22. schôdza

Ďakujem pekne.
Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A slovo má teraz pán poslanec Peter Pelegrini, ktorý je druhý prihlásený do rozpravy písomnou formou.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ja som sa prihlásil písomne, a keďže už som prihlásený, tak vystúpim. Ale budem krátky, pretože som pôvodne chcel predniesť tento pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Dostál s kolegom Solymosom predložil. A to som chcel na tom ukázať ten konštruktívny prístup v takýchto veciach opozície, pretože ráno sa rokovanie parlamentu rozbehlo veľmi rýchlo a páni poslanci Solymos a Dostál neboli v pléne a predsa len sa rokovalo do rána, takže nie všetci poslanci tu boli a bola veľká nieže šanca, ale bola veľmi malá šanca, že sa podarí získať pätnásť podpisov, keď ten bod by bol prišiel na rokovanie ešte pred hlasovaním. Preto my,poslanci za SMER spolu s niektorými kolegami aj z tých koaličných, ktorí tu boli, sme ten pozmeňujúci návrh si osvojili a získali sme tých pätnásť podpisov a boli sme pripravení tak tú situáciu riešiť naozaj nezištne, aby ten pozmeňujúci návrh naozaj mohol byť predložený na rokovaní počas druhého čítania tu v pléne. Keďže sa ale kolegom podarilo ešte stihnúť vyzbierať tie podpisy, tak samozrejme nemá význam, aby som to urobil ja. Ale vidíte, že mali sme poistku, takže určite by sa to do zákona bolo dostalo. A keďže ide opäť o ochranu osobných údajov a v kontexte toho, čo som vystupoval pri zákone o elektronických komunikáciách, vítam takúto úpravu, ktorá spresňuje sprístupnenie toho aj poštového tajomstva, a môžem povedať z tohto miesta, že tento pozmeňujúci návrh tak isto klub strany SMER - SD podporí. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vyše vystúpenie veľmi konštruktívne sa prihlásil pán poslanec Dostál ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ja chcem len poďakovať kolegovi a oceniť konštruktívny prístup opozície v tejto veci. Takže ďakujem.

Vzhľadom na početnosť ľudí v sále, vychádzam, že nechce nikto protestovať. Pán poslanec Vážny? Ja som myslel, že ste nestihli prihlásiť sa s faktickou, ale bol by som vám dal tentokrát možnosť. Preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Vážny ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec má slovo.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, alebo, pardon, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh poslanca Ľubomíra Vážneho k návrhu zákona o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste všetci obdržali ako tlač 402.
V podstate sa zaoberá riešením kompenzačného fondu, pretože filozofia kompenzačného fondu je správna, avšak mám pocit, že vytvorenie kompenzačného fondu postihne v neprimeranej miere najmä Slovenskú poštu. A myslím, že všetci chceme, aby výber do toho kompenzačného fondu bol vo väčšej miere alebo v spravodlivejšej miere vyskladaný nielen zo Slovenskej pošty, ale aj od tých operátorov, ktorí na trhu pôsobia, a ktorí sa súčasným znením, predkladaným znením novely zákona o poštových službách môžu príspevkom do kompenzačného fondu vyhnúť, čím potom stráca ten kompenzačný fond svoju dynamičnosť a účinnosť, pretože bude ako bremeno len na pleciach Slovenskej pošty. Čiže toto je základná filozofia toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.
1. V čl. I § 1 sa vypúšťa odsek 2.
Odôvodnenie: Pôvodné znenie umožňuje, že dopravcovia, zasielatelia môžu vykonávať činnosti ako sú výber a distribúcia poštových zásielok bez toho, aby to bolo považované za poštové služby, čím vzniká možnosť poskytovať poštové služby bez licencie či registrácie.
2. V čl. I § 2 sa vypúšťa odsek 11.
Odôvodnenie: Definícia je nejasná. Nie je jasné, čo je to miesto pôvodu zásielky, ale ani čo je vyššia rýchlosť a spoľahlivosť. Expresná poštová služba môže byť čokoľvek. Expresnou poštovou službou môže byť čokoľvek, ako som už povedal, napríklad doporučený list prvej triedy spĺňa ods. b) c) d) a asi aj a). A nie je problém "éčko" a "efko" zabezpečiť doplnkovou službou, a takisto g) je vždy možné. Čiže precizuje sa táto formulácia, aby aj expresná služba bola jednoznačne vymedzená.
3. V čl. I § 8 odsek 3 znie nasledovne.
"(3) Prístupové miesta poštovej siete sú budovy a stále technické zariadenia prístupné verejnosti určené na vyberanie poštových zásielok."
Odôvodnenie: Navrhované znenie je nesprávnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6 a to konkrétne ustanovení článku 2 bod 3, v ktorých sú prístupové miesta definované ako, citujem, "fyzické zariadenia vrátane poštových schránok poskytnutých verejnosti buď na verejnej komunikácii, alebo v priestoroch poskytovateľa poštových služieb, kde môžu odosielatelia vložiť poštové zásielky do poštovej siete". Koniec citátu zo smernice. Z uvedenej citácie vyplýva, že v zmysle legislatívy Európskej únie za prístupové miesto možno považovať len hmotné zariadenia, do ktorých užívatelia poštových služieb môžu vkladať poštové zásielky do poštovej siete, teda nemôžu to byť fyzické zariadenia určené na dodávanie poštových zásielok.
4. V čl. I § 8 sa v odseku 7 nahrádza spojka "a" spojkou "alebo".
V návrhu zákona je pojem distribúcia definovaný ako proces spracovania poštovej zásielky po jej vybratí na prepravné smery alebo miesta dodania až po jej dodanie. Zahŕňa triedenie, prepravu a dodanie poštovej zásielky. Na poštách ako stálych prevádzkárňach určených pre styk s užívateľmi poštových služieb sa nevykonávajú všetky časti distribučného procesu, vykonáva sa len dodanie poštových zásielok. Zároveň nie na všetkých poštách sa realizuje súčasne vybratie a dodanie poštových zásielok. Od začiatku prevádzkovania poštovej siete boli zriaďované pošty, na ktorých sa vykonáva len vybratie poštových zásielok a nevykonáva sa súčasne dodanie poštových zásielok, a tento stav pretrváva.
5. V čl. I § 56 sa vypúšťa odsek 2. Ak by sa čisté náklady univerzálnej služby počítali podľa § 56 ods. 2, potom by vypočítané náklady neboli čistými nákladmi podľa § 56 ods. 1, a preto je potrebné odsek 2 vypustiť.
6. V č. I § 58 sa v odseku 1 na konci pripájajú slová: "U poštového podniku poskytujúceho univerzálnu službu sa pri výpočte jeho podielu na príspevok do kompenzačného fondu bude vychádzať z obratu zameniteľných služieb poskytovaných poskytovateľom služieb, do ktorého sa nezapočítava obrat z univerzálnej služby."
V zmysle § 57 ods. 1 nového zákona je povinný do kompenzačného fondu platiť každý poštový podnik, ktorý v danom kalendárnom roku poskytoval zameniteľné poštové služby. Z tohto ustanovenia je teda zrejmé, že táto povinnosť platenia do kompenzačného fondu platí aj pre poskytovateľov univerzálnej služby, t. j. Slovenskú poštu, akciovú spoločnosť, pokiaľ v danom roku poskytovala zameniteľné služby. Výška príspevku do kompenzačného fondu je stanovená v zmysle § 57 ods. 1 nového zákona v sume rovnajúcej sa percentu z predbežných čistých nákladov univerzálnej služby, ktoré zodpovedá podielu tohto poštového podniku na trhu, najviac však v sume rovnajúcej sa 3 % z obratu poštového podniku z poskytovania zameniteľných poštových služieb, pričom do výšky podielu na trhu sa započítava aj podiel poskytovateľa univerzálnej služby z poskytovania všetkých poštových služieb, teda aj obrat z univerzálnej služby. Navrhované znenie zodpovedá aj skutočnostiam uvedeným v doložke vplyvov. Vzhľadom k tomu, že účelom kompenzačného fondu je riešenie finančného bremena z poskytovania univerzálnej služby, preto by sa do podielu poskytovateľov univerzálnej služby pre výpočet príspevku do tohto kompenzačného fondu nemal rátať obrat z poskytovania poštových služieb do rozsahu univerzálnej služby. Účelom navrhovaného znenia je odstrániť zrejmý nelogický rozpor, aby sa u poskytovateľa univerzálnej služby príspevok do kompenzačného fondu rátal aj z obratu poskytovanej univerzálnej služby, t. j. mal by sa rátať len z obratu z poskytovaných zameniteľných služieb.
Posledný bod tohto pozmeňujúceho návrhu je bod č. 7, ktorý znie:
" V čl. III sa v položke 270 písm. a) Udelenie poštovej licencie nahrádza slovo "33 193,50 eur" slovom "1000 eur".
Suma za licenciu v hodnote 33 193,5 eur je neadekvátna sume za registráciu 100 eur, ak s využitím registrácie je možné poskytovať zameniteľné poštové služby v rozsahu napríklad aj 90 % z univerzálnej služby, t. j. služby s licenciou. Navyše licencia a teda univerzálne služby sa stávajú bremenom.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Faktické poznámky neevidujem. Pán poslanec Vážny bol posledný, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán podpredseda vlády, chcete reagovať na rozpravu? Áno, je to v záverečnom slove, na ktoré už nie je možné reagovať.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctená snemovňa, ja by som len krátko chcel oceniť doterajšiu diskusiu, hlavne na úrovni gestorského výboru, ktorý bol schopný zhromaždiť všetky podnety aj do vyváženej a myslím konštruktívnej správy, ktorú, ako som už povedal pri predložení, nieže akceptujem, ale považujem za súčasť celého legislatívneho návrhu tak, aby bol lepší, resp. precíznejší. A v tomto zmysle je aj môj postoj. A to isté by som dodal k tomu, čo odznelo vo forme jedného, resp. zdvojeného návrhu z dvoch strán snemovne, ktorý ako keby bol širokou až najširšou koalíciou na tému upresnenia narábania, resp. súvislostí okolo poštového tajomstva, komu ho možno sprístupniť a na akom základe. Považujem to za tiež výraz a návrh, ktorý zapadá do celkového zamerania, a vyjadruje aj citlivosť a dôležitosť precízneho definovania včítane explicitného vymenovania všetkých súvisiacich právnych noriem, to znamená teda trestného zákona a poriadku a ďalších zákonov, ktoré oprávňujú špecifické orgány na záležitosti dotýkajúce sa poštového tajomstva.
Čo sa týka toho posledného návrhu pána kolegu Vážneho, tam by som bol zdržanlivý už len preto, že je veľmi rozsiahly. Ja sám som v tom procese rýchleho čítania detailov to skôr vnímal ako tému na ak, tak kroky alebo rozhodnutia následné, po tom, čo sa rozbehne systém, pretože on je samozrejme pripravený a prvý január je neďaleko. Ak sa bude ukazovať, že treba korigovať niektoré parametre pri zadefinovaní kompenzačného fondu alebo pri niektorých súvislostiach s týmto fondom, resp. tam boli aj opatrenia zo samotnej úvodnej časti návrhu zákona, resp. záležitosti dotýkajúce sa úrovne, finančnej úrovne pri registrácii a licenciách, tak tie jednak považujem za návrh, ktorý nie je ani z gestorského výboru, a zároveň čosi, k čomu sa možno môžeme, ak bude treba, pokojne konštruktívne vrátiť pri aplikácii samotného zákona v budúcom roku. Toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán spravodajca, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o medzinárodnej cestnej, osobnej a nákladnej doprave.

Tento návrh vlády má parlamentnú tlač 444 a spoločná správa výborov má tlač 444a.
Poprosím aj v tomto prípade pána 1. podpredsedu vlády, ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Figeľa, aby vládny návrh odôvodnil.
Pán minister, nech sa páči. Ide o tlač 444, návrh na vyslovenie súhlasu s dohodou medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou.