22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Osuský, ja nadviažem len na jednu tézu, ktorú ste spomenuli, a postavím trošku modifikovanú otázku. Poprosím vás, že aby ste potom v utorok pred hlasovaním oznámili," kak partia razrešila"?
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Peter Šuca, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Osuský, váš prejav je vždy o slovnej ekvilibristike. Toto hodnotím známkou výborná. Robil som si poznámky z toho, čo ste tu povedali a rád by som sa zastavil pri dvoch veciach. Spomenuli ste tu Miloša Jakeša a brojlery. Ja mám taký pocit, že do roku 1989 sa darilo aj vám, ja mám taký pocit, že nejaké zásadné protesty ste nerobili a tie brojlery ste nenaháňali po tom políčku, aby ste im odrezali hlavy, ale podľa hesla, keď bude dobre vám, bude dobre aj mne, ste ich kŕmili a pojili vodou. Veľmi hrdo ste povedali, že my ako OKS, vy OKS. Viete, vám je veľmi ľahko rozprávať o OKS, že my v OKS, pretože máte tak málo členov a sympatizantov, že keby ste ich pozvali na rokovanie dnešnej Národnej rady, tých všetkých vás, tých všetkých "my", tak možno by to bola jedna pätina zaplnená tejto rokovacej miestnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Osuský, bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Kolegovi Petrákovi hovorím len tú drobnú jazykovú pripomienku: Partia nerešila, nametila... Dobre, my nie sme presne celkom z tých, ktorí potrebujú "razrešenie", ale uvidíte, ako sa rozhodneme.
Pokiaľ ide o tie ďalšie výčitky, ja som aj v socializme liečil ľudí a učil študentov piateho ročníka obor dermatovenerológiu. Ako ten, ktorý mal na starosti jeden krúžok, väčšinou dievčenský, som s nimi chodieval na rôzne miesta, napríklad na Bradlo a hovoril som im o bielych miestach v našej histórii. A ku cti tým študákom treba povedať, že ma nedali zavrieť, neudali ma a chovali sa celkom solídne. Takže môj pocit z toho, čo som prežil, je ten, že sa to nesmie opakovať a že som v rámci toho nikoho nepráskal, nikoho neudával a nič si nevybojoval na nejakých svinstvách.
A pokiaľ ide o to, o ten pocit priaznivcov, viete, pán kolega Šuca, ono je to s tými priaznivcami tak, ja som dostal od Slovákov a iných občanov tejto krajiny, ktorí hlasovali v parlamentných voľbách, istý počet hlasov, ktorí ma tu chcú mať osobne. Bolo to najmenej z mojich troch kolegov, preto som "posledný" z nich a poskočil som o tých 30 miest. Napriek tomu, že vy ste veľká strana, dostali ste sotva tretinu tých hlasov, ktoré si priamo želajú Šucu v parlamente. A to by som raz a navždy odkázal všetkým, ktorí na to narážajú, lebo veľká väčšina z tých, ktorí s tým vystupujú, nemajú toľko hlasov ľudí, ktorí si ich tu želajú, ako ja, nehovoriac o mojich kolegov, ktorí majú viac. Takže vy, keby ste nemali svojho predsedu, tak mnohí z vás by neboli nikde.

Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Ondrej Dostál. Upozorňujem, že to sú už páni poslanci, ktorým prepadlo porade, za predpokladu, že nebudú v sále tí ďalší, tak už nieže strácajú poradie, ale nebudú môcť vystúpiť k tomuto bodu.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení pozostalí kolegovia, kolegyne, chcem aj ja vystúpiť v podobnom duchu ako moji dvaja kolegovia z OKS. Chcem upozorniť na to, že súčasná vládna koalícia je podľa sebadeklarácii strán, ktoré ju tvoria, pravicová alebo teda prinajmenšom stredopravicová, podľa definície našich kolegov z opozičných lavíc dokonca nejaká neoliberálna, ultraneoliberálrna a podobne. Jedným z možných kritérií je, ako sa strany zaraďujú doprava alebo doľava, je aj pohľad na výšku daní, keď to veľmi zjednoduším, alebo teda, ak to chcem rozviesť, tak daňovo-odvodového zaťaženia. Pravicové strany sa obvykle snažia o nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, ľavicové, naopak, o vyššie.
Ako to sedí na návrh daňovo-odvodovej reformy, ktorým sa tu dnes zaoberáme? No z makropohľadu je to tak - ten návrh je pravicový, pretože z hľadiska celkového zaťaženia všetkých ekonomických subjektov, z hľadiska podielu na hrubom domácom produkte aj v absolútnych číslach by mohlo prísť k istému zníženiu toho, čo sa daniach a odvodoch vyberie. Okrem makropohľadu je tu však aj mikropohľad, teda to, akým spôsobom dopadne reforma na jednotlivcov alebo na jednotlivé skupiny. A z tohto pohľadu už reforma pravicová nie je, pretože významným spôsobom, ak prejde v tejto podobe, zvýši daňovo-odvodové zaťaženie veľmi významnej skupine ľudí, nie pár jednotlivcov, nie o pár drobných. Podobne ako viacerí predrečníci, považujem za veľmi, veľmi nešťastné, že diskusia o pripravovaných zmenách sa uberala tým spôsobom, že sa vzbudzovala sociálna závisť, že sa stavala jedna skupina proti druhej skupine, predovšetkým zamestnanci proti živnostníkom. Na začiatku bola snaha akoby úplne zrovnať všetky nastavenia daňovo-odvodového systému voči, voči týmto skupinám. To sa síce časom skorigovalo, ale napriek tomu je tu tá tendencia priblížiť výšku odvodového daňového zaťaženia týchto dvoch skupín a, žiaľ, nie spôsobom, že sa bude výraznejšie znižovať zaťaženie zamestnancov, ale tým, že sa má zvyšovať zaťaženie živnostníkov.
A opakujem, ak by sme s týmto išli do volieb a ak by sme povedali, že toto je náš cieľ a dostali by sme na to od voličov mandát, tak, prosím, máme to realizovať. Ja som naozaj nepočul jeden jediný výrok, jedno jediné vyjadrenie, nečítal som v žiadnom programe, že je potrebné zvýšiť daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov. Naopak, počul som mnoho vyjadrení, že je potrebné znižovať odvodové zaťaženie zamestnancov, pretože ono je tým podstatným problémom celého odvodového systému.
Veľmi často sa tu operuje pojmom spravodlivosť, ale spravodlivosť znamená, že nastavíme rovnaký meter pre rovnaké situácie, nie že sa budeme snažiť umelo použiť nejaké rovnaké šablóny pre rôzne situácie. Situácie, v ktorých pôsobia, fungujú, pracujú, starajú sa o seba zamestnanci a živnostníci, nie sú rovnaké situácie, sú medzi nimi výrazné rozdiely z hľadiska istoty, z hľadiska istoty príjmu, z hľadiska istoty, istoty majetku, z hľadiska istých sociálnych benefitov, a preto je adekvátne, aby iným spôsobom bolo nastavené aj daňovo-odvodové zaťaženie voči nim. Chcem zopakovať, že navrhovaná zmena je veľmi významná a veľká zmena pre veľmi veľkú skupinu ľudí žijúcich na Slovensku. Nehovoríme tu o stovkách ľudí, hovoríme tu o státisícoch ľudí, ktorých sa to má negatívne dotknúť. A nehovoríme tu o pár eurách, hovoríme tu o desiatkach až stovkách eur mesačne. Takáto zmena nezostane bez následkov. Ak by sa mala presadiť reforma v tejto podobe, tak určite mnohí živnostníci budú zvažovať, ako ďalej. Predpokladám, že časť živnostníkov sa rozhodne živnosti vrátiť a pôsobiť mimo živnosti. Neviem, aká významná to bude skupina, celkom iste, a o tom som pevne presvedčený, však takáto zmena by mala za následok rozšírenie šedej ekonomiky a presun doteraz legálnych aktivít pohybujúcich sa v legálnej aktivite kdesi mimo alebo teda prinajmenšom na pomedzí normálneho fungovania ekonomiky a šedej ekonomiky. Reforma pochopiteľne prináša aj viaceré pozitívne veci a my v OKS vidíme pozitívum práve v zjednodušení systému, či už inštitucionálnom, vo výbere, vo vykazovaní, v administratívnom zaťažení. Myslíme si, že takáto reforma môže priniesť zlepšenie podnikateľského prostredia a môže vytvoriť podmienky aj na postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov. V tom vidíme podstatu reformy a túto podstatu reformy podporujeme. Preto podporíme návrh zákona do druhého čítania a budeme sa v druhom čítaní snažiť o také zmeny, aby reforma nemala významné negatívne dopady na žiadnu väčšiu skupinu pracujúcich - na živnostníkov, ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby a na dohodárov. Ale vopred hovoríme a hovoríme to od začiatku, že pokiaľ k takýmto zmenám nedôjde, nemôže návrh počítať s našou podporou v druhom čítaní.
Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, keďže táto diskusia prebieha už dlhšie a neprebieha iba v tejto sále, OKS býva niekedy za svoje postoje obviňovaná z populizmu alebo z lobizmu v prospech nejakej skupiny. Ani jedno, ani druhé nie je pravda, OKS je len konzistentná so svojim základným nastavením, so svojimi postojmi a princípmi, ktoré spočívajú v tom, že sa má znižovať úloha štátu a verejného prerozdeľovania, že ľudia, jednotlivci majú mať slobody, ale aj viac zodpovednosti za svoje životy, čo preložené do roviny daní a odvodov znamená, že sa máme usilovať znižovať odvodovo-daňové zaťaženie, nie ho zvyšovať. A opakujem, návrh v súčasnej podobe odvodovo-daňové zaťaženie pre významnú skupinu pracujúcich zvyšuje. My sa nebojíme nepopulárnych vecí, pretože, ak chceme napĺňať jednu z priorít súčasnej vlády a znižovať deficit a správať sa rozpočtovo zodpovedne, tak je potrebné robiť škrty a uberať tam, kde štát doteraz dáva. My nemáme problém, ak štát bude dávať menej tomu alebo onomu, či už ide o dotácie hospodárskym subjektom, či už ide o najrôznejšie rozkošatené, častokrát nedostatočne zdôvodnené a častokrát neefektívne využívané sociálne dávky alebo ide o množstvo inštitúcií, ktoré tu máme, pretože sme ich mali v minulosti, hoci z hľadiska fungovania štátu nie sú nevyhnutné. Čiže nemáme problém presadzovať a podporovať nepopulárne opatrenia, pokiaľ budú mať takýto charakter. Tu však hovoríme o tiež nepopulárnych opatreniach, ktoré majú úplne iný charakter, ktoré majú charakter toho, že štát chce zobrať viacej ľuďom z toho, čo oni sami vyprodukujú. Oni nečakajú s natrčenou rukou, že im štát má niečo dať, ale nechcú, aby im štát bral viac a významne viac ako doteraz.
Keď presadzujeme viac slobody a viac zodpovednosti, tak práve živnostníci sú tou skupinou obyvateľstva, ktorá sa možno najviac, najviac približuje tomuto cieľu, tomuto princípu, pretože viac ako ktokoľvek iný zodpovedajú za svoj osud, majú svoj osud vo svojich rukách, štát by im nemal hádzať polená pod nohy. Oni nepotrebujú dotácie, oni potrebujú, aby ich štát čo najmenej zaťažoval, aby sa im čo najmenej miešal do ich podnikania. A áno, pokojne sa môžeme baviť o tom, ako má byť ten systém nastavený a pokojne môžeme hovoriť a mali by sme hovoriť o tom, aby to, čo človek odvedie do systému, aby tomu zodpovedalo to, čo z neho dostane, a aby v tomto nebol zvýhodnený jeden ani druhý podľa toho, či ide podľa jedného alebo druhého systému. O tom sa baviť môžeme, ale nemali by sme sa snažiť šliapnuť živnostníkom na krk, špeciálne nie v tejto situácii, keď sa celá ekonomika nachádza v problémoch. Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dostála sa prihlásili pán Jozef Burian, Marek Maďarič, Marián Saloň, Ľubica Rošková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo mám pán poslanec Burian.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem len povedať, že to, čo hovoril predrečník, pán Dostál, nie je celkom pravda, lebo systém UNITAS, o ktorom asi niečo tiež vie, je tiež nie populárne opatrenie, a to nepopulárne opatrenie bolo práve prezentované za čias predchádzajúcej vlády. Takže nerozumiem tomu, o čom tu hovoril, o znížení administratívy, o znížení, povedzme, tej byrokracie. Ten systém je kontinuálny a kontinuálne má byť ďalej riešený. A to neznamená to, že superhrubá mzda vyrieši problém, o ktorom tu hovoril. Čiže ja nerozumiem niektorým súvislostiam o tom, že čo vyrieši superhrubá mzda v ponímaní toho, čo boli rozbehnuté - systém UNITAS 1 a UNITAS 2. Takže, pán Dostál, ja by som bol rád, aby ste nám vysvetlili to, čo prinesie, povedzme, to výrazne zníženie tej byrokracie, pokiaľ sa týka zavedenia superhrubej mzdy. A pokiaľ sa týkalo živnostníkov, tam v zásade aj dá sa povedať, že aj s nejakým časťami sa dá súhlasiť. Faktom ale je, že ako celok tento zákon prichádza v čase, keď nie je vhodná doba na takéto riešenie bez toho, aby bola vôbec nejaká celospoločenská diskusia, ktorá by predchádzala takej veľkej zmene, ako toto tu je prezentované.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Marek Maďarič, nech sa páči.