24. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredse..., pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi k tomuto návrhu zákona úvodom predoslať, že fiškálnu decentralizáciu, ktorú zaviedla do života druhá vláda Mikuláša Dzurindu, považujem za veľmi úspešnú a prospešnú reformu. Došlo pri nej k výraznej decentralizácii moci. Vláda sa dobrovoľne vzdala mnohých svojich kompetencií v prospech samosprávy, vrátane rozhodovania o pomerne veľkom objeme peňazí. Po niekoľkých rokoch je jasné, že to bola veľmi významná zmena k lepšiemu, zmena v prospech občanov. Aj dobré veci, úspešné reformy nevynímajúc, však je potrebné časom aktualizovať a doladiť, aby čo najlepšie zodpovedali prítomnosti a aby mohli úspešne pokračovať ďalej. Pretože vláda prichádza s návrhom na úpravu fiškálnej decentralizácie vo forme návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samospráve. V porovnaní so samotným zavedením fiškálnej decentralizácie ide iba o malé doladenie systému, ktoré nemení nič podstatné na rozdelení kompetencií. Podstatou návrhu zákona je rozšírenie okruhu podielových daní z jednej dane, dane z príjmov fyzických osôb, na základné daňové príjmy verejnej správy alebo inak povedané, kým v súčasnosti dostávajú samosprávy 93,8 percenta dane z príjmu fyzických osôb, od budúceho roka budú dostávať 13 percent výnosu všetkých daní, to znamená mix daní. Mení sa spôsob výpočtu daňových príjmov. Celkom jednoznačne sa však nič nemení na podstate systému fiškálnej decentralizácie. Daňové príjmy štátneho rozpočtu vzrástli od roku 2005 do roku 2011 o 19,8 percenta. Na rozdiel od rastu daňových príjmov územnej samosprávy, ktoré vzrástli o 34,8 percenta, teda omnoho výraznejším tempom. Návrh zákona má za cieľ aj úpravu deficitu verejnej správy v roku 2012 prostredníctvom zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu. Dopad je kvantifikovaný vo výške 248 miliónov eur pre štátny rozpočet a mínus 248 miliónov eur pre územnú samosprávu. Z toho obce mínus 186 miliónov a vyššie územné celky mínus 62 miliónov. Uvedený návrh napriek tomu znamená medziročné zvýšenie príjmov územnej samosprávy z podielových daní v roku 2012 o 3 percentá. Je potrebné zdôrazniť, že vláda výrazným spôsobom ozdravuje verejné financie. Rozpočtový deficit sa medzi rokmi 2010 až 2013 má znížiť z takmer 8 percent na menej ako 3 percentá HDP. Ozdravenie verejných financií nie je možné uskutočniť bez spoluúčasti samospráv, obcí, miest a vyšších územných celkov. Územná samospráva s výdavkami prevyšujúcimi štyri miliardy eur je totiž významnou položkou verejných financií. Ak by sa model financovania samospráv nezmenil, ich výnos podielových daní by medziročne v roku 2012 oproti roku 2011 vzrástol o 18,6 percenta. Nové parametre sú nastavené tak, že v roku 2012 by samosprávy mali dostať o 3 percentá viac ako v tomto roku. Iste, nepochybujeme spolu asi o tom, že na užitočné projekty by sa dalo minúť aj oveľa viac peňazí a chápem aj to, že mnohí starostovia, primátori, župani nedokážu v plnej miere naplniť sľuby, ktoré dali svojim voličom. Avšak v dnešnej čase obrovskej neistoty ohľadom ekonomického vývoja v celom svete, v čase hroziacej hospodárskej recesie, považujem trojpercentný medziročný rast za primeraný, a dokonca vyšší ako bol rast u štátu a štátnej správy. Ak nechceme, aby Slovensko kráčalo gréckou cestou, musíme v týchto ťažkých časoch šetriť a šetriť musia všetky zložky verejných financií. Základnou výhodou nového systému z pohľadu samospráv, by mala byť jeho stabilita. Historické údaje jasne ukazujú, že výnosy dane z príjmov fyzických osôb sú mimoriadne citlivé na vývoj ekonomiky. V dobrých časoch výnosy prudko rastú, ale v časoch krízy prudko klesajú. Mix daní je preto oveľa stabilnejší, je to pre samosprávy dobrá správa. Rast v dobrých časoch bude zrejme nižší, nie taký prudký, ale v časoch hospodárskeho útlmu nebude zase taký prudký a taký citeľný pokles a prepad príjmov. A žiaľ, v najbližších rokoch európsku ani slovenskú ekonomiku vysoké rasty z polovice predchádzajúceho desaťročia ani zďaleka nečakajú. Väčšia stabilita preto bude znamenať pre samosprávy možnosť lepšie plánovať svoje aktivity. Trojpercentný nárast tiež zabezpečí, že samosprávy nebudú musieť žiadať o pomoc centrálnu vládu tak, ako to bolo v rokoch 2009 a 2010. Nový systém je teda spravodlivejší a férovejší. Daňové príjmy vlády a samospráv budú rásť rovnako rýchle. Centrálna vláda už nebude môcť používať argument o prebytku zdrojov v samospráve na presun ďalších a ďalších kompetencií. Tento trend uplynulých rokov som vždy považoval za škodlivý. Aj preto si myslím, že zavedenie mixu daní, by malo tomuto nezdravému trendu výraznejšie brániť. Máme za sebou veľmi intenzívnu komunikáciu so zástupcami samosprávy. Chápem, že každá navrhovaná zmena vyvoláva otázniky a neistotu. Som ďalej pripravený s predstaviteľmi samospráv intenzívne komunikovať a spoločne hľadať najlepšie riešenia, ale som tiež presvedčený, že navrhovaná zmena a úprava je zmenou k lepšiemu aj pre samosprávy. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona a poprosím teraz pána poslanca Mateja, ktorého poveril výbor pre financie a rozpočet, aby Národnú radu informoval o stanovisku k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona gestorským finančným výborom.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k predmetnému zákonu o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní územnej samosprávy tlač 503 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Milé kolegyne, milí kolegovia, po rozprave odporučím, aby podľa bodu 1 a podľa, v zmysle bodu 1 podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Podľa bodu 2 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporučím, aby predmetný zákon prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, prosím otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.

Ďakujem, pán spoločný spravodajca, prosím zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Petráka, ktorému týmto udeľujem slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní. Ten mobil môžeme nechať. Takže ak dovolíte, náhodou sa niečo dozviem, hej. Ak dovolíte, prešiel by som k predloženému vládnemu návrhu zákona a chcem konštatovať nasledujúce fakty.
Predložený vládny návrh zákona predstavuje zásadnú zmenu financovania miest a obcí a zmenu princípov fiškálnej decentralizácie. Princípy fiškálnej decentralizácie boli výsledkom širokej spoločenskej dohody po náročných rokovaniach medzi štátom a územnou samosprávou v rámci, ale aj v rámci územnej samosprávy. Pán minister, toto ja vám nemusím pripomínať, lebo účastníkom týchto rokovaní ste boli vy, nakoľko fiškálna decentralizácia sa zavádzala za pôsobenia druhej Dzurindovej vlády, kde ste boli ministrom financií. Ale čo, to, čo vám musím pripomenúť je, že fiškálna decentralizácia bola postavená na princípoch stability, transparentnosti, spravodlivosti, zodpovednosti za vlastné príjmy, a nie za príjmy celého verejného sektora. Predložený návrh zákona tak, ako ho predkladáte, je sanáciou štátneho rozpočtu na úkor rozpočtov obcí a miest. To znamená, problém štátu riešite na bedrách niekoho iného. Tak, ako je koniec koncov zvykom tejto vlády, ale si neuvedomujete to, že oba sektory sú súčasťou verejného sektora. Ja vám pripomeniem, prečo daň z príjmov fyzických osôb bola určená ako príjem pre samosprávu. Pretože bola viazaná na občiansky princíp, pretože má lokálny, regionálny charakter, je najbližšia charakteru a povahe originálnych pôsobností vykonávaných samosprávou, je daňou, ktorá je realizovaná, teda zostáva takmer na území celej Slovenskej republiky. Je viazaná na príjmy občanov a živnostníkov a vzhľadom na toto všetko, čo som povedal, mestá a obce môžu nepriamo ovplyvňovať zamestnanosť, to znamená, môžu svojím spôsobom sa podieľať na zvyšovaní výnosov pre samosprávy. A v konečnom dôsledku, vy ste vo svojom úvodnom slove hovorili o tom, že aký bol vývoj nárastu daní pre samosprávy a pre štátny rozpočet. Ale treba povedať to, že keď sa koncipoval, koncipovali tieto princípy fiškálnej decentralizácie, tak očakávaný výnos daní pre samosprávy mal kryť čiastočne, a podotýkam čiastočne, aj modernizačný dlh pri preberaní kompetencií zo štátnej správy. Vy dobre viete, že rad kompetencií, ktoré boli prenesené na obce a mestá neboli dofinancované, prierezové pracovné miesta neboli prenesené. Je treba povedať, že školy a školské zariadenia, ktoré sa prenášali na obce a mestá, boli zanedbané, boli nedostavané, bolo treba investovať do výmeny okien, do hygienických zariadení, do rekonštrukcie týchto zariadení. Treba hovoriť aj o tom, že rad pozemkov pod prenášaným majetkom nebol vysporiadaný a časť z nich nie je vysporiadaných ešte dodnes. Aj na toto mal slúžiť tento nárast financií. Ak budeme hovoriť o tom, akým spôsobom sa vyvíjal, vyvíjala, vyvíjali príjmy obcí a miest. A to vy cieľavedomo zamlčujete. Tak v roku 2004, 2005 boli príjmy horšie, ako boli v období predtým. Kedy to začalo byť pre obce nejakým spôsobom vyrovnané, bol rok 2006 a od roku 2006, je pravdou, že ten nárast bol ďaleko, ďaleko väčší, ako bol nárast štátneho rozpočtu. Ale boli tam aj dva, dva, dva a pol chudobného roku, o ktorých vy, ako zámerne, zámerne nehovoríte. Nastaveniu princípov fiškálnej decentralizácie predchádzala veľmi podrobná diskusia o rozsahu kompetencií, ktoré majú obce splniť po fiškálnej decentralizácii a schopnosť ich finančného krytia. Napriek obrovskému nárastu kompetencií obcí od roku 2005, návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní nevytvára podmienky na systémové vyriešenie nárastu kompetencií obcí. Pán minister, vy ste povedali, že vaším cieľom je komunikácia so samosprávou. Mne sa teraz pred očami objavuje komunikácia, ktorá prebehla na rade ZMOS-u teraz v septembri, neviem presne dátum, kedy to bolo, rade ZMOS-u, ktorá sa konala v meste Trenčín. Vy ste prišli a povedali ste, z tých kompetencií, ktoré obce a mestá majú, sú dve, ktoré ma nejakým spôsobom významnejšie oslovili. To je školstvo a sociálne veci. No, ale takto sa jednoducho nedajú posudzovať kompetencie a finančné dopady, ktoré tieto kompetencie prinášajú na bedrá obcí a miest. Že vy si poviete, že vás oslovili dve kompetencie, ktoré majú väčší finančný dosah, a preto má ako s jedinými význam sa zaoberať. Ak by sme pokračovali ďalej, tak musím povedať, že cieľom navrhovaného zákona nie je systémové riešenie financovania obcí, vyvolané obrovským nárastom ich kompetencií, ani proklamované zvýšenie spravodlivosti rozdeľovania daní a posilnenie stability príjmov obcí, ale presun finančných prostriedkov z miest a obcí a od ich obyvateľov na zvýšenie, na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu a krytie výdavkov na realizáciu daňovo-odvodovej reformy. A tu opätovne sa pristavím pri tvrdení, ktoré som povedal, že je to presun finančných prostriedkov nielen do obcí a miest, ale aj od ich obyvateľov, lebo na druhej strane tým, že obciam a mestám beriete finančné prostriedky, nútite obce a mestá, ktoré sú zo zákona povinné napĺňať niektoré kompetencie, aby tieto finančné prostriedky vytiahli z vrecák daňových poplatníkov, obyvateľov miest a obcí. Dostanem sa aj k finančnému dopadu, ktorý je uvedený v predkladacej správe a ktorý pre celý okruh samosprávy, to znamená regionálnu samosprávu aj miestnu samosprávu, predstavuje v prvom roku 248 mil. eur. Ak premietneme tieto financie na to, čo to bude stáť pri zachovaní vykonávania tohto množstva kompetencií za tieto finančné prostriedky, tak to vychádza zhruba 50 eur na jedného obyvateľa, o ktoré budú musieť obce a mestá, pokiaľ budú chcieť dodržiavať zákon, zvýšiť miestne dane a týmto spôsobom tieto peniaze vytiahnete cudzou rukou z vrecák daňových poplatníkov. Toto je ten princíp, že chytáte jedovatého hada cudzou rukou, to znamená vyťahujete peniaze od daňových poplatníkov prostredníctvom miest a obcí a toto je na tom návrhu zákona zvlášť nebezpečné.
Navrhované zníženie daňových príjmov predstavuje za roky 2012 až 2014, teda za tri roky 643 mil. eur, pričom v prvom roku je to 248 mil. eur. Takéto množstvo finančných prostriedkov bude mať vážny dopad na výkon Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných práv obyvateľov, ako je zabezpečenie bezpečnosti, ochrana životného prostredia, dopravná dostupnosť, rozvoj miestnej infraštruktúry a pod. Potrebné opatrenia nemôžu byť prijímané na úkor paralyzovania základných práv obyvateľov miest a obcí a z uvedených dôvodov v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia dôrazne odmietame predložený návrh zákona a žiadame jeho stiahnutie z ďalšieho legislatívneho procesu, takže pre pána spravodajcu v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku týmto žiadam, aby sa ďalej nepokračovalo o rokovaní o tomto návrhu zákona.
Navrhovaný podiel obcí na výnose mixu z daní nezohľadňuje potrebu rastu tohto výnosu v dôsledku zvýšeného presunu kompetencií v období rokov 2005 až 2011. Podľa názoru odborníkov na územnú samosprávu sa zvýšil rozsah kompetencií v tomto období o viac ako 48 %. Návrh zákona je týmto v rozpore s programovým vyhlásením vlády, možno je to irelevantné, ak hovoríme o programovom vyhlásení vlády, ktorá de facto neexistuje a uznesením vlády č. 232 zo dňa 6. apríla 2011, podľa ktorých sa má najskôr spracovať inventarizácia všetkých kompetencií po posúdení efektívnosti ich vykonávania, vykonať ich úpravu a až následne pripraviť návrh zmien financovania samosprávy. Pán minister, nie je mi známa žiadna vládou spracovaná inventarizácia úpravy a úprava kompetencií, ktoré majú byť od roku 2002 financované samosprávou. Opakujem, nie je mi známa žiadna úprava kompetencií ani spracovaná inventarizácia predložená vládou, ani ministerstvom financií. Za takúto inventarizáciu nepovažujem vaše vystúpenie na rade ZMOS-u, kde ste povedali, že finančne podstatné sú dve kompetencie: školstvo a sociálne veci.
Ak dovolíte, dovolím si tvrdenie, že okrem toho, že tento návrh je v rozpore, v rozpore s uznesením, uznesením vlády, že je v rozpore s ústavou, je aj v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a tými medzinárodnými záväzkami je Európska charta miestnej samosprávy. Pre tých, ktorí sa touto témou nezaoberajú, Európska charta miestnej samosprávy je medzinárodný dokument, ktorý obsahuje princípy miestnych samospráv, čím určuje dôležitosť územnej samosprávy ako základné, základu každého demokratického princípu. Slovenská republika túto chartu podpísala 23. februára 1999 a platnosť nadobudla v júni 2000. Je pravdou, že neboli platné ustanovenia, ktoré sa týkali finančných záväzkov, ale tieto Slovenská republika ratifikovala a podpísala 24. apríla 2007 a do platnosti vstúpili 1. septembra 2007. Súčasťou týchto článkov, ktoré boli ratifikované v roku 2007, je právo miestnych orgánov v rámci hospodárskej politiky štátu na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými by mohli v rámci svojich právomocí voľne disponovať. Pán minister, právo na primerané finančné zdroje aj v prípade prenesených kompetencií.
Ďalej v článku, ďalej z článku 9 ods. 5 vyplýva, že ochrana finančne slabších miestnych orgánov zavedením postupov finančného vyrovnávania alebo zodpovedajúcich opatrení na korekciu dôsledkov nerovnomerného rozdelenia finančných zdrojov a finančných záväzkov, je takisto záväzkom Slovenskej republiky. Pán minister, predložený návrh zákona je v príkrom rozpore s týmito medzinárodnými záväzkami, ktoré sú v podobe článku 9 Európskej charty miestnej samosprávy. My sme si zvykli, že táto vláda má veľké problémy s dodržiavaním medzinárodných záväzkov a koniec koncov, toto bol aj dôvod jej pádu, ale v tomto prípade si myslím, že je potrebné tak, ako to bolo potrebné v prípade predchádzajúcich medzinárodných záväzkov, opätovne pristúpiť k ich dodržiavaniu aj za cenu, že by táto vláda mala okamžite skončiť.
Ak by sa model financovania samospráv nezmenil, výnos z podielových daní by medziročne vzrástol v roku 2012 oproti roku 2011 o 18,6 percenta. Vy hovoríte, že to je neúmerný rast oproti, oproti tomu, čo je rast príjmov štátneho rozpočtu a tvrdíte, že v roku 2012 bude nárast finančných prostriedkov samosprávy o 3 percentá. No, pán minister, ja vám musím pripomenúť niektoré čísla. Očakávaný výnos, očakávaný výnos obcí a miest v roku 2012 je 1,6 mld. eur, v roku 2011 je očakávaná skutočnosť na úrovni jedna celá, zhruba, šesť mld. eur, čiže je to veľmi, veľmi podobné, líši sa to v nejakých drobných, ale ak toto prenesieme na časovej osi späť, tak v roku 2008 tento výnos bol 1,7 mld., čiže v roku 2008 bol väčší, takže sa zaraďujeme niekde medzi roky 2007 až 2008. Ak by som chcel hodnotiť infláciu, ktorá je medzi obdobím 2008 až 2012, tak tá inflácia je dvojciferné číslo. Takže, ak budeme hovoriť o týchto, o týchto opatreniach, tak v reále, ak prenesieme tieto finančné prostriedky na časovej osi, reálny výnos pre samosprávu je veľký a hlboký mínus. Ak vy na jednej strane, ak vy na jednej strane tvrdíte, že to bude prínos pre samosprávu 3 percentá, tak treba povedať, v čom spočíva ten prínos pre samosprávu v 3 percentách. Ja si pamätám poslanca Ivana Mikloša, ktorý tu v predchádzajúcom období stál a horlivo bojoval za to, že korektné je porovnávať v prípade financií rozpočet verzus rozpočet. Ak budeme hovoriť rozpočet na rok 2011 a budeme hovoriť o rozpočte na rok 2012, tak rozpočet na rok 2011 bol 1 mld. 228 mil. eur, rozpočet na rok 2012 je 1 mld. 226 mil. eur, to znamená, rozpočet verzus rozpočet je pokles. Vy ste ako geniálny, geniálny manipulátor, pán minister, lebo vy urobíte to, že reálne, skutočné príjmy znížite, čiže obce dostanú v tomto roku menej o niekoľko, niekoľko sto miliónov eur, čiže dostanú menej a potom poviete, no veď ja vám dám viacej, ako je skutočnosť. Ale ja si pamätám vaše vystúpenia za týmto rečníckym pultom, kde ste tvrdili, že jediné relevantné porovnávanie je porovnávanie rozpočtov a za týmto si jednoducho stojím a mali by ste sa zamyslieť nad tým, či to bol iný Mikloš, alebo iný Mikloš dneska sedí po mojej ľavej ruke. Môžeme hovoriť... (Potlesk.)
Môžeme hovoriť o skutočných, o skutočných príjmoch obcí v roku 2010, kde boli na úrovni, a to je celý, všetky príjmy obcí a miest, kde boli príjmy na úrovni 4 mld. a 15 mil., v roku 2012 je očakávaný príjem obcí a miest podľa rozpočtu 3 mld. 769 mil., čiže ak porovnávam rok 2010, ktorý bol krízový, s rokom 2012, tak máte tu, máte tu rozdiel zhruba nejakých 230 - 240 mil. eur. Roky 2010 a rok 2012. Ak si zoberiem celkový rozsah dopadov, ktoré sú na obce a mestá, tak musím jednoznačne povedať, za rok 2000, a to, to vychádzam z predkladacej správy, ktorá je súčasťou vášho materiálu, rok 2012, 248 mil., celé obdobie 2012 až 2014, 643 mil. eur, obrovské peniaze. Premeňme si to na celkové príjmy obcí a miest, ako ich predkla..., ako ich predpokladáte v roku 2012 až 2014. Ak zahrniem do toho aj zvýšenie miestnych daní a všetky ostatné výnosy z predajov, z predajov majetku a ďalších transferov, tak v roku 2012 mínus 29 mil., to znamená, je tam predpokladaný nárast z iných zdrojov, ale v roku 2014 už je to mínus 209 mil., lebo už nebude predávať ani aký majetok, už nebudú ani žiadne iné doplnkové zdroje, jednoducho nebude z čoho čerpať a reálny výsledok tohto vášho finančného kroku je mínus 209 mil. po zohľadnení všetkých možných zdrojov, ktoré samosprávy majú k dispozícii v roku 2014. Ak by sme to povedali v percentách, tak celkové príjmy obcí v roku 2012 sú oproti skutočnosti v roku 2010 nižšie o 6,1 percenta z dôvodu po..., a finančné operácie poklesnú o 47,2 percenta. 47,2 percenta, lebo obce už nemajú žiadne iné zdroje, lebo tie dva až tri roky krízy, ktoré máme za sebou, tieto peniaze, tieto peniaze jednoducho vyčerpali.
Ak budem hovoriť o finančnom vzťahu štátneho rozpočtu s rozpočtom obcí, o prenesenom výkone štátnej správy, predpoklady: matričná činnosť - nárast nula percent, evidencia, register obyvateľstva - nárast nula percent, pôsobnosť stavebných úradov - nárast nula percent, činnosti spojené so štátnym fondom rozvoja bývania - nárast nula percent, prenesené financie na prenesené kompetencie v oblasti podzemných komunikácií špeciálnych stavebných úradov - nárast nula percent. Jedine, kde je očakávaný určitý nárast, je v základnom školstve, kde je 4,6 percenta, spoločné obecné úradovne, týkajúce sa školstva - nárast nula percent, dotácie na individuálne potreby obcí - nárast nula percent, dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok - nula percent. Pán minister, toto je vzťah štátu a samospráv? Toto je, toto je tá proklamovaná komunikácia, hľadanie konsenzu a východísk pri návrhu zákona? Ja osobne si myslím, že ani náhodou to takto nemôže vyzerať.
Ja opätovne sa musím vrátiť k tvrdeniu, ktoré som, ktoré som povedal pred chvíľkou. Ste zdatný manipulátor, pokiaľ ide o predkladanie reči čísiel verejnosti. Ak by som vás zasadil do nejakej inej reality šou, aká sa dneska deje v Slovenskej republike, to znamená, keby som vás chcel osadiť do Česko Slovensko má talent, tak musím povedať, že aj v tejto súťaži takýto manipulátori končia už po desiatich sekundách a verím, že takto rýchlo skončí aj tento zákon. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petráka sa prihlásil jediný, pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
Slovo má pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Len ma mrzí, že na tvoje vystúpenie nikto nereaguje, a popritom všetci bývame a žijeme v obciach, na ktoré teraz padá ťarcha problémov, ktoré má tento štát. Som rád, že si upozornil na to, že týmto mixom alebo týmto výpadkom z podielových daní vlastne mnohé obce, ktoré už teraz krvácajú, už teraz majú veľké problémy, budú na tom ešte horšie. Neviem si ja síce veľmi dobre predstaviť, čo budú robiť v tých obciach, kde už teraz majú problém s plnením základných funkcií, zvlášť v tých maličkých, kde sú školy, zabezpečenie škôl, osvetlenie a odpad a pod. Poznám mnohých starostov, ktorí už neberú ani, buď plný plat alebo takmer žiaden plat len preto, aby zabezpečili to najnutnejšie pre obec. Ak im ešte sa zoberú aj tieto podielové dane, alebo ak sa tento mix prijme, tak určite mnoho týchto obcí môže ísť aj do, tak, ako napríklad v Častkove, do nútenej správy a toto je na úkor len občana. Pretože v týchto obciach oni už nemajú čo zvyšovať, nemajú aké dane zvyšovať, nemajú možnosť vymýšľať nové dane a ak aj niečo urobia, tak je to vždy len na úkor tých občanov, ktorí tam žijú. A už teraz žije na Slovensku takmer každý trinásty občan, ktorý poberá dávky hmotnej núdze a oni bývajú v týchto, poväčšine v menších a malých obciach. To naozaj chcete všetko preniesť len na bedrá týchto občanov? Bolo by už načase, aby ste vymysleli niečo iné, aby sa tento občan mal lepšie, a nie neustále horšie a horšie. Ale vám, samozrejme, nejde o občana, nejde ani o samosprávu, ide len o to, aby ste ukázali, akí ste dobrí ekonómovia, ako viete dobre šetriť.

Pán Petrák bude reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

Pán kolega, ďakujem pekne za faktickú poznámku. Vy ste veľmi trefne zvýraznili to, čo bolo obsahom aj môjho, môjho vystúpenia, že opätovne ide o prenesenie všetkej finančnej záťaže na bedrá občanov, a to je jedno, že či sú to daňovými poplatníkmi štátu alebo sú daňovými poplatníkmi miestnych samospráv. Presne o toto ide a jednoducho, táto vláda si neuvedomuje, že dnes je situácia tak vážna, že tí ľudia už nemajú z čoho platiť vyššie dane, miestne dane a jednoducho je potrebné zmeniť hospodársku politiku štátu a zmeniť aj celkový prístup. V tejto súvislosti si dovolím ešte ale jednu poznámku, že tak, ako je nastavený tento zákon, ktorý je nastavený na superhrubú mzdu a v pomeroch financií, ktoré, ktoré sú ako výnosom pre miestne samosprávy, ak by to bolo, ak by sa superhrubá mzda stiahla a tento zákon by platil v tých pomeroch, ktoré sú zadefinované, to znamená 11,2 percenta pre územnú samosprávu, tak v tom prípade by to bola už absolútna katastrofa, ktorá by znamenala výpadok niekoľkonásobne vyšší, ako je dnes očakávaný. A jednoducho, môžeme potom povedať, že posledný zhasína. A zhasne drvivá väčšina obcí a miest na Slovensku.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák bol jediný prihlásený do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústnou formou. Celkom deväť, jedenásť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Posledný je pán poslanec Stanislav Kubánek. Teraz prečítam všetkých poslancov tak, ako sa hlásili v poradí. Pán poslanec Marcinčin, pani poslankyňa Vaľová, ďalej páni poslanci Raši, Choma, Blanár, Kažimír. Poprosím, keby ste mi to ešte raz dali na tú tabuľu. Čiže Marcinčin, Vaľová, Raši, Choma, Blanár, Kažimír, Bublavý, Stromček. To sme po osmičku. Ondruš, Burian a posledný, pán poslanec Kubánek. Uzatvoril som možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Anton Marcinčin.
Nech sa páči.