18. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastúpi ho pán minister hospodárstva Miškov. Na služobnej ceste je pán minister vnútra Lipšic. Zastúpi ho pán minister obrany Galko. Pán podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel, bohužiaľ, zo zdravotných dôvodov. Zastúpi ho pán minister pôdohospodárstva Simon. Dovoľte mi zároveň, aby som pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Eugena Jurzycu ospravedlnila z interpelácii, keďže prijíma generálneho riaditeľa Cernu pána Rolfa Heuera. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za informáciu.
A teraz vás poprosím, aby ste odpovedali v poradí na prvú vyžrebovanú otázku, ktorú vám položil pán poslanec Vargovčák, a ktorý sa vás, pani premiérka, pýta: "Ako vnímate fungovanie antikorupčnej linky, ktorú ste zriadili v posledných dňoch na úrade vlády Slovenskej republiky?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že boj proti korupcii bude patriť medzi naše hlavné priority. Áno, dali sme si tento záväzok a spolu s ďalšími prioritami ho plníme v situácii, keď sa všetky krajiny tvárou v tvár ekonomickým problémom, problémom vo verejných financiách snažia realizovať zodpovednú politiku, ktorá je dnes už skutočne jediným riešením a jediným východiskom. Nastolili sme otázku reformy prokuratúry a ozdravenia súdnictva, aby sme obnovili dôveru v právny štát. Zasadnutia súdnej rady sú už verejné. Tým sa posilňuje jej nezávislosť a zamedzuje sa politickým vplyvom na súdnu moc. Súdy majú povinnosť zverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete, čím sa zvyšuje verejná kontrola súdov. Zaviedli sme povinnosť verejných inštitúcií zverejňovať zmluvy na internete, ich sprístupnenie verejnosti je podmienkou účinnosti zmlúv. Hoci sme mali zákon o slobodnom prístupe k informáciám, uvedený krok je krokom od pasívneho zverejňovania k aktívnemu. Je to kľúčové opatrenie v transparentnosti verejnej správy. Je vysoko hodnotené medzinárodne a stávame sa vzorom pre ostatné krajiny. Sfunkčnili sme centrálny Vestník verejného obstarávania a zaviedli sme jasné nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií. Novela zákona o verejnom obstarávaní zavádza povinné elektronické aukcie. Šetríme stovky miliónov eur. Verejné obstarávanie bez elektronickej aukcie už pri nadlimitných zákazkách nie je možné. Od januára 2012 sa počíta s touto povinnosťou aj pri podlimitných zákazkách. Týmito opatreniami sme zvýšili transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov, výrazne šetríme a zúžili sme priestor na korupciu a klientelizmus.
V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali podporiť aj iniciatívy na vytvorenie európskej antikorupčnej siete. Úrad vlády Slovenskej republiky zriadil s platnosťou od 18. mája 2011 antikorupčnú telefonickú linku, na ktorej môžu občania nahlásiť svoje podozrenie z korupčného správania v ktorejkoľvek oblasti verejného života, a to aj anonymne. Linka je k dispozícii v pracovných dňoch v čase od 8.00 hodiny rannej do 15.00 hodiny, teda do tretej hodiny poobede. Volajúci z ktoréhokoľvek mesta, či obce Slovenskej republiky platia iba ako za miestny hovor. Informačné centrum úradu vlády podozrenia eviduje, zaznamenáva a na vybavovanie posúva na sekciu kontroly a boja proti korupcii. Tá overuje opodstatnenosť podozrení a spracúva ich v stanovenej lehote. Za prvých päť dní fungovania tejto linky, tejto antikorupčnej telefonickej linky sme evidovali viac ako sto prijatých volaní, pričom viac, ako 90 % z týchto podnetov je podaných neanonymne. Ak by sme mali zhrnúť zameranie telefonátov, tak prevažná väčšina sú podozrenia z korupcie a korupčného správania sa polície, prokuratúry a súdov. Občania sa však sťažujú aj na nečinnosť úradov v dlhoročných sporoch či reštitúciách, čo však priamo nesúvisí s korupciou, avšak na základe tejto nečinnosti majú občania dojem, že môže ísť o korupčné správanie sa zo strany úradníkov alebo protistrany na súde. Za prvých päť dní sa priamo podozrenia z korupcie týkalo štyridsaťpäť oznámení. Už po prvých dňoch fungovania antikorupčnej telefonickej linky môžeme konštatovať, že jej zriadenie pomôže zvyšovať právne povedomie občanov, prekonávať ľahostajnosť či tiché tolerovanie korupcie a naše úrady, kontrolné úrady a sekcia boja proti korupcii, koná.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za odpoveď.
Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Nie.
Preto vás, pani premiérka, poprosím, aby ste odpovedali na druhú v poradí vyžrebovanú otázku, ktorú rovnako položil pán poslanec Vargovčák, a ktorý sa vás pýta: "Vážená pani premiérka, ako vnímate informáciu od servera Vikivix, že USA pomáhali Slovenskej republike pri spätnom odkupovaní 49 % akcií Transpetrolu od Jukos Finance počas Ficovej vlády? Je podľa vás takýto postup obhajovaním národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, alebo Spojených štátov?"
Prosím o odpoveď.

Vážený pán poslanec, ako sám uvádzate vo vašej otázke, informácia hovorí o spolupráci pri spätnom odkupovaní 49 % akcií Transpetrolu a bolo to počas bývalej vlády, preto by správnejšie vaša otázka mala smerovať buď na pána poslanca Jahnátka, alebo na pána poslanca Fica, ak majú k tomu nejaké ďalšie informácie. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky totiž neeviduje žiadne oficiálne záznamy. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky nebolo žiadnym spôsobom zapojené do rokovaní, ktoré údajne mali o tejto otázke prebiehať medzi USA a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a preto sa k nej nijak ani nemôže vyjadriť.
Už v decembri 2010, keď začali byť uvedeným serverom zverejňované prvé dokumenty, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky uviedlo, že sa nebude verejne vyjadrovať ku konkrétnym pasážam jednotlivých dokumentov, ktoré sa týkajú zahranično-politických postojov bývalej vlády. Domnievame sa, že neautorizovaná manipulácia s utajovanými skutočnosťami neprospieva diplomatickej práci, ktorá si často vyžaduje dôvernosť a diskrétnosť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Preto, pani premiérka, pani poslankyňa Cibulková položila vám ďalšiu otázku a pýta sa vás, "či sa darí Európe dostatočne rýchlo prekonávať následky krízy."

Vážená pani poslankyňa, reakcia aj tempo zotavovania sa z krízy jednotlivých členských krajín Európskej únie sa značne líši prípad od prípadu. Hoci možno sledovať postupné, veľmi pomalé, pomerne slabé oživenie rastu, za hlavný problém Európskej únie možno popri dlhovej kríze označiť predovšetkým nedostatočnú reakciu a vysporiadanie sa členských štátov s vývojom nezamestnanosti v Európskej únii. Najnovšie údaje Eurostatu z polovice mája tohto roku hovoria o tom, že zaznamenávame isté medziročné tempo rastu v prvom kvartáli roku 2011 za eurozónu, ale aj Európsku úniu ako celok. Podľa prognóz Európskej komisie, ktoré sa týkajú rastu, možno očakávať optimistickejší vývoj v roku 2011. Zlepšil sa odhad vývoja na rok 2011 v niektorých krajinách. V Nemecku, Francúzsku a v Slovenskej republike. Hlavným a najdôležitejším impulzom rastu hospodárstva v Európskej únii, ale aj na Slovensku však naďalej zostáva Nemecko. Pre Slovenskú republiku je skutočne kľúčovým vývoj v Spolkovej republike Nemecko. Rast nášho hrubého domáceho produktu je ťahaný predovšetkým rastom zahraničného dopytu a investíciami. Očakávame oživenie rastu investícií a to na úrovni 6,7 %. Medzi najvážnejšie problémy, s ktorými sa vyrovnávajú všetky krajiny v Európe, patrí okrem poklesu hrubého domáceho produktu predovšetkým prepad v oblasti daňových príjmov. Reakcia zodpovedných hospodárov by v tejto situácii bola taká, že sa proporcionálne zníži aj oblasť výdavkov a teda, že sa bude v rozpočte významne škrtať najmä výdavková stránka rozpočtu. Bohužiaľ, boli sme v čase krízy svedkami pravého opaku, výdavky stúpali, dôsledkom čoho sa zvyšovali deficity jednotlivých štátov a dnes mnohé krajiny majú zásadný problém prefinancovať dlh a udržať vôbec krajinu pri živote. Vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a verejných financií za posledné roky potvrdil predpoklad, že ekonomika a príjmy verejných rozpočtov sú mimoriadne citlivé na celý priebeh a dopady hospodárskych cyklov. Ako som spomínala, sme otvorená ekonomika, reagujeme na situáciu v ostatných krajinách a čelíme vážnym problémom v Grécku, v Španielsku, v Portugalsku, v Belgicku, v Taliansku, a aká bude prognóza vývoja v Grécku, to možno budeme trošku viac vedieť o tri týždne, ale nijak nie je ružová, naopak, naopak. Vo viacerých krajinách sa dejú reformy, vo viacerých krajinách sa dejú opatrenia, predlžujú sa odchody veku do dôchodku na šesťdesiatosem rokov, sedemdesiat rokov. Znižujú sa mzdy, znižujú sa nároky, zoškrtáva sa sociálny štát a popri všetkom tomto sa dáva týmto krajinám finančná pomoc, aby ako tak udržali situáciu v rámci dlhovej krízy.
Najkomplikovanejším zostáva prípad Grécka. Misia medzinárodného menového fondu a Európskej únie minulý týždeň prerušila svoju kontrolnú činnosť, čím de facto odložila rozhodnutie o uvoľnení v poradí už piatej tranže na pomoc Grécku, tentokrát v objeme 12 mld. eur, až do momentu, kým Grécko nepríjme ďalšie opatrenia na riešenie finančnej situácie. Inými slovami, všetky prijaté opatrenia sú nedostačujúce. Po znížení ratingu krajiny rastú trhové úroky gréckych dlhopisov, v prípade dvojročných až na úroveň 26 %. Celkový dlh Grécka je už na úrovni 327 mld. eur, čo je viac ako štvornásobok daňových príjmov Grécka. Inými slovami, ak by Grécko aj robilo reformy, po najbližšie štyri roky z rozpočtu škrtlo aj všetky výdavky a zároveň všetok daňový výnos použilo len na splatenie dlhu, stále to nebude stačiť. Dôsledky? Scenár postupného oživenia európskej a tým pádom aj slovenskej ekonomiky je preto aj naďalej vystavený viacerým rizikám. Tieto obavy vychádzajú najmä z faktu, že spúšťacím mechanizmom súčasnej recesie bola systémová kríza vo finančnom sektore, kde pretrvávajú naďalej problémy. A potreba otvorene povedať, že situácia sa nijako nezlepšuje ani za posledné roky. Európsky finančný systém nie je zdravý a riešenia dlhovej krízy vo forme prekrývania starých dlhov tými novými nie sú správne a celkový dlh v Európe nezmenšujú a vďaka vzájomnej previazanosti hrozí preliatie dlhového problému z jednej krajiny do druhej.
No, a v neposlednom rade treba z pomedzi ďalších rizikových faktorov ohrozujúcich pozitívny vývoj Slovenska a EÚ nutne uviesť slabú kondíciu trhu práce a už spomínaný nepriaznivý stav verejných financií vo väčšine krajín Európskej únie, čo v kombinácii s dlhovou krízou a problémami jednotlivých krajín prefinancovať svoj dlh, zatiaľ, bohužiaľ, nenabáda k žiadnemu optimizmu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani premiérka, vašou odpoveďou vám zároveň vypršal aj čas určený pre vás ako predsedníčku vlády na odpovede poslancov. Ďakujem za vyčerpávajúce odpovede, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre vás.

Ďakujem veľmi pekne.

A budeme pokračovať teraz v odpovediach na otázky, ktoré poslanci položili a overovatelia vyžrebovali členom vlády Slovenskej republiky.
Ako prvá v poradí bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Blahovej, ktorá sa pýta pána podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Mihála na konkrétnu problematiku: "Aké pozitívne zmeny prinesie Zákonník práce pre zamestnancov a zamestnávateľov?"
Prosím vás o odpoveď, pán minister.