18. schôdza

Ďakujem. Bol to taký zaujímavý prejav, ale, samozrejme, rozhodujúcim fenoménom je to, že celé je to postavené na minulosti, ktorá bola nespravodlivá predovšetkým pre tých, ktorí tie byty vlastnili. Ergo tie byty im niekto ukradol a vôbec ho nezaujímalo, čo tí vlastníci si o tom myslia. Dvadsaťdva rokov po zmene režimu, prakticky 22 rokov, je dosť dlhá doba na to, aby si tí vlastníci alebo, pardon, nájomcovia, ktorí v tých bytoch bývajú, uvedomili, že to, čo obývajú, patrí niekomu inému. Jednoducho tá miera uvedomenia si tej podstaty je alebo, respektíve bola a asi aj je veľmi nízka, a práve preto sa cítia teraz dotknutí, že niekto to chce dať až po 22 rokoch do poriadku.
Ja si osobne myslím, že keď už sa na to pozrieme z hľadiska tých vlastníkov, tých, ktorí častokrát na tie nehnuteľnosti celé desiatky rokov pracovali, aby ich mali, tak tá situácia vyzerá, samozrejme, úplne ináč.
Tá regulácia, ktorá doteraz bola, bola práve, si myslím, príliš taká benevolentná voči tým, ktorí tie byty obývajú. Všetci tí, ktorí dneska chcú nadobudnúť byt, musia platiť normálne, štandardné peniaze na to, aby mohli normálne a slušne bývať. Tisíce, desiatky, státisíce ľudí si riešili bývanie vlastnými prostriedkami aj v minulom režime. Tisíce si to urobili teraz a ja si myslím, že nie je vôbec problém, aby to robili aj ďalší. Takže tá komunistická minulosť a to dedičstvo, ktoré stále nás nejakým spôsobom doháňa alebo, dá sa povedať, nás obmedzuje, je, bohužiaľ, to, čo častokrát aj nie neprávom tých ľudí vedie k tomu, že oni majú pocit, že sú ukrivdení, hoci je to presne naopak.
Ďakujem.

Ďalej je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Dušan Čaplovič, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som potvrdiť slová pani bývalej ministerky Tomanovej, a keďže som bol podpredseda vlády, som mal povinnosť a úlohu koordinovať túto záležitosť, aby sme na jednej strane neukrivdili vlastníkom a na druhej strane ale neukrivdili ani tým konkrétnym občanom, ktorí by mali mať právo na bývanie a sú skutočne v zložitej sociálnej situácii, sú to väčšinou prestarlí občania a podobne. Boli to veľké diskusie, nakoniec sme sa zhodli s viacerými ministrami, že sme tento termín predĺžili.
A znovu opakujem, pán podpredseda vlády aj pán minister, treba k tomu pristupovať empaticky, pretože dnešní vlastníci, veľká časť tých dnešných vlastníkov nie je pôvodných reštituentov. To sú ľudia, ktorí často podvodne, a ja môžem povedať miesta na Štefánikovej ulici, podvodne "obabrali" pôvodných vlastníkov a získali tieto, toto vlastníctvo. Čiže niekedy aj toto treba zhodnotiť, i keď je to veľmi ťažké a náročné, ale si myslím, že sú to často mnohí z nich bytoví "žraloci".
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Viliam Jasaň, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne za vystúpenie, pani Tomanová. Možno ste vo svojom vystúpení mohli požiadať pána Figeľa ako podpredsedu, prvého podpredsedu vlády, člena koalície, ktorá je schopná predložiť a schváliť si v parlamente hocičo, aby uložili tým, ktorí zvláštnym spôsobom získali veľmi lacno byty v tomto meste, a verte, že ako bývalý komunálny politik viem, o čom hovorím, a mohol by som vám povedať zopár mien a adries, aby títo, ktorí takýmto spôsobom tie byty získali, ich vrátili a dali to týmto reštituentom. A problém by bol vyriešený. Skúste to urobiť. Skúste sa zamyslieť nad tým, aké byty v lukratívnych častiach mesta ste pozískavali takýmto zvláštnym spôsobom, a prejavte úctu k tým, ktorí teraz majú tie problémy, a vyriešte to takto. Veď máte dosť hlasov, predložte, schváľte a bude po probléme. Ďakujem.

Ďakujem. Pani Tomanová bola jediná, ktorá vystúpila. Pani poslankyňa, poprosím skôr prihlásiť sa s reakciou na faktické.
Vystúpi teraz pani Tomanová s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za všetko, čo tu odznelo, a budem reagovať na pani Žitňanskú dvomi vetami. Musím povedať, že vláda Slovenskej republiky pod vedením pána predsedu Fica uznesením č. 640 zo 16. septembra 2009 schválila Návrh koncepcie spôsobu usporiadania vzťahov súkromných vlastníkov bytových domov a nájomcov bytov dotknutých dereguláciou cien nájmu bytov. A ja sa veľmi teším, že pán podpredseda vlády a pán minister nadviazal na túto koncepciu a v súlade so stanoveným termínom, aj keď trochu neskôr síce, ale pripravil dva zákony, ktoré vlastne plne korešpondujú s koncepciou, ktorú sme nastavili. Ja znovu hovorím, je tu možnosť upraviť niektoré veci tak, aby bol vypočutý hlas tých, ktorí sú touto krivdou dotknutí.
Pán Jurčík, ja by som vám odporúčala skutočne naštudovať si všetky tieto práva a celý tento problém a potom môžete hovoriť o tom. A nikdy nie je možné prijímať právne predpisy, ktoré by poškodzovali iných občanov alebo ktoré by spôsobili krivdu a diskrimináciu - a to v tomto prípade je.
Ale nedá mi jednu vec. Vytiahli ste tu sociálne podniky. Sociálne podniky boli jednoznačne určené a peniaze išli pre ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Nie rok, dva, päť, desať, pätnásť rokov, ktorí nikdy nepracovali, a peniaze boli určené pre týchto ľudí. Nikto nehovoríte o tom, že tu funguje takmer 70 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú takýchto ľudí, ktorých odmietli zamestnať súkromné fyzické osoby, pretože nespĺňali kvalifikačné predpoklady a nespĺňali ani zručnosti, ktoré zamestnávatelia potrebujú. Kto iný ako štát to mal riešiť?
A prosím, nespájajte sociálne podniky, kde peniaze išli pre ľudí. Tam, kde som zistila pochybenie, okamžite som dávala kontroly. Vy ste nezistili jediné zistenie, všetky, ktoré boli propagované investigatívnou novinárkou pani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Evidujem prihlášku pani poslankyne Tatiany Rosovej ako jedinej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústnou formou.
Slovo má pani poslankyňa Rosová.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ak niekto hovorí, že pozná situáciu ľudí, ktorí sú postihnutí krivdou, ktorá nastala ako súčasť jedného reťazca krívd, kde na začiatku bolo vyvlastňovanie, ale na konci je dnešná situácia, keď mnohí dôchodcovia žijú v nedôstojných podmienkach, kde sú psychicky týraní, dá sa povedať, vlastníkmi, tak teda dovolím si povedať, že túto situáciu poznám naozaj veľmi dôverne. Poznám ju dôverne a osobne z príbehov ľudí, ktorí si podávajú dvere v mojej kancelárii. Práve dnes, kým som odchádzala do parlamentu, jedna takáto rodina zo Šancovej riešila problém, kde vlastník bytu sa im vyhráža fyzickou likvidáciou, odpája ich od elektriny, ich starú matku okolo 90-ročnú terorizuje duševne a tak ďalej. Čiže naozaj je to problém, ktorý tu existuje.
Ten problém tu existuje a pretrváva strašne dlho a ja by som týmto oslovila aj moju predrečníčku a jej kolegov, pretrváva tu aj preto, lebo nebola vôľa riešiť ho. Keby pred dvadsiatimi rokmi, a to je teraz aj na margo ostatných predchádzajúcich vlád, sa bolo pristúpilo k postupnému zvyšovaniu nájomného v takýchto bytoch, bolo by to podstatne bezbolestnejšie. Dnes sme už mohli existovať v normálnom svete trhových nájmov a malo by to určite, bolo by to malo určite pozitívny vplyv aj na celkový trh s nájomným bývaním na Slovensku, ktorý je veľmi vychýlený a kde teda výška nájomného, trhového nájomného je zarážajúca a nenormálna práve preto, že tuná vysoko dopyt prevažuje nad ponukou. Takže myslím si, že tie deformácie sa stali v minulosti a dnes je tu snaha nejakým spôsobom ich riešiť.
Ja oceňujem, že v tomto návrhu zákona veľmi, podľa mojej mienky, spravodlivo zákonodarca rieši výpočet kompenzácie alebo proste výšku náhrady, ktorá prináleží tým-ktorým nájomníkom. Je tam veľmi jasný vzorec podľa veľkosti rodiny a zohľadňuje sa tam aj súčasná majetková a bytová situácia vo vzťahu k vlastníctvu iných bytov a tak ďalej. Myslím si, že tento princíp je veľmi dobrý, pretože neumožňuje špekulácie, na ktoré, naozaj treba povedať, niektorí boli pripravení. Špekulácie v tom zmysle, že ak niekto má dvestometrový byt, očakával, že dostane finančnú náhradu adekvátnu veľkosti bytu a nie adekvátnu jeho potrebám. Myslím si, že tu by naozaj asi vznikla ďalšia nespravodlivosť, a to navrhovala vlastne aj pani kolegyňa predtým, takéto výpočty, ktoré by vlastne reflektovali skôr nie na potreby tej domácnosti, ale na to, čo jej kedysi bolo pridelené.
No, jeden problém ale vidím a ten problém je veľký, je ich dokonca niekoľko, ale dá sa zhrnúť pod to, že obávam sa, že keby sme pristúpili iba na takéto riešenie, tak do reťazca krívd, o ktorom som hovorila, kde na začiatku boli vlastníci, ale potom aj nájomníci, ktorí naozaj boli ukrivdení, pretože vo vedľajšom dome ľudia za úplne rovnakých podmienok, ktorí dostali presne rovnako pridelené byty, mali možnosť odkúpiť si ich do vlastníctva podľa zákona č. 182, kým títo nemali. Takže do reťazca týchto krívd by pribudli obce. Dôsledky, ktoré by toto malo pre obce a, samozrejme, predovšetkým pre Bratislavu, pokiaľ by štatút náhodou neurčil inak a v tom prípade by to bolo predovšetkým pre mestskú časť, ktorú reprezentujem, teda pre Staré Mesto Bratislavy, tie dôsledky sú mnohonásobné.
Na jednej strane pribudne obci povinnosť evidovať žiadateľov o takéto náhradné byty, zisťovať vlastne oprávnenosť týchto žiadostí, to znamená zisťovať ich bytovú a majetkovú situáciu, ich situáciu, ako aj všetkých posudzovaných osôb. To samo osebe zakladá personálne nároky na administratívu.
Ďalej je tu povinnosť, v prípade, že obec nebude schopná poskytnúť náhradnú, teda náhradné bývanie, bytovú náhradu, platiť polovicu nájmu až do obdobia, kým takúto náhradu tomu žiadateľovi neposkytne. To si myslím, že je naozaj príliš silné. Pokiaľ však takúto náhradu obec bude schopná poskytnúť za okolností, ktoré definuje nasledujúci zákon, bude musieť hradiť tomu nájomníkovi náhrady na sťahovanie. To si myslím, že naozaj, teda náklady na sťahovanie, to si myslím, že skutočne nie je dôvod, aby toto riešila obec.
Ďalej v bytoch, ktoré takýmto spôsobom obec získa - či už kúpou, alebo výstavbou - ako náhradné, bude ďalej platiť regulované nájomné. Tým sa podľa mňa obec dostane v podstate do situácie dnešných vlastníkov, ktorí tiež vlastne nútene musia rešpektovať regulované nájomné. Na jednej strane to regulované nájomné by určite bolo vyššie, pretože by išlo s veľkou pravdepodobnosťou o, teda muselo by ísť o byty, ktoré majú iné obstarávacie náklady, a tým pádom dnešné regulované nájomné by bolo podstatne vyššie, ako platia nájomníci vo svojich terajších bytoch, čo už samo osebe otvára otázku, prečo teda radšej nehľadáme možnosti, aby mohli ostať vo svojich bytoch a platiť za ne vyššie nájomné. Samozrejme, je to možné tam tým navyšovaním, ale prečo teda nejdeme najmä touto cestou.
Pokiaľ ale teda obec bude zaviazaná, tak ako to teraz zákon hovorí, riešiť tento problém, bude na ňu kladený ďalší nárok, pokiaľ ide o nákupy, resp. výstavbu týchto bytov, čo naozaj chce zriadiť jednu osobitnú kanceláriu. Samozrejme, nehovorím o tom, že ďalšia administratívna náročnosť bude súvisieť s vybavovaním dotácií.
Hovoríme predovšetkým o Bratislave, ktorej sa to týka najviac. V Bratislave sú desaťtisíce prázdnych bytov, v Starom Meste je, myslím, okolo 6 800 prázdnych bytov, ďalšie prázdne byty vzniknú uprázdnením týchto bytov, o ktorých hovoríme, teda o týchto reštituovaných alebo privatizovaných bytoch. Už tu vidím istú nelogičnosť(nelogickosť), preto apelujem na to, aby sme hľadali také riešenie, ktoré umožní využiť tieto existujúce byty, umožní prispieť súčasným nájomníkom na to, aby si mohli buď ostať v svojich bytoch bývať, alebo zakúpiť za tieto prostriedky také byty, ktoré existujú, ale ktoré nespĺňajú kritériá, ktoré tento zákon ukladá tak, aby ich obec mohla kúpiť za tieto prostriedky. Jasné, že tu sú isté iné kritériá, ktoré sú, alebo isté štandardy, ktoré nie sú bežné pre tie byty, ktoré sú dnes dostupné ako nájomné.
Takže chcem sa dopracovať k návrhu riešenia. Ak som začala hovoriť o tom, že tento zákon veľmi jasne umožňuje vypočítať, čo komu patrí z hľadiska bytovej náhrady, umožňuje to tak veľmi jasne, že tento výpočet je možné vyjadriť aj finančne. To znamená, že na základe, teda myslím tohto druhého zákona, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou, je možné povedať koľko, akú hodnotu ako protináhradu, ako náhradu chceme tej-ktorej domácnosti poskytnúť. A od toho je už len krok k tomu, aby sme našli cestu, ako mu túto hodnotu alebo ako tej domácnosti túto hodnotu poskytnúť formou finančnej náhrady. Samozrejme, nie je možné fyzickej osobe takúto úhradu bezprostredne nejako transferovať zo strany štátu. Cesta podľa mňa vedie cez istú špeciálnu dávku, tak ako máme dávky pre iné ukrivdené sociálne skupiny.
Ministerstvo práce a sociálnych veci má medzi svojimi úlohami novelizovať zákon o príspevku na bývanie. Ja by som veľmi chcela apelovať na ministerstvo predkladajúce tento návrh a na pána ministra osobne, aby sme využili čas do druhého čítania na hľadanie takej alternatívy, v ktorej by sa zohľadnila možnosť práve prostredníctvom zákona o príspevku na bývanie vyriešiť aj alternatívu finančnej kompenzácie pre nájomníkov privatizovaných a reštituovaných bytov. Zásadným spôsobom by to uľahčilo obciam, vlastne by to aj zreálnilo toto riešenie, pretože v takejto podobne, pokiaľ skutočne využijú nájomníci možnosť tohto zákona, to bude obrovský nápor a prakticky neriešiteľné. Na druhej strane by to umožnilo vlastne to, o čom táto vláda hovorí ako o svojom hlavnom hodnotovom princípe, dať ľuďom slobodnú voľbu, ako naložia s touto príležitosťou, ako naložia s tým, čo im štát poskytne. To znamená, dať im slobodnú voľbu, či si za to budú platiť zvýšené nájomné, alebo si prispejú na kúpu iného bytu v trhovom prostredí, alebo budú túto situáciu riešiť akokoľvek iným spôsobom.
Takže myslím si, že netreba teraz už rozmotávať, kto je na vine, kto mal čo robiť dvadsať rokov, či tí nájomníci mali byť na to pripravení. Nemohli. Preboha, veď keď niekto 70-ročný v roku 1990 sa dostal do takejto situácie, dneska majú tí ľudia 90 rokov. Oni si svoju bytovú situáciu kedysi riešili presne rovnako ako ich susedia, ako ich kolegovia, akurát sa ocitli v takomto nešťastnom položení. Takže netreba tuná naozaj vyťahovať, kto, čo mal robiť, ale treba hľadať také riešenie, ktoré bude reálne, ktoré konečne pomôže uzavrieť túto kapitolu a ktoré nevtiahne do tohto kolotoča ukrivdených aj obce.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, pani poslankyňa Viera Tomanová, pán poslanec Július Brocka. Celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tatiany Rosovej.
A slovo má pán poslanec Viliam Jasaň, nech sa páči.