26. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vypočul som si tu už všeličo, ešte asi aj vypočujem, ale napriek tomu mi nedá, aby som po tomto príspevku pána poslanca Marcinčina nereagoval hneď, nie až v záverečnej reči.
Podľa môjho názoru, lebo zatiaľ jediným prejavom, viditeľným prejavom nespokojnosti pána Marcinčina s tým, ako vládna koalícia, ktorej je súčasťou aj on a jeho strana, robí politiku, zatiaľ jediným takým viditeľným vystúpením bola jeho revolta pri spotrebnej dani z piva. Zrazu, neviem, či to súvisí alebo nesúvisí s tým, že sa nedostal na kandidátku Kresťanskodemokratického hnutia, sme tu počuli tak zničujúcu kritiku nielen rozpočtu, ale celej ekonomickej politiky vlády, ktorej strana, ktorej je poslancom, je súčasťou, že mi neostáva, než vysloviť isté podozrenie alebo indíciu, že to môže súvisieť s blížiacimi sa voľbami a s ambíciou pána poslanca spolupracovať so stranou, ktorej poslanci mu tak tlieskali po ukončení jeho prejavu. Pretože musím povedať, že to, čo hovoril, bolo síce možno pre laika lahodiace uchu, ale zároveň to bolo plné vnútorných rozporov a protirečení, na niektoré z nich by som rád poukázal.
Pán poslanec povedal, že ignorujeme riešenia overené z vyspelých krajín, a argumentoval neustále tým, ako potrebujeme oveľa viac peňazí do infraštruktúry, do vzdelania, do verejných služieb, aj preto, že keď znižujeme deficit, tak znižujeme domáci dopyt, nemôžme dosahovať rast. Jedným dychom teda volá za to, volá po tom, aby sme dávali viac peňazí do všetkých týchto oblastí, zároveň hovorí ale, jedným dychom hovorí, že v roku 2013 budeme potrebovať deficit možno nie 3 percentá, ale 2 percentá a že v budúcom roku nebude stačiť 4,6 percenta, ale bude treba oveľa nižší deficit. Tak navrhnite, pán poslanec, odkiaľ by ste tie peniaze, prosím vás, zobrali. Lebo v zásade máme na stole dve možnosti. A diskusia, diskusia o tom, aký má byť veľký štát, teda aj aký má byť, koľko daní a odvodov má vyberať aj ako a načo, z ktorých daní to má byť, aj načo a ako ich má používať, je legitímna, ale vy vo svojom vystúpení ste nič ani len nenaznačili. Tak povedzte rovno, chcete zvýšiť daň z príjmu zásadným spôsobom? Alebo chcete zvýšiť nepriame dane, alebo ktoré dane chcete zvýšiť? Povedzte to, lebo len hovoriť, že chcem aj znížiť deficit verejných financií, čo je nevyhnutné, a zároveň chcem dávať viac verejných výdavkov, no tak, to sú také návrhy, aké tu počujeme od strany SMER napríklad. Ktorá povie, že chce zvýšiť daň z príjmu právnických osôb, ale potom povie, že nechce. Ktorá hovorí, že chce zvýšiť bankovú daň, ale zároveň hovorí, že s tým chce riešiť rozpočtové problémy, ale zároveň navrhuje, aby sa z toho znížila daň z pridanej hodnoty. Takže toto sú populistické nič nehovoriace reči, keď sú to len také pekné rečičky o tom, ako treba dať viac peňazí všade a ako treba ešte rýchlejšie znižovať deficit verejných financií. Súvisí to, samozrejme, aj s daňami a s daňou. Povedali ste, že kam nás doviedla slávna rovná daň? Ja vám odpoviem, kam nás doviedla. Mimochodom, búrlivý potlesk tej časti na tejto strane poslancov, ma vedie k poznámke, vážené dámy, vážení páni, štyri roky ste vládli, a tú rovnú daň, ktorej ste mali plné ústa pred voľbami v roku 2006, ako je zlá, ako ju zrušíte, ste sa takmer ani nedotkli. Jediné, čo ste na nej zmenili, bola kozmetická úprava, aj tú vám pripravil Richard Sulík. Takže keď bola taká zlá a je taká zlá, prečo ste za štyri roky tú rovnú daň nezrušili? A vám, pán poslanec Marcinčin, rád odpoviem, čo nám priniesla rovná daň. Rovná daň spolu s reformami, ktoré sme urobili aj počas prvej, ale najmä počas druhej Dzurindovej vlády, nám priniesla napríklad to, že verejný dlh klesol z päťdesiatich percent na dvadsaťsedem percent. Priniesla nám to, že nezamestnanosť klesla z takmer dvadsiatich percent na menej ako desať percent. Priniesla nám to, že deficit verejných financií klesol z dvanástich percent na menej ako dve percentá. Áno, hovorím o období rokov 2000 až 2007, až 2008. Vy veľmi dobre viete, že roky 2007, 2008 síce vládla vláda Roberta Fica, ale že ten vysoký ekonomický rast a zlepšujúce sa všetky ukazovatele boli dané dobehom efektov reforiem, vrátane rovnej dane. Takže ak sa pýtate, čo priniesla slávna rovná daň pre Slovensko, tak slávna rovná daň priniesla desaťtisíce pracovných miest. Priniesla investície, priniesla desaťtisícom ľuďom šancu dostať sa z pasce chudoby, dostať sa z nezamestnanosti, nájsť si miesto a mať lepší život, pán Marcinčin. To priniesla slávna rovná daň. A keď dnes hovoríme o tom, ako z tej situácie, v ktorej sme, tak sa ešte pozrime, prečo sme v tej situácii, v ktorej sme. Tak, pán Marcinčin, sme v nej preto, že v čase krízy vládna koalícia vtedajšia, ktorej poslanci vám tak tlieskali za váš tu predvedený výkon, zvyšovala verejné výdavky najrýchlejšie v celej európskej dvadsaťsedmičke, pán Marcinčin. Konkrétne nárast verejných výdavkov v roku 2009 bol na Slovensku 11,7 percenta. Ani jedno euro sme nemuseli dať na záchranu bánk. V tom čase v Českej republike bol nárast verejných výdavkov 0,1 percenta, v Maďarsku mínus 9,6 desatín percenta, v Rumunsku mínus 11,5 percenta, v Poľsku mínus 11,9 percenta. Áno, zdedili sme dva roky rekordný deficit, a preto musíme dnes šetriť. Zaskveli ste sa aj vyjadrením, že my deficit zvyšujeme, kým ostatní znižujú. No tak, poviem vám, ako to je naozaj. V roku 2011 sme druhá, spolu so Španielskom, druhá krajina s najvýraznejším znížením verejného deficitu v Európskej únii. Vyššie zníženie má len Írsko, ktoré malo špecifický problém veľkých bankových dlhov, teda, verejných dlhov z titulu, z titulu situácie v bankovníctve. Takže je to presne naopak, ako tvrdíte. Naša vláda znižuje deficit verejných financií v roku 2011 najvýraznejšie po Írsku spolu so Španielskom z celej európskej dvadsaťsedmičky. Zároveň hovoríte, že v roku 2012, ale to zníženie nebude dostatočné, no a tu mi dovoľte, aby som teda už vyjadril naozaj údiv. A teraz odcitujem, čo ste povedali: "Ministerstvo financií tvrdí, že pred voľbami nemôžeme robiť nepopulárne opatrenia." Druhý váš citát: "Kto iný ako vláda sa má na Slovensku obetovať, má sa obetovať opozícia?" Pán poslanec, keby ste nevedeli, ale vy viete, že pred zhruba troma týždňami som prišiel so zoznamom opatrení, ktoré navrhovali opatrenia v sume, ak sa dobre pamätám, 570 miliónov eur a ktoré, ak by na nich bola zhoda, by znamenali, že by sme dodržali pôvodne plánovaný deficit vo výške 3,8 percenta HDP. Keby som si myslel, že to neviete, tak by som sa možno až tak nečudoval. Ale viem, že vy to viete. Vy dokonca viete aj to, že strana, za ktorú sedíte v parlamente, a ešte jedna zo štyroch koaličných strán proste nebola ochotná o tomto diskutovať. Však nakoniec, ja som to nevyťahoval na verejnosť, ale poslanci a predstavitelia SaS to viackrát verejne povedali, že to tak bolo. A vy, s vedomím tohoto, že to tak bolo, máte odvahu tvrdiť niečo také, čo tvrdíte? Ešte raz odcitujem: "Ministerstvo financií tvrdí, že pred voľbami nemôžeme robiť už žiadne nepopulárne opatrenia." Pán poslanec, keby ste boli z niektorej inej strany, tak to chápem, ale však stále sedíte tam, medzi poslancami KDH. Nedostali ste sa síce na kandidátku, ale pokiaľ viem, tak ste stále poradcom pána predsedu, ktorý tam bol na tom rokovaní, bol na tom rokovaní. Takže poprosím vás, ja naozaj niektorým veciam nerozumiem. A, samozrejme, že sme pred voľbami. Samozrejme, že je to v tomto zmysle predvolebný rozpočet, a veď to sme aj povedali. V dôsledku toho, že sme pred predčasnými voľbami, nie sme schopní zhodnúť sa a dohodnúť sa na ďalších potrebných nevyhnutných opatreniach, ktoré by sme celkom určite robili, keby sme boli vládou s mandátom do polovice roka 2014. Veď to je evidentné. A čo sa týka toho, či pri tomto rozpočte, tak ako je predložený, sme založili ruky do lona alebo nie, tak skúsme porovnať dve čísla. Ak sme boli schopní za jeden rok, za tento rok znížiť deficit o 3 percentá, o vyše 3 percentá HDP, za jeden rok o 3 percentá, schválenie rozpočtu, ktorý sme navrhli, lebo sme sa neboli schopní dohodnúť na ďalších potrebných opatreniach, znamená, že ďalšia budúca vláda bude mať, bez ohľadu na to aká bude, minimálne rok a pol na to, aby znížila deficit o 1,6 percenta. Čiže na jednej strane 3 percentá za jeden rok, to, čo sme urobili, na druhej strane 1,6 percenta za jeden a pol roka. A zároveň deficit znížime, ak schválime ten rozpočet, ktorý tu dnes diskutujeme, tak ho znížime zo 4,9 percenta v tomto roku na 4,6 percenta v budúcom roku. A, samozrejme, aby som teda povedal aj to, ako sa z dnešnej situácie dá dostať. Lebo, ja netvrdím, a je to pravda, že ďalšie znižovanie daní, resp. aj nezvýšenie niektorých daní bez toho, aby sa zmenil spôsob fungovania verejného sektora, je slepou uličkou. Tam by sme sa možno aj zhodli. Len to, na čom sa nezhodneme, je zrejme, neviem či s vami, ale určite nie s poslancami SMER-u, je, ktoré dane riešiť, a ako verejný sektor reformovať. Pretože my tvrdíme, že rovná daň je stále veľmi užitočná pre Slovensko, že nízke priame dane aj dane z príjmu fyzických osôb aj dane z príjmu právnických osôb sú stále nevyhnutné, aby sme ich zachovali, ak chceme udržať investorov, ktorých máme, a pritiahnuť na Slovensko investorov ďalších. Zároveň hovoríme, že vidíme priestor v majetkových daniach, environmentálnych daniach a v niektorých spotrebných daniach. A áno, teda v nepriamych daniach, ktoré nezhoršujú podnikateľské prostredie, ale podnikateľské prostredie v zmysle prostredia na vytváranie, na udržanie pracovných miest a vytváranie ďalších nových pracovných miest. Čiže my tvrdíme, že je potrebné aj v daniach, v týchto daniach, o ktorých hovorím, zvýšiť dane, čo nemusí znamenať zvýšenie daňového zaťaženia v pomere k HDP, ale súhlasím s vami, že by sa nemal znižovať tento pomer, a zároveň hovoríme, že musíme zmeniť spôsob fungovania verejného sektora. Že máme príliš širokú, príliš široký, neefektívny a nevýkonný verejný sektor a kombinácia týchto opatrení, v týchto obidvoch oblastiach. A my s nimi prídeme, my s nimi prídeme, samozrejme, vo volebnom programe, predpokladám, že aj vy, a ponúkneme takéto riešenia, ktoré by pre Slovensko znamenali, že to, čo sme dokázali v rokoch 2000 až 2006 alebo 1998 až 2006, že budeme schopní zopakovať aj teraz. Nebude to ľahké, lebo tá externá situácia, tá situácia v európskej a svetovej ekonomike je dnes oveľa zložitejšia, ako bola v minulosti, ale zároveň platí, že len nariekať a takto, nehnevajte sa, podľa mňa absolútne deštruktívne, nekonštruktívne, hlava-nehlava kritizovať, a zároveň si protirečiť, jednoducho veci nepomáha. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. No, toto je presne to, čo tu celý deň tvrdíme. To ste celý vy. Len znevažovanie, urážky, uštipačnosť. Hlavné, čo chcel kolega Marcinčin, ako som to ja pozorne počúval, povedať bolo, že v modernej Európe sme na chvoste v miere prerozdelenia, tým pádom máme množstvo sektorov nedofinancovaných a budú kolabovať. Dostávame sa podľa tohto rozpočtu niekde okolo, niekde na úroveň Rumunska, čo je zapríčinené, to tiež povedal, najmä mýtom o efekte rovnej dane. Rovná daň, ktorá bola síce asi dobrý marketingový produkt, ale do dobrého počasia, čiže do obdobia konjunktúry, kedy prinášal svoje efekty, ale nie je pravda, že kvôli tomu klesol dlh, pretože vy ste zabudli, koľko ste privatizovali. Desať miliard vypredaného garážovo, rodinného striebra, ktoré už v koncepte čistého bohatstva, ktoré zavedie, našťastie, zákon o rozpočtovej zodpovednosti, nebude takých lietajúcich niekde v lufte, pretože o to, tie by bolo treba prirátať vlastne k zadĺženiu. Navyše, tie desaťtisíce miest, ktoré vznikli, vznikli za pomerne veľa peňazí zo štátneho rozpočtu, pretože hlavná taktika bola kupovať si v skutočnosti investorov, buď za investičné stimuly, alebo za daňové prázdniny. A keď vy ho kritizujete za to, že nič nenavrhol, čo ste navrhli konkrétne vy? Nikde v týchto dokumentoch, ani v tých vašich spomínaných, tridsať opatrení nie je a nie je ani kvantifikovaných, a zároveň sa pýtam, že vy teda tvrdíte, že pomer príjmov voči HDP je v poriadku na Slovensku z dlhodobého pohľadu? A ešte raz, aké ste navrhli riešenia vy? A to je aj to, čo vám celý čas vyčítame, lebo tých pár, čo ste spomenuli, nemá skoro žiadny finančný efekt.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Také dve poznámky. Pán minister Mikloš, tá prvá poznámka je, konečne prvýkrát počujem, čo chcete robiť s verejnými financiami. Chcete zvýšiť environmentálne dane, majetkové dane a vidíte priestor v spotrebných daniach. Fantasticky. Pán minister, máte to vôbec skalkulované, čo to dáva? Toto nedá ani 20 percent toho, čo je dnes problém v tomto štátnom rozpočte, 600 miliónov. Viete dobre, že budete zvyšovať ďalej mieru prerozdelenia na Slovensku. Jednoducho, budete stále znižovať, alebo zvyšovať mieru chudoby na Slovensku. Dnes sa musí vyskladať, a to ešte raz zopakujem, dnes sa musí vyskladať na to, aby posledný decil alebo posledných 5 percent na Slovensku žilo dobre, jednoducho sa musí vyskladať asi 80 percent ľudí. To je najväčší problém. A to je filozofický problém v tom, že vy dnes postavíte ten problém na tom, že jednoducho musia ľudia, alebo x ľudí sa musí vyskladať na to, aby jednoducho nebola, nebol mýtus o rovnej dani zrušený. A druhá malá poznámka, pán minister, ja si dobre pamätám, že vy ste navrhovali dokonca jedno protikrízové opatrenie, a to je znížiť 19-percentnú daň na 16 percent. Kde je vaše, vaše, vaše ego? Kde je vaša, by som povedal, taká aktivita alebo taký, by som povedal, prínos do riešenia problémov krízy, keď vy ste v roku 2009 navrhovali ako jedno z vážnych opatrení zníženie 19-percentnej dane na 16 percent? Kde je ten potulný umelec z Ameriky, ktorého ste nosili a ktorého ste nosili na to, aby prezentoval, že toto je najlepšie riešenie v boji proti kríze. Dnes hovoríte o zvyšovaní daní. Tie dane vám nepostačia, tvrdím, ani na 20 percent toho. A tie všeobecné diskusie o verejnej správe, to sú všetko, len diskusie. Nič iné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, jednu vec musím uviesť na správnu mieru. Niekoľkokrát ste sa podľa mňa nechali uniesť, keď ste použili argument, že sa kolega Marcinčin nedostal na kandidátku KDH. Skutočnosť je taká, že kolega Marcinčin má celkom iste miesto v prvej dvadsiatke, a dobrovoľne, sám od seba sa rozhodol, že nebude kandidovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, asi ste ma úplne nepočúvali, ja našťastie som ekonóm a moje argumenty sú konzistentné. Pokiaľ ide o pivo, tam som si dovolil s vami nesúhlasiť ako ekonóm, ale asi o štyri mesiace ste moje argumenty používali aj vy. Moje aktivity, či už odborné alebo popularizujúce, sú dlhoročné a sú dostatočne známe, čiže nemusím sa tuto obhajovať. Mnohí ma poznajú aj kvôli návrhu daňovo-odvodovej reformy, kde som opäť nemusel meniť svoj názor, podobne ako v prípade eura, eurovalu a vzťahu k eurozóne.
Ja som rád, že zatiaľ nezostavujete kandidátku KDH ani vy, a je to zatiaľ doménou KDH.
Pokiaľ ide o návrhy, tú diskusiu som nezačal dnes ani včera. Tú diskusiu som začal už pred niekoľkými rokmi a zvyčajne trvá pol roka až rok, kým sa tie veci presadia. Takisto verím, že sa presadia mnohé z týchto vecí, o ktorých som hovoril dnes.
Pokiaľ ide o rovnú, o rovnú daň, že by sme nezískali investorov, no ale tí sú aj v iných krajinách, a v Českej republike majú príjmy verejnej správy 40 percent HDP, na Slovensku len 30 percent a sú tam investori a neodchádzajú investori.
Pokiaľ hovoríte o 12-percentnom deficite, ale veď to bola jednorazová investícia do bánk. To šlo o bankovú reštrukturalizáciu, jednorazovo vysoký deficit, čiže je to trošku zavádzanie, že z 12 percent nadol nám pomohli investori. Zároveň si treba povedať, že väčšina tých investícií bola privatizácia, bola veľká privatizácia, veľmi málo stredných a podobných podnikov prišlo na Slovensko. Prišli aj do Poľska, aj do Maďarska, aj do Českej republiky, aj do iných štátov, pretože jednoducho je tu lacnejšia pracovná sila.
Pokiaľ ide o zoznam opatrení za 570 mil. eur, šlo o uzavreté rokovanie, nevšimol som si, že výstupom z toho uzavretého rokovania bolo, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)