vyzerajú. A chcete sa ich zbaviť a chcete ich predať, ale hlavne so ziskom pre seba. Ďakujem. (Potlesk.)

To bol posledný písomne prihlásený rečník. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Šuca.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, dlho som rozmýšľal, či vystúpim v tejto diskusii, keď bolo absolútne všetko presne povedané, kedy boli demaskované vaše chúťky, o čo vám ide vlastne pri privatizácii. Sľúbil som to svojim voličom, sľúbil som to ľuďom, ktorí prišli ku mne, a preto dodržím svoj sľub.
Vážené dámy, vážení páni, privatizácia teplární je téma, ktorá sa dotýka každého z nás. Veľmi často v tejto snemovni používate slová ako slušnosť, čestnosť, zodpovednosť, spravodlivosť a transparentnosť. No ja som presvedčený, že tieto slová z vašich úst znejú ako šum padajúceho lístia a stávajú sa pre vás neprekonateľným mýtom. Ja som presvedčený, že váš volič vám tieto slová pripomenie, keď príde čas volieb. Ak sa teda snažíte presvedčiť samých seba, vašich voličov, že predaj štátnych teplární je nutnosť, že je jediným východiskom a riešením problému, že privatizáciou teplární sa zvýši konkurencieschopnosť teplárenského biznisu, stabilizuje sa cena a, nedajboh, to hovoríte vy, dôjde k zníženiu ceny za teplo, tak ja budem rozprávať našim voličom, že je to absolútne blud a klamstvo, že pokračuje iba to, čo začalo za prvej a druhej vlády pána Mikuláša Dzurindu, a to výpredaj národného majetku a vyberanie čerešničiek z torty, tých najpodstatnejších, ktorí každodenne ovplyvňujú náš život.
Na ilustráciu toho, čo som povedal, prednesiem pár čísiel, ako sa vyvíjala cena tepla v meste Levoča. Do roku 1996 bolo stopercentným vlastníkom Levočskej teplárenskej akciovej spoločnosti mesto Levoča. Po roku 1996 sem vstúpil strategický zahraničný investor. A teraz by som povedal pár čísiel, ako sa vyvíjala cena tepla za gigajoule. Uvádzam ju v slovenských korunách. Bolo to v roku 2000 vo výške 315,5, roku 2001 vo výške 392, roku 2002 vo výške 392, roku 2003 vo výške 530,7, roku 2004 vo výške 576,2, roku 2005 vo výške 635,5, roku 2006 vo výške 741,6, roku 2007 vo výške 720,9, roku 2008 vo výške 832,7. Čiže to je k toľko sľubovanej stabilizácii ceny, vami deklarovanej možnosti, že sa možno zníži cena tepla. Na týchto číslach vidíte, že po vstupe strategického investora došlo k tomu, že cena za teplo išlo v meste Levoča rapídne hore. Čiže trvám na tom, čo som povedal, že privatizácia je blud a klamstvo, ktorá neprospeje občanom Slovenskej republiky.
Pán kolega Janiš, vy ste sa včera dotkli bratislavského letiska. A vo vašom veľmi emotívnom diskusnom príspevku a prejave ste rozprávali, aké ohromné škody vznikli tým, že keď sme prišli k moci, sme nedovolili sprivatizovať bratislavské letisko. Viete, ja som presvedčený, že k nijakým škodám tam nedošlo. Ja som presvedčený, že vstup zahraničného investora, ako tomu príkladom bolo na košickom letisku, neznamená zákonite rozlietanie letiska, neznamená zákonite prílev nových leteckých dopravcov a nové letecké destinácie. Niečo o tom viem, pretože uplynulé obdobie som mal tú česť byť predsedom predstavenstva na letisku v Poprade.
A teraz poviem niečo, možno s tým nebudete súhlasiť, som hrdý na to, že som bol predseda predstavenstva na letisku v Poprade za éry, kedy slovenskej vláde šéfoval predseda vlády Robert Fico, som hrdý na to, že to bolo za éry, kedy bol na ministerstve dopravy pán minister Ľubomír Vážny, pretože za 4 roky vlády Roberta Fica došlo na popradskom letisku k nebývalému rozvoju. Na popradskom letisku sme postavili novú príletovú halu, zrekonštruovali sme svetelnú približovaciu sústavu dráhy 27, kúpili sme nové schodíky, ktoré ste pochválili aj vy, že to tam je, keď pán minister dopravy a podpredseda vlády Slovenskej republiky sa obťažoval prísť na pracovnú návštevu na popradské letisko.
Len mám taký pocit, že vy si neuvedomujete jednu zásadnú vec, že na Slovensku nie je iba bratislavské letisko, ale že sú tu aj malé letiská, o ktorých nevedia, čo s nimi bude, pretože vo vašom vládnom programe, ku ktorému som sa včera vrátil, som sa nič konkrétne o tom nedočítal, iba to, že bratislavské letisko je dôležitým uzlom leteckej dopravy, a iba to, že už vo vládnom programe píšete, že hlavným vaším cieľom je nájsť strategického partnera pre bratislavské letisko. A keď raz dá Boh, že sa dožijem dôchodkového veku, budem mať svojich vnukov, tak im poviem, to za 4 roky Ficovej vlády došlo k nebývalému rozvoju popradského letiska a za 8 rokov Dzurindovej vlády na popradskom letisku nebolo urobené absolútne nič. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec, uzatváram možnosť sa prihlásiť, pán poslanec Jurčík.

Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Áno, tie ceny v tej Levoči rástli, ale zoberme si zopár informácií k tomu, ktoré sú potrebné, alebo dodajme ich. Tam určite rástli ceny vstupov, či teda suroviny, z ktorej sa vyrába teplo, určite rástli ceny dodávok, náhradných dielov, investičných celkov, určite chcete, aby stúpali mzdy zamestnancov, ale nechcete, aby stúpala cena výsledného produktu. Ja neviem, dá sa to vôbec? Jednoducho to neexistuje. To, že tá cena je 837, ak som dobre počul, pripúšťam, že je vysoká. Na môj vkus je vysoká.
Ešte k tej prvej vete. Mňa sa nedotýka cena tepla z teplární, čiže nie všetkých občanov Slovenska, ani zďaleka nie všetkých. Viac ako polovica občanov si kúri sama. Takže nie je to celkom o tom. A tí vedia, ako efektívne fungovať. Ja osobne si myslím, že tá cena tepla by sa mohla iným spôsobom regulovať, alebo mala by sa regulovať aj v hlavách ľudí, resp. spotreba toho tepla, lebo často vidíme pootvárané okná, celé dni sa vetrá, jednoducho ľudia si neuvedomujú, čo to stojí. Keď bola možnosť zavádzať merače tepla, nikto nemal o ne záujem. Pred pätnástimi rokmi sa to rozbehlo, neuveriteľné problémy s tým boli, nikto to nechcel, neboli na to páky, legislatívne a tak ďalej. Dneska sú byty vyregulované a tie platia výrazne menej za teplo ako tie, ktoré nie sú vyregulované. Vedia si to v nich odkontrolovať. Ja neviem, no myslím si osobne, že treba všetky tieto veci brať do úvahy. Ďakujem.

Pán poslanec Šuca chce reagovať. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Jurčík, ja som povedal, že privatizácia teplární sa dotýka bytostne každého z nás. Vy ste to pochopili po svojom, nechcel som tam dávať dodatok, keď som bol pred tým kecpultom, že sa dotýka aj tých, ktorí sú odkázaní na teplo z bytoviek, ale aj tých, ktorí bývajú v rodinných domoch. Práve z úst vašich kolegov z vašej politickej strany vždy zaznievajú slová o zodpovednosti o slušnosti, o transparentnosti, váš volič má právo. Tak ja som vychádzal z toho, že síce tu sedíme v tomto ctenom pléne, ale sme sa sem dostali cez ľudí, cez hlasy voličov, ktorí si vybrali svojich zástupcov v Národnej rade. Myslel som to teda tak, že táto téma sa bezprostredne týka všetkých nás, ktorí tu sedíme v poslaneckej snemovni. Ale zjavne ste to nepochopili, o nič nejde. Ďakujem.

Posledný ústne prihlásený rečník pán poslanec Pavlis, nech sa páči.